Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Monday, March 23, 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 1Ek/1555/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125323679
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marek Mižák
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6125323679.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D.
XXXX/XX, XXX XX E. F. E., zast.: JUDr. Andrej Terem, so sídlom Karadžičova 1/8A, 821 08 Bratislava
- mestská časť Ružinov, IČO: 44 564 201 proti povinnému: Základná škola, J. A. Komenského 1290/1,
Bánovce nad Bebravou, so sídlom J. A. Komenského 1290/1, 957 01 Bánovce nad Bebravou, IČO: 36
128 473, v konaní zast.: JUDr. Róbert Bockanič, advokát, so sídlom Seberíniho 1, 821 03 Bratislava,

IČO: 31 805 922 o vymoženie 14.427,50 eur s príslušenstvom, vykonávanej u súdneho exekútora: G.
H. C. C., so sídlom exekútorského úradu Jilemnického 2, 911 01 Trenčín, IČO: 34 056 319 pod spisovou
značkou 156EX 273/25, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa
25.11.2025, sp. zn. 1Ek/1555/2025, takto

r o z h o d o l :

Mení uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 25.11.2025, sp. zn. 1Ek/1555/2025 tak, že

I. Zastavuje exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku.

II. Žiadnemu z účastníkov exekučného konania sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

III. Oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 61,50 eur v lehote 3

dní od právoplatnosti tohto uznesenia k rukám súdneho exekútora.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súdny úradník uznesením zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods.
3 Exekučného poriadku (výrok I.) a určil, že oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu trov
exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 205,05 eur.

2. Uviedol, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného

poriadku v 15 dňovej lehote od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie a uviedol, že oprávnený
vnímal vymáhaný nárok (sumu 42.471,30 eur) už pri formulovaní návrhu na vydanie platobného
rozkazu ako sumu „brutto“, pričom z tejto sumy ešte musia byť zrazené zákonné odvody na sociálne
a zdravotné poistenie a preddavky na daň. Povinný teda zrealizoval dňa 25.03.2025 prevod 32.840,20
eur na účet oprávneného. Povinný odviedol za oprávneného na nemocenské poistenie 551,66 eur, na
starobné poistenie a starobné dôchodkové sporenie 1.576,22 eur, na invalidné poistenie 1182,15 eur

a na poistenie v nezamestnanosti 394,- eur. V súčte teda povinný odviedol do Sociálnej poisťovne
3.704,03 eur, do Všeobecnej zdravotnej poisťovne ako preddavok na verejné zdravotné poistenie
1.698,81 eur a ako preddavok na daň 9.024,66 eur. V súčte ide o sumu 14.427,50 eur. Povinný mal
za to, že zamestnávateľ nepoukazuje v prospech účtu svojho zamestnanca hrubú mzdu s tým, aby si
zamestnanec následne sám za seba zaplatil odvody a preddavky na daň, ale až čistú mzdu. Oprávnený
vo vyjadrení k návrhu povinného trval na svojom nároku v plnom rozsahu a nesúhlasil so zastavením

exekúcie.3. Súdny úradník vec posúdil podľa § 45, § 61k ods. 1, 2, § 61l ods. 3 prvá veta, ods. 4 zákona č.
233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej
len ,,Exekučný poriadok“), § 9 ods. 2, 3 zákona č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a

odborných zamestnancoch, § 12 ods. 1 písm. a) pred bodkočiarkou, § 16 ods. 4 zákona č. 580/2004 Z.
z. o zdravotnom poistení, § 139b ods. 1 písm. a), § 141 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom
poistení, § 5 ods. 1 písm. a), § 35 ods. 1 písm. a), § 35 ods. 3 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov,
§ 131 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce a uviedol, že povinnému bola exekučným titulom
uloženápovinnosťvyplatiťoprávnenémurozdiel,oktorýbolfunkčnýplatjehoakozamestnancaskrátený

v dôsledku pozastavenia výkonu pedagogickej činnosti, a to v hrubom („brutto“). Táto skutočnosť je
zrejmá z odôvodnenia exekučného titulu ako aj z vyjadrení oprávneného. Povinný previedol na účet
oprávneného sumu 32.840,20 eur. Oprávnený predložil výplatný lístok, výkaz poistného a príspevkov,
výkaz preddavkov na poistné na verejné zdravotné poistenie zamestnávateľa a prehľady o zrazených
a odvedených preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti, ktorými súdu preukazoval odvedenie
povinných zrážok poistného a preddavku na daň z príjmu Sociálnej poisťovni, Zdravotnej poisťovni

a Daňovému úradu. Relevantný dôkaz (napr. výpis z bankového účtu) preukazujúci skutočnú úhradu
týchto odvodov zamestnanca príslušným orgánom povinný spolu s návrhom na zastavenie exekúcie
súdu nepredložil. Nebolo tak preukázané, že povinný ním tvrdené zákonné odvody a preddavok na
daň skutočne príslušným orgánom odviedol, teda že vymáhaný nárok splnil tak, ako tvrdil v návrhu na
zastavenie exekúcie.

4. Keďže oprávnený vo svojom vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie navrhol súdu, aby
zaviazal povinného na náhradu trov právneho zastúpenia v rozsahu 100 %, súdny úradník oprávnenému
priznal v súvislosti s vypracovaním vyjadrenia k návrhu povinného na zastavenie exekúcie, podľa §
195, § 199a ods. 1, § 199d ods. 1, § 199e Exekučného poriadku, § 10 ods. 2, § 13a ods. 2 vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb v znení neskorších predpisov, trovy právneho zastúpenia vo výške 205,05 eur za 1 x
polovičný úkon vo výške 151,87 eur za podanie vyjadrenia k návrhu povinného na zastavenie exekúcie
+ režijný paušál za rok 2025 vo výške 14,84 eur + 23 % DPH, ktoré budú vymáhané na základe dodatku
k povereniu na vykonanie exekúcie vydanom po právoplatnosti tohto uznesenia.

5. Proti uzneseniu súdneho úradníka podal sťažnosť povinný, ktorý žiadal jeho zmenu tak, že sa
exekúcia zastaví. Povinný uviedol, že zo znenia odôvodenia vyplýva, že sa súdny úradník v plnom
rozsahu stotožnil s jeho názorom, teda že suma uvedená v exekučnom titule je sumou brutto. Zároveň
súdny úradník odobril postup povinného, ktorý za účelom splnenia svojich zákonných povinností vykonal

povinné zrážky na poistné a preddavok na daň z priznanej sumy a až zvyšnú časť poukázal v prospech
oprávneného. Ak teda dôvodom zamietnutia návrhu povinného na zastavenie exekúcie bolo len to,
že zaplatenie povinných platieb za oprávneného nebolo preukázané dostatočným spôsobom (napr.
výpisom z účtu), povinný, za účelom preukázania skutočnej úhrady odvodov za oprávneného do
Sociálnej poisťovne a Všeobecnej zdravotnej poisťovne, resp. skutočnej úhrady preddavkov na daň za

oprávneného, predložil potvrdenie o zaplatení 11.865,10 eur z 11.04.2025, výkaz preddavkov na poistné
na verejné zdravotné poistenie zamestnávateľa, prvá časť za obdobie 3/2025, výkaz preddavkov na
poistné na verejné zdravotné poistenie zamestnávateľa, druhá časť za obdobie 3/2025, potvrdenie o
zrealizovaní transakcie 13.484,08 eur z 11.04.2025, výpočet dane zamestnanca za obdobie 3/2025,
potvrdenie o zrealizovaní transakcie 31.448,30 EUR z 11.04.2025, výkazom poistného a príspevkov č.

04992025, mesačný výkaz poistného a príspevkov za obdobie 3/2025.

6. Oprávnený k sťažnosti povinného uviedol, že pre vykonateľnosť rozsudku a určenie, čo je predmetom
vymáhateľného nároku, je rozhodným obsah výroku rozsudku. Exekučný súd ani súdny exekútor
neprihliadajú na odôvodnenie rozsudku, preskúmavajú len formálnu a zjavne materiálnu vykonateľnosť

výroku - exekučného titulu. Nemajú právomoc meniť či vykladať výrok rozsudku. Argumentácia
povinného, že vymáhaný nárok zanikol v dôsledku rozdelenia hrubého plnenia na čistú mzdu poukázanú
oprávnenej a zákonné odvody (v celkovej výške 14.427,50 eur) odvedené príslušným inštitúciám, čo
najnovšie preukazuje predloženými potvrdeniami o bankových transakciách, preto nemôže obstáť. Ak
by exekučný súd skutočne akokoľvek chcel vyhovieť námietkam povinného, zásadne by spochybnil

záväznosť výroku právoplatného súdneho rozhodnutia a nahradil by to, čo mal spraviť sám povinný v
odvolacom konaní.7. Po zistení, že sťažnosť bola podaná včas (§ 242 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom exekučného
konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané (§ 240 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1 a 2 CSP), po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané

náležitosti (§ 127 CSP, § 243 CSP), súd preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom
a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia pojednávania (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku)
dospel k záveru, že sťažnosť je dôvodná.

8. Exekučný titulom bola uložená povinnosť žalovanému (povinnému) zaplatiť žalobcovi oprávnenému

42.470,30 eur s príslušenstvom. V odôvodnení exekučného titulu bolo uvedené, že počas obdobia od
19.07.2016 do 01.09.2021 žalovaný vyplácal 50 % funkčného platu a žalobca žalobou požaduje zaplatiť
jeho doplatok. Vzhľadom k tomu, že žalovaný nebol ochotný splniť pohľadávku vzniknutú za obdobie od
19.7.2016 do 1.9.2021, vo výške doplatku rozdielu na funkčnom plate, výška ktorého doplatku 42.470,30
eur nebola sporná, dobrovoľne, súd ho k tomu zaviazal.

9. Povinný bol teda na základe exekučného titulu zaviazaný povinnosťou zaplatiť oprávnenému
42.470,30 eur s príslušenstvom. Nesporným bolo, a to už v čase rozhodovania súdneho úradníka, že
povinný dňa 25.03.2025 uhradil 32.840,20 eur oprávnenému a zaplatil 14.427,50 eur za povinného na
nemocenské poistenie (551,66 eur), na starobné poistenie a starobné dôchodkové sporenie (1.576,22
eur), na invalidné poistenie (1.182,15 eur), na poistenie v nezamestnanosti (394,- eur), na zdravotné

poistenie 1.698,81 eur a ako preddavok na daň (9.024,66 eur). Spornou otázkou konania o návrhu
povinného na zastavenie exekúcie bolo, či došlo (v čase po vzniku exekučného titulu a pred začatím
exekučného konania/exekúcie) k splneniu povinnosti, teda k vzniku okolnosti, ktorá spôsobila zánik
vymáhaného nároku (§ 61k ods. 1 písm. a/ Exekučného poriadku). Posúdenie, či týmito plneniami
povinného vo vzťahu k iným inštitúciám dochádza k splneniu povinnosti z exekučného titulu, je tak

kruciálnou otázkou.

10. Súd v tejto súvislosti poukazuje na § 562 Občianskeho zákonníka, ktorý predpokladá, že dlžník môže
svoje plnenie za určitých okolností poskytnúť aj tretej osobe s tým, že toto plnenie bude mať riadne
solučnéúčinky,atedažetakýmtoplnenímzaniknedlhrovnako,akokebyboloplnenieposkytnutépriamo

veriteľovi. Predpokladom riadnych účinkov plnenia tretej osobe je plnenie tomu, kto je oprávnený prijať
plnenie podľa osobitného zákona (ŠTEVČEK, M. a kol. Občiansky zákonník II. 2. vydání. Praha: C. H.
Beck, 2019, s. 2117, marg. č. 1.).

11. Ak teda podľa § 12 ods. 1 písm. a) pred bodkočiarkou, § 16 ods. 4 zákona č. 580/2004 Z. z.

o zdravotnom poistení je preddavok na poistné povinný vypočítať, platiť a odvádzať zamestnanec,
pričom preddavok na poistné z príjmu vypočítava a odvádza za zamestnanca zamestnávateľ; podľa
§ 141 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, za zamestnanca odvádza poistné na
nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti
zamestnávateľ, ktoré je povinný platiť zamestnanec; podľa § 35 ods. 1 písm. a) zákona č. 595/2003 Z.

z. o dani z príjmov zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vyberie preddavok na daň zo zdaniteľnej
mzdy, pričom zdaniteľnou mzdou je úhrn zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti znížený o sumy
zrazené na poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnanec a podľa zákona č. 311/2001 Z. z.
Zákonník práce zo mzdy zamestnanca zamestnávateľ prednostne vykoná zrážky poistného na sociálne
poistenie, preddavkov poistného na verejné zdravotné poistenie, nedoplatku z ročného zúčtovania

preddavkov na verejné zdravotné poistenie, príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí
zamestnanec podľa osobitného predpisu; je zrejmé, že povinný preukázateľne a medzi účastníkmi
nesporne uskutočnenými platbami vo výške 14.427,50 eur hradil povinnosť oprávneného inštitúciám,
ktorézabezpečujúnemocenské,starobnépoistenie,starobnédôchodkovésporenie,invalidnépoistenie,
poistenie v nezamestnanosti, zdravotné poistenie a výber dane fyzických osôb, teda ako dlžník

splnil oprávnenému dlh, nakoľko plnil tomu, kto je podľa osobitných zákonov oprávnený a povinný
prijať plnenie, pričom povinného k takémuto splaneniu povinnosti zaväzovali vyššie uvedené osobitné
predpisy.

12. K otázke, či došlo (v čase po vzniku exekučného titulu a pred začatím exekučného konania/exekúcie)

k splneniu povinnosti, teda k vzniku okolnosti, ktorá spôsobila zánik vymáhaného nároku (§ 61k ods. 1
písm. a/ Exekučného poriadku), teda možno nájsť kladnú odpoveď.13. K vyjadreniu oprávneného sa žiada uviesť, že týmto súd nespochybňuje záväznosť výroku
právoplatného súdneho rozhodnutia – exekučného titulu, len za účelom rozhodných okolností posúdenia
existencie dôvodu zastavenia exekúcie prihliadol na skutkové okolnosti veci, čo bolo v súvislosti so

splnením povinnosti z exekučného titulu nanajvýš nevyhnutné.

14. V súlade s § 250 ods. 2 CSP teda súd nesprávne uznesenie súdneho úradníka zmenil tak, že
exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku zastavil (výrok I.).

15. Vzhľadom na zastavenie exekúcie súd rozhodol o trovách exekúcie účastníkov konania a súdneho
exekútora, a to podľa § 197, § 198 ods. 2, § 199c ods. 1 prvá veta, § 199d ods. 1, 2 Exekučného
poriadku a § 22 ods. 1, 2 vyhlášky MS SR č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Exekučného poriadku.

16. Pokiaľ ide o trovy účastníkov konania (oprávneného a povinného), súd s poukazom na § 199d

v spojení s § 255 ods. 2 CSP rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov exekučného konania nárok na
náhradu trov konania nepriznal (výrok II. tohto uznesenia). Súd prihliadol na skutočnosť, že hoci povinný
bol s návrhom na zastavenie exekúcie úspešný, z exekučného spisu nevyplýva, že by si trovy konania
(v súvislosti s návrhom na zastavenie) uplatnil, čo je nevyhnutná povinnosť v zmysle § 199d ods. 2
Exekučného poriadku. Oprávnenému taktiež súd nepriznal nárok na náhradu trov konania vzhľadom na

to, že v predmetnej exekúcii bol z procesného hľadiska neúspešným účastníkom.

17. Pokiaľ ide o trovy súdneho exekútora náhradou trov súdneho exekútora súd zaviazal oprávneného,
ktorý podal návrh na vykonanie exekúcie nedôvodne (na vymoženie zaniknutej pohľadávky), a teda mu
je nutné pričítať dôvod zastavenia exekúcie. Ohľadom výšky náhrady, súd vychádzal z § 198 ods. 2

Exekučného poriadku. Súd priznal súdnemu exekútorovi nárok na náhradu paušálnych výdavkov vo
výške 50,- eur (t.j. 50 % zo sumy 100,- eur) s poukazom na § 22 ods. 1 a 2 vyhlášky, ktorú navýšil
o DPH vo výške 11,50 eur (t.j. 23 % zo sumy 50,-eur), keďže súdny exekútor je evidovaný v zozname
daňových subjektov registrovaných pre daň z pridanej hodnoty zverejnenom Finančným riaditeľstvom
Slovenskej republiky.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§
202 ods. 4 Exekučného poriadku).