Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdené, Zmenené Judgement was issued on Monday, November 25, 2024

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 37Csp/24/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2124204562
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Malý

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2024:2124204562.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, v konaní pred sudcom JUDr. Igorom Malým, v právnej veci žalobcu: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom A. XXX, C., zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s.r.o., IČO:
47 234 466, so sídlom Kuzmányho 29, Košice, proti žalovanému: Home Credit Slovakia, a.s., IČO:
36 234 176, so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, zastúpený Advokátskou kanceláriou GOLIAŠOVÁ
GABRIELA, s.r.o., IČO: 47 234 679, so sídlom 1. mája 173/11, Trenčín, o zaplatenie 1.500,00 €, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 400,00 €,
a to do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku (1.100,00 €) súd žalobu zamieta.

Žalobcovi súd priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, zo sumy priznanej žalobcovi
súdom (400,00 €).

o d ô v o d n e n i e :

1.
Žalobca sa svojim návrhom došlým dňa 5.6.2024 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 1.500,00 €, a náhradu trov konania. Uviedol že dňa 3.9.2012
žalovaný ako veriteľ poskytol žalobcovi ako spotrebiteľovi na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere

č. D. XX/XXXXXX finančné prostriedky. V úverovej zmluve absentovali zákonom stanovené obligatórne
náležitosti, čím veriteľ porušil právne predpisy na ochranu spotrebiteľa za použitia nekalých obchodných
praktík, v dôsledku čoho bol predmetný úver postihnutý sankciou bezúročnosti a bezpoplatkovosti -
žalobca mal teda žalovanému vrátiť iba skutočne poskytnuté finančné prostriedky (t.j. istinu úveru).
Napriek uvedenému však žalobca žalovanému plnil nad rámec poskytnutých finančných prostriedkov,
a žalovaný odmietal žalobcovi takto získané finančné prostriedky vrátiť. Vzhľadom na uvedené sa
žalobca obrátil na súd so žalobou, ktorou sa domáhal vydania bezdôvodného obohatenia (konanie bolo

vedené na Okresnom súde Levice pod sp.zn. 8Csp/130/2022). Rozsudkom Okresného súdu Levice č.
8Csp/130/2022-154 zo dňa 19.12.2023 (nadobudlo právoplatnosť 19.2.2024) súd zaviazal žalovaného
k zaplateniu sumy 4.391,68 € žalobcovi titulom vydania bezdôvodného obohatenia; v rozsudku súd
konštatoval že spotrebiteľský úver je bezúročný a bezpoplatkový z dôvodu, že v zmluve o úvere
absentovali zákonom stanovené obligatórne náležitosti, tiež že žalovaný neskúmal bonitu spotrebiteľa
s odbornou starostlivosťou. Žalovaný teda porušil práva spotrebiteľa, ktorých súčasťou je ochrana
spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami, nekalými obchodnými praktikami, právo na pravdivé

a úplné informácie o zmluvnom vzťahu, právo na konanie s odbornou starostlivosťou zo strany
veriteľa garantovaných ustanoveniami § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, zák.č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch, a zák.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Vzhľadom na uvedené
skutočnosti vznikol žalobcovi ako spotrebiteľovi nárok na primerané finančné zadosťučinenie, ktorého sadomáha podanou žalobou. Poukázal na znenie § 3, ods. 5 zák.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa,
podľa ktorého proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa
môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva, spotrebiteľ ktorý na

súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom a osobitnými predpismi,
má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti
zodpovedá. V otázke, kedy je možné hovoriť o splnení podmienok na vznik nároku spotrebiteľa na
primerané finančné zadosťučinenie poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo/127/2017
zodňa30.1.2019,podľaktoréhoustanovenie§3,ods.5zákonaoochranespotrebiteľaupravujúcenárok

na primerané finančné zadosťučinenie, má plniť funkciu satisfakčnú aj funkciu sankčnú; jeho cieľom
je predovšetkým odradiť dodávateľov od protiprávneho konania voči spotrebiteľom, účelom finančného
zadosťučinenia je dovŕšiť ochranu porušeného práva spotrebiteľa ako slabšej strany v spotrebiteľských
zmluvách spôsobom, ktorý práve z tohto dôvodu vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany;
podmienka aby spotrebiteľovi bola privodená konkrétna ujma, nie je vyžadovaná, keď zákonodarca
pri uplatňovaní tohto nároku uľahčil spotrebiteľom dôkaznú situáciu, preukazovanie skutočnej výšky

utrpenej ujmy by bolo spravidla nereálne, a pokiaľ ide o rozsah finančného zadosťučinenia nie sú
ustanovené žiadne kritériá, ktoré by bolo potrebné pri určení výšky zadosťučinenia zohľadniť (jediným
kritériom je primeranosť finančného zadosťučinenia). V prejednávanom prípade je podmienka existencie
právoplatného rozhodnutia súdu o priznaní nároku zo spotrebiteľskej zmluvy alebo určenia neprijateľnej
zmluvnej podmienky, splnená právoplatným rozhodnutím Okresného súdu Levice č. 8Csp/130/2022-154

zo dňa 19.12.2023, ktorým súd rozhodol v prospech žalobcu ako spotrebiteľa, keď konštatoval porušenie
jeho práv a určil že spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov. S ohľadom na vyššie citované
rozhodnutie a aj na znenie § 3, ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa, vznik ujmy v konaní o priznanie
primeraného finančného zadosťučinenia nie je potrebné skúmať a zo strany žalobcu preukazovať,
nakoľko na vznik tohto práva postačuje samotné porušenie práva alebo povinnosti - vzhľadom na to, že

z dôvodu zneužitia slabšieho postavenia spotrebiteľa žalovaný získal majetkový prospech za použitia
nekalých obchodných praktík, neprijateľných zmluvných podmienok, bol spotrebiteľ nútený obrátiť sa s
ochranou svojich práv na súd, čo vyústilo do časovo aj psychicky náročných konaní pred súdom; žalobca
sa domnieva sa že suma vo výške 1.500,00 € je primeraná v porovnaní so zásahom do majetkovej
stability spotrebiteľa.

K žalobe priložil žalobca predžalobnú výzvu zo dňa 31.5.2024, Rozsudok Okresného súdu Levice č.
8Csp/130/2022-154 zo dňa 19.12.2023, s doložkou právoplatnosti (19.2.2024).

2.
Žalovaný sa k žalobe vyjadril -prostredníctvom svojho právneho zástupcu- podaním došlým súdu

dňa 4.7.2024 v ktorom uviedol, že so žalobou nesúhlasí, nárok žalobcu na primerané finančné
zadosťučinenie považuje za nedôvodný a neprimeraný. Podľa § 3, ods. 5, tretia veta zák.č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo
povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné
zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a

osobitnými predpismi zodpovedá. Základným predpokladom na úspešné uplatnenie práva na primerané
finančné zadosťučinenie je okrem preukázania ujmy aj preukázanie, že žalovaný svojím konaním
porušil súčasne ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa a osobitného právneho predpisu - žalobca
však nepreukázal, ktoré konkrétne ustanovenie zákona o ochrane spotrebiteľa a ktoré konkrétne
ustanoveniaosobitnéhoprávnehopredpisužalovanýsvojimkonanímporušil.Akovyplývazosamotného

pojmu inštitútu finančného zadosťučinenia, ide o zadosťučinenie ktorého účelom je reparovať a
sankcionovaťnásledky,ktorébolineoprávnenýmzásahomdoprávanaochranuspotrebiteľaspôsobené,
pričom predpokladom uplatnenia tohto inštitútu je, aby aspoň potenciálna hrozba ujmy v dôsledku
porušenia práv alebo povinností vznikla - inak nie je čo reparovať. Ďalším atribútom, ktorý musí
súd zohľadniť pri priznaní finančného zadosťučinenia je, že takéto zadosťučinenie môže priznať

iba v prípadoch úspešného uplatnenia porušenia práv, alebo povinnosti ustanovených zákonom o
ochrane spotrebiteľa a osobitnými predpismi, teda musí byť preukázané že došlo k úspešnému
uplatneniu práva na strane spotrebiteľa. Je nesporné, že Okresný súd Levice rozsudkom v konaní
sp.zn. 8Csp/130/2022 zaviazal žalovaného vydať bezdôvodné obohatenie vo výške 4.391,68 € - ani
toto však nemožno považovať za úspešné uplatnenie porušenia práv alebo povinností ustanovených

zákonom o ochrane spotrebiteľa, nakoľko nie každé rozhodnutie súdu, ktorým aj súd rozhodol v
prospech spotrebiteľa, možno považovať za úspešné uplatnenie porušenia práv alebo povinností
ustanovených zákonom o ochrane spotrebiteľa a osobitnými predpismi. Predmetom konania vedeného
pod sp.zn. 8Csp/130/2022 nebolo uplatnenie porušenia práv alebo povinností, ale výlučne vydaniebezdôvodného obohatenia - z toho nemožno dospieť k záveru, akého porušenia práv alebo povinností
sa žalovaný na žalobcovi dopustil; rozsudok Okresného súdu Levice (o ktorý žalobca opiera nárok na
primerané finančné zadosťučinenie) nedeklaroval porušenie práv alebo povinností, ale výlučne zaviazal

žalovaného vydať bezdôvodné obohatenie. Účelom inštitútu finančného zadosťučinenia je reparovať
potenciálnu ujmu, ktorá bola neoprávneným zásahom do práva na ochranu spotrebiteľa spôsobená,
predpokladom uplatnenia tohto inštitútu je, aby hrozba ujmy vznikla (inak nie je čo reparovať) - žalobcovi
nielen že žiadna, ani potenciálna, ujma nevznikla, ale naopak získal najvýhodnejší úver, aký by mu
neposkytla žiadna banka. Žalovaný na základe rozsudku Okresného súdu Levice stratil nárok na úroky

dojednané v úverovej zmluve - pokiaľ by mal uhradiť žalobcovi ešte „umelo vykonštruované“ finančné
zadosťučinenie vo výške 1.500,00 €, dostal by sa pozície, kedy by uhradil žalobcovi viac ako mu
tentovrátil.Represívnuapreventívnufunkciuinštitútuprimeranéhofinančnéhozadosťučineniapovažuje
žalovaný za dodržanú už samotným rozsudkom v konaní pred Okresným súdom Levice, keďže žalovaný
už sankcionovaný bol tým, že žalobcovi bol poskytnutý úver bez úrokov a poplatkov, a sumu prevyšujúcu
istinu na základe rozsudku žalovaný vyplatil žalobcovi. Ďalej uviedol že žalobcom nebolo preukázané

úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom o ochrane spotrebiteľa
a osobitnými predpismi na súde, ani že žalobcovi v súvislosti s porušením práva alebo povinnosti
ustanovenej zákonom a osobitnými predpismi vznikla určitá ujma, a ani že ujma vznikla žalobcovi vo
výške 1.500,00 €. V súvislosti s inštitútom primeraného finančného zadosťučinenia poukázal tiež na
skutočnosť,žetobolprávežalobcaktorýoposkytnutieúveružiadal,svýškouúveruboloboznámený,bol

si vedomý že si berie spotrebiteľský úver z ktorého si veriteľ uplatňuje úroky a poplatky, bol oboznámený
s výslednou sumou ktorú má na základe úverovej zmluvy z poskytnutého úveru uhradiť (s celým
procesom žalobca ako klient súhlasil) – žalovanému preto nie je zrejmé, k akému poškodeniu práv
spotrebiteľa vôbec dochádza v prípadoch, kedy súdy vyhlásia poskytnutý úver za bezúročný a bez
poplatkov, následkom čoho je že spotrebiteľ neplatí úroky a poplatky, ale len istinu poskytnutého úveru,

čopredstavujeprenehovýhoduanieškodu.Vkonaníjenevyhnutnéskúmaťajprimeranosťuplatneného
nároku, pričom žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, v čom pociťoval porušenie svojich práv, aké
to malo pre neho dôsledky, a v čom vidí odôvodnenosť výšky primeraného finančného zadosťučinenia
1.500,00 €. Účelom priznania primeraného finančného zadosťučinenia pri porušení práv nemá byť len
odradenie dodávateľa od nekalých praktík, ale nemá byť ani nástrojom obohatenia, preto žalovanú sumu

vo výške 1.500,00 € považuje žalovaný za nedôvodnú, nepreukázanú.

3.
Žalobca sa vo veci vyjadril -prostredníctvom svojho právneho zástupcu- podaním došlým súdu dňa
16.8.2024 v ktorom uviedol, že preukázal splnenie všetkých podmienok, ktoré zakladajú jeho nárok na

primerané finančné zadosťučinenie, a to najmä právoplatným Rozsudkom Okresného súdu Žiar nad
Hronom č. 28Csp/130/2022-154 (správne má byť podľa všetkého Rozsudkom Okresného súdu Levice
č. 8Csp/130/2022-154 – pozn. sudcu) zo dňa 19.12.2023 (nadobudol právoplatnosť 19.2.2024), ktorým
súd zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy 4.391,68 € s príslušenstvom z dôvodu, že konštatoval
bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru, v dôsledku čoho došlo na strane žalovaného k

bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcu. Žalobca opätovne poukazuje na konkrétne ustanovenia
právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa, ktoré žalovaný porušil: 1/ § 9, ods. 2 zák.č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch – žalovaný do zmluvy o úvere neuviedol zákonom vyžadované obligatórne
náležitosti, a to RPMN ani ročnú úrokovú sadzbu; 2/ § 7, ods. 1 zák.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch – žalovaný neskúmal s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský

úver; 3/ § 52, ods. 1, a ods. 2 Občianskeho zákonníka – žalovaný dal na podpis spotrebiteľovi
zmluvu o úvere, ktorá spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospechspotrebiteľa;4/§7,ods.1zák.č.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľa–žalovanýzapoužitia
nekalých obchodných praktík určil ročnú percentuálnu mieru nákladov nesprávne a v neprospech
spotrebiteľa. Uvedené vo vzťahu k žalovanému konštatoval súd v pôvodnom konaní (rozsudok č.

8Csp/130/2022-154 zo dňa 19.2.2024, bod 27). Bezúročnosť a bezpoplatkovosť spotrebiteľského úveru
je sankciou za porušenie práv alebo povinností, ktoré ustanovujú predpisy na ochranu spotrebiteľa, a
bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného vzniklo v dôsledku týchto porušení - takéto konanie je
nutné považovať za úspešné uplatnenie porušenia práva a povinnosti na súde (poukázal na Uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/31/2020 zo dňa 25.5.2022, a Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn.

4Cdo/298/2020 zo dňa 30.11.2022). Žalovaný nezohľadňuje aktuálnu právnu úpravu ani rozhodovaciu
prax týkajúcu sa konania o primerané finančné zadosťučinenie pri otázke potreby preukazovania ujmy
- v súčasnosti právna úprava týkajúca sa primeraného finančného zadosťučinenia v § 3, ods. 5 zákona
o ochrane spotrebiteľa nevyžaduje pre vznik nároku na primerané finančné zadosťučinenie vznik ujmy.Napriek uvedenému žalobca tvrdí, že ako spotrebiteľ utrpel ujmu minimálne v psychickej rovine, a
to neprimeranou záťažou spôsobenou nezákonným postupom veriteľa, ktorý mu predložil zmluvu o
spotrebiteľskom úvere v rozpore so zákonom, zneužíval svoje silnejšie postavenie, prijímal od žalobcu

plnenia, na ktoré nemal právny nárok, čo výrazne narušilo ekonomickú a majetkovú stabilitu žalobcu.
Celý postup trval od roku 2012, kedy bola uzatvorená zmluva o úvere, v dôsledku čoho sa žalobca musel
domôcť svojich práv na súde, pričom právny vzťah bol daný do súladu právoplatnosťou rozhodnutia
súdu v roku 2024 – žalobca bol teda vo vzťahu 12 rokov, celé obdobie bolo pre žalobcu psychickou
záťažou. Trvá na tom, že suma 1.500,00 € je vo vzťahu k porušeniu práv spotrebiteľa, dlhotrvajúceho

procesu obrany jeho práv, ekonomickej a majetkovej neistote v dôsledku neprijateľného konania zo
strany žalovaného, primeraná. K účelu primeraného finančného zadosťučinenia uviedol, že účelom
ustanovenia § 3, ods. 5 zákona ochrane spotrebiteľa je odradiť podnikateľov od porušovania práv
spotrebiteľa (preventívna funkcia), kompenzovať neprávny stav vzniknutý porušením práv spotrebiteľa
(kompenzačná funkcia), aj potrestať za už dokonané porušenie spotrebiteľských práv (sankčná
funkcia). K primeranosti uplatneného finančného zadosťučinenia uviedol že primeranosť je subjektívnou

kategóriou, ku ktorej dospeje súd na základe objektívnej skutočnosti, ktorou je porušenie práva alebo
povinnosti, pričom neexistujú iné dôkazy ktoré by „primeranosť" preukazovali - preto o jej výške
rozhoduje na základe voľnej úvahy súd. Medzi základné kritériá pri rozhodovaní patrí napríklad rozsah
v akom dodávateľ porušil svoje povinnosti, použitie neprijateľných podmienok a nekalých obchodných
praktík, doba trvania protiprávneho stavu (od uzatvorenia zmluvy), nevyhnutné uplatňovanie práv v

súdnom konaní a tým spôsobený zásah do súkromného života spotrebiteľa, miera úspešnosti v súdnom
konaní, atď. Poukázal na aspekty právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, ktoré majú vplyv
na posúdenie primeranosti finančného zadosťučinenia, a to 1/ že zmluva o úvere bola uzatvorená
v roku 2012 – vzhľadom na porušenia, ktorých sa žalovaný dopustil ešte v čase kontraktácie bol
spotrebiteľ v protiprávnom stave od roku 2012 až do právoplatného skončenia konania, v ktorom

boli konštatované porušenia jeho práv a veriteľ bol zaviazaný k vydaniu bezdôvodného obohatenia,
keď rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť v roku 2024 (kedy bola spotrebiteľovi poskytnutá právna
ochrana), teda protiprávny stav trval 12 rokov, 2/ rozsah porušení ktorých sa žalovaný dopustil vo vzťahu
k spotrebiteľovi, keď tieto vyplývajú z rozhodnutia súdu vydaného v pôvodnom konaní (neskúmanie
schopnosti spotrebiteľa splácať predmetný úver, absentujúce náležitosti v zmluve o úvere, nekalé

obchodnépraktiky,obohateniežalovanéhovrozsahuminimálne4.391,68€),3/žalobcasamuselsvojich
práv domáhať na súde, nakoľko žalovaný odmietal plnenie spotrebiteľovi dobrovoľne vydať – v súdnom
konaní bol žalobca úspešným vo vzťahu k veriteľovi, a domohol sa ochrany svojich práv, 4/ žalovaný
svojim neprijateľným postupom zasiahol do práv spotrebiteľa, ktorý tieto musel uplatňovať pred súdom
(žalobca bol v tomto konaní úspešný, súd zaviazal žalovaného k vydaniu bezdôvodného obohatenia v

dôsledku bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru); žalobcom uplatnená suma 1.500,00 € je vzhľadom
na uvedené v celom rozsahu primeraná. K podmienkam pre vznik nároku na primerané finančné
zadosťučinenie uviedol, že zákon pre priznanie primeraného finančného zadosťučinenia koncipuje to, že
1/ žalobca musí mať postavenie spotrebiteľa – toto postavenie vyplýva a bolo preukázané v pôvodnom
konaní, 2/ zo strany porušiteľa došlo k porušeniu práva alebo povinnosti zo zákona o ochrane spotrebiteľ

alebo z osobitných predpisov na ochranu spotrebiteľa – tiež vyplýva z rozhodnutia v pôvodnom
konaní, 3/ spotrebiteľ musel porušenie práva alebo povinnosti úspešne uplatniť na súde – spotrebiteľ v
pôvodnom konaní úspešne hájil svoje práva na súde, súd zaviazal žalovaného k vydaniu bezdôvodného
obohatenia, 4/ právo na primerané finančné zadosťučinenie prináleží od toho, kto za porušenie práva
alebo povinnosti zodpovedá – za porušenie práv spotrebiteľa nesie zodpovednosť veriteľ, teda v tomto

prípade žalovaný, ktorý sa porušenia dopúšťal. Žalobca teda splnil preukázanie podmienok, s ktorými
zákon spája priznanie nároku na primerané finančné zadosťučinenie; žiadne ďalšie alebo osobitné
kritéria pre priznanie nároku na primerané finančné zadosťučinenie zákon nepredpokladá. Pri výške
primeraného finančného zadosťučinenia je jediným kritériom primeranosť, ktorej posúdenie je dané
súdu. Uplatnenú sumu 1.500,00 € považuje žalobca za primeranú, s ohľadom na zásah do práv

spotrebiteľa a dĺžku trvania protiprávneho stavu.

4.
Žalovaný sa vo veci vyjadril -prostredníctvom svojho právneho zástupcu- ďalším podaním došlým
súdu dňa 2.11.2024 v ktorom uviedol, že úverová zmluva bola uzatvorená ešte v roku 2012, kedy

legislatíva ohľadne spotrebiteľa nebola na takej úrovni ako v súčasnosti, ani judikatúra súdov ohľadne
náležitostí úverových zmlúv nebola taká rozsiahla ako v dnešnej dobe - žalovaný preto nemal
pochybnosti o správnosti svojich úverových zmlúv. V danom prípade teda absentuje preukázanie
úmyslu žalovaného bezdôvodne sa obohatiť. Žalobca v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal aninezdokladoval, v čom pociťoval poškodenie svojich práv na základe konania vedeného pod sp.zn.
8Csp/130/2022, keď jeho tvrdenia sú len všeobecného charakteru, naviac ani samotným predmetom
konania sp.zn. 8Csp/130/2022 nebolo uplatnenie porušenia práv alebo povinností, ale vydanie

bezdôvodného obohatenia (nie je teda zrejmé akého porušenia práv a povinností sa mal žalovaný
dopustiť). Nakoľko funkciu odradzujúceho prostriedku ochrany v danom prípade splnilo už rozhodnutie
Okresného súdu Levice v konaní vedenom pod sp.zn. 8Csp/130/2022, aplikácia inštitútu primeraného
finančného zadosťučinenia by spôsobila finančné obohatenie sa žalobcu na úkor žalovaného, v
neprimerane nadhodnotenej výške požadovanej žalobcom (žalovaný poukázal na judikatúru, kedy súdy

uplatniac voľnú úvahu pri určovaní výšky primeraného finančného zadosťučinenia priznávajú sumy
vo výške 100,00 € až 300,00 €). Z najnovších rozhodnutí okresných aj krajských súdov je zreteľná
snaha eliminovať zneužívanie inštitútu primeraného finančného zadosťučinenia v prípadoch, kedy bola
náprava zjednaná už vydaním bezdôvodného obohatenia, prípadne vyhlásením úveru za bezúročný
a bez poplatkov, a rozsah priznaného finančného zadosťučinenia považuje za dostačujúci v rozmedzí
50,00 až 100,00 €. Na záver poukázal na to, že nebol preukázaný úmysel žalovaného bezdôvodne

sa obohatiť, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno splnenia podmienok na priznanie primeraného
finančného zadosťučinenia a existencie príčinnej súvislosti uplatňovaného nároku s okolnosťami za
ktorých došlo k údajnému porušeniu práva žalobcu, neuniesol dôkazné bremeno existencie ujmy
nemateriálnej povahy ktorá by mala byť v danom prípade reparovaná, existuje hrubá neprimeranosť
vo výške uplatňovanej sumy primeraného finančného zadosťučinenia, ktorá sa vzhľadom na ustálenú

judikatúru, ako aj doterajšie vyjadrenia a úkony žalobcu javí ako účelová a špekulatívna.

5.
Právny zástupca žalobcu na pojednávaní konanom dňa 25.11.2024 uviedol, že žalobca sa ako
spotrebiteľ domohol ochrany svojich práv, keď mu bol priznaný nárok na zaplatenie bezdôvodného

obohatenia. V súvislosti s výškou uplatneného nároku uviedol, že predstavuje iba minimálnu časť oproti
tomu, aký rozsah porušenia práv zapríčinil žalovaný svojím konaním. Pokiaľ žalovaný v rámci procesnej
obrany poukazoval na nepreukázanie ujmy uviedol, že ujma ako taká nie je pojmovým znakom pre
priznanie nároku.
Žalovaný ani jeho právny zástupca sa na pojednávanie konané dňa 25.11.2024 nedostavili, svoju

neúčasťprávnyzástupcažalovanéhoospravedlnilavyslovilsúhlasstým,abysúdpojednávalarozhodol
v jeho neprítomnosti.
Súd, keďže sa riadne predvolaný účastník / jeho právny zástupca nedostavil na pojednávanie, ani
nepožiadal o jeho odročenie, a naviac sa výslovne vzdal práva na prejednanie veci v jeho prítomnosti,
konal v neprítomnosti tohto účastníka / jeho právneho zástupcu; prihliadol pritom na obsah spisu a

predložené a vykonané dôkazy.

6.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu žalobcu, oboznámením sa so
žalobou a s vyjadreniami strán sporu, oboznámením sa s listinnými dôkazmi uvedenými vyššie, ako

i oboznámením sa s obsahom celého spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
6.1.
Žalovaný ako subjekt poskytujúci úvery a žalobca ako dlžník uzatvorili dňa 3.9.2012 Zmluvu
o spotrebiteľskom úvere č. D. XX/XXXXXX, na základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý úver vo výške
vo výške 5.568,00 €, ktorý mal žalobca zaplatiť formou 48 mesačných splátok po 188,16 €; celková

čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť bola uvedená vo výške 1.967,00 €, predpokladaná RPMN za úver
bola uvedená vo výške 20,91%, RPMN bola v zmluve uvedená vo výške 29,64%, priemerná hodnota
RPMN 19,75%, ročná úroková sadzba vo výške 26,235%, celkové náklady spotrebiteľa boli uvedené vo
výške 3.463,68 €, celková čiastka splatná spotrebiteľom 9.031,68 €.
6.2.

Okresný súd Levice v Rozsudku č. 8Csp/130/2022-154 zo dňa 19.12.2023 konštatoval, že zmluva o
spotrebiteľskom úvere uzatvorená medzi stranami sporu je spotrebiteľskou zmluvou. Po preskúmaní
predmetnej zmluvy mal súd za to, že zmluva neobsahuje náležitosti uvedené v § 9, ods. 2, písm.
k) zák.č. 129/2010 Z.z., keď súd dospel k záveru, že úverová zmluva je písaná vo forme tlačiva
vypracovaného a koncipovaného žalovaným, pričom žalobca ako účastník zmluvného vzťahu nemal

možnosť obsah zmluvných podmienok meniť ani do nich zasiahnuť - žalovaný týmto postupom podľa
súdu využil svoje postavenie ako dodávateľa a porušil zmluvnú slobodu žalobcu, preto takéto dojednanie
zmluvy nemá charakter individuálneho dojednania v zmysle 53, ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka,
aspôsobujeznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiachzmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľa.Súd považoval ustanovenie o RPMN vo výške 29,64% za neprimeranú zmluvnú podmienku a nekalú
obchodnú praktiku žalovaného, ktorá bola v zmluve nesprávne vypočítaná a uvedená jej výška (správne
mala byť 45,03%), a keďže výška RPMN bola nesprávne určená, súd považoval úver za bezúročný a

bez poplatkov. V zmluve o spotrebiteľskom úvere nebola správne uvedená ani výška ročnej úrokovej
odplaty, ktorá prevyšovala takúto sadzbu o skoro viac ako polovicu. Ďalej neboli preskúmané s odbornou
starostlivosťou schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, nebola skúmaná bonita klienta –
z tohto dôvodu, s poukazom na ustanovenie § 11, ods. 2 zák.č. 129/2010 Z.z. nebol veriteľ oprávnený
vyžadovať jednorazové splnenie spotrebiteľského úveru. Súd dospel k názoru, že je potrebné považovať

úver za bezúročný a bezpoplatkový, pretože na strane jeho poskytovateľa došlo k hrubému porušeniu
povinností vyplývajúcich z § 7, ods. 1 zák.č. 129/2010 Z.z., keď za hrubé porušenie povinnosti sa
považuje najmä posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o majetkovo-
sociálnej situácii spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra (bod
27. rozsudku). Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 19.2.2024.
6.3.

Žalobca označuje ujmu ktorá mu bola v súvislosti porušením spotrebiteľského práva ako: 1/ musel
sa obrátil na súd so žalobou, ktorou sa domáhal vydania bezdôvodného obohatenia (konanie vedené
na Okresnom súde Levice pod sp.zn. 8Csp/130/2022), v ktorom bolo konštatované porušenie práva
spotrebiteľa (žalobcu), ktorých súčasťou je ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami,
nekalými obchodnými praktikami, ktoré konanie žalobca považuje za časovo aj psychicky náročné

konanie pred súdom, pričom žalovaný odmietal plnenie spotrebiteľovi dobrovoľne vydať, 2/ konaním
žalovaného bolo zasiahnuté do ekonomickej a majetkovej stability žalobcu, 3/ utrpel ujmu v psychickej
rovine, z dôvodu neprimeranej záťaže spôsobenej nezákonným postupom veriteľa, 4/ celý proces trval
od roku 2012 (uzatvorenie zmluvy o úvere), pričom právny vzťah bol daný do súladu až právoplatnosťou
rozhodnutia súdu (rok 2024).

7.
Podľa § 290 Civilného sporového poriadku spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a
spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
Podľa § 11, ods. 4 zák.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre

spotrebiteľov spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou.

Podľa§52,ods.1,ods.2,aods.4Občianskehozákonníka(vzneníplatnomkudňuuzatvoreniaúverovej
zmluvy medzi stranami sporu) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,

ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53, ods. 1, ods. 2, ods. 4, a ods. 5 Občianskeho zákonníka (v znení platnom ku dňu
uzatvorenia úverovej zmluvy) spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo

ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,

b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,

d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na

dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena

dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré
by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,
m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane

obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane
práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,
n)spôsobujú,žeplatnosťzmluvyuzatvorenejnadobuurčitúsapouplynutíobdobia,naktorúbolazmluva
uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu
s predĺžením platnosti zmluvy,

o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré
priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,
p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú
uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,
r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil

výlučne v rozhodcovskom konaní.
Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 1, a ods. 2 zák.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov (v znení platnom ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy medzi stranami sporu)

spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 9, ods. 1, a ods. 2 zák.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov (v znení platnom ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy medzi stranami sporu) zmluva

o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej
vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí
obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,

b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,

c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,

i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokovésadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané

na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú

platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení

spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo

uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu

podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny

štvrťrok.
Podľa § 11, ods. 1 zák.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov (v znení platnom ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy medzi stranami sporu) poskytnutý
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa

§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

Podľa § 3, ods. 3 zák.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (predpis platný v čase podania žaloby

na súd) každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských
zmluvách.
Podľa § 3, ods. 5, prvá a tretia veta zák.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (predpis platný
v čase podania žaloby na súd) proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom
ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva.

Spotrebiteľ,ktorýnasúdeúspešneuplatníporušenieprávaalebopovinnostiustanovenejtýmtozákonom
aosobitnýmipredpismi,máprávonaprimeranéfinančnézadosťučinenieodtoho,ktozaporušeniepráva
alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.Podľa § 251 Civilného sporového poriadku trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne
vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej

úspechu vo veci.
Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

8.

Spotrebiteľská zmluva (vrátane zmluvy o spotrebiteľskom úvere) nepredstavuje samostatný ani nový
zmluvný typ, ide o určitú skupinu zmlúv, ktorá má osobitný režim právnej úpravy - táto vyplýva zo
zvýšeného záujmu spoločnosti ochraňovať slabšieho účastníka zmluvného vzťahu, spotrebiteľa, ktorý
vstupuje do zmluvných vzťahov s predajcami a poskytovateľmi rôznych plnení a služieb.
Zmluvné podmienky spotrebiteľských zmlúv sa nemôžu odchýliť od zákona v neprospech spotrebiteľa
- pokiaľ by si zmluvné strany dohodli v spotrebiteľskej zmluve podmienky odchylne od dispozitívneho

ustanovenia zákona v neprospech spotrebiteľa, takéto dojednanie by bolo neplatné pre rozpor so
zákonom, a ak sa nedal na takéto dojednanie uplatniť inštitút čiastočnej neplatnosti, spôsobovalo by to
neplatnosť zmluvy ako celku.

9.

Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že návrh žalobcu je v zásade dôvodný, avšak súd sa
nestotožnil s výškou ním požadovaného finančného zadosťučinenia (1.500,00 €).
V konaní bolo nesporné, že žalovaný ako subjekt poskytujúci úvery a žalobca ako dlžník uzatvorili dňa
3.9.2012 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. D. XX/XXXXXX, na základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý
úver vo výške vo výške 5.568,00 €, ktorý mal žalobca zaplatiť formou 48 mesačných splátok po 188,16

€; celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť bola uvedená vo výške 1.967,00 €, predpokladaná RPMN
za úver bola uvedená vo výške 20,91%, RPMN bola v zmluve uvedená vo výške 29,64%, priemerná
hodnota RPMN 19,75%, ročná úroková sadzba vo výške 26,235%, celkové náklady spotrebiteľa boli
uvedené vo výške 3.463,68 €, celková čiastka splatná spotrebiteľom 9.031,68 €.
9.1.

Žalobca z poskytnutého úveru čerpal sumu vo výške 5.800,00 €, z titulu splácania úveru zaplatil sumu
spolu vo výške 9.031,68 € + plnenia vo výške 1.160,00 € o ktoré žalobca zmluvne neprejavil záujem.
Na základe žaloby žalobcu Okresný súd Levice v Rozsudku č. 8Csp/130/2022-154 zo dňa 19.12.2023
uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi z titulu bezdôvodného obohatenia sumu 4.391,68 €,
s príslušenstvom. V tomto konaní súd konštatoval, že zmluva o spotrebiteľskom úvere uzatvorená

medzi stranami sporu je spotrebiteľskou zmluvou, a po jej preskúmaní mal súd za to, že zmluva
neobsahuje náležitosti uvedené v § 9, ods. 2, písm. k) zák.č. 129/2010 Z.z., keď súd dospel k záveru,
že úverová zmluva je písaná vo forme tlačiva vypracovaného a koncipovaného žalovaným, pričom
žalobca ako účastník zmluvného vzťahu nemal možnosť obsah zmluvných podmienok meniť ani do
nich zasiahnuť - žalovaný týmto postupom podľa súdu využil svoje postavenie ako dodávateľa a porušil

zmluvnú slobodu žalobcu, preto takéto dojednanie zmluvy nemá charakter individuálneho dojednania
v zmysle 53, ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Súd považoval ustanovenie o RPMN vo
výške 29,64% za neprimeranú zmluvnú podmienku a nekalú obchodnú praktiku žalovaného, ktorá bola
v zmluve nesprávne vypočítaná a uvedená jej výška (správne mala byť 45,03%), a keďže výška RPMN

bola nesprávne určená, súd považoval úver za bezúročný a bez poplatkov. V zmluve nebola správne
uvedená ani výška ročnej úrokovej odplaty, ktorá prevyšovala takúto sadzbu o skoro viac ako polovicu.
Ďalej neboli preskúmané s odbornou starostlivosťou schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver,
nebola skúmaná bonita klienta – z tohto dôvodu, s poukazom na ustanovenie § 11, ods. 2 zák.č.
129/2010 Z.z. nebol veriteľ oprávnenie vyžadovať jednorazové splnenie spotrebiteľského úveru. Súd

dospel k názoru, že je potrebné považovať úver za bezúročný a bezpoplatkový, pretože na strane jeho
poskytovateľa došlo k hrubému porušeniu povinností vyplývajúcich z § 7, ods. 1 zák.č. 129/2010 Z.z.,
keď za hrubé porušenie povinnosti sa považuje najmä posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom
bez akýchkoľvek údajov o majetkovo-sociálnej situácii spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z
príslušnej databázy alebo registra (bod 27. rozsudku). Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť

dňom 19.2.2024.
9.2.Na základe uvedeného porušenia práva spotrebiteľa žalovaným voči žalobcovi tomuto vzniklo, v zmysle
ustanovenia § 3, ods. 5, tretia veta zák.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, právo na primerané
finančné zadosťučinenie od žalovaného, ktorý porušil právo / povinnosť.

Žalobca označil ujmu ktorá mu bola v súvislosti porušením spotrebiteľského práva ako: 1/ musel sa
obrátil na súd so žalobou, ktorou sa domáhal vydania bezdôvodného obohatenia (konanie vedené
na Okresnom súde Levice pod sp.zn. 8Csp/130/2022), v ktorom bolo konštatované porušenie práva
spotrebiteľa (žalobcu), ktorých súčasťou je ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami,
nekalými obchodnými praktikami, ktoré konanie žalobca považuje za časovo aj psychicky náročné

konanie pred súdom, pričom žalovaný odmietal plnenie spotrebiteľovi dobrovoľne vydať, 2/ konaním
žalovaného bolo zasiahnuté do ekonomickej a majetkovej stability žalobcu, 3/ utrpel ujmu v psychickej
rovine, z dôvodu neprimeranej záťaže spôsobenej nezákonným postupom veriteľa, 4/ celý proces trval
od roku 2012 (uzatvorenie zmluvy o úvere), pričom právny vzťah bol daný do súladu až právoplatnosťou
rozhodnutia súdu (rok 2024).
V tejto súvislosti súd uvádza, že podľa konštrukcie práva na primerané finančné zadosťučinenie sa

ani nevyžaduje vznik reálnej ujmy a jej preukázanie, ale iba postačuje, že takáto ujma vzniknúť mohla
(v súvislosti s porušením práva spotrebiteľa), teda už samotná existencia hrozby potenciálnej ujmy je
predpokladom pre vznik práva na primerané finančné zadosťučinenie - z uvedeného dôvodu teda súd
nárok žalobcu ako spotrebiteľka v zásade považuje za dôvodný.
9.3.

Následne sa súd už zaoberal iba určením výšky primeraného finančného zadosťučinenia, ktoré žalobca
žiadalpriznaťvsume1.500,00€-stoutopožadovanouvýškousavšaksúdnestotožnil,keďjupovažoval
za premrštenú. Žalobcovi totiž nevznikla žiadna finančná strata, nakoľko v konaní vedenom pred
Okresným súdom Levice sp.zn. 8Csp/130/2022 súd rozhodol že žalovaný je povinný vrátiť žalobcovi
ním „preplatený“ úver (vzhľadom na jeho bezúročnosť a bezpoplatkovosť) v sume 4.391,68 € (titulom

vydania bezdôvodného obohatenia), dokonca aj spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo
sumy4.391,68€od23.9.2022dozaplatenia.Jesícepravdou,žežalobcamuselvtejtoveci(Okresnýsúd
Levice sp.zn. 8Csp/130/2022) vyhľadať právnu pomoc, na pojednávaní sa však osobne ani nezúčastnil,
pričom jeho právnemu zástupcovi bol súdom priznaný nárok na náhradu trov konania vo výške 100%,
žalobca nebol pri podaní žaloby zaviazaný povinnosťou platiť súdny poplatok. Je tiež pravdou, že

žalobca musel aj v tejto súdenej veci (37Csp/24/2024) vyhľadať právnu pomoc, na pojednávaní sa však
tiež osobne nezúčastnil, pričom aj tu jeho právnemu zástupcovi bol súdom priznaný nárok na náhradu
trov konania vo výške 100% (z prisúdenej sumy), takisto nebol ani pri podaní tejto žaloby zaviazaný
povinnosťou platiť súdny poplatok. To že žalobca „znášal stav neistoty do právoplatného rozhodnutia“,
keď proces trval od roku 2012 (uzatvorenie zmluvy o úvere) a právny vzťah „bol daný do súladu“ až

právoplatnosťou rozhodnutia súdu v roku 2024 (vec pritom na Okresnom súde Levice trvala cca. 14
mesiacov, a na tunajšom súde necelých 7 mesiacov), je prirodzeným dôsledkom podania žaloby do času
právoplatného rozhodnutia o nej, pričom v tomto čase už žalobca nerealizoval žiadne splátky z titulu
úveru žalovanému; toto konštatovanie sa týka aj ďalšieho žalobcom uvádzaného dôvodu, a to že utrpel
ujmu v psychickej rovine z dôvodu neprimeranej záťaže spôsobenej nezákonným postupom veriteľa –

žalobca však žiadnu ujmu nepreukázal, ani ju v konkrétnostiach netvrdil. Napokon súd neprisvedčil ani
dôvodu žalobcu, že konaním žalovaného bolo zasiahnuté do jeho ekonomickej a majetkovej stability
– ako už bolo vyššie uvedené, žalobcovi bolo vrátené bezdôvodné obohatenie, bolo mu priznané aj
úrokom z omeškania (čo sa dá považovať za určitú formu vyrovnania za prípadné finančné ťažkosti
žalobcu), nemusel v súdnych konania platiť žiadne súdne poplatky, a jeho právnemu zástupcovi bol

oba razy priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% (teda nemusel platiť ani trovy
právneho zastúpenia). Súd si je vedomý, že podmienka aby spotrebiteľovi bola privodená konkrétna
ujma nie je zákonom vyžadovaná, a pokiaľ ide o rozsah finančného zadosťučinenia nie sú ustanovené
žiadne kritériá ktoré by bolo potrebné pri určení výšky zadosťučinenia zohľadniť (jediným kritériom je
primeranosť finančného zadosťučinenia), avšak treba brať na zreteľ aj skutočnosť, že žalobcovi bola

v tomto prípade fakticky poskytnutá pôžička bez akéhokoľvek úročenia a povinnosti platiť akékoľvek
poplatky–takto„výhodnú“pôžičkubynedostalvžiadnejbankovejčinebankovejinštitúciianipridodržaní
všetkých zákonom stanovených podmienok.
Súd tiež ešte uvádza, že pri stanovení výšky primeraného finančného zadosťučinenia treba vychádzať
zo závažnosti porušenia práv, povinností, z okolností tak na strane žalobcu ako aj na strane žalovaného.

Inštitútpremeranéhofinančnéhozadosťučinenianemôžeslúžiťnafinančnéobohateniesažalobcu,resp.
na kompenzáciu jeho majetkovej škody, ale musí zostať na úrovni a vo funkcii účinne odradzujúceho
prostriedku ochrany. Podľa názoru súdu už priznaním akejkoľvek sumy finančného zadosťučinenia bude
naplnený účel ustanovenia z hľadiska dostatočného odškodnenia žalobcu z titulu jeho zadosťučinenia,a zároveň bude naplnená aj výchovná funkcia tohto inštitútu voči žalovanému. Naviac v konaní neboli
žalobcom predložené a ani navrhované žiadne konkrétne dôkazy, ktoré by preukazovali akúkoľvek
žalovaným spôsobenú ujmu (skutočnosť že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje nejakú

podstatnú náležitosť je sankcionovaná už zákonom o spotrebiteľských úveroch vo forme bezúročnosti
a bezpoplatkovosti úveru).
S poukazom na uvedené súd považoval primerané finančné zadosťučinenie požadované vo výške
1.500,00 € za neprimerané, ktoré tvorí až 1/3-nu z reálne poskytnutého / žalobcom zaplateného
úveru, teda je podľa súdu neproporcionálne vzhľadom na „ujmy“ spôsobené žalobcovi a vzhľadom na

závažnosť porušenia povinností pri uzatváraní úverovej zmluvy žalovaným. Podľa názoru súdu je v tejto
veci primeraným finančným zadosťučinením suma 400,00 €, t.j. ccc. 9% z poskytnutého / žalobcom
zaplateného úveru.
Z uvedených dôvodov súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku, teda žalobcovi
priznal z titulu primeraného finančného zadosťučinenia sumu 400,00 € (a vo zvyšnej časti, t.j. 1.100,00
€, žalobu zamietol).

10.
Súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania v zmysle ustanovenia § 255, ods. 1 Civilného sporového
poriadku tak, že ich priznal žalobcovi v rozsahu 100% z prisúdenej sumy (400,00 €).

11.
O úhrade súdneho poplatku za konanie rozhodne samostatným uznesením vyšší súdny úradník, po
nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, ku Krajskému

súdu v Trnave, cestou podpísaného súdu, v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 127 Civilného sporového poriadku, podľa
ktorého z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a
musí byť podpísané a datované uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

V prípade, že povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zák.č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok).