Uznesenie – Starostlivosť o maloletých ,
Zrušené Judgement was issued on Friday, February 27, 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 15CoP/140/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125200041
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Čakváriová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:2125200041.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a členiek senátu
JUDr. Blanky Podmajerskej a Mgr. Patrície Železníkovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A.
B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, Bottova
4, 917 01 Trnava; dieťa rodičov - matka: C. B., nar. XX.XX.XXXX, D. X, XXX XX E., a otec: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, F. XX, XXX XX E., o návrhu otca na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností,

na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 26.05.2025 č. k. 33P/1/2025-29, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Trnava zo dňa 26.05.2025 č. k. 33P/1/2025-29 v napadnutom výroku I z r
u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súdprvejinštancienapadnutýmrozsudkomzodňa26.05.2025č.k.33P/1/2025-29vovýrokuI.zmenil
rozsudok tamojšieho súdu č.k. 11P/62/2022-80 zo dňa 24.1.2023 v časti úpravy frekvencie striedania

maloletého dieťaťa pri zachovaní jeho zverenia do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov
tak, že matka bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa od piatka každého párneho
týždňa od 14.00 hod. do stredy každého nepárneho týždňa do 14.00 hod. a otec bude zabezpečovať
osobnú starostlivosť o maloleté dieťa od stredy každého nepárneho týždňa od 14.00 hod. do piatka
každého párneho týždňa do 14.00 hod.. Vo výroku II. zastavil konanie o návrhu otca na zmenu zverenia
maloletého dieťaťa. III. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Vec právne posúdil podľa § 24 ods. 3, § 28 ods. 1, 2 Zákona o rodine a § 29 ods. 1, 2, 3, § 38 ods.
1, 2 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“). Konštatoval, že naposledy
súd rozhodoval o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu schválením
rodičovskej dohody dňa 24.01.2023 o zverení maloletého do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch
rodičov, od ktorého času uplynulo 28 mesiacov, počas ktorých maloletý vyrástol a uvedomil si, že

súčasnásituáciamunevyhovuje,hocivobochdomácnostiachmáuspokojovanésvojezákladnépotreby,
avšak v jednej by chcel tráviť viac času z dôvodu pestrejšieho programu. Túto okolnosť vyhodnotil ako
zmenu pomerov podľa § 26 Zákona o rodine. Poukázal na rozsudok ESĽP vo veci C. proti Fínsku zo
dňa 9. mája 2006 č. 18249/02 (body 57-59), zdôraznil, že nie je možné, aby všeobecné súdy stanovisko
maloletého dieťaťa bez ďalšieho prevzali a aby založili svoje rozhodnutia iba na jeho prianí a nie na
starostlivom a komplexnom posudzovaní jeho záujmov. Deklaroval, že rozsudok nebol založený iba na

prianí maloletého vyslovenom na neutrálnej pôde súdu i v domácnosti matky, kde sa vyjadril približne
rovnako a prial si nezverejniť svoj názor, ale prihliadol aj na atmosféru v oboch domácnostiach rodičov
a na ich možnosti plnohodnotne tráviť s dieťaťom čas vyhradený im na jeho výchovu. Konštatoval,
že vzájomná radosť rodiča z dieťaťa z blízkosti toho druhého je základným prvkom rodinného života.
V prípade, ak dôjde k rozpadu rodiny a je nevyhnutné rozhodnúť, s ktorým z rodičov bude dieťa
naďalej či častejšie bývať, nezasahuje sa týmto rozhodnutím do výkonu rodičovských práv a povinností

druhého rodiča a tieto práva zostávajú v nezmenenom rozsahu zachované. Priestor na realizáciu týchto
rodičovských práv a povinností a na výchovné pôsobenie na dieťa má rodič práve v čase starostlivostio dieťa. Uviedol, že matka i otec budú môcť naďalej tráviť striedavo každý druhý víkend s dieťaťom a
podľa toho si vedia plánovať program, s čím obaja rodičia súhlasili, preto zmenil dni striedania zo soboty
na piatok po škole. Zohľadnil prianie dieťaťa a zosúladil ho s jeho najlepším záujmom pri zachovaní

striedavej osobnej starostlivosti, na ktorej sa rodičia predtým dohodli a do ktorého modelu nemal
potrebuzasahovať.Prihliadolnavyjadreniekolíznehoopatrovníka,ktorýsmeritórnymrozhodnutímsúdu
súhlasil, pričom jeho úlohou je v konaní dohliadať na to, aby sa rozhodlo prioritne v prospech dieťaťa.
Konanie o zmenu zverenia zastavil v súlade s ust. § 29 ods. 1 až 3 CMP berúc do úvahy späťvzatie
návrhu v tejto časti. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku I (posudzujúc odvolanie podľa jeho obsahu) podala
v zákonnej lehote odvolanie matka navrhujúc návrh otca zamietnuť, zrušiť napadnutý rozsudok a
ponechať v platnosti rodičovskú dohodu uzatvorenú dňa 24.01.2023. Zároveň žiadala schváliť ústnu
dohodu zo dňa 31.03.2025 z informatívneho stretnutia rodičov, na ktorom si odsúhlasili, že sa zúčastnia
sedenia na referáte poradensko-psychologických služieb za účelom zlepšenia komunikácie, a dohodli

sa na zmene dátumu odovzdávania maloletého. Tiež žiadala o upresnenie pobytu maloletého u
rodičov počas sviatkov a prázdnin. Napadnutý rozsudok považovala za diskriminačný, neadekvátny,
nedostatočne odôvodnený a nezohľadňujúci záujem a potreby maloletého. Mala za sporné, aby súd
rozhodol iba na základe želania maloletého dieťaťa, v odôvodnení rozhodnutia (bod 12) uviedol, že nie
je možné, aby všeobecné súdy stanovisko dieťaťa bez ďalšieho prevzali a založili svoje rozhodnutia iba

na jeho prianí, pričom súd ani iné orgány nezisťovali dostatočne, či je želanie maloletého opodstatnené.
V konaní nebolo vykonané žiadne dokazovanie, či písomné vyjadrenie psychologičky, nebola vydaná
správa zo školy, ktorú maloletý navštevuje, kde by boli zistené nedostatky v jej výchove, ani či je
zrelý na vyjadrenie názoru. Cíti obrovskú diskrimináciu za to, že jej viacčlenná rodina je považovaná
za dôvod nedostatočnej starostlivosti o maloletého. Podľa tohto názoru ani jeden z rodičov nemôže

mať viac detí. Uviedla, že maloletý vyrastá so súrodencami, žije v plnohodnotnej, usporiadanej rodine,
v budúcnosti bude mať lepšie sociálne návyky, čo je vo všeobecnosti lepšie pre jeho zdravý vývin a
mentálny rast. Považovala za urážlivé vyjadrenie, že sa s maloletým nerozlúčila po skončení súdneho
pojednávania. Dôvodom prečo tak konala bolo, že nechcela, aby ju videl v zlom psychickom stave
a s plačom, keď odchádzala a nechcela mu spôsobiť ďalšiu traumu. Na pojednávaní dňa 22.06.2025 bol

na ňu zo strany súdu vyvíjaný psychický nátlak, opakovane bola dotazovaná, prečo nesúhlasí s takýmto
rozhodnutím, a po jej odpovedi, že syna miluje a je to nespravodlivé, keď neboli zistené žiadne závažné
skutočnosti prečo by mal súd takto rozhodnúť, bola len neadekvátne opomenutá, že nič nepochopila.
Súdjejneposkytolpopojednávanímožnosťvyhľadaťakúkoľvekpsychologickúčiprávnupomoc,pretože
ďalšie pojednávanie sa konalo o 2 pracovné dni neskôr. Vo veci bolo nariadené šetrenie domácnosti

kolíznou opatrovníčkou, návšteva trvala 20 minút za účelom vypočutia maloletého, či chce byť zverený
do opatery otca alebo matky, čo považovala za neprofesionálne, nedostatočne a účelové. Nie je možné,
aby synov názor bol ihneď prijatý po tak krátkej dobe a jedinej návšteve v jej domácom prostredí.
Maloletý ešte nevie dostatočne vyjadriť svoj názor vzhľadom na jeho nízky vek, je ľahko ovplyvniteľný
svojim otcom a je u neho konflikt lojality. Mala za to, že ÚPSVaR v Trnave je voči nej zaujatý, pretože

si na predbežné vypočutie predvolal len otca maloletého, ktorý bol niekoľkokrát na stretnutí s kolíznou
opatrovníčkou,čosadozvedelaažnapojednávaní. Akomatkajestálezákonnýmzástupcommaloletého
a má rovnaké práva ako otec. Kolízny opatrovník konal diskriminačne a nespravodlivo, keď jej nedal
šancu sa k veci vyjadriť. Aj prešetrenie domácnosti otca je podľa jej mienky nedostatočné, nesprávne
a klamlivé. Otec uviedol, že býva v trojizbovom byte, kde trávil čas so synom, avšak má vedomosť

z vyjadrení syna, že bývajú v dvojizbovom byte, kde syn nemá ani vlastnú posteľ. Tvrdenia otca, že
sa o syna nestará, sú nepodložené a zavádzajúce. Práve naopak, syn sa bojí otcovi povedať pravdivé
skutočnosti, je manipulovateľný a otca sa bojí. Maloletý otca niekoľkokrát zámerne klamal, že sa mu
nevenuje jej manžel, aby sa vyhol zlej a zápornej reakcie zo strany otca. Jej manžel má s maloletým
dobrý vzťah a majú veľa spoločného. O syna sa stará dostatočne, dáva mu toľko lásky ako matka

môže dať dieťaťu. Maloletý je jej vytúžené dieťa, keďže pred jeho počatím mala problém otehotnieť
a dieťa donosiť. Medzi jej starším synom G. a maloletým je veľký vekový rozdiel, práve z tohto dôvodu.
Vždy túžila po veľkej rodine a vďaka manželovi a jej deťom, ju má. Všetky deti majú ich pozornosť,
lásku a snažia sa ich viesť k správnym hodnotám. Otec maloletého sa stále odvoláva, že má silnú
citovú väzbu na syna, pričom aj ona má silnú citovú väzbu na svoje dieťa, čo súd nevzal do úvahy.

Maloletého nemala na Vianoce niekoľko rokov, lebo jeho otec sa odvoláva na rozhodnutie súdu zo dňa
24.01.2023 o striedavej starostlivosti. Syn by chcel tráviť sviatky aj v jej domácnosti, ale otec s tým
nesúhlasí. Nechcela synovi spôsobovať psychickú ujmu z toho, že sa budú rodičia spolu hádať. Otec má
negatívny vplyv na maloletého a jeho výchovu, všade ju vykresľuje ako neschopnú matku a to aj predsynom, vyjadruje sa, že s maloletým nenavštevuje lekárov. S maloletým absolvuje lekárske prehliadky
v čase, keď je v jej starostlivosti, lekárku mu vybavila, v prípade choroby ho k nej zoberie. Uviedla, že je
matkou dvoch detí a má dostatočné skúsenosti, aby vedela, kedy dieťa potrebuje vyšetrenie u lekára.

Otec maloletému namiesto liekov podáva iné alternatívy ako bylinky bez toho, aby ju o tom informoval a
vždy jej písomne dáva pokyny k starostlivosti o maloletého. Poprela tvrdenia, že by nekomunikovala so
školou, ktorú syn navštevuje, pretože triednu učiteľku maloletého kontaktuje vždy, keď je to potrebné.
Dôvodom rozhodnutia má byť aj skutočnosť, že pracuje a nevie sa o syna v čase zamestnania postarať.
Je zamestnaná ako SZČO v jednej spoločnosti už niekoľko rokov, teda aj v čase, keď žili s otcom

v spoločnej domácnosti, čo mu v tej dobe nevadilo. Ak by nepracovala, nemohla by zabezpečiť deťom
všetko čo potrebujú. Syn má u nej pestrý program, pretože sa mu vždy niekto venuje. Verí, že maloletý
ma u otca plný program, nakoľko otec inú rodinu nemá a je na syna chorobne naviazaný a jeho žiarlivosť
na jej rodinu mu vnucuje myšlienky, že mu bude v jeho starostlivosti lepšie. Syn sa nikdy nevyjadril, že
sa v jej domácnosti alebo prítomnosti cíti zle a že sa mu nikto nevenuje alebo že by sa cítil nadbytočný.
Maloletý sa pri nich správa normálne ako každé dieťa v jeho veku. Z uvedených dôvodov nesúhlasí

s napadnutým rozsudkom. Maloletý jej neudával, že sa u nej cíti zle, nikto sa mu nevenuje alebo sa
cíti nadbytočný.

4. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matku navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny
a súhlasil s určenou frekvenciou striedania maloletého u rodičov. Poukázal na to, že matka v

odvolaní opakovala veci známe súdu, ktorý sa aj kuratelou dostatočne oboznámil so situáciou v
oboch domácnostiach. Maloletý bol na vlastnú žiadosť vypočutý súdom, aj kolíznou opatrovníčkou
v domácnosti matky. Napriek jeho prvotnému návrhu na zverenie maloletého do jeho osobnej
starostlivosti, rešpektoval rozhodnutie súdu, ktoré zohľadňuje názor maloletého. Keďže má úprimný
záujem o zdravý, najmä psychický vývoj maloletého, súhlasil aj naďalej so striedavou starostlivosťou,

nakoľko rešpektuje potreby a priania maloletého.

5. V podaní zo dňa 05.12.2025 otec uviedol, že matka maloletého sústavne zaťažuje, zanedbáva a
robí psychické nátlaky, odkazuje po ňom záležitosti, ktoré sa týkajú rodičov. Na uvedené upozorňovala
aj triedna učiteľka maloletého, matku preto písomne vyzval, aby upustila od zaťažovania maloletého.

Matka neinformovala školu a zamestnávateľa o infekčnom ochorení maloletého, čím ohrozila seba aj
rodinu. Dozvedel sa, že matka začala požívať alkoholické nápoje, čo zle vplýva na maloletého. Matka sa
oplzlo a vulgárne vyjadruje pred maloletým na jeho osobu, čím mu spôsobuje traumu. Maloletý odmieta
ísť k matke, ktorá nerešpektuje súdne rozhodnutia, robí schválnosti, neinformuje ho o vycestovaní do
zahraničia s maloletým, ktorému dala urobiť druhý cestovný pas, hoci už jeden vlastní. Od prvého

ročníka má maloletý záujem navštevovať aktivity ako futbal, ktoré mu matka neumožňuje, napriek tomu,
že sa ponúkol zabezpečiť odovzdávanie a vyzdvihovanie maloletého z futbalu.

6. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky sa stotožnil s rozsudkom súdu prvej inštancie a
navrhol ho potvrdiť. Mal za to, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym

skutkovým zisteniam a vychádzal zo správneho právneho posúdenia veci.

7. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65, §
66 CMP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok (ďalej CSP) a dospel k záveru, že odvolanie matky je dôvodné a rozsudok súdu prvej

inštancie je v napadnutom výroku potrebné zrušiť.

8. V danej veci matka maloletého dieťaťa nesúhlasila s rozhodnutím súdu, ktorý zmenil frekvenciu
striedania maloletého v rámci výkonu striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov o maloleté dieťa
a žiadala, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie alebo ho zrušil a vrátil na ďalšie

konanie. Matka v odvolaní namietala, že okresný súd pri rozhodnutí dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že neúplne zistil skutočný stav veci, pretože nevykonal
žiadne dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností.

9. Podľa § 35 CMP súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

10. Podľa § 36 CMP súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na
zistenie skutočného stavu veci.11. S poukazom na citované zákonnú ustanovenie odvolací súd zdôrazňuje, že v konaní o veciach
maloletých detí, ktoré možno začať aj bez návrhu, sa súd spravuje vyšetrovacou zásadou, ktorej
dôsledkom je primárna zodpovednosť súdu za zistenie skutočného stavu, ktorá je jeho povinnosťou,

ktorú bude musieť splniť bez ohľadu na dôkazné návrhy a aktivity účastníkov (§ 35 a § 36 CMP). Súd
je v takomto konaní povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie
skutočného stavu veci, na základe ktorého môže ustáliť pomery na strane maloletého dieťaťa a jeho
rodičov a vo veci rozhodnúť v zmysle ustanovení Zákona o rodine (§ 24 ods. 4, § 26).

12. Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o
osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa. Ak
so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či
bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

13. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností,
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na

výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi.

14. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie
o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

15. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku (výroku I.) dospel k záveru, že súd prvej
inštancie vo veci nevykonal náležité dokazovanie za účelom zistenia skutočného stavu veci tak ako
mu to ukladá ust. § 35 a § 36 CMP. Súd prvej inštancie opomenul zisťovať pre posudzovanú vec
rozhodujúce skutočnosti vo vzťahu k zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa a jeho rodičov, ktoré

majú viesť ku zmene rozhodnutia o zverení maloletého do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch
rodičov spočívajúcej v zásahu do pomeru dní, počas ktorých má ten ktorý rodič vykonávať osobnú
starostlivosť o maloletého. Nedostatočnosť zisteného skutočného stavu potom viedla k nesprávnym
právnymzáverom.Súdnerozhodnutietrpískutkovýmivadami,akbolnesprávnevytvorenýjehoskutkový
základ. V danom prípade treba prihliadať na predmet konania, ktorým je vec starostlivosti o maloleté

dieťa, pričom jedným zo základných princípov mimosporového konania je vyšetrovací princíp založený
na povinnosti súdu vykonať aj iné dôkazy ako navrhli účastníci konania, ak je to potrebné na zistenie
skutočného stavu veci. V takomto konaní súd musí na základe vykonaného dokazovania dospieť
k spoľahlivým záverom a tieto premietnuť pri svojom rozhodovaní.

16.Odvolací súd konštatuje, že maloletý je doposiaľ na základe rozhodnutia súdu (rozsudok Okresného
súduTrnavazodňa 24.01.2023č.k.11P/62/2022-80,právoplatnýdňa24.01.2023)zverenýdostriedavej
osobnejstarostlivostiobidvochrodičovvrežimestriedaniapotýždni(odsobotydosoboty).Otecvnávrhu
argumentoval potrebou zverenia maloletého do jeho osobnej starostlivosti, resp. v priebehu konania
tento návrh zobral späť a žiadal zmeniť rozsah starostlivosti o maloletého v striedavej starostlivosti

zníženímpočtudnívstarostlivostimatky.Návrhodôvodniltým,žematkazdôvodupracovnejvyťaženosti
nemá čas sa maloletému venovať, o maloletého sa stará jej manžel, matka nekomunikuje so školou,
ktorú maloletý navštevuje, maloletému sa za zlé známky vyhráža bitkou, nenavštevuje s ním lekára,
nemá záujem s ním tráviť čas, zakazuje mu záujmové krúžky, maloletý sa mu zdôveril, že matka ho
posmechuje,máznejstrachajejkonaniespôsobujemaloletémupsychickúujmu.Vnávrhuďalejuviedol,

žemaloletýsavyjadril,žebyradšejbývalsotcom,sktorýmsivytvorilsilnécitovéputo.Tiežargumentoval
tým, že matka porušuje nariadenia ohľadom vyplácania daňového bonusu a prídavkov na dieťa.

17. Zo spisu vyplýva, že súd prvej inštancie vykonal s rodičmi informatívny výsluch prostredníctvom
koordinátora, ktorého výsledkom bolo odporúčanie absolvovať sedenie na referáte poradensko-

psychologických služieb za účelom zlepšenia komunikácie rodičov, s čím rodičia súhlasili. Dňa
19.05.2025 kolízny opatrovník vykonal šetrenie v domácnosti otca a dňa 20.05.2025 šetrenie
v domácnosti matky so záverom, že v oboch domácnostiach má maloletý vytvorené podmienky.
Pracovníci úradu zároveň vykonali pohovor s maloletým, ktorý nesúhlasil, aby s jeho obsahom bolirodičia oboznámení. Vo veci sa konali dve pojednávania dňa 22.05.2025 a 26.05.2025, pričom
na druhom pojednávaní súd pristúpil k výsluchu maloletého dieťaťa, ktoré žiadalo jeho vyjadrenie
nezverejniť (uvedené je zrejmé zo zápisnice z pojednávania zo dňa 26.05.2025).

18. Odvolací súd udáva, že zmena rozsudku o výkone rodičovských práv a povinností musí vychádzať
z porovnania pomerov v čase poslednej úpravy o otázke výkonu starostlivosti o maloleté dieťa
s porovnaním pomerov aktuálnych. V danom prípade teda bol súd povinný zaoberať sa výhradami otca

voči osobe matky a výkonu starostlivosti o maloletého z jej strany. Súd pri rozhodovaní o striedavej
osobnej starostlivosti, resp. o zmene jej režimu, t.j. skrátení výkonu starostlivosti matky o maloleté dieťa
oproti pôvodnému rozsudku o zverení, nesmie opomenúť na kritériá rozhodovania o zverení dieťaťa do
striedavej starostlivosti rodičov uvedené v ust. § 24 ods. 2 a 5 Zákona o rodine. Povinnosťou súdu je pri
rozhodovaní o zmene režimu v striedavej starostlivosti o maloleté dieťa sa náležite venovať okolnostiam,
ktoré by viedli k takémuto závažnému zásahu do práv jedného z rodičov, v tomto prípade matky. Zo spisu

nevyplýva, že by súd akýmkoľvek spôsobom preveroval tvrdenia otca o neschopnosti matky postarať
sa o maloletého, o jej nespolupráci so školou a ošetrujúcim lekárom maloletého, o údajných fyzických
trestoch za známky v škole, o vplyve správania matky na psychiku maloletého, o jej nezáujme tráviť
s maloletým čas a venovať sa mu a zákaze prihlásiť maloletého na záujmové krúžky. Súd prvej inštancie
vkonanínevykonalžiadnedokazovanievtomtosmere,nepreverovaltvrdeniaotcavškolskomzariadení,

ktoré maloletý navštevuje, ani u jeho ošetrujúcej všeobecnej lekárky. Hoci súd prvej inštancie pristúpil
k zisťovaniu názoru maloletého (osobne, aj prostredníctvom kolízneho opatrovníka) v súlade s ust. § 38
CMP, jeho závery, v ktorých prihliadal na názor maloletého a na druhej strane dôvodil tým, že len názor
dieťaťa nemôže byť jediným dôkazom, na základe ktorého súd rozhodne, aj odvolací súd vyhodnotil
ako rozporné. K tomuto treba uviesť, že maloletý bol v čase rozhodovania súdu prvej inštancie vo veku

takmer 10 rokov, kedy dieťa dokáže vyjadriť svoje pocity k rodičom, vzťah k nim a prezentovať svoje
želania, avšak len samotný názor dieťaťa nemôže byť jediným podkladom pre zmenu rozsudku súdu
o frekvencii striedavej starostlivosti rodičov o maloleté dieťa. K hodnoteniu názoru dieťaťa je potrebné
pristúpiť komplexne s ohľadom na ostatné dôkazy vykonané v konaní. Navyše, zo zvukového záznamu
z výsluchu maloletého dieťaťa vykonaného súdom prvej inštancie dňa 26.05.2025 odvolací súd zistil,

že postup súdu pri samotnom výsluchu nebol správny, keď maloletému boli kladené otázky sugestívne.
Z uvedeného dôvodu takáto výpoveď, resp. zistený názor dieťaťa nemá výpovednú hodnotu. Tiež
nemožno považovať za správny postup súdu, ktorý na pojednávaní dňa 26.05.2025 vypočúval otca
a matku v prítomnosti maloletého dieťaťa, ktorému tiež kládol otázky v nadväznosti na vyjadrenia
rodičov, nakoľko takýto postup vytvára u maloletého dieťaťa konflikt lojality. Odvolací súd považuje

za potrebné uviesť, že matka v priebehu celého konania nesúhlasila so zmenou režimu striedavej
starostlivosti.Súdprvejinštanciesaabsolútnenezaoberal,neposúdilaninevyhodnotil argumentymatky,
a ani argumenty otca ohľadom pracovnej vyťaženosti matky a zabezpečenia fungovania viacčlennej
rodiny a nezaoberal sa ani dôvodmi, či je vôbec samotná skutočnosť, že matka pracuje a má viac
detí, o ktoré sa stará, dôvodom pre zmenu, resp. zníženie rozsahu starostlivosti o maloletého z jej

strany. Napokon ani z výsluchov rodičov, najmä otca, nevyplynuli žiadne závažné argumenty vo vzťahu
k osobe matky a zabezpečeniu starostlivosti o maloletého matkou. Odvolací súd uzavrel, že súdom prvej
inštancie vykonané dokazovanie v žiadnom prípade nepostačovalo na rozhodnutie o zmene frekvencie
striedavej osobnej starostlivosti rodičov o maloletého, ktorá je zásahom do rodičovských práv matky,
do práv zabezpečovať starostlivosť o maloletého a zásahom do práv matky aj maloletého dieťaťa na

trávenie ich spoločného času. Súd prvej inštancie v nedostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie k
tomu, aby mohol vo veci rozhodnúť a bez riadneho a dostatočného dokazovania ani nemohol svoj záver
náležite odôvodniť.

19. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké

skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby

odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

20. Pojem "procesný postup" bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR
tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebonečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to, ako súd viedol spor) znemožňujúca strane
sporu (účastníkovi konania) realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti
na konaní (porovnaj R 129/1999 a 1 Cdo 6/2014, 3 Cdo 38/2015, 5 Cdo 201/2011, 6 Cdo 90/2012),

vrátane práva na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Veľký senát občianskoprávneho kolégia
Najvyššieho súdu SR v rozhodnutí sp.zn. 1 VCdo 2/2017 uviedol, že pojem "procesný postup" súdu
treba takto vykladať aj za účinnosti CSP.

21. Odvolací súd zdôrazňuje, že právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo

účastníka konania na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na
spravodlivý proces. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva totiž aj povinnosť všeobecného súdu
zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán, resp. účastníkov konania
(avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05). Štruktúra práva na odôvodnenie
je rámcovo upravená v § 220 ods. 2 CSP, pričom rozhodnutie nemusí odpovedať na každú námietku
alebo argument použitý v priebehu konania pred súdom prvej inštancie, ale iba na tie, ktoré majú

rozhodujúci význam pre rozhodnutie o uplatnenej žalobe (návrhu). Z odôvodnenia rozhodnutia súdu
však musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane
jednej a právnymi závermi na druhej strane. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej
v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda na to, aby jeho
závery, ku ktorým na základe zhodnotenia skutkového stavu veci dospel boli prijateľné, racionálne

a v neposlednom rade aj spravodlivé a najmä presvedčivé. Súd musí dať odpoveď na všetky relevantné
otázky nastolené účastníkmi konania, ktoré majú podľa jeho názoru pre vec podstatný význam, a ktoré
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Nepreskúmateľné rozhodnutie
tiež nedáva dostatočné záruky pre to, že nebolo vydané v dôsledku ľubovôle a spôsobom porušujúcim
ústavne zaručené právo na spravodlivý proces. Odôvodnenie rozhodnutia súdu, z ktorého nemožno

zistiť, akým spôsobom súd postupoval pri posudzovaní rozhodných skutočností, nevyhovuje zákonným
požiadavkám, ktoré CSP kladie na obsah odôvodnenia rozhodnutia a v konečnom dôsledku takéto
rozhodnutie zasahuje do základných práv účastníka súdneho konania, ktorý má nárok na to, aby bola
jeho vec spravodlivo posúdená. Civilný súd je preto povinný svoje rozhodnutie riadne odôvodniť, je
povinný tiež zrozumiteľným spôsobom vysvetliť, ako a prípadne prečo sa určitou námietkou nezaoberal.

Ak tak súd nepostupuje, porušuje právo účastníka konania na spravodlivý proces garantovaný čl. 36
ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd.

22. Po preskúmaní obsahu napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd konštatuje,

že rozhodnutie nespĺňa podmienky ust. § 220 ods. 2 CSP, keď dôvody, ktorú súd viedli k jeho
rozhodnutiu (bod 9 a 12 odôvodnenia napadnutého rozsudku) sú nedostatočné, vychádzajúce len
zo zisťovaného názoru maloletého dieťaťa, pričom súd nevyhodnotil ani výsluchy rodičov a správy
kolízneho opatrovníka nachádzajúce sa v spise. Napokon, keďže súd iné dokazovanie (s výnimkou
výsluchu rodičov a maloletého a šetrenia pomerov v rodinách) ani nevykonal jeho závery nedostatočne

objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia v tejto jeho časti. Odvolací súd dospel k záveru, že
rozsudok súdu prvej inštancie z vyššie uvedených dôvodov nespĺňa uvedené kritéria pre odôvodnenie
rozhodnutia.

23. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd

nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

24. Podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd

prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie
je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

25. So zreteľom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie vo veci nevykonal
náležité dokazovanie a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zistenia a

rozsudok súdu prvej inštancie je nepreskúmateľný, nespĺňajúci zákonné náležitosti predpísané v § 220
ods. 2 CSP, nakoľko v ňom absentujú dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie
o zmene frekvencie/rozsahu striedavej osobnej starostlivosti o maloleté dieťa založil. Na základe
uvedeného rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b/, c/ CSP zrušil, pretože súdprvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkom konania, aby uskutočňovali
im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a tento
nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, keďže z odôvodnenia rozhodnutia nie

je možné vyvodiť správnosť jeho skutkového odôvodnenia a naň nadväzujúceho právneho posúdenia
veci a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil vec v rozsahu zrušenia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

26. V ďalšom konaní súd prvej inštancie opätovne rozhodne o návrhu otca na zmenu rozsahu striedavej
osobnej starostlivosti o maloleté dieťa, doplní dokazovanie vo vyššie naznačenom smere (bod 18 tohto

uznesenia), výsluchmi účastníkov konania aj so zistením aktuálnej situácie, na preverenie tvrdení
otca zabezpečí správu zo základnej školy, ktorú maloletý navštevuje (zistením aké výsledky maloletý
v škole dosahuje, aké je jeho správanie, či sa u neho prejavili výchovné problémy a akého charakteru,
či rodičia komunikujú so školou), zabezpečí správu od ošetrujúcej lekárky maloletého za účelom
zistenia, či obaja rodičia s lekárkou komunikujú, absolvujú s maloletým vyšetrenia alebo preventívne
prehliadky, či dodržiavajú v prípade potreby liečbu maloletého). Oboch rodičov podrobne vypočuje

k otázke zabezpečenia starostlivosti o maloletého a tráveniu času s ním, zopakuje výsluch maloletého
dieťaťa kladením otázok primerane jeho veku (bez prítomnosti rodičov a bez prítomnosti maloletého
v pojednávacej miestnosti v priebehu pojednávania) a ak vyvstane potreba doplní dokazovanie v ďalšom
rozsahu. Súd prvej inštancie vykoná ďalšie na vec vzťahujúce sa dokazovanie v súlade s § 188 a §
195 a nasl. CSP (najmä ust. § 204 CSP), účastníkom konania sa umožní vyjadriť k dôkazom (§ 182

CSP) a vo veci rozhodne. Svoje rozhodnutie riadne zdôvodní v zmysle § 220 ods. 2 CSP, tzn. uvedie
v ňom stručný a jasný výklad o tom, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami
sa riadil pri hodnotení dôkazov, vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty
strán týkajúce sa zákonných podmienok posudzovaných vo vzťahu k jeho rozhodnutiu. V písomnom
odôvodnení rozhodnutia uvedie, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré

dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo prípadne nevykonal ďalšie
navrhnuté dôkazy. Neodôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie spôsobuje nepreskúmateľnosť,
ktorým postupom súd prvej inštancie znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočňoval jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ktorého jednotlivým
čiastkovým právom je aj právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia.

27. Vzhľadom na uvedené dôvody (nedostatočne vykonané dokazovanie a nepreskúmateľnosť
rozsudku v napadnutom výroku) odvolací súd dospel k záveru o potrebe zrušiť napadnutý výrok I.
rozsudku súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP a vec vrátiť na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie.

28. Po vykonanom dokazovaní v naznačenom smere súd prvej inštancie opätovne vec právne posúdi
v zmysle vyššie spomenutých zásad a vo veci nanovo rozhodne o návrhu otca s tým, že je viazaný
vyššie uvedeným právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP). Dôvody svojho rozhodnutia
uvedie v jeho písomnom vyhotovení tak, ako mu to ukladá ust. § 220 ods. 2 CSP.

29. V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie opätovne rozhodne o náhrade trov konania
a v súlade s § 396 ods. 3 CSP a § 58 CMP vrátane náhrady trov odvolacieho konania.

30. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 CMP, § 393 ods.

2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).