Uznesenie – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, March 25, 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 28Co/70/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125201711
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Duman
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:2125201711.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom zo sudcov – predsedu: JUDr. Peter Duman a členiek: Mgr. Lucia
Mizerová a JUDr. Erika Tischlerová, v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. XXX/XX, D., proti
žalovanému: E. F., nar. XX.XX.XXXX, C. XXX/XX, D., o 8 000 € a iné, o odmietnutí podania, o odvolaní
žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda zo 15.04.2025 č. k. 11C/17/2025-25, takto

r o z h o d o l :

Napadnuté uznesenie sa zrušuje.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie odmietol podanie žalobkyne označené ako „Žaloba“,
doručené Najvyššiemu súdu SR dňa 05.03.2025, postúpené súdu prvej inštancie dňa 10.03.2025.
2.Zodôvodnenianapadnutéhouzneseniavyplýva,žesúdprvejinštancievyhodnotenímobsahupodania
žalobkyne zistil, že ide o žalobu, ktorá trpí viacerými nedostatkami podľa § 127 ods. 1, 132 ods. 1
až 3 a § 133 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Z tohto dôvodu žalobkyňu uznesením z

18.03.2025č.k.11C/17/2025-18(ďalejlen„vyzývacieuznesenie“)vpodstatevyzval,abyžalobudoplnila
o a) riadne označenie strán sporu aj dátumom narodenia alebo iným identifikačným údajom, b) pravdivý
a úplný opis rozhodujúcich skutočností (riadne označenie stavby a pozemkov tak, ako sú evidované v
katastri nehnuteľností, a špecifikáciu pozemku, na ktorom sa nachádza prístavba a betónový plot), c)
uvedenie, z akého dôvodu sa domáha kompenzácie za tienenie a vysušenie celého objektu a akého
objektu, d) špecifikáciu, na ktorom konkrétnom oplotení sa má urobiť základ nad zemou, e) označenie

dôkazov na preukázanie skutkových tvrdení, f) pripojenie dôkazov, ktorých povaha to pripúšťa, okrem
tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť, g) uvedenie žalobného návrhu (ako má súd rozhodnúť
a komu má súd uložiť akú konkrétnu povinnosť). Ani ďalšie podanie žalobkyne, ktorou reagovala na
vyzývacie uznesenie, súd prvej inštancie nepovažoval za dostatočné, pretože žalobkyňa okrem svojho
dátumunarodeniaapriezviskažalovanéhoneodstránilavytýkanévadyžaloby.Ktomudodal,ževregistri
obyvateľov sa evidujú viaceré osoby s rovnakým menom a priezviskom. Súd prvej inštancie podanie

žalobkyne v zmysle § 129 ods. 3 CSP odmietol vzhľadom na to, že žalobkyňa neodstránila v súdom
stanovenej lehote nedostatky žaloby vytknuté vo výzve súdu zo dňa 18.03.2025, pričom ide o také
nedostatky, pre ktoré nemožno v konaní pokračovať, pretože jej podanie nespĺňa náležitosti riadnej
žaloby, pričom bola žalobkyňa poučená o následkoch nedoplnenia svojho podania.
3. V podaní označenom ako „odpoveď na uznesenie z 15.4.2025“ žalobkyňa o. i. „trvala na komunikácii
a dokazovaní“, vyjadrila sa, že dátum narodenia žalovaného, ktorého označovala ako svojho suseda,

je zbytočný, a že nerozumie, čo od nej súd prvej inštancie chce. Zopakovala, že žiada odstránenie
prístavby, komína, betónového múru, buriny, úpravu ohrady v záhrade a kompenzáciu 200 € ročne
so spätnou účinnosťou. Toto podanie treba vzhľadom na jeho obsah (§ 124 ods. 1 CSP) považovať
za odvolanie, ktorým sa žalobkyňa domáha pokračovania konania preto, lebo nerozumie dôvodom
odmietnutia svojho podania (žaloby). Hoci v ňom chýba označenie spisovej značky (čísla konania)
rozhodnutia, proti ktorému smeruje, identifikácia napadnutého rozhodnutia nevyvoláva pochybnosti,

pretože žalobkyňa už v názve svojho podania odkazuje na „uznesenie z 15.04.2025“ a jediné uznesenie,
ktoré súd prvej inštancie vydal v jej veci v tento deň, je uznesenie č. k. 11C/17/2025-25.4. Odvolací súd, viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1
CSP), preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj predchádzajúce konanie pred súdom prvej inštancie aj
z hľadiska vád týkajúcich sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP) bez nariadenia pojednávania,

pretože neboli splnené podmienky § 385 ods. 1 CSP, a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je
dôvodné.
5. Odvolací súd rozumie úvodnej námietke žalobkyne, že nevie, čo od nej súd stále chce. Súd prvej
inštancie v napadnutom uznesení len všeobecne konštatoval, že „žalobkyňa neodstránila v súdom
stanovenej lehote nedostatky žaloby vytknuté vo výzve súdu zo dňa 18.03.2025“ (bod 12 napadnutého

uznesenia). Osobitný dôvod odmietnutia žaloby možno vyvodiť z odkazu súdu prvej inštancie na to, že
v registri obyvateľov sa evidujú viaceré osoby s rovnakým menom a priezviskom, aké žalobkyňa uviedla
na strane žalovaného (bod 4 druhá veta napadnutého uznesenia). Vo vzťahu k ostatným nedostatkom
žaloby, ktoré boli predmetom vyzývacieho uznesenia, súd prvej inštancie posúdil reakciu žalobkyne na
vyzývacie uznesenie len paušálne ako nedostatočnú. Z napadnutého uznesenia (ale ani z vyzývacieho
uznesenia) sa napríklad dozvedieť, prečo súd prvej inštancie považoval za nevyhnutné požadovať od

žalobkyne, aby v susedskom spore označila nehnuteľnosti tak, ako sú evidované v katastri, a prečo
potreboval údaje z katastra aj o pozemku, na ktorom sa nachádzajú ich súčasti a príslušenstvo.
Nevyplýva neho ani to, prečo by neoznačenie alebo nepripojenie dôkazov malo predstavovať prekážku,
ktorá bráni súdu v meritórnom posúdení veci. Z tohto hľadiska je napadnuté uznesenie nedostatočne
odôvodnené.

6. Čo sa týka podstatného právneho záveru súdu prvej inštancie, ten sa viaže na výklad ustanovení
upravujúcich náležitosti žaloby. Ide predovšetkým o § 132 ods. 1 CSP, podľa ktorého náležitosti žaloby –
okrem tých všeobecných, ktoré musí spĺňať každé podanie (§ 127 CSP) – zahŕňajú označenie strán,
pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný
návrh.

7. Súd prvej inštancie považoval chýbajúci dátum narodenia žalovaného podľa § 133 ods. 1 CSP
za prekážku, ktorá mu bránila v pokračovaní v konaní. Hoci dátum narodenia fyzickej osoby sa po
prijatí Civilného sporového poriadku stal v zákone výslovne spomenutým identifikačným údajom, účel
požiadavky zákona označiť stranu v žalobe sa nezmenil – treba sa vyhnúť zameneniu fyzickej osoby
s inou fyzickou osobou. Označenie fyzickej osoby je dostatočné, ak o jej zameniteľnosti s inou fyzickou

osobou nemožno mať rozumné pochybnosti. Dátum narodenia fyzickej osoby nie je jedinečný údaj a
zjavne nie je ani podľa novej úpravy jediným údajom, ktorým sa fyzická osoba môže v žalobe označiť.
Nie je ani údajom, ktorý je nevyhnutný na to, aby bola fyzická osoba označená dostatočne. Z § 133 ods.
1 CSP je totiž jasné, že fyzickú osobu, ktorá je označená menom, priezviskom a adresou pobytu, možno
označiť, a teda identifikovať aj iným identifikačným údajom, než dátumom narodenia.

8. Súd prvej inštancie lustráciou v registri obyvateľov zistil, že existuje viacero fyzických osôb s menom
a priezviskom, akými žalobkyňa označila žalovaného. Túto skutočnosť aj zdôraznil v napadnutom
uznesení. Nevenoval však pozornosť tomu, že žalovaným je sused žalobkyne, čo už bolo zrejmé zo
žaloby a čo žalobkyňa spomínala aj vo viacerých svojich ďalších podaniach. Inak by mu neušlo, že
vregistriobyvateľovsanachádzalenjednatakátofyzickáosoba,ktorábymohlabyťsusedomžalobkyne,

teda len jedna fyzická osoba s pobytom v rovnakej obci ako žalobkyňa. Dokonca ide o pobyt na adrese
C. XX, z ktorej je zrejmé, že susedí s adresou žalobkyne C. XX. Identifikácia žalovaného je dostatočná aj
bezdátumujehonarodenia,hocisúdprvejinštanciemázregistraobyvateľovkdispozíciiužajtentoúdaj.
Akékoľvek pochybnosti však žalobkyňa rozptýlila vo svojom odvolaní, kde otca žalovaného označila
okrem zhodného priezviska aj menom „D.“, ktoré sa zhoduje s údajmi z registra obyvateľov.

9. Pokiaľ ide o nehnuteľnosti, na ktorých identifikáciu súd prvej inštancie vyzval žalobkyňu, požiadavky
na označenie nehnuteľností nie sú v Civilnom sporovom poriadku výslovne upravené. V prípade
nehnuteľností, ktoré sa evidujú v katastri nehnuteľností, prichádza do úvahy ich označenie prirodzene
podľa údajov katastra. Ani pre tie však absolútne neplatí, že by žaloba musela obsahovať údaje, ktoré
sa evidujú v katastri. Spôsob ich identifikácie bude totiž závisieť od toho, k čomu smeruje žalobný

návrh (petit). Pokiaľ totiž súdne rozhodnutie nemá tvoriť podklad zápisu vecného práva do katastra
nehnuteľností, nie je odôvodnené úpenlivo trvať na označovaní nehnuteľnosti podľa evidencie katastra.
Osobitne v prípade susedských sporov, o aký ide aj v prejednávanej veci, môže byť takáto požiadavka
prejavom prílišného formalizmu. Predsa aj nehnuteľnosti, ktoré sa do katastra nehnuteľností nezapisujú,
môžu byť predmetom súdneho konania, hoci zjavne nedisponujú údajmi z katastra nehnuteľností. To

platí o to viac v prípade hnuteľných vecí (kde možno odkázať aj na uznesenie českého najvyššieho súdu
z 03.10.2002 sp. zn. 22 Cdo 1474/2002).
10. Ako však odvolací súd uviedol, požiadavky na označenie nehnuteľností závisia od žalobou
uplatneného nároku a od účelu, na aký má súdne rozhodnutie slúžiť. Žalobkyňa žalovanému vytýka,že postavil dom a betónový plot, ktoré žalobkyni tienia, že z odkvapových rúr žalovaného zateká na
nehnuteľnosti žalobkyne voda, ktorá spôsobuje navlhnutie stien jej domu, že komín žalovaného ju
obťažuje dymom a že cez plot žalovaného preniká na pozemok žalobkyne hydina a burina. Je teda

zrejmé, že žalobkyňa sa (okrem peňažnej kompenzácie) ako vlastník nehnuteľností nachádzajúcich sa
na adrese svojho pobytu (C. XX, D.) proti žalovanému ako vlastníkovi nehnuteľností nachádzajúcich
v jej susedstve (C. XX, D.) domáha ochrany proti obťažovaniu dymom, tekutým odpadom, tienením
a vnikaním zvierat z nehnuteľností žalovaného na nehnuteľnosti žalobkyne podľa § 127 ods. 1 a 2 OZ.
Dôležité je, že spor sa týka nehnuteľností len nepriamo; jeho podstatu tvorí požiadavka, aby sa žalovaný

zdržalobťažovaniažalobkyneimisiami.Navyše,keďžesúdniejepetitomžalobyviazanýdoslovne,výrok
svojho rozhodnutia môže a mal by v prípade potreby naformulovať tak, aby boli ukladané povinnosti
jasne vymedzené a rozhodnutie vykonateľné. V každom prípade je však aj identifikácia nehnuteľností
na účely rozhodnutia sporu z podaní žalobkyne v spojení s verejne prístupným katastrom nehnuteľností
dostatočná.
11. Pokiaľ ide o nehnuteľnosti evidované v katastri, je zrejmé, že v obci D. (k. ú. G. D.) vlastnia obe

strany len po jednom rodinnom dome, a to podľa adries ich trvalých pobytov, ako ich označila žalobkyňa
v žalobe (žalobkyňa so súp. č. XX na parc. reg. „C“ č. 439/18 a žalovaný so súp. č. XX na parc. reg. „C“
č. 439/27). Identifikácia týchto nehnuteľností vrátane pozemkov, na ktorých stoja, je na účely konania
podľa § 127 OZ nepochybná.
12. Čo sa týka ostatných nehnuteľných vecí a ich súčastí alebo príslušenstva, najmä plotov a komína,

odhliadnuc od toho, že tieto nie sú predmetom samostatnej evidencie v katastri, ako už odvolací súd
naznačil, treba odlišovať, čo je hlavné a čo vedľajšie. Žalobkyňa žalovanému vytýka, že ju obťažuje
tienením (betónovým plotom), dymom (z komína), zatekaním vody (z odkvapovej rúry na stavbe
žalovaného) a vnikaním zvierat a buriny (cez plot bez základu nad zemou). Keďže spôsob, akým sa
v prípade úspechu žalobkyne v spore zabráni týmto imisiám, je už na ich pôvodcovi, na ochranu takto

uplatneného nároku postačuje, ak je zo žaloby zrejmé, odkiaľ imisie pochádzajú a kde sa prejavujú. To
je opäť jasné z predchádzajúceho bodu. Trvať na podrobnejšej identifikácii týchto objektov za situácie,
keď žalobkyňa predložila aj fotografie a navrhla miestnu obhliadku, by znamenalo odoprieť poskytnúť
súdnu ochranu v takej miere, že by došlo k zásahu na práva na spravodlivý súdny proces.
13. Ak súd prvej inštancie považoval za nedostatok žaloby, ktorý bráni v jej prejednaní aj to, že žalobkyňa

neuviedla dôvod ňou požadovanej kompenzácie, je jeho rozhodnutie nejednoznačné v tom, či od
žalobkyne požadoval uvedenie právneho dôvodu plnenia (§ 495 OZ), ale aj zmätočné. Vo vyzývacom
uznesení totiž sám uviedol, že dôvodom je „tienenie a vysušenie objektu“. Potom síce vyjadril aj
pochybnosť, o aký „objekt“ ide, no odvolací súd znovu odkazuje na to, čo už uviedol vyššie. Žalobkyňa
je vlastníkom len jedného rodinného domu postaveného na parc. reg. „C“ č. 439/18, ktorá je tiež jej

výlučným vlastníctvom. Aj tu však platí, že predmetom konania v tejto časti nie je samotné vlastnícke
právo žalobkyne, ale peňažný nárok. Na jeho „odôvodnenie“ (opis rozhodujúcich skutkových okolností)
nemožno klásť také nároky, aké vyplývajú z rozhodnutí súdu prvej inštancie. Ak mal súd prvej inštancie
pochybnosti, či má kompenzácia základ aj v zásahoch na nadväzujúcu parcelu žalobkyne (č. 439/17),
čo inak pre všeobecnú povahu napadnutého uznesenia nie je isté, mal použiť postup podľa § 150 ods.

2 CSP, a nie odmietať žalobu z tohto dôvodu.
14. Čo sa týka nedostatkov, ktoré súd prvej inštancie videl v súvislosti s dôkazmi, hoci platí, že označenie
dôkazov je jednou z náležitostí žalobu podľa § 132 ods. 1 OZ, prvoradou povinnosťou žalobcu je
uniesť bremeno tvrdenia, teda opísať rozhodujúce skutočnosti. Ak žaloba obsahuje opis rozhodujúcich
skutočností, je aj bez dôkazov skutkovo odôvodnená, a pokiaľ vyhovuje aj ostatným náležitostiam

uvedeným v § 132 ods. 1, prípadne v § 133 až 135 CSP, súdu nič nebráni ju prejednať. Ak totiž v civilnom
sporovom konaní platí princíp kontradiktórnosti (čl. 8 CSP), teda že výslovne nepopreté skutkové
tvrdenia sa považujú za nesporné (§ 151 ods. 1), nebude ničím výnimočné, ak bude súd rozhodovať
o nespornom skutkovom stave. V takom prípade je dokazovanie nadbytočné a nehospodárne (čl. 17
CSP). Cieľom dokazovania je totiž vyriešiť spornosť skutkových tvrdení (prípadne odstrániť pochybnosti

súdu, pokiaľ ide o podmienky konania alebo zhodné tvrdenia strán – § 185 ods. 2 a 3 a § 186 ods. 2
CSP). Ak nie sú skutkové tvrdenia sporné, v zásade sa dokazovanie nevyžaduje. V takýchto prípadoch
saupúšťaajodvykonaniapojednávania(§177ods.1a2CSP),pretožeúčelompojednávaniajevykonať
dokazovanie (§ 188 ods. 1 CSP).
15. Možno tiež pripomenúť aj pravidlo upravené v § 132 ods. 2 OZ, ktoré spresňuje náležitosť

spočívajúcu v opísaní rozhodujúcich skutočností podľa § 132 ods. 1 OZ tak, že nepripúšťa jej nahradenie
odkazom na označené dôkazy. Tým sa zdôrazňuje obsahová stránka žaloby oproti dôkazom, ktoré
tvoria jej prílohu. Ak potom § 132 ods. 3 ukladá žalobcovi pripojiť k žalobe dôkazy, ktorých povaha to
pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť, nemožno z toho vyvodiť, že by nepripojeniedôkazov malo byť takým nedostatkom žaloby, ktorý by bránil v pokračovaní v konaní. Preto len samotné
nepripojenie dôkazov k žalobe nie je prekážkou v konaní. O to menej, ak § 132 ods. 3 CSP vyžaduje
pripojenie dôkazov len vtedy, ak v tom žalobcovi nebráni prekážka, ktorú sám zavinil.

16. Zjavne nesprávne by preto bolo odmietnuť žalobu žalobkyne z dôvodu, že neoznačila dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení a nepripojila dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže
bez svojej viny pripojiť. Ak tak súd prvej inštancie urobil, porušil právo žalobkyne na spravodlivý súdny
proces. Pochybenie súdu prvej inštancie v tejto časti je o to závažnejšie, že napadnuté uznesenie, ale
ani vyzývacie uznesenie žalobkyni nevysvetlilo, aké dôkazy súd prvej inštancie považoval za natoľko

potrebné, že by ich absencia bránila pokračovaniu v konaní. Pritom žalobkyňa k svojej žalobe priložila
aj fotografie dokumentujúce stav na nehnuteľnostiach, ktorých sa spor týka.
17. Súd prvej inštancie vytkol žalobkyni aj nedostatky súvisiace so žalobným návrhom, konkrétne od nej
žiadal, aby uviedla, ako má súd rozhodnúť a komu má uložiť akú povinnosť.
18. Petit, t. j. žalobný návrh je najdôležitejšou obsahovou náležitosťou žaloby (§ 132 ods. 1 CSP). V
ňom žalobca vymedzuje, ako by podľa jeho želania mal súd rozhodnúť, teda ako by mal znieť výrok

rozsudku. Ním zároveň stanovuje rozsah požadovanej súdnej ochrany a určuje súdu medze toho, o
čom a ako má rozhodnúť. Zákon kladie na formuláciu petitu určité požiadavky, rešpektovaním ktorých
sa zabezpečuje presnosť a určitosť (teda aj vykonateľnosť) výrokov rozsudkov. Presný a určitý petit je
pre súd rámcom rozhodovania, z ktorého nesmie vybočiť a ktorý môže prekročiť len iba vtedy, ak určitý
spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu (§ 216 ods. 2 CSP). Súd je

viazaný petitom žaloby po obsahovej stránke a tento petit je potrebné vykladať v súvislosti so skutkovými
tvrdeniami v žalobe. Súd má skúmať celý obsah podanej žaloby, nielen samotný žalobný návrh. Obsah
žaloby nie je tvorený výlučne žalobným návrhom (petitum), ale aj rozhodujúcimi skutkovými tvrdeniami
- opísaním skutkového deja (causa petendi) (R 14/2021).
19. Je pravda, že v prejednávanej veci žaloba neobsahovala po formálnej stránke zaužívaným

spôsobom vymedzený petit, avšak žaloba ako celok netrpela takými obsahovými nedostatkami, ktoré
by neumožnili súdu určiť, čo má byť predmetom jeho rozhodovania. Celkom nepochybné z podaní
žalobkynevprvoinštančnomkonaníjetotižprianiežalobkyne,abysúdzaviazalžalovanéhozaplatiťjejza
40 rokov sumu 200 € ročne, čo je spolu 8 000 €. Zároveň je z týchto podaní dostatočne zrejmé aj to, že si
žalobkyňa želá, aby sa žalovanému uložila povinnosť neobťažovať ju ako vlastníka veci rôznymi druhmi

imisií. Odstránenie betónového plota, postavenie ďalšieho plota na vyvýšený základ apod. treba vnímať
v kontexte obsahu žaloby ako názor žalobkyne na spôsob, akým môže žalovaný svoju povinnosť splniť,
nie ako samostatný predmet žalobného návrhu, ktorý by mal súd poňať do výroku svojho rozhodnutia.
20. Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy je zrejmé, že bol naplnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1
písm. b) CSP. Zároveň napadnuté uznesenie nie je rozhodnutím vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo

vydané, neexistovali. Odvolací súd ho preto podľa § 389 ods. 1 písm. b) a d) CSP zrušil.
21. Súd prvej inštancie bude pokračovať v konaní, vyzve žalobkyňu na doplnenie skutkových tvrdení (§
150 ods. 2 CSP), ak to považuje za potrebné, uloží jej povinnosť zaplatiť súdny poplatok (aj vzhľadom
na podania žalobkyne v odvolacom konaní) a vykoná na to nadväzujúce úkony na účely meritórneho
prejednania veci. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne rozhodnutím, ktorým sa bude konanie

končiť (§ 262 ods. 1 CSP).
22. Senát odvolacieho súdu prijal toto rozhodnutie jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu dovolanie nie je prípustné.