Rozsudok – Ostatné ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, March 26, 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21CoP/96/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117220255
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8117220255.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členiek

senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a JUDr. Elišky Har Tzvi, vo veci starostlivosti súdu o maloletého
O. T., narodeného XX.XX.XXXX, bytom u matky v konaní zastúpeného opatrovníkom Úradom práce
sociálnych vecí a rodiny G., dieťa rodičov: matky I.. C. G., narodenej XX.XX.XXXX, bytom P. XXX, a otca
I.. G.. J. T., narodeného XX.XX.XXXX, bytom J. XX, J. v konaní o udelenie súhlasu k podaniu žiadosti o
zmenu priezviska maloletého dieťaťa, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. XXP/
XXX/XXXX-XXX zo dňa 17.6.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Mení rozsudok tak, že návrh zamieta.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. V preskúmavanej veci je predmetom konania posúdenie udelenia súhlasu matke namiesto otca mal.
dieťaťa k podaniu žiadosti o zmenu priezviska maloletého O.. Návrh matka odôvodnila nezáujmom otca
o maloletého, jeho blízkym vzťahom k jej manželovi ako aj tým, že je v záujme maloletého, aby mal
priezvisko ktoré má ona. Vyslovila obavy z nepríjemných situácií vznikajúcich v dôsledku rozdielnych

priezvisk matky a maloletého syna.

2. Otec sa s návrhom matky nestotožnil. Uviedol, že nahradenie súhlasu otca dieťaťa so zmenou
priezviska maloletého nie je v právomoci žiadneho súdneho orgánu a ani správneho orgánu.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

3. Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie (ďalej len ako „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol
tak, že:

„Udeľuje súhlas matke namiesto otca na podanie žiadosti na zmenu priezviska na príslušný okresný
úrad maloletého O. T., nar. XX.XX.XXXX v J., G. na zmenu priezviska na meno „G.“.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania“.

4. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o doplnení
a zmene niektorých zákonov § 11 ods. 3 zákona č. 300/1993 Z.z. o mene a priezvisku.5. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že zo skutočného stavu, ktorý mu vyplynul z
vykonaných dôkazov zistil, že maloletý býva so svojou matkou a jej manželom v spoločnej domácnosti.

Matka uzavrela manželstvo v roku XXXX. Z vyjadrení matky vyplynulo, že otec v roku 2015 bol navštíviť
dieťa aj so svojimi rodičmi. V roku 2018 bol za synom raz, v roku 2019 otec nemal žiaden osobný kontakt
so synom, ani v roku 2020, poslal mu správu k narodeninám a spolu telefonovali. Otec navštevuje syna
asi dvakrát ročne a to na Veľkú noc a počas letných prázdnin. Maloletý pozná svojho biologického
otca, nie je medzi nimi však vytvorený vzťah ako by mal byť medzi otcom a synom.Za svojho otca

považuje manžela matky. Z manželstva pochádza aj ďalší syn B., ktorý má priezvisko G.. Maloletý
syn si želá mať priezvisko G.. Zo správy psychológa referátu poradensko psychologických služieb
ÚPSVaR E. nad P. zo dňa 25.04.2016 súd zistil, že medzi manželmi existuje dlhodobo silný citový vzťah,
ich manželstvo je harmonické. Manžel matky má k maloletému O. hlboký a citový, otcovský vzťah.
Maloletý ho považuje za svojho otca, je citovo na neho naviazaný. Z výpovede svedka O. G. súd zistil,
že svedok vníma maloletého O. ako vlastného syna. Chcú ho s manželkou chrániť, aby v budúcnosti,

keď bude navštevovať základnú školu, sa predišlo posmeškom zo strany spolužiakov preto, že má iné
priezvisko ako matka. Plánujú spoločné deti a chcú, aby mali všetci spoločné priezvisko, keďže tvoria
kompletnú rodinu. Odkedy pozná matku maloletého, nebol svedkom toho, aby biologický otec o syna
prejavil záujem.

6. Z výsluchu maloletého vyplynulo, že býva spolu s mamkou, ockom, má brata B., ktorý má X roky.
Nevedel povedať, prečo sa volá T., nie G.. Aj to vedel, ale už to zabudol, je to veľmi zložité, nevie to
vysvetliť. Chce mať priezvisko „G.“, pretože takéto priezvisko má mamka, ocko aj jeho mladší brat B..

7. Súd prijal právny názor, že je dôvodné návrhu matky vyhovieť. Zmenu priezviska považuje v

záujme maloletého dieťaťa. Maloletý žije v kompletnej harmonickej rodine, ktorú tvorí jeho matka, brat
a manžel matky, všetci členovia majú priezvisko G., maloletý je to rodiny začlenený. Biologický otec sa
nekontaktovalsmatkouaomaloletéhosanezaujímalpotom,čosaodsťahovalzospoločnejdomácnosti,
v súčasnosti chodí asi dvakrát do roka na niekoľko hodín. Manžel matky sa o maloletého riadne stará.
Sám maloletý uviedol, že tým, že má iné priezvisko sa cíti ako keby do rodiny nepatril a bol cudzí. Súd

tak z uvedených dôvodov hľadiac na najlepší záujem dieťaťa návrhu matky vyhovel.

8. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ustanovenia§ 36, § 11 ods.3 zákona č. 300/1993 Z.z.
o mene a priezvisku.

9. O trovách konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania.

III. Obsah odvolania otca a vyjadrení k odvolaniu

10. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie otec (č.l. 986-1136). V odvolaní
namieta protiústavnosť, protizákonnosť, zmätočnosť napadnutého rozsudku. Poukazuje na to, že
rozsudokjevrozporesnajlepšímzáujmommaloletéhodieťaťa.Súdporušilprocesnúpodmienkuanemá

právomoc vydávať takéto rozhodnutie, pretože k protiprávnej zmene priezviska by došlo na základe
účelového a neoprávneného návrhu matky. Dochádza k odňatiu identity maloletého dieťaťa. V konaní
boli porušené základné práva otca ako aj práva maloletého dieťaťa. Súd takýmto rozhodnutím odníma
identitu maloletého dieťaťa a podľa názoru odvolateľa de facto pozbavuje ho výkonu rodičovských práv
a povinností. Podľa názoru odvolateľa neboli v danej veci splnené základné procesné podmienky na

pokračovanie v súdnom konaní, keďže otec poukazoval na to, že došlo v rozhodnutiach a konaniach
všeobecných súdov Okresného súdu E. nad P., Okresného súdu G., Krajského súdu v Prešove v
konaní 6P/182/2015 a 30P/225/2017 k porušeniu jeho práv, základných práv maloletého dieťaťa . Ďalej
namieta, že uplatnený nárok nepriznáva navrhovateľke žiadne opodstatnenie v právnom poriadku, teda
v hmotnoprávnych ustanoveniach. Podľa názoru odvolateľa nie je dané žiadne zákonné ustanovenie v

právnom poriadku SR, ktoré by pripúšťalo odňatie identity maloletého dieťaťa a odnímanie základných
práv maloletého dieťaťa ako aj práv rodiča, teda že nie je daná právomoc žiadneho súdu v predmetnej
veci rozhodnúť o udelení súhlasu na podanie žiadosti o zmenu priezviska a súd bol povinný takéto
konanie zastaviť. Poukazuje vo svojom odvolaní na porušovanie práv otca maloletého dieťaťa podľačlánku 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, článku 7 charty základných práv EÚ, článku 16 ods. 1,
2 Dohovoru OSN, článku 18 ods. 1 dohovoru OSN o právach dieťaťa, porušovanie práva maloletého
v zmysle článku 7 ods. 1, § 18 ods. 1 dohovoru o právach dieťaťa, článku 33 charty, článku 12 ods.

2 a 1 Ústavy Slovenskej republiky. Súd neodstránil dostatok procesnej podmienky konania a to je
právomoc súdu. Súd založil svoje rozhodnutie v rozpore so zákonom na právne irelevantných dôkazoch
ako je vyjadrenie matky a jej želanie odňať a zrušiť základné práva maloletého dieťaťa a otca dieťaťa,
zmeniť maloletému dieťaťu priezvisko na priezvisko G., čím nastalo takýmto rozhodnutím porušenie
práva maloletého dieťaťa. Súd bol povinný ex offo a ex lege zastaviť súdne konanie v zmysle § 161

ods.2 Civilného sporového poriadku v spojitosti s § 9 Civilného sporového poriadku. Súd nezvážil a
nevyhodnotil najlepší záujem dieťaťa, keďže mu odňal jeho identitu. Odvolateľ poukazuje na to, že je
rodičom, ktorý si svoje rodičovské práva plní, vrátane plnenia vyživovacej povinnosti, pričom jeho syn
mu bol odňatý z opatrovania a z bydliska v J. a unesený matkou do 400 km vzdialeného mesta na
východnom Slovensku. Namieta realizáciu výsluchu maloletého dieťaťa, ktorý bol realizovaný flagrantne
a nezákonne. Súd vyhovel návrhu iba na základe tvrdení matky a kolízneho opatrovníka. Má za to,

že súdy len pokračujú vo svojom nezákonnom a protiústavnom postupe ako tomu bolo v konaní pred
Okresným súdom vo Vranove nad Topľou a následne v Prešove v konaniach 6P/182/2015, ide o
explicitný úmysel legalizovať trestnú činnosť a to únos maloletého dieťaťa. Otec opakovane súd prvej
inštancie upozorňoval na nezákonnosť a protiústavnosť daného konania. Má za to, že súd prejednával
nárok, ktorý nemá právomoc prejednať a nejde o konanie starostlivosti súdu o maloletého. Vzhľadom

k záveru, že nemá súd právomoc konať, navrhuje, aby odvolací súd v zmysle § 389 ods.1 písm. a/
Civilného sporového poriadku zrušil nelegitímny tento rozsudok, ktorý bol vydaný namiesto toho, aby
došlo k zastaveniu konania.

11. K odvolaniu otca sa nevyjadrila matka, ani kolízny opatrovník.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

12. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom - účastníkom konania v ktorého neprospech bolo rozhodnutie

vydané (§ 359 C.s.p.) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa
(§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm.d/,g/ C.s.p.) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné
náležitosti(§127a§363C.s.p.),preskúmalnapadnutérozhodnutiebezviazanostirozsahom(§65CMP)
a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), nariadil pojednávanie zopakoval dokazovanie , doplnil dokazovanie a
prijal záver,že bolisplnenépodmienkyprezmenunapadnutého rozsudkupostupompodľaustanovenia

§ 388 C.s.p.

13. Pred odvolacím súdom otec zotrval na podanom odvolaní . Matka navrhla potvrdiť rozsudok ako
vecne správny a v záujme dieťaťa. Kolízny opatrovník navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie.

14. Odvolací súd rozhodol v danej veci rozsudkom č. k . 21 CoP 156/2020-1167 zo dňa 18.mája 2021.
Na základe podaného dovolania matkou maloletého, Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením
sp. zn. 3 Cdo/ 23/2021 zo dňa 23.augusta 2023 rozsudok Krajského súdu v Prešove z 18.mája 2020
sp. zn. 21 CoP /156/2020 zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie. Konštatoval, že podľa názoru
dovolacieho súdu postupom odvolacieho súdu došlo k naplneniu vady vyplývajúcej z ustanovenia §

420 písm.f CSP. Odvolací súd dospel k iným skutkovým zisteniam ako prvoinštančný súd a to bez toho
aby tieto dôkazy sám na pojednávaní zopakoval.

15. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s prihliadnutím na skutočnosti vyplývajúce zo zisteného
skutočného stavu, odôvodnenie preskúmavaného rozsudku, argumenty odvolateľa predostreté v

odvolacom konaní, bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, pokiaľ mal za dôvodné
pri podstatnej nezhode rodičov o zmene priezviska maloletého dieťaťa udeliť matke súhlas namiesto
otca k podaniu žiadosti o zmenu priezviska maloletého O..

16. Súd prvej inštancie zistený skutočný stav vyhodnotil a prijal záver, že je v záujme maloletého O., aby

došlo k zmene jeho priezviska, zohľadňujúc pritom zistenie, že názory rodičov sú rozdielne. Poukazuje
na názor maloletého, ktorý nevie vysvetliť prečo sa volá T. a za svojho otca považuje manžela matky
a želá si mať priezvisko ako ostatní členovia jeho rodiny.17. Predmetom konania je rozhodnutie o podstatnej nezhode rodičov, ktorá vznikla v súvislosti s
výkonom ich rodičovských práv a povinností. Rozhodovanie podľa § 35 Zákona o rodine nastáva v
prípadoch, kedy rodičia nie sú schopní sa na výkone rodičovských práv a povinností dohodnúť, a preto

rozhodnutie musí byť hľadaním optimálneho stavu zo strany súdu.
Rekapitulácia skutočného stavu veci

18. Zo skutočného stavu zisteného súdom prvej inštancie vyplývajú nasledujúce závery. Rodičia
maloletého dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti. Mal. O. žije spoločne s matkou s jej súčasným

manželom a maloletým bratom. Rodičia sa nedohodli v otázke zmeny priezviska mal. syna. Podľa
tvrdení matky je v záujme maloletého zmena priezviska. Dôvodmi pre podanie návrhu matkou sú
rozdielnosť priezvisk maloletého a matky ako aj brata a manžela, matky a obavy z nepríjemných
situácií vznikajúcich v dôsledku rozdielnych priezvisk. Poukázala na nezáujem otca o syna ako aj
skutočnosť, že maloletý považuje za svojho otca jej manžela. Biologického otca pozná a sporadicky sa
stretávajú za prítomnosti matky .

19. Zo správy psychológa referátu poradensko -psychologických služieb ÚPSVaR Vranov nad Topľou
zo dňa 25.04.2016 vyplýva, že manžel matky má k maloletému O. hlboký a citový, otcovský vzťah.
Maloletý ho považuje za svojho otca, je citovo na neho naviazaný. Z psychologického hľadiska vzhľadom
na okolnosti, vzťahy a prostredie, v ktorom maloletý O. žije je vhodná u maloletého dieťaťa zmena

priezviska. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny G. (čl. 383a) vyplýva, že maloleté žije v
spoločnej domácnosti s matkou a jej manželom. Matka uviedla, že chce, aby maloletý cítil súdržnosť a
necítil sa byť cudzím. Rodina chce, aby sa maloletý volal tak ako oni, maloletý chce, aby sa volal tak isto
akomamkaabrat.Pouzavretímanželstvazmenilasvojepriezvisko,narodilsajejdruhýsyn.Rozdielnosť
priezvisk môže viesť k problémom maloletého dieťaťa v sociálnej interakcii, najmä v škole s rovesníkmi,

keď je dieťa nútené odpovedať na nepríjemné otázky rovesníkov, čo môže u dieťaťa vyvolávať zbytočný
stres. Vzhľadom k tomu, že sa matka o dieťa vzorne stará navrhuje kolízny opatrovník matkinmu návrhu
vyhovieť. Jej manžel berie maloletého ako svoje vlastné dieťa.

20. Z výpovede manžela matky svedka O. G. (čl. 21 ) vyplýva, že maloletého O. považuje za vlastného

syna. Chcú ho s manželkou chrániť, aby v budúcnosti, keď bude navštevovať základnú školu, sa
predišlo posmeškom zo strany spolužiakov, preto, že má iné priezvisko ako matka. Odkedy pozná matku
maloletého, nebol svedkom toho, aby biologický otec o syna prejavil záujem.

21. Z výsluchu mal. O., ( čl. 817), ktorý bol realizovaný pred súdom prvej inštancie dňa 16.06.2020

vyplynulo, že je žiakom druhého ročníka základnej školy. Jeho ocko sa volá O. G.. Nevedel prečo
sa volá T. a nie G., chce mať priezvisko G., pretože takéto priezvisko má mamka aj mladší brat. Na
otázku súd, čo by maloletý povedal na to, ak by sa jeho priezvisko nedalo zmeniť uviedol, že by bol
z toho smutný, pretože všetci sa volajú inak ako on, majú iné priezvisko a vyzerá to ako keby nepatril
do rodiny a bol cudzí.

22. Odvolací súd doplnil dokazovanie výsluchom matky a otca maloletého dieťaťa (čl. zápisnice 1282).
Z doplneného dokazovania pred odvolacím súdom vyplývajú nasledovné závery. Matka zotrvá na
podanom návrhu, trvá na tom, že pozná a vie čo je v najlepšom záujme maloletého syna, za otca
považuje syn jej súčasného manžela, uvedomuje si, že existuje biologický otec, stretáva sa s ním veľmi

sporadicky, styk prebieha vždy za jej prítomnosti, pričom otec to nenamieta. Naposledy videl syna v
auguste 2022. Syn chce prítomnosť matky, občas pri stretnutí dostáva darčeky od otca, knihy. Má aj
mobilný telefón, na ktorý často sa stáva, že ak mu otec zavolá, ak syn nemôže zobrať tak spätne sa mu
už otec neozve. Motívom pre podanie návrhu bola ochrana maloletého pred tým, aby netrpel z dôvodu,
že celá rodina sa volajú G. a iba on je T.. Pri súhlasom vyhlásení rodičov si uvedomovala, že bude mať

ona a dieťa rozdielne priezvisko, avšak myslela si, že časom dôjde k uzavretiu manželstva s biologickým
otcom a ona si zmení pôvodné priezvisko. Je si vedomá toho, že dieťa by nosila priezvisko jej súčasného
manžela a teoreticky v prípade rozvodu by však mala ona a syn totožné priezviska. Náklady na výživu
sa zvýšili, ponecháva výživné vo výške 180,- eur a keby to záležalo od nej, tak od otca nechce žiadne
finančné prostriedky na jeho výživu.

23. Z výsluchu otca maloletého vyplynulo, že nerozumie tomu, že by zmena priezviska mala byť v
najlepšom záujme maloletého dieťaťa a prečo matka nepovažuje zmenu za zásah do integrity dieťaťa.
Poukazuje na to, že priezvisko, ktoré dieťa nosí nie je žiadnym hanlivým priezviskom a nie je dôvodpre zmenu. V roku 2023 chcel syna zobrať do P., tomu to nevyšlo. Problematickým pre stretávanie so
synombolapandémia,následnemalproblémysočami,matkanebolaochotnásynadoniesťdoP..Matka
následne styku nebráni, ani nezakazuje. Návrh na úpravu styku si nepodal, privítal by širší styk. Snaží sa

so synom komunikáciu rozvíjať aspoň telefonicky a elektronicky, nezabúda na jeho narodeniny, sviatky,
so synom sa snaží kontaktovať. So synom sa stretol od roku 2015 až 2018 tak ako to tvrdí matka. Snažil
sa komunikáciu rozvíjať. Má za to, že matka prezentuje len svoj názor. Výživné na maloletého syna
platí. Dieťa ma právo na zachovanie svojej identity, nemalo by byť vystavené konfliktu lojality, dieťa ma
právo na to, aby malo priezvisko, ktoré mu prináleží. Matka zlyhala, keď mu nevysvetlila, prečo sa vola

T.. Otec ďalej uviedol, že maloletý O. na stretnutiach nikdy neuviedol žiadne výhrady voči priezvisku,
žiadne dôvody zákonné pre zmenu priezviska nie sú dané.

Právne posúdenie veci

24. Podľa § 35 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „ZoR“) , ak sa rodičia nedohodnú o podstatných

veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa
do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení
súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh
niektorého z rodičov súd.

25. Podľa článku 5 ZoR záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých
veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä
a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom
sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d)
okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e)

ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej,
telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity
dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality
a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi,
súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného

prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

26. Podľa§ 43 ZoR maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor vo všetkých
veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého
dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá

pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

27. Podľa článku 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

28. Podľa článku 6 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru,
zabezpečujú v najvyššej možnej miere zachovanie života a rozvoj dieťaťa.

29. Podľa článku 8 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, sa

zaväzujú rešpektovať právo dieťaťa na zachovanie jeho totožnosti, včítane štátnej príslušnosti, mena a
rodinných záväzkov v súlade so zákonom a s vylúčením nezákonných zásahov.

30. Podľa článku 12 ods. 1 a 2 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru,
zabezpečujú dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo tieto názory slobodne

vyjadrovať vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom dieťaťa musí venovať
patričná pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni. Za tým účelom sa dieťaťu poskytuje najmä
možnosť, aby sa vypočulo v každom súdnom alebo správnom konaní, ktoré sa ho dotýka, a to buď
priamo, alebo prostredníctvom zástupcu alebo príslušného orgánu, pričom spôsob vypočutia musí byť
v súlade s procedurálnymi pravidlami vnútroštátneho zákonodarstva.

31. Odvolací súd po vyhodnotení dôkazov a z nich plynúcich záverov učinil odlišný skutkový
záver z vykonaného dokazovania a prijal právny záver, že nie sú splnené predpoklady pre vyhovenie
návrhu matky. Nie sú v danej veci preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by zakladalipotrebu vyhovenia návrhu v záujme najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa. Svoje rozhodnutie odvolací
odôvodňuje nasledovne.

32. Meno, ako aj priezvisko fyzickej osoby sú jeho individuálnym znakom a konkrétnym prejavom
všeobecných osobnostných práv v zmysle § 11 Občianskeho zákonníka. Rozhodovanie pri nezhode
rodičov je v danej veci dané tým, či je oprávnená podať matka žiadosť o zmenu priezviska. Určiť meno
a priezvisko dieťaťa patrí k právam a povinnostiam rodičov. Maloleté dieťa musí mať priezvisko svojho
rodiča, a k zmene priezviska môže dôjsť len zákonom predpísaným spôsobom. Súd dá súhlas na

podanie žiadosti jedným z rodičov proti vôli druhého rodiča len vtedy, ak sú na to závažné dôvody.

33. Zmena priezviska maloletého dieťaťa je závažným zásahom súdu do rodinného života účastníkov
konania, preto je potrebné k nemu pristupovať prísne reštriktívne, len za existencie dôvodov hodných
osobitného zreteľa, ktoré by zakladali potrebu vyhovenia návrhu v záujme najlepšieho záujmu
maloletého dieťaťa. Určiť meno a priezvisko dieťaťa patrí k právam a povinnostiam rodičov, pričom pri

určení priezviska obaja rodičia určili zhodne priezvisko svojmu spoločnému dieťaťu - T..

34. Zásadne patrí obom rodičom právo rozhodovať o záležitostiach ich maloletého dieťaťa. Podstatné
otázky týkajúce sa záležitostí dieťaťa musia byť vždy schválené oboma rodičmi. V danej veci došlo k
nezhode medzi rodičmi o tom, čo je skutočný záujem dieťaťa vo vzťahu k priezvisku maloletého syna,

ktoré by mal nosiť aj do budúcnosti.

35. V zmysle zaužívanej súdnej praxe za dôvody hodné osobitného zreteľa možno považovať
nasledovné situácie: - rodič, ktorého priezvisko dieťa nosí, neplní svoje povinnosti k dieťaťu, nejaví
o neho záujem a stratil k nemu zrejme citový vzťah, takže nie je v záujme dieťaťa prehlbovať pocit

spolupatričnosti k tomuto rodičovi, s dieťaťom sa nestretáva - rodič, ktorého priezvisko má dieťa, si
neplní vyživovaciu povinnosť - rodič, ktorý má dieťa vo výchove, žije s novým partnerom, s ktorým má
ďalšie dieťa, ktoré má priezvisko odlišné od dieťaťa, ktorého priezviska sa zmena týka. Súd musí mať
však za preukázané, že pre takéto nariadenie súhlasu existujú dôležité dôvody, vyššie opísané. Súd
zváži aj to, koho priezvisko má dieťa nosiť v budúcnosti, aké sú ich vzájomné citové väzby, či tento vzťah

vykazuje známky stability a pod. Pokiaľ je dieťa schopné posúdiť následky zmeny priezviska, mal by
ho súd vypočuť.

36.Odvolacísúdtakpristúpilkopätovnému posúdeniu dôvodovtvrdenýchmatkoupreudeleniesúhlasu
k zmene maloletého O.. Vyhodnotil každý jednotlivo, ale následne ich vyhodnotil v súbehu so snahou

v konečnom rozhodnutí objektívne určiť, či sú tieto dôvody natoľko závažné a trvalé, že v záujme
maloletého O. bude zmena priezviska.

37. Dôvodom pre udelenie súhlasu na zmenu priezviska maloletého O. má byť predovšetkým existujúca
rozdielnosť priezviska maloletého a matky, súrodenca maloletého, pozitívny citový vzťah manžela

matky k maloletému a opačne. Po rozvode manželstva si väčšina matiek zmení svoje priezvisko,
prípadne buď na rodné priezvisko alebo uzavretím manželstva, čím vznikne stav, keď maloleté dieťa
nesie rozdielne priezvisko ako jeho matka. Pokiaľ je maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti
matky, tak rozdielnosť priezvisk môže viesť napríklad k problémom v sociálnej interakcii maloletého,
najmä s rovesníkmi. Z tvrdenia matky vyplýva, že chce predísť situácií, aby sa maloletý volal rozdielne

ako rodina, ktorú teraz tvoria. Matka neuviedla konkrétne problémy maloletého syna v súvislosti z
priezviskom maloletého v školskom prostredí , mimoškolských aktivitách . Je prirodzené , že maloletý
vyrastá v rodine matky a jej súčasného manžela spolu s bratom a vníma rozdielnosť priezvisk . V
žiadnomprípadenemôžebyťdôvodomprezmenupriezviska lensamotnáskutočnosť,žemaloletédieťa
nesie iné priezvisko ako rodič. Nie je možné len v dôsledku zistenia maloletého, že má iné priezvisko

ako matka, brat a manžel matky mať za to, že by ponechanie jeho doterajšieho priezviska spôsobovalo
akékoľvek negatívne zmeny v prežívaní, prípadne malo negatívny vplyv na jeho psychický, fyzický, či
sociálny vývin. V každom prípade rodičia sa vzájomne dohodli na tom , že maloletý ponesie priezvisko
T. aj napriek tomu, že matka mala v vtom čase rozdielne priezvisko ako maloletý.

38. Vzhľadom na tvrdenia matky o tom, aby sa predišlo problémom v školskom prostredí maloletého
a problémom v budúcnosti pri rozdielnosti priezviska maloletého je možné konštatovať, že problémy
maloletého dieťaťa s priezviskom v školskom prostredí neboli matkou v konaní preukázané. Zo záverov
vykonaného dokazovania nie je možné prijímať záver, že by tento dôvod bol zo strany maloletého O.prezentovaný. Meno a priezvisko je potrebné vnímať ako súčasť osobnej identity a odvolací súd má
za to, že nebolo preukázateľne zistené, že rozdielne priezvisko maloletému spôsobuje problémy vo
vrstovníckych vzťahoch a má z toho stres. Maloletý nehovoril o negatívnych reakciách detí priamo v

škole ani okolia. Deti si všímajú, či majú spolužiaci rovnaké priezviská ako ich rodičia. Deti sa zvyknú
pýtať prečo ho nemajú rovnaké, spochybňujú legitimitu dieťaťa. Preto je v tomto smere mať ľahšie
rovnaké priezvisko, avšak v súčasnosti čoraz viac detí nemá rovnaké priezvisko ako jeho rodičia. Je však
dôležité, aby rodičia dieťaťu adekvátnym spôsobom vysvetlili prečo sa volajú inak, aby im dostatočne
vysvetlili dôvod, inak neskôr môžu mať problémy so sebadôverou, pretože práve úprimné vzťahy ľudí

v rodine formujú.

39. Zo záverov dokazovania vyplýva, že maloletý nemá negatívne väzby ani spomienky na doterajšie
priezvisko. Želá si mať priezvisko ako ostatní členovia jeho rodiny. Samozrejme, že spoločné dlhodobé
žitie v rodine, kde majú rozdielne priezviska jeho najbližší môže mať určitý vplyv na maloleté dieťa.
Odvolací súd je presvedčený, že ak matka zrozumiteľne vysvetlí synovi, že je nositeľom priezviska

svojhobiologickéhootca,ktorýjeabudesúčasťoujehoživota,malbysastýmjejsynpostupnevyrovnať.
Matka musí podporiť syna v akceptácií osoby jeho otca a teda i jeho priezviska. Nebolo zistené aby
bol maloletý konfrontovaný s negatívnymi životnými situáciami, vzniknutými v dôsledku rozdielnosti
jeho priezviska s priezviskom matky. Matka a ani otec vo svojich výpovediach pred odvolacím súdom
neuvádzali ,aby maloletý počas stretnutí s otcom sa vyjadroval o tom, že nechce mať dané priezvisko .

40. Najzávažnejším dôvodom, ktorý potrebné bolo v danej veci vyhodnotiť je prianie maloletého dieťaťa.
Názor mal. dieťaťa je dôležitý. Súd vždy prihliada pri tak závažnej otázke, ako je zmena priezviska, aj
na názor mal. dieťaťa, samozrejme, primerane jeho veku a rozumovým schopnostiam. V rozhodovacom
procese má názor maloletého dieťaťa významnú úlohu a jeho názor nemôže ostať nepovšimnutý s

prihliadnutím na jeho vek a rozumovú vyspelosť, odrážajúc jeho schopnosť samostatne ho vyjadriť.
V konečnom dôsledku posúdenie záujmu dieťaťa prináleží súdu. Pranie dieťaťa je dôležité, musí byť
zohľadnené, čím dieťa je staršie, tým má jeho názor väčšiu váhu, u mladších detí ,súdy hodnotia názor
s prihliadnutím na ich vek a rozumovú vyspelosť.

41. V súvislosti so zisťovaním názoru dieťaťa odvolací súd zdôrazňuje, že je známe z praxe súdov,
že pokiaľ dieťa bolo už zverené niektorému z rodičov do výlučnej starostlivosti alebo fakticky dlhodobo
rodič starostlivosť zabezpečoval, tak je možné, že sa rodič, ktorý mal dieťa doposiaľ v starostlivosti
snažil pranie dieťaťa zmanipulovať (porovnaj rozsudok ESĽP vo veci C.c/a Fínsku zo dňa 09.05.2006 č.
18249/02,bod58.),pričomúlohousúdovjetútomanipuláciu,pokiaľmožnonejakýmspôsobomodstrániť

a vyhodnotiť, vyrovnať sa s ňou. Rozumová a emocionálna vyspelosť dieťaťa je dôležitá. Potrebné je
zdôrazniť, že názor maloletého dieťaťa nie je pre rozhodnutie súdu jediným kritérium.

42. Súd vyhodnotil aj pranie maloletého dieťaťa, jeho názor na rozdiel od súdu prvej inštancie korigoval.
Úlohou súdu je riešiť situáciu komplexným náhľadom, teda aj s ohľadom na ďalšie relevantné zákonom

chránené hodnoty a práva všetkých dotknutých osôb a je úlohou súdu prijať čo najlepšie opatrenie v
záujme maloletého dieťaťa. Maloletý O. prezentuje svoj názor tak, že si želá zmenu priezviska a želá
si volať sa ako ostatní členovia jeho rodiny. Dôležitým pre korigovanie názoru maloletého pre odvolací
súd boli viaceré zistené skutočnosti v konaní. Maloletý si želá zmenu, ale nie každé želanie je vhodné
naplniť, ale je potrebné výchovne to zvládnuť inak ako to už bolo uvedené vhodným vysvetlením zo

strany oboch rodičov.

43. Odvolací súd názor maloletého dieťaťa vyhodnocoval práve s prihliadnutím na jeho vek. a zistenia,
že maloletý nemá výrazne negatívne postoje voči osobe otca. Podľa názoru súdu vychádzajúc aj z
vyjadrení maloletého, tento si neuvedomuje dostatočne zmysel svojho priezviska, ani zmysel prípadnej

zmeny. Vo vzťahu k otázke zmeny priezviska dokáže ich do určitej miery vyjadriť. Jeho názor nie je
ale ešte objektívny, stabilný a trvalý. U dieťaťa sú dané dôvody a to sú vedomé dôvody mať priezvisko
ako ostatní členovia rodiny a nevedomé sa nestotožnenie sa s osobou otca ale s osobou súčasného
manžela, ktorý je v roli otca. Aj napriek vyslovenému názoru maloletého , považuje odvolací súd
nateraz v jeho najlepšom záujme i keď je to v rozpore s jeho želaním a názorom ponechanie jeho

priezviska. Najlepší záujem dieťa nespočíva v tom , čoho sa maloletý domáha ale spočíva v ponechaní
jeho priezviska a pôvode. Súd je povinný rozhodovať vždy v najlepšom záujme maloletého , ktorý nie
vždy musí korešpondovať so zisteným názorom dieťaťa , dokonca s ním môže byť v rozpore (porovnaj
rozhodnutie ESĽP vo veci Mandet v. Francúzsko zo 14. januára 2016).44. Pre odvolací súd bolo dôležité zistenie, že je nepravdepodobné, aby spôsobovalo súčasné
ponechanie priezviska akékoľvek negatívne zmeny v prežívaní, prípadne malo negatívny vplyv na jeho

psychický, fyzický, či sociálny vývin. Nemožno spochybniť, že v novej rodine, v ktorej v súčasnosti
maloletý býva a žije v tejto rodine, dostáva sa mu pozitívnych sýtených väzieb, kde maloletý svoju rodinu
vníma pozitívne ako oporu, zdroj osobnej prestíže a rodina uspokojuje väčšinu jeho potrieb.

45. Je potrebné zdôrazniť, že priezvisko nie je len formálnym prejavom vzťahu dieťaťa a príslušnosti k

príbuzenstvu a k rodine na strane otca, ale má v sebe aj emocionálne puto a diferencuje ho od iného
príbuzenstva, a k identite dieťaťa patrí aj vzťah k biologickému otcovi. Námietky odvolateľa v tomto
smere o potrebe zachovania identity maloletého syna sú dôvodné.

46. Súd môže dať jednému z rodičov súhlas k podaniu žiadosti o zmenu priezviska maloletého. Dieťaťa
len vtedy, ak sú preto tak závažné dôvody ako je neplnenie vyživovacej povinnosti, neprejavovanie

o dieťa záujem a pokiaľ rodič stratil k nemu zrejmý citový vzťah (porovnaj uznesenie ÚS ČR zo dňa
30.10.2013 sp. zn. II. ÚS 3208/2013). Jedným z vážnych dôvodov je aj skutočnosť, ak nie v záujme
ďalšej výchovy dieťaťa, aby u neho bol udržovaný a prehlbovaný pocit spolupatričnosti s týmto rodičom
(porovnaj rozhodnutie ÚS ČR IV. ÚS 1002/2019 zo dňa 9.10.2019).

47. Otec na maloletého však riadne platí výživné, preto neplatenie výživného nemôže byť dôvodom
zmeny priezviska maloletého. Ako sa otec sám vyjadril, o maloletého má záujem, pritvrdiť však
možno argumentácii matky, že jeho záujem o osobnú starostlivosť maloletého je minimálny. Maloletý
je stále vo veku nadväzovania citových väzieb so svojimi blízkymi, preto by otec nemal premárniť
svoju príležitosť a o maloletého by sa mal zaujímať podstatne viac, aby ich spoločné priezvisko

nebolo len formálnym zväzkom, ale naplnené skutočným citovým putom. Každopádne, otec prejavil
záujem o osobnú starostlivosť o maloletého, preto zmenu priezviska nemožno odsúhlasiť ani z dôvodu
absolútneho nezáujmu otca o maloletého.

48. Najzávažnejšie dôvody, s ktorými zákon a súdna prax spája udelenie súhlasu k podaniu žiadosti o

zmenu priezviska v danej veci nie sú splnené.

49. Vyhodnocujúc všetky zákonné kritériá potrebné pre rozhodnutie o návrhu matky konštatuje odvolací
súd v prejednávanej veci neexistenciu vážnych dôvodov pre zmenu priezviska na rozdiel od súdu prvej
inštancie tak, že vážne dôvody neboli zistené.

50. K námietke otca k právomoci súdu zaujíma nasledovne stanovisko. Potrebné je rozlišovať medzi
rozhodovaním súdu o udelení súhlasu jednému z rodičov v dôležitých veciach v rámci starostlivosti
súdu o maloletých a medzi samotným rozhodovaním o zmene priezviska, ktoré do právomoci súdu
nepatrí.Skúmaniepodmienok je predmetomadministratívnoprávnehokonaniaozmenepriezviskapred

správnym orgánom a súd sa v tomto konaní nimi nezaoberá, a teda sa k nim ani nemusí vyjadrovať. Súd
nie je oprávnený rozhodovať o zmene priezviska maloletého dieťaťa. Má rozhodnúť pri nezhode rodičov
v tej veci iba o tom, či je jeden z rodičov oprávnený podať v tom smere žiadosť o zmenu priezviska
maloletého dieťaťa.

51.Zvyššieuvedenýchdôvodovodvolacísúdzmenilpodľaustanovenia§388C.s.p.rozsudokvovzťahu
k vyhoveniu návrhu matky na podanie žiadosti o zmenu priezviska a to tak, že návrh na udelenie súhlasu
k podaniu žiadosti o zmenu priezviska maloletého O. zamietol.

52. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ustanovenia § 52 CMP, podľa ktorého

žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolací
súd zároveň nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému
z účastníkov v zmysle § 55 CMP.

53. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo

757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 C.s.p.).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá

vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená

vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).