Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, June 16, 2025

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 10C/93/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4423203202
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Hatala

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2025:4423203202.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky samosudcom Mgr. Mariánom Hatalom v právnej veci žalobcov: v 1. rade: A.

B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C., D. E. XXX/X, v 2. rade: F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C.,
G. XXX/XX, žalobcovia v 1. a v 2. rade právne zastúpení: JUDr. Marcel Habrman, advokát, AK Nové
Zámky, Tajovského 12 proti žalovaným: v 1.rade: H. A., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom E. I., J. K.
XXXX/X, v 2.rade: B. L., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom E. I., J. K. XXXX/X, v 3. rade: M. A., nar.
XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom Nové Zámky, P. Blahu 5198/5, žalovaní v 1. rade až v 3. rade právne
zastúpení: LOVÁSZ LEGAL s.r.o., Železničiarska 18, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 54
626 048 o vypratanie nehnuteľností

r o z h o d o l :

Žalovaní v 1. rade, v 2. rade a v 3. rade s ú p o v i n n í vypratať nehnuteľnosti, nachádzajúce sa
v katastrálnom území a obci Andovce na adrese N. XX/X, C., zapísané na liste vlastníctva číslo XXX,
vedenom Okresným úradom Nové Zámky, katastrálnym odborom, parcely registra „C“ evidované na
katastrálnej mape, parcelné číslo 1053/4 Zastavaná plocha a nádvorie o výmere 550 m2, na pozemku
parcelné číslo 1053/4 Rodinný dom so súpisným číslom 55, do 30 dní po právoplatnosti rozsudku.

Súd p r i z n á v a žalobcom v 1. rade a v 2. rade nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v 1.

rade, v 2. rade a v 3. rade vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia v 1. rade a v 2. rade ( ďalej aj žalobcovia ) sa svojou žalobou domáhali voči žalovaným
v 1. rade až v 3. rade ( ďalej aj žalovaní ) vypratania nehnuteľností, nachádzajúcich sa v katastrálnom
území a obci Andovce na adrese N. XX/X, C., zapísané na liste vlastníctva (ďalej aj LV) číslo 216,
vedenom Okresným úradom Nové Zámky, katastrálnym odborom, parcely registra „C“ evidované
na katastrálnej mape, parcelné číslo 1053/4 Zastavaná plocha a nádvorie o výmere 550 m2, na
pozemku parcelné číslo 1053/4 Rodinný dom so súpisným číslom 55 (ďalej aj nehnuteľnosti, sporné
nehnuteľnosti, citované nehnuteľnosti alebo označené nehnuteľnosti) z dôvodu, že žalovaní majú užívať

nehnuteľnosti bez akéhokoľvek právneho titulu a dobrovoľne ich odmietali vypratať. V priebehu konania
žalobcovia svoj postoj na charakter užívania citovanej nehnuteľnosti žalovanými zmenili, keď uznali
existenciu nájomného vzťahu, no deklarovali, že počas trvania sporu doručili žalovaným výpoveď
z nájmu a uplynutím výpovednej lehoty mal žalovaným zaniknúť právny dôvod na užívanie sporných
nehnuteľností.

2. Žalovaní v 1. rade až v 3. rade so žalobou nesúhlasili a žiadali ju zamietnuť. Mali za to, že

citované nehnuteľnosti užívajú na základe platnej nájomnej zmluvy uzatvorenej s právnym predchodcom
žalobcov, teda s ich otcom O. B. a písomná výpoveď žalobcov z nájmu nehnuteľností im nemala byť
účinne doručená. Okrem toho tvrdili, že s právnym predchodcom žalobcov mali uzatvoriť nepomenovanú
zmluvu, ktorej obsahom bola spätná kúpa prenajatých nehnuteľností a napokon namietali predčasnépodanie žaloby, pretože v čase začatia sporu nájomný vzťah mal trvať, čím nemala byť v konaní daná
aktívna vecná legitimácia žalobcov. Žalovaní považovali za neprípustné, aby žalobcovia po zistení
existencie nájomného vzťahu dotvárali právny a skutkový stav vygenerovaním výpovede, ktorá v čas

začatia sporu neexistovala.

3. Na pojednávanie konané dňa 15.05.2025 sa žalovaný v 2. rade nedostavil, o odročenie pojednávania
nežiadal a preto súd pojednával v jeho neprítomnosti podľa § 180 C.s.p..

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom svedkyne K. M. K., oboznámením pripojených správ a dokladov,
uznesenia Okresného súdu Nové Zámky 12D/313/2022-85 zo dňa 20.10.2022, odpovede na výzvu na
vypratanie nehnuteľnosti, výpisu LV č. XXX, oznámenia ZSE Energia a.s., potvrdenia obce Andovce,
výzvy na vypratanie nehnuteľnosti, zásielky, doručenky, výzvy na urovnanie vzťahu, podacieho lístka,
doručenky, odpovede na výzvu, notárskej zápisnice, uznesenia tunajšieho súdu 10C/93/2023-68 zo dňa
6. septembra 2023, výpovede nájmu, výzvy na vypratanie, čestného prehlásenia a ďalších a zistil tento

skutkový a právny stav:

5.1 Dňa 03.08.2016 bola notárom Mgr. Petrom Danczim so sídlom v Nových Zámkoch spísaná notárska
zápisnica N 808/2016 NZ 27425/2016 NCRI 28224/2016, ktorej obsahom je konštatovanie, že sa pred
neho dostavili účastníci, a to ProByt – NZ, s.r.o., Hlavné námestie 9, Nové Zámky zastúpený konateľmi

P. M., C. I., J. M. F. Q., (budúci predávajúci), O. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX/XX, C. (budúci
kupujúci), žalovaní v 1. rade, v 2. rade a v 3. rade (nájomcovia). Notárska zápisnica v sebe zahŕňa
zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, ktorej predmetom sú citované nehnuteľnosti za kúpnu cenu 40 000,-
eur, uzatvorenej medzi budúcim predávajúcim a budúcim kupujúcim s tým, že kúpna zmluva mala byť
uzatvorená najneskôr do 31.12.2016 (články I., II., III., IV. a V.). Článok VI. notárskej zápisnice upravuje

užívania citovaných nehnuteľností žalovanými v 1. až v 3. rade tak, že sú ako nájomcovia oprávnení
predmetné nehnuteľnosti užívať počas trvania tejto zmluvy a uhrádzať budúcemu predávajúcemu 250,-
eur mesačne za dohodnutých podmienok. Preddavkovo platené služby (voda, plyn, elektrická energia)
sa nájomcovia zaviazali platiť počas trvania tejto zmluvy priamo dodávateľom služieb, na základe
osobitných zmlúv s nimi.

5.2 Podľa pripojeného LV č. XXX, k.ú a obec Andovce vlastníkmi označených nehnuteľností sú
žalobcovia v 1. a v 2. rade, každý v spoluvlastníckom podiele 1 k celku, a to na základe uznesenia
Okresného súdu Nové Zámky 12D/313/2022, právoplatné dňa 05.11.2022. Súd si zabezpečil citované
uznesenie s tým, že sa jedná o uznesenie Okresného súdu Nové Zámky 12D/313/2022-85, Dnot.

105/2022zodňa20.10.2022,ktorébolovydanévdedičskejvecipoporučiteľovi:O.B.,nar.XX.XX.XXXX,
zomrelý 30.03.2022, naposledy bytom C., G. XXX/XX, a ktoré potvrdzuje nadobudnutie vlastníckeho
práve dedením k označeným nehnuteľnostiam dedičmi – žalobcami v 1. a v 2. rade.

5.3.1 Listom bez uvedenia dátumu žalobcovia v 1. a v 2. rade vyzvali žalovaného v 2. rade na vypratanie

sporných nehnuteľností ku dňu 12.02.2023.

5.3.2Právnyzástupcažalovanýchv1.ažv3.radenavýzvureagovalpodanímzodňa01.02.2023tak,že
výzvu považoval za bezpredmetnú, vzhľadom na existenciu nájomnej zmluvy, ktorá mala byť uzatvorená
s právnym predchodcom oboch žalobcov; k tejto výzve je pripojený podací lístok Slovenskej pošty a.s.

s dátumom 01.02.2023 a doručenka o tom, že zásielka bola dňa 03.02.2023 doručená žalobcovi v 1.
rade. Zásielka bola doručovaná aj žalobcovi v 2. rade, čo potvrdzuje podací lístok Slovenskej pošty a.s.
s dátumom podania 01.02.2023 a zásielka, ktorá bola daná na poštovú prepravu pre žalobcu v 2. rade
a bola uložená dňa 03.02.2023.

5.3.3 Ďalším listom zo dňa 10.03.2023 právny zástupca žalovaných v 1. až v 3. rade vyzval oboch
žalobcov na oznámenie čísla účtu a na urovnanie vzťahu. Písomnosť bola doručená podľa pripojenej
doručenkyžalobcoviv1.radedňa14.03.2023ažalobcoviv2.radeboladoručovanápoštovouprepravou
na adresu jeho bydliska, keď podľa predloženej zásielky bola zásielka uložená dňa 14.03.2023.

5.4.1 ZSE Energia a.s. podaním zo dňa 19.07.2023 oznámila žalovanému v 2. rade, že dňa 13.06.2023
jej bola doručená žiadosť vlastníka sporných nehnuteľností, v ktorej sa nachádza odberné miesto, o
uzatvorenie novej zmluvy o združenej dodávke elektriny s ním, pri spochybnení práva žalovaného v 2.
radeužívaťnehnuteľnosti.Žalovanýv2.radetakbolvyzvanýnapredloženiedokladovalebonapísomnéoznámenie všetkých skutočností, ktoré zdôvodňujú jeho právo nehnuteľnosti užívať za účelom odberu
združenej dodávky elektriny. Uvedené podanie zároveň obsahovalo poučenie, že pokiaľ požadované
doklady, alebo oznámenie nebudú predložené do 14 kalendárnych dní, ZSE Energia a.s. je oprávnená

podľa obchodných podmienok od zmluvy odstúpiť a ukončiť združenú dodávku elektriny.

5.4.2 Obec Andovce dňa 28.07.2023 vystavila potvrdenie, podľa ktorého dňa 11.01.2023 bol zrušený
trvalý pobyt žalovaných v 1. až v 3. rade; miestnom ich nového trvalého pobytu je obec C..

5.5 Uznesením Okresného súdu Nové Zámky 10C/93/2023-68 zo dňa 06. septembra 2023, právoplatné
27.09.2023, bolo neodkladným opatrením uložené žalobcom v 1. rade a v 2. rade povinnosť strpieť
užívanie nehnuteľností žalovanými v 1. rade, v 2. rade a v 3. rade, ktoré sa nachádzajú v okrese
Nové Zámky, obci C., v katastrálnom území C., vedených Okresným úradom Nové Zámky, katastrálnym
odborom, zapísané na liste vlastníctva číslo XXX, Parcely registra „C" evidované na katastrálnej mape,
parcelnéčíslo1053/4ovýmere550m2druhpozemkuzastavanáplochaanádvorie,stavbasúpisnéčíslo

55 postavená na parcele číslo 1053/4, druh stavby Rodinný dom, a to až do právoplatného skončenia
konania o vypratanie nehnuteľností, vedeného pred Okresným súdom Nové Zámky pod spisovou
značkou 10C/93/2023 a v zostávajúcej časti bol návrh žalovaných v 1. rade až v 3. rade na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietnutý.

5.6.1 Žalobcovia v priebehu sporu predložili listinu, ktorá obsahuje označenie žalobcov v 1. a v 2. rade
ako prenajímateľov, označenie žalovaných v 1. až v 3. rade ako nájomcov. Písomnosť ďalej obsahuje
označenie „Vec: Výpoveď nájmu“ a zdôvodnenie, podľa ktorého má pretrvávať nájomný vzťah založený
dohodou právneho predchodcu žalobcov, teda ich otcom O. B. a žalovanými v 1. až v 3. rade, keď na
základe uznesenia Okresného súdu Nové Zámky Dnot. 105/2022 vlastníci a prenajímatelia nájomcom

označených nehnuteľností v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka vypovedajú tento
nájomný vzťah v trojmesačnej lehote, ktorá začne plynúť dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho
po doručení výpovede. Nájomcovia boli zároveň vyzvaní, aby po uplynutí trojmesačnej výpovednej doby
nehnuteľnosti vypratali a žalobcom odovzdali do troch dní po skončení nájmu.

5.6.2 Výzvou na vypratanie a odovzdanie predmetu nájmu zo dňa 05.04.2024 žalobcovia adresovali
žalovaným oznámenie, podľa ktorého im bola dňa 15.02.2023 doručená výpoveď nájmu k označeným
nehnuteľnostiam, k uplynutiu výpovednej doby malo dôjsť dňa 31.03.2024, a pretože žalovaní zároveň
mali byť vyzvaní na vypratanie nehnuteľností do troch dní po skončení nájmu, k čomu nemalo dôjsť, tak
žalobcovia opätovne vyzvali žalovaných na bezodkladné vypratanie označených nehnuteľností a v tejto

súvislosti aj o oznámenie termínu na uskutočnenie vypratania a odovzdania predmetu nájmu. Výzva
bola daná na poštovú prepravu a doručovaná podľa pripojeného podacieho lístka žalovanej v 1. rade
dňa 05.04.2024.

5.7 Počas sporu žalovaní predložili súdu čestné prehlásenie K. M. K., G. XXX/X, E. zo dňa 28.11.2024,

ktorým menovaná prehlásila, že osobne pozná pani lvetu A. aj pána B. L. a osobne poznala nebohého
pána O. B.. Pani A. aj pána L. pozná asi od rokov 2013 – 2014. Od počiatku, ako komunikovala s nimi a
ešte s dcérou M. A., im riešila záležitosti ohľadom hypotekárnych úverov. Nebohý pán B. bol partnerom
pani M. A. a obe rodiny mali medzi sebou dobré vzťahy. Pán B. pomohol pani A. aj pánovi L., že si vzal
pre nich hypotekárny úver na rodinný dom so súpisným číslom XX B. R. C., ktorý splácala vždy pani

A. a pán L.. V spomínanom rodinnom dome bola aj osobne na obhliadke a vždy tam bývala pani A. a
pán L.. Nebohý pán B. mal niekoľko svojich osobných spotrebných úverov, ďalej aj úverov ako SZČO
na podnikanie, aj hypotekárny úver na jeho dom, tieto úvery platil sám. Pani A. a pán L. platili vždy aj
poistenie nehnuteľnosti za rodinný dom so súpisným číslom XX B. C.. Naposledy v roku 2019 pán B.
refinancoval pôvodné úvery z Prvej stavebnej sporiteľne do Wustenrot stavebnej sporiteľne, kde si výšky

úverov aj navyšoval pre svoju vlastnú potrebu, mal záujem o kúpu osobného auta pre seba a to si aj
kúpil. Pani A. a pán L. naďalej platili úver, kde bolo záložné právo len na dom so súpisným číslom XX B.
C.. Ostatné úvery pána Vitka neplatili oni, ale on sám, pretože boli pre jeho potrebu. Pán B. dokladoval
všetko výpismi z účtov, rôznymi dokumentmi a dokladmi, ktoré sú archivované a je možné ich predložiť.
Archivované sú aj znalecké posudky od rodinného domu so súpisným číslom XX B. C., aj od rodinného

domu, kde býval pán B., súpisné číslo domu 352 v C.. Hodnoty domov v roku 2019 boli z posudkov podľa
znalca v hodnotách od 62.500,00 EUR do 67.500,00 EUR. V dome so súpisným číslom 55 v Andovciach
vždy bývala pani A. a B. L. a uhrádzali všetky náklady za tento dom a aj úver, ktorý bol na meno pána
B., platili oni. Pán B. býval v dome so súpisným číslom XXX B. C. a za tento dom si platil náklady on ajza úver na tento dom a rovnako si platil splátky úverov spotrebných i stavebných on sám, mal ich veľa
a neustále refinancoval a riešil úvery, z jeho vlastnej iniciatívy.

5.8 Na pojednávaní konanom dňa 15.05.2025 bola vypočutá svedkyňa K. M. K., ktorej čestné
prehlásenie je vymedzené v bode 5.6 odôvodnenia tohto rozsudku. Menovaná súdu oznámila, že
strany pozná osobne, k žalobcom nie je v priateľskom a ani nepriateľskom vzťahu, žalovaní sú jej
lepší známi. Svedkyňa v období od septembra 2011 do 30.06.2018 bola zamestnaná v spoločnosti
Consumer Finance Holding, resp. VÚB a.s., keď pracovisko mala v Nitre a jej úlohou bolo pripravovanie

podkladov od klientov v súvislosti s ich záujmom o poskytnutie hypotekárneho úveru. Od 01.07.2018
vykonávala tú istú činnosť, no už ako finančný sprostredkovateľ na základe udelenej licencie. So
žalovanými v 1. a v 2. rade sa spoznala ešte pred rokom 2016, so žalovanou v 3. rade a s právnym
predchodcom žalobcov, teda s ich otcom O. B. sa zoznámila v období februára až marca 2016 na jej
pracovisku buď v Nitre alebo na pobočke v Nových Zámkoch. Pri tej príležitosti s ňou boli prítomní
všetci žalovaní a O. B., ktorý vyslovil záujem požiadať o hypotekárny úver vo výške 70 000,- eur.

Svedkyňa mala úlohu pripraviť podklady a predložiť ich schvaľovaciemu a rizikovému oddeleniu, ktorý
záväzne rozhodoval o poskytnutí hypotekárneho úveru alebo zamietnutí žiadosti. Otec žalobcov mal
záujem finančné prostriedky použiť jednak na splatenie dlhu žalovaných v 1. a v 2. rade, ktorí mali
voči vtedajšiemu záložnému veriteľovi ČSOB na úrovni 38 000,- eur a zvyšok chcel použiť na svoje
účely; v tom čase O. B. bol partnerom žalovanej v 3. rade, ktorá je dcérou žalovaných v 1. a v 2.

rade. V konečnom dôsledku schvaľovacie a rizikové oddelenie zamestnávateľa svedkyne poskytnutie
hypotekárneho úveru O. B. neschválilo, a to v bližšie nekonkretizovanom období mesiacov máj až jún
2016. Napriek tomu svedkyňa zostala s menovaným v kontakte, a ten ju opakovane žiadal o poskytnutie
dvoch úverov. Prvý mal byť použitý na rodinný dom C. XX a druhý na jeho vlastný rodinný dom C.,
G. XXX. V skutočnosti však rodinný dom nachádzajúci sa v Andovce 55 bol vydražený na dobrovoľnej

dražbe, keď vydražiteľom sa stala spoločnosť ProByt –NZ s.r.o. Nové Zámky; procesu dražby sa
svedkyňa osobne nezúčastňovala a informácie o tom mala len sprostredkované. Na základe požiadavky
O. B. v ďalšom období pre neho sa svedkyni podarilo vybaviť dva úvery a podľa jej vedomostí otec
žalobcov označené nehnuteľnosti kúpil od vydražiteľa, teda od spoločnosti ProByt –NZ s.r.o. Nové
Zámky. O kúpnej zmluve a následnom vkladovom konaní mala svedkyňa priame poznatky, pretože

jednotlivé právne úkony pripomienkovala po žiadosti O. B., ktorý sa výslovne vyjadril, že druhý úver
určený na kúpu rodinného domu od vydražiteľa bude splácať H. A., teda žalovaná v 1. rade, ktorá
zároveň bude platiť aj náklady. Svedkyňa nemala žiadne bezprostredné vedomosti o tom, že by medzi
O. B. a žalovanými bola uzatvorená akákoľvek zmluva a v akejkoľvek forme, ktorá by legalizovala
užívanie citovaných nehnuteľností žalovanými. Rovnako tak svedkyňa nedokázala vymedziť, či vyššie

uvedený úver bol v skutočnosti splácaný žalovanou v 1. rade H. A., alebo otcom žalobcov. V roku
2019 O. B. požiadal svedkyňu o vybavenie ďalších troch úverov, čo odôvodnil, okrem iného aj svojou
snahou splatiť predošlý úver Prvej stavebnej sporiteľne a.s. použitý na kúpu nehnuteľností od ProByt
NZ s.r.o., keď zvyšok mienil podľa vlastného vyjadrenia prenechať žalovanej v 1. rade, aby mohla
vykonať rekonštrukciu domu. Označená svedkyňa ďalej dala na vedomie, že nejaké peniaze v bližšie

nekonkretizovanej výške mu poskytnuté boli priamo na jeho bankový účet, pričom nie je jasné, či
a prípadne v akej výške poskytol finančné prostriedky žalovanej v 1. rade; k dočerpaniu finančných
prostriedkov z posledných troch úverov došlo začiatkom roka 2020, v ktorom období adresoval svedkyni
požiadavku, či by nemohol byť poskytnutý úver pre žalovanú v 1. rade alebo žalovaného v 2. rade, aby
následne mohli od neho citované nehnuteľnosti odkúpiť naspäť; tento proces sa nepodarilo dotiahnuť

do konca.

6. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka ( ďalej aj OZ ) nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za
odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

Podľa § 677 ods. 1 OZ zrušiť nájomnú zmluvu dojednanú na neurčitú dobu možno, ak nedôjde k dohode
prenajímateľa s nájomcom, iba výpoveďou.

Podľa § 677 ods. 2 OZ ak osobitný zákon neustanovuje inak, nájomnú zmluvu možno vypovedať pri
nájmoch nehnuteľností v trojmesačnej lehote a pri nájmoch hnuteľných vecí v jednomesačnej lehote.

Podľa§680ods.3OZakdôjdekuzmenevlastníctvaknehnuteľnejveci,môžeztohtodôvoduvypovedať
nájomnú zmluvu iba nájomca, a to aj vtedy, ak bola zmluva uzavretá na dobu určitú; výpoveď všakmusí podať v najbližšom výpovednom období, pokiaľ je zákonom alebo dohodou ustanovené. Pri zmene
vlastníctva k hnuteľnej veci môže zmluvu vypovedať aj nadobúdateľ.

Podľa § 676 ods. 2 OZ ak nájomca užíva veci aj po skončení nájmu a prenajímateľ proti tomu nepodá
návrhnavydanievecialebonavypratanienehnuteľnostinasúdedo30dní,obnovujesanájomnázmluva
za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne. Nájom dojednaný na dobu dlhšiu ako rok
sa obnovuje vždy na rok, nájom dojednaný na kratšiu dobu sa obnovuje na túto dobu.

Podľa § 126 ods. l OZ vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje. Najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

Podľa § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

7. Podľa § 149 Civilného sporového poriadku ( ďalej aj C.s.p. ) prostriedkami procesného útoku a
prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany,
návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne
námietky.

Podľa § 151 ods. 1 C.s.p. skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

Podľa § 153 ods. 1 C.s.p. strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky

procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania.

Podľa § 153 ods. 2 C.s.p. na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana

nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania
alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

8.1.1 Nájomná zmluva je klasickým zmluvným zaväzovacím právnym inštitútom, ktorý je v súčasnosti
najčastejším právnym dôvodom na prenechanie užívania cudzej veci. Na jej základe prenecháva

prenajímateľ nájomcovi za odplatu určitú individuálne určenú vec, aby ju dočasne užíval alebo z nej
bral aj úžitky (§ 663 OZ). Nájomná zmluva je konsenzuálnou zmluvou, t. j. vzniká v okamihu, kedy sa
zmluvné strany dohodnú na jej obsahu. Jej úprava v Občianskom zákonníku je všeobecná a platí pre
celú sféru súkromného práva bez ohľadu na právny status jej subjektov (podnikateľ, resp. nepodnikateľ).
Všeobecné ustanovenia o nájme je možné aplikovať aj na osobitné druhy nájmu do tej miery, do akej

zákonodarca neustanovil pre osobitné prípady nájmu špeciálnu právnu úpravu.

8.1.2 Ustanovenie § 680 ods. 2 OZ upravuje právne nástupníctvo (sukcesiu) pri zmene vlastníctva
prenajatej veci. Podstatou tohto ustanovenia je, že zmenou vlastníctva prenajatej veci sa neruší
nájomný pomer k tejto veci (kúpa neruší nájom) a nový vlastník prenajatej veci vstupuje ex lege

do práv doterajšieho prenajímateľa. Nie je pritom rozhodujúce, na základe akej právnej skutočnosti
dochádza k zmene vlastníctva, či prevodom na základe zmluvy, prechodom na základe dedenia
alebo zmena vlastníctva nastáva na základe inej právnej skutočnosti. Nájomný vzťah zostáva
zachovaný, zmena nastáva len v subjekte prenajímateľa. Nájomcovi sa tým poskytuje právna ochrana
v situácii, ktorú nemohol ovplyvniť. Nadobúdateľ vstupuje do pôvodného nájomného vzťahu so

všetkými jeho základnými obsahovými atribútmi. Na nadobúdateľa neprechádzajú z titulu právneho
nástupníctvavšetkyprávaapovinnostiprenajímateľa.Novýprenajímateľjeviazanýkonanímpôvodného
prenajímateľa. Právne nástupníctvo v osobe prenajímateľa má vplyv aj na nájomcu. Len čo bola zmena
vo vlastníctve nájomcovi oznámená alebo nadobúdateľom preukázaná, nájomca je oprávnený zbaviť sa
záväzkov voči pôvodnému prenajímateľovi tak, že ich bude plniť voči novému prenajímateľovi.

Samotná zmena vlastníctva prenajatej veci nespôsobuje zánik nájomného vzťahu. Občiansky zákonník
vo svojom ustanovení § 680 ods. 3 dáva zmluvným stranám možnosť ukončiť tento nájomný vzťah
výpoveďou, pričom z hľadiska subjektov oprávnených na podanie výpovede rozlišuje medzi nájmom
hnuteľných vecí a nájmom nehnuteľností. Ak je predmetom nájmu nehnuteľná vec, nájomnú zmluvumôže vypovedať iba nájomca, a to aj vtedy, ak bola zmluva uzavretá na dobu určitú. Pri zmluve uzavretej
na dobu určitú ide o zákonnú výnimku z ustanovenia § 676 OZ. Prenajímateľovi toto právo nepatrí.
Nájomca musí výpoveď podať v najbližšom výpovednom období, ak je to zákonom alebo dohodou

ustanovené. Kontinuita nájomného vzťahu môže byť zmenená výpoveďou nájomcu v prekluzívnej
lehote, ktorou je najbližšie výpovedné obdobie po tom, čo sa nájomca dozvie o zmene vlastníctva. Ak
je predmetom nájmu hnuteľná vec, môže zmluvu vypovedať z dôvodu zmeny vlastníctva nájomca aj
prenajímateľ.

8.1.3 Nájomná zmluva dojednaná na dobu neurčitú môže zaniknúť predovšetkým výpoveďou. Dobou
neurčitou rozumieme časový úsek, ktorý nie je ohraničený jeho koncom, avšak z dočasnosti nájmu
vyplýva, že nájomný vzťah sa skončí, aj keď tento moment v zmluve nie je špecifikovaný. Na dobu
neurčitú je uzavretá aj taká nájomná zmluva, v ktorej nie je doba nájmu upravená. Výpoveď je
jednostranný adresovaný právny úkon, ktorý vedie k zániku záväzkovo-právneho vzťahu. Pri výpovedi
zaniká nájom uplynutím výpovednej doby, právne účinky výpovede nastávajú ex nunc. Občiansky

zákonníkstanovujev§677odsek2výpovednúdobustým,žeosobitnýpredpisalebodohodaúčastníkov
(§ 678 OZ) môže výpovednú dobu upraviť odlišne. Ustanovenie § 677 neustanovuje, kedy začína
plynúť výpovedná doba, preto je potrebné aplikovať ustanovenie § 122 OZ o počítaní lehôt s výnimkou
ustanovenia § 122 ods. 3 (Rč 26/2002). Občiansky zákonník alebo iný právny predpis môžu ustanoviť
iný začiatok plynutia lehoty, napr. § 710 ods. 3 stanovuje, že pri výpovedi nájmu bytu začína výpovedná

lehota plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola nájomcovi doručená
výpoveď alebo § 7 ods. 3 zákona o krátkodobom nájme bytu stanovuje, že výpovedná lehota začína
plynúť dňom nasledujúcim po dni, v ktorom bola druhej zmluvnej strane doručená výpoveď. Ak sa dáva
výpoveď z nájmu a zo žiadnej skutočnosti nemožno vyvodiť, že sa touto výpoveďou sleduje vynechanie
nejakej časti predmetu nájmu, vypovedá sa nájom k predmetu nájmu tak, ako bol pôvodne dohodnutý.

8.1.4 Predpokladom obnovenia nájomnej zmluvy zo zákona je nekonanie každej zo zmluvných strán
(negatívne konkludentné konanie, nečinnosť), konkrétne:
a) nájomca nevrátil (nevydal) prenajímateľovi prenajatú vec, a teda pokračoval v jej užívaní,
b) prenajímateľ sa proti tomu nebránil v lehote 30 dní po skončení nájmu podaním žaloby na vydanie

veci alebo na vypratanie nehnuteľnosti.
Na to, aby nastalo obnovenie nájomnej zmluvy podľa § 676 ods. 2 OZ sa nevyžaduje, aby prenajímateľ
nájomcu na vydanie veci vyzval. Ak však prenajímateľ ostane dlhšie ako 30 dní po skončení nájmu
nečinný v zmysle, že nepodá voči nájomcovi žalobu na plnenie (na vydanie veci, resp. vypratanie
nehnuteľnosti), nájomcovi sa obnoví právny dôvod na užívanie veci s účinkami ex tunc, t. j. k momentu

skončenia nájmu. Nájomná zmluva sa obnovuje v znení, v ktorom platila pôvodne, jedinou, hoci
významnou odchýlkou, môže byť doba obnoveného nájmu, ak bol pôvodný nájom dlhší ako rok. V tomto
prípade sa totiž nájom obnovuje na rok, kým v ostatných prípadoch sa obnovuje na rovnakú dobu. K
obnoveniu nájmu podľa § 676 ods. 2 môže dochádzať opakovane, vždy v trvaní, ktoré predpokladá §
676 ods. 2. Z dôvodu nejasností pri aplikácii ustanovenia § 676 ods. 2 na nájom bytu došlo 21. júna

2001 k schváleniu zákona č. 261/2001 Z. z., účinného od 1. septembra 2001, ktorým sa novelizoval
Občiansky zákonník. Obsahom novely bolo okrem iného výslovné vylúčenie aplikácie ustanovenia §
676 ods. 2 na zmluvu o nájme bytu.

9.1 Vindikačnou žalobou sa vlastník domáha vydania veci od osoby, ktorá má túto vec u seba. Na to, aby

sa vlastník úspešne domohol ochrany poskytovanej vindikačnou žalobou musia byť splnené nasledovné
predpoklady:
a) preukázanie vlastníckeho práva k predmetu sporu, t. j. k veci, ktorá je predmetom rei vindicatio
(aktívna legitimácia),
b) preukázanie, že vec sa nachádza u tretej osoby, pričom táto osoba bude v konaní označená ako

pasívne legitimovaná (pasívna legitimácia),
c) preukázanie, že táto osoba, označená v žalobe (návrhu na začatie konania) ako pasívne legitimovaná
zadržiava vec u seba neoprávnene.

9.2 Súdnu ochranu vlastníckeho práva k hnuteľným veciam i k nehnuteľnostiam poskytuje Občiansky

zákonník vlastníkom proti tomu, kto neoprávnene zasahuje do ich vlastníckeho práva, najmä umožňuje
domáhaťsavydaniaveciodtoho,ktojuneprávomzadržuje.Základnoupodmienkouúspechuvlastníckej
žaloby je preukázanie vlastníckeho práva (aktívna legitimácia). Ani preukázaním vlastníckeho práva
nemusíbyťnároknaochranuopodstatnený,akodporcamáprávonaužívanievecialebonazasahovaniedo vlastníckeho práva na základe platnej zmluvy, vecného bremena alebo iných skutočností. Základným
predpokladom úspešnosti žaloby na vydanie veci je, že sa vec neoprávnene nachádza vo faktickej moci
inej osoby než vlastníka.

10.1 Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jeden účastník občianskeho
súdneho konania (žalobca) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne
vecne legitimovaný) a účastník na opačnej procesnej strane (žalovaný) je subjektom hmotnoprávnej
povinnosti (je pasívne vecne legitimovaný) (porovnaj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky

z 22. 11. 2011, č. k. III. ÚS 517/2011-9). Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce,
či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť stranou, resp.
účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je, alebo
nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom
hmotnoprávneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v
konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že

je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú
v konaní ide (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/192/2004).

10.2 Súd sa v konaní musí zaoberať a posudzovať vecnú legitimáciu strán, tak na strane žalobcu, ako aj
na strane žalovaného. Kto je stranou sporu, určuje právo procesné. Naproti tomu vecnú legitimáciu

vymedzuje výlučne právo hmotné. Vecnou legitimáciou rozumieme stav vyplývajúci z hmotného práva,
podľa ktorého účastník konania je subjektom práva alebo povinnosti, ktorá je predmetom konania.
V dvojstranných právnych vzťahoch, v ktorých účastníci konania stoja so svojimi návrhmi proti sebe,
sa jedná o vecnú legitimáciu aktívnu (na strane navrhovateľa) alebo pasívnu (na strane odporcu).
Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že niekto, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotného práva

alebo o ktorom navrhovateľ tvrdí, že je nositeľom hmotnej povinnosti, nie je nositeľom hmotného práva
alebo hmotnej povinnosti, o ktoré v konaní ide. Či ide o nedostatok vecnej legitimácie sa ukáže vždy
v samostatnom konaní.

11. Ak súd v prípade užívania nehnuteľnosti ( vrátane rodinného domu ) bez právneho dôvodu rozhodne,

že žalovaný je povinný citovanú nehnuteľnosť vypratať, nemožno použiť ustanovenie § 3 ods. 1 OZ tak,
aby povinnosť označenú nehnuteľnosť vypratať bola viazaná na zabezpečenie bytovej náhrady. Na jeho
základe nemožno totiž konštituovať dosiaľ neexistujúce právo a jemu zodpovedajúcu povinnosť.

12. Právna úprava postupu súdu v procese dokazovania podľa Civilného sporového poriadku sa výrazne

odlišuje od právnej úpravy v Občianskom súdnom poriadku. Podľa novej právnej úpravy súd môže
zásadne vykonať iba tie dôkazy, ktoré navrhli strany sporu a súd rozhodne, ktoré z navrhnutých
dôkazov vykoná. Proces dokazovania je teda v novej právnej úprave vybudovaný výlučne na princípe
prejednacom, princípe kontradiktórnosti konania, ako aj koncentračnej zásade. Súd má obmedzenú
dôkaznú iniciatívu a táto sa v novej právnej úprave presúva na procesné strany. Výnimočne môže súd

vykonať aj tie dôkazy, ktoré strany nenavrhli, ak je to potrebné pre rozhodnutie vo veci, ale iba v tých
sporových konaniach, v ktorých to umožňuje explicitne zákon. Ide o nasledujúce konania:
- spotrebiteľské spory,
- konanie o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach
- antidiskriminačné spory,

- individuálne pracovnoprávne spory.

13.1 Procesný úkon nie je vykonaný včas, ak ho strana sporu mohla vykonať skôr (objektívne hľadisko),
ak by konala starostlivo (subjektívne hľadisko). Ak neexistujú osobitné dôvody, v zásade platí, že
predloženie skutkových tvrdení alebo dôkazných návrhov až na pojednávaní nie je včasné. Ustanovenie

§ 153 ods. 2 a 3 CSP zakotvuje sankciu za to, že strana sporu nesplnila povinnosť uloženú v § 153
ods. 1 CSP. Ak súd dospeje k záveru, že strana sporu neuplatnila prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany včas, má možnosť buď konanie strany ospravedlniť a na jej procesný úkon
prihliadnuť, alebo vyvodiť sankčné dôsledky, teda na omeškaný procesný úkon neprihliadnuť (nepriznať
muprocesnoprávneúčinky)(uznesenieNajvyššiehosúduSRzodňa24.01.2024,sp.zn.6Cdo/3/2022).

13.2 Keďže sudcovskú koncentráciu konania uplatňuje príslušný sudca podľa vlastnej úvahy, spadá do
jeho kompetencie rozhodnúť, či na prostriedok procesného útoku či obrany, ktorý strana mohla predložiťuž skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania, bude prihliadať
(uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 15. 11. 2018, sp. zn. II. ÚS 530/2018).

14. Strana sporu musí uviesť skutkové tvrdenia jasne, úplne a zrozumiteľne (povinnosť tvrdenia).
Povinnosť tvrdenia je úzko spojená s dôkazným bremenom. Jej nesplnenie má spravidla významné
dôsledky pre rozhodnutie vo veci samej. Neunesenie dôkazného bremena totiž znamená neúspešnosť
strany v spore. Samotná skutočnosť, či strana sporu, resp. účastník konania vystupuje na strane žalobcu
alebo žalovaného, nemá priamy vplyv na jeho povinnosť tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a predložiť alebo

označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi sporovými
stranami v spore závisí na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti sporových strán.
Obvykle platí, že žalobca je v zásade povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré opodstatňujú jeho
ohrozené alebo porušené právo, resp. právom chránený záujem. Žalovaný je povinný (za predpokladu,
že chce byť úspešný v spore) tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré právo žalobcu vylučujú. Bremeno
tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu

sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní dôkazného bremena
tej-ktorej strany sporu treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t. j. pravidlo, že neexistencia
(niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo
žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti (negatívnu skutočnosť - niečo, čo
sa nestalo, čo neexistuje, napr. tvrdenie, že žalovaný nezaplatil, atď.), v dôsledku čoho dochádza k

preneseniu dôkazného bremena na žalovaného aj napriek tomu, že ide o tvrdenie žalobcu. Táto teória
sa uplatní vtedy, keď nie je možné neexistenciu určitej skutočnosti dokázať prostredníctvom tvrdenia
iných pozitívnych skutočností, ktoré v konečnom dôsledku vedú k záveru o tom, že určitá negatívna
skutočnosť je daná ( uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. júla 2018, sp. zn. 2 Cdo 27/2017 ).

15. Nepopreté skutkové tvrdenia sa považujú za nesporné a ako také sa považujú za „zhodné tvrdenia“
strán v zmysle § 186 ods. 2 C. s. p., z ktorých je povinný pri rozhodovaní vychádzať, ak neexistuje
dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Súd teda môže neprihliadnuť na nesporné skutkové tvrdenia
strán len za predpokladu, že má dôvodná pochybnosti o ich pravdivosti. Pojem „dôvodná pochybnosť o
pravdivosti“ vyjadruje, že takáto pochybnosť musí byť kvalifikovaná. Nestačí teda obyčajná pochybnosť,

ale pochybnosť „dôvodná“. Dôvodne možno pochybovať o pravdivosti zhodného tvrdenia strán vtedy, ak
sú v zjavnom rozpore s obsahom dôkazu, ktorý súd považuje za bezchybný, alebo ak zjavne odporujú
všeobecne známym skutočnostiam (vrátane všeobecných skúseností) alebo skutočnostiam známym
súdu z úradnej činnosti (porovnaj § 186 ods. 1 C. s. p.). Svoju pochybnosť a jej dôvody je súd povinný
náležitým spôsobom vysvetliť v rozhodnutí, ktoré je na tejto pochybnosti založená. Ak však takáto

dôvodná pochybnosť neexistuje, je súd podľa cit. § 186 ods. 2 C. s. p. povinný z nesporných tvrdení
strán vychádzať bez toho, aby ich podrobnejšie preskúmaval ( uznesenie Krajského súdu v Trnave
26Co/34/2017 zo dňa 30.01.2018 ).

16. V danom prípade súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Už v predchádzajúcej časti

odôvodneniasakonštatuje,žežalobanavydanieveci(vprípadehnuteľnýchvecí)ažalobanavypratanie
(vprípadenehnuteľností)jedôvodnápodľa§126OZ,akžalobcapreukážepredpokladyuvedenévbode
9.1 odôvodnenia tohto rozsudku, čo znamená:
a) preukázanie vlastníckeho práva k predmetu sporu, t. j. k veci, ktorá je predmetom rei vindicatio
(aktívna legitimácia),

b) preukázanie, že vec sa nachádza u tretej osoby, pričom táto osoba bude v konaní označená ako
pasívne legitimovaná (pasívna legitimácia),
c) preukázanie, že táto osoba, označená v žalobe (návrhu na začatie konania) ako pasívne legitimovaná
zadržiava vec u seba neoprávnene.
Prvý predpoklad uvedený pod písmenom a), teda preukázanie vlastníckeho práva k predmetu sporu je

splnený. Vykonaným dokazovaním uvedeným v bodoch 5.1 až 5.8 žalobcovia preukázali a zároveň aj
uniesli dôkazné bremeno o svojom vlastníckom práve k citovaným nehnuteľnostiam. Táto skutočnosť
medzi stranami nie je sporná, no zároveň a predovšetkým z LV č. XXX, kat. územie a obec Andovce a z o
uznesenie Okresného súdu Nové Zámky 12D/313/2022-85, Dnot. 105/2022 zo dňa 20.10.2022, ktoré
bolo vydané v dedičskej veci po poručiteľovi: O. B., nar. XX.XX.XXXX, zomrelý 30.03.2022, naposledy

bytom C., G. XXX/XX, a ktoré potvrdzuje nadobudnutie vlastníckeho práve dedením k označeným
nehnuteľnostiam dedičmi – žalobcami v 1. a v 2. rade, čím je v konaní daná ich aktívna vecná legitimácia.
Druhým predpokladom úspešnosti žaloby na vypratanie nehnuteľností je preukázanie, že vec sa
nachádza u tretej osoby, pričom táto osoba bude v konaní označená ako pasívne legitimovaná, čo takisto v konaní preukázané bolo. Skutočnosť ohľadom užívania nehnuteľností žalovanými v 1. až v 3. rade
medzi stranami vôbec nie je sporná, podporená bola aj výpoveďou svedkyne K. M. K. a jej čestným
prehlásením. V konaní tak je daná aj pasívna vecná legitimácia žalovaných.

Tretímpredpokladomúspešnostižalobynavypratanienehnuteľnostíjepreukázanie,žeosobyoznačené
v žalobe ako pasívne vecne legitimované zadržiavajú vec u seba neoprávnene, resp. ju užívajú
neoprávnene. Pri tomto predpoklade zostali postoje strán aj po vykonanom dokazovaní rozdielne
a protichodné a súd sa k nemu v podrobnostiach vyjadruje v ďalšej časti odôvodnenia.

17. Po vykonanom dokazovaní uvedenom v bodoch 5.1 až 5.8 odôvodnenia tohto rozsudku má súd
za to, že je splnený aj tretí predpoklad úspešnosti žaloby na vypratanie nehnuteľností, ktorým je ich
neoprávnené užívanie žalovanými. Vlastnícke právo k označeným nehnuteľnostiam sa v priebehu
rokov menilo. Je nesporné, že boli vo vlastníctve žalovaných, no k zániku ich vlastníckeho práva
došlo pri výkone záložného práva záložného veriteľa ČSOB na dobrovoľnej dražbe, v dôsledku čoho
sa výlučným vlastníkom stala obchodná spoločnosť ProByt – NZ s.r.o. E. I. a následne na základe

odplatného prevodu právny predchodca a otec žalobcov O. B., ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX a na
základe dedenia sa podielovými spoluvlastníkmi stali žalobcovia, a to každý v spoluvlastníckom podiele
1 k celku. Pre vyhodnotenie, či vôbec vznikol nájomný vzťah k nehnuteľnostiam, a prípadne medzi
ktorými osobami, je rozhodujúca notárska zápisnica N 808/2016 NZ 27425/2016 NCRI 28224/2016
notára F. J. S. so sídlom v Nových Zámkoch zo dňa 03.08.2016, ktorá je podrobne vymedzená v bode

5.1 odôvodnenia tohto rozsudku. Súd opakuje, že článok VI. notárskej zápisnice upravoval užívanie
nehnuteľností žalovanými v 1. až v 3. rade v postavení nájomcov počas trvania tejto zmluvy a ich
povinnosť uhrádzať budúcemu predávajúcemu, teda obchodnej spoločnosti ProByt – NZ s.r.o. Nové
Zámky nájomné 250,- eur mesačne; preddavkovo platené služby (voda, plyn a energie) sa žalovaní ako
nájomcovia zaviazali platiť priamo dodávateľom služieb na základe osobitných zmlúv za dohodnutých

podmienok. Z tohto znenia má súd za to, že vznikol nájomný vzťah k nehnuteľnostiam medzi obchodnou
spoločnosťou ProByt – NZ s.r.o. Nové Zámky ako prenajímateľom a žalovanými ako nájomcami.
Svedkyni K. M. K., ktorá k stranám nie je v príbuzenskom vzťahu, k žalobcom nie je v priateľskom a ani
nepriateľskom vzťahu a k žalovaným je v pracovno-kamarátskom vzťahu, sa podarilo na prelome rokov
2017/2018 zabezpečiť hypotekárny úver, keď finančné prostriedky z neho O. B. použil na odkúpenie

označených nehnuteľností do svojho výlučného vlastníctva od predošlého vlastníka, teda obchodnej
spoločnosti ProByt-NZ s.r.o. Nové Zámky. Pre súd to znamená, že v dôsledku toho už nájomný vzťah
k nehnuteľnostiam sa týkal prenajímateľa O. B. a nájomcov, teda žalovaných, a to podľa § 680 ods.
3 OZ. Žiadny z oprávnených subjektov nevypovedal nájomnú zmluvu z tohto dôvodu. Súd nemá
vedomosťoskutočnostiach,podľaktorýchbydošlomedzioznačenýmisubjektmikzmenepodmienokpri

užívaní sporných nehnuteľností. Ďalšia zmena nastala v roku 2022, po smrti O. B., kedy sa podielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľnosti titulom dedenia stali žalobcovia, a to každý v spoluvlastníckom podiele
1 k celku. Pri tomto hodnotení súd opäť poukazuje na ustanovenie § 680 ods. 3 OZ, čo znamená,
že k zániku nájomného vzťahu nedošlo, došlo len k zmene osôb na strane prenajímateľa. V tomto
smere tak sa súd prikláňa k právnej argumentácii žalovaných o tom, že v dôsledku úmrtia O. B. nedošlo

k zániku nájomného vzťahu, došlo k zmene v osobách prenajímateľov, ktorými sa z titulu dedenia
stali žalobcovia v 1. a v 2. rade a ktorí svoj postoj uvedený v žalobe prehodnotili a uznali existenciu
nájomného vzťahu. Následne predložili súdu výpoveď z nájmu špecifikovanú v bode 5.6.1 odôvodnenia
tohto rozsudku, a to spolu so svojim vyjadrením vo veci samej zo dňa 11.12.2023, doručenému súdu dňa
13.12.2023, a v ktorom poznamenali, okrem iného, že nájomný vzťah sa rozhodli ukončiť výpoveďou

z nájmu podľa § 677 OZ k § 680 ods. 2 OZ, ktorú doručovali žalovaným poštovou prepravou.
Právnemu zástupcovi žalovaných bolo dňa 03.01.2024 (doručenka) doručené uznesenie tunajšieho
súdu 10C/93/2023-103 zo dňa 16.09.2023, ktorým bolo uložené žalovaným v 1. až v 3. rade, aby
sa k vyjadreniu žalobcov v 1. a v 2. rade zo dňa 11.12.2023 a pripojenej výpovedi nájmu vyjadrili
v lehote 15 dní a v tomto svojom vyjadrení uviedli ďalšie skutočnosti a označili dôkazy na svoju obranu

s tým, že na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadať. Žalovaní
na výzvu súdu nereagovali v stanovenej lehote a až na pojednávaní dňa 15.05.2025 a aj to v rámci
záverečného prednesu po poučení zo strany súdu podľa § 182 C.s.p. vzniesli výhradu, že žalobcovia
im riadne výpovede nájmu nedoručili, nájomný pomer má tak trvať a žaloba na vypratanie nehnuteľností
má byť bezdôvodná. Tento názor súd nezdieľa a v rámci sudcovskej koncentrácii konania má za to,

že uvedený prostriedok procesnej obrany žalovaných pozostávajúci z popretia skutkových tvrdení
protistrany nebol uplatnený včas a preto naň súd neprihliada podľa § 153 ods. 3 C.s.p. a naopak
tvrdenie žalobcov o doručovaní a doručení výpovede nájmu do dispozičnej sféry žalovaných považuje
za nesporné podľa § 151 ods. 1 C.s.p.. Od 03.01.2024 do 05.05.2025 uplynulo množstvo času, kedyžalovaníbolivyslovenepasívnipriprípadnomuplatneníuvedenéhoprostriedkuprocesnejobranyapreto
považuje za neprípustné na neho prihliadať. Žalovaní žiadnym spôsobom nespochybnili ani odoslanie
výzvy žalobcov na vypratanie a odovzdanie predmetu nájmu zo dňa 05.04.2024, ktorá bola podľa

podacieho lístka adresovaná žalovanej v 1. rade dňa 05.01.2024, a ktorou sa konštatuje doručovanie
výpovede nájmu dňa 15.12.2023. Za tejto situácie a pri rešpektovaní plynutia trojmesačnej premlčacej
doby podľa § 677 ods. 2 OZ k § 122 ods. 2 OZ, bola výpoveď doručená žalovaným v 1. až v 3. rade
najneskôr do 31.12.2023 a trojmesačná výpovedná lehota uplynula najneskôr dňa 31.03.2024. Od toho
okamihu žalovaní užívajú nehnuteľnosti bez právneho dôvodu. Výhrada žalovaných, že žalobcovia po

zistení existencie nájomného vzťahu dotvárali právny a skutkový stav vygenerovaním výpovede, ktorá
v čase začatia sporu neexistovala, súd považuje za bezpredmetnú a bezvýznamnú. Pre rozhodnutie
vo veci samej je podstatný skutkový stav platný v čase vyhlásenia rozsudku (§ 217 ods. 1 C.s.p.). Je
prirodzené, že žalobcovia po vyjadrení žalovaných k žalobe a po tom, čo sa dali v konaní právne zastúpiť
advokátom, prehodnotili svoj postoj ohľadom existencie nájmu a následne postupovali zákonným
spôsobom smerujúcim k skončeniu nájmu, teda výpoveďou nájmu. V takomto postupe žalobcov súd

nevidí nič nezvyčajné a neštandardné. Napokon sa súd nestotožnil ani s argumentáciou žalovaných
v tom, že mali údajne uzatvoriť s právnym predchodcom žalobcov O. B. nepomenovanú zmluvu, na
základe ktorej mali byť dohodnutí, že budú splácať hypotekárny úver poskytnutý O. B., po čom mala
nasledovať spätná kúpa prenajatých nehnuteľností, pričom sa malo jednať o ústnu dohodu, ktorej
existenciu mala potvrdiť navrhovaná a vypočutá svedkyňa K. M. K.. Označená svedkyňa podrobne vo

vecivypovedaladňa15.05.2025azároveňsvojpostojuviedlaajvčestnomvyhlásenízodňa28.11.2024.
Jej výpoveď súd považuje za objektívnu, keďže k stranám nie je v príbuzenskom, priateľskom ani
nepriateľskom vzťahu a vo vzťahu k žalovaným sa jedná skôr o pracovný, ako priateľský vzťah.
Svedkyňa potvrdila, že po zakúpení nehnuteľností O. B. finančnými prostriedkami z hyptekárneho úveru
bolo žalovaným naďalej umožnené, aby citované nehnuteľnosti užívali a bývali v nich. Hypotekárny

úver bol splácaný, pričom svedkyňa nedokázala uviesť, či platenie realizoval O. B. alebo žalovaná v 1.
rade a zároveň ani nemala vedomosť, či medzi O. B. a žalovanými na druhej strane bola uzatvorená
akákoľvekzmluva,ktorábylegalizovalaužívaniespornejnehnuteľnostižalovanými.Súdjepresvedčený,
že O. B. mal záujem označené nehnuteľnosti odpredať žalovaným, pretože tomu nasvedčuje výpoveď
svedkyne v tom, že sa s ním stretla v bližšie neurčenom čase roku 2020 v Nových Zámkoch, kedy

menovaný v neprítomnosti ďalších osôb vyslovil požiadavku, či by nemohla zohnať úver pre žalovanú
v 1. rade alebo žalovaného v 2. rade, ktorí by tak následne domovú nehnuteľnosť odkúpili naspäť; tento
proces sa nepodarilo doviesť do zdarného konca. Prejavom svedkyne je vyvrátené tvrdenie žalovaných
o údajnej existencii nepomenovanej zmluvy, ktorej obsahom by mala byť spätná kúpa po splatení
hypotekárneho úveru žalovanými. Naopak, je celkom evidentné, že O. B. na jednej strane sa nebránil

predaju nehnuteľnosti, no na druhej strane požadoval od žalovaných zaplatenie kúpnej ceny, a to
nezávisle od existencie splácania svojho hypotekárneho úveru. Z týchto dôvodov súd nevykonal ani
ďalšie dokazovanie navrhnuté žalovanými. Navrhovanou lustráciou bankového účtu vedeného na meno
O. B. by pre súd nemala žiadny význam. Pokiaľ by tam aj boli zasielané určité platby od žalovaných,
tieto mohli plniť funkciu nájomného. Na pojednávaní dňa 15.05.2025 žalovaní navrhli vykonať aj ďalšie

dokazovanie, pozostávajúce z povinnosti uloženej uvedenej svedkyni predložiť súdu listinné dôkazy
pozostávajúce z SMS správ a emailovej komunikácie, ako aj zmlúv uvádzaných na pojednávaní. Aj
v tomto prípade by šlo o dokazovanie nadbytočné, ktoré by pre súd neznamenalo žiadny prínos.
Existencia SMS správ a emailových správ medzi O. B. a svedkyňou, prípadne existencia úverových
zmlúv, prípadne kúpnej zmluvy, na ktoré v podrobnostiach poukazovala svedkyňa, by nedokázali zvrátiť

záver súdu o tom, že po uplynutí výpovednej doby najneskôr dňa 31.01.2024 už žalovaní užívajú
nehnuteľnosti bez právneho dôvodu, pričom v podrobnostiach súd poukazuje na vyššie citované dôvody
a ustanovenia.

18. Záverom sa ešte poznamenáva, že s poukazom na ustanovenie § 3 ods. 1 OZ nie je možné

žalovaným priznať akúkoľvek bytovú náhradu, pretože na základe dobrých mravov nemožno totiž
konštituovať dosiaľ neexistujúce právo a jemu zodpovedajúcu povinnosť. Žalovaní totiž nemajú právo
na bytovú náhradu podľa § 712 OZ k § 712a OZ.

19. Úplným záverom sa uvádza, že konanie bolo začaté dňa 08.08.2023, kedy bola žaloba doručená

tunajšiemu súdu. Žalovaní prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomne deklarovali ochotu
a snahu vec mimosúdne doriešiť tým, že by nehnuteľnosti odkúpili. Na nemeritórnom pojednávaní dňa
25.04.2024 sa strany prostredníctvom svojich právnych zástupcov predbežne dohodli na kúpnej cene na
úrovni 100 000,- eur. Podobný postoj bol žalovanými prezentovaný aj na nemeritórnom pojednávaní dňa20.08.2024.Napokonnanemeritórnompojednávanídňa12.12.2024užsvojpostojzmenilianavrhovanú
výšku kúpnej ceny upravili na 80 000,- eur. Následne na meritórnom pojednávaní dňa 28.11.2024
už so žalobou nesúhlasili, žiadali jej zamietnutie a vykonanie dokazovania. Uvedený postup a postoj

žalovaných súd nepovažuje za konštruktívny, sledujúci zmierlivé, kompromisné a komplexné riešenie
veci. Hoci bol súdom vytvorený dostatočný časový priestor, žalovaní na ponuky žalobcov nereagovali
ústretovo a svoje postoje priebežne menili.

20. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 C.s.p. k § 255 ods. 1 C.s.p.

a žalobcom v 1. a v 2. rade úspešným v spore priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovaným
v 1. až v 3. rade vo výške 100 %.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku
na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.