Uznesenie – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, September 30, 2025

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 5Cdo/134/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4121214233
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Kolcun
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2025:4121214233.2

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov: 1/ K. A., nar. XX. XX. XXXX, Y. XXX, 2/ Z. L.,
nar. XX. XX. XXXX, Y. XXX, obaja zastúpení advokátkou Mgr. Romanou Mravíkovou, Nitra, Coboriho
9, proti žalovaným: 1/ P. O., nar. XX. XX. XXXX, Y. XXX, 2/ X. O., nar. XX. XX. XXXX, Y. XXX, obaja
zastúpení BIZOŇ & PARTNERS, s. r. o., advokátska kancelária, Bratislava, Laurinská 4, o splnenie
povinnosti, vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 7C/68/2021, o dovolaní žalovaných proti

rozsudku Krajského súdu v Nitre z 11. apríla 2024 sp. zn. 9Co/36/2023, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Krajského súdu v Nitre z 11. apríla 2024 sp. zn. 9Co/36/2023 z r u š u j e v jeho zmeňujúcej
časti a v nadväzujúcom výroku o trovách konania a vec mu v rozsahu zrušenia vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 12. januára 2023 č. k. 7C/68/2021
- 883 rozhodol tak, že súd žalobu zamieta (I. výrok). Súd ruší uznesenie Krajského súdu v Nitre č. k.

5Co/25/2022-280 zo dňa 21. 4. 2022, ktorým odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie
zmenil a nariadil vo veci neodkladné opatrenie (II. výrok). Žalovaným sa priznáva proti žalobcom
spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorej rozhodne súd
samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku (III. výrok).
1.1. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že vykonaným dokazovaním dospel
súd k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť pre neunesenie dôkazného bremena žalobcov. Súd pri

rozhodovaní primárne bral do úvahy miesto, kde je spor situovaný, nakoľko táto skutočnosť má svoj
odraz v právnej norme § 127 OZ, keďže určenie, či ide o obťažovanie nad mieru primeraným pomerom je
závislá od typu konkrétnej lokality pomerov, teda situácia bude iná ak by išlo o rovnaký predmet sporu vo
vilovej štvrti mestskej aglomerácie alebo v dedinskom prostredí obce (o akú situáciu sa jedná v danom
konkrétnom súdenom prípade). Miera primeraná pomerom sa bude rozdielne posudzovať na dedinách,
v mestách, samotách a podobne. Rozdielnosť treba posudzovať z hľadiska intenzity zásahu, ktorá bude

rozdielna na vidieku a iná v mestách. Vzhľadom k tomu je vždy potrebné zvážiť, aká je v danej lokalite
s prihliadnutím na iné obdobné lokality, primeraná miera konkrétnych imisií. Prostredie obce, v ktorej
sa títo susedia sporia je typickým dedinským prostredím západného Slovenska, kde vo všeobecnosti je
možné chovať akékoľvek zvieratá ako kravy, ovce, kozy, ošípané alebo drobnú hydinu a pod. V tomto
spore sa jedná o chov drobnej hydiny, čo v tomto duchu predstavuje očakávateľný štandard danej obce,
t. j. je absolútne pomerom primerané, že chov drobnej hydiny sa bude týkať väčšiny porovnateľných

nehnuteľností v danom mieste. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v danej obci je chov hydiny
bežným javom aj v okolí týmto susedským sporom dotknutých nehnuteľností, pričom z pohľadu
okolia chovu žalovaných nebolo zo strany obyvateľov okolitých nehnuteľností namietané voči chovu.
Subjektívne vnímanie žalobcov, ktorí obývajú svoju nehnuteľnosť dlhší čas a zažili pomery na susednom
pozemku pred tým ako ho kúpili žalovaní, môže vnímať súd jedine v tej rovine, že vnímanie tejto zmeny
zadalo príčinu, ktorá ich doviedla k riešeniu veci súdnou cestou. Tieto subjektívne skutočnosti na strane

žalobcov a to s poukazom na bod 57 odôvodnenia rozsudku z pohľadu primeranosti pomerov však súd
môže hodnotiť celkom výnimočne, pričom súd v tomto konkrétnom prípade takúto výnimočnú situáciunevzhliadol a to i napriek zdravotným problémom najmä u žalobcu v 2/ rade ako aj veku žalobcov, na
čo žalobcovia poukazovali.
1.2. Obce v zmysle zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení vydávajú pre svoje územia všeobecne

záväzné nariadenia, ktorým sa upravujú podmienky chovu a držania zvierat na území obce („VZN“). VZN
obce obvykle zakazuje chov určitých druhov zvierat, ďalej stanovuje podmienky pre chov zvierat, napr.
minimálna veľkosť pozemku pre chov určitých druhov zvierat (hovädzí dobytok, prasnice, bahnice, kozy,
capy atď.) alebo minimálna vzdialenosť objektov určených na chov alebo výbeh od objektov určených
na bývanie, prípadne spoločných hraníc pozemkov. V prípade porušenia ustanovení VZN obce môže

byť uložená pokuta. Akákoľvek sankcia za porušenie VZN obce, ktoré upravuje podmienky chovu a
držania zvierat na území danej obce, nezbavuje inú osobu možnosti (ktorá je obťažovaná alebo výkon
jej vlastníckeho práva je ohrozovaný) domáhať sa právnej ochrany v zmysle § 127 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, a to podaním zapieracej žaloby (actio negatoria). S poukazom na uvedené, bolo pre súd
podstatné skúmať aj, či samotní žalovaní neporušujú právne predpisy Slovenskej republiky. Žalobcovia
v priebehu sporu poukazovali na VZN obce Zbehy, pričom tu súd poznamenáva, že predmetné VZN sa

na právne vzťahy žalobcov a žalovaných nevzťahuje, a to s poukazom na § 15 bod 2 a 3 VZN obce
Zbehy. Jediným ustanovením, ktoré sa môže aplikovať vo vzťahu k žalovaným je povinnosť ohlásiť chov
do 3 mesiacov od účinnosti VZN, pričom sankciou pre porušenie tohto ustanovenia je postup obce podľa
zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, zákona č.282/2002 Z. z.,
ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov a zákona č.372/1990 Zb. o priestupkoch. Ani zo

záznamu o veterinárnej kontrole č. NR/211105, keď kontrola sa konala 5. 11. 2021, nevyplynulo, že by
boli zistené porušenia v hygiene chovu, pričom súd ma preukázané, že chov je riadne registrovaný.
Z vykonaného dokazovania vyplynul súčasný stav chov drobnej hydiny o počte do cca 50 kusov, čo
považuje súd v daných miestnych pomeroch za daných okolností za akceptovateľný počet, pričom z
uvedeného sú 4 kohúti, čo bolo preukázané aj miestnou ohliadkou súdu. Vo všeobecnosti platí, že na

počet 6-7 sliepok sa predpokladá 1 kohút. Súd má za to, že žalovaní majú nižší počet kohútov ako by
mohlo sa očakávať vo vzťahu k počtu sliepok. Napriek tomu, že VZN sa ich týkať nemôže, z vyššie
uvedeného je zrejmé, že 4 kohúty je potrebné vždy brať do úvahy aj pri chove 30 kusov hydiny ako to
ustanovuje VZN.
1.3. Súdna ochrana v zmysle § 127 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka sa poskytuje len proti takým

zásahom, ktoré nad mieru primeranú pomerom obťažujú, alebo vážne ohrozujú výkon práv suseda.
Pokiaľ sa zistí, že ide o neopodstatnený zásah, teda o bežné správanie, ktoré sú susedia povinní
v rámci tolerantnosti navzájom strpieť, alebo ktoré sú spojené s obvyklým užívaním nehnuteľností,
žalobu bude nevyhnutné zamietnuť. Pri posudzovaní napr. miery hluku primeranej pomerom je potrebné
vziať do úvahy popri miestnych pomeroch aj intenzitu hluku, ako aj to, či ide o rušenie jednorazové,

opakované, úmyselné a podobne. Pre posúdenie obťažovania hlukom je zvyčajne potrebné znalecké
dokazovanie, pričom žalobcovia na podporu svojej žaloby predložili súdu ako dôkaz - Protokol o meraní
hluku, pričom súd tento dôkaz vyhodnotil ako neobjektívny, keď z neho vyplýva, že merací mikrofón
bol umiestnený vo výške cca. 1,5 m nad trávnatým terénom, na hranici pozemkov parc. č. 2168/2 a
parc. č. 2168/129, pričom z jednotlivých fotiek zverejnených v predmetnom protokole vyplýva, že tento

prístroj bol umiestnený cca 30-40 cm od plotu žalovaných, a teda je zrejmé, že ak z druhej strany
plotu sa nachádzajú cca 50 cm od plotu kuríny a voliéry s hydinou, tento zvuk bude najintenzívnejší
priamo pri objekte merania. Je zrejmé, že tento dôkaz nemá výpovednú hodnotu, nakoľko žalobcovia
v priebehu sporu argumentovali, že intenzívnym hlukom sú rušení na celom pozemku a v rodinnom
dome musia mať pozatvárané okná, nakoľko ich tento hluk ruší. Predmetné meranie sa nevykonalo

vo všetkých namietaných miestach, a preto súd si nemohol prevziať závery z protokolu, že prípustná
hodnota určujúcej veličiny vo vonkajšom prostredí podľa ustanovení vyhlášky Ministerstva zdravotníctva
SR č. 549/2007 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prípustných hodnotách hluku, infrazvuku a
vibráciíaopožiadavkáchnaobjektivizáciuhluku,infrazvukuavibráciívživotnomprostredíprizvukových
prejavoch kohútov a sliepok v dennom aj nočnom čase vo vonkajšom chránenom prostredí rodinného

domu č. p. XXX, Y. v posudzovanom mieste MB1 bola prekročená. Z predmetných tabuliek zároveň
vyplýva, že hluk v nočných hodinách bol prekročený len nepatrne.
1.4. V danom prípade vykonaným dokazovaním najmä ohliadkou na mieste samom, ako aj dôkazmi
predloženými žalobcami (fotografie z pozemku žalobcov a nahrávky na USB kľúči) nebolo preukázané,
že by chovom drobnej hydiny na pozemku žalovaných dochádzalo k nepovoleným imisiám poukázaných

v žalobe na susedný pozemok žalobcov a teda, že by žalovaní nad mieru primeranú pomerom v danej
lokalite obťažovali žalobcov ako susedov hlukom, prachom, pachom, exkrementami, pevnými a tekutými
odpadmi a pod. Vzhľadom na to neboli splnené podmienky § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka
pre poskytnutie im ochrany súdom; keďže predmetný zásah neprekračuje mieru primeranú pomerom,nejde teda o zásah neoprávnený, proti ktorému by bolo možné dovolať sa úspešne súdnej ochrany.
Už v čase pred podaním žaloby, ako to potvrdili obe strany a aj výsluch svedkov v spore, bol chov
zredukovaný, a teda pomery oproti nariadenému neodkladnému opatreniu sa zmenili čo do počtu chovu

sliepok aj čo počtu chovu kohútov, a teda žalovaní urobili opatrenia, aby z ich strany už nedochádzalo
k imisiám, ktoré by mali rušiť žalobcov nad mieru primeranú pomerom. Súd z vykonaného dokazovania
mal za preukázané, že žalobcovia pred podaním žaloby trpeli zdravotnými problémami - kožné vyrážky,
avšak v spore nebolo preukázané, že tieto zdravotné problémy boli spôsobené v dôsledku chovu
žalovaných. Súd ďalej uvádza, že tieto zdravotné problémy v čase rozhodovania súdu už neboli ani

tvrdené žalobcami, a preto mal súd za preukázané, že v tejto časti je tiež žaloba nedôvodná.
1.5. Súd na záver uvádza, že žalobcovia sa okrem iného domáhali umiestnenia objektov určených na
dočasný a trvalý chov, držania a voľný výbeh malých hospodárskych zvierat minimálne vo vzdialenosti
1 meter od hranice pozemkov parcely registra ,,C“ parc. č. 2168/129 a parcely registra ,,C“ parc. č.
2168/285, evidovaných na LV č. XXX pre k. ú. Y., obec Y., okres Nitra a pozemkov parcely registra ,,C“
parc. č. 2168/2 a parcely registra ,,C“ parc. č. 2168/174, evidovaných na LV č. XXX pre k. ú. Y., obec

Y., okres Nitra. Súd v tejto časti petitu poukazuje na to, že žalobcovia dožadujúci sa súdnej ochrany,
sa môžu dovolávať iba uloženia povinnosti vlastníkovi veci, aby sa zdržal neoprávnených zásahov -
presne vymedzeného rušenia, nie však povinnosti niečo konkrétne konať. (Svoboda, J., a kol. Občiansky
zákonníkKomentár.Bratislava:EUROUNION,2000,s.172).Nemožnoprekročiťformuláciuustanovenia
§ 127 OZ. Možno len žiadať od vlastníka nehnuteľnosti, aby sa zdržal konania, ktorým by nad mieru

primeranú pomerom obťažoval práva iných osôb alebo ich obmedzoval vo výkone práv. Na základe toho
sa dotknutá osoba nemôže dovolávať z ustanovenia § 127 OZ určitého aktívneho konania, ktorým môže
byť odstránenie závadného stavu a pod. Petit žaloby môže znieť len na zdržanie sa konania, t. j. presne
vymedzeného rušenia, pričom je potrebné odlíšiť imisie od činnosti, s ktorou sú spojené. To znamená,
že sa nemožno domáhať uloženia povinnosti napríklad nevykonávať nejakú činnosť, keďže žalobca nie

je rušený sám o sebe touto činnosťou, ale jej následkami (napr. hlukom), vo vzťahu ku ktorým treba
naformulovať negatórny petit. Po vyhovujúcom rozhodnutí súdu má žalovaný rušiteľ právo sám si zvoliť
postup, akým odstráni závažný stav spočívajúci vo vzniku a šírení imisií. Pri žalobe podľa § 127 OZ dáva
súd žalovanému možnosť, aby si sám vybral vhodné opatrenia na odstránenie, prípadne zamedzenie
zásahov do vlastníckych a iných práv. Z uvedeného vyplýva, že súd by vyhovením takto formulovanému

petitu porušil právo tým, že by zasiahol do vlastníckeho práva žalovaných neprimeraným spôsobom.
1.6. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, tak, že žalovaným súd
náhradu trov konania priznal v plnej výške, nakoľko vo veci mali plný úspech, pričom v sporových
konaniach sa uplatňuje zásada úspechu, teda strana, ktorá mala v konaní plný úspech, čo sú v
tomto prípade žalovaní, keďže žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá, majú právo na náhradu trov

konania proti neúspešnej strane (žalobcovia) a v konaní neboli zistené žiadne výnimočné dôvody hodné
osobitného zreteľa ani v okolnostiach danej veci, ani u strán sporu a to s poukazom na ustanovenie §
257 CSP.

2. Okresný súd Nitra uznesením z 13. 02. 2023 č. k. 7C/68/2021 - 943 opravil dátum vyhotovenia

rozsudku na 12. 01. 2023.

3. Krajský súd v Nitre (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom z 11. apríla 2024 sp. zn 9Co/36/2023
rozhodol tak, že odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie mení tak, že žalovaní sú povinní
zdržať sa nad mieru primeranú pomerom šírenia hluku pochádzajúceho z chovu malých hospodárskych

zvierat, ktorý preniká z pozemku parcely registra „C“, parcelné číslo 2168/129 a parcelné číslo 2168/285,
evidovaných na LV č. XXX, pre kat. územie Y., obec Y., okres Nitra, na pozemok parcely registra
„C“, parcelné číslo 2168/2, parcelné číslo 2168/174, parcelné číslo 2232/7 a parcelné číslo 2168/278,
evidovaných na LV č. XXX, pre katastrálne územie Y., obec Y., okres Nitra, a vo zvyšnom zamietajúcom
výroku napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje (výrok I.). Žiadna zo strán nemá na náhradu

trov konania právo (výrok II.).
3.1. V odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd uviedol, že Krajský súd v Nitre ako odvolací súd
(§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP) po zistení, že odvolanie
bolo podané včas, oprávnenou stranou - žalobcami, v neprospech ktorých bolo rozhodnutie vydané (§
359 CSP) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1

CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) preskúmal napadnutý
rozsudoksúduprvejinštancievmedziachdanýchrozsahompodanéhoodvolania(§379CSP)adôvodmi
odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), postupom na nariadenom odvolacom pojednávaní (§ 385 ods. 1 CSP)
a po zopakovaní (§ 284 ods. 1 CSP) a doplnení (§ 384 ods. 2 CSP) dokazovania a po preskúmanízákonnosti a vecnej správnosti napadnutého rozsudku dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie je potrebné v časti podľa § 388 CSP zmeniť a v časti podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správny potvrdiť.

3.2. Predmetom konania bola žaloba žalobcov, ktorou sa domáhali určenia povinnosti zdržať sa šíreniu
hluku, pachu, prachu, peria, exkrementov, parazitov, pevných a tekutých odpadov, pochádzajúcich z
chovu malých hospodárskych zvierat, z pozemku parcely registra ,,C“, parc. č. 2168/129 a parc. č.
2168/285, evidovaných na LV č. XXX, pre k. ú. Y., obec Y., okres Nitra, na pozemok parcely registra ,,C“,
parc. č. 2168/2, parc. č. 2168/174, parc. č. 2232/7 a parc. č. 2168/278, na LV č. XXX, pre k. ú. Y.,

obec Y., okres Nitra a umiestniť objekty určené na dočasný a trvalý chov, držanie a voľný výbeh malých
hospodárskych zvierat minimálne vo vzdialenosti 1 meter od hranice pozemkov parcely registra ,,C“,
parc. č. 2168/129 a parcely registra ,,C“, parc. č. 2168/285, evidovaných na LV č. XXX, pre k. ú. Y., obec
Y., okres Nitra a pozemkov parcely registra ,,C“, parc. č. 2168/2 a parcely registra ,,C“, parc. č. 2168/174,
evidovaných na LV č. XXX, pre k. ú. Y., obec Y., okres Nitra.
3.3. Jednou z odvolacích námietok žalobcov bolo nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku a

tiež nesprávne právne posúdenie veci. Napriek tomu, že odvolací súd sa s týmito odvolacími námietkami
stotožňuje a má za to, že súd prvej inštancie vec v časti nesprávne právne posúdil a aj nedostatočne
odôvodnil, odvolací súd v záujme čo najskoršieho rozhodnutia vo veci zvolil postup, kedy vo veci vytýčil
odvolacie pojednávanie, na ktorom zopakoval a doplnil dokazovanie a strany vyzval podľa § 182 CSP
na vyjadrenie k možnému použitiu právnych predpisov, ktoré je potrebné na vec aplikovať, a ktoré

súd prvej inštancie vo veci neaplikoval, aby si vytvoril podklad pre odlišné skutkové a právne závery,
ako urobil súd prvej inštancie. Napriek tomu, že právny zástupca žalovaných navrhoval zopakovať
dokazovanie, vykonané súdom prvej inštancie vo väčšom rozsahu (obhliadka, výsluch ním uvedených
svedkov), odvolací súd nepovažoval zopakovanie týchto navrhovaných dôkazov za potrebné, a preto ich
ani nevykonal, keďže odvolací súd nepovažuje tieto dôkazy pre posúdenie veci za rozhodujúce a svoje

rozhodnutie odvodzuje od iných v konaní vykonaných dôkazov, s ktorými sa vyporiada nižšie vo svojom
rozhodnutí. Z uvedeného dôvodu odvolací súd tento návrh právneho zástupcu žalovaných zamietol.
3.4. Predmetom konania je žaloba žalobcov, ktorou sa domáhali určenia povinnosti zdržať sa šíreniu
hluku, pachu, prachu, peria, exkrementov, parazitov, pevných a tekutých odpadov, pochádzajúcich
z chovu malých hospodárskych zvierat, teda ochrany podľa § 127 Občianskeho zákonníka. Najviac

pozornosti v konaní žalobcovia venovali preukázaniu hluku z chovu žalovaných, vyjadrovali sa tiež k
pachu, periu, exkrementom a parazitom, avšak vo vzťahu k prachu a pevným a tekutým odpadom žiadne
skutkové tvrdenia neuvádzali a ohľadne týchto imisií ani žiadne dokazovanie nenavrhovali. Odvolací súd
mal preto za to, že vo vzťahu k prachu a pevným a tekutým odpadom žalobcovia neuniesli bremeno
tvrdenia,anidôkaznébremeno,žebyžalovanížalobcovnadmieruprimeranúpomeromobťažovalialebo

ohrozovali výkon ich práv týmito imisiami, preto pokiaľ súd prvej inštancie žalobu v tejto časti zamietol,
považovali jeho rozhodnutie za vecne správne, a preto ho v tejto zamietajúcej časti podľa § 387 ods.
1 CSP ako vecne správne potvrdil. Odvolací súd ešte dodáva, že vo vzťahu k týmto imisiám neuviedli
žalobcovia ani žiadne odvolacie dôvody, okrem všeobecných, vzťahujúcich sa celkovo k žalobe.
3.5. Čo sa týka pachu, peria, exkrementov a parazitov, žalobcovia uvádzali, že nadmerný zápach a

preletovanie peria sa prejavuje najmä v letných horúčavách a v čase preperovania, v závislosti od
počasiaalebovčasevetra,pričomprinedostatočnomčistenížalobcoviazažívalirôzneintenzityzápachu
alebo preletovaného peria. Smrad z chovu hydiny potvrdili aj v konaní vypočutí svedkovia J. A.D. a A.X.
L.. K preukazovaniu peria predkladali súdu fotografie s perím na ich pozemku, vyjadrovali sa k množstvu
exkrementov produkovaných chovom žalovaných, spochybňovali správnosť nakladania žalovaných s

odpadom z chovu a vyjadrovali sa tiež k tomu, že žalovaní ho z pozemku neodstraňujú, čím sa z neho
vytvára dusík. Ohľadne parazitov tvrdili, že s nimi bojovali v decembri 2020 až do februára 2021, o čom
predložili aj lekárske správy, ktoré potvrdzovali, že mali kožné problémy a v konaní bolo komunikáciou
cez WhatsApp medzi žalobkyňou v 1/ rade a žalovanou v 1/ rade preukázané aj to, že žalovaní mali
zamorený chov, ktorý bol následne ošetrený, avšak to, že by kožné problémy žalobcov súviseli s

parazitmi z chovu hydiny žalovaných v konaní preukázané nebolo a žalobcami predkladané nepriame
dôkazy pre vyhovenie ohľadom tohto nároku nepostačovali a iné dôkazy na preukazovanie tohto nároku
žalobcovia v priebehu konania ani nenavrhovali. Čo sa týka preletovania peria na pozemok žalobcov,
ohľadom tohto nároku odvolací súd zohľadnil tiež to, že k zhoršeniu situácie ohľadom preletovania peria
došlo po tom, čo žalobcovia na hranici pozemku so žalovanými odstránili pri plote tuje, ktoré dovtedy

znižovali množstvo peria, prelietajúceho na pozemok žalobcov, pretože tuje ho zachytávali, čím sami
zhoršili situáciu. Táto okolnosť má však vplyv len na imisie z peria, a nie ostatné druhy imisií. Z takto
vykonaného dokazovania potom odvolací súd považoval za preukázané, že aj keď dochádza z chovu
žalovaných k imisiám z pachu, peria a exkrementov a v minulosti sa raz stalo, že ich chov bol zamorenýparazitmi, v konaní nebolo preukázané, že by k tomu dochádzalo nad mieru primeranú pomerom, a že by
žalovaní vážne ohrozovali výkon práv žalobcov týmito imisiami, preto aj v tejto časti považoval odvolací
súd rozhodnutie súdu prvej inštancie za správne, keď podľa názoru odvolacieho súdu žalobcovia v

tejto časti žaloby uniesli bremeno tvrdenia, avšak neuniesli dôkazné bremeno. Z uvedených dôvodov
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj v tejto zamietajúcej časti podľa § 387 ods. 1 CSP ako
vecne správny potvrdil.
3.6. Následne sa odvolací súd zaoberal tým, či žalovaní nad mieru primeranú pomerom obťažujú
žalobcovhlukomvznikajúcimzichchovu,pričompráveohľadomtohtorušeniabolovkonanívykonaných

najviac dôkazov, ktoré odvolací súd hodnotil jednotlivo, ale aj vo vzájomných súvislostiach.
3.7. Aj keď absolútny zákaz chovu akýchkoľvek hospodárskych zvierat by bol v rozpore s čl. 20 Ústavy
Slovenskej republiky a žiadny právny predpis množstvo hydiny, ktorú fyzické osoby môžu na svojom
pozemku chovať vo vzťahu k obťažovaniu susedov neurčuje, pri posudzovaní prekročenia miery hluku
primeranej pomerom je potrebné zohľadniť konkrétnu situáciu a objektívne posúdiť, či uvedená hranica
bola prekročená, lebo ochranu možno priznať len pred zásahmi, ktoré prekračujú dovolenú mieru,

a nie sú dôsledkom bežného správania sa, ktoré sú susedia povinní navzájom trpieť a sú spojené
s obvyklým užívaním nehnuteľnosti. V prípade, ak by bolo preukázané, že obťažovanie prekračuje
hranice stanovené právnym predpisom, v takom prípade presahuje aj mieru primeranú pomerom. Pokiaľ
žalovaní uvádzali, že ich chov je riadne registrovaný ako uznávaný kontrolovaný chov hydiny, pričom
kontrola Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Nitra nezistila žiadne porušenia hygieny v chove,

k tomu odvolací súd uvádza, že z pohľadu zisťovania prekročenia miery primeranej pomerom, sú
tieto dôvody irelevantné. Dokazujú skutočnosti, že žalovaní sa o chov riadne starajú, majú ho riadne
evidovaný, avšak tieto skutočnosti nie sú pre posúdenie veci rozhodujúce. Rovnako tak pre posúdenie
veci nie je rozhodujúce, či žalovaní nimi chovanú hydinu a vajíčka ponúkajú na predaj, pričom tieto
dôkazy v konaní predkladali žalobcovia.

3.8. Ohľadne hluku, žalobcovia okrem tvrdení o množstve hydiny chovanej žalovanými predložili do
konania množstvo zvukových záznamov vyhotovených samotnými žalobcami, ktorými preukazovali hluk
spôsobovaný hydinou žalovaných a fotografie prístroja, ktorým oni zaznamenali hluk na ich pozemku.
Predložili do konania fotografie a náčrty pozemku žalobcov a žalovaných, umiestnenie domov na nich a
kurínov na pozemku žalovaných. Žalobcovia predložili súdu Všeobecne záväzné nariadenie obce Zbehy

č. 4/2021 o podmienkach držania zvierat a ich chodu na území obce Zbehy prijaté dňa 15. 11. 2021,
účinné od 03. 12. 2021, z ktorého okrem iného vyplýva, že chovať a držať malé hospodárske zvieratá
v počte nad 30 ks je možné len s písomným súhlasom vlastníkov susedných nehnuteľností a objekty
vrátane výbehov určené na dočasný alebo trvalý chov, držanie zvierat sa umiestnia od uličnej čiary
minimálne na 10 m, od objektov určených na bývanie minimálne 10 m a minimálne 1 m od hranice

susednej nehnuteľnosti. Žalovaní v konaní predložili vyjadrenie susedov k chovu žalovaných, z ktorého
vyplýva, že súhlasia s chovom ich hospodárskych zvierat v takom rozsahu, akým bol realizovaný doteraz
a nevadia im zvuky ani pachy z chovu hospodárskych zvierat. Toto vyjadrenie bolo súdu predložené
v septembri 2022. Súd prvej inštancie vo veci vykonal obhliadku na mieste samom dňa 28. 09. 2022,
počas ktorej zaznamenával hluk na rôznych miestach na pozemku žalobcov, pričom počas obhliadky

vyhotovil aj fotodokumentáciu a vypočul aj svedkyňu A. A., ktorá je susedou žalovaných z druhej strany,
a z ktorej výpovede vyplýva, že chov hydiny žalovanými ju nevyrušuje a nevadí jej. Na pozemku nemajú
z chovu žalovaných neporiadok, ani perie. Zvuk kikiríkania kohúta jej neprekáža, skoro v každom dvore
je kohút. Žalobcovia následne v priebehu sporu predložili súdu Protokol o meraní hluku č. 224000133,
vypracovanýTechnickýmskúšobnýmústavomPiešťany,š.p.,ktoréhopredmetombolomeraniehlukuvo

vonkajšomprostredízozvukovýchprejavovkohútovasliepokchovanýchvsusedstvepreúčelysúdneho
konania, ktorého objednávateľom bola žalobkyňa v 1/ rade. Meranie hluku sa uskutočnilo od 17. 10.
2022 od 20.25 hod. do 19. 10. 2022 do 17.15 hod. Z tohto protokolu vyplýva, že v súvislosti s celkovým
posúdením hlukovej situácie vo vonkajšom prostredí bol po obhliadke miesta zvolený v súlade s vyhl. č.
549/2007 Z. z. posudzovaný merací bod MB1 v tesnej blízkosti hranice oboch susediacich pozemkov.

Merací mikrofón bol umiestnený vo výške 1,5 m nad trávnatým terénom a upevnený na stojane v
meracej sonde pre použitie vo vonkajšom prostredí. Hlavným a jediným posudzovaným zdrojom hluku
je hluk spôsobovaný aktivitou domácej hydiny, kohútov a sliepok chovaných na dvore rodinného domu
č. p. XXX, Y.. Všetky ostatné hlukové udalosti spojené s využívaním priľahlého vonkajšieho územia
obce boli považované za rušivý hluk pozadia a neboli zahrnuté do posúdenia. Meranie sa uskutočnilo

ako spojité dlhodobé meranie vo vonkajšom prostredí na pozemku rodinného domu č. p. XXX, Y..
Majiteľ susedného pozemku rodinného domu č. p. XXX, Y., ktorý je chovateľom domácej hydiny nebol
o meraní informovaný. V čase merania nebola domáca hydina žiadnym nie bežným spôsobom rušená
ani plašená. Hlavnými zdrojmi hluku pozadia sú hluk z prejazdov motorových vozidiel po miestnychkomunikáciách, hluk z prejazdov vlakov po vzdialenej železničnej trati, náhodný hluk okolia spojený s
využívaním obytného územia, napr. obyvatelia susedných domov, štekot psov, ostatné domáce zvieratá
a pod. Ústav v posudku uviedol, z ktorých právnych predpisov vychádzal, zobrazil časový priebeh

hladiny zvuku v nočnom čase, dennom čase a vo večernom čase s tým, že pri jednotlivých časových
úsekoch uviedol, či boli zaznamenané významné zvukové udalosti pri aktivite kohútov, uviedol hodnoty
nameraného hluku v decibeloch pre časový interval „NOC“, „DEŇ“ a „VEČER“ a na záver uviedol, že
na základe celkového posúdenia aktuálneho stavu a z predložených výsledkov merania hluku je možné
konštatovať, že prípustná hodnota určujúcej veličiny vo vonkajšom prostredí podľa ustanovení vyhlášky

Ministerstva zdravotníctva SR č. 549/2007 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prípustných
hodnotách hluku, infrazvuku a vibrácií a o požiadavkách na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií v
životnom prostredí pri zvukových prejavoch kohútov a sliepok v dennom aj nočnom čase vo vonkajšom
chránenom prostredí rodinného domu č. p. XXX, Y. v posudzovanom mieste MB1 bola prekročená.
Skúšobným technikom bol Ing. B. A., pričom k posudku bolo priložené osvedčenie o jeho odbornej
spôsobilosti,vydanéÚradomverejnéhozdravotníctvaSRaOsvedčenieoakreditáciivydanéSlovenskou

národnou akreditačnou službou pre Technický skúšobný ústav Piešťany, š. p., ktorý protokol o meraní
vypracoval. V konaní bol ako svedok vypočutý syn žalobcov J. A., ktorý sa vyjadril k ochoreniam rodičov,
vplyvu hluku z kohútov na zdravotný stav jeho rodičov, pričom k hluku uviedol, že pred zredukovaním
chovu žalovaných to bolo katastrofálne, ale aj teraz je ich tam stále dosť. Ostatní susedia chovajú cca
10 ks sliepok a 1 kohúta, čo nie je rušivé. Opísal tiež konfliktné situácie a zhoršenie vzťahov medzi

žalobcami a žalovanými z dôvodu chovu hydiny žalovanými. V konaní bola ako svedkyňa vypočutá A.
L. (žalobcovia sú rodičia jej partnera), ktorá sa vyjadrila k zdravotnému stavu žalobcov, uviedla, že veľa
času trávili v záhrade, čo sa z dôvodu chovu žalovaných zmenilo a vyjadrila sa aj ku konfliktu medzi
žalobkyňou v 1/ rade a žalovaným v 2/ rade.
3.9.Odvolacísúdvychádzalztoho,žepriposudzovaníprekročeniahlukunadmieruprimeranúpomerom

nie sú podstatné všetky dôkazy, predložené stranami konania a vykonané súdom prvej inštancie.
Samotná obhliadka na mieste samom zopakovaná odvolacím súdom by pre posúdenie veci nebola
rozhodujúca, pretože veľkosť pozemkov, rozmiestnenie kurínov je súdu z dôkazov založených v spise
známe a hluk počas obhliadky by neodzrkadľoval celkovú situáciu, ale len v krátkom časovom úseku. Z
výpovedí strán sporu je zrejmé, že ide už o roky trvajúci susedský spor, t. č. je situácia už odlišná ako na

začiatku konania, keď boli počty hydiny žalovaných oveľa vyššie. Okrem toho, obhliadka je len jeden z
dôkazov, pričom všetky v konaní vykonané dôkazy, relevantné pre posúdenie veci, je potrebné hodnotiť
vo vzájomných súvislostiach a podľa názoru odvolacieho súdu z vykonaného dokazovania vyplývajú
závery, na ktorých by ani zopakovanie obhliadky nič nezmenilo. Z uvedených dôvodov teda navrhnutý
dôkaz na zopakovanie obhliadky zamietol. Pokiaľ právny zástupca žalovaných navrhoval zopakovať

aj výsluch svedkov, p. A., A. a L., aj zopakovanie týchto navrhovaných dôkazov považoval odvolací
súd za nadbytočné, keď súd prvej inštancie neuviedol, čo mal ich výpoveďami preukázané a záver o
nedôvodnosti žaloby z ich výpovedí ani neodôvodňoval.
3.10. Odvolací súd preto zopakoval dokazovanie výsluchom strán sporu, USB kľúčmi so zvukovými
nahrávkami hydiny a v konaní predloženými listinnými dôkazmi a vychádzal z toho, že vykonaným

dokazovaním bolo v konaní preukázané, že žalobcovia a žalovaní sú susedia, pričom ich záhrady
oddeľuje len pletivový plot, na ktorom je textília. Z druhej strany je plot žalovaných od susedného
pozemku oddelený betónovým plotom, teda už v tom sú podmienky pre šírenie hluku odlišné. Susedmi
z tejto strany sú A., avšak len v prednej časti pozemku, kde majú žalovaní dom, v záhradnej časti,
kde je umiestnená hydina sú susedmi K.C. a p. P. P.. Ostatní susedia sú vzdialenejšími susedmi (G.,

Č., Z., A.), a keďže hluk so zvyšujúcou sa vzdialenosťou od zdroja hluku približne kvadraticky klesá,
nie sú vyjadrenia týchto svedkov pre posúdenie veci rozhodujúce. Najbližšie od zdroja hluku z hydiny
žalovaných bývajú a majú pozemok práve žalobcovia. Žalovaní na svojom pozemku majú zriadený
uznávaný kontrolovaný chov hydiny, pričom nebolo preukázané, že by porušovali hygienu v chove. V
dôsledku veľkého množstva hydiny v chove žalovaných došlo k podstatnému zhoršeniu vzťahov medzi

žalobcami a žalovanými, čo bolo v konaní preukázané výpoveďami samotných žalobcov a žalovaných.
V konaní bolo tiež preukázané, že v úvode sporu k zhoršeniu susedských vzťahov medzi žalobcami
a žalovanými prispievali aj samotní žalobcovia svojim správaním, búchaním na plot, plynovú skrinku
žalovaných, vykrikovaním, pričom žalobkyňa v 1/ rade na odvolacom pojednávaní priznala, že bola
nervózna z tejto situácie (hluku), spôsobovala na ulici hluk, pričom si uvedomila, že zostala v dedine

na posmech a teraz to už nerobí. Pre posúdenie veci, hluku z hydiny bolo potrebné, aby žalobcovia v
konaní tvrdili a preukázali, že hluk spôsobený chovom hydiny prekračuje mieru primeranú pomerom.
3.11. Na objektivizovanie hluku (jeho meranie) a posúdenie toho, či hluk spôsobovaný chovom
žalovaných prekračuje prípustné hodnoty veličín hluku je skutočnosťou, na ktorú treba odborné znalosti.Na preukázanie hluku žalobcovia súdu predložili zvukové záznamy nahraté na ich pozemku, ktorými
poukazovali na hluk z hydiny a následne súdu predložili aj protokol o meraní hluku, zo záveru ktorého
vyplýva, že na základe celkového posúdenia aktuálneho stavu a z predložených výsledkov merania

hluku je možné konštatovať, že prípustná hodnota určujúcej veličiny vo vonkajšom prostredí podľa
ustanovení vyhlášky Ministerstva zdravotníctva SR č. 549/2007 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o
prípustných hodnotách hluku, infrazvuku a vibrácií a o požiadavkách na objektivizáciu hluku, infrazvuku
a vibrácií v životnom prostredí pri zvukových prejavoch kohútov a sliepok v dennom aj nočnom čase
vo vonkajšom chránenom prostredí rodinného domu č. p. XXX, Y. v posudzovanom mieste MB1

bola prekročená. Išlo pritom o dôkaz, odborné vyjadrenie, ktoré je z časového hľadiska a nákladov
priorizované pred znaleckým posudkom a odvolací súd považuje takýto dôkazný prostriedok pre potreby
tohto súdneho konania za postačujúci. Súd prvej inštancie vykonal v konaní tento dôkaz, avšak v
rozhodnutí z neho nevychádzal, keď uviedol, že je neobjektívny, keď z neho vyplýva, že merací mikrofón
bol umiestnený vo výške cca 1,5 m nad trávnatým terénom, na hranici pozemkov parc. č. 2168/2 a
parc. č. 2168/129, pričom z jednotlivých fotiek zverejnených v predmetnom protokole vyplýva, že tento

prístroj bol umiestnený cca 30 - 40 cm od plotu žalovaných, a teda je zrejmé, že ak z druhej strany plotu
sa nachádzajú cca 50 cm od plotu kuríny a voliéry s hydinou, tento zvuk bude najintenzívnejší priamo
pri objekte merania. Preto nemá výpovednú hodnotu, nakoľko sa meranie nevykonalo vo všetkých
namietaných miestach. Takýto záver súdu prvej inštancie nie je dostatočne odôvodnený a odvolací súd
sa s ním nestotožňuje, preto odvolací súd zopakoval dokazovanie týmto odborným vyjadrením, aby z

neho mohol vychádzať a posúdiť ho odlišne, ako to urobil súd prvej inštancie. Odvolací súd dospel
k záveru, že uvedený odborný posudok bol vypracovaný vhodnou odbornou osobou, zadaná otázka
je relevantná pre toto konanie a z posudku vyplýva, že bol vypracovaný pre súdne konanie, preto z
tohto dôkazu vychádzal. Keďže žalobcovia v konaní tvrdili, že hlukom sú obťažovaní a rušení tak v
dome, ako aj v ich záhrade, ktorú majú udržiavanú ako okrasnú (čo je preukázané fotografiami z ich

záhrady), so zámerom jej využitia ako relaxačnej časti (altánok, bazén), pre konanie postačovalo, aby
preukázali, že hluk je prekročený aj v záhrade, nielen v dome, čo podľa odvolacieho súdu bolo týmto
protokolom preukázané. K samotnému meračskému bodu zhotoviteľ odborného vyjadrenia uviedol, že
bol v súvislosti s celkovým posúdením hlukovej situácie vo vonkajšom prostredí po obhliadke miesta
zvolený v súlade vyhl. č. 549/2007 Z. z. v tesnej blízkosti hranice oboch susediacich pozemkov, pričom

merací mikrofón bol umiestnený vo výške 1,5 m nad trávnatým terénom a upevnený na stojane v
meracej sonde pre použitie vo vonkajšom prostredí, čo je v súlade s citovanou vyhláškou. Žalovaní po
predložení tohto odborného vyjadrenia jeho záver spochybňovali, uvádzali, že meračský bod bol zvolený
nesprávne, avšak toto svoje tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukázali. Keďže ide o odbornú otázku,
na spochybnenie záverov odborného vyjadrenia nepostačuje len tvrdenie strán sporu, prípadne ich

právneho zástupcu, bez adekvátneho odborného vzdelania, pričom to, že žalovaní sú odborne spôsobilí
posudzovať meranie hluku, v konaní netvrdili. Na to, aby preukázali, že odborný posudok predložený
žalobcami nie je spôsobilý preukázať tvrdenia žalobcov, a aby spochybnili jeho záver, by bolo potrebné,
aby predložili taký dôkaz, ktorý by to mohol preukázať, teda odborné vyjadrenie alebo znalecký posudok,
pričom takýto dôkaz nepredložili a ani nenavrhovali vykonať. Z uvedeného dôvodu odvolací súd dospel

k záveru, že z tohto dôkazu je potrebné vychádzať a prekročenie hladiny hluku z chovu žalovaných
považovaťzapreukázané.Užuvedenýzáverpotompostačovalprevyhoveniežalobežalobcovohľadom
hluku.
3.12. Odvolací súd však považuje za potrebné uviesť, že okrem tohto dôkazu, výpoveďami samotných
žalovaných, ktorí ako osoby, ktoré sa chovom hydiny vo svojom voľnom čase zaoberajú a aj o iných

chovoch hydiny v ich obci majú informácie, bolo preukázané, že rozsah chovu žalovaných v čase
podania žaloby - 90 až 100 kusov hydiny, z toho 10 kohútov (údaje, ktoré uviedli žalovaní na odvolacom
pojednávaní), vysoko prekračuje obvyklý chov hydiny v ich obci a ani žalovaní neuvádzali, že by o
chove v takomto rozsahu v ich obci vedeli. Uviedli, že vedia o ďalších dvoch, ktorí majú viac ako 30
kusov hydiny a jeden alebo dvaja ďalší majú okolo 40 kusov hydiny. Počet hydiny žalovaných sa v

priebehu konania menil, znížil sa čiastočne po vydaní neodkladného opatrenia, podstatným spôsobom
ho žalovaní znížili pred obhliadkou súdu, ale k jeho zníženiu došlo aj v rámci odvolacieho konania a
ku dňu rozhodovania odvolacieho súdu bol najnižší. Aj z vyjadrení samotných žalovaných považoval
z uvedených dôvodov odvolací súd za preukázané, že chov žalovaných (oboch spolu, bez ohľadu
na registráciu vo zväze chovateľov) prekračuje mieru primeranú pomerom v danej lokalite. Za mieru

primeranú pomerom pritom odvolací súd považoval počet hydiny do 30 kusov a z toho maximálne
dvoch kohútov, pokiaľ ide o zastavanú časť obce, s veľkosťou pozemku, ako majú žalovaní. Iná situácia
by bola pri väčšom pozemku alebo pozemku umiestnenom na okraji obce alebo v časti nezastavanej
rodinnými domami. Aj keď ide o dedinu, kde bolo chovanie hydiny v minulosti bežné, postupom časuklesá počet majiteľov rodinných domov a pozemkov, ktorí chovajú hydinu, pričom najbežnejší je chov
s jedným kohútom a 10 - 20 sliepkami. K týmto záverom dospel odvolací súd bez toho, aby vychádzal
zo Všeobecne záväzného nariadenia obce Zbehy (ďalej len VZN) č. 4/2021 o podmienkach držania

zvierat a ich chovu na území obce Zbehy prijatého dňa 15. 11. 2021 a účinného od 03. 12. 2021.
Na chov žalovanej v 1/ rade sa toto VZN nevzťahuje, keďže ho mala zriadený pred prijatím tohto
VZN a aj keď by sa na registrovaný chov žalovaného v 2/ rade toto VZN už malo vzťahovať, Ústavný
súd SR v Náleze sp. zn. II. ÚS 59/97 z 15. októbra 1997 uviedol, že ak orgán územnej samosprávy
všeobecne záväzným nariadením ustanoví predpoklady obmedzujúce základné práva a slobody, koná

nielen nad rámec úpravy podľa čl. 68 Ústavy SR, ale zároveň uplatňuje svoju normotvornú právomoc
spôsobom, ktorý nie je v súlade s čl. 2 ods. 3 a čl. 13 ods. 2 a 3 Ústavy SR. Dochádza k tomu, že
obec svojim všeobecne záväzným nariadením upraví otázky, ktoré ústava dovoľuje regulovať jedine
zákonom. K takémuto záveru dospel pri rozhodovaní o posudzovaní VZN Miestneho zastupiteľstva
mestskej časti Bratislava - Petržalka, v ktorom bolo rozhodnuté o podmienkach držania a chovu zvierat
na území mestskej časti Bratislava-Petržalka. V Náleze sp. zn. II. ÚS 19/97 z 13. mája 1997 Ústavný

súd SR uviedol, že normotvornú právomoc podľa čl. 68 Ústavy Slovenskej republiky môže obec uplatniť
kedykoľvek, bez splnomocnenia v zákone. Túto právomoc nemôže obec uplatňovať v neobmedzenej
miere na úpravu všetkých spoločenských vzťahov existujúcich v územnom obvode orgánu územnej
samosprávy. Normotvornú právomoc môže uplatňovať len v tej časti správy svojich vnútorných vecí,
ktorou realizujú územnú samosprávu podľa čl. 65 Ústavy Slovenskej republiky. Aj v právnych vzťahoch,

ktorých predmetom je zviera, sa zaručujú základné práva a slobody oprávnených osôb. Majetok, ktorý je
predmetomochranyzaručenepodľačl.20ÚstavySlovenskejrepubliky,zahŕňanielenveci,aleajprávaa
iné majetkové hodnoty. Preto zviera podľa okolností právneho vzťahu môže mať aj povahu objektu práva
vlastniť majetok zaručeného podľa čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky. Všeobecne záväzná nariadenie
obce nemá povahu prameňa práva, ktorým v súlade s Ústavou Slovenskej republiky možno ustanoviť

oprávnené zásahy do súkromného a rodinného života. Vychádzajúc z uvedených nálezov ústavného
súdu, odvolací súd VZN na vec neaplikoval, aj keď poukazuje na to, že aj v prípade jeho aplikácie by
išlo len o jeden z dôkazov, pričom porušenie VZN zo strany žalovaných by nemalo podstatný vplyv na
posúdenie veci, keďže vo veci bolo potrebné zohľadniť všetky vo veci vykonané relevantné dôkazy. Z
uvedených dôvodov nie je relevantné ani rozdelenie chovu žalovaných na dva chovy (zvlášť na žalovanú

v 1/ rade a zvlášť na žalovaného v 2/ rade), pričom z hľadiska posúdenia dôvodnosti žaloby a ochrany
vlastníckeho práva žalobcov v súvislosti so susedskými vzťahmi ide len o jeden chov.
3.13. Čo sa týka zvukových nahrávok, predkladaných žalobcami, tieto žalovaní spochybňovali, uvádzali,
že nimi bolo manipulované a ide o nelegálne dôkazy, na ktoré súd nemôže prihliadnuť. K tomu
odvolací súd uvádza, že žalobcovia tieto nahrávky uskutočnili na vlastnom pozemku, nie na pozemku

žalovaných, išlo o nahrávky zvuku hydiny, ktorým preukazovali frekvenciu, intenzitu a každodennosť
týchto zvukových prejavov hydiny, preto dospel odvolací súd k záveru, že išlo o vhodný a potrebný
dôkaz,spôsobilýnapreukázaniežalobcamitvrdenýchskutočností,ktorýmbolopreukázanékaždodenné
obťažovanie žalobcov hlukom z hydiny. Nahrávaním zvukových prejavov hydiny (nie žalovaných) podľa
odvolacieho súdu nedošlo k takému zásahu do práv žalovaných, ktorý by bol neprimeraný. Takýmto

dôkazom sa preukázala frekvencia a opakovanosť obťažovania, pričom intenzita bola preukázaná
odborným vyjadrením. Vzhľadom na časový rozsah merania hluku (2 dni) boli odborným vyjadrením
preukázané iné skutočnosti. Z týchto dôvodov odvolací súd nepovažoval tieto dôkazy za nelegálne, z
ktorýchbysúdnemoholvychádzať,avšakišlolenojedenzdôkazov,naktoromodvolacísúdvpodstatnej
miere nezaložil svoje rozhodnutie, keď mal za to, že pre posúdenie veci boli rozhodujúcimi dôkazmi

protokol o meraní hluku, realizovaný odborným subjektom a výsluchy samotných žalovaných, ktoré
potvrdzovali, že ich chov v čase podania žaloby vysoko prekračoval počtom ostatné chovy hydiny v ich
obci, pričom aj v čase rozhodovania odvolacieho súdu počtom prekračoval bežný chov, a teda aj mieru
primeranú pomerom.
3.14. Pokiaľ ide o posúdenie toho, či z hľadiska primeranosti pomerov bolo v danej veci potrebné

zohľadniť aj zdravotný stav žalobcov, na ktorý počas celého konania poukazovali, a ktorý žiadali
zohľadniť, k tomu odvolací súd uvádza, že subjektívne hľadisko osoby, ktorá sa ochrany vlastníckeho
práva domáha, by mali byť zohľadnené len výnimočne, a to, ak si to vyžaduje verejný záujem, dobré
mravy alebo spoločensky akceptované zvyklosti. Žalobca v 2/ rade je 84-ročný dôchodca, s množstvom
vážnych zdravotných problémov (napr. 2x prekonal infarkt myokardu, liečený na srdce, cukrovku, vysoký

krvný tlak, ochorenie ciev, viac krát operovaný), roky dialyzovaný, ktorý celé dni trávi práve v rodinnom
dome a záhrade, ktorá je udržiavaná na relax, bez úžitkovej časti a bez chovu na ich pozemku. To,
že je dialyzovaný niekoľko krát do týždňa mu neumožňuje na dlhší čas sa zdržiavať mimo domu.
Žalobkyňa v 1/ rade je ešte pracovne aktívna, avšak trpiaca zdravotnými problémami, aj keď podstatnemenšej závažnosti ako žalobca v 2/ rade, pričom z jej neurologického nálezu, ako aj psychologického
vyšetrenia vyplýva, že pravidelne navštevuje psychologickú ambulanciu, dominuje u nej stresová,
neurotická symptomatika, tetanické stresové prejavy, celkovo známky neurovegetatívnej lability a má

poruchy spánku. Zdravotný stav oboch žalobcov mal odvolací súd preukázaný lekárskymi správami,
ktoré žalobcovia v priebehu konania súdu predkladali a bolo nimi preukázané, že pre ich zdravotný
stav je potrebné, aby žili v pokojnom, tichom prostredí, bez vyhýbaniu sa stresu. Za takejto situácie
odvolací súd dospel k záveru, že nezohľadnenie zdravotného stavu žalobcov by bolo za danej situácie
v rozpore s dobrými mravmi, ako pravidlami správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti

uznávané. Je však potrebné ešte dodať, že z pohľadu rozhodnutia veci nejde o dôkazy rozhodujúce,
avšak podporujúce záver o dôvodnosti vyhovenia žalobe v tejto časti. Z uvedených dôvodov odvolací
súd dospel k záveru, že v časti obťažovania hlukom nad mieru primeranú pomerom je žaloba žalobcov
dôvodná, keď v tejto časti žalobcovia uniesli tak bremeno tvrdenia, ako aj dôkazné bremeno a v konaní
preukázali, že žalovaní ich nad mieru primeranú pomerom rušia hlukom z chovu ich hydiny, preto v tejto
časti napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil. Skutočnosť, že žalovaní

chovajú málopočetné jedince a na rozvíjanie genofondu sú potrebné iné počty kohútov pri takomto
chove, je z pohľadu predmetu sporu irelevantné.
3.15. Na záver odvolací súd ešte dodáva, že pokiaľ žalobcovia v priebehu odvolacieho konania
predkladali odvolaciemu súdu nové dôkazy, bolo na odvolacom súde, aby v zmysle § 366 písm. d)
CSP posúdil, či ide o prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré možno

v odvolaní použiť, a to len vtedy, ak ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred
súdom prvej inštancie. V prípade novôt týkajúcich sa procesných podmienok, vylúčenia sudcu alebo
nesprávneho obsadenia súdu a vád, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
nie je podmienené ich skutočnou novosťou. Ak však odvolateľ v odvolaní vymedzí odvolacie dôvody
podľa § 365 ods. 1 písm. b), e) až h) CSP, právo na uvedenie prípadných novôt bude podmienené

nezavinením doterajšieho nepoužitia týchto skutočností a dôkazov. Bude teda úlohou odvolateľa v
odvolaní a protistrany vo vyjadrení k odvolaniu dokázať, že nové prostriedky procesného útoku a nové
prostriedky procesnej obrany, ktoré uvádzajú „až teraz“, nemohli v doterajšom priebehu konania použiť
bez svojej viny. Ak tento predpoklad úspešne nesplnia, na novoty nebude môcť odvolací súd prihliadnuť.
3.16. Čo sa týka lekárskych správ, predložených žalobcami v odvolacom konaní, tieto sú aktuálne, teda

dokumentujú súčasný zdravotný stav žalobcov, teda ide o dôkaz, ktorý žalobcovia nemohli predložiť už
skôr, preto ich odvolací súd nepovažoval za novoty. Čo sa týka predloženia Stanoviska Úradu verejného
zdravotníctva (ďalej len ÚVZ) Slovenskej republiky zo dňa 16. 02. 2023, predloženie tohto stanoviska
v odvolacom konaní žalobcovia odôvodňovali tým, že žalobcovia sa až na základe konštatácie súdu
prvej inštancie v rozsudku dozvedeli o spochybnení nimi predloženého dôkazu - merania hluku, preto

až následne požiadali ÚVZ o stanovisko a predložili ho do konania. Je pravdou, že žalobcovia sa až z
rozhodnutia súdu dozvedeli o neprihliadnutí na nimi predložený dôkaz z dôvodu nesprávne určeného
meračského bodu, na čo v konaní poukazovali žalovaní, avšak svoje tvrdenie ničím nepreukázali, teda
žalobcovia sa mohli domnievať, že súd bude z tohto dôkazu vychádzať, a preto nebol dôvod z ich strany
ďalšie dôkazy na preukázanie záveru merania predkladať. Keďže súd z neho nevychádzal, keď jeho

závery spochybnil, dospel odvolací súd k záveru, že predloženie tohto dôkazu v odvolacom konaní nie je
novotou, na ktorú by odvolací súd nemohol prihliadnuť. Z tohto stanoviska pritom vyplýva, že z Protokolu
o meraní hluku č. 224000133 vydaného dňa 27. 10. 2022 Technickým skúšobným ústavom Piešťany,
š. p. bolo preukázané, že predmetom merania bolo určenie hlukových pomerov súvisiacich s chovom
hydiny na pozemku rodinného domu č. p. XXX, XXX XX Y.. Nakoľko zvukové prejavy hydiny na pozemku

rodinného domu sú považované za hluk v životnom prostredí, tak sa pre potreby objektivizácie hluku
postupovalo podľa Odborného usmernenia Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorým sa
upravuje postup pri objektivizácii fyzikálnych faktorov životného prostredia a pracovného prostredia.
Posúdenie výsledkov merania hluku a záveru protokolu bolo vykonané v zmysle vyhlášky Ministerstva
zdravotníctva Slovenskej republiky č. 549/2007 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prípustných

hodnotách hluku, infrazvuku a vibrácií a o požiadavkách na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií v
životnom prostredí v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška č. 549/2007 Z. z.“). Meranie hluku
sa vykonáva na hranici pozemku sťažovateľa alebo najbližšieho chráneného objektu, na základe čoho
bol merací bod MB1 zvolený správne. Miesto merania bolo z hľadiska kategorizácie podľa vyhlášky č.
549/2007 Z. z. správne zaradené do kategórie územia II. - priestor pred oknami obytných miestností

bytových a rodinných domov, vonkajší priestor v obytnom a rekreačnom území. Pre pôsobenie hluku
z iných zdrojov v danej kategórii územia sú platné prípustné hodnoty pre deň LAeq,d = 50 dB, večer
LAeq,v = 50 dB a noc LAeq,p = 45 dB. Meranie sa uskutočnilo kontinuálne cca 45 hodín, so začiatkom
merania 17. 10. 2022 o 20.25 hod. do 19. 10. 2022 17.15 hod. V protokole boli posúdené zvlášťposudzované hodnoty pre referenčný časový interval deň od 06.00 do 18.00 hod. (18. a 19. 10. 2022)
a nočný referenčný časový interval od 22.00 do 06.00 hod. zo 17. 10. 2022 na 18. 10. 2022 a z 18.
10. 2022 na 19. 10. 2022. Večerný referenčný časový interval od 18.00 do 22.00 (18. 10. 2022) nebol

posudzovaný, nakoľko v tom čase neboli zaznamenané výrazné zvukové udalosti meraného zdroja
(hydiny). Z protokolu vyplynulo, že zvukové udalosti kohútov sú výrazné, rozdiel medzi hlukom pozadia
a zvukovým prejavom kohúta je cca 35 dB. Z tohto dôvodu je korekcia na pozadie nulová a bola
správne použitá korekcia na zvlášť rušivý hluk + 5 dB v čase pôsobenia rušivého hluku. Z protokolu
jednoznačne vyplýva prekročenie prípustných hodnôt hluku vo vonkajšom prostredí pre referenčný

časový interval deň o 11,4 dB (18. 10. 2022) a 13,8 dB (19. 10. 2022) a pre referenčný časový interval
noc o 2,1 dB (z noci 17. 10. 2022 na 18. 10. 2022) a 3,3 dB (z noci 18. 10. 2022 na 19. 10. 2022).
Hluk je fyzikálny faktor, ktorý pôsobí predovšetkým ako stresový faktor a pri dlhodobom vystavení
jeho nepriaznivým účinkom má preukázateľne negatívne vplyvy na zdravie obyvateľstva. Protokol bol
vypracovaný v zmysle platnej legislatívy a technických postupov. Ochrana zdravia nie je zabezpečená
v prípade, keď posudzovaná hodnota hluku prekračuje prípustné hodnoty hluku stanovené vyhláškou č.

549/2007 Z. z. V zmysle protokolu boli posudzované hodnoty hluku prekročené pre referenčný časový
interval deň a noc. Na základe vyššie uvedených skutočností majú za to, že nie je zabezpečená
ochrana verejného zdravia. Toto stanovisko ÚVZ len podporuje záver odvolacieho súdu uvedený vyššie,
o dôvodnosti žaloby, čo sa týka obťažovania hlukom. Čo sa týka predloženia Skúšobného protokolu
č. 234000112 v odvolacom konaní, predmetom ktorého bolo meranie hluku vo vonkajšom prostredí

zo zvukových prejavov domácej hydiny chovanej v susedstve objednávateľky, žalobkyne v 1/ rade,
pri ktorom bolo meranie už uskutočnené v dvoch meračských bodoch, pričom jeden bol umiestnený
pred oknom rodinného domu žalobcov vo výške 2. nadzemného podlažia a vo vzdialenosti cca 1,5
m pred oknom, k tomu odvolací súd uvádza, že ohľadom tohto dôkazu platí to isté, ako ohľadom
stanoviska Úradu verejného zdravotníctva, teda to, že žalobcovia sa až z rozhodnutia súdu dozvedeli o

neprihliadnutínanimipredloženýdôkazzdôvodunesprávneurčenéhomeračskéhobodu,načovkonaní
poukazovali žalovaní, avšak svoje tvrdenie ničím nepreukázali, teda žalobcovia sa mohli domnievať, že
súd bude z tohto dôkazu vychádzať, a preto nebol dôvod z ich strany ďalšie dôkazy na preukázanie
záveru merania predkladať. Z uvedeného dôvodu teda nejde o neprípustnú novotu, pričom tento dôkaz
len podporuje vyššie uvedený záver súdu o dôvodnosti vyhovenia žalobe v tejto časti.

3.17. Aj keď odvolaciemu súdu je známe citované zákonné ustanovenie, odvolací súd považuje za
potrebné zároveň uviesť, že predmet sporu v tejto veci je špecifický tým, že v priebehu konania sa
mení, a to práve v závislosti od správania žalovaných, ktorí svojimi rozhodnutiami ovplyvňujú počet
hydiny, ktorú majú a s tým vznikajúce imisie, ktorých obťažovanie nad mieru primeranú pomerom súd
v tejto veci riešil. Z vykonaného dokazovania, a to výsluchu samostatných žalovaných na odvolacom

pojednávaní, bolo preukázané, že počet hydiny, ktorú mali v čase začatia sporu, bol 90-100 kusov
hydiny, z toho 10 kikiríkajúcich kohútov. V priebehu konania sa počty ich hydiny menili, pričom to súvisí s
rozhodovaním žalovaných o obmene sliepok a kohútov v chove, pribudnutím nových plemien a odídení
starších, doplnením chovu o geneticky lepších jedincov, prípadne s rozšírením druhov hydiny. V čase
rozhodovania odvolacieho súdu mali žalovaní podľa vyjadrenia žalovaného v 2/ rade na odvolacom

pojednávaní, ktoré žalobkyňa v 1/ rade nepoprela, 40 kusov hydiny, z čoho sú 2 kohúti, 7 kačíc a
ostatné sú sliepky. Z uvedeného je zrejmé, že v čase rozhodovania odvolacieho súdu mali žalovaní
od vzniku sporu najnižší počet hydiny. Odvolací súd dospel k záveru, že v prípade takéhoto sporu nie
je možné vychádzať len zo situácie v čase rozhodovania, ale je potrebné zohľadniť všetky vykonané
dôkazy v priebehu konania, lebo v opačnom prípade by to mohlo mať za následok, že žalovaní by

pred rozhodnutím súdu o takomto predmete konania dočasným znížením počtu hydiny mohli dosiahnuť
zamietnutie žaloby, bez zohľadnenia dôkazov, ktoré v priebehu konania preukazovali dôvodnosť žaloby.
Takýmto špekulatívnym správaním zo strany žalovaných by potom mohlo dôjsť k situácii, kedy by
sa žalobcovia nemohli domôcť svojej ochrany. Aj keď v danej veci o takúto situáciu nejde, podľa
názoru odvolacieho súdu aj v čase jeho rozhodovania bola miera primeraná pomerom prekročená, pri

rozhodovaní zohľadnil všetky vo veci vykonané dôkazy.
3.18. Ďalším v konaní uplatneným nárokom bola ochrana žalobcov v zmysle ustanovenia § 417 ods.
2 Občianskeho zákonníka, teda uloženie povinnosti žalovaným umiestniť objekty určené na dočasný a
trvalý chov, držanie a voľný výbeh malých hospodárskych zvierat minimálne vo vzdialenosti 1 meter od
hranice pozemkov. Žalobcovia v žalobe uvádzali, že sa domáhajú ochrany aj v zmysle § 417 ods. 1, 2

Občianskeho zákonníka, aj keď formulácia druhého nimi navrhovaného petitu smerovala k ustanoveniu
§ 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého sa domáhali uloženia povinnosti žalovaným. Na
vyhovenie takejto žalobe by v konaní muselo byť preukázané, že v dobe rozhodovania súdu hrozí vážne
ohrozenie žalobcov alebo ich majetku. Podľa názoru odvolacieho súdu však žalobcovia ohľadom tohtonároku neuniesli bremeno tvrdenia, keď len žalobkyňa v 1/ rade na odvolacom pojednávaní uviedla, že
tohto sa domáha z dôvodu, aby na hranici pozemkov mohla vykonať postrek. Neuniesli ani dôkazné
bremeno, keď nepreukázali, že nezabezpečeným chovom na hranici pozemkov im hrozí ohrozenie z

dôvodu prechodu parazitov a prenosných ochorení z hydiny (čo uvádzali v odvolaní) a nepreukázali ani
iné skutočnosti, z ktorých by vyplývalo vážne ohrozenie žalobcov alebo ich majetku a ani to, že práve
nimi navrhovaným konaním, povinnosťou uloženou žalovaným umiestniť objekty určené na dočasný
a trvalý chov, držanie a voľný výber malých hospodárskych zvierat minimálne vo vzdialenosti 1 meter
od hranice pozemkov, by k odvráteniu vážneho ohrozenia žalobcov alebo ich majetku došlo. Z tohto

dôvodu odvolací súd v tejto časti napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP
ako vecne správny potvrdil, aj keď z iných dôvodov ako súd prvej inštancie, keď súd prvej inštancie
žalobu ohľadom tohto nároku posudzoval podľa § 127 Občianskeho zákonníka, v čom videl odvolací súd
nesprávne právne posúdenie tohto nároku, avšak bez dôsledku na správny záver súdu prvej inštancie
ohľadom tohto nároku.
3.19. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1, 2 CSP, a keďže žalobe

žalobcov bolo vyhovené čiastočne, ohľadom jedného nároku boli čiastočne úspešní, druhý ich petit bol
zamietnutý, teda obe strany mali v konaní čiastočný úspech, odvolací súd o trovách konania rozhodol
tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo, pričom vychádzal z charakteru sporu a
z toho, že zohľadňovanie čisto matematického výpočtu úspechu v tomto spore nie je pre takýto druh
sporu aplikovateľné.

3.20. Podľa § 224 CSP súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako
aj iné zrejmé nesprávnosti. O oprave súd vydá opravné uznesenie, ktoré doručí subjektom konania.
3.21. Keďže odvolací súd po vyhlásení rozsudku zistil, že pri vyhlasovaní sa dopustil zrejmej
nesprávnosti, keď vo výroku neuviedol „nad mieru primeranú pomerom“, v písomnom vypracovaní tohto
rozhodnutia už túto zrejmú nesprávnosť vo výroku doplnil. Z odôvodňovania rozsudku na odvolacom

pojednávaní je zrejmé, že odvolací súd rozhodoval o zdržaní sa šírenia hluku, pachu, prachu, peria,
exkrementov, parazitov, pevných a tekutých odpadov nad mieru primeranú pomerom, teda o takto
pripustenej zmene žaloby súdom prvej inštancie, a preto išlo o zrejmú nesprávnosť.

4. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podali žalovaní (ďalej aj „dovolatelia“) dovolanie. Prípustnosť

dovolania odôvodnili poukazom na ustanovenie § 420 písm. f) CSP.
4.1. Odvolací súd však nezopakoval dokazovanie obhliadkou na mieste a ani výsluchom svedkov
A. A., J. A. ani A. L.. S ohľadom na predmet sporu bolo pritom predovšetkým vykonanie obhliadky
na mieste absolútne kľúčové, lebo len vnímaním vlastnými zmyslami si mohol odvolací súd vytvoriť
reálnu predstavu o tom, akým “neznesiteľným” hlukom a pachom žalobcovia naozaj trpia. Napadnuté

rozhodnutietakboloprežalovanýchprekvapivé,odvolacísúdnezopakovanímdokazovania-vykonaním
obhliadky na mieste a výsluchom svedkov A., A. a L. - porušil ustanovenie § 384 ods. 1 CSP, čo malo za
následok porušenie práva žalovaných na spravodlivý proces. Poukazujem na tomto mieste naviac, že
odvolací súd v celom odvolacom konaní ani len neoboznámil obsah uvedených dôkazov, a to aj napriek
výslovnejnámietkenášhoprávnehozástupcu.Inýmislovami,odvolacísúdkonal,akobyuvedenédôkazy

vôbec neboli obsahom súdneho spisu.
4.2. Vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 04. 03. 2024, ako aj na pojednávaní dňa 11. 04. 2024
sme výslovne žiadali o zopakovania dokazovania, pričom sme aj uvádzali aj dôvody s poukazom na
relevantnú judikatúru. Máme preto za to, že postup súdu, ktorý napriek svojej zákonnej povinnosti
odmietne zopakovať dokazovanie v plnom rozsahu, pričom ani len neoboznámi strany sporu s obsahom

týchto dôkazov ich prečítaním, jednoznačne porušuje právo žalovaných na spravodlivý súdny proces.
Keďže odvolací súd zároveň v celom napadnutom rozhodnutí nedal žiadnu odpoveď na to, prečo
nekonal podľa zákona (teda prečo uvedené dôkazy úplne odignoroval) zaťažil napadnuté rozhodnutie
vadou zmätočnosti spočívajúcej v nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia, čo zakladá nielen
prípustnosť, ale zároveň aj dôvodnosť tohto dovolania v zmysle § 420 písm. f) CSP.

4.3. Napriek tomu, že odvolacie novoty boli podľa zákona neprípustné, že preukazovali skutkový tav,
ktorý v čase vydania napadnutého rozhodnutia (a to aj podľa tvrdení žalobcov) netrval a že samotné
podmienky ich vyhotovenia boli veľmi nejasné a netransparentné, súd tieto odvolacie novoty pripustil a
povýšil ich dokonca na základ napadnutého rozhodnutia, keď na podklade nich dospel k skutkovému
záveru, že na mieste vzniká hluk nad mieru primeranú pomerom. Poukazujeme naviac, že k záveru o

hlukunadmieruprimeranúpomeromodvolacísúddospelbeztoho,abyuviedolakámierajevobciZbehy
primeraná a o koľko ju v súčasnosti my, žalovaní prekračujeme. Teda ani súd nevedel určiť primeranú
mieru hluku, keďže ju nešpecifikoval, ale len subjektívne bez zohľadnenia všetkých dôkazov vyslovil,že miera zistená na mieste je neprimeraná. Tento záver súdu považujeme za vyslovene subjektívny a
tendenčný v prospech žalobcov.
4.4. Odvolací súd dokonca v napadnutom rozhodnutí vyslovil právny záver, že aj keď mu je ustanovenie

o viazanosti skutkovým stavom v čase vydania rozhodnutia známe, tak pre tento prípad ho svojvoľne
nebude aplikovať, keď v bode 61. napadnutého rozhodnutia uviedol: “Odvolací súd dospel k záveru, že
v prípade takéhoto sporu nie je možné vychádzať len zo situácie v čase rozhodovania, ale je potrebné
zohľadniť všetky vykonané dôkazy v priebehu konania, lebo v opačnom prípade by to mohlo mať za
následok, že žalovaní by pred rozhodnutím súdu o takomto predmete konania dočasným znížením

počtu hydiny mohli dosiahnuť zamietnutie žaloby, bez zohľadnenia dôkazov, ktoré v priebehu konania
preukazovali dôvodnosť žaloby. Takýmto špekulatívnym správaním zo strany žalovaných by potom
mohlo dôjsť k situácii, kedy by sa žalobcovia nemohli domôcť svojej ochrany. Aj keď v danej veci o
takúto situáciu nejde, podľa názoru odvolacieho súdu aj v čase jeho rozhodovania bola miera primeraná
pomerom prekročená, pri rozhodovaní zohľadnil všetky vo veci vykonané dôkazy.”.
4.5. Zhrňujúc uvedené, odvolací súd v napadnutom rozhodnutí bez akéhokoľvek zákonného dôvodu

pripustil neprípustné odvolacie novoty, aby nimi preukázal skutkový stav, ktorý v čase vydania
napadnutého rozhodnutia dávno netrval, aby následne tento minulý skutkový stav použil ako dôvod pre
nerešpektovanie ust. § 217 ods. 1 CSP. Tento postup je v hrubom nepomere k tomu, ako sa „zaoberal” v
napadnutomrozhodnutísdôkazmisvedčiacimivprospechžalovaných,ktoréodmietolčoilenoboznámiť
(časť D tohto dovolania).

4.6. Hodnotenie dôkazov odvolacím súdom a jeho právne závery ohľadom hluku nad mieru primeranú
pomerom považujeme za svojvoľné, porušujúce zásadu rovnosti zbraní v takom rozsahu, že je v
extrémnom rozpore s princípom spravodlivosti. Poukazujeme v tejto súvislosti poukazujem na Nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 192/08 zo dňa 28. 08. 2008, v ktorom Ústavný súd
Slovenskej republiky vyslovil nasledovný právny záver: “Vždy je potrebné vychádzať z individuálnych,

teda na konkrétnych zisteniach založených rozmerov každej súdom prejednávanej veci. Mnohé prípady
a ich špecifické okolnosti môžu byť komplikované a netypické; to však nezbavuje všeobecné súdy urobiť
všetko pre nájdenie spravodlivého riešenia, akokoľvek sa to môže javiť zložité“ (I. ÚS 118/2013). Ústavný
súd ako ústavne nesúladné (porušujúce základné práva) hodnotí aj také rozhodnutia, ktorými boli normy
podústavného práva interpretované v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti v dôsledku napr.

prílišného formalizmu.”.
4.7. Máme za to, že vyššie uvedeným nezákonným a tendenčným postupom odvolacieho súdu
jednoznačne došlo k porušeniu práva žalovaných na spravodlivý súdny proces.
4.8. Na pojednávaní dňa 11. 04. 2024 súd vyhlásil napadnuté rozhodnutie v znení: „Odvolací súd
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovaní v 1/ a 2/ rade sú povinní zdržať sa

šírenia hluku pochádzajúceho z chovu malých hospodárskych zvierat, ktorý preniká z pozemku parcely
registra „C“, parcelné číslo 2168/129 a parcelné číslo 2168/285, evidovaných na LV č. XXX, pre kat.
územie Y., obec Y., okres Nitra na pozemok parcely registra „C“, parcelné číslo 2168/2, parcelné číslo
2168/174, parcelné číslo 2232/7 a parcelné číslo 2168/278, evidovaných na LV č. XXX, pre katastrálne
územie Y., obec Y., okres Nitra a vo zvyšnom zamietajúcom výroku napadnutý rozsudok súdu prvej

inštancie p o t v r d z u j e. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.“
4.9. Dňa 26. 04. 2024 však bolo žalovaným doručené vyhotovené napadnuté rozhodnutie v znení:
„Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovaní sú povinní zdržať sa nad
mieru primeranú pomerom šírenia hluku pochádzajúceho z chovu malých hospodárskych zvierat, ktorý
preniká z pozemku parcely registra „C“, parcelné číslo 2168/129 a parcelné číslo 2168/285, evidovaných

na LV č. XXX, pre kat. územie Y., obec Y., okres Nitra na pozemok parcely registra „C“, parcelné číslo
2168/2, parcelné číslo 2168/174, parcelné číslo 2232/7 a parcelné číslo 2168/278, evidovaných na LV
č. XXX, pre katastrálne územie Y., obec Y.I., okres Nitra, a vo zvyšnom zamietajúcom výroku napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.“
4.10. Do vyhotovenej verzie napadnutého rozhodnutia teda odvolací súd doplnil formuláciu „nad mieru

primeranú pomerom”, ktorú však do vyhláseného znenia napadnutého rozhodnutia nezahrnul, čo je
možné preukázať porovnaním zápisnice z pojednávania zo dňa 11. 04. 2024, ako aj vypočutím zvukovej
nahrávky z pojednávania. Odvolací súd označil svoj postup v bode 65. napadnutého rozhodnutia ako
„opravenie zrejmej nesprávnosti”.
4.11. Máme za to, že odvolací súd si bol pred vyhlásením napadnutého rozhodnutia povinný dôsledne

naštudovať, o akom petite žalobcov sa vlastne koná a nemal rozhodovať podľa pôvodného, neskôr
zmeneného petitu. Tým že odvolací súd rozhodol o pôvodnom petite žaloby, došlo v konaní k vyhláseniu
materiálne nevykonateľného a v právnom štáte neprípustného rozhodnutia. Keďže si túto skutočnosť
odvolací súd uvedomil zrejme až pri vyhotovovaní napadnutého rozhodnutia, snaží sa vec „zahrať dostratena” tým, že vo vyhotovenej verzii uviedol, že sa jednalo len o „zrejmú nesprávnosť”. S uvedeným
záverom o zrejmej nesprávnosti nesúhlasíme, naopak máme za to, že súd uvedeným postupom porušil
ust. § 219 ods. 4 CSP a zaťažil napadnuté rozhodnutie vadou zmätočnosti.

4.12. Poukazujem v tejto súvislosti na zmätočnosť výroku napadnutého rozhodnutia (ktoré je možným
exekučným titulom) podľa predchádzajúcej časti tohto dovolania, keď vyhlásená verzia napadnutého
rozhodnutia nie je v súlade s vyhotovenou písomnou verziou. Keďže sa nám žalobcovia opakovane
vyhrážajú, že „za chvíľu nás príde navštíviť exekútor” máme za to, že nám z dôvodu zmätočnosti
exekučného titulu hrozí, že exekútor nás bude sankcionovať aj za prenikanie zvukov, ktoré celkom určite

nie sú nad mieru primeranú pomerom.
4.13. Možná ujma, ktorá v prípade neodloženia právoplatnosti a vykonateľnosti napadnutého
rozhodnutia hrozí nám, žalovaným, podľa nás pritom jednoznačne prevyšuje možnú „ujmu” na strane
žalobcov. Sami žalobcovia totiž na pojednávaniach na odvolacom súde uviedli, že sú so súčasnou
situáciou spokojní. Zmätočný výrok napadnutého rozhodnutia, ktorý neuvádza mieru hluku primeranú
pomerom obce Zbehy, im však teraz poskytol možnosť k šikanóznemu výkonu exekúcie, ktorý sa podľa

vlastných slov aj chystajú využiť.
4.14. Vzhľadom na uvedené máme preto za to, že v tomto konaní existujú dôvody hodné osobitného
zreteľa, pre ktoré dovolaciemu súdu navrhujeme, aby vykonateľnosť a právoplatnosť napadnutého
rozhodnutia odložil až do vydania právoplatného rozhodnutia o tomto dovolaní.
4.15. Žalovaní navrhujú, aby dovolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil podľa § 449 ods. 1 CSP a v

súlade s § 450 CSP vrátil vec odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

5. Žalobcovia vo svojom vyjadrení navrhli dovolanie žalovaných zamietnuť ako nedôvodné a súčasne
priznať trovy dovolacieho konania.

6. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 05. marca 2025 sp. zn. 5Cdo/134/2024 do
právoplatnéhoskončeniakonaniaodovolanížalovaných1/,2/odložilvykonateľnosťrozsudkuKrajského
súdu v Nitre z 11. apríla 2024 sp. zn. 9Co/36/2023.

7. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení,

že dovolanie podala strana sporu v zákonnej lehote (§ 427 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo
napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), skúmal, či sú splnené aj ďalšie podmienky dovolacieho
konania a predpoklady prípustnosti dovolania, a bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k
záveru, že dovolanie je prípustné a vzhľadom na uplatnený dovolací dôvod (§ 420 písm. f) CSP) zároveň
aj dôvodné. Ak totiž dovolanie smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým

sa konanie končí z dovolacieho dôvodu uvedeného v § 420 CSP, potom existencia tohto dôvodu, t. j.
existencia niektorej z vád uvedených v tomto ustanovení (spôsobujúcich tzv. „zmätočnosť“ rozhodnutia)
znamená nielen splnenie podmienky prípustnosti dovolania, ale zároveň zakladá aj jeho dôvodnosť.

8. Z ustanovenia § 420 písm. f) CSP vyplýva, že dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým,
že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí
tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 1 CSP).

9. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f) CSP, sú a/ zásah
súdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej
strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia, a to v takej
miere (intenzite), v dôsledku ktorej došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podstatou práva

na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na
nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym
poriadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce súdne
konanie. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle citovaného ustanovenia treba rozumieť
nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných

ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré (porušenie)
tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou
práva. Ide, napr. o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť sa
ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosťrozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené zo zákazom
svojvoľného postupu, a na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio
iustitiae (odmietnutia spravodlivosti).

10. Právo na prístup k dovolaciemu súdu nie je absolútne. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok
a tejto jeho mimoriadnej povahe zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti, prísne regulovanej
Civilným sporovým poriadkom. Z ustanovenia § 419 CSP vyplýva, že proti rozhodnutiu odvolacieho súdu
je dovolanie prípustné, len ak to zákon pripúšťa, pričom prípady, v ktorých je dovolanie proti rozhodnutiu

odvolacieho súdu prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. To znamená, že ak
zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné,
nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním.

11. Vo vzťahu k namietanej vade zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP dovolatelia namietali
porušenieichprocesnýchprávspočívajúcichvtom,žeodvolacísúdnezopakovaldokazovanieohliadkou

na mieste ani výsluchom svedkov A. A., J. A., ani A. L.. S ohľadom na predmet sporu bolo pritom
predovšetkým vykonanie ohliadky na mieste absolútne kľúčové, lebo len vnímaním vlastnými zmyslami
si mohol odvolací súd vytvoriť reálnu predstavu o tom, akým „neznesiteľným“ hlukom a pachom
žalobcovia naozaj trpia.

12. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach vyslovil názor, že nevykonanie
navrhovaného dôkazu, ktorý by mohol mať vplyv na posúdenie skutkového stavu, ktorý z doteraz
vykonaných dôkazov nemožno bezpečne ustáliť, možno kvalifikovať ako porušenie práva na spravodlivé
súdne konanie v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (III. ÚS 332/09). Zásadám spravodlivého procesu v
zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd

totiž zodpovedá požiadavka, aby súdmi urobené skutkové zistenia a prijaté právne závery boli riadne
(dostatočne) a zrozumiteľne (logicky) odôvodnené. V práve na spravodlivý proces je obsiahnutá aj
ďalšia ústavná zásada (čl. 47 ods. 3 Ústavy SR a čl. 6 CSP), a to „rovnosť zbraní“ v civilnom konaní,
ktorá všeobecne zahŕňa tiež rovnosť bremien, ktoré sú na strany sporu kladené a ktoré nesmie byť
neprimerané (IV. ÚS 468/2018). Z práva na spravodlivý súdny proces vyplýva aj podľa Európskeho súdu

pre ľudské práva povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie
dôkazov strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko z 29. apríla 1993,
II. ÚS 410/06).
12.1. V súlade s touto judikatúrou ústavného súdu Najvyšší súd SR ustálil svoju judikatúru (napr.
rozhodnutia sp. zn. 4Cdo/100/2018, 5Cdo/202/2018, 5Cdo/138/2018) v tom smere, že procesnému

právu účastníka navrhovať dôkazy zodpovedá povinnosť súdu nielen o vznesených návrhoch (a
dôkazoch) rozhodnúť, ale tiež, pokiaľ im nevyhovie, vo svojom rozhodnutí odôvodniť, prečo, z
akých dôvodov tak neurobil. Nevyhovenie dôkaznému návrhu strany sporu možno založiť len tromi
dôvodmi. Prvým je argument, podľa ktorého tvrdená skutočnosť, ku ktorej overeniu alebo vyvráteniu je
navrhnutý dôkaz, je bez relevantnej súvislosti s predmetom konania; ďalším je argument, podľa ktorého

dôkaz neoverí/nevyvráti tvrdenú skutočnosť, čiže vo väzbe na toto tvrdenie nedisponuje vypovedacou
potenciou. Nakoniec tretím je nadbytočnosť dôkazu, t. j. argument, podľa ktorého určité tvrdenie, ku
ktorému overeniu alebo vyvráteniu je dôkaz navrhovaný, bolo už doterajším konaním bez dôvodných
pochybností overené alebo vyvrátené. Ak tieto dôvody zistené neboli, súd postupuje v rozpore s čl.
46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, ktoré garantujú pre stranu sporu ústavné právo na spravodlivý

proces, čiže táto dôkazná vada (tzv. opomenuté dôkazy) takmer vždy založí nielen nepreskúmateľnosť
vydaného rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, ale súčasne tiež jeho protiústavnosť.
12.2. V súvislosti s predmetnými dovolacími námietkami dovolací súd poukazuje na to, že dokazovanie
je časť civilného konania, v rámci ktorej si súd vytvára poznatky, potrebné na rozhodnutie vo veci.
Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje i právomoc posúdiť, či a aké dôkazy na

zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I.
ÚS 52/03). Súd nie je v civilnom konaní viazaný návrhmi strán (účastníkov) na vykonanie dokazovania
a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a
rozhodnutie, ktoré z navrhnutých dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané je vecou súdu, a nie
účastníkov konania (strán sporu).

13. Predmetnou dovolacou námietkou sa odvolací súd zaoberal v bode 52 svojho rozhodnutia a túto
náležite aj odôvodnil, keď uviedol:„52. Odvolací súd vychádzal z toho, že pri posudzovaní prekročenia hluku nad mieru primeranú
pomerom nie sú podstatné všetky dôkazy, predložené stranami konania a vykonané súdom prvej
inštancie. Samotná obhliadka na mieste samom zopakovaná odvolacím súdom by pre posúdenie veci

nebola rozhodujúca, pretože veľkosť pozemkov, rozmiestnenie kurínov je súdu z dôkazov založených
v spise známe a hluk počas obhliadky by neodzrkadľoval celkovú situáciu, ale len v krátkom časovom
úseku.Zvýpovedístránsporujezrejmé,žeideužorokytrvajúcisusedskýspor,t.č.jesituáciaužodlišná
ako na začiatku konania, keď boli počty hydiny žalovaných oveľa vyššie. Okrem toho, obhliadka je len
jeden z dôkazov, pričom všetky v konaní vykonané dôkazy, relevantné pre posúdenie veci, je potrebné

hodnotiť vo vzájomných súvislostiach a podľa názoru odvolacieho súdu z vykonaného dokazovania
vyplývajú závery, na ktorých by ani zopakovanie obhliadky nič nezmenilo. Z uvedených dôvodov teda
navrhnutý dôkaz na zopakovanie obhliadky zamietol. Pokiaľ právny zástupca žalovaných navrhoval
zopakovať aj výsluch svedkov, p. A., A. a L., aj zopakovanie týchto navrhovaných dôkazov považoval
odvolací súd za nadbytočné, keď súd prvej inštancie neuviedol, čo mal ich výpoveďami preukázané
a záver o nedôvodnosti žaloby z ich výpovedí ani neodôvodňoval.“ Dovolací súd dospel k záveru, že

daná námietka dovolateľov je neopodstatnená, pretože v postupe odvolacieho súdu nezistil žiadne vady,
ktoré by boli spôsobilé ukrátiť dovolateľov na ich procesných právach a založiť tak prípustnosť dovolania
podľa § 420 písm. f) CSP.

14. Vo vzťahu k namietanej vade zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP dovolatelia taktiež

namietali porušenie ich procesných práv spočívajúcich v tom, že odvolací súd rozhodol na podklade
neprípustných odvolacích novôt a podľa skutkového stavu, ktorý už v čase vydania napadnutého
rozhodnutia neexistoval. Miesto povinného zopakovania dokazovania, odvolací súd v konaní pripustil
odvolacie novoty, ktoré žalobcovia do odvolacieho konania predložili. Podstatnými odvolacími novotami
boli predovšetkým vyjadrenie regionálnej hygieničky a stanovisko hlavného hygienika SR zo dňa 16. 02.

2023 k meraciemu protokolu zo dňa 27. 10. 2022. Merací protokol, ku ktorému sa regionálna hygienička
a hlavný hygienik SR vyjadrili bol totiž vyhotovený 27. 10. 2022, teda v čase, keď chovali viac ako 60
kusov hydiny a 4 kusy kohútov. V čase vydania napadnutého rozhodnutia však podľa nesporných tvrdení
strán spolu chovali už len 2 kusy kohútov a spolu asi 40 kusov hydiny. Odvolacie novoty boli preto
irelevantné, nakoľko merací protokol ani vyjadrenia hygienikov nemali žiadnu relevanciu k stavu hluku

v čase vydania napadnutého rozhodnutia.

15. Podľa § 217 ods. 1 CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia
sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté.

16. V prvom rade súd musí pri formulovaní svojho autoritatívneho názoru, ktorý vyslovil v rozsudku,
vychádzať zo stavu, ktorý existuje v danom čase. Toto pravidlo zároveň znamená, že pre posúdenie
zákonnosti a vecnej správnosti rozsudku je určujúci stav objektívne existujúci v čase vyhlásenia
rozsudku a prípadné zmeny stavu, ktoré nastanú v budúcnosti, nebudú spätne meniť pohľad na
správnosť rozsudku v čase jeho vydania. Súd rozhoduje podľa „stavu spisu“ v čase vyhlásenia rozsudku.

To znamená, že ku dňu vyhlásenia rozsudku musí byť ustálený jeho skutkový aj právny základ. Ako už
bolo uvedené, skutkový základ rozsudku je tvorený skutkovými zisteniami. Pokiaľ ide o stav skutkových
zistení súdu (to je stav vyhodnotení skutkových poznatkov, ktorými súd disponuje) v čase vyhlásenia
rozsudku je potrebné uviesť, že táto kategória je (najmä v sporovom konaní) odlišná od objektívnej
reality.

17. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno o odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú
procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť
nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci, alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

18. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia v bode 61 uviedol, že predmet sporu v tejto veci je
špecifický tým, že v priebehu konania sa mení, a to práve v závislosti od správania žalovaných, ktorí
svojimirozhodnutiamiovplyvňujúpočethydiny,ktorémajúastýmvznikajúceimisie,ktorýchobťažovanie

nad mieru primeranú pomerom súd v tejto veci riešil. V prípade takéhoto sporu nie je možné vychádzať
len zo situácie v čase rozhodovania, ale je potrebné zohľadniť všetky vykonané dôkazy v priebehu
konania.18.1. Pokiaľ ide o novoty v odvolacom konaní v bode 59 svojho rozhodnutia odvolací súd uviedol, že čo
sa týka predloženia skúšobného protokolu č. 234000112 v odvolacom konaní, predmetom ktorého bolo
meranie hluku vo vonkajšom prostredí zo zvukových prejavov domácej hydiny chovanej v susedstve

objednávateľky - žalobkyne 1/, pri ktorom bolo meranie už uskutočnené v dvoch meracích bodoch,
pričom jeden bol umiestnený pred oknom rodinného domu žalobcov vo výške druhého nadzemného
podlažiaavovzdialenosticca1,5metrapredoknom,takohľadomtohtodôkazuplatítoisté,akoohľadom
stanoviska úradu verejného zdravotníctva, teda to, že žalobcovia sa až z rozhodnutia súdu dozvedeli o
nepriahnutí na nimi predložený dôkaz z dôvodu nesprávne určeného meračského bodu, na čo v konaní

poukazovali žalovaní, teda žalobcovia sa mohli domnievať, že súd bude z tohto dôkazu vychádzať, a
preto nebol dôvod z ich strany ďalšie dôkazy na preukázanie záveru merania predkladať.

19. Dovolací súd k uvedeným dôvodom uvádza, že rozhodujúci stav je v čase vyhlásenia rozsudku.
Z dôvodov rozhodnutia odvolacieho súdu je zrejmé, že starý posudok merania hluku vo vonkajšom
prostredí je nepoužiteľný, pokiaľ ide o predloženie skúšobného protokolu č. 234000112 v odvolacom

konaní ako nový dôkaz a ktorý odvolací súd hodnotil, že nie je novotou, predmetný nový znalecký
posudok odvolací súd nevyhodnotil, nevzal na zreteľ skutočnosť, že došlo k zmene skutkového stavu,
menší stav hydiny a nevyhodnotil náležite dôležitú skutočnosť, kde je hluk meraný. Na základe vyššie
uvedeného možno uzavrieť, že došlo k pochybeniu odvolacieho súdu, ktoré znemožnilo žalovaným
uskutočňovaťimpatriaceprocesnéprávovtakejmiere,žedošlokporušeniuprávanaspravodlivýproces

v zmysle § 420 písm. f) CSP.

20. Vo vzťahu k namietanej vade zmätočnosti zmysle § 420 písm. f) CSP dovolatelia ďalej namietali
porušenie ich procesných práv spočívajúcich v tom, že výrok rozsudku, ktorý bol vyhlásený nie je totožný
s výrokom, ktorý je napísaný v napadnutom rozhodnutí. Do vyhotovenej vezie napadnutého rozhodnutia

odvolací súd doplnil formuláciu „nad mieru primeranú pomerom“, ktorú však do vyhláseného znenia
napadnutého rozhodnutia nezahrnul, čo je možné preukázať porovnaním zápisnice z pojednávania zo
dňa 11. 04. 2024, ako aj vypočutím zvukovej nahrávky z pojednávania.

21. Odvolací súd v bode 65 odôvodnenia svojho rozhodnutia k predmetnej námietke uviedol, že po

vyhlásení rozsudku zistil, že pri vyhlasovaní sa dopustil zrejmej nesprávnosti, keď vo výroku neuviedol
„nadmieruprimeranúpomerom“,vpísomnomvypracovanítohtorozhodnutiaužtútozrejmúnesprávnosť
vo výroku doplnil.

22. Podľa § 219 ods. 4 CSP len čo súd vyhlási rozsudok je ním viazaný.

23. Zákonným následkom vyhlásenia rozsudku je viazanosť súdu vyhláseným výrokom. To znamená,
že ho konajúci súd už nemôže sám zmeniť a písomné vyhotovenie rozsudku musí byť vo výroku zhodné
s výrokom vyhláseným. Prípadnú chybu v písaní, v počítaní alebo inú nesprávnosť súd môže opraviť
dodatočne osobitným opravným uznesením.

24. Zo zápisnice o pojednávaní pred odvolacím súdom dňa 11. apríla 2024 je zrejmé, že odvolací súd
vyhlásil rozsudok v znení:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie mení tak, že žalovaní v 1/ a 2/ rade sú povinní
zdržaťsašíreniahlukupochádzajúcehozchovumalýchhospodárskychzvierat,ktorýprenikázpozemku

parcely registra „C“, parcelné číslo 2168/129 a parcelné číslo 2168/285, evidovaných na LV č. XXX, pre
kat.územieY.,obecY.,okresNitranapozemokparcelyregistra„C“,parcelnéčíslo2168/2,parcelnéčíslo
2168/174, parcelné číslo 2232/7 a parcelné číslo 2168/278, evidovaných na LV č. XXX, pre katastrálne
územie Y., obec Y., okres Nitra a vo zvyšnom zamietajúcom výroku napadanutý rozsudok súdu prvej
inštancie potvrdzuje.

Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

24.1. V písomnom vyhotovení rozsudku odvolací súd uviedol výrok v znení:
Odvolacísúdnapadnutýrozsudoksúduprvejinštancie mení tak,žežalovanísúpovinnízdržaťsanad
mieru primeranú pomerom šírenia hluku pochádzajúceho z chovu malých hospodárskych zvierat, ktorý

preniká z pozemku parcely registra „C“, parcelné číslo 2168/129 a parcelné číslo 2168/285, evidovaných
na LV č. XXX, pre kat. územie Y., obec Y., okres Nitra na pozemok parcely registra „C“, parcelné číslo
2168/2, parcelné číslo 2168/174, parcelné číslo 2232/7 a parcelné číslo 2168/278, evidovaných na LVč. XXX, pre katastrálne územie Y., obec Y., okres Nitra, a vo zvyšnom zamietajúcom výroku napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

24.2. Porovnaním uvedených výrokov je zrejmý nesúlad medzi verejne vyhláseným rozsudkom a
rozsudkom, ktorý je uvedený v písomnom vyhotovení rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorý spočíva v
tom, že v písomnom vyhotovení odvolací súd neuviedol ohľadne žalovaných, že „1/ a 2/ rade“, ale iba

žalovaní,avpísomnomvyhotoveníuviedol„nadmieruprimeranúpomerom“,ktorúvšakverejnevtakejto
forme nevyhlásil.
24.3. Dovolací súd na rozdiel od odvolacieho súdu má za to, že nejde o zrejmú nesprávnosť, ale ide o
pochybenie odvolacieho súdu, ktoré znemožnilo žalovaným uskutočňovať im patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f) CSP.

25. Dovolací súd z vyššie uvedených dôvodov dospel k záveru, že dovolanie žalovaných je nielen
procesne prípustné, ale je aj opodstatnené. So zreteľom na to, dovolaním napadnutý rozsudok
odvolacieho súdu v jeho zmeňujúcej časti a v nadväzujúcom výroku o trovách konania zrušil a vec mu
v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie (§ 449 ods. 1 CSP v spojení s § 450 CSP).

26. Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na
ďalšiekonanie,rozhodnetentosúdotrováchpôvodnéhokonaniaaotrováchdovolaciehokonania(§453
ods. 3 CSP). Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,
súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP).

27. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.