Uznesenie – Zodpovednosť za škodu ,
Zrušené Judgement was issued on Thursday, October 22, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12Co/13/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8722200452
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Krochtová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8722200452.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Krochtovej a členov
senátu JUDr. Andreja Radomského a JUDr. Romana Lajoša v spore žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX,
A. XX, XXX XX D. E., zast. opatrovníčkou F. G. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXX/XX, XXX XX
I., proti žalovanému: Nemocnica Poprad, a.s., Banícka, 058 01 Poprad, IČO: 36 513 458, o zaplatenie
250.000,- eur s prísl., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 12C/6/2022 –

370 zo dňa 11.11.2024, takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“ a „súd“) žalobu zamietol
a stranám náhradu trov konania nepriznal.

2. Súd svoje rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 61, § 62, § 68, § 69 zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), § 233 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok
(ďalej len „CMP“), § 7 ods. 1 a 2, § 8 ods. 1 a 2, § 13, § 38 ods. 1 a 2, § 40 ods. 1 až 6, § 100
ods. 1 až 3, § 101, § 106 ods. 1 až 3, § 113, § 420 ods. 1 až 3, § 421a ods. 1 a 2, § 444 zákona č.
40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.
z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene

adoplneníniektorýchzákonov,§18ods.1písm.b)zákonač.581/2004Z.z.ozdravotnýchpoisťovniach,
dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 2 ods. 1 až 3, § 3
ods. 1 až 4, § 4 ods. 1 až 4, § 8 ods. 1 až 5 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za
sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej
zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných

poisťovní v znení neskorších predpisov.

3. Z odôvodnenia rozsudku prvej inštancie vyplýva, že žalobkyňa sa žalobu doručenou súdu dňa
17.02.2022 domáhala, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť jej 250.000,- eur spolu s 5 % úrokom
z omeškania od podania žaloby na súd. V žalobe uviedla, že od roku 2016 bola zamestnaná v
organizácií Tatramat -ohrievače vody, spol. s r.o. Poprad ako tlmočníčka a prekladateľka. Je absolventku

Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre a ovláda anglický, francúzsky a nemecký jazyk. Je rozvedená a
má dve nezaopatrené deti. Dňa 02.07.2019 o 12,38 hod. bola privezená do ambulancie vnútorného
lekárstva, oddelenia centrálneho príjmu Nemocnice Poprad a. s. Pri vyšetrení udávala, že asi o 12,00
hod. jej bolo zle, točila sa jej hlava, zvracala len to, čo zjedla, bolesti hlavy nemala. Motalo
sa jej v hlave, ale neodpadla. Trochu ťažšie sa jej dýchalo, bolesti na hrudi nemala. Brucho ju
nebolelo. Teplotu nemala. Po tom, čo zvracala, ju kolegovia naložili do auta a priviezli do

nemocnice. Podobný stav mala aj v predchádzajúci deň 01.07.2019. Po zhodnotení klinického stavu,
laboratórnych výsledkov, EKG záznamu bol jej stav diagnosticky uzavretý ako predkolapsový stavv. s. pri dehydratácii. Podľa vyjadrenia konzultanta z odboru vnútorné lekárstvo bol ďalší priebeh
liečby ťažko predvídateľný pri prvotnom internom vyšetrení, najmä po subjektívnej úľave pri podaní
ambulantnej liečby a bez klinických zjavných neurologických príznakov. Podľa správy Úradu pre dohľad

nad zdravotnou starostlivosťou z 28.05.2020, číslo 15870/2019/702 boli diagnostické a terapeutické
postupyužalobkynenainternejambulanciiCOP Nemocnice Poprad a.s.,vyhodnotenéakoštandardné
a správne. Žalobkyňa bola prepustená do ambulantnej starostlivosti a mala odporučené hlásiť sa v
ambulancií všeobecného lekára, bolo jej odporúčané dostatočné zavodňovanie, šetriaci režim a stav,
pravidelná kontrola krvného tlaku a doplnenie neurologického vyšetrenia. Žalobkyňa v ten istý deň

doma upadla do bezvedomia a o 22.27 hod. bola privezená do Nemocnice Poprad, a.s. posádkou
rýchlej lekárskej pomoci. Po príchode posádky boli u žalobkyne pozorované prítomné zášklby dolných
končatín, bol jej podaný Apaurin. Počas prevozu, ani po prevezení na oddelenie centrálneho príjmu
sa z bezvedomia neprebrala. Po orientačnom neurologickom vyšetrení bolo realizované urgentné
CTaCTANGIO vyšetrenie mozgu so záverom J. K., stav, pri ktorom v dôsledku prekážky v III. mozgovej
komore, v danom prípade išlo o cystu, nedochádza k odtoku mozgo-miechového moku, ktorý sa tam

hromadíavzniknehydrocefalus, ktorýspôsobujezostupvnútrolebečnéhotlaku,atýmdochádzakútlaku
mozgových štruktúr, čo spôsobuje ich poškodenie - edem (opuch) mozgu. Neskôr bola transportovaná
na Kliniku anesteziológie UNLP v Košiciach, po konzultácii s pracoviskom neurochirurgie priamo na
operačnú sálu, kde bola indikovaná vonkajšia komorová drenáž. Tento výkon bol v danej situácii život
zachraňujúci a jediný možný urgentný zákrok. Nakoľko drenážou došlo ku zníženiu vnútrolebečného

tlaku, a tým k zabráneniu ďalšieho poškodenia mozgu, bolo u nej plánované diagnostické doriešenie
stavu a plánovaná operácia. Doplnené MRI mozgu zo dňa 04.07.2019 popisovalo cystu v III.
mozgovej komore, zmenšenie hydrocefalu, prítomné prejavy ložiskového opuchu a ischemických
zmien. Žalobkyňa bola ponechaná na externej drenáži, postupne odtlmovaná z dôvodu posúdenia
neurologického stavu a plánovaného ďalšieho postupu. Po nevyhnutnej príprave bola dňa 10.07.2019

operovaná s realizovaním evakuácie obsahu cysty a resekcie obalu, spriechodnenie likvorových ciest.
Na kontrolách, CT vyšetreniach mozgu a MRI bola prítomná regresia (zmenšenie cysty) v tretej komore
(len zbytkové časti) a regresia hypoxickoischemických zmien (ústup zmien na podklade nedokrvenia a
nedostatku kyslíka). Postupne bola zatváraná extérna likvorová drenáž a po uzavretí na 48 hodín bez
zhoršenia hydrocefalu bola dňa 20.07.2019 odstránená. Po zlepšení vnútrolebečných pomerov nebola

indikovaná neurochirurgická intervencia. Následne bola žalobkyňa preložená na jednotku intenzívnej
starostlivosti neurologického oddelenia Nemocnice Poprad, a.s.

4. Žalobkyňa ďalej uviedla, že pre centrálnu poruchu zraku neovláda priestorovú orientáciu. Je prítomná
inkontinencia moču a stolice. Má funkčnú poruchu pohybovej, orientačnej a komunikačnej oblasti.

Je odkázaná na sprievodcu, na individuálnu prepravu a na pomoc inej osoby pri všetkých denných
činnostiach. Je slabá a plienkovaná. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne pod č. XXXXXXXXXXX jej bol
priznaný invalidný dôchodok, ktorý poberá vo výške 579,- eur mesačne. Za invalidnú dôchodkyňu
bola uznaná pre choroby zaradené do kapitoly V - duševné choroby a poruchy správania, položka
1, organické duševné poruchy, poruchy intelektu, emotivity, afektivity, písm. b) ťažké poruchy (ťažká

demencia), prílohy č. 4 k zákonu. Bola jej určená 80 % miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť.

5. V dôsledku nesprávne poskytnutej zdravotnej starostlivosti vzniklo u nej, prekladateľky a tlmočníčky
také viditeľné poškodenie zdravia, ktoré sa prejavuje v obmedzení a celkovej strate možnosti voľby

povolania, nedostatku osobného uplatnenia, t. j. v sťažení spoločenského uplatnenia. Navrhla, aby
súd po vykonanom dokazovaní, oboznámením listinných dôkazov, vypočutím účastníkov konania a
svedkov, po dokazovaní, ktoré sám z úradnej povinnosti nariadi k posúdeniu závažnosti vzniknutej ujmy
a okolností, v dôsledku zle zistenej a určenej diagnózy dňa 02.07.2019 pri prvej návšteve centrálneho
príjmu Nemocnice Poprad, a.s., kedy bol jej stav diagnosticky uzavretý ako prekolapsový stav v. s. pri

dehydratácii,ktorézapríčiniliporušenieprávanaochranuosobnostivjejorganizme,rozhodolopeňažnej
náhrade.

6. Uznesením zo dňa 31.08.2023 súd ustanovil žalobkyni procesného opatrovníka v osobe F. G. A..

7. Súd prvej inštancie konštatoval, že dňa 11.11.2024 žalobkyňa ako strana v konaní uviedla svoje meno,
dátum narodenia, áno na otázku, či podala žalobu na súd, áno na otázku, či si pamätá, ako sa písala
žaloba, áno na otázku, či bola prítomná pri spisovaní žaloby. Pokývaním hlavy zo strany na stranu sa
vyjadrila k otázke, či jej niekto prečítal, čo sa uvádza v žalobe. Súhlasne sa vyjadrila k podpisu žaloby.Súhlasne sa vyjadrila na otázku, či pozná pani A.. Opakovane potvrdila, že osobne bola pri spísaní
žaloby.

8. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť.

9. Z registrov a pomôcok vedených súdom prvej inštancie bolo zistené, že žalobkyňa nie je evidovaná
ako osoba pozbavená spôsobilosti na právne úkony.

10. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie zároveň vyplýva, že dňa 20.05.2020 Úrad pre
dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Košice predložil Úradu pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou, pobočka Poprad oznámenia o výsledku prešetrenia a podnetu – návrh ako miestne
príslušnému orgánu, a to postup zdravotníckeho zariadenia ÚNLP Košice pri poskytovaní zdravotnej
starostlivosti B. C. v dohľadanom období od 02.07.2019 do 31.07.2019. Podľa obsahu podania
B. C. bola naň 03.07.2019 v urgentnom režime cestou RKP prevezená z Nemocnice Poprad,

a .s. na centrálny príjem pre vyšetrenie potvrdeným obštrukčný hydrocefalus. Výsledkom dohľadu
po preštudovaní zdravotnej dokumentácie písomného vyjadrenia a na účely dohľadu prizvaného
konzultanta v odbore neurochirurgia úrad zistil, že zdravotná starostlivosť bola pacientovi poskytovaná
v dostatočnom rozsahu, správne a včas. Podľa odborného stanoviska konzultanta A. L. M. zo dňa
12.09.2019 na základe podrobnej analýzy prípadu a zistených skutočností je možné konštatovať,

že poskytovaná zdravotná starostlivosť pacientke B. C. v Nemocnici Poprad dňa 02.07.2019 bola
z odborného neurologického hľadiska štandardná a správna. Pri vyšetrení o 12.28 hod., kedy bol
zdravotnýstavinternistomzhodnotenýakohraničnádehydratáciaapacientkanejavilaprejavysyndrómu
intrakramiálnej hypertenzie a po podaní symptomatickej liečby došlo k zlepšeniu stavu, pacientke nebolo
indikované vyšetrenie neurológom. Pri vyšetrení neurológom o 22.27 hod., kedy bola pacientka v

komatóznom stave s popisovanými decerebračnými kŕčami a pri urgentne vykonanom CT mozgu zistený
obraz obštrukčného hydrocefalu, bola pacientka následne odoslaná na neurochirurgické pracovisko
za účelom patričnej liečby. Podľa odborného stanoviska konzultanta N. A. M. G. Csc. – internista k
zdravotnému stavu pacientky B. C. zo dňa 21.08.2019 diagnostické a terapeutické postupy u pacientky
B. C. na internej ambulancii CP Nemocnice Poprad, a. s. boli štandardné a správne. Odborný konzultant

sa zaoberal poskytovaním zdravotnej starostlivosti pacientke dňa 02.07.2019 od 12.38 hod. Listom
zo dňa 01.06.2020 Úrad A. G. oznámil ukončenie dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou, ktorá bola
poskytnutápacientkeA.B.C.,vnemocniciPoprad,a.s.Dňa20.05.2020Úradpredohľadnadzdravotnou
starostlivosťou, pobočka Košice vyhotovil protokol č. 704/2019 o výkone dohľadu na diaľku, predmetom
ktorého bolo prešetrenie zdravotnej starostlivosti pacientke B. C. O. nemocnicou L. Pasteura Košice

za dohľadané obdobie od 02.07.2019 do 31.07.2019 so záverom, že výkonom dohľadu neboli zistené
nedostatky pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientke.

11. Vychádzajúc z procesnej obrany žalovaného sa súd najprv zaoberal otázkou, či žaloba bola podaná
procesne spôsobilou osobou a či uplatnený nárok nie je premlčaný.

12. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa trpí psychiatrickým onemocnením, podrobuje sa
psychiatrickej liečbe, čo potvrdil svedok G., no bez ďalšieho nie je možné uzavrieť, že v konaní
existuje zákonná prekážka týkajúca sa jej procesnej spôsobilosti, pre ktorú by malo byť konanie
zastavené. V čase podania žaloby žalobkyňa bola procesne spôsobilou osobou na podanie žaloby.

Ako osoba nevidiaca bola prítomná pri procesnou opatrovníčkou vyhotovovaní žaloby, ktorá jej bola
uvedenou osobou prečítaná a túto vlastnoručne podpísala. O podaní žaloby mala vedomosť. Súd
napriek nejednoznačnému vyjadreniu žalobkyne na pojednávaní ohľadne aktu prečítania žaloby uveril
tvrdeniu procesnej opatrovníčky o danom úkone.

13. Súd prvej inštancie k vznesenej námietke premlčania uviedol, že nárok žalobkyne mohol byť po
právnej stránke posúdený ako nárok na náhradu škody - priznanie nároku na sťaženie spoločenského
uplatnenia, ako aj nárok osobnostný na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Právo na náhradu
škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode, a o tom, kto za ňu zodpovedá.
Pri škode na zdraví je potrebné počítať iba so subjektívnou premlčacou lehotou. Nárok na náhradu

škody vo forme sťaženia spoločenského uplatnenia sa priznáva na základe lekárskeho posudku, ktorý
je možné vyhotoviť spravidla po roku od poškodenia zdravia. Žalobkyňa sa preto najskôr po roku od ňou
tvrdeného poškodenia na zdraví, ku ktorému malo dôjsť stanovením chybnej diagnózy dňa 02.07.2019,
teda 02.07.2020, mohla domáhať vydania lekárskeho posudku, a tým preukázať výšku škody. Pretožežaloba bola podaná na súd dňa 17.02.2022, bola podaná v subjektívnej dvojročnej premlčacej lehote.
Preto nárok žalobkyne nie je premlčaný. Vzhľadom k plynutiu všeobecnej trojročnej premlčacej lehoty
na uplatnenie osobnostných práv ani tento nárok nemôže byť premlčaný.

14. Žalobkyňa svoj nárok voči žalovanému v žalobe a neskôr upresňovaný v priebehu konania ďalšími
skutkovými tvrdeniami, odôvodnila tým, že práve žalovaným poskytnutú počiatočnú zdravotnícku
pomoc pokladá za pomoc, ktorá nebola poskytnutá v súlade so zákonom. Nebolo jej napriek zistenej
anamnéze urobené vstupné CT. Žalovaný nevykonal všetky zdravotné výkony na určenie diagnózy a

zabezpečenie včasnej a účinnej liečby žalobkyne. Pre rovnaké a opakujúce sa zdravotné ťažkosti
dva dni za sebou, t. j. 01.07.2019 a 02.07.2019 mala byť žalobkyňa hospitalizovaná a jej stav sa mal
podľa štandardných diagnostických postupov doriešiť na lôžkovom oddelení ako prípad diagnosticky
nejasnej pacientky. Jej zdravotný stav vyžadoval urgentný zákrok, preto diagnostická úvaha žalovaného
dňa 01.07.2019 vo vzťahu k jej zdravotnému stavu, bola nesprávna. Žalovaný pochybil pri poskytovaní
zdravotnej starostlivosti, od čoho sa následne odvíjalo poškodenie zdravia žalobkyne. Pri prvotnom

ošetrení žalobkyne nevykonal diferenciálnu diagnostiku, upriamil sa iba na dehydratáciu, ktorú riešil
podaním malého množstva tekutín a pacientka bola odoslaná na domáce liečenie. V prípade, ak by sa
diferenciálna diagnostika uskutočnila, ďalšie život ohrozujúce ochorenie by bolo zistené včas, mohlo
sa zasiahnuť včas a následky poškodenia zdravia žalobkyne by boli určite menšie. Dňa 02.07.2019
jej zdravotný stav bol uzavretý ako dehydratácia, hoci aj uvedeného dňa žalobkyňa zvracala, čo nebol

príznak dehydratácie. Bola jej podaná iba infúzia. Pri zodpovedajúcom vyšetrení by mohlo byť zistené,
že je to problém v mozgu. Žalobkyňa bola dňa 02.07.2019 opätovne odvezená do nemocnice Poprad.
Vtedy jej už bolo urobené urgentné CT- a CT angio vyšetrenie, ako aj iné vyšetrenia a bola potvrdená
diagnóza obštrukčný hydrocefalus. Porušenie zdravotnej starostlivosti zo strany žalovaného je podľa
žalobkyne dané tým, že keby jej bolo urobené CT v čase okolo 12.00 hod., kedy bola privezená dňa

02.07.2019 do nemocnice, tak by diagnóza bola stanovená oveľa skôr.

15. Podľa súdu prvej inštancie žalobkyňa nepreukázala, aby k škode malo dôjsť porušením právnej
povinnosti žalovaného, prípadne jeho pracovníkov, ktoré by bolo v príčinnej súvislosti so vznikom
škody. Zavinenie žalovaného sa pri takomto nároku predpokladá. Rovnako vychádzajúc z tvrdeného

skutkového stavu nie je možné ustáliť, aby v danom prípade prichádzalo do úvahy posúdenie
nároku podľa iného ustanovenia Občianskeho zákonníka o náhrade škody vychádzajúc z objektívnej
zodpovednosti žalovaného. Tu súd odkazuje na procesnú obranu žalovaného, lekárske správy
žalovaného o ošetrení žalobkyne z 02.07.2019, pripojený administratívny spis Úradu pre dohľad nad
zdravotnou starostlivosťou, jeho závery, ako aj závery konzultantov z odboru neurológie a internej

medicíny. Podľa týchto dôkazov žalovaný pri liečbe žalobkyne konal lege artis. Z predloženej správy
rovnako z písomnej dokumentácie súvisiacej s jej vyhotovením vyplýva, že žalovaný pri poskytovaní
zdravotnej starostlivosti žalobkyni dňa 02.07.2019 v odpoludňajších hodinách dodržal diagnostické a
terapeutické postupy u žalobkyne a tieto posúdil ako štandardné a správne. Súdu nebol predložený
lekársky posudok ani o bolestnom, ani o sťažení spoločenského uplatnenia, z ktorého by bolo možné

ustáliť výšku škody.

16. Pre vznik právnej zodpovednosti ako osobnostného práva je potrebné naplnenie predpokladov
zodpovednosti. Tými sú: 1. protiprávne konanie alebo opomenutie, teda porušenie povinnosti
zdravotníckeho pracovníka uloženej zákonom alebo iným všeobecne záväzným právnym predpisom,

2. škodlivý následok, zvyčajne ide o spôsobenie ujmy na zdraví, no v niektorých prípadoch postačuje
už len ohrozenie právom chráneného záujmu, 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním
alebo opomenutím a škodlivým následkom. Občiansky zákonník nevyžaduje pre úspešnosť uplatnenia
práva na ochranu osobnosti zavinenie, či už úmyselné alebo z nedbanlivosti, toho, kto sa dopustil
neoprávneného zásahu do práva na ochranu osobnosti. Ide teda o objektívnu zodpovednosť.

Zodpovedný subjekt za svoj neoprávnený zásah zodpovedá, aj keby o ňom nevedel. Zodpovednosť
za zásah do ochrany osobnosti sa preto nemôže nikdy vylúčiť dôkazom tzv. ospravedlniteľného omylu.
Dobrá viera (osobné presvedčenie) konajúceho nevylučuje totiž neoprávnenosť zásahu ako objektívne
existujúcej skutočnosti. Ujma, ktorá vznikne osobnosti poškodenej fyzickej osoby, je rovnaká bez ohľadu
na to, či zásah bol spôsobený úmyselne alebo bez zavinenia.

17. Podmienkou priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch (t. j. materiálnej satisfakcie) je vždy,
v závislosti na individuálnych okolnostiach daného prípadu, existencia závažnej ujmy. Za závažnú ujmu
treba považovať ujmu, ktorú fyzická osoba vzhľadom na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo,intenzitu zásahu, jeho trvanie alebo dopad, považuje za ujmu značnú. Výška nemajetkovej ujmy sa
určuje s prihliadnutím najmä na osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a
pracuje, závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, závažnosť následkov, ktoré

vznikli poškodenému v súkromnom živote, ako i závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v
spoločenskom uplatnení.

18. Pojem zásahu do práva v zmysle § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka nemožno vykladať tak, že
musí vždy ísť iba o aktívne konanie, a nie o konanie pasívne - opomenutie. Naopak, pojem chovania

či konania môže mať podobu ako aktívneho konania, tak aj konania pasívneho - t. j. opomenutie,
pretožeajopomenutímmôžebyťporušenáprávnačiinápovinnosť,ajopomenutímmôžebyťspôsobená
ujma fyzickej osobe, a to či už majetková alebo nemajetková. Pojem zásah v citovanom ustanovení
vyjadruje nepochybne určité chovanie, a to či už pasívne alebo aktívne. Pritom je dôležité posúdiť
skutočnú neoprávnenosť zásahu do práva na ochranu osobnosti, a samozrejme potom aj následky tohto
zásahu pre fyzickú osobu (pozri rozhodnutie Ústavného súdu ČR z 24.10.1995, sp. zn. I. ÚS 15/1995).

Neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti je konanie, ktoré zasahuje do práv chránených
ustanovením § 11 Občianskeho zákonníka a ktoré je v rozpore s právami a povinnosťami pôvodcu
zásahu stanovenými právnym poriadkom (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR z 03.12.2002, sp. zn.
28Cdo 1524/2002). Ide teda o konanie smerujúce proti osobnej a mravnej integrite fyzickej osoby, ktoré
je objektívne spôsobilé znížiť jej dôstojnosť, vážnosť a česť a ktoré ohrozuje jej postavenie a uplatnenie

v spoločnosti. Každý neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby je v rozpore s objektívnym právom.

19. Je nepochybné, že v dôsledku onemocnenia žalobkyne s diagnostickým záverom obštrukčný
hydrocefalus došlo u nej k závažným zdravotným následkom, ujme na zdraví, následnej podstatnej
zmene kvality života a k jej úplnej odkázanosti na ďalšie osoby, v danom prípade matku a druha.

20.Vkonanívšaknebolopreukázané,abyvsúvislostistýmtostavomprávežalovanýporušilosobnostné
práva žalobkyne zásahom do osobnostných práv ako pacienta tým, že sa dopustil protiprávneho
konania poskytnutím liečby non lege artis alebo opomenutia, teda porušenia povinnosti zdravotníckeho
pracovníka uloženej zákonom alebo iným všeobecne záväzným právnym predpisom. Poskytnutie

zdravotnej starostlivosti žalovaným pri prvom ošetrení pacienta na základe vykonaných dôkazov nie je
možné kvalifikovať ako non lege artis. V tomto súd poukazuje na svoje odôvodnenie pri posudzovaní
nároku žalobkyne z titulu náhradu škody. Tým nebol naplnený základný predpoklad na priznanie nároku
z titulu právnej zodpovednosti za porušenie jej osobnostných práv, a bolo potrebné žalobu zamietnuť.

21. Vzhľadom k upresňujúcej výpovedi žalobkyne v priebehu konania súd sa osobitne nezaoberal
skutkovými tvrdeniami poskytovania zdravotnej starostlivosti žalovaným v nočných hodinách dňa
02.07.20019, ani poskytovaním zdravotnej starostlivosti zdravotníckym zariadením v Košiciach, ktoré
nebolo stranou v konaní, pretože ďalšie konanie žalovaného a iného poskytovateľa zdravotnej
starostlivosti žalobkyňa nespájala so zodpovednostným vzťahom voči jej osobe.

22. Žalobkyňa v priebehu konania navrhla, aby súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru
zdravotníctvaafarmácienaposúdenieodbornejotázkypooboznámenísasobsahomadministratívneho
spisu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Znalec mal posúdiť otázku liečebných postupov
žalovaného pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti dňa 01.07.2019 a 02.07.2019. V priebehu konania

však samotná žalobkyňa konštatovala, že dňa 01.07.2019 jej zdravotná starostlivosť poskytovaná
nebola. Na pojednávaní žalobkyňa prostredníctvom opatrovníčky korigovala svoje dôkazné návrhy,
nesformulovala konečný návrh na posúdenie odbornej otázky znalcom a v konečnom dôsledku na
vykonaní uvedeného dôkazu fakticky netrvala s odvolaním sa na iné predložené dôkazy. Súd sám na
základe uvedeného nebol oprávnený nariadiť znalecké dokazovanie na posúdenie konkrétnej odbornej

otázky.

23. Konanie o uplatnenom nároku nie je osobitným konaním, teda sporom s ochranou slabšej strany,
v ktorom by súd mohol vykonať tiež dôkazy, ktoré strana nenavrhla, ak by to bolo nevyhnutné
pre rozhodnutie vo veci. Súd v týchto osobitných konaniach má právo aj bez návrhu obstarať alebo

zabezpečiť takýto dôkaz.

24. Náhradu trov konania súd stranám nepriznal, pretože žalobkyňa v konaní nebola úspešnou, a
žalovaný si sám náhradu trov konania neuplatnil.25. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie žalobkyňa o z dôvodov podľa § 365 ods. 1
písm. b), e), f), h) CSP.

26. Namietala, že súd prvej inštancie v odvolaním napadnutom rozsudku nesprávne posúdil otázku
preukázania žalobou uplatneného nároku, svoje rozhodnutie odôvodnil nezákonným spôsobom,
príslušné zákonné ustanovenia súvisiace s vecou nesprávne vykladal a aplikoval, nevykonal navrhnuté
dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a na základe vykonaných dôkazov dospel k

nesprávnym skutkovým záverom. Zároveň platí, že v prípade, ak písomné vyhotovenie rozhodnutia súdu
neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť
zakladajúcu porušenie práva na spravodlivý proces. Pokiaľ všeobecný súd dospeje k rozhodnutiu bez
toho, aby sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi
základ pre toto rozhodnutie, treba rozhodnutie všeobecného súdu považovať za arbitrárne, teda za
rozporné s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru.

27. V súlade s prejednacou zásadou, keďže žalovaná žalobou uplatnený nárok neuznala, bolo úlohou
súdu prvej inštancie v rámci dokazovania predovšetkým vyhodnotiť, či tvrdenia žalobkyne a žalobou
uplatnený nárok na zaplatenie určitej peňažnej sumy, majú oporu v ňou navrhovaných dôkazoch. Daným
spôsobom však súd nepostupoval. Vzhľadom na prejednaciu zásadu súd síce nezisťuje objektívnu/

absolútnu pravdu, ale aj naďalej je povinný vykonané dôkazy riadne vyhodnotiť a navrhované dôkazy
(pokiaľ sú vzhľadom na predmet sporu relevantné) vykonať. Princíp formálnej pravdy znamená, že súd
pri rozhodovaní vychádza z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak síce nemusí dostať k
úplnému zisteniu pravdy, avšak o spore by si mal urobiť svoj obraz minimálne v rozsahu, v akom mu
ho vykreslia strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Následné hodnotenie dôkazov je

činnosť súdu, pri ktorej súd vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti
pre rozhodnutie.

28. Žalobkyňa namietala závery súdu o tom, že na vykonaní znaleckého dokazovania nemala fakticky
trvať. Tzv. medicínskoprávne spory majú špecifickú povahu. Sú charakteristické svojou skutkovou

zložitosťou, čo významne sťažuje dôkaznú situáciu, prípadne tým, že úroveň aktuálneho stavu
poznania v danom čase neumožňuje spoľahlivo objasniť tvrdený kauzálny priebeh, nedokonalosťou
postupov pri poskytovaní zdravotníckej starostlivosti alebo samotnou povahou biologických procesov.
Charakteristickou črtou týchto vzťahov, ktorá v priebehu súdneho konania mnohokrát zohráva
rozhodujúcu úlohu, je aj to, že medzi úrovňou poznania zdravotníckeho zariadenia a pacientom je

výrazná informačná asymetria v neprospech pacienta, tzn. za takejto situácie má poškodený pacient,
v danom prípade žalobkyňa, fakticky postavenie slabšej strany, keďže medzi úrovňou poznania
zdravotníckeho zariadenia a pacientom je výrazná informačná asymetria v neprospech pacienta.

29. Z napadnutého rozsudku je nepochybné, že v dôsledku poškodenia zdravia s diagnostickým

záverom obštrukčný hydrocefalus u žalobkyne došlo k závažným zdravotným následkom, ujme na
zdraví, následnej podstatnej zmene kvality života žalobkyne a k jej úplnej odkázanosti na ďalšie osoby,
v danom prípade matky a druha. Žalobkyňa pritom na preukázanie svojich nárokov navrhovala, aby
súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru zdravotníctva a farmácie. Napriek tomu súd daný
dôkaz nevykonal. Žalobkyni nie je zrejmé a z rozsudku ani nevyplýva, čo konkrétne myslí súd tým, že

došlo k „faktickému netrvaniu“ na navrhovanom znaleckom dokazovaní. Žalobkyňa sa pred podaním
tohto odvolania oboznámila s obsahom všetkých zápisníc z pojednávaní konaných pred súdom prvej
inštancie, v žiadnej z týchto zápisníc ale nie je zaznamenaný žiadny výslovný prejav vôle (procesný
úkon) žalobkyne, hoc aj realizovaný prostredníctvom opatrovníčky, ktorým by súdu oznámila, že na
znaleckom dokazovaní netrvá a že návrh na vykonanie znaleckého dokazovania berie späť. Súd bol

svojim procesným postupom a rozhodnutím povinný poskytnúť žalobkyni účinnú a spravodlivú ochranu
jej práv a nárokov, čo neurobil a vo veci postupoval extrémne formalisticky.

30. Odvolateľka argumentovala aj tým, že súd poukázal na obsah ňou predložených listín, ktorých
obsahom boli odborné články v českom a slovenskom jazyku. Ich obsah vyhodnotil súd v zásade iba

tým, že „Výňatky odborných článkov zahraničných autorov uverejnených na internete porušenie zásady
lege artis žalovaným v konkrétnom prípade nemôžu preukazovať“ (bod 35. odôvodnenia rozsudku).
Tento svoj názor však súd bližšie nevysvetlil, ani sa nevysporiadal s obsahom týchto odborných
článkov z hľadiska posúdenia presvedčivosti správy Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou z28.05.2020 číslo 15870/2019/702. Úlohou súdu v rámci vyhodnotenia dôkazov malo byť o.i. aj skúmanie
toho, či závery Úradu pre dohľad vzhľadom na predložené odborné články pôsobia úplne, objektívne,
logicky a presvedčivo, čo neurobil.

31. Vzhľadom na uvedené žalobkyňa žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že po
vykonaní znaleckého dokazovania podanej žalobe vyhovie v celom rozsahu a žalobkyni prizná náhradu
trov konania. V prípade, ak odvolací súd dospeje k názoru, že tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom, navrhla, aby odvolaním napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu

prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

32. K odvolaniu žalobkyne podal vyjadrenie žalovaný. Uviedol, že tento spor nemožno posudzovať
ako spor slabšej strany, kde postavenie slabšej strany by mala zastávať žalobkyňa. Podľa žalovaného
sa súd správne a dostatočným spôsobom vysporiadal s uplatnením prostriedkov procesnej obrany a
útoku, medzi ktoré sa radia aj návrhy na vykonanie dôkazov v zmysle § 149 CSP. S uvedeným sa súd

dostatočnýmspôsobomvysporiadal,keďuviedol,žežalobkyňavpriebehukonaniasícenavrhla,abysúd
nariadilznaleckédokazovanieznalcomzodboruzdravotníctvaafarmácienaposúdenieodbornejotázky
po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu úradu pre dohľad na zdravotnou starostlivosťou,
ale v končenom dôsledku na tomto návrhu netrvala. Podľa vyjadrenia žalobkyne mal znalec posúdiť
otázku liečebných postupov žalovaného pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti dňa 01.07.2019 a

02.07.2019. V priebehu konania však práve samotná žalobkyňa konštatovala, že dňa 01.07.2019 jej
zdravotná starostlivosť poskytovaná nebola. Žalobkyňa prostredníctvom opatrovníčky na pojednávaní
korigovala svoje dôkazné návrhy, nesformulovala konečný návrh na posúdenie odbornej otázky znalcom
a v končenom dôsledku na vykonaní uvedeného dôkazu (znaleckého dokazovania znalcom z odboru
zdravotníctva a farmácie) netrvala s odvolaním sa na iné už predložené dôkazy. Súd správne vyhodnotil

postup žalobkyne, pričom vzhľadom k sudcovskej koncentrácii konania nebol oprávnený svojvoľne
nariadiť znalecké dokazovania na posúdenie konkrétnej odbornej otázky, nakoľko v neposlednom rade
niet pochýb, že predmetné konanie nie je sporom s ochranou slabšej strany a argumentáciu žalobkyne,
že súd je povinný prihliadať na skutočnosť, že ani žalobkyňa, ani jej opatrovníčka nemali právne ani
medicínske vzdelanie, pričom v spore neboli ani právne zastúpení, čo si vyžadovala osobitý prístup, je

nanajvýš účelové, nakoľko žalobkyňa resp. opatrovníčka žalobkyne si mohli zvoliť riadnym spôsobom
kvalifikovaného právneho zástupcu na zastupovanie v predmetnom spore. Žalobkyňa nepreukázala, že
k samotnej škode došlo porušením právnej povinnosti žalovaného, prípadne jeho pracovníkov, ktoré
by bolo v príčinnej súvislosti so vznikom škody. Ako súd prvej inštancie konštatoval, v konaní nebol
predložený lekársky posudok, ktorý by preukazoval inštitút základu nemajetkovej škody o bolestnom,

ani o sťažení spoločenského uplatnenia, z ktorého by bolo možné ustáliť preukázateľným spôsobom
výšku škody.

33. Podľa názoru žalovaného v konaní nebolo preukázané, aby žalovaný porušil osobnostné práva
žalobkyne zásahom do jej osobnostných práv ako pacienta, tým že by sa dopustil protiprávneho konania

poskytnutím liečby non lege artis alebo opomenutia, čím by došlo k porušeniu povinnosti zdravotníckeho
pracovníka žalovaného vyplývajúcej zo zákona alebo z iného všeobecne záväzného právneho predpisu.
Súd správne vyhodnotil, že nemožno poskytnutie zdravotnej starostlivosti žalovaného pri prvom ošetrení
žalobkyne ako pacienta na základe vykonaných dôkazov kvalifikovať ako non lege artis.

34. Na základe vyššie uvedeného žalovaný navrhol, aby odvolací súd odvolanie žalobkyne zamietol ako
nedôvodné a v zmysle ustanovenia § 387 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil a zároveň mu
priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

35. K vyjadreniu žalovaného podala opatrovníčka žalobkyne stanovisko, v ktorom uviedla, že poukaz

žalovaného na sudcovskú a zákonnú koncentráciu konania považuje za bezpredmetný, pretože
znalecké dokazovanie nebolo vykonané z iného dôvodu, než z dôvodu porušenia koncentrácie konania.
V zmysle článku 2 Civilného sporového poriadku má byť ochrana práva spravodlivá a účinná, pričom
každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Zákon jasne kladie dôraz na
spravodlivosť v rozhodovaní súdu, a nie na právny formalizmus. Žalobkyni nie je známe, či sa konzultanti

z odboru neurológie a internej medicíny vyjadrili aj k iným možným a nevyhnutným diagnostickým
a terapeutickým postupom žalovanej pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti alebo len k tým, ktoré
žalovaná reálne vykonala; v žalobe sa práve tento postup namieta. Súdu boli predložené odbornéstanoviská a odborná literatúra, ktorými žalobkyňa poukazovala na nesprávny a nedostatočný postup
žalovanej pri ošetrení žalobkyne, v dôsledku ktorého došlo k následkom poškodenia jej zdravia.

36. Žalovaný zaslal súdu k vyjadreniu žalobkyne vyjadrenie, v ktorom uviedol, že k záverom Úradu
pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou sa žalobkyňa mala možnosť vyjadriť, keďže uvedený dôkaz
bol súčasťou súdneho spisu, žalobkyňa bola o ňom riadnym spôsobom oboznámená na pojednávaní
a v neposlednom rade mala k nemu prístup aj v elektronickom súdnom spise, z ktorého záverov
jednoznačne vyplýva, že závery konzultantov z odboru neurológie a internej medicíny dostatočným

spôsobompreukazujú,žežalovanýkonalpriliečbežalobkynelegeartis.Zpredmetnéhodôkazuvyplýva,
že žalovaný pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti dňa 02.07.2019 v odpoludňajších hodinách dodržal
diagnostické a terapeutické postupy u žalobkyne a tieto boli posúdené ako štandardne a správne.

37. V odvolacom konaní ďalšie vyjadrenia strán neboli podané.

38. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému
jeodvolanieprípustné(355CSP),preskúmalnapadnutérozhodnutie,akoajkonaniemupredchádzajúce
v zmysle zásad vyplývajúcich z § 379 a násl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario)
a zistil, že nie sú splnené podmienky ani pre potvrdenie, ani pre zmenu napadnutého rozsudku.

39. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov a dospel
k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné.

40. Predmetomodvolacieho konania je odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým bola

zamietnutá žaloba žalobkyne, ktorou sa domáhala svojho nároku voči žalovanému dôvodiac tým, že
dňa 02.07.2019 jej zdravotná starostlivosť u žalovaného nebola poskytnutá správne. V žalobe dôvodila
ust. § 13 Občianskeho zákonníka a zároveň tvrdila, že v dôsledku nesprávne poskytnutej zdravotnej
starostlivosti vzniklo u nej také poškodenie zdravia, ktoré znamená sťaženie spoločenského uplatnenia.

41. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie v bode 31. odôvodnenia rozsudku správne
právne posúdil nárok žalobkyne ako nárok na náhradu škody na zdraví titulom sťaženia spoločenského
uplatnenia a tiež ako osobnostný nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

42. Vo vyjadrení z 13.12.2023 žalobkyňa prostredníctvom opatrovníčky uviedla, že v žalobe doručenej

súdu poukazuje na ustanovenie § 13 Občianskeho zákonníka a výslovne uvádza, že sa domáha
právneho nároku náhrady škody na zdraví. Dodala, že v zmysle § 420 ods. 1 a § 421a ods. 1
Občianskeho zákonníka vyplýva objektívna zodpovednosť žalovaného za jej škodu na zdraví (ťažká
demencia), ku ktorej došlo v priamej príčinnej súvislosti si zanedbaním povinností na strane žalovaného,
ktoré mali spočívať v tom, že nevykonal všetky zdravotné výkony na určenie diagnózy a zabezpečenie

včasnej a účinnej liečby žalobkyne.

43. V podaní zo dňa 18.07.2024 žalobkyňa prostredníctvom opatrovníčky navrhla vykonať znalecké
dokazovanie z odboru zdravotníctvo a farmácia k posúdeniu otázky, či žalovaný dňa 01.07.2019, resp.
02.07.2019 vykonal všetky zdravotné úkony na určenie diagnózy a zabezpečenie včasnej a účinnej

liečby a aby sa znalec vyjadril, či zdravotný stav žalobkyne dňa 01.07.2019 vyžadoval urgentný zákrok.

44. Podľa § 153 ods. 1 až 3 CSP, Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a

hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana
nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania
alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

45. Podľa § 181 ods. 4 CSP, Ak strana alebo jej zástupca nie sú schopní predniesť podstatné a
rozhodujúce skutkové tvrdenia a označiť alebo predložiť dôkazy na ich preukázanie, súd im môže určiť
lehotu na dodatočné splnenie tejto povinnosti. Po márnom uplynutí tejto lehoty nemusí súd na tieto
skutkové tvrdenia a dôkazné návrhy prihliadať. Tým nie sú dotknuté ustanovenia § 153 a 154.46. Odvolací súd uvádza, že účelom sudcovskej koncentrácie konania zakotvenej v § 153 CSP
je zabrániť tomu, aby strany zdržiavali spor neskoro vykonanými procesnými úkonmi. Citované

ustanovenie zahŕňa právnu povinnosť strany sporu a zároveň sankciu za porušenie povinnosti. To
znamená, že strana sporu je povinná predložiť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany včas, pričom v prípade porušenia tejto povinnosti môže nastúpiť sankcia. V diskrečnej právomoci
súdujeposkytnúťstranesporunapojednávanílehotunadodatočnésplneniepovinnostitvrdiťanavrhnúť
dôkazy (§ 181 ods. 4 CSP). Ustanovenie § 181 ods. 4 CSP je vo vzťahu k § 153 ods. 1 druhá

veta CSP lex specialis. Uplatnenie diskrečného práva súd zváži v závislosti od okolností prípadu.
Oneskorené predloženie prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany môže súd
ospravedlniť na základe subjektívnych alebo objektívnych kritérií, medzi ktoré možno zaradiť napríklad
právnu zložitosť sporu.

47. Podľa názoru odvolacieho súdu možno okolnosti daného sporu označiť aj právnou zložitosťou, ktorá

je spojená s odpoveďou na otázku odborného medicínskeho charakteru.

48. Súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a rovnako práva na
spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je
aj právo strany sporu na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Toto právo však nie je právom absolútnym

a neznamená povinnosť súdu odpovedať na každý jeden argument strany sporu (k tomu pozri D. N.
K. proti Holandsku, rozsudok, 19.04.1994, č. 16034/90, § 61). To znamená, že otázku, či súd splnil
svoju povinnosť náležite odôvodniť svoje rozhodnutie, je potrebné posúdiť vždy s ohľadom na konkrétne
okolnosti prípadu.

49. Súd prvej inštancie nevyhovel návrhu žalobkyne na vykonanie znaleckého dokazovania, čo
odôvodnil tým, že žalobkyňa prostredníctvom opatrovníčky na pojednávaní nesformulovala konečný
návrh na posúdenie odbornej otázky znalcom a v konečnom dôsledku na vykonaní tohto dôkazu fakticky
netrvala.

50. Nevyhovenie dôkaznému návrhu strany možno zdôvodniť 3 predpokladmi. Po prvé tým, že tvrdená
skutočnosť, k overeniu alebo vyvráteniu ktorej má dôkaz slúžiť, je bez relevantnej súvislosti s predmetom
konania. Po druhé navrhnutý dôkaz neoverí alebo nevyvráti tvrdenú skutočnosť, t.j. že nemá výpovedný
potenciál. Po tretie ide o nadbytočný dôkaz, t. j. ak určité tvrdenie, ktoré má byť navrhovaným dôkazom
overené, už bolo v konaní bezpečne overené alebo vyvrátené.

51. Tým, že súd nevyhovel návrhu žalobkyne na vykonanie znaleckého dokazovania, ktoré je v danom
type sporu významné, dopustil sa procesného pochybenia. Totiž z obsahu spisu nevyplýva, aby
žalobkyňa na vykonaní uvedeného dôkazu netrvala. Okrem toho sa súd nevyjadril ani k žalobkyňou
predloženým dôkazom – odborným medicínskym stanoviskám a článkom.

52. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie s použitím ustanovenia § 389
ods. 1 písm. b) CSP zrušil a podľa ustanovenia § 391 ods. 1 CSP mu vec vrátil na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie.

53. Po vrátení veci bude úlohou súdu prvej inštancie vyhovieť návrhu žalobkyne na vykonanie
znaleckého dokazovania, predmetom ktorého bude zodpovedanie odbornej otázky, či zdravotná
starostlivosť žalobkyne u žalovaného bola v rozhodnom čase poskytnutá správne. Súd vykoná aj
ďalšie dôkazy, ktoré strany sporu navrhnú, ak tieto budú mať súvis s prejednávanou vecou, budú mať
výpovednú hodnotu a vplyv na posúdenie skutkového stavu. Zároveň bude povinnosťou strán sporu

bdieť pri realizovaní prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany tak, aby naplnili ich očakávania.
Povinnosťou súdu prvej inštancie bude náležite svoje rozhodnutie odôvodniť s odkazom na konkrétne
skutkové okolnosti. Súd prvej inštancie zároveň rozhodne aj o všetkých trovách konania (§ 396 ods.
3 CSP).

54. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2
CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).