Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, February 9, 2026

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/11/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4425204567
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Szombathová Poláková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2026:4425204567.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej
a členiek senátu Mgr. Ingrid Vallovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, v spore žalobcu: A. B. C., D., nar.
XX. XX. XXXX, bytom E. F., G. XXX/XX, zastúpený: Advokátska kancelária Motyčka, s. r. o., so sídlom
Nitra, Štefánikova trieda 52, IČO: 53 503 007, proti žalovanému: H. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom
I. J., K. L. XXXX/XX, zastúpený: JUDr. Michal Miškovič – advokátska kancelária s. r. o., so sídlom

Bratislava, Palisády 32, IČO: 47 255 846, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného
proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 10. decembra 2025 č. k. 4C/96/2025-26 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil zabezpečovacie opatrenie, ktorým zriadil

záložné právo k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. úz. I. J., vedeným na LV č. XXXXX,
evidovaným Okresným úradom Nové Zámky, katastrálnym odborom, ako parcely registra „C“, parc.
č. 3233/61 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 107 m2, parc. č. 3233/130 - zastavaná plocha a
nádvorie o výmere 129 m2 so stavbou súp. č. 11044, parc. č. 3233/131 - zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 428 m2, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve: H. F., M. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. J., K.
L. XXXX/XX, a to až do právoplatného skončenia konania tunajšieho súdu sp. zn. 4C/96/2025. Svoje

rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 343 ods. 1, 2, 3, § 344, § 324 ods. 1, 3, §
328 ods. 2 veta prvá, ods. 3, § 329 ods. 1 veta prvá, ods. 2 CSP. Uviedol, že žalobca podal dňa 26. 11.
2025 žalobu, ktorou sa domáhal neúčinnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi H. F. ako kupujúcim a N.
D. a N. D. ako predávajúcimi, ktorá má byť voči žalobcovi právne neúčinná. Žalobu odôvodnil tým, že
voči N. D. má vykonateľný exekučný titul, pretože v konaní pred Okresným súdom Banská Bystrica bol
vydaný platobný rozkaz o zaplatenie sumy 5 821,76 eura a N. D. ako povinný sa po vydaní platobného

rozkazu začal zbavovať svojho majetku, a to pravdepodobne za tým účelom, aby pohľadávka žalobcu
nebola uspokojená. Žalobca má za to, že konanie N. D. je účelové, so zámerom vyhnúť sa uspokojeniu
pohľadávky žalobcu, čo žalobca zistil z výpisu z LV č. XXXXX, že na predmetnom LV je vyznačený nový
vlastník na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 14. 08. 2025 pod V-4895/2025.

1.2. Súd z platobného rozkazu vydaného Okresným súdom Banská Bystrica zistil, že dňa 21. 05. 2025

bol zaviazaný N. D. na zaplatenie sumy 5 821,76 eura v konaní pod sp. zn. 12Up/603/2025, platobný
rozkaz bol vydaný dňa 21. 05. 2025, žalovaný proti nemu podal odpor, ktorý bol uznesením z 22. 08.
2025 odmietnutý ako podaný neoprávnenou osobou.

1.3. Žalobca spolu so žalobou podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal
zabezpečenia svojej peňažnej pohľadávky, teda potenciálneho oprávnenia v exekučnom konaní, mal za

to, že existuje dôvodná obava, že exekúcia rozhodnutia v danej veci bude ohrozená alebo zmarená.1.4. Súd prvej inštancie v prvom rade skúmal, či možno sledovaný účel dosiahnuť zabezpečovacím
opatrením. V tomto prípade, keď ide o zabezpečenie peňažnej pohľadávky, ktorá už bola žalobcovi
priznaná právoplatným rozhodnutím súdu, súd mal za to, že vhodným prostriedkom na zabezpečenie

práva žalobcu sa javí byť zabezpečovacie opatrenie, aj keď žalobca sa domáhal nariadenia
neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie po vyhodnotení skutkového stavu vyplývajúceho z obsahu
žaloby, návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj písomností a dôkazov predložených
žalobcom v predmetnej veci a po dôkladnom zvážení všetkých okolností danej veci dospel k záveru, že
sú splnené zákonné predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, pretože žalobca osvedčil

predpoklady na vydanie zabezpečovacieho opatrenia.

1.5. V súvislosti so zriadením záložného práva mal súd za to, že žalobca hodnoverným spôsobom
preukázal, že N. D. sa zbavuje predmetu svojho vlastníckeho práva, čo dokladoval aktuálnym výpisom
z LV č. XXXXX, teda tieto nehnuteľnosti N. D. previedol na tretiu osobu počas konania o zaplatenie
sumy 5 821,76 eura v prospech žalovaného. Táto skutočnosť je zrejmá zo zápisu na LV, keď po vydaní

platobného rozkazu a po jeho doručení N. D., tento dňa 14. 08. 2025 previedol svoju nehnuteľnosť na
tretiu osobu, t. j. na žalovaného. Navrhovateľ domáhajúci sa nariadenia zabezpečovacieho opatrenia
musí v návrhu osvedčiť, že obava ohrozenia je reálna, teda, že osoba, na majetok ktorej navrhuje
zriadiť záložné právo zabezpečovacím opatrením, koná tak (robí faktické a právne úkony), že v
konečnom dôsledku môže dôjsť k sťaženiu alebo znemožneniu ďalšieho konania a rozhodovania vo

vecisamej,resp.kzmareniuprípadnéhonútenéhovýkonurozhodnutia.Ohrozenienárokunavrhovateľa,
či už subjektívne alebo objektívne, musí byť konkrétne a navrhovateľ ho musí osvedčiť, nestačí len
abstraktná (pravdepodobná) možnosť ohrozenia práv žalobcu. Súd prvej inštancie konštatoval, že
žalobca preukázal existenciu dôvodnej obavy o tom, že exekúcia bude ohrozená či zmarená, že sa N.
D. zbavuje majetku, a nie je mu známa skutočnosť, či N. D. disponuje dostatočným majetkom na to,

aby mohol v budúcnosti uspokojiť pohľadávku žalobcu. Pre vydanie súdneho rozhodnutia je rozhodujúci
stav veci v čase vyhlásenia rozhodnutia. Súd na základe uvedeného dospel k názoru, že obava žalobcu,
že výkon exekúcie bude ohrozený alebo zmarený, bola riadne osvedčená, žalobca preukázal svoje
tvrdenia aj predloženými listinnými dôkazmi, pričom je nesporné, že žalobca má voči N. D. nárok na
peňažné plnenie, priznané v súdnom konaní. Súd prvej inštancie tak návrhu žalobcu vyhovel a nariadil

zabezpečovacie opatrenie, ktorým zriadil záložné právo k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaného
podľa znenia výroku uznesenia, a to až do právoplatného skončenia konania o určenie neúčinnosti
kúpnej zmluvy. O nároku na náhradu trov konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí vo veci
samej.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov uvedených v §
365 ods. 1 písm. a), b), d), f), g), h) CSP. Napadnutým uznesením konajúci súd prekročil procesný
návrh žalobcu takým spôsobom, že konal o úplne inom inštitúte, ako žalobca žiadal. Žalobca svojím
návrhom sa od súdu domáhal, aby nariadil nedôkladné opatrenie, ktorým mu zakáže nakladať s
tam označeným nehnuteľným majetkom, najmä previesť vlastnícke právo k nim kúpnou zmluvou,

darovacou zmluvou, zámennou zmluvou, vložiť tieto nehnuteľnosti ako nepeňažný vklad do základného
imania obchodnej spoločnosti alebo družstva, zaťažiť ich záložným právom, vecným bremenom,
zriadiť zabezpečovací prevod vlastníckeho práva k nim, prenajať ich, vypožičať, zničiť, odstrániť,
poškodiť, urobiť neupotrebiteľnými, a to až do právoplatného skončenia konania. Hoc by aj súd bol
názoru, že je žiaduce do vzájomného vzťahu sporových strán bezodkladne zasiahnuť a poskytnúť

žalobcovi zábezpeku ohľadom faktickej vymožiteľnosti žalovaných práv pro futuro, ale nie takým
nástrojom, akým žalobca žiada (neodkladné opatrenie), potom nemal inú možnosť, iba návrh v celom
rozsahu zamietnuť. Súd nemôže svojvoľne nariadiť zabezpečovacie opatrenie. Uvedeným procesným
postupom, keď súd rozhodol v rozsahu, ktorý žalobca nenavrhoval, konal nad rámec zverených mu
právomocí. Samotný konajúci súd v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol výpočet štyroch

podmienok, ktoré musia byť kumulatívne splnené pre možnosť súdu zriadiť záložné právo vydaním
uznesenia o zabezpečovacom opatrení, a to: a) zabezpečovacie opatrenie možno zriadiť len na návrh,
b) spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty, c)
zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú
pohľadávku, d) existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie. Okrem nesplnenia podmienky pod

písm. a) evidentne nie je naplnená ani požiadavka postulovaná v písm. c), teda, že zriadenie záložného
práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku žalobcu
voči žalovanému. Predmetom konania je určenie neúčinnosti kúpnej zmluvy. Vychádzajúc zo znenia
žalobnej žiadosti, žalobca žiada, aby súd určil, že tam špecifikovaná kúpna zmluva je voči nemu právneneúčinná. Možno tak konštatovať, že výsledkom prejednania a rozhodovania o veci nebude zaviazanie
k úhrade peňažnej pohľadávky. Zabezpečovacie opatrenie nemožno nariadiť za účelom zabezpečenia
nepeňažného nároku. Právna argumentácia citovaná v predchádzajúcom odseku je plne aplikovateľná

aj v podmienkach predmetnej sporovej záležitosti. Ďalej namietal, že konanie o nariadení neodkladného
opatrenia je postihnuté vadou nepreskúmateľnosti napadnutého uznesenia, čím došlo k porušeniu jeho
práva na spravodlivý proces. Okrem toho, že súd nijak nevysvetlil, aká norma ho oprávňovala vyjsť
z rámca predmetu konania zadefinovaného žalobcom, zároveň neuviedol ani jediný dôvod na jeho
strane, ktorý by opodstatňoval potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo nasvedčoval

tomu, že je tu obava z ohrozenia exekúcie. Postup súdu je arbitrárny. Ak by sa súdom uvádzané
dôvody prijali za zákonné a správne, hoc sú výlučne postavené iba na tom, že žalobcov dlžník N. D.
sa zbavuje svojho majetku a nevedno, či má iný majetok, z ktorého by mohol uspokojiť pohľadávku
žalobcu, v podstate by to znamenalo, že v spojitosti s každou odporovacou žalobou by mal žalobca
automaticky nárok na nariadenie neodkladného (príp. zabezpečovacieho) opatrenia. Konajúci súd sa
vôbec nezaoberal osvedčením dôvodnosti nároku žalobcu, ktorému poskytol predbežnú ochranu vo

forme zriadenia záložného práva na nehnuteľnostiach v jeho vlastníctve. Súd úplne opomenul svoju
povinnosť zdôvodniť, aké skutočnosti boli pre neho relevantné pre osvedčenie, že žaloba žalobcu je
s vysokou mierou pravdepodobnosti opodstatnená. Ak by také posúdenie súd vykonal, zistil by, že
žalobcov návrh je absolútne nepresvedčivý. Poprel tvrdenia žalobcu v podanej žalobe a uviedol, že je
skutočne výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXXX vedenom Okresným úradom

Nové Zámky pre k. ú. I. J.. Tieto nehnuteľnosti nadobudol od predávajúcich N. D. a N. D. na základe
Kúpnej zmluvy zo dňa 14. 08. 2025 spísanej vo forme notárskej zápisnice v notárskej kancelárii Mgr.
Petra Dancziho. Kúpna cena bola zmluvnými stranami vzájomne dohodnutá v celkovej výške 371.000
eur, pričom časť kúpnej ceny vo výške 37.100 eur sa zaviazal hradiť z vlastných zdrojov a zvyšnú
časť vo výške 333.900 eur prostredníctvom financujúcej banky. Táto okolnosť je čitateľná aj z údajov

zapísaných na príslušnom LV, kde je v časti C – ťarchy - informácia o zriadení záložného práva na
všetky tam evidované nehnuteľnosti v prospech B. O., G. na základe Zmluvy o záložnom práve k úveru
č. 5125048407 zo dňa 14. 08. 2025. Ako dôkaz tiež označil Zmluvu o účelovom splátkovom úvere
na bývanie č. 5125048407 zabezpečenom záložným právom k nehnuteľnosti zo dňa 14. 08. 2025,
ktorého dojednaným účelom použitia bolo nadobudnutie nehnuteľností. S ponukou kúpy uvedených

nehnuteľností ho oslovila realitná maklérka A. P. D. – F., B. XXXX/XX, XXX XX I. J., IČO 43 282 580,
s ktorou už mal historickú skúsenosť, cca 3 roky dozadu. Vzhľadom na to, že o dom a priľahlé pozemky
mali (spolu s družkou) po obhliadke seriózny záujem, uzatvorili s jeho vtedajšími majiteľmi dňa 28. 07.
2025 Zmluvu o budúcej zmluve. V súvislosti s úspešne uskutočnenou právnou transakciou – kúpou
nehnuteľností od D. riadne uhradil províziu realitnej kancelárii dňa 22. 08. 2025 vo výške 4 000 eur,

ktorá bola zahrnutá do kúpnej ceny. Je nepravdivé žalobcovo tvrdenie, že rodinný dom má byť naďalej
skutočným bydliskom N. D.. Jedinými stálymi užívateľmi a obyvateľmi rodinného domu s priľahlými
pozemkami sú on, jeho družka a ich trojročná dcéra. Pôvodní vlastníci sa zmluvne zaviazali vypratať
nehnuteľnosti najneskôr do 45 kalendárnych dní od okamihu zaplatenia celej kúpnej ceny, nie však skôr
ako do 30. 09. 2025, pričom toto maximálne rozpätie lehoty aj využili. Doteraz nevie, aká korelácia má

existovaťmedzizachovanímtrvaléhopobytuN.D.naadreseQ.F.XXXX/X,XXXXXI.J.najednejstrane
a prevodom vlastníctva k nehnuteľnostiam na strane druhej. G. Q. F. XXXX/X, XXX XX I. J. uvádzaná
v Obchodnom registri SR, ako adresa trvalého pobytu N. D. nemá nič spoločné s adresou, na ktorej
sú situované nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom žalovaného právneho úkonu. Dotknuté nehnuteľnosti
v jeho vlastníctve sa nachádzajú na adrese D. G. XXXXX/X, XXX XX I. J.. Osoby N. D. a N. D. nie sú k

nemu blízkymi osobami, nie je s nimi ani v žiadnom príbuzenskom, či kamarátskom vzťahu. Ani jeden z
nich nehnuteľnosti neužíva. Žalobca rozumne netvrdil a už vonkoncom neosvedčil, že by on mohol mať
vedomosťoúmysleN.D.odplatnýmprevodomvlastníctvakdotknutýmnehnuteľnostiamukrátiťžalobcu,
ako svojho veriteľa. Práve naopak, všetky okolnosti svedčia o opaku. Pri kúpe nehnuteľností postupoval
s náležitou obozretnosťou. Kúpa sa realizovala v spolupráci s odborníkmi na trh nehnuteľností, jej

riadny priebeh mala garantovať aj bohatá zmluvná dokumentácia, bol nútený vybaviť si hypotekárny
úver za účelom zabezpečenia financovania kúpy dotknutých nehnuteľností, pričom týmto záväzkom
bude zaťažený nasledovných 30 rokov. Nakoniec aj kúpna cena zodpovedá hodnote nadobúdaných
nehnuteľností,pretoaninemohlodôjsťkzmenšeniumajetkudlžníkaN.D.,došloibakjehotransformácii.
Žalobca nijak nenaštrbil zákonnú domnienku jeho dobromyseľnosti, pričom povinnosťou tvrdenia a

dôkazným bremenom o prípadnom ukracujúcom úmysle dlžníka N. D., ale aj o tom, že mu musel
byť taký úmysel známy, je zaťažený žalobca. Súd sa pri rozhodovaní o žalobcovom návrhu taktiež
nezaoberalproporcionalitounavrhovanéhozásahudo jehoprávvpomerekuvýškepohľadávkyžalobcu,
ktorú má proti N. D.. Pri zohľadnení hodnoty nehnuteľností, ktoré žalobca žiadal rozsiahlo zaťažiťnariadením neodkladného opatrenia a pohľadávky vo výške 5.821,76 eura s prísl., ktorú malo uvedené
opatrenie zabezpečiť, nemožno konštatovať iné, než neadekvátnosť takého zásahu. Takýmto spôsobom
by bol vystavený hrozbe neprimeranej ujmy, najmä zo strany financujúcej banky, ktorá môže voči nemu

iniciovať viaceré právne kroky, v súvislosti s akýmikoľvek súdnymi obmedzeniami zaťažujúcimi buď
nehnuteľnosti samotné, alebo jej vlastníka. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie v zmysle § 388 CSP zmenil tak, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia v
celom rozsahu zamietne.

3. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, udávajúc, že žalovaný nesprávne vyvodzuje,
že súd prekročil dispozičný princíp len z dôvodu, že v žalobe výslovne navrhol nariadenie neodkladného
opatrenia. Neodkladné opatrenie nepredstavovalo cieľ jeho návrhu, ale prostriedok na dosiahnutie
sledovaného účelu, ktorým bola ochrana konkrétne označeného majetku. Z obsahu návrhu jednoznačne
vyplýva vôľa zabezpečiť predmetné nehnuteľnosti pred zmenami ich právneho osudu a tým zachovať
ich disponibilitu pre účely budúcej vymožiteľnosti uplatneného nároku. Skutočnosť, že súd zvolil

zabezpečovacie opatrenie ako zákonom preferovaný a účinnejší prostriedok ochrany, nemožno
považovať za rozhodnutie ultra petitum, keďže účel, rozsah ani predmet poskytnutej ochrany
neprekračujú obsah jeho návrhu. Súd postupoval v súlade so zásadou proporcionality, keď namiesto
absolútneho zákazu akéhokoľvek nakladania s nehnuteľnosťami, ktorý navrhoval, zvolil miernejší
zásah do práv žalovaného v podobe zriadenia zabezpečovacieho opatrenia. Takýto postup nemožno

považovať za svojvoľný, ale za materiálne naplnenie dispozičného princípu, keďže súd poskytol
ochranu v medziach jeho prejavenej vôle a v rozsahu nevyhnutnom na dosiahnutie sledovaného účelu.
Ustanovenie§324ods.3CSPnemožnovykladaťformalistickytak,ževprípade,aksúddospejekzáveru
o vhodnosti zabezpečovacieho opatrenia, je povinný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bez
ďalšieho zamietnuť. Citované ustanovenie zakotvuje subsidiaritu neodkladného opatrenia vo vzťahu

k zabezpečovaciemu opatreniu a slúži ako metodické pravidlo pre výber primeraného procesného
nástroja, nie ako procesnú sankciu za nesprávne označenie návrhu. Argumentácia žalovaného, podľa
ktorej v predmetnej veci nie je splnená podmienka zabezpečenia peňažnej pohľadávky, vychádza z
príliš zúženého a formalistického posúdenia povahy uplatneného nároku a jeho procesných dôsledkov.
Hmotné právo výslovne pripúšťa zriadenie záložného práva aj na zabezpečenie budúcej alebo

podmienenej pohľadávky, pokiaľ je táto pohľadávka dostatočne určiteľná a má konkrétny právny
základ. V prejednávanej veci je zabezpečovaná jeho pohľadávka budúcou a podmienenou pohľadávkou
založenou na presne identifikovanom právnom titule, ktorým je § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka.
Skutočnosť, že zabezpečovaná pohľadávka v čase rozhodovania o zabezpečovacom opatrení ešte
nenadobudla charakter vykonateľného nároku, sama osebe nebráni zriadeniu záložného práva. Z

uvedených dôvodov je námietka protistrany o nesplnení podmienky zabezpečenia peňažnej pohľadávky
nedôvodná. Je pravdou, že predmetom konania vo veci samej je žaloba o určenie neúčinnosti právneho
úkonu, avšak táto skutočnosť sama osebe nevylučuje existenciu ani zabezpečiteľnosť jeho peňažnej
pohľadávky v materiálnom zmysle. Odporovateľnosť právneho úkonu totiž nesleduje autonómny cieľ, ale
slúži ako prostriedok ochrany existujúcej pohľadávky veriteľa, ktorej uspokojenie bolo ohrozené právnym

úkonom dlžníka. Zabezpečované právo nespočíva v samotnom určení neúčinnosti kúpnej zmluvy, ale v
ochrane a zachovaní možnosti uspokojiť jeho peňažnú pohľadávku, ktorá je základným predpokladom
aktívnej legitimácie na podanie odporovacej žaloby. Z hľadiska účelu zabezpečovacieho opatrenia
je rozhodujúce, že v prípade úspechu žaloby o neúčinnosť právneho úkonu je oprávnený uspokojiť
svoju peňažnú pohľadávku z majetku, ktorý odporovateľným právnym úkonom ušiel z majetkovej sféry

dlžníka, prípadne, ak to nebude možné, uplatniť voči nadobúdateľovi právo na peňažnú náhradu v
rozsahu získaného prospechu. Táto eventualita predstavuje reálnu a konkrétnu peňažnú hodnotu,
ktorej budúce uplatnenie je predmetom ochrany poskytovanej zabezpečovacím opatrením. Tvrdenia
žalovaného o tom, že napadnuté uznesenie je postihnuté vadou nepreskúmateľnosti a že konajúci
súd postupoval arbitrárne, nie sú dôvodné a nezodpovedajú obsahu rozhodnutia ani zákonnému

rámcu konania o neodkladnom opatrení/zabezpečovacom opatrení. Súd v súlade so zákonom skúmal
aj mieru naliehavosti zásahu a správne poukázal na to, že nie je mu známe, či dlžník disponuje
iným dostatočným majetkom. Táto okolnosť je v konaní o zabezpečovacom opatrení relevantná,
pretože riziko ohrozenia exekúcie nemusí byť absolútne isté, ale postačuje, ak je reálne a rozumne
odôvodnené. Argumentácia žalovaného, že by takýto výklad viedol k automatickému nariaďovaniu

zabezpečovacích opatrení v každej odporovacej veci, je účelová a nepresná. V danom prípade súd
neprijal všeobecné pravidlo, ale hodnotil jedinečný skutkový stav. Zároveň nemožno prisvedčiť tvrdeniu
žalovaného, že súd sa nezaoberal osvedčením dôvodnosti jeho nároku. Ďalej uviedol, že skúmanie
primeranosti a skutočnosti protiplnenia sa v odporovacom konaní nezužuje len na formálne dojednaniekúpnej ceny, ale zahŕňa aj posúdenie reálneho toku finančných prostriedkov, ich transparentnosti
a časovej a vecnej súvislosti s prevodom. Skutočnosť, že časť kúpnej ceny mala byť financovaná
prostredníctvom úveru zabezpečeného záložným právom v prospech banky, nepreukazuje sama osebe,

že predávajúci skutočne získal protihodnotu zodpovedajúcu hodnote prevádzaných nehnuteľností,
ani že finančné prostriedky neboli v konečnom dôsledku len formálne „pretočené“ bez reálneho
ekonomického efektu na majetkovú sféru dlžníka. Za osobitne významnú považuje okolnosť, že
podľa kúpnej zmluvy mala byť kúpna cena uhradená na päť rozdielnych bankových účtov. Práve
takéto rozdelenie platieb v spojení s časovou súbežnosťou prevodu nehnuteľností a prebiehajúceho

súdneho konania voči predávajúcemu zakladá dôvodnú potrebu preverenia, či došlo k skutočnému a
konečnému odlivu finančných prostriedkov z majetkovej sféry žalovaného a k ich reálnemu prírastku
v majetku predávajúceho. Ani zapojenie realitného makléra, ani úhrada provízie nepredstavujú dôkaz
dobromyseľnosti nadobúdateľa v zmysle § 42a a nasl. Občianskeho zákonníka, keďže tieto skutočnosti
sa týkajú výlučne vonkajšej formy transakcie, nie jej vnútorného ekonomického účinku. Nespochybňuje,
že žalovaný nie je osobou blízkou pôvodným vlastníkom nehnuteľností – N. D. a N. D., ani že by s nimi

bol v príbuzenskom alebo inom osobnom vzťahu. Táto skutočnosť však sama osebe nepostačuje na
vylúčenie vedomosti o okolnostiach nasvedčujúcich ukracujúcemu charakteru prevodu, najmä ak ide o
nadobudnutie nehnuteľnosti vysokej hodnoty. Náležitá obozretnosť sa nevyčerpáva podpisom zmluvy
s rozsiahlymi vyhláseniami predávajúceho, ale zahŕňa aj elementárne overenie dostupných informácií,
najmä ak ide o právny úkon mimoriadnej hospodárskej hodnoty. Nesúhlasí s tvrdením žalovaného,

že nariadenie zabezpečovacieho opatrenia predstavuje neprimeraný zásah do jeho práv z dôvodu
nepomeru medzi hodnotou nehnuteľností a výškou zabezpečovanej pohľadávky. Zabezpečovacie
opatrenie nepredurčuje výsledok konania o určenie neúčinnosti kúpnej zmluvy, ani nepredstavuje
prejudikovanieprávžalovaného.Idevýlučneodočasnýprostriedokochrany,ktoréhoúčelomjezachovať
existujúci majetkový stav do času meritórneho rozhodnutia súdu tak, aby bola zachovaná reálna

možnosť uspokojenia uplatňovaného nároku. Zastáva názor, že nariadené zabezpečovacie opatrenie
nepredstavuje neprimeraný zásah do práv žalovaného, ale je primeraným a nevyhnutným prostriedkom
na ochranu jeho práv, ktorého pohľadávka by bez takejto ochrany mohla zostať fakticky nevymožiteľná.
Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací v zmysle ustanovenia § 34 CSP preskúmal vec bez nariadenia
odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné a napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b/, c/ CSP zrušiť a podľa § 391
ods. 1 CSP vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. V prejednávanej veci žalobca spolu so žalobou vo veci samej o neúčinnosť právneho úkonu, žiadal,
aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by zakázal žalovanému nakladať s nehnuteľnosťami
vedenými na Okresnom úrade Nové Zámky, Katastrálny odbor, okres Nové Zámky, obec I. J., v
katastrálnom území I. J., zapísaných na liste vlastníctva č. XXXXX, ako rodinný dom na pozemku parc.
č. 3233/130 so súpisným číslom XXXXX, parcela C-KN číslo 3233/61 zastavaná plocha a nádvorie

o výmere 107 m2, parcela C-KN číslo 3233/130 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 129 m2, parcela
C-KN číslo 3233/131 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 428 m2, a to najmä previesť vlastnícke
právo k tejto nehnuteľnosti kúpnou zmluvou, darovacou zmluvou, zámennou zmluvou, vložiť túto
nehnuteľnosť ako nepeňažný vklad do základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva, zaťažiť
túto nehnuteľnosť záložným právom, vecným bremenom, zriadiť zabezpečovací prevod vlastníckeho

práva k tejto nehnuteľnosti, túto nehnuteľnosť prenajať, vypožičať, zničiť, odstrániť, poškodiť, urobiť
neupotrebiteľnou, a to až do právoplatného skončenia konania vedeného pred Okresným súdom Nové
Zámky o určenie právnej neúčinnosti scudzenia uvedenej nehnuteľnosti. Dôvodil, že ako veriteľ má
pohľadávku voči dlžníkovi O. N. D. vo výške 5.821,72 eura s príslušenstvom, priznanú právoplatným
a vykonateľným platobným rozkazom, vydaným v upomínacom konaní Okresným súdom Banská

Bystrica dňa 21. 05. 2025 sp. zn. 12Up/603/2025, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť
dňa 10. 06. 2025. Dlžník spolu s manželkou ako vlastníci nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXXX,
v katastrálnom území I. J., kúpnou zmluvou zo dňa 14. 08. 2025 previedli nehnuteľnosti do vlastníctva
žalovaného. Žalobca má za to, že v danom prípade sa nejednalo o prevod, ktorý by bolo možné
kvalifikovať ako obvyklý, s primeraným skutočným protiplnením. K prevodu vlastníckeho práva malo

pritom dôjsť dňa 14. 08. 2025, teda až po tom, čo dlžník podal odpor proti vydanému platobnému
rozkazu. Táto časová následnosť podľa žalobcu výrazne zosilňuje indície o účelovom a formálnom
charaktere predmetného právneho úkonu s ohľadom na peňažné nároky žalobcu proti dlžníkovi. Má
za to, že úmyslom dlžníka bolo ukrátiť uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, z ktorého dôvodužiadal v merite veci rozhodnúť v zmysle petitu podanej žaloby a vysloviť právnu neúčinnosť napádaného
právneho úkonu medzi jeho dlžníkom a žalovaným. Súčasne dôvodil, že má za to, že uvedené
skutočnosti nasvedčujú okrem iného aj tomu, že v budúcnosti môže dôjsť k ďalšiemu nakladaniu s

nehnuteľnosťou, prípadne to, že sa žalovaný začne zbavovať tohto majetku v úmysle zamedziť mu alebo
iným veriteľom získať späť to, čo neoprávnene ušlo z majetku dlžníka. Žalobca je presvedčený o tom, že
v záujme krytia napádaného úkonu a znemožnenia jeho uspokojenia môže žalovaný realizovať prevod
nehnuteľnosti na ďalšie osoby, aby tak vytvoril zdanie dobromyseľnosti ďalších nadobúdateľov, a to
akonáhle sa dozvie o podanej žalobe. Navrhol tak nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým sa žalovanému

zakáže previesť nehnuteľnosť na ďalšie osoby až do skončenia konania o určenie neúčinnosti kúpnej
zmluvy a zabezpečí sa tak možnosť, aby sa žalobca v budúcnosti mohol uspokojiť z majetku, ktorý z jeho
pohľadu ušiel z dispozície dlžníka. V prípade, ak by súd nevyhovel návrhu, existuje tu dôvodná obava,
že žalovaný prevedie nehnuteľnosť na ďalšie osoby.

6. O návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia so žalobcom vymedzeným petitom

rozhodol súd prvej inštancie tak, že nariadil zabezpečovacie opatrenie, ktorým na prejednávaných
nehnuteľnostiach zriadil záložné právo.

7. Rozhodujúc o podanom odvolaní žalovaného proti napadnutému uzneseniu súdu prvej inštancie,
dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné, čo viedlo odvolací súd k postupu

podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b/, c/ CSP a k zrušeniu napadnutého uznesenia súdu prvej
inštancie a vráteniu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

9. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia CSP platí, že nariadenie neodkladného opatrenia
je podmienené tým, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením podľa § 343
CSP. Neodkladné opatrenie má tak k zabezpečovaciemu opatreniu vzťah subsidiarity. Pokiaľ potom súd
dospeje k záveru, že nariadenie zabezpečovacieho opatrenia by bolo vo vzťahu k účelu vyplývajúcemu

z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia možné, samotný návrh zamietne. Teda, súd nemôže
zmeniť právnu kvalifikáciu a nariadiť zabezpečovacie opatrenie bez toho, aby to bolo navrhnuté, keďže
oba inštitúty majú odlišné procesné predpoklady a účinky. Ak súd dospeje k záveru, že navrhovaný
účel by sa dal dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (ktoré navrhnuté nebolo), návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietne pre nesplnenie podmienky subsidiarity.

10. Z hľadiska účelu sledovaného právnou úpravou neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia je
potrebné uviesť, že zákaz určitého správania sa vlastníka - nakladania s nehnuteľnosťou, obmedzuje
vlastníka v jeho dispozícii s nehnuteľnosťou, kdežto zriadením sudcovského záložného práva sa
konštituuje nové vecné právo.

11. Preskúmavajúc napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie, je potrebné jednoznačne konštatovať,
že vyššie uvedeným sa súd prvej inštancie neriadil. Jeho postup, ktorým na základe návrhu žalobcu
na nariadenie neodkladného opatrenia s požadovaným petitom návrhu smerujúcim k zákazu určitého
správania sa žalovaného súd prvej inštancie nariadil zabezpečovacie opatrenie, ktorým zriadil záložné

právo k nehnuteľnostiam, nebol správny. Ani z obsahu samotného návrhu žalobcu nebolo vôbec zrejmé,
že jeho účelom bolo zriadiť sudcovské záložné právo, tak ako o tom súd prvej inštancie rozhodol.
Z návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia naopak vyvstáva jeho obava, že žalovaný
môže realizovať prevod nehnuteľností, ktoré nadobudol na základe kúpnej zmluvy od dlžníka žalobcu
a s ohľadom na túto jeho obavu smeroval i petit navrhovaného neodkladného opatrenia. Pokiaľ súd

prvej inštancie, vzhľadom na takto formulovaný petit a požadovaný inštitút právnej ochrany svojim
rozhodnutím založil nové právo - záložné právo, konal nad rámec žalobcom požadovaného petitu,
ktorým bol viazaný. Z obsahu napadnutého rozhodnutia pritom nemožno zistiť, prečo súd prvej inštancie
takto postupoval, keď rozhodoval o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, z ktorého bol
zrozumiteľný ním sledovaný účel požadovanej právnej ochrany. V tomto ohľade je potrebné rozhodnutie

súdu prvej inštancie považovať i za nepreskúmateľné, tak ako dôvodne namietal i žalovaný v podanom
odvolaní.Zobsahuodôvodnenianapadnutéhorozhodnutiaokremtohovyplývaito,žedôvodnosťsúdom
prvej inštancie nariadeného zabezpečovacieho opatrenia súd prvej inštancie videl v konaní samotného
dlžníka žalobcu N. D., vo vzťahu ku ktorej osobe súd prvej inštancie poukazoval na konanie smerujúcek zbaveniu sa majetku, a to napriek tomu, že tento subjekt nie je účastníkom konania o nariadenie
neodkladného opatrenia, ale žalovaným v tomto konaní je aktuálny vlastník nehnuteľností, vo vzťahu ku
ktorému je i návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podaný. Teda, žalovaný je subjekt, ktorému

má byť uložená žalobcom požadovaná povinnosť z neodkladného opatrenia a vo vzťahu k žalovanému
napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie neobsahuje žiadne odôvodnenie toho, prečo je ním zvolená
forma právnej ochrany žalobcu dôvodná. V tomto ohľade odvolací súd ešte udáva, že je potrebné ujasniť
si i skutočnosť, aký charakter má konanie vo veci samej, keď vo veci samej žalobca neuplatňuje právo
na peňažné plnenie od dlžníka, ale žaloba vo veci samej je svojou povahou žalobou určovacou.

12. S ohľadom na vyššie konštatované, odvolací súd dospel k záveru, že postup súdu prvej inštancie,
ktorý napriek požadovanému nariadeniu neodkladného opatrenia, nariadil zabezpečovacie opatrenie
a žalobcovi poskytol iný predmet právnej ochrany nad rámec ním požadovaného, bol nesprávny, čo
viedlo odvolací súd k postupu podľa § 389 ods. 1 písm. b/, c/ CSP. Úlohou súdu prvej inštancie
bude opätovne posúdiť dôvodnosť žalobcom podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

smerujúceho voči žalovanému v tomto konaní a o tomto rozhodnúť, k čomu odvolací súd udáva, že
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, vzhľadom na žalobcom vymedzený účel vyplývajúci z návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, ako i charakter sporu ako takého, nepovažuje za dôvodné a za
porušeniezásadysubsidiaritytýchtoprocesnýchinštitútov.Úlohousúduprvejinštanciebudetakposúdiť,
či je dôvodné nariadiť žalobcom požadované neodkladné opatrenie s ohľadom na skutkové a právne

okolnosti tejto veci a vo veci rozhodnúť a rozhodnutie presvedčivo odôvodniť.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§

419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).