Uznesenie ,
Zmenené Judgement was issued on Monday, February 9, 2026

Súd: Mestský súd Bratislava II
Spisová značka: 40P/8/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1226200130
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Onuferová
ECLI: ECLI:SK:MSBA2:2026:1226200130.1

Uznesenie

Mestský súd Bratislava II vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: D. nar. XX.XX.XXXX, bytom u
matky, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom, Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava,
Odbor sociálnych vecí a rodiny, Oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, so sídlom
Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matky - L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P., otca - D. nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom H., o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a návrhu matky na

nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd ustanovuje Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Odbor sociálnych vecí a rodiny,
Oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, za
opatrovníka pre maloleté dieťa: D. nar. XX.XX.XXXX, na zastupovanie maloletého dieťaťa a ochranu
jeho záujmov v konaní sp. zn. 40P/8/2026.

II. Súd nariaďuje neodkladné opatrenie nasledujúceho znenia:

Súd dočasne zveruje maloleté dieťa: D., nar. XX.XX.XXXX., do osobnej starostlivosti matky, do
právoplatnosti skončenia vo veci samej.

Otec sa zaväzuje prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 100,- € mesačne, ktorú je povinný
zasielať k rukám matky vždy do 15-ho dňa kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu
mesiacu, za ktorý sa výživné platí.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka maloletého dieťaťa sa návrhom doručeným súdu dňa 15.01.2026, domáhala nariadenia
neodkladného opatrenia, ktorým súd na čas do právoplatného skončenia konania vo veci samej zverí
maloletého do osobnej starostlivosti matky, zaviaže otca platiť výživné na maloletého vo výške 100 eur

mesačne k rukám matky, vždy do 15. dňa v mesiaci.

2. Návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletého tvorili pár dvadsaťdva rokov. Žili v spoločnej domácnosti
od roku 2004 v rodinnom dome, ktorý vlastnia rodičia otca maloletého. Problémy nastali v roku 2022, keď
otec maloletého začal tvrdiť, že chodieva pracovať - hrávať na klavír do Rakúska. Neskôr sa ukázalo, že
chodieval za svojou terajšou priateľkou. Jeho odchody z domu sa začali čoraz viac opakovať, intenzita

sa začala stupňovať a domov opúšťal už aj na 20 dní. Začiatkom novembra roku 2022 prišiel domov
a následne dňa 15.11.2022 odišiel a tvrdil, že sa bude snažiť chodiť domov častejšie. Otec maloletého
domov prišiel od posledného odchodu až dňa 26.4.2023, čo je skoro pol roka od jeho odchodu. V tento
deň otec maloletého prišiel pre maloletého, počas toho, ako som bola v práci a zobral ho do Senca do
kaviarne, kde mu predstavil jeho priateľku ako „novú mamičku". Od tohto dňa maloletý svojho otca opäť
nevidel. Otec maloletého udržiaval kontakt s maloletým len každý tretí až piaty deň prostredníctvom

jeho matky, starej mamy maloletého, ktorá ho brávala do a zo školy, keďže som pracovala. Ohľadom
Maloletého sa otec maloletého zaujímal cez telefón, kedy sa spýtal vždy len pár otázok v časovomúseku maximálne 45 sekúnd a sľuboval mu, že ho príde pozrieť. Maloletý si už po čase uvedomoval,
že otec klame. O maloletého prejavoval minimálny záujem a skôr prevažoval záujem o to, či matka
má nejakého priateľa a ak áno, že ju zabije. Vyhrážanie pokračovalo ďalej, keď matku a maloletého,

otec a jeho matka tri-krát po sebe vyhadzovali z domu, ktorý je vo vlastníctve matky otca s tým, že si
matka bude musieť v blízkej budúcnosti nájsť nové bývanie, aj preto je potrebné neodkladným opatrením
upraviť práva a povinnosti k maloletému. Vzťah maloletého s jeho otcom ochladol. Otec maloletého
počas jeho neprítomnosti prejavoval len minimálny záujem o maloletého. Nepodieľal sa na výchove
maloletého a nestaral sa ani o jeho školské či mimoškolské aktivity. Rovnako neprispieval na maloletého,

nakoľkotvrdil,ženemápeniaze.Správanieotcavážneohrozujúpsychický,emocionálnyasociálnyvývin
maloletého dieťaťa. Otec dlhodobo vedie nestabilný spôsob života. Zo sociálnych sietí a z matkiných
osobných poznatkov je zrejmé, že otec pravidelne navštevuje spoločenské rómske podujatia, na ktorých
požíva alkohol. Otec o maloletého dlhodobo neprejavuje primeraný záujem. V čase, keď bol maloletý
chorý, mu neposkytol žiadnu pomoc, ani napriek opakovaným pokusom o kontakt zo strany matky. Otec
zanedbáva svoju vyživovaciu povinnosť, na potreby maloletého neprispieva, a to napriek tomu, že matka

musela znášať zvýšené náklady spojené s bývaním, keď bola nútená odisť aj s maloletým z rodinného
domu. Bola nútená spolu s maloletým prechodne bývať v hoteli. Náklady si musela hradiť z pôžičiek,
ktoré doposiaľ spláca. V súčasnosti je v podnájme s maloletým v 1 izbovom byte. V minulosti došlo
k incidentu, pri ktorom bola privolaná policajná hliadka. Otec matku fyzicky napadol a to v prítomnosti
maloletého, čo u neho vyvolalo strach a stres. Otec maloletého sa v podnapitom stave sa vyhrážal

samovraždou. Psychické zdravie maloletého bolo ohrozené viackrát pri hádkach, kedy otec maloletého
zvyšoval hlas, otec im nedovolil odísť a bol agresívnejší. V dôsledku vyššie uvedených skutočností sa
u maloletého začali prejavovať známky psychického rozkolísania - má záchvaty, a obavy z opustenia
zo strany matky, ktorá ho vždy ubezpečí že ho nikdy neopustí. Maloletý reaguje citlivo na akýkoľvek
kontakt s otcom, ktorý v ňom vyvoláva stres, úzkosť a pocity neistoty. Uvedený stav chce v blízkej

budúcnosti riešiť s odborníkom, avšak náklady na terapiu sú vysoké a aktuálne neprimerané vzhľadom
na jej finančný stav. V prítomnosti matky je maloletý pokojný, vyrovnaný a cíti sa v bezpečí. Je zrejmé, že
prostredie zabezpečované matkou predstavuje pre Maloletého stabilitu, istotu a emocionálne zázemie.
Otec maloletého nie je zamestnaný, nie je evidovaný na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, vôbec
neprejavuje záujem pracovať a odmieta sa zamestnať z dôvodu, že jemu žiadny nadriadený nebude

rozkazovať a chce len podnikať čo sa mu aj s terajšou partnerkou darí. Otec prejavuje skôr starostlivosť
o seba a svoju terajšiu partnerku a neplní si základnú povinnosť voči maloletému.

3. Podľa § 117 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), ak treba, aby
za maloletého konal opatrovník, súd na návrh ustanoví za opatrovníka najmä blízku osobu maloletého,

u ktorej je predpoklad, že bude konať v záujme maloletého, ak s ustanovením súhlasí. Inak ustanoví za
opatrovníka orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.
4. Podľa § 31 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (zákon o rodine), žiadny z rodičov nemôže
zastupovať svoje maloleté dieťa, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov
medzi rodičmi a maloletým dieťaťom alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom

navzájom; v takom prípade súd ustanoví maloletému dieťaťu opatrovníka, ktorý ho bude v konaní alebo
pri určitom právnom úkone zastupovať (ďalej len „kolízny opatrovník"). Je potrebné, aby bol maloletý
zastúpený opatrovníkom. Preto súd v zmysle § 117 CMP v nadväznosti na § 31 ods. 2 zákona o rodine
ustanovilzaopatrovníkaorgánsociálnoprávnejochranydetíasociálnejkurately-Úradpráce,sociálnych
vecíarodinyBratislava,oddeleniesociálnoprávnejochranydetíasociálnejkurately(výrokI),nakoľkoide

okonaniekuktorémuzjavnemôžedôjsťkukonfliktuzáujmovrodičovasúdvdanomprípadenepovažuje
za účelné ustanoviť opatrovníka z okruhu blízkych osôb. Opatrovník je povinný vykonávať svoju funkciu
v záujme maloletého dieťaťa (§ 61 ods. 1 v nadv. § 31 ods. 4 zákona o rodine).

5. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), na konania

podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje
inak.

6. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení zákona č. 87/2017
Z. z. (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh

nariadiť neodkladné opatrenie.7. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným
opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

8.Podľa§326ods.1CSP,vnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniasapoprináležitostiachžaloby
podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého

neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

9. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

10. Podľa § 329 ods. 1 vety prvej a ods. 2 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

11. Podľa § 330 ods. 1 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

12. Podľa § 360 CMP, neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno

začať aj bez návrhu.

13. Podľa článku 5. zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Zákon o rodine“), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých
veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä

a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom
sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d)
okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e)
ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej,
telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity

dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality
a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi,
súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného
prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

14. Podľa § 28 ods. 1 a ods. 2 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä
sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa,
zastupovanie maloletého dieťaťa a správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti
majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

15. Podľa ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú
na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo
podieľať sa na životnej úrovni rodičov (ods. 2). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada
na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj

na starostlivosť rodičov o domácnosť (ods. 4). Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (ods. 5).

16. Podľa ust. § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah

ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

17. Podľa ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

18. Podľa § 366 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.19. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

20. Neodkladné opatrenie predstavuje inštitút neodkladnej procesnej ochrany, ktorým sa bezodkladne
upravujú pomery účastníkov konania. Vzhľadom na charakter neodkladného opatrenia ako nástroja
zabezpečujúceho úpravu pomerov v rozsahu odôvodnenom naliehavou potrebou súd v konaní o
nariadenie neodkladného opatrenia rozhoduje iba na základe skutočností a tvrdení uvedených v návrhu

a na základe predložených listinných dôkazov, ktoré by mali hodnoverne osvedčovať stav tvrdený
v návrhu. Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní. Postačuje,
že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná.
Základným predpokladom prípustnosti a dôvodnosti neodkladného opatrenia je teda tvrdenie a
osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi účastníkmi konania a nevyhnutnosť bezodkladnej úpravy
právneho vzťahu medzi nimi. Navrhovateľ teda musí osvedčiť, že bez okamžitej, hoci i len dočasnej,

úpravy právnych pomerov by bolo právo ohrozené. Pokiaľ má mať navrhované neodkladné opatrenie
len dočasnú povahu, jeho nariadením nemôže byť navodený nezvratný stav. Neodkladným opatrením
nemožno s poukazom na princíp proporcionality obmedziť povinný subjekt neprimeraným spôsobom
alebo nad nevyhnutný rozsah.

21. Neodkladné opatrenie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých má mať vzhľadom na
skutočnosť, že ide o úpravu bezprostredne dotýkajúcu sa záujmov maloletých detí (ktorým sa priznáva
osobitný stupeň ochrany), avšak pred vydaním rozhodnutia vo veci samej, bez vykonania riadneho
dokazovania, miesto len tam, kde bez okamžitého zásahu zo strany súdu vo forme bezodkladnej úpravy
pomerov sú záujmy, starostlivosť, výchova, výživa, či dokonca zdravie alebo život maloletého dieťaťa

vážne ohrozené. Účelom neodkladných opatrení je tak rýchlo a pružne riešiť situáciu, v prípade, že je
potrebný okamžitý zásah súdu do pomerov účastníkov, v dotknutom prípade pomerov maloletého, s
cieľom ochrany jeho práv a v prípade konkrétneho ohrozenia.

22. Po oboznámení sa s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, pripojenými listinnými

dôkazmi, dospel súd k záveru, že v konaní bola preukázaná naliehavá potreba bezodkladnej úpravy
pomerov účastníkov a sú dané podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúceho v
dočasnom zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky. Nakoľko rodičia maloletého nežijú v
spoločnej domácnosti a výkon rodičovských práv a povinností k maloletému nie je doposiaľ upravený,
súd v záujme ochrany záujmov maloletého, zveril maloletého na čas do právoplatného skončenia

konania vo veci samej do osobnej starostlivosti matky, ktorá výlučne zabezpečuje starostlivosť o
maloletého.

23. Súd bude naďalej pokračovať v konaní o návrhu na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností,
v ktorom po zabezpečení a vyhodnotení potrebných dôkazov rozhodne vo veci samej. V rámci konania

vo veci samej bude riadne preskúmavať aj majetkové pomery oboch rodičov, ich zárobkové možnosti
a bude riadne stanovené výživné. Súdom stanovené výživné v sume 100,- Eur, povinnosťou platenia
ktorého súd zaviazal otca v rámci konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia spĺňa len
charakter určenia výživného v nevyhnutnej miere v zmysle citovaného ust. § 366 CMP, bez ďalšieho
dokazovania.

24. S poukazom na citované ustanovenie § 58 CMP bude súd rozhodovať o nároku na náhradu a o
výške trov konania v rozhodnutí vo veci samej.

Poučenie:

Proti výroku I tohto uznesenia nie je možné podať odvolanie (§ 357 CSP a contrario).

Proti výroku II a III tohto uznesenia je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Mestskom súde Bratislava II.

Odvolanie môže podať strana (účastník poľa CMP), v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.