Uznesenie – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam… ,
Odmietajúce podanie Judgement was issued on Thursday, February 25, 2026

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 8Cdo/146/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8421201964
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2026:8421201964.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu T. K., narodeného XX. G. XXXX, C., O. L. XXXX/
XX, zastúpeného advokátom JUDr. Ivanom Hricom, Spišská Nová Ves, Ing. Kožucha 8, proti žalovanej
K. Y., narodenej XX. Y. XXXX, Ľ., Z. XXXX/XX, zastúpenej advokátom Mgr. Karolom Ševecom, Prešov,
Hlavná 29, o určenie neplatnosti právnych úkonov a určenie vlastníckeho práva, vedenom na Okresnom
súde Poprad pod sp. zn. KK-5C/22/2021, o dovolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Prešove

z 25. januára 2024 sp. zn. 6Co/31/2023, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov dovolacieho konania proti žalovanej v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. KK-5C/22/2021-121 zo 14. júna

2023 v spojení s opravným uznesením č. k. KK-5C/22/2021-136 zo 16. júna 2023 určil, že odstúpenie od
kúpnej zmluvy z 26. júla 2021, datované dňa 5. októbra 2021, napísané žalovanou K. Y., narodenou XX.
Y. XXXX, Ľ., Z. XXXX/XX, adresované žalobcovi T. K., je neplatné; v prevyšujúcej časti žalobu zamietol;
žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

1.1. Právne vec posúdil v súlade s ustanoveniami § 37 ods. 1, § 39, § 40 ods. 1, § 48 ods. 1 a 2, § 49,

§ 49a, § 588 a § 597 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Občiansky zákonník“), § 137 písm. c) a písm. d) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) a § 34 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. o
katastrinehnuteľnostíaozápisevlastníckychainýchprávknehnuteľnostiam(Katastrálnyzákon)vznení
neskorších predpisov (ďalej len „Katastrálny zákon“). Na základe výsledkov vykonaného dokazovania
ustálil, že žalobca ako kupujúci a žalovaná ako predávajúca uzavreli dňa 26. júla 2021 kúpnu zmluvu,

predmetom ktorej bol prevod bytu č. XX na X. p. vchod č. XX, bytového domu súpisného č. XXXX
v C., postaveného na pozemku parcelného č. C KN XXXX, k. ú. C. v podiele 1/1 v pomere k celku,
spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu súpisného
č. XXXX v C. o veľkosti 5569/246772 a spoluvlastníckeho podielu na pozemku parcelného č. C KN
XXXX, k. ú. C., druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 388 m2, o veľkosti 5569/246772
(ďalej len „sporná nehnuteľnosť“), za dohodnutú kúpnu cenu vo výške 21 200 eur, ktorá mala byť

uhradená z hypotekárneho úveru schváleného Prima bankou, a. s. predávajúcej na účet uvedený v
zmluve. V konaní bolo zistené, že z účtu vedeného v O. K. A. Q.. A.. na meno T. K. bol dňa 3. augusta
2021 uskutočnený príkaz žalobcu na úhradu sumy 21 200 eur v prospech žalovanej. Súd prvej inštancie
pritom vychádzal zo zistenia, že žalovaná ako predávajúca úkonom datovaným dňa 5. októbra 2021 s
okamžitou platnosťou odstúpila od zmluvy uzatvorenej dňa 26. júla 2021 z dôvodu neuhradenia kúpnej
ceny za nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom prevodu podľa kúpnej zmluvy. Zároveň žalovaná dňa 5.

októbra 2021 požiadala o späťvzatie návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností
č. k. OU-KK-KO-V 2199/2021/Su a súčasne požiadala Okresný úrad Kežmarok, katastrálny odbor, ozastavenie konania o návrhu na vklad vlastníckeho práva, následkom čoho Okresný úrad Kežmarok,
katastrálny odbor, rozhodnutím OU-KK-KO-V 2199/2021/Su zo 6. októbra 2021 vkladové konanie podľa
§ 31a písm. s) Katastrálneho zákona prerušil. Žalobca v uznaní dlhu z 26. júla 2021 uznal dlh čo do

dôvodu a výšky v sume 62 200 eur v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka, pozostávajúci z dlžnej
istiny vo výške 62 200 eur a dlžných úrokov z omeškania vo výške 0 eur, ktorý vznikol neplnením jeho
povinností medzi ním ako dlžníkom a Y. Y. narodeným XX. B. XXXX, C., G. XX ako veriteľom dňa 1. júla
2021 a zaviazal sa uvedený dlh zaplatiť do 30. septembra 2021. Ďalej z nájomnej zmluvy z 30. júna 2021
vyplýva, že žalovaná ako prenajímateľka a výlučná vlastníčka bytu prenechala žalobcovi ako nájomcovi

za odplatu do užívania byt za účelom bývania na dobu určitú do 30. septembra 2021 so začiatkom nájmu
od 1. júla 2021. Z výpisu z listu vlastníctva (ďalej len ,,LV“) č. XXXX k. ú. C. taktiež vyplýva, že žalovaná
je výlučnou vlastníčkou predmetného podielu spornej nehnuteľnosti so spoluvlastníckym podielom 1/1
titulom Osvedčenie o priebehu a vykonaní dražby z 15. februára 2017 - N 42/17 - Z 423/17 - 235/17.

1.2. Pri právnom posúdení danej veci súd prvej inštancie vychádzal z názoru, že základným

predpokladom možnosti odstúpenia od zmluvy, bez ohľadu na to, či sa jedná o odstúpenie podľa
Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka alebo iného zákona, je platnosť zmluvy, od ktorej chce
niektorá zo zmluvných strán odstúpiť. Poukázal na právny názor vyplývajúci z uznesenia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/111/2008 z 30. júna 2009, v zmysle ktorého v konaní o určenie
neplatnosti odstúpenia od zmluvy treba ako predbežnú otázku riešiť otázku jej platnosti, pretože odstúpiť

možno len od platnej zmluvy. V okolnostiach danej veci dospel teda k záveru, že kúpna zmluva z
26. júla 2021 bola uzavretá zmluvnými stranami slobodne a dobrovoľne, s tým že kúpna cena bola
dohodnutá v sume 21 200 eur. K námietke neprimeranosti ceny poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/244/2018 z 27. júna 2019, v zmysle ktorého sa neprieči zákonu, pokiaľ
účastníci kúpnej zmluvy v prípade, na ktorý sa nevzťahuje cenová regulácia, dojednajú cenu vo výške,

ktorá je buď vyššia alebo nižšia ako cena obvyklá (trhová). V rámci zmluvnej voľnosti nie je v týchto
prípadoch právnym poriadkom zakázané ani dojednanie príliš nízkej kúpnej ceny (laesio enormis), resp.
dojednanie, pri ktorom je zvlášť hrubý nepomer medzi plnením a protiplnením. K námietke uzatvorenia
kúpnej zmluvy v tiesni konštatoval, že pojem tiesne nie je zákonne definovaný, pričom ide o objektívny
stav, do ktorého sa osoba, ktorej sa týka, mohla dostať aj vlastným pričinením. V danom prípade dospel

k záveru, že žalovaná nebola v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy v tiesni v dôsledku nepriaznivého
psychického stavu vyvolaného stratou dieťaťa, nakoľko k tejto udalosti došlo s časovým odstupom dva
a pol mesiaca. Na základe uvedeného uzavrel, že kúpna zmluva je platná, pretože nebolo preukázané,
že by bola uzatvorená v tiesni a kúpna cena bola síce nižšia ako cena trhová, bola však medzi stranami
dohodnutá na základe zmluvnej voľnosti, pričom predávajúca počas celého konania súdu nepredložila

žiadnu inú dohodu ohľadom kúpnej ceny, ktorá mala byť podľa jej tvrdenia vo výške 83 400 eur, ktorú
skutočnosť nebolo možné vyvodiť ani z uznania dlhu, ktoré sa malo týkať dlhu žalobcu voči tretej osobe
Y. Y. ako veriteľovi (otcovi žalovanej).

1.3. Vzhľadom na prejudiciálny záver o platnosti kúpnej zmluvy, súd prvej inštancie skúmal aj podmienky

procesnej prípustnosti žaloby v zmysle § 137 písm. d) CSP. Uviedol, že žaloba je prípustná len v prípade,
ak to vyplýva z osobitného predpisu, pričom postačuje, aby prípustnosť takejto žaloby bola vyjadrená
v osobitnom ustanovení nepriamo (implicitne). Za takýto osobitný predpis považoval ustanovenie §
34 ods. 2 Katastrálneho zákona, podľa ktorého ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu alebo
neplatnosti dobrovoľnej dražby, okresný úrad vyznačí stav pred týmto právnym úkonom alebo pred

dobrovoľnou dražbou; to platí aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou
a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka. Ak teda súdne
rozhodnutie o neplatnosti právneho úkonu týkajúceho sa nehnuteľnosti je podľa aktuálnej právnej úpravy
stále zapísateľné do katastra nehnuteľností, znamená to, že daná úprava aj po zmene koncepcie
určovacích žalôb akceptuje existenciu súdneho rozhodnutia o neplatnosti právneho úkonu vo vzťahu k

nehnuteľnostiam. Práve preto bolo potrebné považovať ustanovenie § 34 ods. 2 Katastrálneho zákona
za osobitný predpis vo vzťahu k ustanoveniu § 137 písm. d) CSP. Uvedené ustanovenie v danom prípade
súviselo s ustanovením § 31b ods. 1 písm. b) Katastrálneho zákona, podľa ktorého konanie o návrhu
na vklad sa zastaví, ak účastník konania odstúpil od zmluvy pred vydaním rozhodnutia o návrhu na
vklad. K uvedenému súd prvej inštancie poukázal na rozhodnutie Okresného úradu Kežmarok zo 6.

októbra 2021 č. OU-KK-KO-V 2199/2021/Su, ktorým bolo konanie o povolení vkladu vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam podľa § 31a písm. a) Katastrálneho zákona prerušené a žalobca bol poučený o práve
podať žalobu o určenie neplatnosti odstúpenia od predmetnej zmluvy, v prípade jej nepodania vkladové
konanie bude zastavené. V kontexte uvedeného preto súd prvej inštancie zastával názor, že vyriešenieotázky (ne)platnosti tohto právneho úkonu malo zásadný význam pre rozhodnutie o návrhu na vklad pre
zápis vlastník nehnuteľnosti do katastra.

1.4. K meritórnej otázke namietanej platnosti odstúpenia od zmluvy uviedol, že podmienkou odstúpenia
od zmluvy je existencia niektorého z právnych dôvodov uvedených v ustanovení § 48 ods. 1
Občianskeho zákonníka, t. j. môže sa zakladať na zákone, ktorý ho v konkrétnom prípade a situácii
pripúšťa alebo na zmluve, ak bolo právo odstúpiť od zmluvy vyhradené jednej, príp. obom stranám.
Odstúpenie od zmluvy sa najčastejšie uplatňuje ako forma sankcie za porušenie určitej povinnosti

vyplývajúcej niektorej strane zo zákona alebo zo zmluvy. Vo všeobecnosti je dôvodom odstúpenia od
zmluvy jej uzavretie v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok, omeškanie dlžníka s plnením
dlhu alebo poskytnutie vadného plnenia. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania považoval
za preukázané, že odstúpenie od zmluvy medzi stranami nebolo zmluvne dohodnuté, preto žalovaná
odstúpenie odôvodňovala zákonným dôvodom, a to nezaplatením celej kúpnej ceny. Súd prvej inštancie
mal preukázanú len dohodu o kúpnej cene vo výške 21 200 eur, ktorá bola žalovanej vyplatená dňa

3. augusta 2021. Dohodu o inej výške kúpnej ceny za byt súd prvej inštancie nemal preukázanú a
nevyplynula ani z uznania dlhu žalobcom, v ktorom dôvod uznania uvedený priamo nebol. V samotnej
kúpnej zmluve konkrétny dátum zaplatenia kúpnej ceny uvedený nebol, okrem uvedenia spôsobu jej
úhradyzoschválenéhohypotekárnehoúveru.Následneskonštatoval,žeknaplneniuzákonnéhodôvodu
preodstúpenieodkúpnejzmluvy,t.j.omeškaniasozaplatenímkúpnejcenynedošlo,rovnakoakonebolo

preukázané uzavretie kúpnej zmluvy v tiesni, preto nebol naplnený žiaden zákonný dôvod na odstúpenie
od kúpnej zmluvy. Na podklade týchto úvah vyhodnotil žalobu žalobcu o určenie neplatnosti odstúpenia
od kúpnej zmluvy za dôvodnú, preto jej vyhovel. Zamietnutie žaloby v prevyšujúcej časti sa vzťahovalo
k ostatným, v spojenom konaní uplatneným nárokom, t. j. nároku žalovanej o určenie neplatnosti kúpnej
zmluvy a nároku na určenie, že predávajúca (žalovaná) je výlučnou vlastníčkou označeného bytu s

príslušenstvom. V súvislosti s týmito nárokmi súd prvej inštancie konštatoval, že podaniu takejto žaloby
bránila skutočnosť, že kupujúci v danom prípade nie je vlastníkom predmetného bytu, nakoľko došlo k
odstúpeniu od kúpnej zmluvy, predtým ako katastrálny úrad povolil jeho vklad (§ 34 ods. 2 Katastrálneho
zákona). O nároku na náhradu trov konania rozhodol v súlade s ustanovením § 255 CSP a v spojení
s § 262 CSP.

2. Krajský súd v Prešove (ďalej len ,,odvolací súd“) rozsudkom z 25. januára 2024 sp. zn. 6Co/31/2023,
6Co/32/2023 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením; žalobcovi priznal
proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

2.1. Odvolací súd v odôvodnení skonštatoval správne zistenie skutkového stavu, ako aj správne
právne posúdenie, zároveň sa stotožnil aj s jeho odôvodnením. K odvolaciemu dôvodu v zmysle §
365 ods. 1 písm. d) CSP uviedol, že tento dôvod dopadá na procesné pochybenia súdu, ktoré nie sú
subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, pričom jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, nie zmätočnosť súdneho

rozhodnutia. K odvolaciemu dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 CSP písm. f) CSP skonštatoval, že súd
prvej inštancie vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, vykonané dôkazy hodnotil jednotlivo aj vo
vzájomnej súvislosti a dospel k skutkovým záverom, ktoré vyplývajú z obsahu spisu. Odvolací súd
nezistilporušeniezásadvoľnéhohodnoteniadôkazovanipravidiellogickéhouvažovania.Kodvolaciemu
dôvodu uplatnenému podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP skonštatoval, že súd prvej inštancie správne

aplikoval relevantné hmotnoprávne, aj procesnoprávne ustanovenia v súlade s ich účelom a ustálenou
judikatúrou, ktoré právne závery sú ústavne konformné a presvedčivo odôvodnené. Odôvodnenie
napadnutého rozsudku bolo vnútorné konzistentné, logicky usporiadané a poskytovalo dostatočné
odpovede na podstatné skutkové, ako aj právne otázky nastolené sporovými stranami.

2.2. Následne k preukázaniu existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení v
zmysle § 137 CSP, odvolací súd poukázal na systematické členenie určovacích žalôb podľa povahy
uplatneného petitu. Žaloba na určenie, či tu právo je alebo nie je podľa § 137 písm. c) CSP je prípustná
len vtedy, ak žalobca preukáže existenciu naliehavého právneho záujmu, spočívajúceho v potrebe
odstrániť stav právnej neistoty alebo ohrozenia jeho práva, ktorý nemožno odstrániť iným právnym

prostriedkom. Naopak, žaloba na určenie právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d) CSP, medzi ktoré
patrí aj žaloba o určenie (ne)platnosti právneho úkonu, je prípustná len vtedy, ak možnosť jej podania
vyplýva z osobitného právneho predpisu. V tejto súvislosti reflektoval na ustálenú judikatúru Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej žaloby o určenie neplatnosti právnych úkonov podané po 1.júli 2016 spadajú pod ustanovenie § 137 písm. d) CSP a ich prípustnosť je viazaná na existenciu
osobitného zákonného oprávnenia (R 1/2023). Takýmto osobitným predpisom je ustanovenie § 34 ods. 2
Katastrálneho zákona, keďže právoplatné súdne rozhodnutie o neplatnosti právneho úkonu týkajúceho

sa nehnuteľnosti je listinou spôsobilou vyvolať zápis do katastra nehnuteľností. Z tohto dôvodu nebolo
potrebné skúmať existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Naopak, proti
žaloba žalovanej smerujúca k určeniu vlastníckeho práva predstavovala žalobu podľa § 137 písm. c)
CSP, pri ktorej bola existencia naliehavého právneho záujmu nevyhnutnou procesnou podmienkou.
Keďže žalovaná je naďalej zapísaná v katastri nehnuteľností ako vlastníčka spornej nehnuteľnosti a

k prevodu vlastníckeho práva vkladom nedošlo, určovacím rozsudkom by sa jej právne postavenie
nezmenilo. Odvolací súd sa preto stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že naliehavý právny záujem
na takomto určení absentoval, preto v tejto časti bola žaloba správne zamietnutá.

2.3. Odvolací súd sa stotožnil sa aj so záverom súdu prvej inštancie, že napadnutá kúpna zmluva
bola platným právnym úkonom. Zmluva obsahovala všetky zákonom vyžadované podstatné náležitosti,

bola uzavretá v predpísanej písomnej forme a jej obsah nevykazoval znaky neurčitosti alebo rozporu
so zákonom. Samotná skutočnosť, že dohodnutá kúpna cena bola nižšia než obvyklá trhová cena,
bez existencie ďalších výnimočných okolností, nezakladala rozpor s dobrými mravmi ani neplatnosť
právneho úkonu podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd pritom vychádzal aj z rozhodnutia sp.
zn. 3Cdo/244/2018 Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorého sám výrazný nepomer medzi

plnením a protiplnením nezakladá automaticky porušenie dobrých mravov či neplatnosť zmluvy, ale
posúdenie je vždy výsledkom komplexného hodnotenia všetkých okolností, vrátane vzťahu zmluvných
strán a prípadného zneužitia jednej strany. V preskúmavanej veci neboli preukázané okolnosti, ktoré
by nasvedčovali tomu, že došlo k porušeniu zásad poctivosti alebo k zneužitiu právnej slobody jednej
zo strán pri uzavretí kúpnej zmluvy. Posúdenie súladu právneho úkonu s dobrými mravmi nemôže

byť založené na izolovanom hodnotení jednotlivých okolností, ale musí byť výsledkom komplexného
posúdenia všetkých relevantných skutočností konkrétneho prípadu, najmä osobných, majetkových
a zmluvných pomerov zmluvných strán, okolností uzavretia zmluvy a následkov, ktoré právny úkon
vyvoláva. Samotná existencia nevýhodných podmienok pre jednu zo strán, vrátane nižšej dohodnutej
kúpnej ceny, bez preukázania ďalších mimoriadnych okolností svedčiacich o zneužití postavenia alebo

o nepoctivom konaní druhej strany, nepostačuje na záver o rozpore právneho úkonu s dobrými
mravmi. V danom prípade nebolo preukázané, že by žalobca konal v rozpore so zásadami poctivého
obchodného styku alebo že by využil osobitnú zraniteľnosť žalovanej, preto neboli splnené podmienky
pre aplikáciu ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka. Rovnako neboli naplnené zákonné znaky
tiesne v zmysle ustanovenia § 39a Občianskeho zákonníka. Tieseň predstavuje objektívne existujúci

stav mimoriadnej núdze alebo závažného ohrozenia, ktorý podstatným spôsobom obmedzuje slobodu
rozhodovania konajúcej osoby a ktorý musí byť v príčinnej súvislosti s uzavretím právneho úkonu.
V kontexte uvedeného odvolací súd zdôraznil, že samotný nepriaznivý psychický stav, subjektívne
pociťovaný stres alebo životná neistota, bez preukázania toho, že tento stav dosahoval intenzitu tiesne
v zákonnom zmysle a že bol druhou zmluvnou stranou vedome zneužitý, nepostačuje na záver o

neplatnosti právneho úkonu. V konaní nebolo preukázané, že by žalobca o tvrdenom stave žalovanej
vedel, prípadne že by ho aktívne využil na dosiahnutie uzavretia zmluvy pre žalovanú nevýhodných
podmienok. Za tejto situácie neboli splnené ani zákonné predpoklady na platné odstúpenie od zmluvy
podľa § 49 Občianskeho zákonníka. Odstúpenie od zmluvy predstavuje výnimočný spôsob zániku
zmluvného záväzku, ktorý prichádza do úvahy len v prípade, ak je výslovne dohodnutý alebo ak ho

zákon viaže na porušenie povinností alebo na existenciu osobitných okolností stanovených právnym
predpisom. Obsah akýchkoľvek ďalších dohôd medzi zmluvnými stranami, ale aj s tretími osobami
(napr. otcom žalovanej), ktoré mohli byť súčasťou negociačného procesu, v závere ktorého došlo k
uzavretiu kúpnej zmluvy neboli pre celkové posúdenie prípadu relevantné, nakoľko nemali dopad na
záver o platnosti žalovanou napadnutej kúpnej zmluvy, ani na záver o neplatnosti žalovanou učineného

odstúpenia od kúpnej zmluvy. V tejto súvislosti bol po právnej stránke zaujatý správny záver aj vo vzťahu
k uznaniu dlhu
z 26. júla 2021 učineného žalobcom vo vzťahu k otcovi žalovanej, z ktorého nevyplýval žiaden záväzok
na zaplatenie ďalšej časti kúpnej ceny za predmetný byt, ktorý navyše nebol vo vlastníctve osoby
oprávnenej z tohto uznania dlhu. Keďže žalovaná nepreukázala existenciu zákonného ani zmluvného

dôvodu, ktorý by jej umožňoval od kúpnej zmluvy odstúpiť, ako tvrdené dôvody neboli subsumovateľné
pod žiadne z ustanovení umožňujúcich jednostranné zrušenie zmluvy, odvolací súd dospel k záveru, že
odstúpenie žalovanej od kúpnej zmluvy bolo právne neúčinné a neplatné.2.4. K námietkam žalovanej založeným na skutočnostiach a dôkazoch pochádzajúcich z iného súdneho
konania odvolací súd uviedol, že tieto neboli v konaní pred súdom prvej inštancie riadne navrhnuté,
ani vykonané ako dôkaz. Odvolací súd preto nemohol na ne prihliadať, keďže išlo o novoty uplatnené

až v odvolacom konaní. Podľa § 366 CSP je uplatňovanie nových skutočností a dôkazov v odvolacom
konaní zásadne neprípustné, ak nejde o zákonom výslovne stanovené výnimky, ktorých existencia
v preskúmavanej veci nebola preukázaná. Zákonná koncentrácia konania sleduje cieľ zabezpečenia
hospodárnosti a efektívnosti súdneho konania a zabraňuje tomu, aby sa odvolacie konanie stalo
pokračovaním dokazovania v plnom rozsahu. Z týchto dôvodov odvolací súd neprihliadal na žalovanou

predložené nové tvrdenia a dôkazy. Rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil v
súlade s ustanovením § 387 ods. 1 a 2 CSP. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v súlade s
ustanoveniami § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP.

3. Proti uvedenému rozhodnutiu odvolacieho súdu podala žalovaná dovolanie (ďalej len ,,dovolateľka“),
ktorého prípustnosť vyvodzovala z ustanovenia § 420 písm. f) CSP a § 421 ods. 1 písm. a) a písm.

c) resp. písm. b) CSP. Namietala, že súd prvej inštancie, aj odvolací súd vec nesprávne posúdili, a
to najmä pri hodnotení platnosti kúpnej zmluvy z 26. júla 2021, otázky jej uzatvorenia v tiesni, za
nápadnenevýhodnýchpodmienokavrozporesdobrýmimravmi,akoajpriposúdenískutočnéhoprejavu
vôle zmluvných strán a existencie simulovaného, resp. zastreného právneho úkonu smerujúceho k
obchádzaniu zákona. Zo skutkového stavu jednoznačne vyplývalo, že medzi účastníkmi bola skutočne

dohodnutá kúpna cena vo výške 83 400 eur. Skutočnosť, že v písomnom vyhotovení kúpnej zmluvy bola
uvedená len suma 21 200 eur, zatiaľ čo zvyšná časť kúpnej ceny mala byť vyplatená „mimo zmluvy“,
bola výsledkom vedomej dohody oboch strán s cieľom znížiť daňové zaťaženie. Ďalej argumentovala
tým, že tento postup kupujúci nielen poznal, ale ho sám inicioval a zjavne sledoval svoj hospodársky
prospech. Existenciu skutočne dohodnutej kúpnej ceny potvrdzuje uznanie dlhu z 26. júla 2021 na sumu

62 200 eur, podpísané v ten istý deň ako kúpna zmluva, ako aj čiastočné plnenie kupujúceho vo výške
13 900 eur, pričom tieto právne úkony nebolo možné posudzovať izolovane. V súlade s judikatúrou
Najvyššieho súdu Českej republiky (napr. rozsudok sp. zn. 28 Cdo 1571/2012) bolo potrebné hodnotiť
vzájomne previazané právne úkony uzatvorené medzi tými istými účastníkmi, smerujúce k jednému
hospodárskemu cieľu, ako jeden celok. Medzi prejavenou vôľou účastníkov v písomnej kúpnej zmluve

a ich skutočnou vôľou vznikol zásadný rozpor v podstatnej náležitosti zmluvy, a to v kúpnej cene. Išlo
preto o simulovaný právny úkon, pričom zastrený právny úkon (prevod nehnuteľnosti za cenu 83 400
eur) nebol urobený v zákonom predpísanej písomnej forme. Uvedený právny záver vyplýva z rozhodnutí
Najvyššieho súdu Českej republiky, napr. sp. zn. 29 Odo 3/2005, 30 Cdo 2216/2007, 30 Cdo 885/2012
a 24 Cdo 3278/2019, podľa ktorých platí, že ak vôľa účastníkov smerovala k uzavretiu zmluvy za iných

podmienok (za inú cenu), než je uvedená v písomnej zmluve, ide o simulovaný právny úkon a pri
nesúlade v podstatnej náležitosti je kúpna zmluva absolútne neplatná. Rovnako Najvyšší súd Slovenskej
socialistickej republiky v rozsudku z 30. januára 1975, sp. zn. 1 Cz 129/74 vyslovil, že ak je v písomnom
vyhotovení kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti uvedená kúpna cena odlišná od ceny skutočne
dohodnutej, je neplatná celá kúpna zmluva, pričom nemožno považovať za platnú ani zmluvu s cenou

skutočne dohodnutou, ani zmluvu s cenou uvedenou v písomnom vyhotovení. Súdy sa však touto
kľúčovou otázkou vôbec nezaoberali, resp. ju posúdili formalisticky, bez zistenia, na akej výške kúpnej
ceny sa účastníci skutočne dohodli, a bez rozlíšenia medzi dohodou o kúpnej cene a dohodou o spôsobe
jej úhrady. Takýto postup bol v rozpore aj s judikatúrou Najvyššieho súdu Českej republiky (rozsudok
sp. zn. 30 Cdo 2216/2007), ktorá výslovne vyžaduje, aby súd najskôr skutkovo ustálil obsah skutočnej

dohody strán, a až následne vykonal právnu kvalifikáciu. Súdy ďalej nesprávne posúdili otázku tiesne
a nápadne nevýhodných podmienok. Dovolateľka sa v čase uzatvárania kúpnej zmluvy nachádzala v
mimoriadne nepriaznivom psychickom a zdravotnom stave po opakovaných potratoch, bola dlhodobo
práceneschopná a súčasne vystavená dlhodobému a systematickému psychickému nátlaku zo strany
kupujúceho, ktorý zneužíval jej dôverčivosť a apeloval na jej citové a morálne pohnútky. V tejto súvislosti

poukázala aj na judikatúru Najvyššieho súdu Českej republiky (napr. sp. zn. 30 Cdo 2677/2011),
podľa ktorej je právny úkon v rozpore s dobrými mravmi len vtedy, ak je takéto konanie pripísateľné
obom zmluvným stranám, čo je v danom prípade splnené. Rozdiel medzi cenou uvedenou v zmluve
a reálnou trhovou hodnotou nehnuteľnosti predstavoval extrémny nepomer vzájomných plnení, ktorý
bol kupujúcemu nepochybne zrejmý. Aj následná ochota kupujúceho doplatiť časť kúpnej ceny v rámci

mimosúdnych rokovaní potvrdila vedomie tejto neprimeranosti. Kupujúci po nadobudnutí vlastníckeho
práva účelovo využil formálne nedostatky uznania dlhu, aby sa vyhol doplateniu skutočne dohodnutej
kúpnej ceny, hoci jej časť pôvodne plnil. Takéto konanie je zjavne nepoctivé, v rozpore so zásadou
poctivostiadobrýchmravovanemôžepožívaťprávnuochranu.Súdysazároveňnesprávnevysporiadalis otázkou naliehavého právneho záujmu dovolateľky na určení vlastníckeho práva. Ak je nadobúdací
titul kupujúceho absolútne neplatný, dovolateľka má nepochybne naliehavý právny záujem na určení
vlastníckeho práva, čo súdy opomenuli. Dovolací súd by sa podľa dovolateľky mal zaoberať otázkou

okolností uzatvorenia zmluvy v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok, v rozpore s dobrými
mravmi; otázkou neplatnosti zmluvy z dôvodu obchádzania zákona, s poukazom na simulovaný resp.
zastrený právny úkon; otázkou dojednania zmluvných strán (prejavu vôle) o celkovej výške kúpnej ceny;
otázkou posúdenia konania zmluvných strán v rozpore s dobrými mravmi; otázkou rozdielnej kúpnej
ceny uvedenej v zmluve a skutočne dohodnutej v kontexte rozhodnutia Najvyššieho súdu SSR z 30.

januára 1975, sp. zn. 1 Cz 129/74. Navrhla zrušiť napadnutý rozsudok a vrátiť vec odvolaciemu súdu
alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uplatnila si náhradu trov dovolacieho konania.

4. Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že žalovaná svoje dovolanie opierala súčasne o rozdielne
dovolacie dôvody, hoci podľa § 431 a § 432 CSP možno prípustnosť dovolania odôvodniť buď vadou
zmätočnosti, alebo nesprávnym právnym posúdením, nie ich kumuláciou. Takýto postup považoval

za neprípustný a spôsobilý viesť k odmietnutiu dovolania. Z dôvodu právnej istoty sa však vyjadril aj
k vecnému obsahu dovolania. Uviedol, že žalovaná nešpecifikovala, v čom konkrétne mala spočívať
namietaná vada zmätočnosti, pričom zásah do práva na spravodlivý proces musí dosahovať intenzitu,
ktorá objektívne znemožňuje realizáciu tohto práva. Takýto zásah v danom prípade nenastal. Ako
teoretickyrelevantnúbybolomožnéposudzovaťlennámietkutýkajúcusanaliehavéhoprávnehozáujmu

podľa § 137 CSP, avšak žalovaná bola v čase podania žaloby evidovaná ako vlastníčka bytu, čo malo
zásadný význam pre posúdenie veci. Žalovaná podľa žalobcu ani riadne nevymedzila dovolacie dôvody
podľa § 421 CSP, neoznačila konkrétny odklon od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu a
nešpecifikovala právnu otázku zásadného významu. Citovaná judikatúra podľa žalobcu so skutkovými
okolnosťami veci súvisela len okrajovo alebo vôbec. Dovolanie sa zameriavalo prevažne na skutkové

otázky, ktorých opätovné hodnotenie nie je úlohou dovolacieho súdu. K námietke absolútnej neplatnosti
kúpnej zmluvy pre rozpor s dobrými mravmi žalobca uviedol, že žalovaná od zmluvy odstúpila, hoci od
absolútne neplatnej zmluvy odstúpiť nemožno. Poukázal aj na právoplatne skončené konanie vedené
na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. KK-6C/13/2022, v ktorom sa žalovaná domáhala zaplatenia časti
kúpnej ceny z tej istej zmluvy, ktorú v tomto konaní označuje za absolútne neplatnú, čo považoval za

rozporné. Žalovaná tvrdila, že kúpna zmluva bola v rozpore s dobrými mravmi, obchádzala zákon a
takéto konanie mohlo javiť aj znaky trestného činu podvodu. Žalobca považoval všetky tieto tvrdenia
žalovanej za nepreukázané. Akcentoval aj na to, že neplatnosti pre porušenie dobrých mravov sa
nemôže dovolávať ten, ktorý bol účastníkom synalagmatického právneho úkonu, akým je napr. kúpna
zmluva. Žalobca spochybnil tvrdenia o nátlaku a tiesni, poukazujúc na to, že žalovaná v inom konaní

sama uviedla, že zmluvu uzavrela slobodne, vážne a dobrovoľne. Zdôraznil, že žalovaná bola v
postavení predávajúcej, konania prebiehali niekoľko mesiacov, za účasti financujúcej banky aj jej otca
ako dôverníka. Samotná nižšia než trhová cena podľa žalobcu nespôsobuje neplatnosť zmluvy. Ďalej
uviedol, že žalovaná spočiatku namietala len nezaplatenie kúpnej ceny a tvrdenia o jej psychickom stave
uviedla až na záverečnom pojednávaní bez predloženia dôkazov, čo považoval za nedôveryhodné.

Napokon podotkol, že právny vzťah medzi svedkom p. Y. a žalobcom ako dlžníkom je samostatný a
nemá súvis s kúpnou zmluvou uzavretou sporovými stranami. Navrhol dovolanie odmietnuť, uplatnil si
nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len ,,dovolací súd“) príslušný na rozhodnutie o dovolaní (§ 35

CSP) po zistení, že dovolanie podali v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strany sporu, v neprospech
ktorých bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP)
po preskúmaní, či dovolanie obsahuje zákonom predpísané náležitosti (§ 428 CSP) a či sú splnené
podmienky podľa § 429 CSP, v rámci dovolacieho prieskumu dospel k záveru, že dovolanie je potrebné
odmietnuť.

6. Podľa § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

7. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné sú vymenované v § 420 a § 421
CSP. Z citovaného ustanovenia expressis verbis vyplýva, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie

je proti tomu ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, tak takéto rozhodnutie nemožno úspešne
napadnúť dovolaním.8. Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto
v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne

konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces.

9. Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.

10. Hlavnými znakmi charakterizujúcimi procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f) CSP sú zásah súdu

do práva strany sporu a nesprávny procesný postup súdu reprezentujúci takýto zásah znemožňujúci
procesnej strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia v takej miere (intenzite), v
dôsledku ktorej došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podstata práva na spravodlivý súdny
proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v
konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou

súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov
Slovenskej republiky a ich spravodlivé rozhodnutie (I. ÚS 26/94).

11. Ustanovenie § 420 písm. f) CSP zakladá prípustnosť a zároveň dôvodnosť dovolania v tých
prípadoch, v ktorých miera porušenia procesných práv strany nadobudla intenzitu porušenia jej práva na

spravodlivý proces. V zmysle uvedeného ustanovenia treba za nesprávny procesný postup považovať
postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré
sa vymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnoprávnemu rámcu, a tak zároveň znamená aj porušenie
ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné
prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo

nazastúpeniezvolenýmzástupcom,právonapredvídateľnosťrozhodnutia,nazachovanierovnostistrán
v konaní, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom
svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).

12. Pod porušením práva na spravodlivý proces vo všeobecnosti treba rozumieť taký postup súdu,

ktorým sa účastníkom konania znemožní realizácia tých procesných práv, ktoré im právna úprava
priznáva za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov v tom
- ktorom konkrétnom konaní, pričom miera tohto porušenia znamená porušenie práva na spravodlivý
proces; jeho súčasťou je aj náležité odôvodnenie rozhodnutia (sp. zn. II. ÚS 559/2018, III. ÚS 47/2019,
4Cdo/140/2019, 4Cdo/120/2019).

13. V súvislosti s uplatneným dovolacím dôvodom v zmysle § 420 písm. f) CSP, dovolateľka namietala
hodnotenie vykonaných dôkazov, s ktorými závermi súdov nižších inštancií sa nestotožnila. Postup
súdov považovala za formalistický, lebo sa kľúčovými otázkami týkajúcimi sa dojednania výšky kúpnej
ceny, jej spôsobu úhrady vôbec nezaoberali. Zároveň nesúhlasila s posúdením existencie naliehavého

právneho záujmu na určení vlastníckeho práva.

14. Z okolností preskúmavanej veci vyplýva, že medzi stranami bola uzavretá kúpna zmluva dňa 26.
júla 2021, na základe ktorej žalovaná predala žalobcovi byt č. XX na X. poschodí vchod č. XX bytového
domu súpisného č. XXXX v C., postavenom na pozemku parcelného č. CKN XXXX k. ú C. v podiele

1/1 v pomere k celku, spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
bytového domu na pozemku parcelného č. C KN XXXX, k. ú C. o veľkosti 5569/246772 zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 388 m2 o veľkosti 5569/246772 za dohodnutú kúpnu cenu vo výške 21 200 eur,
ktorá mala byť zaplatená z hypotekárneho úveru schváleného Prima bankou, a.s. predávajúcej na účet
vedený v zmluve. V konaní bolo preukázané, že z účtu žalobcu na jeho príkaz bol dňa 3. augusta 2021

realizovaný prevod sumy vo výške 21 200 eur v prospech žalovanej. Následne žalovaná úkonom z 5.
októbra 2021 s okamžitou platnosťou odstúpila od kúpnej zmluvy z dôvodu neuhradenia kúpnej ceny,
ako aj požiadala o späťvzatie návrhu na povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností
č. k. OU-KK-KO-V 2199/2021/Su z 5. októbra 2021 a o zastavenie konania. Okresný úrad Kežmarok,katastrálny odbor, rozhodnutím č. OU-KK-KO-V 2199/2021/Su zo 6. októbra 2021 vkladové konanie
prerušil. V konaní vedenom na Okresnom súde Kežmarok pod sp. zn. 8C/77/2021 sa žalovaná v tomto
konaní domáhala určenia neplatnosti kúpnej zmluvy, ako aj určenia, že je výlučnou vlastníčkou spornej

nehnuteľnosti, ktoré konanie bolo uznesením č. k. 5C/22/2021-64 zo 7. júla 2022 s právoplatnosťou od
1. augusta 2022 spojené na spoločné konanie vedené pod sp. zn. 5C/22/2021. Podľa zápisu na LV č.
XXXX k. ú. C. je žalovaná výlučnou vlastníčkou spornej nehnuteľnosti, preto v zamietavom výroku jej
žalobný návrh súd prvej inštancie zamietol pre nedostatok existencie naliehavého právneho záujmu na
požadovanom určení v zmysle § 137 písm. c) CSP.

15. K namietanému hodnoteniu dôkazu odvolacím súdom dovolací súd uvádza, že nesúhlas dovolateľky
s procesným postupom odvolacieho súdu, s hodnotením dôkazov nemožno považovať za porušenie jej
procesných práv. Zásada voľného hodnotenia dôkazov vyplývajúca z čl. 15 Základných princípov CSP
v spojení s § 191 CSP, vyplýva z ústavného princípu nezávislosti súdov (čl. 46 ústavy) a znamená, že
záver, ktorý sudca urobí o vykonaných dôkazoch z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie,

je vecou jeho vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Hodnotenie dôkazov
úvahou súdu však neznamená ľubovôľu, lebo hodnotiaca úvaha musí vždy zodpovedať zásadám
formálnej logiky, musí vychádzať zo zisteného skutkového stavu veci a vykazovať funkčnú a teleologickú
zhodu s priebehom konania. Výsledky hodnotenia dôkazov sú súčasťou odôvodnenia rozhodnutia, v
ktorom súd stručne, jasne a výstižne vysvetľuje, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie,

z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie
navrhnuté dôkazy a pod. Hodnotiaca úvaha súdov v danom prípade zodpovedá zásadám formálnej
logiky, vychádza zo zisteného skutkového stavu veci a z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi
skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov a právnym posúdením. K tomu dovolací súd
poznamenáva, že dovolanie nepredstavuje opravný prostriedok, ktorý by mal slúžiť na odstránenie

nedostatkov pri ustálení skutkového stavu veci. Dovolací súd nemôže v dovolacom konaní formulovať
nové skutkové závery a rovnako nie je oprávnený preskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení,
už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy, pretože (na rozdiel od
súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu) v dovolacom konaní nemá možnosť vykonávať dokazovanie
(§ 442 CSP), v zmysle ktorého dovolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací

súd. Dovolaním sa preto nemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi
nižších inštancií, ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania, vrátane nesprávneho vyhodnotenia
niektorého dôkazu. Dovolací súd síce má možnosť vyhodnotiť a posúdiť, či konanie nie je postihnuté
rôznymi závažnými deficitmi v dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie
zásady voľného hodnotenia dôkazov a pod.) a či konajúcimi súdmi prijaté skutkové závery nie sú

svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na
spravodlivý proces (IV. ÚS 252/04), čím by mohlo dôjsť k vade zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP;
v preskúmavanej veci však dovolací súd takúto vadu nezistil.

16. K námietke týkajúcej sa podstatných námietok k veci samej uvádzaných žalovanou v konaní,

dovolací súd uvádza, že z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je nesporné, že súdy
nižších inštancií sa náležite zaoberali uplatnenými nárokmi strán sporu. Prioritne skúmali existenciu
naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení v zmysle § 137 písm. c) a písm. d) CSP oboch
sporových strán. Z dôvodu preukázania tejto podmienky vo vzťahu k určeniu neplatnosti odstúpenia od
kúpnej zmluvy žalovanou, sa následne zaoberali jednotlivými skutkovými tvrdenia. Na strane žalobcu

skonštatovali splnenie procesnej podmienky prípustnosti žaloby o určenie neplatnosti odstúpenia od
kúpnej zmluvy žalovanou z 26. júla 2021 datovanej dňa 5. októbra 2021. Citujúc ustanovenie § 48
ods. 1 a § 49 Občianskeho zákonníka súdy nižších inštancií považovali za preukázané, kúpna zmluva
bola uzavretá slobodne a vážne, v súlade so zásadou zmluvnej voľnosti, v rámci ktorej sa strany
dohodli na kúpnej cene, ktorej výška neodporuje zákonu. Zároveň nepovažovali za preukázané, že by

kúpna zmluva bola uzavretá v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok, preto žalobnému návrhu o
určenie neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy vyhoveli. V tejto súvislosti odvolací súd skonštatoval,
žekúpnazmluvabolauzavretádvaapolmesiacaponegatívnejokolnostitýkajúcejsazdravotnéhostavu
žalovanej, v ktorom čase už nebola práceneschopná a teda nebola v tiesni v dôsledku nepriaznivého
psychického stavu.

17. Vo vzťahu k nepreukázaniu existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení
neplatnosti kúpnej zmluvy a určenia vlastníckeho práva v prospech žalovanej, súdy nižších inštancií
žalobu zamietli. V čase rozhodovania súdov o tomto žalobnom návrhu bola žalovaná zapísaná akovýlučná vlastníčka spornej nehnuteľnosti na LV č. XXXX k. ú. C., preto vyhovením žalobnému návrhu
by právne postavenie žalovanej evidované v katastri nehnuteľnosti zostalo nezmenené.

18. K spochybneniu posúdenia existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení v
zmysle § 137 písm. c) CSP dovolateľkou, dovolací súd uvádza, že pri skúmaní existencie naliehavého
právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný, účinný a správne zvolený procesný
nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva. Procesná
povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho

vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (žalobcu). Pokiaľ chce žalobca
osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti
vedúce k sporu medzi stranami a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo
nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý
rieši, odstraňuje neistotu vzťahu sporových strán alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie.
Rešpektujúc zásadu hospodárnosti konania sa súd musí zaoberať otázkou existencie naliehavého

právneho záujmu na určovacej žalobe už po začatí konania, pričom naliehavý právny záujem na
požadovanom určení musí byť daný aj v čase rozhodovania (sp. zn. 5Cdo/264/2007, 5Cdo/31/2011,
4Cdo/111/2008). Súdna prax sa ustálila na názore, že určovacia žaloba je prípustná pri spornosti práv
(právnych vzťahov) k nehnuteľnostiam evidovaných v katastri nehnuteľností, ak rozsudok vyhovujúci
žalobe môže privodiť zosúladenie evidovaného a právneho stavu (R 17/1972, sp. zn. 1Cdo/56/2003).

V danom prípade posúdenie procesnej neprípustnosti žaloby z dôvodu nepreukázania existencie
naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení dovolateľkou, existenciu vady zmätočnosti, ani
porušenie jej procesných práv nepredstavuje. Z uvedeného dôvodu prípustnosť dovolania podľa § 420
písm. f) CSP nie je daná.

19.Doprávanaspravodlivýprocesnepatríprávoúčastníkakonania,abysasúdstotožnilsjehoprávnymi
názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov. Neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania
úspešný, teda, aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi. Nie je porušením
práva na spravodlivý proces iné hodnotenie vykonaných dôkazov, skutkových tvrdení účastníkov, ako aj
iný právny názor súdu na dôvodnosť podaného nároku, resp. uplatnených námietok. Je však povinný na

zákonom predpokladané a umožnené procesné úkony účastníka primeraným, zrozumiteľným a ústavne
akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným právom (II. ÚS 675/2014, IV. ÚS
252/04, IV. ÚS 329/04, III. ÚS 32/07). Vecná spojitosť odôvodnenia rozhodnutia s princípom práva
na spravodlivý proces garantuje každému účastníkovi konania, že vydaný rozsudok musí spĺňať limity
zrozumiteľného, určitého a logicky odôvodneného rozsudku.

20. Rovnako Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len ,,ESĽP“) stabilne judikuje, že súdne rozhodnutia
musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, zároveň však nevyžaduje, aby na každý argument strany
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie
rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija proti Španielsku z

9. decembra 1994, séria A, č. 303 - A , s. 12, § 29, Hiro Balani proti Španielsku z 9. decembra 1994,
séria A, č. 303 - B, Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, Higgins proti Francúzsku z 19. februára
1998). Z práva na spravodlivú súdnu ochranu vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami,
argumentmianávrhminavykonaniedôkazovstránsvýhradou,žemajúvýznamprerozhodnutie(Kraska
proti Španielsku z 29. apríla 1993; m. m. II. ÚS 410/06, I. ÚS 736/2016).

21. Nadväzujúc na uvedené dovolací súd konštatuje, že odôvodnenie odvolacieho súdu spĺňa náležitosti
odôvodnenia vyplývajúce z ustanovení § 220 ods. 2 v spojení s § 393 ods. 2 CSP, lebo zodpovedá
základnej (formálnej) štruktúre odôvodnenia rozhodnutia. Súslednosti jednotlivých častí odôvodnenia
a ich obsahové (materiálne) náplne zakladajú súhrnne ich zrozumiteľnosť aj všeobecnú interpretačnú

presvedčivosť. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami, aj úvahami pri
hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. V hodnotení skutkových
zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Argumentácia odvolacieho súdu je
koherentná a jeho rozhodnutie konzistentné, logické a presvedčivé, premisy v ňom zvolené aj závery,
ku ktorým na ich základe dospel. Z obsahu napadnutého rozhodnutia nevyplýva, že by odvolací súd pri

interpretácii ustanovenia § 137 písm. c) CSP postupoval v rozpore so zmyslom a účelom právnej normy,
ktorý výklad by bolo možné považovať za príliš formalistický v rozpore s princípom právnej istoty (čl. 2
Základných princípov CSP). Vysporiadanie sa s uplatnenými podstatnými námietkami odvolacím súdom
možno preto považovať za dostatočné aj v zmysle ustanovenia § 387 ods. 3 CSP.22. Vzhľadom uvedené dôvody dovolací súd konštatuje, že procesný postup odvolacieho súdu
nevykazuje existenciu vady zmätočnosti, preto prípustnosť dovolania uplatneného v zmysle § 420 písm.

f) CSP nie je daná, čím je daný dôvod na jeho odmietnutie podľa § 447 písm. c) CSP.

23. V súvislosti s namietaným nesprávnym právnym posúdením, dovolateľka namietala, že súdy nižších
inštancií, i napriek zistiteľnému rozporu medzi prejavenou a skutočnou vôľou zmluvných strán dospeli k
záveru o platnosti kúpnej zmluvy. Náležite neskúmali okolnosti predchádzajúce jej uzavretiu ako tieseň

a nápadné nevýhodné podmienky, nepriaznivý zdravotný stav na jej strane, ako aj rozpor s dobrými
mravmi.

24. Podľa § 421 ods.1 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa
potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky, a) pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe

dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je
dovolacím súdom, rozhodovaná rozdielne.

25. Podľa § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne

posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

26. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na
zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide

vtedy,aksúdnepoužilsprávnyprávnypredpisaleboaksíceaplikovalsprávnyprávnypredpis,nesprávne
ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

27. Otázkou relevantnou podľa § 421 ods. 1 CSP môže byť len otázka právna (nie skutková). Môže
ísť tak o otázku hmotnoprávnu, ako aj o otázku procesnoprávnu (ktorej riešenie záviselo na aplikácii

a interpretácii procesných ustanovení). Na to, aby na základe dovolania podaného podľa uvedeného
ustanovenia mohlo byť rozhodnutie odvolacieho súdu podrobené meritórnemu dovolaciemu prieskumu
z hľadiska namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 432 ods. 1 CSP), musia byť (najskôr)
splnené predpoklady prípustnosti (vecnej prejednateľnosti) dovolania, zodpovedajúce niektorému zo
spôsobov riešenia tej právnej otázky, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a

tiež podmienky dovolacieho konania, medzi ktoré okrem iného patrí riadne odôvodnenie dovolania
prípustnými dovolacími dôvodmi a spôsobom vymedzeným v ustanoveniach § 431 až § 435 CSP. K
posúdeniu dôvodnosti dovolania a teda vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia, či dovolateľom
napadnuté rozhodnutie skutočne spočíva na nesprávnom právnom posúdení, môže dovolací súd
pristúpiť len po prijatí záveru o prípustnosti dovolania.

28. Dovolací súd posudzujúc prípustnosť dovolacieho dôvodu uplatneného podľa § 421 ods.1 CSP
v súlade s § 432 CSP v spojení s § 124 CSP (I. ÚS 51/2020), v snahe autenticky porozumieť
textu dovolania (IV. ÚS 15/2021, I. ÚS 115/2020, I. ÚS 336/2019) dospel k záveru, že dovolanie vo
vzťahu k vymedzeniu dovolacej otázky v zmysle § 432 CSP, zodpovedá vymedzenie právnej otázky

namietanej (ne)platnosti kúpnej zmluvy pre nezhodu vôľu s prejavom vo vzťahu k dojednanej výške
kúpnej ceny uvedenej v zmluve, k posúdeniu okolností, ktoré predchádzali jej uzavretiu (tieseň a
nápadne nevýhodné podmienky), ako aj k posúdeniu tvrdeného rozporu s dobrými mravmi. V rámci
dovolacieho prieskumu namietaného nesprávneho právneho posúdenia dovolací súd konštatuje, že
otázky súvisiace s namietanou neplatnosťou kúpnej zmluvy boli posudzované len v rámci uplatneného

žalobného návrhu žalobcu na určenie neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy žalovanou z dôvodu,
že vo vzťahu k žalobnému návrhu dovolateľky došlo k zamietnutiu žaloby. Dovolací súd je viazaný iba
vymedzením dovolacieho dôvodu a právnou otázkou, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu,
ktoré považuje dovolateľ za nesprávne, nie však už určením, pod ktorý prípad prípustnosti riešenia (§
421 ods. 1 CSP) táto otázka spadá. Takéto určenie významovo nespadá pod vymedzenie dovolacieho

dôvodu v zmysle § 432 ods. 2 CSP. Posudzujúc vymedzenie tohto dovolacieho dôvodu v súlade s
ustanovením § 432 až § 435 CSP, dovolací súd poznajúc rozhodovaciu prax dovolacieho súdu skúmal,
či napadnutým rozhodnutím došlo k odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe pri riešení vymedzených
otázok v zmysle § 421 ods. 1 písm. a) CSP (R 71/2018, R 83/2018).29. Z rozsudku najvyššieho súdu z 31. októbra 2020 sp. zn. 3Cdo/190/2019 vyplýva, že v
občianskoprávnych vzťahoch sa všeobecne uplatňuje princíp autonómie vôle (§ 2 ods. 3 Občianskeho

zákonníka), najmä zmluvnej autonómie, ktorý znamená, že pre posúdenie vzájomných práv a povinností
účastníkov zmluvy je v prvom rade rozhodujúci obsah ich dojednania, pokiaľ neodporuje kogentným
ustanoveniam hmotného práva. Každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané a nikoho nemožno
nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá (čl. 2 ods. 3 ústavy).

30. Jedným zo základných princípov výkladu zmlúv je priorita výkladu, ktorý nevedie k neplatnosti
zmluvy, pred takým výkladom, ktorý vedie k neplatnosti zmluvy, ak do úvahy prichádzajú obidva výklady
(Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 1. apríla 2015 sp. zn. I. ÚS 640/2014).

31. Platnosť či neplatnosť právneho úkonu možno posudzovať len podľa okolností, ktoré existovali v
čase jeho vzniku (R 54/2010).

32. Najvyšší súd v rozsudku z 27. júna 2019 sp. zn. 3Cdo/244/2018 k otázke dojednanej výšky kúpnej
ceny okrem iného uviedol, že ,,účastníci kúpnej zmluvy nie sú ale viazaní alebo obmedzovaní pri
dojednávaní výšky kúpnej ceny, ktorá nie je upravená cenovým predpisom. Neprieči sa preto zákonu,
pokiaľ účastníci kúpnej zmluvy v prípade, na ktorý sa nevzťahuje cenová regulácia, dojednajú kúpnu

cenu vo výške, ktorá je buď vyššia alebo nižšia ako cena obvyklá (trhová). V rámci zmluvnej voľnosti
nie je v týchto prípadoch právnym poriadkom zakázané ani dojednanie príliš nízkej kúpnej ceny (laesio
enormis), resp. dojednanie, pri ktorom je zvlášť hrubý nepomer medzi plnením a protiplnením pri kúpe
nehnuteľností. Sama skutočnosť, že účastníci kúpnej zmluvy dohodli príliš nízku kúpnu cenu (v danom
prípade 1 euro), nepredstavuje rozpor so zákonom a nezakladá absolútnu neplatnosť tohto právneho

úkonu v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Posúdenie, či dojednanie príliš nízkej kúpnej ceny, pri
ktorom dochádza k zvlášť hrubému nepomeru medzi plnením a protiplnením pri kúpe nehnuteľností, je
alebo nie je v rozpore s dobrými mravmi, závisí v každej veci na individuálnych skutkových okolnostiach
týkajúcich sa predovšetkým vzájomného vzťahu zmluvných strán. Súlad právneho úkonu s dobrými
mravmi treba preto posudzovať vždy komplexne, so zreteľom na konkrétnu situáciu účastníkov úkonu,

s prihliadnutím na všetky rozhodujúce okolnosti.“

33. Z uznesenia najvyššieho súdu z 30. júna 2009 sp. zn. 4Cdo/111/2008 k otázke posúdenia
(ne)platnosti odstúpenia od zmluvy vyplýva, že ,,Odstúpenie od zmluvy je jednostranný, adresovaný
právny úkon, ktorý sa stáva účinným tým, že dôjde do dispozičnej sféry adresáta. V zmysle § 48 ods.

1 Občianskeho zákonníka možno odstúpiť od zmluvy, len ak je to v Občianskom zákonníku alebo v
inom zákone pre konkrétny prípad stanovené, alebo ak bolo odstúpenie dohodnuté medzi účastníkmi
zmluvy. Dohoda o odstúpení pritom nemusí byť viazaná na existenciu nejakého dôvodu. Pre odstúpenie
od zmluvy tam, kde zmluva bola uzavretá písomne, platí, že aj odstúpenie musí byť písomné; inak zákon
pre odstúpenie od zmluvy nevyžaduje žiadnu zvláštnu formu, preto odstúpiť od zmluvy možno písomne

aj ústne“.

34. Zo stanoviska občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Cpj 29/97 z 20.
októbra 1997 publikovaného v Zbierke stanovísk a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 5-/6/1997
pod R 42/1997 v znení právnej vety vyplýva, že ,,Predávajúci môže po uplynutí dodatočne poskytnutej

lehoty odstúpiť od zmluvy pre nezaplatenie kúpnej ceny kupujúcim, aj keď to nebolo medzi účastníkmi
dohodnuté“.

35. V danom prípade dôvodom na odstúpenie od kúpnej zmluvy z 26. júla 2021 datovaným dňa 5.
októbra 2021 bolo tvrdenie dovolateľky o nezaplatení kúpnej ceny, ako aj uzavretie kúpnej zmluvy v

tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok a v rozpore s dobrými mravmi. Z výsledkov vykonaného
dokazovania je nepochybné, že kúpna cena dojednaná vo výške 21 200 eur bola dovolateľke žalobcom
vyplatená, ktorá skutočnosť nebola v konaní sporná, a navyše aj preukázaná príkazom žalobcu z 3.
augusta 2021 na poukázanie sumy 21 200 eur žalovanej (v spise na č. l. 15). Tvrdenie žalovanej o
dojednaní kúpnej ceny v inej výške v konaní preukázané nebolo. Uvedenú skutočnosť nemožno vyvodiť

ani z uznania dlhu žalobcu vo výške 62 200 eur z 1. júla 2021 voči veriteľovi Y. Y., ktorý v konaní nebol
sporovou stranou. Navyše v konaní vedenom na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. KK-6C/13/2022 o
zaplatenie 48 300 eur z titulu nezaplatenia kúpnej ceny, súd prvej inštancie zamietol žalobu žalovanej(v tomto konaní), ktorý rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove z 26. marca 2024
sp. zn. 20Co/8/2023 s právoplatnosťou od 12. júna 2024.

36. K argumentácii dovolateľky odkazujúcej na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej socialistickej
republiky z 30. januára 1975, sp. zn. 1 Cz 129/74 v znení právnej vety: ,,Ak je v písomnom vyhotovení
kúpnej zmluvy týkajúcej sa nehnuteľnosti uvedená kúpna cena odchylná od kúpnej ceny skutočne
dojednanej, je neplatná celá kúpna zmluva a nemožno považovať za platne uzavretú ani kúpnu zmluvu
s cenou skutočne dohodnutou ani kúpnu zmluvu s cenou uvedenou v písomnom vyhotovení“, dovolací

súd uvádza, že uvedené rozhodnutie sa týkalo odlišných skutkových okolností ako v preskúmavanej
veci. Konkrétne sa týkalo posúdenia zastierajúceho a zastretého právneho úkonu a ich neplatnosti, a
to u zastierajúceho úkonu z dôvodu, že nezodpovedá vôli účastníkov a u zastretého úkonu z dôvodu
nedodržania jeho zákonom požadovanej písomnej formy (§ 40 ods. 1 a § 46 ods. 1 Občianskeho
zákonníka). Taktiež vo vzťahu k uvádzanej judikatúre Najvyššieho súdu Českej republiky, dovolací súd
poznamenáva, že ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu predstavuje okrem najvyššieho súdu,

aj judikatúra Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) a judikatúra Súdneho
dvora Európskej únie a ESĽP s prihliadnutím na čl. 3 Základných princípov CSP. Do ustálenej
rozhodovacej praxe dovolacieho súdu v zmysle § 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku patria aj
naďalej použiteľné, legislatívnymi zmenami a neskoršou judikatúrou neprekonané civilné rozhodnutia
a stanoviská publikované v Zbierkach súdnych rozhodnutí a stanovísk vydávaných Najvyššími súdmi

ČSSR a ČSFR, ďalej v Bulletine Najvyššieho súdu ČSR a vo Výbere rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho
súdu SSR a napokon aj rozhodnutia, stanoviská a správy o rozhodovaní súdov, ktoré boli uverejnené
v Zborníkoch najvyšších súdov č. I., II. a IV. vydaných SEVT Praha v rokoch 1974, 1980 a 1986 (R
71/2018). Dovolateľkou uvádzané rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky vymedzené kritéria z
časového hľadiska nespĺňajú, preto na z nich vyplývajúce právne závery nie je možné prihliadať.

37. K druhému dôvodu odstúpenia žalovanou od kúpnej zmluvy v zmysle § 49 Občianskeho zákonníka
dovolací súd uvádza, že predpokladom pre odstúpenie od zmluvy je kumulatívne splnenie tiesne a
nápadne nevýhodných podmienok. V súlade s ustálenou judikatúrou pod pojmom tieseň sa rozumie
taký hospodársky, sociálny alebo psychický stav, ktorý na konajúceho dolieha takým spôsobom a takou

závažnosťou, že urobí právny úkon, ktorý by inak neurobil alebo u dvojstranných konaní by úkon
neuzavrel. Tieseň musí mať základ v objektívne existujúcom a pôsobiacom stave, musí pre ňu byť daný
objektívny dôvod a súčasne sa musí stať aj pohnútkou pre prejav vôle konajúcej dotknutej osoby tak,
že koná vo svoj neprospech. Rovnako treba posudzovať aj nápadne nevýhodné podmienky (ZSP č.
47/2010). Právne je bezvýznamné, kto alebo čo vyvolalo tieseň a nie je rozhodujúce ani to, že tieseň

vyvolal druhý účastník zmluvy. Treba však zdôrazniť, že tieseň musí existovať v okamihu uzavretia
zmluvy, jej platnosti a účinnosti. Nápadnú nevýhodnosť podmienok treba skúmať v každom jednotlivom
prípade osobitne a prihliadnuť najmä na to, aké plnenie sa stáva povinnosťou pre účastníka, ktorý koná
v tiesni, a na aké plnenie má tento účastník zmluvy právo.

38. V okolnostiach preskúmavanej veci je nesporné, že sporové strany uzavreli platnú kúpnu zmluvu.
Byt, ktorý bol jej predmetom nadobudol otec žalovanej Y. Y. vo verejnej dražbe za cenu 15 600 eur.
Žalobca v predmetnom byte býval od roku 2001 spolu so strýkom, ktorý bol jeho vlastníkom. Dojednanú
kúpnu cenu zaplatil z hypotekárneho úveru, ktorá skutočnosť v konaní nebola sporná. Návrh na vklad
vlastníckeho práva podal žalobca na základe dohody so žalovanou. Následne sa zo správy katastra

dozvedel o odstúpení od kúpnej zmluvy žalovanou a o prerušení vkladového konania. Skutkové tvrdenia
žalovanej o jej nepriaznivom zdravotnom stave, či okolnosti týkajúce sa nevysporiadaných vzťahov
medzi žalobcom a otcom žalovanej neboli relevantné pre záver o platnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy
pre tieseň a nápadne nevýhodné podmienky. Kúpna zmluva uzavretá dňa 26. júla 2021 bola výsledkom
kontraktačného procesu a zmluvnej voľnosti účastníkov zmluvy o jej podstatných náležitostiach o

predmete kúpy a výške kúpnej ceny, na základe ktorej došlo aj k splneniu z nej vyplývajúcich povinností,
ako prejavu synalagmatickej povahy kúpnej zmluvy (§ 588 Občianskeho zákonníka). Zhodnotením
individuálnych skutkových okolností danej veci, súdy nižších inštancií správne dospeli k záveru o
nesplnení predpokladov pre odstúpenie od zmluvy v zmysle § 49 Občianskeho zákonníka.

39. Napokon ani tvrdený rozpor s dobrými mravmi nebolo možné považovať za relevantný, pre
záver o neplatnosti kúpnej zmluvy. Ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi, je všeobecným ustanovením hmotnoprávnej povahy, ktoré dáva súdu možnosť posúdiť, čije výkon subjektívneho práva v súlade s dobrými mravmi a ak to tak nie je, požadovanú ochranu
odoprieť. Právny úkon sa prieči dobrým mravom, pokiaľ nerešpektuje niektoré zo súhrnu základných
spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré preukázali počas historického vývoja určitú mieru

stálosti (nemennosti), vyjadrujú podstatné historické tendencie a stotožňuje sa s nimi podstatná časť
spoločnosti. Postup súdu podľa uvedeného ustanovenia má miesto iba v ojedinelých a vo výnimočných
prípadoch.

40. Posúdenie, či dojednaním príliš nízkej ceny došlo k hrubému nepomeru medzi plnením a

protiplnením pri kúpe nehnuteľnosti, je alebo nie v rozpore s dobrými mravmi, závisí od komplexného
posúdenia individuálnych skutkových okolností. Pokiaľ bolo uzavretie kúpnej zmluvy výsledkom dohody
jej účastníkov nespätej s konaním priečiacim sa dobrým mravom, samo osobe dojednanie kúpnej ceny
v dojednanej výške nie je v rozpore s dobrými mravmi a nepredstavuje ani dôsledky, ktoré by boli v
kolízii s dobrými mravmi (m. m. sp. zn. 3Cdo/244/2018, III. ÚS 412/2016). V danom prípade skutkové
okolnosti neodôvodňujú záver, že by konanie účastníkov zmluvy bolo možné vyhodnotiť ako konanie

priečiace sa dobrým mravom, na ktorý dôvod by bolo možné prihliadať. Navyše súdy pri posudzovaní
namietanej neplatnosti kúpnej zmluvy nedospeli k záveru o jej absolútnej neplatnosti v zmysle § 39
Občianskeho zákonníka, preto ani aplikáciou ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka nebolo
možné dospieť k inému záveru, pokiaľ rozpor s dobrými mravmi nebol preukázaný a ani z výsledkov
vykonaného dokazovania nevyplýval.

41. V kontexte uvedeného dovolací súd konštatuje, že v otázke posúdenia namietanej (ne)platnosti
kúpnej zmluvy medzi sporovými stranami nedošlo k odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu v zmysle § 421 ods. 1 písm. a) CSP, preto dovolanie nie je procesne prípustné. Z
uvedeného dôvodu dovolací súd odmietol dovolanie podľa § 447 písm. c) CSP.

42. O nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol v súlade s § 453 ods. 1 v
spojení s § 262 ods. 1 CSP a zásadou úspechu žalobcu v dovolacom konaní, ktorému priznal nárok na
ich náhradu proti žalovanej v plnom rozsahu v súlade s § 255 ods. 1 CSP.

43. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.