Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, February 23, 2026

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 4Sfk/33/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7021200517
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašiková

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2026:7021200517.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky

Valašikovej, PhD., LL.M. a členov senátu prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD. a JUDr. Vlastimila
Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: W. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XXXX/XX, XXX XX N.,
právne zastúpený: Advokátska kancelária POLÁK, s.r.o., so sídlom Poštová 14, 040 01 Košice, proti
žalovanému (sťažovateľ): Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 971 01
Banská Bystrica, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 100944001/2021 zo dňa 1. júna 2021, v
konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného proti právoplatnému rozsudku Správneho súdu v Košiciach č.
k. KE-8S/131/2021 - 113 zo dňa 28. novembra 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta.

II. Žalobcovi sa priznáva nárok voči žalovanému na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie pred správnym súdom

1. Správny súd v Košiciach rozsudkom č. k. KE-8S/131/2021 - 113 zo dňa 28. novembra 2024 podľa
§ 191 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj ako „SSP“) zrušil
rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100944001/2021 zo dňa 1. júna

2021 a rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 101999167/2020 zo dňa 17. decembra 2020 a vec vrátil
Daňovému úradu Košice na ďalšie konanie. Žalobcovi správny súd priznal voči žalovanému právo na
úplnú náhradu trov konania.
2. Správnou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti vyššie označeného rozhodnutia
žalovaného, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice, ktorým správca dane podľa
§ 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 16 331,42 € na dani z

pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“) za zdaňovacie obdobie máj 2011 konštatujúc, že zdaniteľné obchody,
ktoré boli predmetom daňovej kontroly, boli vykonané s cieľom získania daňovej výhody spočívajúcej
v odpočítaní DPH z faktúr zúčastnených daňových subjektov, predmetom, ktorých boli dodávky tovaru
- betonárskej ocele.
3. V odôvodnení rozsudku správny súd konštatoval, že z obsahu rozhodnutí daňových orgánov
vyplynulo, že v zdaňovacom období máj 2011 bol tovar - betonárska oceľ fakturovaný nasledovnom
reťazci: Business Czech, s.r.o. (CZ) - B. (CZ) - BALUS Stavebniny, a.s. (CZ) - dodávateľská spoločnosť

Castellario, s.r.o., so sídlom Panenská 24, Bratislava, IČO: 45 873 615 (SK) - žalobca (SK) - R. -
METALTECH (SK) - Fekete STAVCENTRUM, s.r.o. (SK) - ARTFLASH, s.r.o. (CZ). V rámci zisteného
reťazca u dodávateľskej spoločnosti dochádzalo pri nadobudnutí k zníženiu hodnoty (ceny) tovaru.
Dodávateľská spoločnosť tovar nadobúdala intrakomunitárne, kedy tejto spoločnosti vzniká povinnosťodviesť daň (v štáte odberateľa - Slovensko), pričom táto spoločnosť za rok 2011 nepodala daňové
priznanie k dani z príjmov právnických osôb a zároveň podľa správcu dane nepreukázala podanie
daňového priznanie pre DPH a jej odvedenie. Betonárska oceľ mala byť v rovnakom množstve medzi

dodávateľskou spoločnosťou, žalobcom, jeho odberateľom R. - METALKOM a Fekete STAVCENTRUM,
s.r.o. prepravovaná na tom istom vozidle bez toho, aby bola vyložená, predávaná bola počas prepravnej
cesty, pričom dodávateľ tovar predával odberateľovi na jednom mieste, a to v areáli spoločnosti STAVO
ARTIKEL, s.r.o. (táto nepotvrdila akýkoľvek právny vzťah so žalobcom, resp. s ktorýmkoľvek článkom
vyššie zmieneného obchodného reťazca) bez vykládky. Žalobca, hoc v zmysle dodacej podmienky

„FCA Bytča“ mal zabezpečiť prepravcu, nevedel uviesť kto ju zabezpečoval. K uvedenému sa nevedel
vyjadriť ani svedok Roman Kováč, ktorý v kritickom období zastával funkciu obchodného riaditeľa v
dodávateľskej spoločnosti a tiež bol jediným konateľom spoločnosti Business Czech, s.r.o. (táto bola
jedným z článkov obchodného reťazca, v ktorom bol tovar fakturovaný). K uvedenej skutočnosti sa
však vyjadril konateľ dodávateľskej spoločnosti Imrich Tymko, ktorý potvrdil, že prepravu vykonala
spoločnosť B.A.S.K. Logistics, s.r.o. Prepravu objednala a zaplatila dodávateľská spoločnosť. Uvedenú

skutočnosť sa však správcovi dane bližšie nepodarilo objasniť, keďže predvolanie konateľa spoločnosti
B.A.S.K. Logistics, s.r.o. sa vrátilo správcovi dane z dôvodu úmrtia adresáta. Podľa správcu dane sa
nejednalo o bežnú podnikateľskú činnosť, keďže v areáli spoločnosti STAVO ARTIKEL, s.r.o. tovar nikto
nevážil, neskladovala, na tomto mieste došlo len k výmene CMR dokladov, pričom sa jednalo o tovar
nie zanedbateľnej hodnoty. S tovarom nebolo v skutočnosti počas prepravy z miesta fyzickej nakládky

na miesto fyzickej vykládky na iných miestach fyzicky manipulované. Prevzatia zásielok prezentované
dokladmi boli len formálne, pretože ten istý prepravca s tým istým vozidlom zabezpečoval prepravu
betonárskej ocele do ďalšieho miesta uvedeného v nákladnom liste.
4. Správny súd zdôraznil, že odmietnutie odpočtu DPH z dôvodu nesplnenia hmotnoprávnych
podmienok a z dôvodu zneužitia práva sú dva zásadne odlišné dôvody, ktoré nie je možné kumulovať,

pretože sa vzájomne vylučujú. Podľa jeho názoru, správca dane argumentoval pochybnosťami o
preprave tovaru a jeho skladovaní (čo ho zjavne viedlo k jeho záveru o nesplnení hmotnoprávnej
podmienky - existencia materiálneho plnenia), jeho následné úvahy smerovali k prijatiu záveru o tom, že
zistené skutočnosti preukazujú zjavné zneužitie práva zúčastnenými daňovými subjektmi. Prijatie záveru
ozneužitíprávasprávcomdanetiežkonštatovalžalovanývosvojomrozhodnutí,pričomnáslednedospel

k záveru o spochybnení existencie materiálneho plnenia bez toho, aby túto zmenu bližšie objasnil.
5. Žalobca podľa predložených dokladov tovar nadobudol v tuzemsku od tuzemského dodávateľa
(dodávateľ Castellario, s.r.o.) bez prepravy, pričom miestom dodania bol areál spoločnosti STAVO
ARTIKEL, s. r. o. v Bytči, kde bol tovar následne predaný II. - METALTECH s rovnakou dodacou
podmienkou („FCA Bytča“) a ďalej spoločnosti Fekete STAVCENTRUM, s. r. o., ktorá ho dodala do

Českej republiky spoločnosti ART FLASH, s. r. o. a zabezpečila jeho prepravu do Českej republiky
vlastnými prepravnými prostriedkami alebo cez iných prepravcov.
6. K preprave tovaru správny súd uviedol, že sa k nej bližšie vyjadril konateľ dodávateľskej spoločnosti
Imrich Tymko, ktorý potvrdil, že prepravu vykonala spoločnosť B.A.S.K. Logistics, s.r.o., pričom prepravu
objednala a zaplatila dodávateľská spoločnosť. Uvedenú skutočnosť sa však správcovi dane bližšie

nepodariloobjasniť,keďžepredvolaniekonateľaspoločnostiB.A.S.K.Logistics,s.r.o.savrátilosprávcovi
dane z dôvodu úmrtia adresáta. Podľa faktúr vystavených spoločnosťou BALUS Stavebniny, a.s. (CZ)
bola betonárska oceľ dodaná dodávateľskej spoločnosti do skladu v Bytči, resp. do skladu Stavoartikel.
Tovar mal byť podľa zistení správcu dane v rovnaký deň s rovnakou dodacou podmienkou („FCA Bytča“)
predaný R. - METALTECH. Je preto pochopiteľné, prečo sa žalobca nedokázal vyjadriť k preprave tovaru

(túto nezabezpečoval).
7. Správny súd poznamenal, že právne predpisy nezakazujú pri zdaniteľných obchodoch previesť
vlastníctvo k tovaru počas jeho prepravy alebo kúpiť tovar už naložený na dopravných prostriedkoch
a obratom ho predať ďalšiemu odberateľovi bez odoslania či prepravy (predaj zaparkovaného tovaru),
ako to urobil v prejednávaných prípadoch žalobca.

8. Správny súd za tohto stavu preto konštatoval, že správca dane neformuloval také relevantné
pochybnosti o formálnych či materiálnych podmienkach práva na odpočítanie dane, ktoré by bolo možné
považovať za dôvodné, a ktoré by dostatočným a presvedčivým spôsobom spochybňovali splnenie
materiálnych podmienok pre odpočet DPH žalobcom. Rozhodnutia žalovaného a správcu dane tak
vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia vo vzťahu k materiálnym a formálnym podmienkam

práva na odpočítanie dane ako aj z nesprávneho právneho posúdenia miery dôkazného bremena,
ktorým bol žalobca v danom konaní zaťažený. Zároveň správny súd zdôraznil, že jeho závery bez
ďalšieho neznamenajú, že žalobcovi musí byť priznané právo na odpočítanie dane zo sporných
obchodov.II. Kasačná sťažnosť, vyjadrenie

9. Proti rozsudku správneho súdu podal žalovaný v procesnom postavení sťažovateľa (ďalej aj ako
„sťažovateľ“) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť, ktorú formálne odôvodnil podľa § 440 ods. 1 písm.
g) SSP. Sťažovateľ navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec správnemu súdu
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

10. Sťažovateľ nesúhlasil s prijatými závermi správneho súdu. Pri vydaní žalobou napadnutého
rozhodnutia vychádzal zo zistení a vykonaného dokazovania správcom dane, z ktorého vyplynulo, že
žalobca bol zapojený do reťazových transakcií s betonárskou oceľou medzi tuzemskými i zahraničnými
subjektami, v ktorých nešlo o bežné obchodné transakcie, ale deklarované zdaniteľné obchody boli
súčasťou formálne vytvorených reťazových obchodov, v rámci ktorých boli doklady vystavované a
odovzdávané iba formálne a tieto obchody umožnili zapojeným subjektom získať daňové zvýhodnenie.

Uvedené vyplynulo aj zo zistení správcu dane z výsledkov daňových kontrol vykonaných u iných
zúčastnených subjektov, ako na to poukázali správca dane aj sťažovateľ v napadnutých rozhodnutiach.
11. Sťažovateľ pripustil, že niektoré formulácie v odôvodnení finančných orgánov pôsobia ako
všeobecné vo vzťahu k pochybnostiam o formálnych či materiálnych podmienkach odpočítania dane.
Trval však na tom, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia možno vyabstrahovať skutočnosti

svedčiace o tom, že išlo o účelové obchodné reťazce so zapojením žalobcu. Tieto reťazce vykazovali
viaceré neštandardné znaky, na základe ktorých finančné orgány oprávnene skonštatovali, že charakter
týchto reťazcov bol účelový a nešlo o bežné obchodné transakcie (napr. nekontaktné spoločnosti
zapojenédoreťazovýchobchodov,zníženiecenyupriamehododávateľa,okolnostitýkajúcesaprepravy
a skladovania).

12. Sťažovateľ poukázal na rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 8Sžfk/58/2021 zo dňa
24.05.2023 a ním potvrdený rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. KE-8S/135/2021 zo dňa
29.10.2024, ktoré sú skutkovo i právne obdobné tohto predmetu sporu a ktoré boli súdmi rozhodnuté
v neprospech žalobcu.
13. Žalobca sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.

III. Konanie na kasačnom súde

14. Prejednávaná vec bola predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky - ako súdu
príslušnému na konanie a rozhodnutie. Najvyšší správny súd preskúmal rozsudok správneho súdu v

medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c), ods. 2 SSP), pričom po zistení,
že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 2
písm. a) SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 a ods.
2 SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu dospel k
záveru, že kasačná sťažnosť je nedôvodná.

15. Predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. v Košiciach č. k.
KE-8S/131/2021 - 113 zo dňa 28. novembra 2024 opísaný v prvej časti odôvodnenia tohto rozhodnutia.
16. Z obsahu administratívneho spisu kasačný súd zistil, že správca dane u sťažovateľa ako u daňového
subjektu vykonal kontrolu na DPH za obdobie január až máj 2011, júl až október 2011 a december 2011.
Daňové kontrola bola ukončená doručením protokolu č. 9801404/5/171023/2015 zo dňa 23.01.2015.

17. Správca dane vydal rozhodnutie č. 101999167/2020 zo dňa 17.12.2020, ktorým podľa § 68 ods. 5
daňového poriadku a vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 16 331,42 € na DPH za zdaňovacie obdobie
máj 2011. Správca dane neakceptoval žalobcom zaúčtované faktúry od spoločnosti Castellario, s.r.o.,
(č. DF-11-067 zo dňa 04.05.2011, so základom dane 14 938,60 Eur a DPH 2987,72 Eur, č. DF-11-068 zo
dňa 09.05.2011, so základom dane 29 560,80 Eur a DPH 5912,16 Eur; č. DF-11-069 zo dňa 10.05.2011,

so základom dane 11 780,34 Eur a DPH 2356,07 Eur; č. DF-11-070 zo dňa 13.05.2011, so základom
dane 12 618,92 Eur a DPH 2523,78 Eur a č. DF-11-072 zo dňa 20.05.2011, so základom dane 12 758,45
Eur a DPH 2551,69 Eur), pričom v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že zdaniteľné obchody, ktoré boli
predmetom daňovej kontroly, boli vykonané s cieľom získania daňovej výhody spočívajúcej v odpočítaní
DPH z faktúr zúčastnených daňových subjektov, predmetom, ktorých boli dodávky tovaru - betonárskej

ocele.
18. Proti rozhodnutiu správu dane podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný správnou
žalobou napadnutým rozhodnutím č. 100944001/2021 zo dňa 1. júna 2021. V odôvodnení rozhodnutia
uviedol, že žalobca bol zapojený do reťazových transakcií s betonárskou oceľou medzi tuzemskýmia zahraničnými subjektmi, v ktorých sa reálne obstaranie tovaru žalobcom nepotvrdilo. Tovar mal byť
skladovaný v priestoroch, ku ktorým nebol zistený žiadny právny vzťah deklarovaného dodávateľa ani
samotného žalobcu, k preprave tovaru žalobca ani deklarovaný dodávateľ nevedeli poskytnúť žiadne

konkrétne informácie. Na preverovaných faktúrach je pritom uvedená dodacia podmienka FCA, v zmysle
ktorej bolo povinnosťou daňového subjektu ako kupujúceho určiť dopravcu, uzavrieť zmluvu o preprave
a zaplatiť náklady na prepravu. V rozpore s tým však žalobca uviedol, že prepravu nezabezpečoval a
v účtovnej dokumentácii žiadne doklady o preprave nemal evidované. Žalovaný poukázal aj zníženie
ceny fakturovaného tovaru deklarovaného dodávateľa, čo spochybňuje dôveryhodnosť uvedených

obchodných transakcií. Žalovaný potvrdil záver správcu dane, že nepriznanie uplatneného práva na
odpočítanie dane bolo dané zneužívajúcim konaním žalobcu.

IV. Právne predpisy a právne názory kasačného súdu

19. Podľa § 9 ods. 1 zákona o DPH dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa

§ 8, vrátane
a) prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo
inému duševnému vlastníctvu,
b) poskytnutia práva užívať hmotný majetok,
c) prijatia záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav,

d) služby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe
zákona.
20. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
21. Podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z

tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3
a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň
a)vočinemuuplatnenáinýmplatiteľomvtuzemskuztovarovaslužieb,ktorésúalebomajúbyťplatiteľovi
dodané,
b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12,

c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a,
d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.
22. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
23. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje

a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
24. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti

nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.
25. Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných
voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať
skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

26. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

27. Podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti
dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedeny
´ch, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa
k nim vyjadril, najmä¨ aby neúplne´ údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo
pravdivosť údajov riadne preukázal.

28. Najvyšší správny súd v súvislosti s podanou kasačnou sťažnosťou v prvom rade poukazuje na to,
že kvalita kasačnej sťažnosti, resp. konkrétnosť v nej uvedených dôvodov a súvisiacej argumentácie -
do značnej miery predurčuje obsah rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu.29. V kasačnom konaní - v ktorom sťažovateľ namieta nesprávne posúdenie veci správnym súdom -
by tento mal adresne a čo najpresnejšie pomenúvať nedostatky v napadnutom rozhodnutí správneho
súdu v kontexte jeho právnych záverov, tieto by mal zrozumiteľne a v konkrétnej rovine konfrontovať s

pozitívnoprávnou úpravou a mal by formulovať alternatívny právny výklad, resp. čo najpresvedčivejšie
prezentovať Najvyššiemu správnemu súdu argumentáciu v prospech správnosti ním prezentovaného
názoru. Kasačná sťažnosť žalovaného tieto podmienky a predpoklady spĺňa len čiastočne, keď tento
síce vyjadril nesúhlas s právnym posúdením správneho súdu, avšak do podstatnej miery rezignoval na
znenie ustanovenia § 440 ods. 2 SSP („2. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i)

sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v
čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (...)“).
30. V uvedenom kontexte je potom v podmienkach súdenej veci potrebné najmä uviesť, že samotný
sťažovateľ adresne nespochybnil skutkové a právne východiská, z ktorých správny súd vyvodil svoje
závery o nedostatočnom spochybnení hmotnoprávnych podmienok a o tom, že v predmetnej veci
nedošlo k daňovému úniku. Rovnako, jednoznačne a výslovne nespochybnil sťažovateľ ani to, že

by rozhodnutia daňových orgánov boli zmätočné (ako to ustálil správny súd). Sťažovateľ vo svojej
podstate len odkazoval na iné rozhodnutia správneho súdu, z ktorých vyplýva, že by aj v súdenej veci
malo ísť o ten istý umelý obchodný reťazec (a teda že vydané rozhodnutie je v uvedenom zmysle
nezákonné). Rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 8Sžfk/58/2021 zo dňa 24.05.2023 a jemu
predchádzajúci rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7S/99/2019 však nebolo v súdenej veci

použiteľné (k tomu pozri toto odôvodnenie ďalej). Vo vzťahu k rozsudku Správneho súdu v Košiciach
sp. zn. KE- 8S/135/2021 zo dňa 29.10.2024 kasačný súd v prvom rade poukazuje na to, že jeho závery
nie sú pre kasačný súd záväzné. Zároveň sťažovateľ síce na tento rozsudok odkazoval a tvrdil, že sa
jedná o obdobné veci, ale konkrétne nespochybnil argumentáciu správneho súdu v tu prejednávanej
veci, ktorý sa k odklonu od tohto rozsudku vyjadril v bode 60. odkazovaného rozsudku (zdôvodniac, že

z napadnutého rozhodnutia nevyplýva jednoznačný záver o tom, že sa jedná o daňový podvod).
31. Sťažovateľ v podanej kasačnej sťažnosti prízvukoval, že správcom dane vykonaným dokazovaním
mal za preukázané, že žalobca bol zapojený do reťazových transakcií s betonárskou oceľou medzi
tuzemskými i zahraničnými subjektami, v ktorých nešlo o bežné obchodné transakcie, ale deklarované
zdaniteľné obchody boli súčasťou formálne vytvorených reťazových obchodov, v rámci ktorých boli

doklady vystavované a odovzdávané iba formálne a tieto obchody umožnili zapojeným subjektom získať
daňové zvýhodnenie. Trval na tom, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia možno vyabstrahovať
skutočnosti svedčiace o tom, že išlo o účelové obchodné reťazce so zapojením žalobcu. Ako je
uvedené vyššie, sťažovateľ sa zároveň odvolal na rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn.
8Sžfk/58/2021 zo dňa 24.05.2023 a na rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. KE-8S/135/2021

zo dňa 29.10.2024, pričom dodal, že sa nemal dôvod od týchto rozsudkov názorovo odchýliť.
32. Správny súd v kasačnou sťažnosťou napadnutom rozsudku vytýkal rozhodnutiu žalovaného
zmätočnosť(rozporuplnosť)odôvodneniaspočívajúcuvtom,žežalovaný,rovnakoakoprednímsprávca
dane, za dôvod nepriznania žalobcom uplatneného práva na odpočítanie dane najskôr uviedol konanie
zneužívajúce toto právo obchodujúcimi daňovými subjektmi zúčastnenými na v rozhodnutí daňových

orgánov opísanom reťazci, avšak následne jeho odôvodnenie obsahuje opis a hodnotenie skutočností
smerujúcich k záveru spochybňujúcemu existenciu materiálneho plnenia. Odôvodnenia rozhodnutí
daňových orgánov oboch stupňov teda obsahujú dva vzájomne protichodné resp. vylučujúce sa dôvody
nepriznania práva na odpočítanie dane.
33. Nárok na odpočítanie DPH vzniká príjemcovi plnenia za predpokladu kumulatívneho splnenia

formálnych a hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane vyplývajúcich z článku 167 a nasl.
smernice Rady 2006/112/ES a v zmysle § 49 a nasl. zákona o DPH, ktorým boli príslušné články
smernice transponované do právneho poriadku Slovenskej republiky.
34. Hmotnoprávnymi podmienkami na odpočítanie dane sú, že 1. poskytovateľom plnenia je iná osoba
registrovaná pre daň (t. j. status dodávateľa), 2. predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne

plnenie (t. j. materiálna existencia plnenia) a 3. prijaté plnenie je príjemcom použité v rámci jeho
ekonomickej činnosti. Ak je splnenie týchto podmienok preukázané, daňovému subjektu vzniká právo
na odpočítanie DPH. Ak nie, toto právo mu nevzniká.
35. Druhou alternatívou je, že sa v konaní preukázalo, že zdaniteľné obchody prebehli a sú splnené
všetky vyššie uvedené materiálne podmienky (t. j. sú splnené hmotnoprávne podmienky), keď však ani

v takýchto prípadoch nie je bez ďalšieho vylúčené, aby bolo daňovému subjektu odopreté právo na
odpočítanie DPH, a to v prípade že tento participoval na daňovom podvode, príp. sa jedná o zneužitie
práva.36. Rozlíšenie medzi existenciou či neexistenciou plnenia (resp. splnením materiálnych podmienok pre
vznik práva na odpočítanie DPH) - na strane jednej - a ďalšími dôvodmi pre odopretie tohto práva
- na strane druhej - súvisí s dôkaznou povinnosťou a jej presunom medzi daňovým subjektom a

správcom dane. Treba zdôrazniť, že primárnym nositeľom dôkazného bremena počas daňovej kontroly
je kontrolovaný daňový subjekt, a to predovšetkým z toho dôvodu, že uskutočňovanie zdaniteľných
plnení je ekonomickou činnosťou plne pod jeho kontrolou. Vzhľadom na to daňový subjekt ako platiteľ
dane má možnosť si obstarať dostatočné dôkazy, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného
zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce

pre určenie dane.
37.Daňovýsubjektdisponujeprávomuplatniťsizazákonomstanovenýchasplnenýchpodmienoknárok
na odpočet DPH (je iniciátorom odpočítania DPH). Preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si
uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Daňový subjekt má povinnosť tvrdiť a
svoje tvrdenia dôkazne podložiť, pričom predovšetkým preukazuje skutočnosti, ktore´ majú vplyv na
správne určenie dane a skutočnosti, ktore´ je povinný uvádzať v daňovom priznaní a tiež vierohodnosť,

správnosť a úplnosťˇ evidencii´ a záznamov, ktore´ je povinný viestˇ.
38. Naproti tomu, pokiaľ daňový subjekt správcovi dane predloží dôkazy o existencii prijatých
zdaniteľných plnení, resp. preukáže splnenie ďalších hmotnoprávnych podmienok (k tomu pozri toto
odôvodnenie vyššie), teda daňový subjekt splní svoju dôkaznú povinnosť, je na správcovi dane,
aby posúdil hodnovernosť a úplnosť predložených dôkazov a tak verifikoval správnosť uplatneného

nároku na odpočítanie dane. Z judikatórnych záverov Súdneho dvora EU´ i kasacˇne´ho su´du vyplýva,
že dôkazné bremeno správcu dane spočíva na preukázanú zapojenia kontrolovaného daňového
subjektu na daňovom podvode v tzv. Axel Kittel teste pozostávajúceho štyroch otázok: 1. Vznikol
z posudzovaných zdaniteľných obchodov daňový únik? 2. Ak áno, je tento daňový únik dôsledkom
podvodného konania? 3. Pokiaľ je únik na dani dôsledkom podvodného konania, boli posudzovane´

zdaniteľne´ obchody daňového subjektu s týmto konaním spojene´? 4. Ak boli posudzovane´ zdaniteľné
obchody spojene´ s podvodným konaním, vedel o tom alebo mohol a mal vedieť daňový subjekt?
Predpokladom odmietnutia dane je kladné zodpovedanie uvedených otázok kumulatívne, pričom ako
už bolo povedané, dôkazy na vykonanie vysˇsˇie opísaného Axel Kittel testu a posúdenie účasti na
daňovom podvode je úlohou správcu dane.

39. Možno teda zhrnúť, že pri dôkaznom bremene je v daňovom konaní potrebne´ rozlišovať medzi
dvoma zásadnými situáciami. Kým preukazovanie existencie, resp. splnenia materiálnych podmienok
pre odpočítanie DPH je na daňovom subjekte, dôkazné bremeno pri preukazovaní daňového podvodu
alebo zneužitia práva - ako dôvodu na neuznanie uplatneného odpočtu - je na správcovi dane.
40. Ak teda sťažovateľ v napadnutom rozhodnutí potvrdil záver správcu dane, že nepriznanie

uplatneného práva na odpočítanie dane bolo dané zneužívajúcim konaním žalobcu „s poukázaním
na ustanovenie § 3 ods. 6 Daňového poriadku v súvislosti so zistením zneužívajúceho konania s
cieľom získania daňovej výhody“, nesúcim znaky účasti na daňovom podvode, k takémuto hodnoteniu
bol oprávnený len po vykonaní dokazovania súvisiaceho s vyššie spomenutým Axel Kittel testom
vzťahujúcim sa na posúdenie účasti na daňovom podvode alebo zneužití práva, kedy konanie daňového

subjektu in fraudem legis je postavené na existencii zdaniteľného plnenia, pričom jeho vyhodnotenie
musí byť súčasťou odôvodnenia rozhodnutia. Naproti tomu však sťažovateľ (rovnako ako správca dane)
podstatnú časť odôvodnenia rozhodnutia venoval vysvetleniu fiktívnosti reťazca obchodov, do ktorých
bol zapojený žalobca a nedostatku preukaznosti predložených dokladov na verifikáciu reálnosti plnení
od na faktúrach tvrdeného dodávateľa Castellario, s.r.o.

41. Rozlišovanie medzi právnymi dôvodmi pre vznik práva na odpočítanie DPH, resp. pre nepriznanie
tohto práva nie je formalitou, ale jedná sa o skutočnosť, ktorá spravidla bez ďalšieho dopadá na
zákonnosť predmetných rozhodnutí práve z dôvodu, že jednoznačné (a správne určenie) súvisiaceho
právneho základu determinuje aj nadväzujúci prieskum skutkovej a právnej správnosti samotného
rozhodnutia daňových orgánov, a to tak z hmotnoprávneho, ako aj z procesnoprávneho hľadiska.

Vo všeobecnosti sú síce určité nedostatky v rámci odôvodnenia rozhodnutí správnych orgánov - aj
vo verejnoprávnom režime - „ospravedlniteľné“, a to najmä v prípade formálnych nedostatkov alebo
nepresností preklenúť ich výkladom, toto pravidlo nie je možné aplikovať paušálne a pri podstatných
nedostatkoch odôvodnenia. Podľa názoru Najvyššieho správneho súdu SR, v súdenej veci sa jedná o
práve takýto prípad (podstatných nedostatkov v odôvodnení napadnutého rozhodnutia).

42. Kasačný súd sa potom stotožnil so správnym súdom v tom, že rozhodnutie žalovaného a
správcu dane neprípustnou mierou kombinujú dôvody pre nepriznanie práva na odpočítanie DPH (v
podmienkach súdenej veci), pričom práve vzhľadom na špecifiká spojené s tým ktorým zákonným
dôvodom pre nepriznanie práva, nemôžu byť úvahy orgánov verejnej správy „kompenzované“ vlastnýmiúvahami správneho súdu. Správny súd (a už tobôž nie kasačný súd) totiž nemá sám určovať (a
jednoznačne vymedzovať) dôvod pre nepriznanie práva na odpočítanie DPH, ale má „iba“ verifikovať,
či orgánmi verejnej správy ustálený dôvod je zákonný, resp. skutkovo/dôkazmi podložený.

43. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov (zmätočnosť) nevyvrátil sťažovateľ ani v
kasačnej sťažnosti, keď na jednej strane tvrdil, že v danom prípade nešlo o bežné obchodné transakcie,
ale deklarované zdaniteľné obchody boli súčasťou formálne vytvorených účelových reťazových
obchodov s účasťou žalobcu, v rámci ktorých boli doklady vystavované a odovzdávané iba formálne a
tieto obchody umožnili zapojeným subjektom získať daňové zvýhodnenie a na strane druhej sa odvolal

na dva rozsudky správneho súdu rozsudkov (sp. zn. 7S/99/2019 a sp. zn. KE-8S/135/2021) s poukazom
na to, že sa názorovo od zmienených neodchýlil.
44. Vo veci vedenej na kasačnom súde pod sp. zn. 8Sžfk/58/2021 išlo o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 102242104/2019 zo dňa 25.09.2019. Žalovaný svoje rozhodnutie odôvodnil
tým, že z dokazovania vykonaného správcom dane vyplynulo, že žalobca bol súčasťou podvodného
reťazca spoločností, ktoré deklarovali obchodovanie s betonárskou oceľou, pričom dokladovo vytvárali

situáciu, že ide o reálne obchodovanie, avšak zistené skutočnosti preukázali, že išlo o podvodné
konanie. Žalovaný tiež uviedol, že správca dane je povinný nepriznať právo na odpočítanie dane, ak
sa vykonaným dokazovaním preukáže, že dodávky boli poznačené daňovým podvodom, o ktorom
žalobca mohol vedieť. Podľa žalovaného žalobca sám nevykonal všetky opatrenia, ktoré od neho možno
v rozumnej miere očakávať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti

na dodávkach poznačených podvodom alebo neplnením vo vzťahu k DPH (v prípade preverovaných
reťazových dodaní betonárskej ocele), čím nedodržal vyžadovanú potrebnú náležitú starostlivosť, a
teda za predpokladu jej dodržania mohol vedieť, že dodávky môžu byť vo vzťahu k DPH poznačené
nedovoleným daňovým únikom. To, že žalobca mohol vedieť, že sa zúčastňuje daňového podvodu,
správca dane odvodil z popísaných schém fakturácie tovaru, z pohybu tovaru v reťazci obchodníkov

v rámci jedinej prepravy, množstva tovaru a z časovej následnosti preukázanej faktúrami, zo spôsobu
„skladovania“ tovaru v priestoroch, ku ktorým nemal právny vzťah žalobca ani nikto zo spoločností
zapojených v reťazci, z postavenia jednotlivých spoločností ako subjektov využívaných na účely
vyhotovovania faktúr s daňou bez vykonávania reálnej hospodárskej činnosti, zároveň popísal dva
reťazce, ktoré sa spájali do jedného spoločného reťazca práve u žalobcu.

45. Kasačný súd v rozsudku sp. zn. 8Sžfk/58/2021 zo dňa 24.05.2023 prisvedčil záverom žalovaného a
konštatoval, že po vyhodnotení súdneho spisu, ktorého súčasťou bol aj administratívny spis žalovaného,
dospel k rovnakému záveru ako krajský súd, a to, že správne orgány vo svojich rozhodnutiach dôkladne
zistili skutkový stav, dôkazy, ktoré správca dane nadobudol v rámci daňovej kontroly a vyrubovacieho
konania, riadne vyhodnotil a vysporiadal sa dôkladne aj so všetkými námietkami sťažovateľa.

46. Dôvodom nepriznania žalobcom uplatneného odpočítania dane vo veci vedenej na kasačnom súde
pod sp. zn. 8Sžfk/58/2021 bola účasť žalobcu na daňovom podvode, pričom preverením transakcií v
predmetnom reťazci bolo zistené, že uvedené obchodovanie nesie znaky špecifického typu daňového
podvodu definovaného v judikatúre Súdneho dvora EÚ a pomenovaného ako „nezvestný, resp. zmiznutý
obchodník“. Kasačný súd poukazuje na to, že na rozdiel od rozhodnutia žalovaného v tejto veci (č.

100944001/2021 zo dňa 01.06.2021) sú dôvody žalovaného v rozhodnutí č. 102242104/2019 zo dňa
25.09.2019 vo vzťahu k záveru o vyrubení daňového nedoplatku jednoznačné.
47. Za zákonné a spravodlivé rozhodnutie možno nad všetky pochybnosti považovať len také
rozhodnutie, ktoré obsahuje dostatok dôvodov vysvetľujúcich právne závery uvedené vo výroku
rozhodnutia. Absencia potrebných úvah v odôvodnení napadnutého rozhodnutia bránila v možnosti

adekvátne reagovať účastníkovi v podanej správnej žalobe a procesne brániť svoje práva.
48. Osoby dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia,
ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s
predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci
rozhodol, je treba považovať za prejav znamenajúci porušenie Ústavou garantovaného základnému

práva. S uvedeným právom je v rozpore úplný, či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia,
extrémny nesúlad medzi právnymi závermi a skutkovými zisteniami, prípadne len všeobecné súhrnné
zistenia bez špecifikácie a vyhodnotenia jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené,
alebo situácia, kedy právne závery zo skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú.
Absencia takéhoto odôvodnenia má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Osobe dotknutej

takýmto rozhodnutím (účastníkovi súdneho konania) je tým odňatá možnosť skutkovo či právne
argumentovať proti záverom rozhodnutia.
49. Kasačný súd sa stotožnil s hodnotením uvedeným v kasačnou sťažnosťou napadnutom rozsudku,
kedysprávnysúdpoukázalnazmätočnosť(rozporuplnosť)odôvodneniaspočívajúcuvtom,žežalovaný,rovnako ako pred ním správca dane, za dôvod nepriznania žalobcom uplatneného práva na odpočítanie
dane najskôr uviedol konanie zneužívajúce toto právo obchodujúcimi daňovými subjektmi zúčastnenými
na v rozhodnutí daňových orgánov opísanom reťazci, avšak následne jeho odôvodnenie obsahuje

opis a hodnotenie skutočností smerujúcich k záveru spochybňujúcemu existenciu materiálneho plnenia.
Odôvodnenia rozhodnutí daňových orgánov oboch stupňov obsahujú dva vzájomne protichodné resp.
vylučujúce sa dôvody nepriznania práva na odpočítanie dane. Ako kasačný súd vysvetlil vyššie,
každému z týchto dôvodov predchádza iný dôkazný štandard a daňový orgán ho zdôvodňuje na základe
iných zistení a tiež rozdielnym spôsobom.

50. Kasačný súd sa teda stotožnil s výrokom napadnutého rozsudku, keď ako dôvod zrušenia žalobou
napadnutého rozhodnutia akceptoval jeho nedostatočné, resp. zmätočné odôvodnenie spôsobujúce
jeho nepreskúmateľnosť. Rozhodnutie žalovaného teda nespĺňalo atribúty riadneho odôvodnenia, čo
má za následok jeho nezákonnosť a predstavuje dôvod zrušenia podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP a
vrátenie veci na ďalšie konanie.
51. Vzhľadom na uvedené potom nebolo dôvodné venovať sa právnemu posúdeniu veci, či už zo strany

orgánov verejnej správy alebo správneho súdu. Kasačný súd totiž nevidel ako dôvodné rozhodnutie
žalovaného, resp. správcu dane - v tomto štádiu konania - zrušovať zároveň aj podľa § 191 ods. 1 písm.
c) SSP. Ak je totiž rozhodnutie orgánu verejnej správy natoľko zmätočné, že to predstavuje dôvod na
jeho zrušenie - čo správny súd skonštatoval a s tým sa kasačný súd aj stotožnil - potom zároveň musí
platiť, že sa jedná o zmätočnosť takej intenzity, že to neumožňuje plnohodnotný a kvalifikovaný prieskum

právnych záverov orgánov verejnej správy.
52. Ak takáto situácia zmätočnosti, resp. nepreskúmateľnosti žalobou napadnutých rozhodnutí nastala,
potom sa javí ako predčasné, aby správny súd v zrušujúcom rozsudku vyslovoval (právne záväzné)
závery vo vzťahu k skutkovým okolnostiam veci, resp. k ich právnemu posúdeniu, ak tieto idú nad rozsah
preukázania samotnej zmätočnosti záverov, ktoré z nich orgány verejnej správy vyvodili. Správny súd

však napriek tomu v napadnutom rozsudku vyslovil názor, že správca dane doposiaľ neformuloval také
relevantné pochybnosti o formálnych či materiálnych podmienkach práva na odpočítanie dane, ktoré by
bolo možné považovať za dôvodné, a ktoré by dostatočným a presvedčivým spôsobom spochybňovali
splnenie materiálnych podmienok pre odpočet DPH. Zároveň ustálil, že daňový únik vo veci zistený
nebol.

53. Takýto postup správneho súdu nepovažuje kasačný súd za plne kompatibilný s procesnou logikou
súdneho prieskumu v prípadoch, kedy sa napadnuté rozhodnutia orgánov verejnej správy zrušujú pre
ich zmätočnosť a nepreskúmateľnosť, pretože akékoľvek takto formulované závery správneho súdu (vo
vzťahu k právnemu posúdeniu veci) je potrebné vnímať ako izolované, pričom ich správnosť, relevancia
a/alebo použiteľnosť bude determinovaná práve okolnosťami, ktoré budú správnymi orgánmi ustálené

v novom konaní (po zrušení ich rozhodnutí a vrátení veci na ďalšie konanie).
54. Bez ohľadu na uvedené však kasačný súd dopĺňa, že záver správneho súdu o tom, že správca
danedostatočnenespochybnilexistenciu,resp.dodanietovaruniejevnapadnutomrozsudkuprimerane
odôvodnený a kasačnému súdu sa javí aj ako predčasný. Z napadnutého rozsudku napr. nie je zrejmé,
či správny súd pri formulovaní tohto záveru prihliadal - okrem iných - na to, že žalobca ani jeho dodávateľ

nevedeli nijako ozrejmiť okolnosti vykladania tovaru, nakladania tovaru alebo kontroly množstva či
váženia tovaru; že žalobca sám tovar nekontroloval, ani nebol fyzicky prítomný pri tovare, nepredložil
žiaden dôkaz o tom, ako sa presvedčil, že obchoduje s reálnym tovarom. Naviac, pozornosti kasačného
súduneušlo,žejenesprávnyajprávnyzáversprávnehosúdu,ževovecinedošlokdaňovémuúniku,keď
z administratívneho spisu, resp. napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že k daňovému úniku

malo dôjsť u priameho dodávateľa žalobcu (napr. str. 12 a 13 napadnutého rozhodnutia - „spoločnosť
Castellario s.r.o. tovar nadobúdala intrakomunitárne z iného členského štátu.“, „Spoločnosť Castellario
s.r.o. za rok 2021 nepodala daňové priznanie k dani z príjmov právnických osôb, čím nepriznala žiadne
príjmyzpodnikateľskejčinnosti.“,„...zdaniteľnéobchodybolivykonanéscieľomzískaniadaňovejvýhody
spočívajúcej v odpočítaní dane z pridanej hodnoty...“). Tieto závery správneho súdu však sťažovateľ v

kasačnej sťažnosti adresne nenamietal (k tomu pozri body 9 - 12 tohto odôvodnenia).
55. Ako je však uvedené vyššie, posudzovanie správnosti dôvodu pre nepriznanie práva na odpočítanie
DPH v situácii, kedy tento dôvod v rozhodnutiach orgánov verejnej správy ani nie je jednoznačne a bez
akýchkoľvek pochybností ustálený, t. j. rozhodnutia orgánov verejnej správy v podstatných právnych
otázkach vykazujú materiálne kvalitatívne vady, resp. zmätočnosť, je predčasné.

56. Na základe vyššie uvedených dôvodov kasačný súd považoval sťažnostné body kasačnej sťažnosti
za neopodstatnené, a preto podľa § 461 SSP kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol. Kasačné
námietky žalovaného nevyvrátili závery správneho súdu o zmätočnosti rozhodnutí orgánov verejnej
správy tvoriacich predmet tohto súdneho prieskumu, keď zároveň skoršie rozhodnutie Najvyššiehosprávneho súdu vo veci tých istých účastníkov konania nebolo vo veci možné bez ďalšieho uplatniť (hoci
práve uvedeného sa žalovaný v kasačnej sťažnosti domáhal). Bolo tomu tak z dôvodu, že rozhodnutia
orgánov verejnej správy, ktorých sa týkal súdny prieskum vo veci sp. zn. 8Sžfk/58/2021, boli formálne

aj obsahovo iné ako rozhodnutia v tejto veci, pričom predmetné rozdiely neboli nepatrnej, ale boli
materiálnej povahy (k tomu pozri aj toto odôvodnenie vyššie).
57. Uvedené, samozrejme, nevylučuje, aby príslušné orgány verejnej správy v rámci nového
rozhodovania vo veci riadne ustálili ako dôvod pre nepriznanie práva na odpočítanie DPH účasť žalobcu
na daňovom podvode, a to aj v nadväznosti na rozsudok kasačného súdu sp. zn. 8Sžfk/58/2021,

avšak tento (príp. akýkoľvek iný dôvod, ktorý ustália) musia vo svojich rozhodnutiach jednoznačne
pomenovať a následne argumentačne ustáť zákonnosť takto definovaného dôvodu pre nepriznanie
práva na odpočítanie DPH tak zo skutkového, ako aj právneho hľadiska. Zároveň tento rozsudok
kasačného súdu nepotvrdzuje správnosť záverov správneho súdu o tom, že správca dane nedostatočne
spochybnil unesenie dôkazného bremena zo strany žalobcu, keď poukazuje na toto odôvodnenie vyššie.
58. V novom konaní orgány verejnej správy preto riadne ustália jeden konkrétny zákonný dôvod pre

nepriznanie práva na odpočítanie DPH, jednoznačne ho pomenujú, preukážu jeho existenciu, resp.
splnenie zákonných podmienok pre nepriznanie práva na odpočítanie DPH, ktoré sa viažu na tento
dôvod, t. j. riadne ho odôvodnia.
59. Vzhľadom na uvedené považoval kasačný súd kasačnú sťažnosť sťažovateľa za nedôvodnú, a preto
postupom podľa § 461 SSP túto zamietol.

60. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol kasačný súd v zmysle § 467 ods. 1 v spojení
s § 167 ods. 1 SSP tak, že úspešnému žalobcovi voči žalovanému - sťažovateľovi priznal právo na
náhradu trov kasačného konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady bude rozhodnuté v zmysle
§ 175 ods. 2 SSP.
61. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom kasačného súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 463 SSP a § 139

ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.