Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, February 16, 2026

Súd: Mestský súd Bratislava II
Spisová značka: 73Pc/56/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1225203470
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Habartová

ECLI: ECLI:SK:MSBA2:2026:1225203470.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava II, sudkyňou JUDr. Emíliou Habartovou, v právnej veci účastníkov konania:

oprávnená na výživné - F. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, R., zast.: D.. R. T., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom C. XX, R., povinný z vyživovacej povinnosti - A. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XX,
T., t. č. G. XX A, XXXX T., U., o návrhu oprávnenej na zvýšenie výživného, takto

r o z h o d o l :

I. Súd ukladá otcovi A. U., nar. XX.XX.XXXX, povinnosť prispievať na výživu oprávnenej F. T.,
nar. XX.XX.XXXX, zvýšeným výživným miesto doterajšej sumy 320,- eur mesačne sumou 390,- eur
mesačne,vždydo15.dňavkalendárnommesiacivopredkrukámoprávnenej,počnúcdňom01.11.2025.

II. Zročné výživné za obdobie od 01.11.2025 do 28.02.2026 vo výške 600,- eur je otec povinný uhradiť v
pravidelných splátkach vo výške 200,- eur mesačne, splatných vždy k 15. dňu v mesiaci spolu s bežným
výživným k rukám oprávnenej, počnúc mesiacom marec 2026, pod následkom straty výhody splátok v
prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky zročného výživného v lehote splatnosti.

III. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava V č. k. 68P 103/2022-173 zo dňa 30.03.2023
vo výroku I.

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom, doručeným súdu dňa 03.11.2025, sa oprávnená - plnoleté dieťa (ďalej aj ako
„navrhovateľka“) domáha zvýšenia výživného z pôvodnej súdom určenej sumy vo výške 320,- eur
mesačne na sumu vo výške 390,- eur mesačne s odôvodnením, že od právoplatnosti rozsudku
Okresného súdu V sp. zn. 68P 103/2022 zo dňa 30.03.2023, ktorým bolo určené výživné v sume 320,-
eur mesačne, nastali podstatné zmeny pomerov: navrhovateľka má XX rokov a je študentkou prvého
ročníka denného štúdia na Z. L. v R., odbor G., je naďalej nezaopatreným dieťaťom plne sústredeným

na štúdium, býva v spoločnej domácnosti s matkou, jej mesačné odôvodnené potreby sa výrazne
zvýšili v dôsledku vysokoškolského štúdia, zdravotných potrieb a bežného života mladej dospelej ženy
(cestovné - MHD, študijné poplatky, pomôcky, knihy, študijný materiál, optická pomôcka, šošovky,
roztoky, očná starostlivosť, hygiena, drogéria, oblečenie, obuv, internet, kultúra, školské a mimoškolské
aktivity, vreckové, osobné potreby atď). Odporca je podľa vedomostí navrhovateľky zamestnaný ako
E. v U. už dlhodobo (20 rokov), na adrese trvalého bydliska sa nezdržiava, má stabilný príjem a jeho
majetkové pomery mu umožňujú prispievať vyššou sumou, než bola pôvodne určená. Podľa vedomostí

navrhovateľky nie je ženatý, nemá ďalšie deti ani inú vyživovaciu povinnosť, je teda schopný prispievať
na výživu svojej dcéry vyššou sumou, než bolo určené pôvodným rozsudkom. Keďže navrhovateľka je
jeho jedinou vyživovacou povinnosťou, má právo podieľať sa na životnej úrovni svojho otca v zmysle
§ 62 ods. 2 zákona o rodine2. K návrhu na zvýšenie výživného sa vyjadril otec (ďalej aj ako „povinný“) podaním zo dňa 30.01.2026,
v ktorom uviedol, že s podaným návrhom súhlasí v celom rozsahu a zároveň požiadal o ospravedlnenie

jeho neúčasti na pojednávaní, t.j. súhlasil s konaním a rozhodnutím v jeho neprítomnosti.

3. Na pojednávaní navrhovateľka uviedla, že býva s matkou na vyššie uvedenej adrese, mesačné
výdavky na bývanie predstavujú cca 340,- eur mesačne, byt je zaťažený hypotekárnym úverom, ktorý
spláca jej matka vo výške splátky 807,- eur mesačne. Od septembra 2025 študuje na Z. L. v R., Fakulta

G., odbor - G., denné štúdium. Jej zdravotný stav je dobrý - nemá žiadne trvalo zvýšené výdavky
spojené s nepriaznivým zdravotným stavom, má skoliózu, má jednu nohu kratšiu, nosí ortopedické
vložky, chodí na rehabilitácie 2-krát ročne po dobu cca 1 mesiaca každý deň, ktoré sú hradené zo
zdravotného poistenia s výnimkou masáží, nosí kontaktné šošovky a kupuje si roztok na šošovky. Je
nemajetná, nemá žiadny finančný záväzok. Jej priemerné mesačné výdavky pozostávajú z: drogéria
40,- eur mes., vstup do fitnesscentra 20,- eur mes., voľnočasové aktivity 50,- eur mes., oblečenie/obuv

50 - 100,- eur mes., šošovky 15,- eur mes., električenka 120,- eur ročne, karta u gynekológa 35,- eur
ročne + poplatok za každú návštevu, paušál na telefón 20,- eur mes., splátka za telefón 56,- eur mes., na
chod domácnosti prispieva 120,- eur mes., snaží sa brigádovať a našetriť si na veci, ktoré potrebuje na
štúdium (notebook a pod.), nosí zubný strojček po liečbe - výdavky s tým spojené sú 80,- eur polročne.
Ďalej uviedla, že otec riadne platí súdom určené výživné v sume 320,- eur mes., naposledy uhradil

výživné v januári 2026 v sume 320,- eur, vo februári zatiaľ neuhradil výživné. S otcom sa nestretáva.
Nad rámec výživného jej neprispieva. Otec má iba jednu vyživovaciu povinnosť, v U. je zamestnaný ako
E. už 20 rokov, nemá vedomosť o výške jeho príjmov, má ukončené stredoškolské odborné vzdelanie.
V prípade vzniku zročného výživného súhlasila s tým, aby ho súd povolil otcovi splatiť v troch splátkach.

4. Podľa § 2 ods. 1, 2 zákona NR SR č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „CSP“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor
vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len „účastník“) a konanie podľa tohto
zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

5. Vykonaným dokazovaním spočívajúcim vo výsluchu navrhovateľky na pojednávaní, v oboznámení
sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisového materiálu v tejto veci, ako aj v oboznámení sa s
obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 68P/103/2022 súd zistil skutočný stav
veci:

6. Naposledy bolo výživné na navrhovateľku upravené rozsudkom Okresného súdu Bratislava V č. k.
68P/103/2022-173 zo dňa 30.03.2023 tak, že súd zvýšil výživné na oprávnenú zo sumy 230,- eur na
sumu 320,- eur mesačne s účinnosťou od 01.05.2022, ktoré je splatné do 15. dňa toho ktorého mesiaca
vopred k rukám oprávnenej. V tom čase matka oprávnenej od marca 2020 poberala výsluhový dôchodok

v sume 1.033,69 eur mesačne, pri odchode na výsluhový dôchodok jej bolo vyplatené odchodné
20.214,60 eur, bola zamestnaná ako E. s netto mesačným príjmom vo výške 849,77 eur, poberala
daňový bonus, rodinné prídavky na dieťa nepoberala do konca decembra 2022, v januári 2023 o ne
požiadala (lebo v U. ich prestala poberať, keďže F. dosiahla vek 18 rokov), bývala s oprávnenou v 3-
izbovom byte v R., ktorý je v jej výlučnom vlastníctve, splácala hypotekárny úver vo výške splátky 807,-

eur, mesačné výdavky s bývaním pozostávali z nájomného 161,- eur, energie 37,- eur, plyn 15,- eur,
TV a internet 40,- eur.

7. Otec v tom čase býval v U., kde pracuje až doposiaľ ako A. už od roku 2005, má mzdu brutto na
hodinu 275 U. (24,15 eur po prepočte) od júna 2022 (daň príjmu je z toho vo výške 43 %), má pracovný

čas 37,5 hodiny týždenne, podľa jeho vyjadrenia mal stabilnú hrubú mesačnú mzdu 41.250,- U. a netto
mesačnú mzdu v sume 23.512,50 U. (po odpočítaní dane z príjmu), čo predstavuje po prepočte na eurá
2.065.127 eur. Výživné na oprávnenú F., ktorá v priebehu konania splnoletnela, platil riadne a včas a
okrem tohto matke oprávnenej posielal aj rodinné prídavky v sume cca 100,- eur, ktoré otec poberal v
U., matka potvrdila, že okrem toho posielal dcére nepravidelne aj navyše rôzne sumy.

8. Oprávnená F. v priebehu konania splnoletnela, žila s matkou na adrese trvalého pobytu, bola
študentkou X. ročníka na I., chodila pravidelne cvičiť pod vedením trénera na posilnenie svalstva a
chrbtice, s čím boli mesačné výdavky cca 60,- eur (10,- eur za jedno cvičenie), chodila na tanečnú, kdebol vstupný poplatok 200,- eur a následne si dobíjala kartu podľa počtu návštev (jedno vstupné je 10,-
eur). Nosila okuliare aj šošovky, bolo preukázané, že trpí juvenilnou idiopatickou skoliózou na viacerých
miestach chrbtice, má nerovnú dĺžku končatín a že bola realizovaná čeľustno -ortopedická liečba (950,-

eur + RTG 50,- eur + odtlačky 50,- eur).

9. V súčasnom období (od septembra 2025) oprávnená študuje na Z. L. v R. - Fakulta G., forma
štúdia: denná, s čím sú prirodzene spojené zvýšené výdavky v porovnaní so štúdium na strednej škole.
Jej zdravotný stav je dobrý, nosí šošovky, zakupuje si roztok na šošovky, pravidelne (2-krát ročne)

podstupuje rehabilitácie, nosí zubný strojček po liečbe. Naďalej býva v byte na vyššie uvedenej adrese
spoločne s matkou, ktorej prispieva na bývanie sumou 120,- eur mesačne, snaží sa občasne si privyrobiť
popri štúdiu.

10. V súčasnom období otec nezmenil svoj osobný stav a ani mu nevznikla ďalšia vyživovacia povinnosť,
nebolo tvrdené, že by jeho zdravotný stav bol zhoršený, v súvislosti s čím by mal zvýšené výdavky,

podľa tvrdenia oprávnenej naďalej žije a pracuje v U. ako E., výšku príjmu otec v konaní netvrdil ani
nepreukázal listinnými dôkazmi, v konaní netvrdil ani nepreukázal žiadne svoje výdavky. So zvýšením
výživného na 390,- eur mesačne od novembra 2025 vyjadril súhlas.

11. Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

12. Zo zákona o rodine vyplýva, že vodiacou zásadou na strane povinného je miera jeho schopností,
možností a majetkových pomerov. Pokiaľ je životná úroveň rodičov nízka a nemajú možnosť ju
zvyšovať, je nevyhnutné obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto životnej úrovni, zákon totiž

neustanovuje rodičom povinnosť zvyšovať životnú úroveň dieťaťa. Na druhej strane ak sú majetkové
pomerypovinnéhorodičaviacnežpriemerné,niejedôvod,prečobysadieťanemalopodieľaťnaživotnej
úrovni povinného rodiča.

13. Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri

skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

14. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

15. Pod odôvodnenými potrebami oprávneného je nutné rozumieť potreby základné, ktorými sú strava,

ošatenie, hygiena, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky za lekársku starostlivosť, lieky, okuliare
a pod., ako aj školské a mimoškolské aktivity, šport, kultúru a pod. Možnosti a schopnosti povinného,
teda rodiča, na ktorého je dieťa výživou odkázané, sú dané jednak jeho vzdelaním, povolaním, praxou,
zdravotným stavom, celkovými majetkovými pomermi a u samostatne zárobkovo činnej osoby tiež
mierou jeho pracovnej aktivity, kvalitou jeho práce a schopnosti uplatniť sa v konkurencii.

16. Podľa § 77 ods. 1 veta prvá a druhá zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho
však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.

17. Podľa § 78 ods. 1 veta prvá zákona NR SR č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „zákon o rodine“),

dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.

18. Podľa § 78 ods. 3 zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných
nákladov.

19. Zmena pomerov sa môže týkať samotného dieťaťa (v tomto prípade plnoletého dieťaťa), alebo
niektorého z jeho rodičov, prípadne všetkých zúčastnených. Zmena pomerov u dieťaťa predstavuje
vytvorenie takých podmienok, kedy už nemožno považovať dovtedajšie výživné za postačujúce vo
vzťahu k nárastu jeho odôvodnených potrieb, napr. v dôsledku postupu na vyšší stupeň vzdelávania,výrazného trvalého alebo dlhodobého zhoršenia zdravotného stavu či zvýšenia jeho nárokov uplynutím
primeranejdoby,zaktorúdieťafyzickyapsychickyvyspelo,resp.keďpostupnývývojživotnýchnákladov
spôsobil, že z určeného výživného už nie je možné zadovážiť toľko potrieb pre dieťa, ako v dobe jeho

určenia. Na strane rodičov za zmenu pomerov treba považovať taký stav, kedy už rodič nie je schopný
poskytovať dieťaťu primeranú výživu následkom ubudnutia jeho možností a schopností pre plnenie
vyživovacej povinnosti trvalého alebo dlhodobého charakteru, napr. v dôsledku závažného ochorenia či
úrazu, pre ktoré nie je spôsobilý vykonávať ďalej svoje povolanie, trvalej alebo dlhodobej redukcie jeho
príjmu z dôvodu odchodu do starobného dôchodku, invalidizácie alebo čerpania rodičovskej dovolenky,

pribudnutia ďalších vyživovacích povinností a pod., to všetko v neprospech dieťaťa, voči ktorému je
výživou povinný. Pokiaľ ale nastane zlepšenie príjmových, resp. majetkových pomerov povinného rodiča
a celkových jeho možností a schopností pre plnenie výživného (zvýšenie vzdelania, profesný postup,
príp. zmena zamestnania s výrazným nárastom príjmu, nadobudnutie majetku napr. dedičským titulom
a pod.), alebo dôjde k zániku jeho ďalšej vyživovacej povinnosti, bude vytvorený priestor pre plnenie
vyššieho výživného ku prospechu výživou oprávneného dieťaťa. Zmena výšky výživného alebo jeho

úplne zrušenie je vo všeobecnosti možné najskôr od času, kedy došlo k zmene pomerov.

20. Pri skúmaní dôvodov návrhu na zvýšenie výživného súd prihliadal na zistené odôvodnené potreby
oprávnenej, ako aj na reálne schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného (otca). V porovnaní
so stavom existujúcim v čase poslednej úpravy výživného má súd za preukázané, že došlo k zmene

pomerov na strane oprávnenej a to v tom ohľade, že v septembri 2025 nastúpila na vysokú školu,
s čím sú prirodzene spojené vyššie výdavky predovšetkým v súvislosti so štúdiom vrátane rôznych
voľnočasových aktivít. Súd má za to, že samotným uplynutím času - takmer 3 roky od posledného
určenia výživného - sa nároky výživou oprávnenej, ktorá je aktuálne vo veku XX rokov, na uspokojovanie
jej odôvodnených potrieb prirodzene zvýšili (ide predovšetkým o výdavky na stravu, oblečenie, obuv,

hygienu/drogériu, záujmové aktivity a zdravotnú starostlivosť) a preto je aktuálna výška výživného podľa
názoru súdu nepostačujúca. Čo sa týka výživou povinného rodiča (otca), v konaní nebola tvrdená ani
preukázaná zmena pomerov na jeho strane a to pozitívna ani negatívna.

21. Súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave, ktorý v odôvodnení rozsudku č. k.

13CoP/141/2024-293 zo dňa 26.02.2025 uviedol, že zákon nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné
potreby rodiča alebo iné potreby. Súdy nemajú povinnosť konkrétne skúmať otázku výšky životných
nákladov rodiča, o vyživovacej povinnosti ktorého sa koná. Pokiaľ súd vyzve povinného rodiča, aby
predložil doklady o svojich výdavkoch, môže tento dôkaz slúžiť skôr na stanovenie jeho životnej úrovne,
avšak nie ako dôkaz, že rodič nemá dostatok finančných prostriedkov na to, aby plnil primeranú

vyživovaciu povinnosť voči svojmu dieťaťu. Súd však nemusí výdavky povinného rodiča zisťovať vôbec
a môže sa obmedziť len na zistenie jeho možností, schopností, prípadne majetkových pomerov ako
meradiel jeho životnej úrovne a na špecifikáciu potrieb oprávneného. Samotné určenie vyživovacej
povinnosti môže byť aj len výsledkom porovnania týchto dvoch veličín. Životné potreby si potom povinný
rodič bude uspokojovať zo sumy príjmu, ktorá mu zostane po uhradení výživného.

22. Pri rozhodovaní o návrhu oprávnenej na zvýšenie výživného súd vychádzal z dôkazov a skutkového
stavu zisteného v čase rozhodovania a vyhlásenia rozsudku, prihliadal na zistené odôvodnené
potreby oprávnenej, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča (otca) a v
neposlednom rade aj na to, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 78 ods. 3

zákonaorodinejepotrebnéprihliadnuťajnavývojživotnýchnákladov,ktorésavplyvomrôznychudalostí
z roka na rok zvyšujú. Od určenia doterajšieho výživného na oprávnenú (v marci 2023) do podania
návrhu na zvýšenie výživného na súd (v novembri 2025) uplynuli takmer 3 roky. Podaným návrhom sa
oprávnená domáha zvýšenia výživného o 70,- eur mesačne, s čím povinný vyjadril súhlas a preto súd
rozhodol tak, že zvýšil výživné zo sumy 320,- eur mesačne na 390,- eur mesačne počnúc mesiacom

november 2025.

23. Súd zdôrazňuje, že základnou a prvoradou povinnosťou každého rodiča je na výživu svojho
nezaopatreného dieťaťa pravidelne prispievať v súlade s jeho možnosťami a schopnosťami a primerane
ho finančne zabezpečiť aj na svoj vlastný úkor. To znamená, že rodič sa musí zamerať prioritne na

uspokojenieživotnýchpotriebnezaopatrenéhodieťaťaaažnáslednenapotrebysvojejosoby,zaúčelom
čoho je jeho povinnosťou zadovážiť si k tomu adekvátny pravidelný príjem.24. Zvýšením výživného od novembra 2025 vznikol otcovi dlh na zročnom výživnom v sume 600,- eur
(3 x 70,- eur od novembra 2025 do januára 2026 + 390,- eur za mesiac február 2026) a to za obdobie
od novembra 2025 do konca februára 2026 (keďže rozhodnutie bolo vyhlásené po 15. dni v mesiaci a

splatnosť bežného výživného je k 15. dňu v mesiaci).

25. S ohľadom na výšku zročného výživného súd v tomto prípade, podľa § 232 ods. 3 CSP a po
súhlasnom vyjadrení navrhovateľky, povolil otcovi splácať zročné výživné v pravidelných splátkach vo
výške 200,- eur mesačne spolu s bežným výživným k rukám oprávnenej s účinnosťou od mesiaca marec

2026 tak, aby bol tento dlh splatený čo najskôr s tým, že neuhradením čo i len jednej splátky v lehote
splatnosti sa stáva splatným celý dlh (§ 232 ods. 4 CSP).

26. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu
trov konania, pričom súd dospel k záveru, že nebol dôvod odchýliť sa od tohto základného pravidla o

trovách v mimosporovom konaní, nezistiac žiadne osobitné okolnosti, ustanovené ako výnimky v § 53, §
54 a § 55 CMP (osobitné typy konaní, zavinenie trov účastníkom, ktorý mal v konaní nejakú povinnosť,
resp. výnimočné zohľadnenie princípu spravodlivosti s ohľadom na okolnosti prípadu) a vzhľadom na
výsledok konania by ani nebolo spravodlivé, aby niektorému z účastníkov súd nárok na náhradu trov
konania priznal.

27. Podľa § 44 CMP, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže povinný podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Mestskom súde
Bratislava II.

Proti tomuto rozsudku oprávnená nemá právo podať odvolanie, nakoľko sa tohto práva po vyhlásení
rozsudku vzdala písomne do zápisnice o pojednávaní. (§ 368 CSP)

Podľa § 358 CSP, odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo

neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 62 ods. 2 CMP, odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s

prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto
podanie urobil.

Podľa § 48 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku, na návrh oprávneného možno vykonať exekúciu, ak
povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.