Rozsudok – Starostlivosť o maloletých… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, March 9, 2026

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 44P/153/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1725201922
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Bučková

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2026:1725201922.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdPezinokvkonanípredsudkyňouJUDr.DenisouBučkovou,vprávnejvecinávrhumanželky:

D. L. C., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. X, XX XX L., práv. zast. advokátska kancelária PATÁČ
& PARTNERS s. r. o. so sídlom Karadžičova 16, 821 08 Bratislava, na rozvod manželstva s manželom:
J. L., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XX/X, XXX XX L. a úpravu rodičovských práv a povinností
k maloletému dieťaťu J. L., narodený XX.XX.XXXX, bytom u rodičov, v konaní zastúpené kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, pracovisko Senec so sídlom Krátka 1,
903 01 Senec, takto

r o z h o d o l :

I. Súd manželstvo účastníkov konania: J. L.N., narodený XX.XX.XXXX a D. L. C., rod. C., narodená

XX.XX.XXXX uzatvorené dňa XX.XX.XXXX v L. - K., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu L.
- K. vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX, rozvádza.

II. Súd schvaľuje dohodu rodičov o úprave výkonu rodičovský práv a povinností k maloletému: J. L.,
narodený XX.XX.XXXX v nasledovnom znení:

Maloleté dieťa sa zveruje do osobnej starostlivosti matky.

Zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok sú oprávnení obaja rodičia.

Otec sa zaväzuje prispievať na výživu maloletého J.a sumou vo výške 320,- EUR mesačne, vždy do
15. dňa kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky.

Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každý nepárny kalendárny týždeň od piatka od 15:00 hod.
do nedele do 16:00 hod.

III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Manželka sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 17.06.2025 domáhala rozvodu manželstva a
žiadala upraviť výkon rodičovských práv a povinností k maloletému J. (ďalej už len „maloletý“) na čas
po rozvode manželstva.
Návrh na rozvod manželstva odôvodnila tým, že manželstvo s manželom uzavreli asi po 9 ročnej
známosti, ktorú sprevádzali nezhody, komplikácie, rozchody a opätovné nadviazanie vzťahu. Avšak

spočiatku sa manželstvo javilo ako harmonické, no po krátkej dobe sa opäť prejavili nezhody a konflikty.
V priebehu trvania manželstva však manželka zistila, že s prihliadnutím na ich rozdielne povahové
vlastnosti, životné ciele a rozpory v podstatných názoroch týkajúcich sa vedenia domácnosti, výchovu
maloletého dieťaťa a spoločného spolužitia, neboli ich predstavy ohľadom spoločnej budúcnosti aspoločného spolužitia už ďalej zlučiteľné. Ich vzťah ochladol, citovo sa odcudzili, z manželstva sa
vytratila láska a harmónia a tiež vzájomná dôvera. V súčasnosti sú citové väzby medzi manželmi úplne
ochladnuté, manželia nevedú intímny život a nebývajú v jednej domácnosti. Vzhľadom na uvedenú

nepriaznivú situáciu, ktorá medzi manželmi pretrváva, manželka nevidí možnosť a ani nechce, aby došlo
k obnove manželského spolužitia s čím súhlasí aj manžel. Manželstvo je v súčasnosti len formálnym
zväzkom a jediné, čo manželov spája je ich maloleté dieťa. V rovine ich manželského spolužitia už
neexistuje vzájomná dôvera partnerov, hoci sa o ňu pokúšali. Z uvedených dôvodov mala manželka za
to, že v ich prípade sú splnené podmienky na to, aby súd ich manželstvo rozviedol.

2. Manžel doručil tunajšiemu súdu dňa 04.03.2026 svoje vyjadrenie k návrhu na rozvod, v ktorom
uviedol, že s návrhom na rozvod čiastočne súhlasí a nesúhlasí len s požadovanou výškou výživného
spolu s vyčíslením mesačných nákladov na maloletého. Manžel sa odvolával na svoje vyjadrenie v
konaní o nariadení neodkladného opatrenia. Súčasne manžel poukázal na skutočnosť, že od podania
návrhu sa situácia v rodine zmenila a vzťahy medzi účastníkmi sa zlepšili. Otec uviedol, že aktuálne je

nezamestnaný, evidovaný na úrade práce a poberá príspevok v nezamestnanosti. Styk s maloletým sa
realizuje na základe dohody rodičov.

3. Súd vo veci nariadil na deň 09.03.2026 pojednávanie, na ktorom predstúpila manželka, ktorá na
podanom návrhu na rozvod manželstva trvala a manžel s podaným návrhom na rozvod manželstva

súhlasil. Vo veci úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode účastníci
uzavreli rodičovskú dohodu a žiadali, aby súd rodičovskú dohodu schválil.

4. Pojednávanie nariadené na deň 09.03.2026 súd vykonal v neprítomnosti kolízneho opatrovníka,
ktorý sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť vopred neospravedlnil napriek tomu, že predvolanie

na pojednávanie mu bolo riadne doručené. Až následne súd zistil, že kolízny opatrovník emailom,
tesne pred pojednávaním zaslal súdu svoje ospravedlnenie, že sa zo zdravotných dôvodov nemôže
pojednávania zúčastniť.

5. Na zistenie skutkového stavu veci súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so sobášnym listom

manželov, rodným listom maloletého dieťaťa, vyjadrením otca k návrhu na rozvod spolu s prílohami
zo dňa 04.03.2026, správou kolízneho opatrovníka zo šetrenia pomerov zo dňa 25.02.2026, listinnými
dôkazmi matky zo dňa 04.03.2026, ako aj ďalšími na vec sa vzťahujúcimi listinnými dôkazmi. Súd ďalej
vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a zistil tento skutkový stav.

6. Z vykonaného dokazovanie mal súd za preukázané, že účastníci konania uzavreli dňa XX.XX.XXXX
manželstvo, pred uzatvorením ktorého sa im dňa XX.XX.XXXX narodil syn J.. V priebehu manželstva
sa vzťahy medzi manželmi vážne narušili a rozvrátili tak, že manželstvo už neplní svoj spoločenský účel
a obaja manželia odmietajú obnoviť svoje manželské spolužitie.

7. Podľa čl. l zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“ alebo „ZoR“) manželstvo je zväzkom muža a ženy.
Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si
rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.

8. Podľa § 18 ZoR manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu,
byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať
zdravé rodinné prostredie.

9. Podľa § 22 ZoR k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

10. Podľa § 23 ods. 1 ZoR súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy
medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od
manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

11. Podľa § 23 ods. 3 ZoR súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada pri
porušení povinnosti manželov podľa § 18 a 19.12. Zhodnotením vykonaných dôkazov jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti a s prihliadnutím na
všetko, čo za konania vyšlo najavo, vrátane prednesov a vyjadrení účastníkov, ktorí zhodne odmietli
pokus o zmierenie, má súd preukázané, že vo veci rozvodu manželstva sú splnené všetky zákonné

podmienky rozvodu ich manželstva. Vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené tak,
že toto manželstvo neplní svoj spoločenský účel. Účastníci ako manželia nežijú v spoločnej domácnosti,
intímne sa nestýkajú a spoločne spolu nehospodária. Na základe uvedeného je zrejmé, že manželstvo
účastníkov konania neplní ani jednu z funkcií manželstva tak, ako to vyžaduje Zákon o rodine a tento
stav je dlhodobý. Ako hlavnú príčinu rozvratu manželstva súd ustálil dlhodobé rozdielne nazeranie

manželov na bežné otázky spolužitia, rozdielne životné ciele a predstavy o budúcnosti, ochladenie
citov a vytratenie sa lásky z manželstva. Manželia sa síce pokúšali o vyriešenie dlhodobej manželskej
krízy, avšak bezúspešne. Súd dospel k záveru, že od manželov nie je možné požadovať obnovu ich
manželského spolužitia. Manželstvo je dobrovoľným zväzkom muža a ženy, nemôže fungovať bez
vzájomnej úcty, dôvery, náklonnosti, lásky a tolerancie a pokiaľ účastníci konania odmietajú obnoviť
spolužitie, súd nemá prostriedky, aby obnovenie spolužitia účastníkom konania nariadil, môže iba

vplývať na ich konanie, čo v tomto prípade bolo bezvýsledné. Preto mal súd za to, že rozvod takéhoto
formálneho manželstva účastníkov konania nie je ani v rozpore so záujmom ich maloletých detí a
manželstvo účastníkov konania rozviedol.

13. Podľa § 100 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku v znení neskorších

predpisov (ďalej len „CMP“) s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov
manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.

14. Maloletý J. je vo veku 7 rokov, navštevuje B. Y. Y. L.. Je zdravý. Priemerné mesačné výdavky na
maloletého J. sú 875,- Eur.

15. Manžel je nezamestnaný od. 01.12.2025, evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny,
poberá dávky v nezamestnanosti a jeho čistý mesačný príjem je cca 1.100,- Eur. Manžel býva v 1 -
izbovom byte v M. D., ktorý je v jeho výlučnom vlastníctve. Byt je zaťažený hypotekárnym úverom vo
výške 105.00,- Eur s aktuálnym zostatkom 90.000,- Eur, s výškou mesačnej splátky 350,- Eur, kde

mesačné náklady na bývanie predstavujú sumu 263,- Eur. Manžel iný majetok väčšej hodnoty, hnuteľný
alebo nehnuteľný nevlastní. Manžel má spotrebný úver v Raiffeisen banke v celkovej výške 12.000,- Eur
s mesačnou splátkou 180,- Eur.

16. Manželka je zamestnaná ako finančný analytik v spoločnosti C., kde jej mesačný čistý príjem

predstavuje sumu 1.960,- Eur. Býva s partnerom a maloletým v 3-izbovom rodinnom dome, ktorý
je vo vlastníctve partnera a ktorému prispieva mesačne na bývanie sumou 300,- Eur. Manželka je
výlučnou vlastníčkou 3-izbového bytu v P. J., kde hradí režijné náklady vo výške 155,- Eur mesačne.
Manželka vlastní osobné motorové vozidlo značky Škoda Rapid, r. v. 2014 a nepojazdné motorové
vozidlo značky Fiat Punto, r. v. 2007. Iný majetok väčšej hodnoty, hnuteľný alebo nehnuteľný manželka

nevlastní. Manželka má hypotekárny úver v celkovej výške 112.500,- Eur s mesačnou splátkou 527,-
Eur. Manželka má spotrebný úver v celkovej výške 4.000,- Eur s mesačnou splátkou 60,- Eur.
17. Podľa čl. 3 ZoR, rodičovstvo je spoločnosťou mimoriadne uznávaným poslaním ženy a muža.
Spoločnosť uznáva, že pre všestranný a harmonický vývin dieťaťa je najvhodnejšie stabilné prostredie
rodiny tvorenej otcom a matkou dieťaťa. Spoločnosť poskytuje rodičovstvu nielen svoju ochranu, ale

aj potrebnú starostlivosť, najmä hmotnou podporou rodičov a pomocou pri výkone rodičovských práv
a povinností.

18. Podľa čl. 4 ZoR ,všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne si pomáhať a podľa svojich
schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny. Rodičia majú právo

vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením a povinnosť zabezpečiť
rodine pokojné a bezpečné prostredie. Rodičovské práva a povinnosti patria obom rodičom.

19. Podľa čl. 5 ZoR záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých
veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä

a) úroveň starostlivosti o dieťa,
b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava,
c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,
d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotnýmpostihnutím dieťaťa,
e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa
zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou

osobou,
f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa,
g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny,
h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami
a s inými blízkymi osobami,

i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa
zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

20. Podľa § 28 ods. 1 ZoR súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä
a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa;
b) zastupovanie maloletého dieťaťa;

c) správa majetku maloletého dieťaťa.

21. Podľa § 28 ods. 2 ZoR rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone chrániť
záujmy maloletého dieťaťa.

22. Podľa § 24 ods. 1 ZoR v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa,
súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať
a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do

osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
23. Podľa § 24 ods. 4 ZoR rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť
dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
24. Podľa § 24 ods. 5 ZoR súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo
pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k

obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové
potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a
starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu
a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

25. Podľa § 24 ods. 6 ZoR súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti
jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa
zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati
domáhať na súde.

26. Podľa § 25 ods. 1 ZoR rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
27. Podľa § 25 ods. 2 ZoR, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku
1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu

styku žiadajú neupraviť.
28. Podľa § 62 ods. 1 ZoR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

29. Podľa § 62 ods. 2 ZoR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,

možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

30. Podľa § 62 ods. 3 ZoR, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

31. Podľa § 62 ods. 4 ZoR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť.32. Podľa § 62 ods. 5 ZoR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,

ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

33. Podľa § 63 ods. 1 ZoR, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z
príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov
a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších

skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška
jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

34. Podľa § 75 ods. 1 ZoR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho

zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na primerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

35. Podľa § 76 ods. 1 ZoR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné
vždy na mesiac dopredu.

36. Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že v danom konkrétnom prípade boli splnené podmienky
vyžadované Zákonom o rodine, za ktorých súd môže schváliť rodičovskú dohodu. Súd mal za to, že
rodičmi uzavretá rodičovská dohoda rešpektuje záujem maloletého Patrika a bola uzatvorená v súlade
s jeho potrebami ako aj s príjmami, možnosťami a schopnosťami oboch rodičov.

37. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde

Pezinok. (§ 356 Civilného sporového poriadku a § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku ).

Proti tomuto rozsudku nie je oprávnený podať odvolanie otec ani matka, pretože sa svojho práva podať
odvolanie výslovne vzdali. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a)
ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§127

ods. 1 Civilného sporového poriadku)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania. (§ 127 ods. 2 Civilného sporového poriadku)

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 Civilného sporového poriadku)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania. (§ 364 Civilného sporového poriadku)

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)
neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú
prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli

uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. (§ 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku)

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 Civilného
mimosporového poriadku)

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 Civilného mimosporového poriadku)