Rozsudok Judgement was issued on Thursday, January 28, 2026

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13CoP/242/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3124214604
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:3124214604.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a

členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka, JUDr. Miriam Štillovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletú A.
B. C., nar. XX.XX.XXXX a maloletú D. E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica, deti rodičov matky G. F.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom H. F., I. J. XXX/X, právne zastúpenej JUDr. Darinou Kučerovou, advokátkou
AK Považská Bystrica, Železničná 90/12 a otca K. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. L. M. XXX, H. F.,
zastúpeného JUDr. Gabrielou Holmovou Divkovou MBA, advokátkou AK Šoltésovej 346/1 Považská
Bystrica, v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k maloletým deťom, na

odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. 85/561/2024-53 zo dňa 24. júna 2025
v spojení s dopĺňacím rozsudkom toto istého súdu č. k. 85/561/2024-73 zo dňa 26. augusta 2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v spojení s dopĺňacím rozsudkom vo výroku o úprave styku otca s maloletými
deťmi (II.), ako aj vo výroku o náhrade trov prvoinštančného konania p o t v r d z u j e .

V ostatných výrokoch zostáva rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Trenčín potom, čo schválil dohodu rodičov pri zmene
rozhodnutia o výživnom, rozšíril styk otca s maloletými deťmi tak, že otec je oprávnený stretávať sa
s maloletou A. B. C. každý párny týždeň od štvrtka 18:00 hod. do nasledujúceho pondelka v párnom
týždni do 17:00 hod., každý párny týždeň v roku v stredu od 16:00 hod. do 18:00 hod., dňa 26.12.
každého roku od 09:00 hod. do 17:00 hod., od 01.07. každého roku od 09:00 hod. do 10.07. do 20:00
hod., od 20.07. od 09:00 hod. do 22.07. 20:00 hod., od 01.08. 09:00 hod. do 10.08. 20:00 hod. a od
20.08 každého roku od 9:00 hod. do 22.08. do 20:00 hod. s tým, že uvedené dni si otec maloletú A. B. C.

prevezme pred bytom matky a po skončení styku dieťa matke odovzdá. Zároveň upravil styk s maloletou
A. B. C. aj počas jarných prázdnin každého párneho roku od pondelka 09:00 hod. do nedele 14:00 hod.
Otcovi zároveň rozšíril styk aj s maloletou D. E. F., a to tak, že otec je oprávnený sa s maloletou stretávať
počas párneho týždňa v roku v utorok od 15:00 hod. do 18:00 hod. a vo štvrtok od 15:00 hod. do 18:00
hod. a počas nepárneho týždňa v roku v utorok od 15:00 hod. do 18:00 hod., v sobotu od 09:00 hod. do
13:00 hod. a v nedeľu taktiež od 09:00 hod. do 13:00 hod..
Svoje rozhodnutie v tejto časti odôvodnil ust. § 25 ods. 2 Zákona o rodine, keď z vykonaného

dokazovania mal preukázané, že otec má k obom maloletým deťom vytvorený pozitívny vzťah a spĺňa
tak, ako to zistil aj kolízny opatrovník v rámci vykonaného šetrenia všetky osobnostné, ako aj bytové
predpoklady na to, aby s maloletými deťmi mohol tráviť viac času, ako v čase poslednej úpravy styku.
Len pravidelným a čo možno najbližším stretávaním otca s maloletými deťmi bude zabezpečené,aby sa otec aj popri matke mohol podieľať na výchove oboch detí. V konaní nebola preukázaná ani
jedna prekážka, ktorá by otcovi bránila rozšíreniu styku s maloletými deťmi, pričom súd prihliadol i na
vyjadrenie staršej dcéry A. B., ktorá sa chcela s otcom stretávať aj počas predĺžených víkendov. Súd

prvej inštancie nevyhovel námietkam matky týkajúcim sa stretávania styku s mladšou D. E., ktorá
požadovala stretávanie otca len za jej prítomnosti, majúc za to, že maloletá D. E. otca osobne pozná
a navyše od 01.04.2025 navštevuje predškolské zariadenie, kde v neprítomnosti matky prichádza do
kontaktu s tretími osobami.
Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania súd vychádzal z ust. § 52 CMP

a nepriznal žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom svojej právnej
zástupkyne matka maloletých detí. Mala za to, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní mal prihliadať na
názor staršej dcéry A. B., ktorá sa chcela s otcom stretávať počas predĺžených víkendov a súhlasí aj
s úpravou styku počas Vianoc každého roku od 26.12.. Stretávanie, ale ako upravil súd aj v bežnom

pracovnom týždni, podľa jej názoru nie je v súlade so záujmom maloletej, keďže táto takúto úpravu
nepožadovala a nie je to ani vhodné z dôvodu plnenia školských a taktiež mimoškolských povinností.
Nesúhlasila ani s úpravou styku počas jarných prázdnin, keďže maloletá opätovne takúto úpravu
nepožadovala a mala za to, že táto je vo veku, kedy si vie svoje požiadavky formulovať, na čo mal i súd
prvej inštancie prihliadnuť. Pred podaním odvolania sa dostavil do advokátskej kancelárie, kde uviedla,

že s otcom nechce byť dlhšie ako od štvrtka do pondelka, nakoľko sa u neho nudí a pokiaľ nie je doma
sesternica, tak sa nemá ani s kým rozprávať. Pokiaľ išlo o maloletú D. E., ani tú matka nesúhlasila
s úpravou styku bez jej prítomnosti, keď poukazovala jednak na vek dieťaťa i na tú skutočnosť, že otec
nie je empatický, nevie deťom načúvať, je ľahostajný k ich potrebám a vždy preferuje sám seba a až
potom sú to deti. Styk v tejto časti navrhovala rozšíriť v nepárnom týždni v sobotu od 09:00 hod. do 11:00

hod. a každú stredu od 16:00 hod. do 18:00 hod za jej prítomnosti, kde by sa teda otcovi rozšíril styk
z doterajších 6 hodín na 12 hodín mesačne, čo je podľa jej názoru v záujme maloletej a otec by každý
týždeň trávil určitý čas s maloletou, čím by dochádzalo k upevňovaniu vzťahov.

3. Otec vo svojom vyjadrení žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti o úprave styku ako

vecne správne v celom rozsahu potvrdiť. Mal za to, že súd prvej inštancie zohľadnil pri rozhodovaní
všetky potrebné skutočnosti a správne rozšíril doteraz upravený styk otca s maloletými deťmi. Bol toho
názoru, že stretávanie tak, ako ho určil súd prvej inštancie je v záujme obidvoch maloletých detí. Doteraz
mu nebolo umožnené primerane vplývať na výchovu detí, nakoľko styk bol realizovaný u mladšej dcéry
len za prítomnosti matky, ktorá mu nedávala žiadny priestor. Ako rodičia majú medzi sebou neustále

konflikty,čonerozporuje,alenadruhejstranechcesibudovaťvzťahajsmaloletouD.E.,včommumatka
neustále bráni a neustále ho osočuje, že je nepozorný, neempatický, nevie deťom načúvať a podobne.
Maloletá D. E. navštevuje materskú škôlku už počas celého dňa, kde je v styku s ostatnými cudzími
deťmi, ako aj učiteľkami bez prítomnosti matky, s čím matka nemá problém. Styk ako ho navrhuje
u maloletej D. E. matka nezodpovedá ani jednoročnému dieťaťu, pričom matka mala 3 roky na to, aby

dieťa viedla k budovaniu vzťahu s otcom, pričom častokrát robila pravý opak. Pokiaľ išlo o vyjadrenie
maloletej A. B., ktorá sa vyjadrila, že chce s otcom tráviť čas, na ktorý poukazuje matka, tak toto jej
vyjadrenie bolo pod silným psychickým tlakom matky, ktorá pred samotnou výpoveďou jej dohovárala
a od malička ju citovo vydiera a častokrát jej s hnevom povedala, že ak chce ísť ku tatovi, tak tam môže
ísť bývať navždy, čo nepochybne zle vplýva na psychický vývoj maloletej.

4. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení taktiež žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako
vecne správny potvrdiť. Nesúhlasil s tvrdeniami matky, že nemá problém otcovi umožniť styk s maloletou
A. B. počas letných prázdnin bez zásahu súdu, nakoľko u rodičov evidujú dlhodobý rodičovský konflikt.
Maloletá má aktuálne 11 rokov a je potrebné citlivo vnímať jej názor, ktorý však môže byť ovplyvnený

i napätím medzi rodičmi.

5. Rodičia vo svojich ďalších písomných podaniach zotrvali na svojich vyjadreniach. Matka nesúhlasila
ani s vyjadrením kolízneho opatrovníka, opätovne poukazovala jednak na nedostatočne zručnosti otca
pri starostlivosti o maloleté deti, ale i na tú skutočnosť, že otcovi v žiadnom prípade nebráni, aby si

budoval a upevňoval vzťah s deťmi, aj počas leta 2025 chodili na rôzne výlety nad rámec upraveného
styku a keby chcela otcovi brániť v kontaktu, tak by nad rámec styk otcovi neumožňovala. Otec aj
v ďalších vyjadreniach poukazoval na to, že ho matka neustále bezdôvodne osočuje v súvislosti s jehoneschopnosťou zabezpečiť kvalitný styk maloletým deťom, ktorým sa podľa jej názoru plnohodnotne
nevenuje.

6. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 65, § 66 CMP
a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP s použitím contrario v spojení s § 219 ods. 1, 3 CSP)
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil.

7. Podľa ust. § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie

o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

8. Rozhodnutie súdu o výkone rodičovských práv a povinností (či už v poručenskom konaní alebo
ako súčasť rozsudku o rozvode manželstva rodičov dieťaťa), musí vždy vychádzať z právneho
stavu v okamihu jeho vyhlásenia. Keďže rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností nie
je rozhodnutím, ktoré zanikne splnením jednorazovej povinnosti, musí zákon umožniť, aby bolo

rozhodnutie zmeniteľné do budúcna, ak sa podstatným spôsobom zmenia okolnosti, z ktorých súd
vychádzalprivyhlásenírozsudku.Možnosťzmeniťprávoplatnésúdnerozhodnutiejevýnimkouspravidla
občianskeho práva procesného nazvanou Clausula rebus sic stantibus. Táto zásada umožňuje zmeniť
rozsudky (napr. o výžive a výchove detí) aj bez návrhu, ak sa súd dozvie, že sa podstatným spôsobom
zmenili okolnosti, z ktorých vychádzalo pôvodné rozhodnutie. Súd v takomto prípade nie je ani viazaný

návrhmi rodičov na začatie konania.

9. Vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd
prvej inštancie postupoval správne, keď potom, čo zistil, že rodičia nie sú ochotní dohodnúť sa na
výkone rodičovských práv pri úprave styku otca s maloletými deťmi, skúmal, či od poslednej úpravy

styku (rozsudky Okresného súdu Považská Bystrica č. k. 3P/13/2018-31 zo dňa 17.05.2018 a č. k.
3Pc/6/2022-44 zo dňa 24.01.2023) došlo medzi účastníkmi k takej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje
zmenu rozhodnutia o úprave styku otca s maloletými deťmi. V tomto smere vykonal vo veci dostatočné
dokazovanie a vyvodil z neho správny záver, keď čiastočne rozšíril styk otca u oboch maloletých detí.

10. Je nepochybné, že od poslednej úpravy styku došlo k podstatnej zmene na strane maloletých
detí, ktoré sú vo vyššom fyzickom veku, čo umožňuje otcovi realizovať styk aj s maloletou D. E.
bez prítomnosti matky, čo je nepochybne jednak v záujme maloletej a na druhej strane umožňuje
otcovi primeraným spôsobom vplývať na výchovu dieťaťa, to i s prihliadnutím na neustály konflikt
medzi rodičmi. Pokiaľ išlo o námietky matky týkajúce sa úpravy stretávania sa otca s maloletou A. B.

v bežnom kalendárnom týždni a počas prázdnin, poukazujúc najmä na vyjadrenie maloletej pred súdom
prvej inštancie, ani tieto námietky nepovažoval odvolací súd za dôvodné. Pri rozhodovaní o výkone
rodičovských práv a povinností musí súd prihliadnuť nielen na záujem maloletého dieťaťa, ale taktiež i na
právo rodiča, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti primeraným spôsobom podieľať sa
na jeho výchove. Názor dieťaťa je potrebné vždy hodnotiť s prihliadnutím na jeho rozumovú vyspelosť,

pričompovinnosťourodiča,ktorémudieťabolozverenédoosobnejstarostlivostijerozvíjaťvprimeranom
rozsahu i vzťah k druhému z rodičov a nie podporovať ho v prípadnom negatívnom postoji (obdobne
je to napr. i pri plnení školských povinností, ktorých plnenie nemôže byť ponechané výlučne na vôli
maloletého dieťaťa).

11. Ako vyplynulo i z vyjadrení kolízneho opatrovníka, otec je schopný poskytnúť maloletým deťom
primeranú starostlivosť, maloletá A. B. má s otcom vytvorený dobrý vzťah, a preto i odvolací súd dospel
k presvedčeniu, že rozsah úpravy styku tak, ako ho určil súd prvej inštancie je primeraný a umožňuje aj
otcovi podieľať sa na výchove maloletej. Zo samotných vyjadrení rodičov v priebehu prvoinštančného
i odvolacieho konania je zrejmé, že medzi nimi pretrváva konflikt, každý z nich si predstavuje stretávanie

s maloletou A. B. svojim spôsobom, a preto aj odvolací súd dospel k presvedčeniu, že je potrebné upraviť
rozsah styku otca s maloletou počas prázdnin a rozsudok súdu prvej inštancie tak, ako je to už vyššie
uvedené ako vecne správny potvrdil.

12. Vo výroku o vyživovacej povinnosti otca odvolaním nenapadnutom zostáva rozsudok súdu prvej

inštancie nedotknutý.

13. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa ust. § 52 CMP s použitím ust. § 396 ods. 1 CSP
a nepriznal žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov odvolacieho konania.14. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).