Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Monday, March 23, 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 15CoP/49/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1226200130
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:1226200130.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členiek
senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:
A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka C. D.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. E. XXX, F. a otec A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXX/

XXX, E. D., o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností a o nariadenie neodkladného opatrenia, na
odvolanie otca proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava II zo dňa 09.02.2026, č. k. 40P/8/2026-18,
jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie sa v napadnutom výroku II. mení tak, že návrh matky na nariadenie
neodkladného opatrenia zo dňa 29.12.2025 sa zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súd prvej inštancie v odvolaním napadnutom uznesení ustanovil Úrad práce, sociálnych vecí a
rodiny Bratislava za opatrovníka na zastupovanie maloletého dieťaťa ( výrok I.) a výrokom II. nariadil
neodkladné opatrenie, ktorým do právoplatnosti skončenia vo veci samej dočasne zveril maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou
100 eur mesačne, ktoré mu uložil zasielať k rukám matky, vždy do 15-ho dňa kalendárneho mesiaca
predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, za ktorý sa výživné platí.

2. Výrok II. rozhodnutia právne odôvodnil § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, § 328 ods. 1, §
329 ods. 1, § 330 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej „C.s.p“), § 2 ods.
1, § 58, § 117, § 360, § 366 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej „C.m.p.“),
čl. 5, § 28 ods. 1,2, § 31 ods. 2, § 31 ods. 4, § 61 ods. 1, § 62 ods. 1, § 65 ods. 1, § 75 ods.
1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej „Zákon o rodine“) a vecne tým, že po oboznámení sa s

návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a pripojenými listinnými dôkazmi dospel k záveru,
že v konaní bola preukázaná naliehavá potreba bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov a sú dané
podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúceho v dočasnom zverení maloletého do
osobnej starostlivosti matky. Konštatoval, že nakoľko rodičia maloletého nežijú v spoločnej domácnosti a
výkon rodičovských práv a povinností k maloletému nie je doposiaľ upravený, v záujme ochrany záujmov
dieťaťa tohto zveril na čas do právoplatného skončenia konania vo veci samej do osobnej starostlivosti

matky, ktorá výlučne zabezpečuje starostlivosť o maloletého. Uviedol, že bude naďalej pokračovať
v konaní o návrhu na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, v ktorom po zabezpečení a
vyhodnotení potrebných dôkazov rozhodne vo veci samej, pričom v rámci konania vo veci samej
bude riadne preskúmavať aj majetkové pomery oboch rodičov, ich zárobkové možnosti a bude riadne
stanovené výživné. Konštatoval, že stanovené výživné v sume 100 eur, povinnosťou platenia ktorého
zaviazal otca, spĺňa len charakter určenia výživného v nevyhnutnej miere v zmysle § 366 C.m.p., bez

ďalšieho dokazovania. V rozhodnutí napokon uviedol, že s poukazom na § 58 C.m.p. bude rozhodovať
o nároku na náhradu a o výške trov konania v rozhodnutí vo veci samej.3. Proti výroku II. uznesenia (vychádzajúc z obsahu odvolania) podal v zákonnej lehote odvolanie
otec navrhujúc napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť na nové prejednanie. Namietal, že adresa

matky uvedená v návrhu má len formálny charakter, matka ani maloletý sa na tomto mieste fakticky
nezdržiavajú, maloletý navštevuje školu v E. D.. Uviedol, že matka bývala od roku 2004 do 20.07.2025
v rodinnom dome jeho rodičov, počas tohto obdobia nehradila žiadne náklady spojené s bývaním,
vrátane energií, odvozu odpadu ani iných prevádzkových výdavkov domácnosti. Počas spoločného
bývania bol s maloletým v pravidelnom každodennom kontakte, maloletého vozil pravidelne do školy

aj zo školy, taktiež vozil matku z práce. V čase jeho neprítomnosti ich telefonicky kontaktoval, pokúšal
sa aj o videohovory, pričom dĺžka komunikácie bola ovplyvnená zdravotným stavom maloletého a jeho
komunikačnými schopnosťami. Po odchode matky nebol rodinný dom v stave vhodnom ani na
prenájom,bolznečistený,bolivňompokreslenésteny,jehorodičiamuselinavlastnénákladyzabezpečiť
vymaľovanie a uvedenie priestorov do použiteľného stavu. Otec uviedol, že jeho matka si napriek
svojmu vysokému veku na žiadosť matky dieťaťa vzala v roku 2021 dve finančne nevýhodné pôžičky

v celkovej výške 10 000 eur so splatnosťou na 8 rokov (za účelom zabezpečenia potrieb súvisiacich
so starostlivosťou o maloletého a s pokrytím bežných životných nákladov domácnosti), ktoré záväzky
matka neuhrádzala a pôžičku dodnes spláca výlučne otcova matka. Po jeho odchode na východné
Slovensko, o ktorom bola matka informovaná, zostala spolu s maloletým bývať v rodinnom dome jeho
rodičov ešte približne 2,5 roka, a to bez akéhokoľvek finančného príspevku na chod domácnosti.

V odvolaní otec ďalej konštatoval, že v súčasnosti nemá príjem, nie je vedený ako podnikateľ ani v
živnostenskom ani v obchodnom registri, nie je evidovaný na úrade práce, keďže po umiestnení jeho
ťažko chorého otca do zariadenia sociálnych služieb mu skončila opatrovateľská činnosť, ktorá bola jeho
dlhodobým príjmom. Odmietol tvrdenia o jeho alkoholizme uvádzajúc, že alkohol aj cigarety užíva len
príležitostne v spoločnosti. Fajčiarkou bola práve matka (už v čase ich zoznámenia), ktorá fajčila aj

napriek zdravotným problémom maloletého. Otec napokon uviedol, že počas rekonštrukcie domu sa po
jeho odchode z domu v kontajneri nachádzali väčšie množstvá prázdnych vínových fliaš, z hlasových
správ matky sa javilo, že bola po požití značného množstva alkoholu, mala nezrozumiteľný prejav a
vyhrážala sa otcovi, že ho za to všetko dostane do väzenia.

4. Matka a kolízny opatrovník sa k doručenému odvolaniu otca písomne nevyjadrili.

5. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65, § 66
C.m.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 C.s.p. a po odvolacom prieskume
výroku II. rozhodnutia súdu prvej inštancie dospel k nasledujúcim záverom.

6. Podľa § 2 ods. 1 C.m.p. na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na

návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

8. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa § 360 ods. 1 C.m.p. neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré
možno začať aj bez návrhu.

10. Podľa § 366 C.m.p. neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

11. Podľa čl. 5 základných zásad Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom
pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého
dieťaťa sa zohľadňuje najmä úroveň starostlivosti o dieťa; bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita
prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava; ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového
vývinu dieťaťa; okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím

dieťaťa; podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa; názor dieťaťa
a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny; podmienky na vytváranie a rozvoj
vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami; využitie možnýchprostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv
a povinností.

12. Zdôrazňuje, že cieľom neodkladných opatrení je provizórna (dočasná) úprava pomerov účastníkov
konania s cieľom umožniť ničím nerušené rozhodovanie vo veci samej. Dočasné rozhodnutie nie
je rozhodnutím vo veci samej a môže slúžiť aj ako záruka efektívnosti budúceho núteného výkonu
súdneho rozhodnutia. Účelom tohto inštitútu je rýchla a dočasná úprava právnych pomerov účastníkov.
To však neznamená, že ho súd môže vydať len na základe tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia

aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému
sa má poskytnúť predbežná ochrana. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok
dokázaný,musíbyťaspoňosvedčený.Osvedčenie(narozdieloddokázania)znamená,žesúdpomocou
ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce
skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje,
že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná.

Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu,
prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je
ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom
nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme neodkladného opatrenia sa preto neprejudikujú
práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom

dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak.

13. Pokiaľ ide o účel neodkladných opatrení vo veciach maloletých detí, týmto je poskytnutie
preventívnej ochrany ich právam a záujmom ešte pred ich porušením či ohrozením. Všeobecné zásady
charakterizujúce inštitút neodkladného opatrenia sa vzťahujú aj na konanie vo veciach maloletých, v

ktorom sú súdy povinné prioritne chrániť záujmy maloletých detí a prioritne poskytnúť zvýšenú ochranu
ich právam. V konaní starostlivosti súdu o maloleté deti pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v
záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné
podmienky. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy
medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, pričom zvláštny význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý má

mať prednosť pred záujmom rodiča a neumožňuje rodičovi vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali
zdravie a rozvoj dieťaťa. Neodkladné opatrenie však zásadne nemôže prejudikovať práva a záujmy
účastníkov a súd môže pristúpiť k nariadeniu neodkladného opatrenia v závislosti od konkrétnych
okolností, pričom musí starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky.
Neodkladné opatrenie môže byť teda nariadené vtedy, ak má súd za osvedčené, že riešenie situácie

maloletého dieťaťa neznesie odklad. Takýmto rozhodnutím je možné urýchlene a pružne riešiť situácie,
keď je potrebný okamžitý zásah súdu. U maloletých pôjde v zásade o zásah do stavu, ktorým je
bezprostredne ohrozená ich výživa, výchova, prípadne iné dôležité záujmy.

14. Osobitnej povahe tohto procesnoprávneho inštitútu zodpovedá aj zjednodušený a zrýchlený

postup pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (spravidla súd rozhodne bez
výsluchu, bez vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania). Súd nevykonáva riadne dokazovanie
a pri rozhodovaní vychádza z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a listinnými dôkazmi
osvedčených skutočností. Navrhovateľ musí preto opísaním rozhodujúcich skutočností a pripojením
listinných dôkazov hodnoverne presvedčiť súd o potrebe tejto neodkladnej procesnej ochrany

(spravdepodobniť naliehavú potrebu dočasnej ochrany, ako aj existenciu nároku vo veci samej).
Dokazovanie má v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia povahu osvedčovania, kedy
súd na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie relevantné skutočnosti,
pričom nemusí dodržať formalizovaný postup štandardného procesného dokazovania. Osvedčené
skutočnosti následne spĺňajú atribút vysokej pravdepodobnosti a súd z nich pri rozhodovaní vychádza.

15. Z obsahu spisu vyplýva, že matka sa návrhom zo dňa 29.12.2025, doručeným Mestskému súdu
Bratislava II dňa 15.01.2026, domáha upraviť výkon rodičovských práv a povinností k maloletému
dieťaťu tak, že súd upraví styk otca s maloletým dieťaťom každý druhý týždeň v mieste bydliska
matky a za prítomnosti matky a otcovi uloží povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 400 eur

mesačne vopred, a to vždy k 15. dňu v mesiaci na označený bankový účet matky. V návrhu sa matka
ďalej domáhala nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým bude maloleté dieťa na čas do rozhodnutia
súdu v merite veci zverené do jej osobnej starostlivosti a otcovi bude uložená povinnosť platiť výživnéna maloleté dieťa v sume 100 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci, na jej bankový účet. K návrhu
matka nedoložila žiadne listinné dôkazy.

16.Po oboznámení sa s obsahom spisu sa odvolací súd nezhoduje s úvahou súdu prvej inštancie o
splnení zákonných predpokladov na nariadenie matkou navrhovaného neodkladného opatrenia v časti,
v ktorej sa do rozhodnutia vo veci samej domáha zveriť maloleté dieťa do jej osobnej starostlivosti.
Konštatuje, že z opisu skutkových okolností, ktorými sama matka odôvodňovala okamžitú potrebu
zverenia maloletého dieťaťa do jej osobnej starostlivosti, v aktuálnom štádiu konania vyplýva, že rodičia

maloletého dieťaťa už dlhodobo nevedú spoločnú domácnosť (otec sa zo spoločnej domácnosti rodičov
odsťahoval pred viac ako dvomi rokmi), osobnú starostlivosť o maloleté dieťa od toho času fakticky
zabezpečuje výlučne matka, otec o maloleté dieťa prejavuje minimálny záujem, nepodieľa sa na jeho
výchove, a aj napriek pokusom matky (podľa tvrdenia matky) dieťaťu neposkytuje žiadnu pomoc a
podporu. Uvedený stav má za následok, že matka v návrhu netvrdila a ani neosvedčila potrebu
vydania bezodkladného autoritatívneho rozhodnutia súdu, ktorým by bolo v záujme ochrany maloletého

dieťaťa do rozhodnutia vo veci samej (v ktorom sa matka ani nedomáha vydania rozhodnutia do osobnej
starostlivosti ktorého z rodičov má byť maloleté dieťa zverené) nutné okamžite rozhodnúť o dočasnom
zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky.

17. Pokiaľ ide o návrh matky na uloženie povinnosti otcovi platiť do právoplatnosti rozhodnutia vo

veci samej výživné na maloleté dieťa vo výške 100 eur mesačne , ktorému súd prvej inštancie
v napadnutom rozhodnutí bez skúmania a zaoberania sa splnením zákonných podmienok pre
nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel zdôrazňuje, že povinnosť platiť výživné v nevyhnutnej
miere podľa § 366 C.m.p. je možné uložiť rodičovi, ktorý si svoju vyživovaciu povinnosť dobrovoľne
neplní v primeranom rozsahu, alebo ktorého zákonná vyživovacia povinnosť nebola doposiaľ súdnym

rozhodnutím upravená; povinnosť platiť výživné je možné nariadiť len v nevyhnutnej miere tak, aby
výživa dieťaťa nebola žiadnym spôsobom ohrozená. To znamená, že výživné určené neodkladným
opatrením nevychádza z pomerov rodičov a maloletého dieťaťa zisťovaných v zmysle hmotnoprávneho
predpisu (Zákon o rodine), čo je povinnosťou meritórneho konania, ale zo skutočností vyplývajúcich zo
samotného návrhu, resp. jeho príloh. Celkové pomery, ktoré determinujú spôsobilosť primárneho rodiča

poskytovať dieťaťu výživu, sú rovnako ako u druhého rodiča, predmetom dokazovania v konaní vo veci
samej. Súčasťou toho, že výživné sa určuje len v nevyhnutnej miere je aj to, že počiatkom plnenia
vyživovacej povinnosti je deň vydania rozhodnutia o neodkladnom opatrení.

18. Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd dospel k úvahe, že matka ponúknutým

opísaním rozhodujúcich skutočností v návrhu (keď k návrhu neboli pripojené žiadne listinné dôkazy)
neosvedčila splnenie zákonných podmienok ani pre možné vydanie rozhodnutia podľa § 366 C.m.p.
Stručná konštatácia matky v návrhu, že otec na výživu maloletého dieťaťa neprispieva a ani uvedenie
„nevyhnutných nákladov spojených s výchovou maloletého dieťaťa“ samy osebe a bez ďalšieho (napr.
bez ozrejmenia a osvedčenia aktuálnych majetkových a príjmových pomerov matky) totiž neosvedčujú,

že výživa maloletého dieťaťa je do rozhodnutia súdu vo veci samej ohrozená a vyžaduje si aj v tejto
oblasti okamžitý zásah súdu.

19. V nadväznosti na uvedené odvolací súd napadnutý výrok II. rozhodnutia súdu prvej inštancie podľa
§ 388 C.s.p. zmenil tak, že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 29.12.2025 ako

nedôvodný zamietol.

20. Obom rodičom dáva do pozornosti, že o úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu
bude súd rozhodovať v konaní o veci samej, v ktorom je povinný aj bez návrhu účastníkov vykonať
dostatočné dokazovanie na zistenie skutočného stavu veci v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie.

21. O nároku na náhradu a o výške trov konania rozhodne súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí
(§ 2 ods. 1, § 58 C.m.p.).

22. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 C.m.p., § 393 ods.

2 C.s.p.).Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).