Rozsudok – Rozvod ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 26, 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14CoP/169/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1223203159
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:1223203159.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov JUDr.

Róberta Foltána a JUDr. Kristíny Srnkovej v právnej veci navrhovateľky: A. B. C., D. D., nar. X.X.XXXX,
trvale bytom E. X, F., zastúpenej spoločnosťou Advokátska kancelária PM Lawyers, s.r.o., so sídlom
Košická 49, Bratislava, IČO: 47 251 387, proti manželovi: G. D. C., nar. X.X.XXXX, trvale bytom H. I.
X, F., o odvolaní manžela proti rozsudku Mestského súdu Bratislava II č.k. 40Pc/13/2023-142 zo dňa
2.7.2025 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.
Rozsudkom zo dňa 2.7.2025 súd prvej inštancie manželstvo účastníkov konania uzavreté dňa 7.6.2008
pred Matričným úradom A., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu A. vo zväzku 17, ročník
2008, na str. 70, pod poradovým číslom 15 rozviedol (výrok I.), o trovách konania rozhodol tak, že
žiadnemu z účastníkov ich náhradu nepriznal (výrok II.).

2.
Výrok o rozvode právne odôvodnil § 18, § 19 ods. 3, § 22 a § 23 ods. 1 a 2 zák. č. 36/2005 Z.z.
o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“). V odôvodnení rozhodnutia prvoinštančný súd konštatoval, že
z vykonaného dokazovania mal preukázané, že v predmetnej veci sú splnené zákonné podmienky
pre rozvod manželstva účastníkov konania. V tejto súvislosti uviedol, že manželia spolu nežijú od
augusta 2023, kedy sa manžel odsťahoval zo spoločnej domácnosti, od tejto doby sa nestarajú spoločne
o uspokojovanie potrieb rodiny a ich manželstvo neplní žiadnu zo svojich funkcií. Okrem toho bolo

zistené, že od roku 2022 sa intímne nestýkajú, od augusta 2023 žijú oddelene a spolu ani nehospodária.
Za tohto stavu ich manželstvo neplní spoločenský účel, navrhovateľka ďalšie spolužitie s manželom
vylúčila a na podanom návrhu na rozvod trvala. Za tohto stavu možno konštatovať, že manželstvo
účastníkov je vážne narušené a trvalo rozvrátené s nemožnosťou jeho obnovy, pričom z manželstva sa
žiadne deti nenarodili. V tejto súvislosti súd prvej inštancie v závere svojho rozhodnutia ešte uviedol, že
ak jeden z manželov sa jasne vyjadrí, že už nemá záujem o obnovu spolužitia a odmieta navštíviť aj
manželskú poradňu, nie je na mieste ho k takejto činnosti nútiť.

3.
Otrováchkonaniasúdprvejinštancierozhodolpodľaustanovenia§52CMP,keď žiadnemuzúčastníkov
ich náhradu nepriznal.4.
Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie manžel, ktorý namietal, že

prvoinštančný súd postupoval v rozpore s ustanoveniami § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f), h) CSP
ako aj § 62 ods. 1 CMP. V plnom rozsahu sa pridržiaval skutočností obsiahnutých v jeho vyjadrení
zo dňa 17.10.2023, ďalej svojich ústnych prednesov ako aj jeho právneho zástupcu na pojednávaní
dňa 2.7.2025, na ktoré vyjadrenia odkazuje. Mal za to, že súd prvej inštancie sa riadne nevysporiadal
s vytknutými nedostatkami uvedenými odvolacím súdom v predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí

súdu prvej inštancie (14CoP/60/2024-62 zo dňa 14.11.2024). Ďalej namietal, že pojednávanie nariadené
nadeň2.7.2025sanemalokonať,nakoľkojehoprávnyzástupcasakvalifikovanezneúčastiospravedlnil
a požiadal o odročenie termínu pojednávania zo zdravotných dôvodov, čo aj dokladoval. Vzhľadom
k tomu, že súd prvej inštancie toto ospravedlnenie neakceptoval, jeho právny zástupca bol nútený
si deň pred týmto termínom vybaviť, v čase dovolenkového obdobie substitúciu, čo však nedokázalo
validovať odbornosť právneho zastúpenia v takom rozsahu, aby boli jeho práva na pojednávaní bránené

zákonným spôsobom. Vzhľadom na krátkosť času, namietal, že jeho právny zástupca nebol schopný
sa v dostatočnom rozsahu pripraviť na pojednávanie, nemal zachovanú ani 5- dňovú lehotu na prípravu
na pojednávanie, čo sa odrazilo aj v obmedzených možnostiach naštudovania spisového materiálu.
Okrem toho poukázal aj na skutočnosť, že on ako účastník sa s ním stretol ako substitútom až tesne
pred pojednávaním. Mal za to, že týmto konaním súdu mu bola odopretá primeraná možnosť brániť

svoje práva, a teda bol znevýhodnený vo vzťahu k druhej strane. Tvrdil, že objektívna nemožnosť
ním zvoleného právneho zástupcu zúčastniť sa vytýčeného termínu pojednávania zakladá jeho právo
na odročenie pojednávania a vytýčenie nového termínu pojednávania tak, aby bolo zabezpečené
jeho právne zastúpenie ním zvoleným právnym zástupcom alebo minimálne aby bol zastúpený
kvalifikovaným právnym zástupcom, ktorý je dostatočne oboznámený s jeho vecou a s ktorým bol v

kontakte skôr ako tesne pred pojednávaním. Ďalej namietal, že nie je pravdou tvrdenie súdu, že by
on, resp. jeho právny zástupca žiadal piatykrát o odročenie pojednávania, nakoľko toto konštatovanie
súdu prvej inštancie nie je pravdivé. Poukázal na to, že prvý termín pojednávania nariadený na deň
6.3.2025 bol odročený z dôvodu úrazu jeho právneho zástupcu, ktorý sa riadne ospravedlnil, ďalší
termín pojednávania nariadený na deň 26.3.2025 bol odročený na základe žiadosti právneho zástupcu

navrhovateľky, tretí termín pojednávania nariadený na 10.4.2025 bol odročený z dôvodu jeho choroby
ako manžela, pričom neúčasť bola riadne ospravedlnená, štvrtý termín pojednávania nariadený na
11.6.2025 bol zrušený z dôvodov na strane súdu. Piaty termín pojednávania, nariadený na 2.7.2025 sa
vo veci rozhodlo, súd prvej inštancie neakceptoval žiadosť jeho právneho zástupcu o odročenie termínu
pojednávania. Okrem procesných prekážok bolo z jeho strany namietané, že konajúci súd nedostatočne

zistil skutkový stav a nekriticky si osvojil tvrdenia navrhovateľky bez toho, aby ich bližšie skúmal alebo
ich podporil inými dôkazmi. Súd prvej inštancie nevyvinul ani žiadnu aktivitu k tomu, aby sa účastníci
konania ako manželia pokúsili manželstvo zachrániť, či už nariadením terapie alebo mediácie manželov,
čo vyslovene navrhoval. Mal za to, že súd prvej inštancie sa mal aspoň pokúsiť o nariadenie terapie
alebo mediácie a v závislosti od jej výsledkov mal následne vo veci rozhodnúť. Žiadal, aby odvolací

súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil tak, že návrh navrhovateľky zamietne, resp.
alternatívne žiadal s poukazom na ustanovenie § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP rozsudok súdu prvej
inštancie zrušiť a vec mu vrátiť podľa § 391 ods. 1 CSP na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5.

Navrhovateľka vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedla, že ho považuje za účelové s cieľom
oddialiťrozvodmanželstvazdôvodovtýkajúcichsarozdielnychpredstávovysporiadaníbezpodielového
spoluvlastníctva manželov. K argumentácii manžela, že termín pojednávania nariadený na deň 2.7.2025
mal byť odročený, uviedla, že podľa CSP právne zastúpenie účastníka v konaní o rozvod manželstva nie
je povinné a je výlučne na rozhodnutí účastníka, či sa nechá zastupovať advokátom a v akom rozsahu.

Skutočnosť, že právny zástupca manžela zabezpečil právne zastúpenie až tesne pred pojednávaním
nemožno pripísať na ťarchu súdu ani protistrany. Uviedla, že manžel bol počas konania prítomný spolu
so substitútom svojho právneho zástupcu, ktorý mal možnosť sa vyjadriť k prejednávanej veci, ktorá zo
svojej povahy nie je právne zložitou otázkou. Ďalej uviedla, že v predmetnej veci boli splnené podmienky
pre rozvod ich manželstva, nakoľko ich spoločné spolužitie trvalo do augusta 2023, kedy sa manžel

dobrovoľne odsťahoval zo spoločnej domácnosti a od tohto okamihu medzi nimi absentuje akýkoľvek
kontakt. Intímne sa nestýkajú od augusta 2022 a tiež poukázala na to, že z ich manželstva žiadne
deti sa nenarodili. Zdôraznila, že predpokladom ďalšieho trvania manželstva je dobrovoľné a slobodné
rozhodnutie obom manželov zotrvať vo zväzku, avšak prípadná terapia alebo mediácia prichádzajú doúvahy iba vtedy, ak s nimi dobrovoľne súhlasia obaja manželia. Vzhľadom k tomu, že ona nechce za
žiadnych okolností obnoviť manželské spolužitie, tak nemožno očakávať z jej strany nejakú vynútenú
účasť na psychologickom alebo mediačnom sedení. Žiadala rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne

správne potvrdiť.

6.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) CMP) po zistení, že odvolanie bolo podané
včas oprávneným subjektom (§ 359 a § 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok -

ďalej len „CSP“ a § 7 ods. 1 a § 94 CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok
prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1
CSP acontrario),keďmiestoačasverejnéhovyhláseniarozsudkubolooznámenénaúradnejtabuliana
webovej stránke odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 v spojení s § 378
ods. 1 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných
rozsahom odvolania, keďže tu išlo o návrhové konanie (§ 65 CMP) a dospel k záveru, že rozsudok súdu

prvej inštancie je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387
ods. 1 CSP).

7.
Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového

poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní

žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 23 ods. 1, 2 prvej vety Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov
rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo už

nemôžeplniťsvojúčelaodmanželovnemožnoočakávaťobnoveniemanželskéhospolužitia.Súdzisťuje
príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne
prihliada.

8.

Z uvedených ustanovení, ako aj celej koncepcie Zákona o rodine vyplýva, že spoločenský účel
manželstva spočíva vo vytváraní rodinného prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode,
citovom zblížení, poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc. Rozvod manželstva sa vo všeobecnosti
považuje za nežiaduci jav, ktorý má byť iba výnimočným riešením bezvýchodiskovej situácie v
prípadoch, keď vážny stav narušenia vzťahov medzi manželmi nemožno prekonať inak, pri zachovaní

ich manželstva. K rozvodu možno preto pristúpiť iba v spoločensky odôvodnených prípadoch (§ 22
Zákona o rodine). Zákon sa v prípade rozvodu neuspokojuje s akýmkoľvek rozvratom, ale vyžaduje jeho
kvalifikovaný stupeň. To znamená, že rozvrat vzťahov medzi manželmi musí mať takú intenzitu, že je
možné ho označiť za vážny, trvalý a taký, že manželstvo nemôže plniť svoj účel, pričom od manželov
nemožno očakávať obnovenie spolužitia. Záver o tom, že vzťahy medzi manželmi sú vážne rozvrátené,

môže súd urobiť iba na základe skúmania a zisťovania príčin, ktoré rozvrat spôsobili.

9.
Odvolateľ namietal jednak nedostatky v skutkových zisteniach súdu ako aj to, že konaním súdu
prvej inštancie mu bola odopretá primeraná možnosť brániť svoje práva za podmienok tak, aby

nebol znevýhodnený vo vzťahu k druhej strane. Tiež poukázal na to, že počas rozvodového konania
sa viackrát pokúšal kontaktovať navrhovateľku prostredníctvom e-mailu kvôli stretnutiu a pokusu
o záchranu ich manželstva. Navrhovateľka sa týchto stretnutí chcela zúčastniť len v sprievode svojho
právneho zástupcu, pretože chcela na stretnutí riešiť vyporiadanie BSM a nie záchranu manželstva.V neposlednom rade tiež poukázal na to, že súd prvej inštancie sa mal pokúsiť o nejakú terapiu, resp.
mediáciu, aby sa manželstvo mohlo zachrániť. Odvolací súd túto jeho argumentáciu považoval za
neopodstatnenú, keďže zhodne so súdom prvej inštancie bol toho názoru, že výsledky vykonaného

dokazovania postačujú pre prijatie záveru o naplnení zákonných dôvodov pre rozvod manželstva. Tento
záver bolo možné prijať aj bez vykonávania ďalších dôkazov, keďže je zrejmé, že manželstvo účastníkov
konania neplní svoje základné spoločenské funkcie a v súčasnosti je iba formálnym zväzkom. Táto
situácia sa nezmenila ani po vydaní odvolaním napadnutého rozhodnutia, pretože navrhovateľka sa
jednoznačne vyjadrila, že nemá záujem o obnovenie spolužitia s manželom.

10.
Ak sa odvolateľ aj napriek tomu domnieva, že manželstvo ešte môže fungovať, odvolací súd mu
nedal za pravdu. Nie je totiž zrejmé, ako by odvolateľ za uvedenej situácie chcel dosiahnuť obnovenie
fungujúceho manželstva, keď navrhovateľka obnovenie manželského spolužitia absolútne vylučuje a je
pevne rozhodnutá sa rozviesť. Hoci pretrvávajúca kríza sama o sebe nemusí byť dôvodom na rozvod

manželstva, avšak len za predpokladu, že i za takýchto okolností si obaja manželia želajú zotrvať v
manželstve. Toto platí zvlášť v prípade, keď inak manželstvo plní svoje ostatné spoločenské funkcie v
zmysle § 18 a 19 Zákona o rodine, najmä keď manželia spoločne žijú, vzájomne si pomáhajú, spoločne
uspokojujúpotrebyrodinyavytvárajúzdravérodinnéprostredie.Vprejednávanejvecialeotakýtoprípad
nešlo.

11.
Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie § 1 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého
manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia
uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom; pričom účelom manželstva

je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí (odsek 2).

12.
So zreteľom na obsah citovaného ustanovenia je zrejmé, že pokiaľ uzavretie manželstva je prejavom
dobrovoľného a slobodného rozhodnutia manželov, a to s vedomím utvorenia rodiny vyznačujúcej sa

jednak atribútom trvalosti založeného spoločenstva a na druhej strane i jeho harmonického fungovania;
potom uvedené aspekty by mali v manželstve pretrvávať po celý čas jeho existencie. Pokiaľ u
existujúceho manželstva vývoj vzťahov medzi členmi tohto partnerského zväzku spôsobí, že pôvodný
účel, pre ktorý bolo manželstvo uzavreté, sa vytratil a dôvody pre dobrovoľné a slobodné zotrvávanie v
manželskom zväzku pominuli, neexistuje rozumný dôvod takýto formálny vzťah zachovávať.

13.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného, odvolací súd sa plne stotožnil so skutkovými a právnymi závermi
prvoinštančného súdu, ktorý vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu a jeho výsledky správne
vyhodnotil, čím zároveň námietky manžela o nevykonaní dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich

skutočností považoval za nedôvodné. Z vykonaného dokazovania aj podľa názoru odvolacieho súdu
niet pochýb o tom, že vzťahy medzi manželmi sú vážne a trvalo rozvrátené a nie je žiaden dôvod
predpokladať, že by mohlo dôjsť k náprave narušených vzťahov do takej miery, aby bolo možné
obnovenie harmonického manželského spolužitia, pokiaľ to jeden z manželov výslovne odmieta ako
v tomto prípade navrhovateľka. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že účastníci od augusta 2023

nežijú v spoločnej domácnosti, od tejto doby ani spoločne nehospodária a intímne sa nestýkajú od
augusta 2022. Z manželstva účastníkov sa nenarodili ani žiadne deti, preto nie je možné prihliadať ani na
ich záujem. Taktiež nemožno konštatovať, že by manželovi bola odopretá možnosť brániť svoje práva,
pretože tento mal na pojednávaní konanom dňa 2.7.2025 k dispozícii právneho zástupcu, ktorý hájil
jeho záujmy.

14.
K manželom uplatnenému odvolaciemu dôvodu týkajúceho sa toho, že súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam odvolací súd konštatuje, že
citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na

základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti
oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok
hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti,
ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov konania nevyplynuli, ani inak nevyšli počaskonania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané,
alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie
založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov,

prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov konania, alebo ktoré vyšli najavo inak z
hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok
hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z procesných
ustanovení týkajúcich sa dokazovania. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený
odvolací dôvod nie je naplnený, keďže rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, že by vzal

do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov konania nevyplynuli,
ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré (pre posudzovanú vec) rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol
logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť
zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení procesného predpisu alebo, že by na zistený skutkový
stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.

15.
Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov v súlade s ustanovením § 387 ods. 1, 2 CSP rozsudok súdu
prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

16.
O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol použitím ustanovenia § 396 ods.
1 CSP a § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu
trov odvolacieho konania.

17.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 CMP, § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne(§ 421 ods. 1 C. s. p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C. s. p.).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s. p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.
s. p.).