Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 26, 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5Tos/10/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125012404
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Žovinec
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:2125012404.1

Uznesenie

KrajskýsúdvTrnavevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.MartinaŽovincaasudcovMgr.Kristíny
Ferencziovej a JUDr. Mgr. Martina Floriša, PhD., v trestnej veci odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX,
o návrhu odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, o sťažnosti
odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 23.10.2025, č. k. 108PP/55/2025-27, na
neverejnom zasadnutí konanom dňa 26.02.2026 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX,
zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Trnava rozhodol podľa § 66 odsek 1 písmeno a), písmeno
b), odsek 2, odsek 3, § 68 odsek 5 Trestného zákona tak, že zamietol návrh odsúdeného A. B.,
nar. X. XXXXXXXX XXXX v C., trvale bytom D., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS a

ÚVV Leopoldov, na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, uloženého mu trestným
rozkazom Okresného súdu Trnava sp. zn. 0T/6/2025 z 18. januára 2025, právoplatným 18. januára 2025
a rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 9T/6/2019 z 13. mája 2025, právoplatným 13. mája 2025.
2. Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený, na verejnom zasadnutí, ihneď po jeho vyhlásení, sťažnosť.
Prokurátorka sa na verejnom zasadnutí vzdala práva na podanie sťažnosti.
3. Podanú sťažnosť odsúdený odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu podaním zo dna 04.12.2025,

v ktorom uviedol, že (skrátene):
3.1. Hodnotenie súdu, že vzhľadom na trestnú minulosť odsúdeného, jeho recidívu a skutočnosť, že v
minulosti raz v skúšobnej dobe neobstál, nemožno očakávať a že po prepustení povedie riadny život,
považuje odsúdený za nesprávne, neúplné a vnútorne nepresvedčivé. Súd založil záver o nesplnení
materiálnej podmienky podmienečného prepustenia takmer výlučne na trestnej minulosti odsúdeného
a jeho predchádzajúcom zlyhaní v podmienke. Tým úplne poprel význam jeho aktuálneho správania,

výsledkov resocializačného procesu a priaznivej prognóze vyjadrenej ústavom. Správanie odsúdeného
vo výkone trestu, jeho pracovná aktivita, plnenie programu zaobchádzania, pozitívne hodnotenia a
disciplinárna odmena jednoznačne indikujú, že došlo k významnému posunu v jeho postojoch a
schopností a dodržiavať právne normy. Samotný ústav, ktorý má najlepšie poznatky o každodennom
správaní odsúdeného, vyslovene odporučil jeho podmienečné prepustenie s dohľadom a primeranými
obmedzeniami. Okresný súd však tieto zistenia bagatelizoval, keď ich redukoval na tvrdenie, že 1

disciplinárna odmena a dobré pracovné výsledky nemajú väčšiu vypovedaciu hodnotu, čo je v rozpore
nielen so zmyslom § 66 Trestného zákona, ale aj so stabilnou ústavnou judikatúrou.
3.2. Odsúdený ďalej poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, v ktorom ústavný súd
vyslovil porušenie základného práva na ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy slovenskej republiky, keď
zdôraznil, že predpoklad vedenia riadneho života do budúcnosti nemožno založiť predovšetkým alebo
dokonca výlučne na trestnej minulosti odsúdeného. Rozhodujúce sú aktuálne okolnosti, resocializačné

predpoklady, správanie vo výkone trestu, hodnotenie ústavu a to, či odsúdený preukazuje reálnu
zmenu postojov. Ústavný súd vyslovene uviedol, že nemožno vytvárať „špeciálne, prísnejšie podmienky“podmienečného prepustenia len pre recidivistov a že automatické spájanie recidívy s negatívnym
hodnotením vyhliadok do budúcnosti je ústavne neakceptovateľné.
3.3. Okresný súd sa však pri rozhodovaní o žiadosti môjho klienta dopustil presne tohto postupu, ktorý

ústavný súd označil za protiústavný. Fakticky vytvoril pre odsúdeného stav, v ktorom je jeho minulosť
neprekonateľnou prekážkou podmienečného prepustenia, bez ohľadu na reálny obsah jeho súčasného
správania a nápravy. Ak ústav konštatuje pozitívne resocializačné výsledky, odporúča podmienečné
prepustenie a odsúdený splnil všetky zákonom stanovené podmienky, ďalšie pokračovanie vo výkone
trestu bez primeraného zdôvodnenie nevyhnutnosti takéhoto zásahu, prestáva byť ústavne udržateľné.

3.4. Navrhuje, aby Krajský súd v Trnave napadnuté uznesenie zrušil a sám rozhodol tak, že odsúdeného
podmienečne prepustí z výkonu trestu odňatia slobody so stanovením primeraných obmedzení a
uložením probačného dohľadu. Alternatívne navrhuje uznesenie zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému
súdu na nové konanie a rozhodnutie, pričom tento bude viazaný právnym názorom odvolacieho súdu,
vrátane požiadavky riadne a ústavne konformné vyhodnotiť stanovisko ústavu a aktuálny stav nápravy
odsúdeného súlade s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky spisová značka I. ÚS 250/2003.

4. Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán
a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a
b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.
5. Krajský súd v Trnave na podklade podanej sťažnosti podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku,

preskúmal správnosť a zákonnosť napadnutého výroku, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako
aj správnosť postupu konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo. Sťažnosť podala oprávnená osoba,
v zákonnej lehote a smeruje voči výroku, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný.
6. Napadnutým uznesením rozhodol prvostupňový súd o návrhu odsúdeného na podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý si vykonáva na základe rozhodnutí uvedených vo

výroku napadnutého uznesenia. Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že odsúdený splnil prvú
zákonnú (formálnu) podmienku – výkon súčtu pomerných častí uložených a nariadených trestov odňatia
slobody ku dňu 24. augusta 2025, čo vyplynulo aj zo skráteného výpisu klienta. Hoci súd vzal na zreteľ
skutočnosť, že odsúdený už z pôvodne uloženého trestu pre tento trestný čin prepustený bol, súd na
podmienku v zmysle § 68 odsek 2 Trestného zákona (vykonanie celého zvyšku trestu) neprihliadal,

keďže v danej veci došlo k uloženiu trestu v zmysle § 405b odsek 1 Trestného poriadku v dôsledku
zániku trestnosti, a pre účely podmienečného prepustenia považoval formálnu podmienku za splnenú.
7. K druhej zákonnej (prvej materiálnej) podmienke podmienečného prepustenia súd uviedol, že
vyžaduje také plnenie povinností a správanie odsúdeného, ktorými preukázal polepšenie a nápravu, čo
podľa názoru súdu nemožno vyvodiť výlučne zo skutočností, že jeho správanie je na požadovanej úrovni

a nebol počas výkonu trestu odňatia slobody disciplinárne potrestaný. Na konštatovanie polepšenia sa
odsúdeného nestačí adaptácia odsúdeného na podmienky výkonu trestu, ale z konania odsúdeného
musí byť zrejmý záujem odsúdeného ukázať zmenu svojho správania k lepšiemu. S poukazom na
uvedené východiská a hodnotenie riaditeľa ústavu, z ktorého vyplynulo získanie jednej disciplinárnej
odmeny dňa 28. augusta 2025 (vzorné plnenie pracovných povinností), podľa súdu nebolo možné

dospieť k záveru, že sa odsúdený polepšil. Odsúdený tým, že plnil pracovné povinnosti nijako svojou
aktivitou nevybočil z radu síce režimovo prispôsobených, avšak priemerných väzňov. Počas pobytu v
ústave neabsolvoval žiadny rekvalifikačný kurz, a to napriek tomu že pred nástupom výkonu trestu bol
bez pracovnému pomeru, pôvodným povolaním robotník. Zhrnúc zistenia k prvej materiálnej podmienke
možno konštatovať, že odsúdený súd nepresvedčil, že sa polepšil, a že svojím správaním v ústave

dosiahol viac ako len adaptáciu na ústavné pomery, čo je povinnosťou každého klienta ústavu. Prvú
materiálnu podmienku preto nebolo možné vyhodnotiť ako splnenú.
8. Prvostupňový súd ďalej uviedol, že v dôsledku nesplnenia prvej materiálnej podmienky na
podmienečné prepustenie odsúdeného nemožno dospieť k záveru o splnení tretej zákonnej
(druhej materiálnej) podmienky, nakoľko polepšenie odsúdeného je esenciálnou zložkou vyvodenia

predpokladu, či odsúdený bude schopný viesť po jeho prepustení z výkonu trestu odňatia slobody riadny
život, čiže ak súd nezistí „polepšenie sa“ odsúdeného, veľmi ťažko môže potom dospieť k záveru, že by
po podmienečnom prepustení na slobode viedol riadny život. Súd pri skúmaní splnenia tejto podmienky
objasňuje, skúma, komplexnejšie posudzuje všetky okolnosti súvisiace s osobou odsúdeného, jeho
osobné charakterové vlastnosti, celkový postoj k spoločenským normám, prostrediu, v ktorom žil, celý

jeho doterajší život, povahu, charakter trestnej činnosti, pre ktorú je vo výkone trestu s jediným cieľom,
či všetky tieto skutočnosti umožňujú prijať prognózu, že v prípade prepustenia na slobodu povedie
riadny život, t. j. život v súlade s právnymi, morálnymi a etickými normami spoločnosti. Čo sa týka
dôvodného očakávania vedenia riadneho života odsúdeným na slobode, súd posudzujúc jeho osobukomplexne prihliadol najmä na jeho predchádzajúci život, pričom vzal do úvahy, že v registri trestov má
evidovaných päť odsúdení, z toho štyri pre marenie výkonu úradného rozhodnutia, pre ktorý vykonáva
trest aj aktuálne. V minulosti mu bol ukladaný podmienečný trest (vo veci Okresného súdu Trnava

sp. zn. 0T/272/2017), ako aj alternatívny trest (peňažný trest vo veci Okresného súdu Trnava sp. zn.
0T/297/2018), avšak v oboch prípadoch došlo k nariadeniu nepodmienečnej formy trestu. Aktuálne má
nariadený aj nepodmienečný trest, ktorý mu bol ukladaný za zločin legalizácia príjmu z trestnej činnosti,
pričom z výkonu trestu pre tento skutok bol dňa 19. októbra 2022 podmienečne prepustený, ale v
skúšobnej dobe sa neosvedčil. A hoci v dôsledku postupu podľa § 405b odsek 1 Trestného poriadku

súd ustanovenie § 68 odsek 5 Trestného zákona neaplikoval, nemohol prehliadnuť skutočnosť, že
ani podmienečné prepustenie v roku 2022 preukázateľne neviedlo k žiaducej náprave. Prvostupňový
súd uzavrel, že nemožno očakávať, že odsúdený v prípade prepustenia na slobodu povedie riadny
život. Hoci z hodnotenia riaditeľa vyplýva, že odsúdený vyjadruje kritický postoj k spáchanému
skutku, tento možno v kontexte s menej priaznivou resocializačnou prognózou a stredným rizikom
recidívy odsúdeného hodnotiť len vo formálnej rovine. Odsúdený mal viackrát možnosť preukázať, že

predchádzajúcetrestymalinanehoprevýchovnývplyv,čonepreukázal,nakoľkosaopakovanedostaldo
rozporusozákonom,atoajtotožnýmspôsobom,apretojeunehonamiestezachovaťďalšíprevýchovný
aresocializačnýprocesvpodmienkachústavunavýkontrestuodňatiaslobody.Prirozhodovaníonávrhu
odsúdeného bolo súd prihliadal aj na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.
9. Preskúmaním konania, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia sťažnostný súd zistil, že

toto bolo vykonané v súlade so zákonom, keď prvostupňový súd nariadil a vykonal verejné zasadnutie,
na ktorom vypočul strany trestného konania, oboznámil listinné dôkazy a dal odsúdenému možnosť
dostatočne realizovať jeho práva, ktoré mu vyplývajú z ustanovení Trestného poriadku.
10. Sťažnostný súd považuje závery prvostupňového súdu o tom, že odsúdený nesplnil materiálne
podmienky, ktoré ustanovenie § 66 ods. 1 Trestného zákona vyžaduje na podmienečné prepustenie

odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, v celom rozsahu za správne. Vzhľadom na to, že
rozhodnutia súdov dvojinštančnom konaní tvoria jednotu, nie je nevyhnutné, aby sťažnostný súd
opakoval argumentáciu prvostupňového súdu, s ktorou sa stotožnil. Preto sťažnostný súd v odôvodnení
tohto svojho uznesenia akcentuje iba podstatné skutočnosti a závery, ku ktorým dospel prvostupňový
súd a ktoré sú vyjadrené v odôvodnení napadnutého uznesenia, prípadne ich dopĺňa vlastnými úvahami.

11. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že prvostupňový súd vychádzal pri svojom
rozhodnutí zo správnych teoretických východísk, ktoré sa týkajú výkladu zmyslu podmienečného
prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody a spôsobu, akým sa tento inštitút má uplatňovať. V celom
rozsahu je potrebné súhlasiť s prvostupňovým súdom, že na prípad odsúdeného možno aplikovať
judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorú citoval v napadnutom uznesení a z ktorej

vyplýva, že slušné správanie sa odsúdeného vo výkone trestu a vzorné plnenie si uložených povinností
samo osebe nezakladá nárok na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.
12. Prvostupňový súd správne vyhodnotil skutočnosti, ktoré sa viažu k tej materiálnej podmienke na
podmienečné prepustenie, ktorá spočíva v tom, že odsúdený plnením svojich povinností a svojím
správaním preukázal polepšenie.

13. Osoba odsúdeného vzhľadom na jeho kriminálnu minulosť (opakované páchanie úmyselnej trestnej
činnosti, spáchanie trestného činu počas skúšobnej doby podmienečného prepustenia, uložených
viacero nepodmienečných trestov odňatia slobody), resocializačnú prognózu hodnotenia rizika recidívy
trestnej činnosti, ktorá je menej priaznivá a stredné riziko recidívy trestnej činnosti, nedávajú
sťažnostnému súdu dostatočnú záruku, že prišlo k polepšeniu odsúdeného. Len dobré správanie

odsúdenéhovpodmienkachvýkonutrestuodňatiaslobodyniejedostačujúcenazáveru,žesaodsúdený
polepšil. Pri rozhodovaní o splnení prvej materiálnej podmienky ide o to rozlíšiť, kedy správanie
odsúdeného a plnenie jeho povinností vo výkone trestu odňatia slobody sú prejavom len vonkajšej
adaptácie odsúdeného na prostredie ústavu na výkon trestu a kedy ide o známky skutočných zmien
osobnosti odsúdeného, odôvodňujúcich nádej, že v budúcnosti povedie riadny život.

14. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že správanie sa odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody,
ktoré sa jeho prípade prejavilo tým, že získal jednu disciplinárnu odmenu za vzorné plnenie pracovných
povinností, je pracovne zaradený a jeho pracovná morálka je hodnotená kladne a že plní stanovené
ciele programu zaobchádzania, je len jedným z aspektov, ktoré je potrebné brať do úvahy. Správanie
sa odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody je potrebné hodnotiť spoločne s inou dôležitou

skutočnosťou, ktorou je jeho trestná minulosť a jeho správanie sa v obdobiach po ukončení výkonov
predchádzajúci trestov, ktoré mu boli uložené.
15. Na tomto mieste je potrebné podrobnejšie rekapitulovať predchádzajúce odsúdenia a správanie sa
odsúdeného v období medzi jednotlivými rozhodnutiami súdov.16. Odsúdený bol doposiaľ 5 krát súdne trestaný. V odpise registra trestov má uvedených 6 záznamov,
avšak v poradí posledný záznam sa týka opätovného ukladania trestu v konaní Okresného súdu Trnava
vedenom pod spisovou značkou 9T/6/2019, teda 2 záznamy v registri trestov sa týkajú toho istého

trestného konania. Prvýkrát bol odsúdený potrestaný v roku 2017 v konaní vedenom na Okresnom
súde Trnava pod spisovou značkou 0T/272/2017, v ktorom bol uznaný za vinného zo spáchania prečinu
marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, za čo mu bol
uložený podmienečný trest odňatia slobody na 4 mesiace a trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá
na 5 rokov. Tento trest bol neskôr zrušený rozsudkom, ktorý bol vydaný v konaní Okresného súdu

Trnava vedenom pod spisovou značkou 9T/6/2019, ktorou bol uznaný za vinného zo spáchania prečinu
legalizácii výnosu z trestnej činnosti a prečinu podvodu, za čo mu bol uložený súhrnný trest odňatia
slobody na 2 roky so zaradením na výkon trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Ešte
predtým bol odsúdený v konaní Okresného súdu Trnava vedenom pod spisovou značkou 0T/297/2018,
opäť za spáchanie prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného
zákona, za čo mu bol uložený peňažný trest vo výške 1500 eur, náhradný trest odňatia slobody na 6

mesiacov, pričom výkon časti náhradného trestu odňatia slobody v trvaní 108 dní bol nariadený dňa
28.05.2020 a trest vykonal dňa 29.07.2021. V poradí štvrtý krát bol odsúdený v roku 2022 v konaní
Okresného súdu Trnava vedenom pod spisovou značkou 28T/29/2021, opäť za spáchanie prečinu
mareniavýkonuúradnéhorozhodnutiapodľa§348ods.1písm.d)Trestnéhozákonananepodmienečný
trest odňatia slobody na 7 mesiacov, ktorý si vykonal dňa 31.08.2024. Posledný krát bol odsúdený za

spáchanie prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona
v roku 2025 v konaní vedenom na Okresnom súde Trnava pod spisovou značkou 0T/6/2025. Bol mu
uložený nepodmienečný trest odňatia slobody na 1 rok, ktorý si vykonal dňa 15.01.2026.
17.Odsúdenýbolzvýkonutrestuodňatiaslobodyvtrvaní2roky,ktorýmuboluloženývkonanívedenom
na Okresnom súde Trnava pod spisovou značkou 9T/6/2019 dňa 19.10.2022 podmienečne prepustený

so skúšobnou dobou na 4 roky. Následne dňa 15.01.2025, teda v priebehu plynutia skúšobnej doby
podmienečného prepustenia, spáchal prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1
písm.b)Trestnéhozákona,začobolodsúdenývkonaníOkresnéhosúduTrnavavedenompodspisovou
značkou 0T/6/2025 na trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov.
18. Z prehľadu uvedeného v predchádzajúcich dvoch bodoch tohto uznesenia vyplýva, že odsúdený sa

s krátkymi časovými odstupmi v priebehu niekoľkých rokov opakovane dopúšťal páchania úmyselnej
trestnej činnosti, v prevažnej miere prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods.
1 písm. d) Trestného zákona. Pri trestaní odsúdeného boli uplatňované rôzne druhy trestov, najskôr
také, ktoré neboli spojené s odňatím slobody. Tieto sa však minuli svojím účinkom a v oboch prípadoch
došlo k nariadeniu nepodmienečného trestu odňatia slobody. Rovnako z uvedeného prehľadu vyplýva,

že odsúdenému bola v roku 2022 poskytnutá možnosť preukázať, že čiastočným výkonom trestu odňatia
slobody, ktorým bolo na odsúdeného spôsobené, bol dovŕšený taký stupeň nápravy do tej miery, aby ho
bolo možné podmienečne prepustiť z výkonu trestu odňatia slobody. Uvedený inštitút podmienečného
prepustenia sa minul účinkom, nakoľko sa odsúdený v priebehu plynutia skúšobnej doby, stanovenej
pri podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, dopustil spáchania rovnakého druhu

trestnej činnosti, za ktorý bol predtým už trikrát súdne trestaný. Spáchania tohto skutku sa pritom dopustil
dňa 15.01.2025, teda necelých 5 mesiacov po tom ako bol prepustený z predchádzajúceho výkonu
trestu odňatia slobody za rovnaký druh trestnej činnosti (uložený mu v konaní Okresného súdu Trnava
vedenom pod spisovou značkou 28T/29/2021 v trvaní 7 mesiacov).
19. Odsúdený žiada podmienečne prepustiť z výkonu trestu odňatia slobody, z ktorého už bol raz

podmienečne prepustený, no v skúšobnej dobe spáchal ďalší úmyselný trestný čin, čo malo za následok,
že mu bol zvyšok výkonu trestu odňatia slobody nariadený. Argumentuje, že svojím správaním sa
po nariadení zvyšku výkonu trestu odňatia slobody, preukázal polepšenie. Podľa názoru tunajšieho
súdu, nie je jeho aktuálne správanie sa vo výkone trestu odňatia slobody prejavom polepšenia. Oproti
jeho aktuálnemu správaniu sa vo výkone trestu odňatia slobody, vyjadreniu ľútosti nad spáchaním

trestného činu a oproti jeho verbalizovaným snahám viesť riadny život stojí jeho skutočné správanie sa
v minulosti, kedy sa ocitol v rovnakej situácii, v akej sa nachádza teraz a kedy žiadal súd o poskytnutie
rovnakej príležitosti, o akú žiada teraz. Svojím správaním po podmienečnom prepustení z výkonu trestu
odňatia slobody preukázal, že nebol schopný využiť príležitosť, ktorá mu bola poskytnutá vo forme
podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody, keď vzhľadom na svoje predchádzajúce

skúsenosti s páchaním trestnej činnosti, za ktorú mu boli ukladané nepodmienečné tresty odňatia
slobody,simuselbyťvedomý,žeopätovnéspáchanierovnakéhodruhuúmyselnejtrestnejčinnostimôže
mať s najväčšou pravdepodobnosťou za následok uloženie ďalšieho nepodmienečného trestu odňatia
slobody a zároveň aj rozhodnutie o neosvedčení sa v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia.20. Rozhodnutie súdu o tom, že odsúdený nespĺňa prvú materiálnu podmienku uvedenú v ustanovení §
66 ods. 1 Trestného zákona, tak nie je založená iba na skutočnosti, že bol v minulosti súdne trestaný a že
bol v minulosti vo výkone trestu odňatia slobody. Je založená na zhodnotení správanie sa odsúdeného

v minulosti, na tom, akým spôsobom a s akým výsledkom bolo na neho pôsobené ukladanými trestami.
Súd tak nevytvára žiadnu ďalšiu zákonnú podmienku alebo prekážku na podmienečné prepustenie,
ktorá by mala spočívať v tom, že odsúdeného ako osobu už v minulosti súdne trestanú, nie je možné
podmienečne prepustiť z výkonu trestu odňatia slobody. Zároveň súd správne posúdil význam jeho
správania sa vo výkone trestu odňatia slobody, z ktorého výkonu žiada podmienečne prepustiť a význam

jeho správania sa v minulosti, v súvislosti s ukladaním a výkonom predchádzajúcich trestov.
21. Pokiaľ ide o nesplnenie druhej materiálnej podmienky na podmienečné prepustenie odsúdeného
z výkonu trestu odňatia slobody, tu sa sťažnostný súd plne stotožnil s názorom prvostupňového súdu.
22. Nesplnenie niektorej z troch zákonných podmienok uvedených v ustanovení § 66 ods. 1 Trestného
zákona má za následok, že súd pri rozhodovaní o návrhu na podmienečné prepustenie z výkonu trestu
odňatia slobody, takýto návrh zamietne.

23.Spoukazomnavyššieuvedené,sťažnostnýsúdzamietolsťažnosťodsúdeného,nakoľkotátonebola
dôvodná.

Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.