Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 26, 2026

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/5/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125318984
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tichý

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:6125318984.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Romana Tichého a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Vladimíra Topoľančíka, v právnej
veci žalobcu: SetCar sk, a.s., so sídlom Ulica priemyselná 10, 038 52 Sučany, IČO: 50 387 189, právne
zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Tomáš Zboja, advokát s.r.o.,
so sídlom Kuzmányho 4, 036 01 Martin, IČO: 55 732 453, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa,
a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, právne
zastúpený: JUDr. Baltazár Mucska, advokát so sídlom Palárikova 15, 811 04 Bratislava – mestská časť
Staré Mesto, IČO: 42 174 856, o zaplatenie 140,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti

rozsudku Okresného súdu Žilina
č. k. 2C/60/2025 - 70 zo dňa 24.10.2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina (ďalej aj „súd prvej inštancie“, prípadne „okresný súd“) napadnutým rozsudkom
prvým výrokom žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 140,- Eur spolu s úrokom z

omeškania vo výške 7,40 % ročne zo sumy 140,- Eur od 30.04.2025 do zaplatenia, a to do troch dní
od právoplatnosti rozsudku a druhým výrokom žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %.

1.1. Súd prvej inštancie uviedol, že spornou v konaní bola otázka nutnosti a účelnosti doby nájmu
náhradného vozidla za obdobie od 15.03.2025 do 18.03.2025, t. j. za 4 dni. Okresný súd vo vzťahu
k nároku žalobcu uplatneného u žalovaného v súlade s vystavenou faktúrou č. 250151 uviedol,

že žalovaný nerozporoval jeho povinnosť nahradiť škodu, ktorá poškodenému vznikla titulom nájmu
náhradného vozidla, rozporoval iba jej časť, ktorá nemala byť v príčinnej súvislosti so škodovou
udalosťou. Okresný súd zdôraznil, že účelom náhradného vozidla je eliminovať škodlivý následok
spôsobenej dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného života poškodeného, až do momentu, keď
môže opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo. Poškodený je subjekt, ktorý nemá znášať
následky poškodenia svojho motorového vozidla,
s čím súvisí nemožnosť využívať svoje motorové vozidlo. Okresný súd mal preukázané, že

v priamej príčinnej súvislosti s predmetnou poistnou udalosťou poškodený užíval prenajaté vozidlo. Bolo
nesporné, že k nehode došlo dňa 28.02.2025, pričom poškodený o možnosť disponovať s vozidlom
prišiel až v čase, keď si toto vozidlo nechal opraviť v autoservise dňa 10.03.2025, ktorá skutočnosť
vyplýva zo zákazkového listu (príjem zákazky: 10.03.2025, č. l. 7 rub spisu). Na odovzdanie motorovéhovozidla k oprave nadväzovalo uzatvorenie nájomnej zmluvy na prenájom náhradného vozidla v ten
istý deň, t. j. dňa 10.03.2025, čo vyplýva zo zmluvy o prenájme vozidla (č. l. 10 spisu). Je teda
preukázaná príčinná súvislosť medzi poistnou udalosťou a užívaním náhradného vozidla poškodeným

a túto skutočnosť žalovaný
v konaní ani nerozporoval. Nebyť poškodenia vozidla, ku ktorému došlo pri nehode, poškodený by
nemusel vyhľadať autoservis a dať si vozidlo opraviť, ale mohol svoje vlastné vozidlo užívať. Keďže
však bol nútený dať vozidlo do opravy v autoservise, počas tejto doby si prenajal náhradné vozidlo,
ktorú nevyhnutnosť žalovaný nerozporoval. V konaní teda bola preukázaná existencia škodovej udalosti,

škody a príčinnej súvislosti medzi škodovou udalosťou a škodou. Uvedenú skutočnosť potvrdil aj
žalovaný, ktorý v časti uhradil z povinného zmluvného poistenia škodcu škodu spôsobenú poškodenému
vo forme preplatenia nákladov za nájom náhradného vozidla. Žalovaný však neuhradil poškodenému
celú vzniknutú škodu, ale iba jej časť.

1.2. Okresný súd podotkol, že pri posudzovaní účelnosti a dôvodnosti nákladov aj z hľadiska časového

rozsahu ich vyjadrenia je namieste zohľadňovať predovšetkým okolnosť skutočného obmedzenia
poškodeného v možnosti užívať svoje motorové vozidlo v dôsledku dopravnej nehody. Okresný súd mal
za to, že bolo dôvodné vychádzať z preukázanej dĺžky nájmu podľa nájomnej zmluvy, zákazkového
listu a faktúry spoločnosti Galimex. Okresný súd predovšetkým zdôraznil, že z vykonaného dokazovania
nevyplynulo, že by poškodený mal akúkoľvek možnosť reálne ovplyvniť začiatok a trvanie vykonávania

opravárenských prác na poškodenom vozidle. Naopak vykonané dokazovanie listinnými dôkazmi
dostatočne preukázalo, že doba nájmu rozhodne nebola ponechaná na ľubovôli poškodeného, že
náhrada za zaplatené nájomné za náhradné vozidlo nebola priznaná za dobu dlhšiu ako bol tento náklad
účelný a nutný, t. j. vynaložený v príčinnej súvislosti so vznikom škody, dopravnou nehodou.

1.3. Súd prvej inštancie uviedol, že v predmetnom prípade bolo preukázané, že žalovaný vystavil krycí
list dňa 18.03.2025 (Oznámenie o poistnom plnení na č.l. 9 spisu), na to nadväzovalo aj zotrvanie
poškodeného motorového vozidla v autoservise. Z faktúry spoločnosti Galimex vyplýva, že bola
vystavená dňa 14.03.2025, tzn. v tomto termíne malo byť poškodené motorové vozidlo opravené. K tomu
súd uvádza, že z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by si autoservis ponechal motorové vozidla

aj po dobu, po ktorú nevykonával opravu, tzn. nad rámec nevyhnutný čas. Tvrdenie žalovaného o tom,
že oprava poškodeného motorového vozidla mala byť uskutočnená za 5 dní (s prihliadnutím na čas na
opravu vozidla, zohľadňujúci technologické postupy udávané výrobcom, čas na objednanie náhradných
dielov, čas potrebný na presun vozidla medzi jednotlivými pracoviskami, ako vyplýva z Oznámenia
na č.l. 13 rub spisu), nevyplýva zo žiadnych predložených dôkazov, jedná sa iba o nepodložené

skutkové tvrdenia žalovaného. Z uvedeného dôvodu mal okresný súd za preukázanú nevyhnutnosť
prenajatia nájomného vozidla po dobu opravy motorového vozidla poškodeného, ktorá bola vykonávaná
na poškodenom motorovom vozidle a v súvislosti s ktorou bolo vozidlo odovzdané poškodenému až
dňa 18.03.2025. Okresný súd ďalej uviedol, že z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že opravené
motorového vozidlo bolo poškodenému vydané až dňa 18.03.2025, t. j. po vystavení krycieho listu zo

strany žalovaného. K tomu okresný súd uviedol, že je toho názoru, že poškodený nemôže ovplyvniť
vydanie vozidla autoservisom až po doručení krycieho listu. Vystavenie krycieho listu je v zaužívanej
praxi nevyhnutnosťou, bez ktorej opravené vozidlo servis neodovzdá. Až po vystavení krycieho listu a
jeho doručení autoservisu mohol poškodený prevziať vozidlo do svojej dispozície a teda ho aj reálne
užívať. Nemožno požadovať od poškodeného, ktorý vinou poistenca žalovaného bol obmedzený

v užívaní svojho vozidla a na zabezpečenie svojich životných potrieb si prenajal náhradné vozidlo, aby
vopred uhradil sumu pomerne vysokú za opravu vozidla, pokiaľ toto plnenie malo byť kryté poistným
plnením, a potom následne čakal na jej preplatenie od poisťovne. Je všeobecne známou obchodnou
praxou, že v prípade krytia plnenia poistným plnením, ako náhrada úhrady faktúry sa využíva krycí list.
Krycí list sa používa pri poistnej udalosti a tento vystavuje poisťovňa po poistnej udalosti, aby autoservis

mal istotu, že dostane svoje peniaze a môže bez zábran vydať vozidlo po oprave zákazníkovi. V konaní
nie je sporné, že poškodený ukončil nájom náhradného vozidla v deň vystavenia krycieho listu, čo
okresný súd považoval za bezodkladné ukončenie nájomnej zmluvy v nadväznosti na tú skutočnosť, že
už poškodený nebol fakticky obmedzený vo využívaní svojho motorového vozidla.

1.4. Pokiaľ žalovaný v konaní tvrdil, že nie je možné priznať nárok vyplývajúci z prenájmu náhradného
vozidla po celú dobu trvania nájmu, okresný súd zdôraznil, že v konaní nebolo preukázané prerušenie
príčinnej súvislosti medzi spôsobenou dopravnou nehodou a škodou poškodeného. Uviedol, že v
predmetnom prípade v konaní nebola preukázaná žiadna iná „škodová udalosť“, ktorú by bolo možnépričítať úmyselnému či nedbanlivostnému konaniu poškodeného či tretieho subjektu a následkom ktorej
by mohol prerušenie pôvodnej príčinnej súvislosti. Žalovaný nenavrhol pred súdom prvej inštancie
vykonať žiaden dôkaz, ktorý by bol spôsobilý preukázať prerušenie príčinnej súvislosti medzi dopravnou

nehodou a uplatňovanou škodou. V konaní teda nebolo preukázané žiadne vybočenie, ktoré by viedlo
k prerušeniu príčinnej súvislosti medzi škodovou udalosťou a nákladmi, ktoré vznikli v súvislosti s
nájmomnáhradnéhovozidlapodobu,kýmbolopoškodenévozidlovautoservise.Vpredmetnomprípade
preukázateľne došlo k škode na majetku poškodeného, ktorý si bol nútená prenajať náhradné vozidlo,
za ktorý prenájom zaplatil (vo forme zápočtu pohľadávok). Podstatná je

v tomto prípade celá doba nájmu náhradného vozidla, ktorý nájom bol zabezpečený za dobu, po ktorú
nemal k dispozícii (v dôsledku škodovej udalosti) svoje vlastné motorové vozidlo, pretože poškodený
bol vylúčený z užívania svojho motorového vozidla po celú dobu, po ktorú mu vozidlo nebolo (nie jeho
vinou) k dispozícii. Tento záver je odzrkadlením právneho záveru Ústavného súdu SR vyplývajúceho
zNálezuč.k.III.ÚS602/2022-34,vktorombolouzatvorené,žeúčelnosťnákladovspojenýchsužívaním
náhradného vozidla zaniká momentom, keď došlo k ukončeniu opravy havarovaného vozidla de facto

vtedy, keď sa opravené vozidlo dostane do dispozičnej sféry poškodeného.

1.5. Okresný súd konštatoval, že poškodený mal svoje motorové vozidlo k dispozícii až dňa 18.03.2025,
a to i napriek tomu, že jeho motorové vozidlo malo byť už skôr opravené (14.03.2025). Ako súd už ustálil,
je bežnou praxou, že opravené motorové vozidlo je vydané vlastníkovi až po vystavení krycieho listu,

ktorý slúži ako garancia zaplatenia za opravu poškodeného motorového vozidla zo strany poisťovne
(žalovaného), keď cena opravy je likvidovaná zo strany poisťovateľa škodcu (žalovaného) formou
vydania krycieho listu žalovaným. Konanie autoservisu pri nevydaní opraveného motorového vozidla
preto zodpovedá v praxi ustálenému pravidlu o vydaní opraveného motorového vozidla buď po úhrade
za opravu zo strany poškodeného, alt. doručením krycieho listu poisťovne ako záruky za zaplatenie za

opravu. Takéto v praxi zaužívané konanie medzi autoservismi a poisťovňami nie je možné prenášať na
ťarchu subjektu, ktorý bol nedobrovoľne nútený odovzdať svoje motorové vozidlo do servisu za účelom
opravy a teda ktorý nedobrovoľne prišiel o možnosť svoje motorové vozidlo využívať. V tejto súvislosti
okresný súd poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 291/2025 a rozhodnutie Ústavného
súdu SR sp. zn. III. ÚS 322/2025.

Spoukazomnauvedenéskutočnostiokresnýsúdboltohonázoru,žežalobcovivznikolnároknanáhradu
nájomného v rozsahu celej preukázanej doby trvania nájmu, a to od 10.03.2025 do 18.03.2025.

1.6. K nevyhnutnosti nájmu okresný súd uviedol, že v tejto súvislosti žalovaný navrhol
v konaní dokazovanie vyžiadaním zoznamu motorových vozidiel evidovaných Políciou SR - Krajský

dopravný inšpektorát Žilina“, v čase od 09.03.2025 do 19.03.2025 vo vlastníctve poškodeného A.
a spol. s r. o. Žalobca v konaní nerozporoval žalovaným namietané vlastníctvo aj iných vozidiel
poškodeným, ktorá skutočnosť vyplýva aj zo zmluvy o prenájme náhradného vozidla. S poukazom
na tieto skutočnosti okresný súd nevykonal žalovaným navrhovaný dôkaz, ktorý by bol, vzhľadom na
nespornosť skutkových tvrdení v konaní vykonaný nadbytočne. Zo Zmluvy o prenájme vozidla vyplýva,

že iné vozidlo poškodeného využíva iný zamestnanec, pričom náhradné vozidlo je nutné zapožičať za
účelom zabezpečenia chodu firmy. Je teda zrejmé, že poškodený nemal objektívnu možnosť využívať
iné motorové vozidlo (ako náhradu za poškodené vozidlo). V konaní teda nebolo sporným, že poškodený
vlastnil viacero motorových vozidiel, avšak z jeho vyjadrenia vyplývajúceho zo zmluvy
o prenájme, o ktorého pravdivosti pochybnosť nenastala, vyplynulo, že náhradné motorové vozidlo

potreboval práve za účelom nahradenia poškodeného motorového vozidla, ktoré pôvodne mal k
dispozícii. Skutočnosť, že je poškodený vlastníkom viacerých motorových vozidiel, neznamená, že by
na jeho strane nevyvstala potreba náhrady za jedno poškodené vozidlo (z mnohých). Práve naopak
je nutné konštatovať, že využívanie poškodeného motorového vozidla poškodeným bolo preukázané s
poukazom na jeho účasť na spôsobenej dopravnej nehode. Potom pokiaľ poškodený stratil možnosť

využívať jedno (aj keď
z viacerých) motorové vozidlo, je nutné vyhodnotiť nevyhnutnosť náhrady nájomného vozidla za
poškodené motorové vozidlo, ktoré stratil (nie svojou vinou), možnosť využívať. V tomto smere bola
nevyhnutná náhrada za konkrétne poškodené motorové vozidlo. Okresný súd k tomu zároveň zdôraznil,
že žalovaný v oznámení o poskytnutí poistného plnenia uznal nevyhnutnosť nájmu náhradného vozidla,

keď sám titulom prenájmu náhradného vozidla poskytol poistné plnenie.

1.7. Okresný súd zdôraznil, že podľa jeho názoru nutnosť a účelnosť vynaložených nákladov spojených
so zabezpečením náhradného motorového vozidla za dobu opravy poškodeného vozidla z tituluškodovej udalosti, ktorá bola zavinená klientom žalovaného, bola žalobcom preukázaná. Poškodený,
teda právny predchodca žalobcu, z titulu škodovej udalosti nemohol svoje motorové vozidlo užívať a
dôvodne si zabezpečil náhradné vozidlo, preto aj náklady spojené so zabezpečením tohto náhradného

vozidla, a to nájomné, ktoré bolo preukázané, že bolo zaplatené, patrí do právneho nároku poškodenia.
Poškodený bol nútený vynaložiť náklady súvisiace so zabezpečením motorového vozidla spôsobom
jeho prenájmu, keďže po dobu opravy nemohol používať svoje motorové vozidlo. Škoda v tejto súvislosti
vzniknutá na strane poškodeného, je škodou v rozsahu účelne vynaložených nákladov na nájom tohto
náhradného motorového vozidla. Skutočnou škodou bolo nájomné za prenajaté motorové vozidlo,

k prenájmu ktorého bol poškodený donútený poistnou udalosťou, za ktorú zodpovedá klient žalovaného.
Škoda spočívajúca v tom, že poškodený vynaložil náklady na nájom osobného automobilu, prípadne
aj vyššie náklady v porovnaní s nákladmi, ktoré by inak vynaložil na prevádzku svojho automobilu,
ktoré nemohol používať v dôsledku poškodenia, je potrebné považovať za skutočnú škodu, ktorú je
škodca povinný nahradiť v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov. To, že takáto škoda v
majetkovej sfére poškodeného ako právneho predchodcu žalobcu aj nastala, bolo preukázané tým,

že došlo k úhrade nájomného, a to vo forme započítania s pohľadávkou prenajímateľa. Náhrada
nákladov za používanie motorového vozidla reparuje poškodenému stav, keď nemohol z titulu poistnej
udalosti používať svoje motorové vozidlo. Pokiaľ išlo o výšku nákladov z titulu doby nájmu na
zapožičanie náhradného motorového vozidla, tak za skutočnú škodu spočívajúcu v nákladoch na
prenájom náhradného motorového vozidla sa považujú náklady, ktoré boli nutne a účelne vynaložené

na požičanie náhradného vozidla, čo žalobca v konaní v rámci svojej dôkaznej povinnosti preukázal.
Poškodený, resp. v danom prípade právny predchodca žalobcu preukázal, že z titulu poistnej udalosti
nemohol motorové vozidlo používať. Toto sa nachádzalo v oprave, a preto počas celej nevyhnutej doby
opravy vozidla bol poškodený nútený vynaložiť náklady za nájom náhradného motorového vozidla, ktoré
náklady boli nutne a účelne vynaložené, a ktoré by inak nevznikli, ak by poškodený mohol používať

svoje vlastné vozidlo.

1.8. Okresný súd v závere konštatoval, že nezistil žiadny dôvod nepriznať žalobcovi ako právnemu
nástupcovi poškodeného náklady nájmu v plnej fakturovanej výške, pokiaľ žalovaný namietal dobu
trvania nájmu náhradného vozidla a výšku denného nájomného. Súd prvého stupňa posúdil, že

skutočná výška škody v zmysle § 442 Občianskeho zákonníka je aj žalovaná istina - náklady spojené s
odstraňovaním následkov poškodenia, medzi ktoré v zmysle ustálenej súdnej praxe patria aj náklady za
prenájom motorového vozidla. Pre posúdenie nutnosti a účelnosti je podstatné, že v dôsledku škodovej
udalostizavinenejklientomžalovanéhonemoholpoškodenýužívaťsvojemotorovévozidlo,nakoľkobolo
potrebné zabezpečiť jeho opravu, v dôsledku čoho si musel prenajať vozidlo - až do doručenia krycieho

listu. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že skutočnou škodou je vyplatené nájomné za prenajaté vozidlo.
Okresný súd zároveň konštatoval, že podľa jeho názoru je daná príčinná súvislosť medzi vznikom škody
spôsobenej dopravnou nehodou a nákladmi za prenájom vozidla v celom rozsahu, tzn. aj po dobe, kedy
bolo poškodené vozidlo opravené, keď však predmetné vozidlo bolo právnemu predchodcovi žalobcu
odovzdané až po vystavení krycieho listu zo strany žalovaného a to na základe vopred uskutočneného

dojednania medzi autoservisom a žalovaným.

1.9. Okresný súd považoval za potrebné zdôrazniť, že poškodený prenájmom náhradného vozidla len
riešil dôsledky zapríčinené poistnou udalosťou a odstraňoval nepriaznivý stav, ktorý nastal v dôsledku
poistnej udalosti, teda tento stav nebol výsledkom jeho dobrovoľného rozhodnutia. Súd prvej inštancie

mal za to, že nepochybne ide o náklady vynaložené nutne, keďže poškodený si prenajal vozidlo v
dôsledku poškodenia jeho vozidla a tieto náklady spojené s prenájmom sú kryté povinne zmluvným
poistením žalovaného. Nebolo by preto spravodlivé, aby pri uplatňovaní nevyhnutných a účelných
nákladov spojených so zaplatením ceny za nájom zapožičaného motorového vozidla bolo plnenie
poisťovne poškodenému/resp. jeho právnemu nástupcovi podmieňované splnením ďalších podmienok,

nevyplývajúcich zo zákona. Okresný súd poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn.
11Co/88/2023 a na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 38/2015 zo dňa 21.01.2015.

1.10. Okresný súd uzavrel, že žalobcovi prináleží náhrada nájomného za obdobie celý fakturovaných
9 dní. Žalobca vyfakturoval poškodenému za prenájom náhradného vozidla podľa zmluvy o nájme a to

faktúrou vo výške 315,- Eur bez DPH (na žalobcu bola postúpená cela suma 315,- Eur bez DPH). Pri
zohľadnení nespornej skutočnosti vyplatenia poistného plnenia žalovaným v sume 175,- Eur, je potom
žalobcom v tomto konaní uplatnená pohľadávka vo výške 140,- Eur uplatnená dôvodne (fakturovaná
suma: 315,- Eur - uhradená suma: 175,- Eur = priznaná suma: 140,- Eur) a toto právo bolo žalobcovi akosubjektuaktívnevecnelegitimovanémupriznanéakoprávonanáhraduškodypodľa§15ods.1vspojení
s § 4 ods. 1, 2 zák. č. 381/2001 Z. z. a podľa všeobecných hmotno-právnych ustanovení vyplývajúcich
z úpravy § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, na základe skonštatovania súdu vychádzajúceho z

výsledkov vykonaného dokazovania vyhodnotených podľa § 191 CSP.

1.11. Okresný súd záverom uviedol, že žalobca si v konaní uplatnil úroky z omeškania od nasledujúceho
dňa po uplynutí lehoty na poskytnutie poistného plnenia, t. j. od 30.04.2025, keď posledný deň, kedy
mohol žalovaný žalobcovi poskytnúť plnenie, je po uplynutí 15-dní odo dňa skončenia poistnej udalosti

(skončené dňa 14.04.2025) v súlade s § 11 ods. 7 zákona o PZP. So splnením záväzku zaplatiť žalobcovi
náhradu škody je tak žalovaný podľa názoru žalobcu v omeškaní od nasledujúceho dňa. V danom
prípade si žalobca (ako právny nástupca poškodeného) priamo uplatnil právo na náhradu škody podľa
§ 15 ods. 1 zákona o PZP proti poisťovni. Pokiaľ poisťovňa nesplní svoj záväzok riadne a včas, t.j.
neposkytne poistné plnenie v lehote splatnosti určenej zákonom, dostáva sa do omeškania, čo znamená
právo popri poistnom plnení požadovať aj úroky z omeškania, ktorý základ je daný v § 517 ods. 2

Občianskeho zákonníka. V predmetnom prípade mal okresný súd pri aplikácii § 11 ods. 7 Zákona o PZP
a § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka za to, že na strane žalovaného dôjde
k omeškaniu, keď žalovaný nevyplatí uplatnené nároky, rozdiel nastáva iba v lehote, odkedy
k omeškaniu dôjde. V predmetnom prípade sa nejedná o nárok, ktorý konštitutívne vytvára súd svojím
rozhodnutím, súd iba deklaruje povinnosť žalovaného plniť v súlade so zákonom

(s momentom plnenia vyplývajúcim zo zákona). Okresný súd preto žalobcovi z priznaného žalovaného
nároku priznal aj úrok z omeškania vo výške 7,40 % (základná úroková sadzba ECB k 1. dňu omeškania
+ 5 percentuálnych bodov), a to v zmysle § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to od 28.03.2025, t.j. odo dňa, kedy žalobca žiadal,
keď k omeškaniu došlo dňa nasledujúceho po uplynutí 15 dní odo dňa skončenia prešetrenia poistnej

udalosti v súlade s § 11 ods. 7 ZPZP, a to aj s poukazom na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS
309/2020 z 14. 10. 2021.

1.12. Okresný súd o trovách konania rozhodol na základe zásady úspechu v konaní podľa
§ 262 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. S ohľadom na skutočnosť, že žalobe v

celom rozsahu vyhovel, žalobcovi ako úspešnej strane sporu priznal proti žalovanému nárok na náhradu
trov konania v celom rozsahu (100 %). Okresný súd pritom v konaní nezistil žiaden dôvod hodný
osobitného zreteľa, pre ktorý by výnimočne náhradu trov konania nepriznal.

2. Proti predmetnému rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie

vytýkajúc súdu prvej inštancie vady podľa § 365 ods. 1 písm. d), e), f) a h) CSP. Žiadal, aby odvolací súd
rozhodol tak, že rozsudok súdu prvej inštancie zmení tak, že žalobu zamietne a že žalovanému prizná
voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

2.1. Žalovaný v odvolaní uviedol, že konajúci súd na danú vec neaplikoval kritéria nutnosti a účelnosti

nájmu náhradného motorového vozidla, ktoré vychádzajú z ustálenej judikatúry najvyšších súdnych
autorít v obdobných veciach. Mal za to, že v konaní nebola žalobcom preukázaná zásadná skutočnosť,
a to nutnosť a dôvodnosť zotrvania poškodeného vozidla v autoservise po faktickom a preukázanom
ukončení opravy dňa 14.03.2025. Konajúci súd, priznanie nároku žalobcu odôvodnil v zásade s tým, že
pokiaľ zmluvný servis poisťovne po oprave požiada o doručenie krycieho listu, tak vozidlo poškodenému

nevydá až do doručenia krycieho listu, ak je takýto postup bežnou obchodnou praxou. Celá doba nájmu
je v takom prípade až do doručenia krycieho listu dôvodná. Jednoznačne takúto argumentáciu žalobcu,
ktorú zároveň nekriticky prebral konajúci súd) nie je možné prijať. Žalovaný nemôže niesť zodpovednosť
za samovôľu a protiprávne konanie servisu vykonávajúceho opravu poškodeného motorového vozidla,
kedy tento bez akéhokoľvek právneho základu vykoná zádržné právo už opraveného motorového

vozidla, pričom toto nezákonne vykonané zádržné právo žalobca obhajuje ako bežnú a zaužívanú
obchodnú prax s cieľom zaviesť konajúci súd a odviesť pozornosť od podstaty predmetného sporu.

2.2. Žalovaný mal za to, že pokiaľ dôjde k reálnej oprave poškodeného vozidla, poškodený môže už
opravené motorové vozidlo v momente ukončenia opravy prevziať a začať užívať

v zmysle faktického vykonania prác. Uvedenú skutočnosť potvrdzujú aj opravcovia, ktorí vydávajú
faktúru za opravu, v ktorej uvádzajú aj dátum dodania služby, resp. v zmysle takto predloženej faktúry je
zrejmé, že oprava poškodeného motorového vozidla bola ukončená o niekoľko dni skôr ako poškodený
vrátil žalobcovi náhradné motorové vozidlo. Žalovaný mal ďalej zo to, že nájom náhradného motorovéhovozidla po ukončení opravy poškodeného motorového vozidla nie je v príčinnej súvislosti so
škodovou udalosťou, ktorá bola spôsobená klientom žalovaného. Žalovaný poukázal na rozhodnutie
Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 17Co/69/2024 zo dňa 29.05.2025. Žalovaný poukázal na skutočnosť,

že môže šetriť dôvodnosť výšky nároku poškodeného až od momentu kedy sa o výške nároku dozvie,
čo býva spravidla doručením faktúry za opravu. Krycí list je osobitný spôsob likvidácie, v žiadosti o
krycí list sa zmluvný opravca poisťovne na základe ich vzájomnej zmluvy zaviaže ešte pred ukončením
opravy a vystavením faktúry, že za opravu vozidla si bude fakturovať konkrétnu čiastku a poisťovateľ
sa vydaním krycieho listu ešte pred ukončením opravy zaviaže túto konkrétnu čiastku uhradiť. Zároveň

zdôraznil, že nezasielal autoservisu, resp. ani žalobcovi žiaden krycí list. Žalovaný zasielal opravcovi
po doručení faktúry a prešetrení poistnej udalosti priamo oznámenie o poistnom plnení, v ktorom
uviedol výšku poistného plnenia, ako aj zdôvodnenú výšku poskytnutého poistného plnenia. V zmysle
vyššie uvedeného ustanovenia § 11 ods. 6 zákona o PZP mal žalovaný zákonom uloženú lehotu na
prešetrenie poistnej udalosti, pričom je zrejmé, že opravca nie je oprávnený počas tejto doby šetrenia
vykonávať zádržné právo už opraveného motorového vozidla. Napádaný rozsudok svojou podstatou

sankcionuje žalovaného ako poisťovateľa, ktorý riadne šetrí poistnú udalosť, pričom nie je preukázaná
a ani tvrdená, neopodstatnená doba šetrenia, za plnenie si zákonnej povinnosti a vykonávanie šetrenia
poistnej udalosti.

2.3. Žalovaný mal za to, že v konaní nebolo preukázané, že by si poškodený nemohol prevziať

svoje opravené motorové vozidlo z opravy už v deň faktického ukončenia opravy, ani oprávnenosť
postupu opravcu, súhlas poškodeného so zadržaním vozidla, či iný spôsob legalizácie neoprávneného a
nezákonného výkonu zádržného práva opravcu. Žalovaný je tak sankcionovaný nielen za riadne plnenie
si svojich zákonných povinnosti, ale ešte je mu dávané za vinu, resp. na ťarchu protiprávne konanie
samotného opravcu, ktorého si poškodený sám vybral a uzatvoril s nim zmluvu o dielo v podobe opravy

poškodeného motorového vozidla.

2.4. Žalovaný nerozporoval, že režim krycieho listu môže byť použitý aj pri likvidácií poistnej udalosti
z titulu zákona o PZP, ale vždy sa jedná o postup len v rámci osobitných zmluvných vzťahov medzi
opravcom a poisťovateľom ako zmluvnými stranami. Zmluvný vzťah v danom prípade však nebol tvrdený

a ani preukázaný. V predmetnom konaní však žalobca nepreukazoval a ani netvrdil, že by žalovaný a
opravca GALIMEX, s. r. o., boli zmluvnými partnermi, alebo že by medzi nimi existovala osobitná zmluva
upravujúca likvidáciu krycím listom.

2.5. Žalovaný namietal, že žalobca nepredložil do konania, ani krycí list na ktorý sa odvolával okresný

súd, alebo aspoň žiadosť o krycí list. Žalobca predložil súdu len oznámenie o poistnom plnení,
ktoré sa vydáva po ukončení likvidácie poistnej udalosti ako sprievodný list k zaslanému plneniu.
Argumentácia krycím listom ako zdôvodnenie nevydania opraveného vozidla poškodenému neobstojí,
nakoľko opätovne uviedol, že v predmetnom prípade k žiadnemu vydaniu krycieho listu nedošlo a nebol
na to ani dôvod. V konaní absentuje akýkoľvek relevantný argument, ktorým by zdôvodňoval nezákonné

zadržiavanie už opraveného vozidla. Bolo pri tom preukázané, že oprava poškodeného motorového
vozidla bola ukončená už dňa 14.03.2025, pričom však konajúci súd túto skutočnosť odignoroval a iba
nekriticky prevzal argumentáciu žalobcu. Žalovaný ďalej zastával názor, že ak absentuje dôvod na
zadržanie už opraveného vozidla poškodenému a opravca ho nevydá bezodkladne, tak neoprávnene
zasiahol do majetkových práv poškodeného. Od toho momentu už nebol poškodený obmedzený v

užívaní svojho vozidla v dôsledku škodovej udalosti, za ktorú zodpovedal poistenec žalovaného, ale
v dôsledku protiprávneho výkonu zádržného práva samotným opravcom. Žalovaný tak nebol v nároku
poškodeného na náhradu nákladov za nájom náhradného vozidla po faktickom ukončení opráv ani
pasívne vecne legitimovaný.

2.6. Žalovaný ďalej k vykonanie dôkazu vyžiadaním zoznamu vozidiel držaných, resp. vlastnených
poškodeným, ktorému súd nevyhovel, uviedol, že v konaní bolo nesporné, že poškodený mal k dispozícií
viacero vozidiel, ale ich počet nebol známy, čo sa žalovaný snažil preukázať práve navrhovaným
dôkazom. Poškodený ako spoločnosť
s ručením obmedzeným má dlhodobo jedného zamestnanca, nevedno však, či je to zároveň konateľ,

alebo iná osoba. Mal za to, že nevykonaním navrhovaného dôkazu súd zmaril objasnenie podstatných
skutočnosti, rozhodujúcich pre dôvodnosť a oprávnenosť nároku žalobcu, čím zasiahol do práva
žalovaného na zákonný a spravodlivý proces. Žalovaný mal za to, že prvostupňový súd v rozpore so
zákonom neuviedol, aké skutočnosti považoval za preukázané, ktoré za preukázané nepovažoval, zktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Odôvodnenie je teda podľa
názoru žalovaného nepreskúmateľné.

3. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý považoval rozsudok súdu prvej inštancie za vecne
správny, zákonný a dostatočne odôvodnený. Súčasne podotkol, že aj naďalej zotrváva na všetkých
svojich doterajších tvrdeniach a stanoviskách. Žalobca nesúhlasil s tvrdeniami žalovaného, nakoľko
mal za to, že sa nejedná o nezákonný výkon zádržného práva. Dal do pozornosti, že poškodený
ako právny predchodca žalobcu a servis, ktorý vykonával opravu poškodeného vozidla boli v platnom

záväzkovom vzťahu. Tento záväzkový vzťah bol založený na zmluve o oprave a úprave veci podľa §
652 Občianskeho zákonníka. Z charakteru tohto záväzkového vzťahu je zrejmé, že oprava v širšom
slova zmysle je ukončená až poskytnutím plnenia druhej zmluvnej strany, v danom prípade minimálne
doručenímkrycieholistuzhotoviteľovi.Kzánikuprávnehovzťahuzaloženéhozmluvouoopraveaúprave
veci dochádza spravidla prevzatím veci a zaplatením ceny. Žalobca poukázal na výhradu non adimpleti
contractus,ktorájepoddruhomzádržnéhopráva.Nazákladenejstrana,ktorámáplniťsúčasnesdruhou

stranou alebo po nej, môže zadržať plnenie, až kým druhá strana neponúkla splnenie alebo nesplnila.
Strana môže zadržať celé plnenie alebo len jeho časť, ak je to podľa okolností primerané. Výhrada
non adimpleti contractus je tiež výrazom funkčnej synalagmy, na ktorej spočíva koncepcia vzájomného
záväzku. Ten, kto je zaviazaný na základe vzájomného záväzku, nemôže požadovať plnenie bez
všetkého, ale až po ponúknutí protiplnenia – inak povedané, na to aby servis vydal poškodenému

opravené motorové vozidlo, je potrebné, aby poškodený, resp. v danom prípade poisťovňa minimálne
vystavila krycí list za opravu vozidla. Zmysel výhrady nesplnenej zmluvy teda spočíva v zabezpečení
protiplnenia a vyvinutí tlaku na dlžníka, aby tiež splnil svoj záväzok. Žalobca poukázal na rozsudok
Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9Co/105/2024. Žalobca ďalej nesúhlasil s názorom žalovaného, že
pokiaľ dôjde k reálnej oprave poškodeného vozidla, poškodený už môže opravené vozidlo v momente

ukončeniaopravyprevziaťazačaťužívať.Vprvomradežalobcauviedol,žežalovanýnepreukázal,žeby
poškodený mohol opravené vozidlo zo servisu prevziať už v deň, kedy bola vystavená faktúra za opravu.
Akouviedol,vozidloservisnevydáskôr,akojezaplatenézaopravu,resp.skôrakodisponujeoznámením
o poistnom plnení, resp. krycím listom. Samotné vystavenie faktúry servisom ešte neznamená, že
poškodený objektívne môže začať svoje vozidlo aj užívať. Žalovaný nijakým spôsobom nepoprel

dátum odovzdania vozidla zo servisu poškodenému a rovnako tak neuviedol žiadny dôkaz, ktorý by
preukazoval, že poškodený bol oprávnený prevziať si svoje vozidlo zo servisu už v deň, kedy servis
vystavil faktúru za opravu. Žalovaný vo svojich vyjadreniach relevantným spôsobom nepoprel dátum
vrátenia opraveného vozidla späť poškodenému a teda ani dobu faktického obmedzenia poškodeného.
Vsúvislostisvyššieuvedenýmvznikáotázka,dokedyjenájomnáhradnéhovozidlanutnýaúčelný,preto

žalobca poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, ktorý sa touto otázkou zaoberal v konaní
vedenom pod sp. zn. 3Cob/94/2023. Žalobca poukázal na bod 16. odôvodnenia rozsudku Krajského
súdu v Žiline sp. zn. 7Co/37/2022, z ktorého vyplýva, že z faktúry za opravu motorového vozidla nie je
možné jednoznačne konštatovať, že už v deň vystavenia faktúry servisom si poškodený môže motorové
vozidloprevziať,atedaajto,ženájomnáhradnéhomotorovéhovozidlamoholbyťtýmtodňomukončený.

3.1. Žalobca s poukazom na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 602/2022 – 34 konštatoval, že
pokiaľ stále prebieha oprava jeho poškodeného vozidla, nedochádza k zmene postavenia poškodeného
a aj naďalej je nútený užívať náhradné motorové vozidlo. Na základe uvedeného tak podľa Ústavného
súdu SR možno považovať dobu od zapožičania náhradného vozidla do momentu oznámenia žalovanej

o ukončení likvidácie škodovej udalosti [a o výške poistného plnenia podľa § 11 ods. 6 písm. a) zákona
o PZP, resp. poukázania finančných prostriedkov] za relevantnú, keď kontinuálne pretrváva potreba
používania náhradného motorového vozidla a s tým spojené primerané náklady. Žalobca ďalej poukázal
na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9 Co/119/2024 zo dňa 12.11.2024, rozsudok Krajského
súdu v Žiline sp. zn. 9Co/105/2024, rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9Co/129/2024 a rozsudok

Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16Co/86/2024 zo dňa 13.02.2025.

3.2.Žalobcamalzato,žeobranažalovaného,žeobjektívnydôvodukončenianájmunáhradnéhovozidla
nie je závislý na prevzatí opraveného vozidla, ale na ukončení opravy, bez ohľadu na to, kedy vystavil
oznámenie o poistnom plnení (za opravu vozidla poškodeného poistnou udalosťou), nie je vzhľadom

na skutkové zistenia správny, lebo prenáša na poškodeného náklady, ktoré majú byť kryté poistným
plnením. Náhrada za nájom vozidla patrí za dobu od poistnej udalosti do prešetrenia poistnej udalosti a
oznámenia o výške plnenia, pretože rovnaký záver sa uplatní v prípade, kedy poisťovňa plní za nájom
náhradného vozidla do času oznámenia/plnenia totálnej škody, keď oprava nie je účelná (bez ohľadu nato, či si poškodený nechá vozidlo opraviť). Poisťovňa nie je so svojím plnením poškodenému viazaná
na vyčíslenie opravy zo strany autoservisu, pretože plnenie poskytuje na základe vlastného vyčíslenia.
S poukazom na uvedené mal žalobca za to, že pre posúdenie účelnosti nájmu motorového vozidla nie

je rozhodný deň ukončenia opravy, ale deň oznámenia o poistnom plnení poškodenému.

3.3. Žalobca poukázal na skutočnosť, že v sporoch tohto typu je ustálenou rozhodovacou praxou i
praxou samotných autoservisov a poisťovateľov, že dokumenty zasielané poisťovateľom po ukončení
šetrenia poistnej udalosti, ktorými poisťovateľ určuje výšku poistného plnenia a zaväzuje sa ho uhradiť,

sú bežne označované ako krycie listy, a to bez ohľadu na formálne označenie daného dokumentu
u konkrétneho poisťovateľa. Rozhodujúci je obsah dokumentu, teda skutočnosť, že ide o písomné
potvrdenie poisťovateľa o výške a existencii poistného plnenia, na základe ktorého môže autoservis
vozidlo vydať. Oznámenie o poistnom plnení zo dňa 18.03.2025 spĺňa všetky materiálne znaky krycieho
listu: ide o záväzné stanovisko poisťovateľa o výške plnenia určeného na úhradu konkrétnej opravy.
Žalobca mal za to, že účelové „chytanie sa za slovíčka“, ako to robí žalovaný, nemôže obstáť, keďže

právne posúdenie veci je postavené na obsahu právneho úkonu, nie na internom názvosloví jednej zo
strán. Zo systematiky argumentácie súdu v napadnutom rozsudku je zrejmé, že keď okresný súd hovoril
o krycom liste, mal tým na mysli práve dokument, ktorým poisťovateľ oznámil výšku poistného plnenia
– teda oznámenie žalovaného zo dňa 18.03.2025.

3.4. Žalobca k argumentácii žalovaného o tom, že v zmysle zákona má trojmesačnú lehotu na
vykonávanie šetrenia škodovej udalosti, pričom napadnutý rozsudok svojou podstatou má sankcionovať
žalovaného ako poisťovateľa za plnenie si zákonnej povinnosti, uviedol, že takáto argumentácia je
zavádzajúca, pretože trojmesačná lehota je podľa zákona len maximálnou lehotou na ukončenie
šetrenia, nie automatickou dobou, počas ktorej môže poisťovateľ bez ohľadu na okolnosti otáľať.

Poisťovateľ je povinný konať bezodkladne a s odbornou starostlivosťou a túto povinnosť si musí plniť
obzvlášť promptne v situácii, keď má preukázanú vedomosť o tom, že poškodený má v nájme náhradné
motorové vozidlo a jeho potreba používania tohto vozidla trvá až do ukončenia šetrenia poistnej udalosti.
Vydanie vozidla z opravy je priamo závislé od okamihu, keď poisťovateľ autoservisu doručí záväzné
stanovisko o výške poistného plnenia. Je preto zrejmé, že dĺžka šetrenia zo strany poisťovateľa priamo

determinuje dĺžku trvania nájmu náhradného vozidla, a teda aj rozsah škody.

3.5. Pokiaľ žalovaný opätovne uviedol, že nemalo byť preukázané, že by si poškodený nemohol prevziať
svoje opravené motorové vozidlo už v deň faktického ukončenia opravy, ani oprávnenosť postupu
opravcu súvisiaciu so zadržaním motorového vozidla. Tu žalobca uviedol, že pokiaľ by poškodený

objektívne mal možnosť prevziať si svoje opravené vozidlo zo servisu už v deň, kedy bola ukončená
oprava, takto by nepochybne učinil. Neexistuje jeden logický dôvod na to, aby poškodený dobrovoľne
ponechal svoje vlastné vozidlo v servise v čase, keď by si toto mohol už prevziať, je predsa nelogické,
aby poškodený radšej užíval cudzie náhradné vozidlo v čase, keď už by mohol využívať svoje vozidlo.
Vzhľadom na všetky skutočnosti uvedené vyššie sa žalobca nestotožnil s tvrdením žalovaného, že by

konajúci súd prijal nezákonný a právne neudržateľný rozsudok, nakoľko rozhodnutie súdu zobrazuje
zaužívanú súdnu prax vo vzťahu k nutnosti a účelnosti prenájmu náhradného motorového vozidla až do
momentu doručenia krycieho listu, resp. „oznámenia o poistnom plnení“.

3.6. K námietke nevykonania dôkazu vyžiadaním si zoznamu vozidiel držaných, resp. vlastnených

poškodeným, žalobca uviedol, že dokazovanie je časť civilného konania, v rámci ktorého si súd vytvára
poznatky, potrebné na rozhodnutie vo veci. Právomoc konať o veci, ktorej sa žaloba týka, v sebe
obsahuje právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým
spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. I. ÚS 52/03). Súd v občianskom súdnom konaní nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie

dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie
dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu,
a nie účastníkov konania (uznesenia najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo 99/2011, 2 Cdo 141/2012,
4 Cdo 125/2012, 5 Cdo 251/2012, 6 Cdo 36/2011 a 7 Cdo 34/2011). Žalobca mal za to, že súd
nevykonanie uvedeného dôkazu vo svojom rozhodnutí náležite zdôvodnil, keď v bode 45. odôvodnenia

napadnutého rozhodnutia uviedol, že „Žalobca v konaní nerozporoval žalovaným namietané vlastníctvo
aj iných vozidiel poškodeným, ktorá skutočnosť vyplýva aj zo zmluvy
o prenájme náhradného vozidla.“3.7. K namietanej arbitrárnosti a svojvôle súdu prvej inštancie žalobca poukázal na základné princípy
Civilného sporového poriadku, predovšetkým na čl. 4, čl. 5, čl. 15 a čl. 17, na ktorých stojí tento procesný
právny predpis a ktoré hoci netvoria paragrafové znenie zákona, nemožno ignorovať. Povinnosť súdu

odôvodniť svoje rozhodnutia nemožno chápať tak, že sa vyžaduje aby na každý jeden argument strany
sporu bola daná podrobná odpoveď.

4. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ďalej aj „CSP“),
po zistení, že odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie bolo podané oprávneným subjektom (§ 359

CSP), t. j. žalovaným, v neprospech ktorého bolo rozhodnuté, keďže súd žalobnému návrhu v celom
rozsahu vyhovel, včas (§ 362 ods. 1 CSP) a smerovalo proti rozhodnutiu, voči ktorému je prípustné
[§ 355 ods. 1 v spojení s § 357 písm. m) CSP], preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu
vyplývajúcom z § 379 CSP viazaný odvolacími dôvodmi podľa § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania
postupom podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP rozsudok súdu prvej inštancie
vo výroku I., ako aj v závislom výroku II. o nároku na náhradu trov konania podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP

ako vecne správny potvrdil.

5. Odvolací súd podrobne preskúmal námietky, ktoré boli vo veci vznesené a východiskovo sa stotožnil
s podstatnými skutkovými a právnymi závermi, na ktorých súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil.
Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie dôvodnosti

žaloby, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s § 220 ods. 2 CSP.
Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie vo vzťahu k posúdeniu rozhodnej otázky (t. j. otázky
doby účelnosti nájmu motorového vozidla zo strany poškodeného) je (vo vzťahu k rozsahu od súdu
žalobou požadovaného a v prejednávanej veci relevantného prieskumu) vecne správne, pričom v
jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov odvolací súd sa v odvolaní

obmedzil na konštatovanie správnosti napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).

6. Vo všeobecnosti odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v zmysle 380 CSP je viazaný
odvolacími dôvodmi (ods. 1) s výnimkou vád týkajúcich sa podmienok konania, na ktoré je povinný
prihliadať, aj keby neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (ods. 2). Z uvedeného vyplýva, že na iné

pochybenia súdu prvej inštancie mimo tých, ktoré namietal odvolateľ v odvolacej lehote, ktoré by inak
mohli byť odvolacím dôvodom v zmysle § 365 CSP, prihliadať nemôže, aj keby takéto pochybenia zistil.
Odvolací súd konštatuje, že nevzhliadol žiaden nedostatok naplnenia podmienok konania.

7. V nadväznosti na uvedené odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky žalovaného ako nedôvodné.

8.Žalovanývodvolanínamietal,žeautoservisuplatnilzádržnéprávoneoprávnene.Odvolacísúdposúdil
predmetnú námietku ako nedôvodnú. V tejto súvislosti odvolací súd východiskovo považuje za potrebné
vyjadriť sa k samotnému účelu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla tak, ako ju prezumuje zákon č. 381/2001 Z. z.. Účelom uvedeného

zákona je poskytnutie právnej ochrany poškodeného škodovými následkami zapríčinenými motorovým
vozidlom škodcu. Právnu ochranu poškodeného zákon zabezpečuje jednak tým, že poškodenému
priznáva právo na náhradu škody priamo proti poistiteľovi, s ktorým škodca uzavrel poistnú zmluvu, a
jednak tým, že v rámci združenia zodpovednostných poistiteľov zakladá vznik poistného garančného
fondu, z ktorého sa odškodňujú obete dopravných nehôd, ktorým škodu spôsobilo nepoistené alebo

neznáme motorové vozidlo. Účelom povinného zmluvného poistenia je teda zabezpečiť čo najväčšie
zmiernenie príkorí poškodeného, ktoré mu vznikli v súvislosti so škodovou udalosťou spôsobenou
prevádzkou motorového vozidla, a to nielen vo sfére materiálnej, vychádzajúc z § 4 ods. 1 a ods.
2 zákona č. 381/2001 Z. z., ktoré upravuje právo poisteného (škodcu), aby poisťovateľ z poistenia
zodpovednosti za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody, ale aj

vo sfére rozsahu ingerencie poškodeného spočívajúcej vo vykonaní úkonov potrebných na to, aby mu
bola nahradená škoda, ktorá mu vznikla následkom škodovej udalosti. Inak povedané, práve inštitút
povinnéhozmluvnéhopoisteniazodpovednostizaškoduspôsobenúprevádzkoumotorovéhovozidlamá
slúžiť na to, aby poškodenému čo najviac zjednodušil postup smerujúci k uplatneniu nároku na náhradu
škody a k jeho uspokojeniu. V kontexte uvedeného je potom potrebné vnímať aj samotné zabezpečenie

náhradného motorového vozidla poškodeným po dobu, po ktorú z dôvodu poškodenia jeho motorového
vozidla nemôže toto vozidlo užívať.9. Odvolací súd ďalej konštatuje, že vyššie vyslovené závery nachádzajú v určitej miere oporu
aj v existujúcich inštitútoch súkromného práva, a to v zádržnom práve, ako je prezumované
v § 151 Občianskeho zákonníka. Zádržné právo vzniká na základe jednostranného právneho úkonu

zadržiavateľa (veriteľa), ktorým je faktické zadržanie veci. Predpokladom na realizáciu jednostranného
právneho úkonu je existencia splatnej peňažnej pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi, ako aj to, že
hnuteľná vec, ktorá má byť zadržaná, je v reálnej dispozícii veriteľa, t. j. veriteľ má nad ňou faktickú
moc. Zádržné právo je potom inštitútom, ktorý sa veľmi často využíva napríklad pri zmluve o úschove,
zmluve o dielo, ale aj pri uplatnení nároku zo zodpovednosti za vady a podobne. V kontexte vyššie

uvedeného je potrebné podľa názoru odvolacieho súdu nahliadať na proces odškodňovania škody
spôsobenej prevádzkou motorového vozidla tak, ako ho prezumuje zákon č. 381/2001 Z. z., čo sa
v reálnom živote prejavuje napríklad v tom, že poškodený si dá vykonať opravu svojho motorového
vozidla v zmluvnom/partnerskom servise poisťovateľa škodcu, a že splnomocní príslušný servis na
zastupovanie voči poisťovateľovi škodcu, čoho reálnym odzrkadlením je práve to, že zmluvný servis
nezasiela faktúru, ktorou vyúčtuje cenu opravy priamo poškodenému ako objednávateľovi opravy, ale

priamo poisťovateľovi škodcu, a tento následne vykoná úhradu. Napriek tomu, že žalovaný sa v sporoch
tohto typu snaží navodiť dojem, že on nijakým spôsobom nezasahuje do realizácie práv a povinností,
ktoré sú obsahom právneho vzťahu založeného zmluvou o dielo medzi poškodeným a zmluvným
servisom, jeho ingerencia (daná spoluprácou so zmluvným servisom na báze likvidovania škody
vzniknutej prevádzkou motorového vozidla) je týmto jednoznačne daná. V tejto súvislosti je potrebné

si uvedomiť rozdielnosť postavenia žalovaného (ako poisťovateľa škodcu), ktorého si poškodený sám
neurčuje, nakoľko povinnosti žalovaného vznikajú v dôsledku škodovej udalosti zavinenej škodcom
(poisteným), a ktorý tým vstupuje do vzťahu s vymedzeným rozsahom práv a povinností s poškodeným
„nútene“vdôsledkuvznikupoistnejudalosti(takakoichprezumujezákonč.381/2001Z.z.)apostavenia
autoservisu, ktorý vstupuje do vzťahu s poškodeným na (dobrovoľnom) zmluvnom základe (na základe

voľby poškodeného), ktorý je výsledkom kontraktačného procesu s určitým obsahom.

10. Odvolací súd, tak ako aj okresný súd poukazuje na nález Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS
602/2022-34 zo dňa 16.02.2023, ktorý konštatoval: „Doba nájmu, za ktorú možno žiadať náhradu, sa
spravuje podľa doby nevyhnutnej opravy alebo obstarania náhrady. Do doby nájmu treba započítať

napr. dobu vystavenia posudku o škode a čas komunikácie s poisťovňou škodcu, nevyhnutnú dobu
čakania na termín opravy, primeranú lehotu na rozhodnutie o tom, či sa škoda nahradí opravou alebo
obstaraním nového vozidla. Aké časové obdobia sú primerané, závisí od okolnosti jednotlivého prípadu.
Ak poškodený preukázateľne nemá prostriedky na financovanie kúpy náhradného auta alebo jeho
opravy, treba dobu nájmu priznať až po výplatu náhrady za spôsobenú škodu.“

11. Odvolací súd tiež poukazuje na nález Ústavného súdu SR č. k. I. ÚS 291/2025-56 zo
dňa 06.08.2025, ktorý konštatoval: „Koncentrujúc sa na podstatu uplatneného nároku, že účelom
náhradného motorového vozidla je eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý
zasahuje do bežného života poškodeného, až do momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné

motorové vozidlo. V týchto prípadoch výška škody nekorešponduje iba s rozsahom zničeného vozidla,
ale aj primeranými nákladmi, ktoré poškodený vynaložil s cieľom eliminovať škodový následok (III.
ÚS 602/2022, III. ÚS 476/2024). Rovnako v oboch veciach (III. ÚS 602/2022 a III. ÚS 476/2024)
ústavnýsúdakcentovalporovnateľnosťsituácie,vrámciktorejbudepoškodenémuspôsobenáčiastočná
škoda, s tou, v rámci ktorej bude spôsobená škoda totálna. V oboch prípadoch ide totiž o skutočnosť

objektívnej nemožnosti užívať svoje vlastné motorové vozidlo, ktorá má pre stanovenie relevantnej
doby z hľadiska uplatnených nárokov na náhradu za nájom náhradného vozidla bazálny význam.
Na podklade uvedeného potom ústavný súd ustálil, že dobu od zapožičania náhradného vozidla do
momentu oznámenia žalovanej o ukončení likvidácie škodovej udalosti [a o výške poistného plnenia
podľa § 11 ods. 6 písm. a) zákona o PZP, resp. poukázania finančných prostriedkov] treba považovať

za relevantnú, keď kontinuálne pretrváva potreba používania náhradného motorového vozidla a s
tým spojené primerané náklady (m. m. III. ÚS 602/2022, III. ÚS 476/2024). Dôležitým kritériom na
posúdenie primeranosti a účelnosti užívania náhradného vozidla môže v okolnostiach prípadu byť
doručenie oznámenia o ukončení likvidácie (ukončenie šetrenia) škodovej udalosti a poukaz finančných
prostriedkov, keď poškodený ich prijatím (až) získa možnosť využívať hodnotu, ktorú pred škodovou

udalosťou plnohodnotne realizoval využívaním poškodeného vozidla. K obdobnému záveru dospel aj
Ústavný súd Českej republiky v náleze sp. zn. I. ÚS 2932/20 zo 14. januára 2021 (m. m. III. ÚS
602/2022 a III. ÚS 476/2024).“ Ústavný súd SR v náleze jednoznačne konštatoval, že dôležitým kritériom
na posúdenie primeranosti a účelnosti užívania náhradného vozidla môže v okolnostiach prípadubyť doručenie oznámenia o ukončení likvidácie škodovej udalosti a poukaz finančných prostriedkov,
keď poškodený ich prijatím (až) získa možnosť využívať hodnotu, ktorú pred škodovou udalosťou
plnohodnotne realizoval využívaním poškodeného vozidla.

12. Odvolací súd sa stotožnil so závermi súdu prvej inštancie o účelnosti doby nájmu náhradného vozidla
počas celého trvania nájmu. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací
súd opätovne zdôrazňuje, že účelom náhradného vozidla je eliminovať škodlivý následok spôsobenej
dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného života poškodeného, až do momentu, keď môže opätovne

užívať svoje vlastné motorové vozidlo. V týchto prípadoch výška škody nekorešponduje iba rozsahu
poškodeného vozidla, ale aj primeraným nákladom, ktoré poškodený vynaložil s cieľom eliminovať
škodlivý následok. Odvolací súd za opodstatnenú dobu prenájmu náhradného vozidla považuje dobu
do vybavenia poistnej udalosti v rozsahu náhrady nákladov za opravu poškodeného vozidla, pričom táto
poistná udalosť je v zmysle § 11 ods. 6 a 7 zákona č. 381/2001 Z.z. vybavená skončením šetrenia,
oznámenia výšky poistného plnenia poškodenému a poskytnutím plnenia v zákonom stanovenej lehote.

13. Zo zisteného skutkového stavu, tak ako konštatoval súd prvej inštancie, vyplýva, že k škodovej
udalosti došlo dňa 28.02.2025, pričom z potvrdenia o odovzdaní a prevzatí motorového vozidla vyplýva,
že poškodené vozidlo bolo do autoservisu za účelom opravy prevzaté dňa 10.03.2025 (č. l. 7 rub
spisu). Z potvrdenia ďalej vyplýva dátum dodania dňa 14.03.2025. V dôsledku dopravnej nehody si

poškodený za účelom zabezpečenia svojich potrieb z dôvodu poškodenia jeho motorového vozidla,
zapožičal náhradné vozidlo u žalobcu, o čom svedčí Zmluva o prenájme vozidla č. 146/205 zo dňa
10.03.2025 (č. l. 10 spisu), v zmysle ktorej žalobca poskytol poškodenému vozidlo od 10.03.2025 do
18.03.2025 za denné nájomné 43,05 Eur s DPH. Za nájom vozidla žalobca fakturoval žalovanému sumu
315,- Eur bez DPH faktúrou č. 250151 (č. l. 11 spisu). Žalovaný po ukončení šetrenia poistnej udalosti

vyhotovil Oznámenie o poistnom plnení zo dňa 14.04.2025 (č. l. 13 rub spisu) a uhradil žalobcovi sumu
175,- Eur ( t. j. prenájom vozidla za 5 dní). Autoservis následne vystavil faktúru dňa 14.03.2025 (č.
l. 8 rub spisu), ktorú štandardným postupom postúpil príslušnej poisťovni poskytujúcej poistné krytie z
povinného zmluvného poistenia škodcu, pričom táto je povinná predmetnú faktúru uhradiť. Žalovaný
listom zo dňa 18.03.2025 (č. l. 9 spisu) oznámil poškodenému, že ku dňu 18.03.2025 bolo ukončené

šetrenie poistnej udalosti a poistné plnenie bolo v súlade s § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka
poukázané na účet autoservisu (spoločnosti GALIMEX s.r.o.).

14. S poukazom na uvedené odvolací súd konštatuje, že pokiaľ sa opravené motorové vozidlo
nenachádzalo v dispozičnej sfére poškodeného, nebolo objektívne možné, aby ho užíval. Počas

celého obdobia, v ktorom bolo poškodené vozidlo umiestnené v autoservise, tak pretrvával rovnaký
právny stav, spočívajúci v obmedzení poškodeného v možnosti užívať vlastné motorové vozidlo (t.j. od
10.03.2025 do 18.03.2025). Požiadavka, aby poškodený uhradil náklady na opravu vozidla z vlastných
finančných prostriedkov, by predstavovala ďalšie neprimerané zaťaženie jeho postavenia, do ktorého
sa dostal v dôsledku konania poistenca žalovaného. Ide pritom o stav objektívnej nemožnosti užívania

vlastného motorového vozidla, pričom obdobie od poskytnutia náhradného vozidla až do momentu
oznámenia žalovaného o ukončení likvidácie poistnej udalosti a určení výšky poistného plnenia podľa §
11 ods. 6 písm. a) zákona o povinnom zmluvnom poistení, resp. do poukázania príslušných finančných
prostriedkov, je potrebné považovať za právne relevantné obdobie, počas ktorého kontinuálne pretrváva
potreba využívania náhradného motorového vozidla spolu s tým spojenými účelne vynaloženými

nákladmi.

15. Odvolací súd pre úplnosť uvádza, že pokiaľ žalovaný namietal neúčelnosť nájmu náhradného
motorového vozidla za obdobie od vykonania opravy do vystavenia krycieho listu, bolo jeho procesnou
povinnosťou tieto tvrdenia nielen uviesť, ale ich aj náležite preukázať. Samotné konštatovanie, že

vozidlo bolo opravené a poškodený si ho mohol v autoservise prevziať, však na splnenie tejto dôkaznej
povinnosti nepostačuje. Odvolací súd nad rámec uvádza, že skutočnosť kedy bola faktúra za opravu č.
2525550724 spoločnosťou Galimex s.r.o. vystavená, nie je pre posúdenie danej veci podstatná. V tejto
súvislosti odvolací súd podotýka, že podstatné pre posúdenie danej veci je, kedy sa motorové vozidlo
dostane do dispozičnej sféry poškodené a kedy má poškodený objektívnu možnosť užívať motorové

vozidlo. Odvolací súd nevzhliadol žiaden dôvod na to, aby žalobcovi, neboli priznané náklady nájmu v
plnej výške za obdobie od 10.03.2025 do 18.03.2025, a preto aj podľa odvolacieho súdu žalobca má
právona preplatenie prenájmu motorového vozidla za dobu skutočného užívania náhradného motorového
vozidla, tak ako si uplatnil, t. j. od 10.03.2025 do 18.03.2025. S poukazom na uvedené, odvolací súd
tvrdenie žalované o tom, že pokiaľ dôjde k reálnej oprave poškodeného vozidla, poškodený môže už

opravené vozidlo v momente opravy prevziať a užívať, v zmysle faktického vykonania práv, považuje
za nedôvodné. Poškodený nemal reálnu možnosť iného postupu, než vyčkať na vystavenie krycieho
listu, predstavujúceho kvalifikovaný prísľub poisťovne (žalovaného) na úhradu nákladov opravy vozidla
v určenej výške.

16. Vychádzajúc z vyššie uvedeného je potom existencia príčinnej súvislosti medzi škodovou (poistnou)
udalosťou (dopravnou nehodou) a vznikom súvisiacej škody, spočívajúcej v nájomnom za prenájom
náhradného motorového vozidla až do úhrady vykonania zo strany žalovaného, daná. S poukazom na
uvedené odvolací súd námietku žalovaného o tom, že nie je daná príčinná súvislosť, vyhodnotil ako
nedôvodnú.

17. V tejto súvislosti odvolací súd k námietke žalovaného o tom, že nebol vydaní krycí list,
uvádza, že v zmysle textácie § 11 ods. 6 a 7 zákona č. 381/2001 Z. z. je zásadným
kritériom pre posúdenie primeranosti a účelnosti dĺžky prenájmu náhradného motorového vozidla
doručenie oznámenia o poistnom plnení. Práve Oznámenie o poistnom plnení predstavuje právne
relevantný dokument, ktorým poisťovateľ v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka

informuje oprávnenú osobu o výsledku likvidácie poistnej udalosti, najmä o uznaní alebo zamietnutí
nároku a o výške poskytnutého plnenia, pričom tento dokument má význam z hľadiska preukazovania
práv a povinností účastníkov právneho vzťahu; naproti tomu tzv. krycí list nie je právnym predpisom,
upravený ani definovaný, a preto ide len o neformálne alebo interné označenie sprievodného dokumentu
bez samostatných právnych účinkov. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia zároveň vyplýva, že pre

posúdenie veci je rozhodujúce práve Oznámenie o poistnom plnení. Skutočnosť, že súd prvej inštancie
na viacerých miestach použil označenie „krycí list“, nemá z hľadiska vecného posúdenia právny význam.
S poukazom na uvedené odvolací súd považuje námietku žalovaného za nedôvodnú.

18. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že poškodená si poisťovňu participujúcu na likvidácii poistnej udalosti

sama nezvolila, ale vstúpila do právneho vzťahu s ňou v dôsledku škodovej udalosti, a to z titulu
povinného zmluvného poistenia dojednaného škodcom.

19. Pokiaľ ide o námietku žalovaného k nevykonaniu navrhnutého dôkazu, tak odvolací súd konštatuje,
že nevykonanie dokazovania vyžiadaním zoznamu vozidiel držaných, resp. vlastnených poškodeným,

nie je postupom, ktorým by súd odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom (R 37/1993).
Podľa § 185 ods. 1 CSP súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Súd nemusí vykonať
všetky účastníkom navrhnuté dôkazy. Nie je povinný vykonať všetky dôkazy, ktoré navrhnú strany sporu.
Rozhodnutie o tom, ktoré dôkazy budú vykonané, je plne v kompetencii súdu (čo vyplýva zo znenia §
185 ods. 1 CSP). Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa v bode 45. odôvodnenia náležite

vysporiadal s tým, prečo navrhnutý dôkaz nevykonal, s ktorým odôvodnením sa odvolací súd plne
stotožňuje, a preto predmetnú námietku žalovaného vyhodnotil ako nedôvodnú.

20. Ďalšie argumenty žalovaného v odvolacom konaní odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci
už za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vyporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd

nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať
odpoveď na každú jednu poznámku či pripomienku nastolenú stranou, je potrebné, aby bolo reagované
len na podstatné a relevantné argumenty strán konania (porovnaj rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.

zn. II. ÚS 200/09 a pod.). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu zaoberajúcu sa ďalšími irelevantnými
okolnosťami prejednávanej veci, už nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, odvolací súd nepovažoval za
potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

21. Svojou povahou je bezpredmetným odkazovanie žalovaného na závery rozhodnutí okresných, a

krajských súdov v obdobných veciach, lebo tieto nie sú pre konajúce súdy záväzné (§ 193 CSP).
Žalovaným akcentované rozhodnutia (predovšetkým) nepredstavujú ani ustálenú rozhodovaciu prax
najvyšších súdnych autorít v zmysle článku 2 ods. 2 CSP. Zároveň v rozoberanej súvislosti je podstatné,že odvolací súd dostatočne zdôvodnil svoj právny názor, t.j. argumentačne sa s riešením predmetnej
právnej otázky plnohodnotne vyrovnal. Nekonal preto v rozpore s princípom právnej istoty.

22. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne
správny potvrdil.

23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 262 ods. 1 v spojení s
§255ods.1CSPa§396ods.1a2CSPtak,žežalobcovivočižalovanémupriznalnároknanáhradutrov

odvolacieho konania v rozsahu 100 %, nakoľko žalovaný nemal v odvolacom konaní ani len čiastočný
úspech, keďže odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil. V súlade s § 262
ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

24. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov

3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba

oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný
poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov).

V Žiline dňa 26. februára 2026

JUDr. Roman Tichý
predseda senátu

JUDr. Eva Malíková
člen senátu

JUDr. Vladimír Topoľančík
člen senátu