Rozsudok – Kúpna zmluva ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 26, 2026

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Cob/19/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123417592
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Šiffalovič

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2026:6123417592.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Šiffalovič a členiek

senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Tatiany Pastierikovej v právnej veci žalobcu: Prototype Studio, s.r.o.,
Dubové 68, 962 61 Dubové, IČO: 53 201 060, zast. advokátom: JUDr. Veronika Uhlerová, Skuteckého
33, 974 01 Banská Bystrica,
IČO: 55 032 761, proti žalovanému: LASER CENTRUM s. r. o., Gorkého 1017/76,
941 10 Tvrdošovce, IČO: 52 836 983, zastúpený advokátom: JUDr. Martin Landl, Ulica Čajkovského 16,
984 01 Lučenec, IČO: 45 028 591, o zaplatenie 52.731,- eur
s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra č.k. 31Cb/88/2023-468

zo dňa 18. októbra 2024 v znení opravného uznesenia č.k. 31Cb/88/2023-562 zo dňa 20. novembra
2024, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Nitra č.k. 31Cb/88/2023-468 zo dňa 18. októbra
2024 v znení opravného uznesenia č.k. 31Cb/88/2023-562 zo dňa 20. novembra 2024 p o t v r d z u j e .

II. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) I. výrokom rozhodol, že žalovaný je
povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 52.731 eur, úrok vo výške

2 % ročne zo sumy 10.000,- eur od 02.11.2022 do zaplatenia, úrok vo výške 2 % ročne zo sumy 10.000,-
eur od 01.11.2022 do zaplatenia, úrok vo výške 2 % ročne zo sumy 1.092,40 eur od 29.10.2022 do
zaplatenia, úrok vo výške 2 % ročne zo sumy 10.000,- eur od 21.06.2022 do zaplatenia, úrok vo výške 2
% ročne zo sumy 6.600,- eur od 21.06.2022 do zaplatenia, úrok vo výške 2 % ročne zo sumy 5.000,- eur
od18.06.2022dozaplatenia,úrokvovýške2%ročnezosumy10.000,-eurod16.06.2022dozaplatenia,
úrok vo výške 2 % ročne zo sumy 38,60 eur od 16.06.2022 do zaplatenia, a to oproti povinnosti žalobcu
vrátiť žalovanému predmet kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 15.06.2022, v

znení dodatku č. 1 z 27.10.2022, a to laserové zariadenie na rezanie kovov Small enclosed 1300x900
mm Laser Cutting Machine UG - 1390FL a kompresor - Full set Screw type air compressor for laser
1000 - 3000, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. II. výrokom žalobcovi priznal proti žalovanému
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. V odôvodení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal uloženia povinnosti žalovanému
zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 52.731 eur s príslušenstvom, titulom nároku na vrátenie zaplatenej

časti kúpnej ceny. V žalobe skutkovo vymedzil a právne vyargumentoval svoj žalobný nárok tak, že dňa
15.06.2022 uzavrel so žalovaným kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bola kúpa a dodanie laserového
zariadenia na rezanie kovov - Small enclosed 1300x900 mm Laser Cutting Machina UG - 1390FL a
kompresora - Full set Screw type air compressor for laser 1000 - 3000 W. Dňa 27.10.2022 uzatvorilisporové strany dodatok č. 1 ku kúpnej zmluve, ktorým došlo k zmene spôsobu úhrady kúpnej ceny.
Žalobca celkovo uhradil žalovanému 52.731,- eur, ktoré plnil po častiach. Dňa 07.06.2023 žalobca
odstúpil od kúpnej zmluvy z dôvodu, že reklamované vady na zariadeniach, ktoré neboli žalovaným

uznané mu bránia legálnemu a bezpečnému používaniu daných zariadení. Mal za to, že boli naplnené
podmienkyodstúpeniaodzmluvyzdôvodupodstatnéhoporušeniazmluvy,keďževdôsledkuuvedených
skutočností stratil záujem na plnení kúpnej zmluvy, predvídateľnosť ktorej strany je taktiež daná.
Žalovaný obdržal odstúpenie od zmluvy dňa 09.06.2023, čím došlo k zániku kúpnej zmluvy, dôsledkom
ktorého je povinnosť sporových strán podľa § 351 ObZ vyrovnať vzájomné práva a povinnosti. Žalovaný

navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 1, § 261 ods.1, § 409
ods. 1, § 411, § 417, § 418, § 420 ods.1,2, § 422 ods.1, § 436 ods. 1 písm. b) ods. 2,
§345ods.2,§344ods.1,§349ods.1,§351,§502ods.1,2zákonač.513/1991Zb.Obchodnýzákonník
(ďalej len „OBZ“). Skutkovo ustálil, že po tom, ako žalovaný dňa 05.04.2023 odovzdal žalobcovi predmet

kúpnej zmluvy, o čom spísali protokol, žalobca dňa 19.04.2023 reklamoval u žalovaného vady predmetu
kúpnej zmluvy brániace legálnemu zavedeniu predmetu kúpy do výroby, a to okrem iného nedostatočnú
dokumentáciu vzhľadom na chýbajúce dokumenty, akým je prehlásenie o zhode pre laser či CE certifikát
pre kompresor. Žalobca požiadal o odstránenie vád diela v lehote 30 dní, žalovaný reagoval mailom zo
17.05.2023, v ktorom uviedol, že ju považuje za nedôvodnú, pričom CE certifikát ku kompresoru pripája

v prílohe a žalobcovi už odovzdané prehlásenie o zhode považuje za správne.

4.Súdpoukázalnačl.I.ods.4uzavretejkúpnejzmluvy(vznenídodatku),zktoréhojezrejmé,žesporové
strany sa uvedeným dojednaným ustanovením neodchýlili od všeobecnej právnej úpravy obsiahnutej
v § 417 OBZ, keďže si dojednali, že predávajúci je povinný kupujúcemu odovzdať doklady, ktoré sú

potrebné na užívanie predmetu zmluvy ako aj doklady ustanovené touto zmluvou. Ako vyplynulo aj
z vykonaného dokazovania opatreniami Inšpektorátu práce Banská Bystrica (ďalej aj „IP BB“) ako
príslušného orgánu verejnej správy vo veciach dohľadu nad trhom podľa § 26 písm. b) zákona č. 56/2018
Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody, tak k samotnému laseru ako ani s
ním súvisiaceho kompresoru nebolo pripojené vyhlásenie o zhode, vydané výrobcom zariadenia alebo

jeho splnomocnencom. Súčasne z odôvodnení vydaných opatrení (zo 07.05.2024 vo vzťahu k laseru a
z 12.07.2024 vo vzťahu ku skrutkovému kompresoru) vyplýva, že ani v čase ich vydania stále žalovaný,
ktorý bol jediným účastníkom správnych konaní vedených vo veciach dohľadu nad trhom v súvislosti s
predmetmi kúpnej zmluvy, nepredložil tomuto orgánu vyhlásenia o zhode, vydané výrobcom alebo jeho
splnomocnencom. Okrem iného aj táto skutočnosť bola dôvodom, aby IP BB uvedenými opatreniami

uložil žalovanému spätne prevziať ním dodané zariadenia žalobcovi na základe kúpnej zmluvy uzavretej
medzi sporovými stranami dňa 15.06.2022. V odôvodnení opatrenia z 12.07.2024 pritom aj výslovne
konštatoval, že výrobca zariadenia musí ES vyhlásenie o zhode dodať spolu so strojovým zariadením
a toto ES vyhlásenie o zhode musia používateľovi odovzdať aj ďalšie hospodárske subjekty, napr.
dovozcovia a distribútori.

5. Na základe uvedeného súd uzavrel, že ES vyhlásenie o zhode tak lasera, ako aj kompresora, ktoré
žalobca namietal v reklamácii, sú nepochybne dokladmi nevyhnutnými pre užívanie tovaru. Žalovaný bol
preto na zmluvnom základe obsiahnutom v čl. I. ods. 4 kúpnej zmluvy, ktorý bol v danej časti prevzatím
zákonného ustanovenia § 417 OBZ, povinný dodať žalobcovi aj uvedené ES vyhlásenie o zhode tak k

laseru, ako aj s ním dodávaného kompresora ako doklad potrebný na (riadne) užívanie tovaru. Vada v
dokladoch týkajúcich sa dodávaného tovaru sa podľa § 422 ods. 1 OBZ považujú za vady tovaru. V tejto
súvislosti súd komparatívne poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn.
32 Cdo 694/2015 z 12.10.2015.

6. Súd ďalej uviedol, že v konaní nebolo preukázané, že by žalovaný odovzdal žalobcovi ES vyhlásenia
o zhode, a to či už k laseru (ku ktorému síce žalovaný žalobcovi odovzdal vyhlásenie o zhode z
02.02.2023, avšak IP BB v administratívnom konaní, v ktorom bolo ako riešené aj to, či vo vzťahu k
laserujevydanéESvyhlásenieozhodeakootázkepodstatnejpremeritórnerozhodnutiedanéhoorgánu
verejnej správy, uzavrel, že uvedené nespĺňa požiadavky ES vyhlásenia o zhode) alebo kompresoru,

pričom vznik tejto vady žiadnym spôsobom nezapríčinil žalobca. Súd v tejto súvislosti zdôraznil, že
podľa § 194 ods. 2 CSP je povinný na toto rozhodnutie prihliadnuť. Doplnil, že žiadna sporová strana v
prejednávanejveci,osobitnežalovaný,neuplatnilžiadnukonkrétnunámietkuonesprávnevedenejalebo
nesprávne rozhodnutej veci, ktorej sa týkali predmetné opatrenia IP BB, pričom žalovaný ako jedinýúčastník administratívnych konaní nepodal ani prostriedok procesnej nápravy, ktorým boli námietky. Súd
s poukazom na uvedené nezistil v prejednávanej veci žiadny dôvod, pre ktorý by nemal vychádzať z
právoplatného vyriešenia danej predbežnej otázky orgánom verejnej správy vo vzťahu k meritórnemu

rozhodnutiu sporu.

7. Keďže žalovaný ako predávajúci porušil z kúpnej zmluvy i Obchodného zákonníka vyplývajúcu
povinnosť odovzdať žalobcovi doklady potrebné na užívanie predmetu kúpy tým, že žalobcovi
neodovzdal aj vyhlásenie o zhode vo vzťahu k predmetom kúpy, mal ním dodaný tovar podľa § 422

ods. 1 Obchodného zákonníka vady, ktorých existencia založila žalobcovi nároky zo zodpovednosti za
vady tovaru, upravené
v § 436 Obchodného zákonníka. Súd uviedol, že medzi sporovými stranami nebolo sporné a aj
vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca si uplatnil titulom zodpovednosti za vady tovaru
nárok podľa § 436 ods. 1 písm. b) Obchodného zákonníka na odstránenie vád tovaru v lehote 30 dní,
ktoré si uplatnil v reklamácii z 19.04.2023, v obsahu ktorých reklamoval (teda oznámil vady) aj nedodanie

vyhlásenia o zhode k predmetu kúpy - laseru. Vzhľadom na termín prevzatia predmetu kúpy, ku ktorému
došlo dňa 05.04.2023, reklamovanie vád tovaru dňa 19.04.2023 považoval za vykonané včas. Rovnako
žalobcom určenú lehotu 30 dní na odstránenie vád možno nepochybne považovať za dodatočnú lehotu,
ktorej dĺžka je primeraná na odstránenie vád tovaru. Rovnako nebolo sporné a vykonaným dokazovaním
bolo preukázané, že okrem iných práve aj túto vadu reklamoval žalobca u žalovaného v reklamácii z

19.04.2023, ktorú v celom rozsahu žalovaný považoval za nedôvodnú, čo uviedol v liste zo 17.05.2023.

8. Keďže žalovaný neodstránil uvedenú včas reklamovanú vadu tovaru žalobcom v dodatočnej
primeranej lehote, žalobcovi vzniklo podľa § 436 ods. 2 vety poslednej Obchodného zákonníka
(alternatívne) právo na odstúpenie od zmluvy, ktoré žalobca aj využil, keď listom z 28.07.2023,

doručeným žalovanému 09.06.2023, odstúpil od kúpnej zmluvy z dôvodu neodstránenia vád žalovaným,
uvedených aj v reklamácii.
Okamihom doručenia odstúpenia od kúpnej zmluvy žalovanému táto podľa § 349
ods. 1 Obchodného zákonníka zanikla, čím podľa § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka zanikli všetky
práva a povinnosti strán zo zmluvy a podľa § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka vznikla synalagmatická

povinnosť sporových strán vrátiť dovtedy vzájomne poskytnuté plnenia, a to pri peňažnom záväzku aj s
úrokmi v dojednanej výške, inak ustanovenej v § 502 Obchodného zákonníka.
Keďže pred odstúpením od kúpnej zmluvy žalobca poskytol žalovanému peňažné plnenie titulom svojho
záväzku uhradiť kúpnu cenu, a to v celkovej výške 52.731,- eur, žalobca si dôvodne žalobou uplatňuje
nárok na vrátenie tejto sumy späť a keďže predmet kúpy sa nachádza u žalobcu (čo nebolo medzi

sporovými stranami ani sporné, keď túto skutočnosť uviedol žalobca aj na poslednom pojednávaní a
žalovaný ju nepoprel, pričom naviac v danom čase mal žalovaný už uloženú povinnosť prevziať späť
predmet kúpy aj právoplatnými opatreniami IP BB), je žalovaný povinný vrátiť žalobcovi ním uhradenú
časť kúpnej ceny oproti povinnosti žalobcu vrátiť žalobcovi predmet kúpy. Súd ďalej uložil podľa § 351
ods. 2 v spojení s § 502 OBZ žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania z peňažnej

sumy, ktorú je žalovaný povinný žalobcovi vrátiť v dôsledku odstúpenia od kúpnej zmluvy, a to za dobu
od doby poskytnutia jednotlivých čiastočných plnení kúpnej ceny do zaplatenia.

9. Čo sa týka ostatných žalobcom tvrdených vád dodaného tovaru na základe kúpnej zmluvy uzavretej
medzi sporovými stranami, súd uviedol, že keďže už uvedená dôvodne reklamovaná vada spočívajúca

v podstatnom porušení kúpnej zmluvy mala za následok záver o dôvodne uplatnenom nároku žalobcu
najskôr na odstránenie vád diela v dodatočnej primeranej lehote a následne na odstúpenie od zmluvy a s
tým spojené vrátenie si vzájomne dovtedy poskytnutých plnení, bolo v prejednávanej veci bez právneho
významu a v rozpore so zásadou hospodárnosti konania (čl. 17 CSP) zaoberať sa tým, či tieto vady na
predmete kúpy boli a kto za ne zodpovedá, keďže ani v prípade tak záveru o tom, že na predmete kúpy

boli a že za ne zodpovedá žalovaný alebo žalobca, tak ani v prípade záveru, že na predmete kúpy neboli,
nemalo by to vzhľadom na preukázanú existenciu už uvedenej vady, ktorá založila žalobcovi žalobou
uplatnený nárok, žiadny vplyv na meritórne rozhodnutie sporu.

10. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý

bol v plnom rozsahu úspešný, priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100
% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny
úradník (§ 6 ods. 1 písm. a/ zákona č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch).11. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote v celom rozsahu odvolanie žalovaný z
dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Uviedol, že v prejednávanej veci bolo síce zo strany

Inšpektorátu práce Banská Bystrica vydané rozhodnutie, a to dňa 17.09.2024, avšak ešte nenado-
budlo ani právoplatnosť, ani vykonateľnosť, preto nemohlo byť podkladom na vydanie rozhodnutia súdu
prvej inštancie. Proti rozhodnutiu IP BB podal žalovaný dňa 03.10.2024 odvolanie, o ktorom sa ešte
nerozhodlo. Z uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal z nesprávneho
právneho posúdenia, kedy na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.

Žalovaný ďalej vytkol súdu prvej inštancie, že v rozhodnutí absentujú akékoľvek voľné úvahy súdu v
prejednávanej veci, absentuje vlastné hodnotenie predložených dôkazov a tým je rozhodnutie arbitrárne
a nepreskúmateľné.
Taktiež mal za to, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam
v bode 20., keď ustálil, že predmetom kúpy bolo nielen laserové zariadenie, ale aj kompresor, ktoré vo
svojom súhrne považoval za predmet prejednávanej veci. Ako to vyplýva z opatrenia IP BB žalovanému

bolouloženéopatrenie,ktoréspočívalovspätnomprevzatíurčenéhovýrobku,ato:Skrutkovýkompresor
a nebolo mu uložené opatrenie, ktoré by spočívalo v spätnom prevzatí laserového zariadenia.
Argumentáciu súdu, že žalovaný nepredložil žalobcovi ES vyhlásenie o zhode tak k laseru ako aj ku
kompresoru, čím došlo zo strany žalovaného k porušeniu kúpnej zmluvy i Obchodného zákonníka,
ktorým sa založil žalobcov nárok zo zodpovednosti za vady upravené v § 436 Obchodného zákonníka,

považoval za absolútne nesprávnu, založenú len na tvrdeniach IP BB bez vlastného uváženia súdu prvej
inštancie.

12. Žalovaný uviedol, že povinnosť zabezpečiť vyhlásenie o zhode si mal splniť predovšetkým výrobca
určeného výrobku. V tomto smere považoval za potrebné zdôrazniť, že výrobca si svoju povinnosť

nepriamo splnil, nakoľko k určenému výrobku mu bol doručený certifikát CE, ktorý označuje výrobky,
ktoré vyhovujú právnym predpisom Európskej únie, a tak sa môžu voľne predávať na európskom
trhu. Tým, že na určený výrobok výrobca pripojil označenie CE, tak na vlastnú zodpovednosť a nie
na zodpovednosť žalovaného, ako zodpovednosť dovozcov/distribútorov vyhlásil, že tento výrobok je
v súlade so všetkými právnymi požiadavkami na toto označenie, a teda sa môže predávať v celom

Európskom hospodárskom priestore a Turecku. Označenie CE je jediné označenie, ktoré znamená
zhodu s úplne všetkými požiadavkami, ktoré sú na základe smerníc na výrobcu ohľadom jeho produktu
kladené. Označenie CE je náhradou za všetky povinné označenia zhody výrobku, ktoré majú rovnaký
význam ako CE. Zdôraznil, že bez existencie EU vyhlásenia o zhode nie je možné vydať certifikát CE.
Nakoľko tento certifikát CE existuje a predkladali ho v konaní aj ako dôkaz, určený výrobok s označením

CE znamená zhodu s úplne všetkými požiadavkami, ktoré sú na základe smerníc na výrobcu ohľadom
jeho produktu kladené a nie sú potrebné žiadne ďalšie vyhlásenia.
Záverom žalovaný navrhol, aby odvolací súd po skutkovom a právnom posúdení veci napadnuté
rozhodnutia zrušil a žalobu v celom rozsahu zamietol, alternatívne aby zrušil rozhodnutie a vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

13. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý nesúhlasil s tvrdeniami žalovaného, považoval
ich vyslovene za vykonštruované, nemajúce základ v reálnych skutočnostiach, a podané odvolanie za
vyslovene účelové.
S poukazom na ust. § 193 a § 194 CSP uviedol, že konajúci súd v odôvodnení rozhodnutia podrobne

vysvetlil, prečo rozhodnutia vydané IP BB zobral do úvahy, v akom rozsahu sa s nimi stotožňuje a v
akej miere a z akých dôvodov ich zohľadnil. Neobmedzil sa len na strohé prevzatie rozhodnutí vydaných
IP BB a v odôvodnení rozsudku sa detailne vysporiadal s obsahom administratívneho spisu IP BB
ako aj so zákonnou právnou úpravou, ktorá založila zodpovednosť žalovaného za vady zariadení.
Žalovanýsivtomtoadministratívnomkonaní(akojehojedinýúčastník)neuplatnilsvojeprávanapodanie

opravného prostriedku proti rozhodnutiam, ktoré boli relevantné pre rozhodnutie súdu vo veci, ani
nevyvrátilskutočnostizistenévadministratívnom,aleanivsúdnomkonaní,nepredložilakýkoľvekdôkaz,
ktorý by konvalidoval jeho pochybenia zistené aj v konaní pred IP BB.
Zdôraznil, že obidve opatrenia vydané IP BB nadobudli právoplatnosť, takže tvrdenie žalovaného o
opaku je buď vedomým klamstvom žalovaného alebo zámernou ignoráciou prvostupňového súdneho

konania, nakoľko toto tvrdenie nemá podklad v uskutočnenom súdnom procese ani v obsahu súdneho
spisu.
Žalovaný v podanom odvolaní poukazuje na existenciu rozhodnutia IP BB zo dňa 17.09.2024, ktoré
z dôvodu jeho údajnej neprávoplatnosti nemohlo byť podkladom na vydanie súdneho rozhodnutia.Žalovaný toto rozhodnutie bližšie neoznačil ani spisovou značkou, ani neuviedol čo malo byť jeho
obsahom, resp. ako znie výrok tohto rozhodnutia. Z priebehu konania pred IP BB ako aj vzhľadom na to,
že rozhodnutia, ktoré konštatujú povinnosť späťvzatia zariadení už nadobudli právoplatnosť a žalovaný

stálezariadenianeprevzal,sažalobcadôvodnedomnieval,žeobsahomrozhodnutia,naktorépoukazuje
žalovaný bude pravdepodobne rozhodnutie o uložení pokuty žalovanému, ktoré však vôbec nesúvisí so
súdnym rozhodnutím a je vo vzťahu k prejednávanej veci irelevantné.
Zdôraznil, že podkladom pre súdne rozhodnutie bolo Opatrenie vydané IP BB č. IBB- 09-11-2.0/O-A-
A23-24 a Opatrenie č. IBB-05-11-2.0/O-A-A23-24, ktorým bola právoplatne konštatovaná nebezpečnosť

zariadení a nevyhnutnosť ich späťvzatia žalovaným.
Žalobca považoval za nepravdivé aj tvrdenie žalovaného, že mu nebolo uložené opatrenie, ktoré by
spočívalo v spätnom prevzatí laserové zariadenia a táto povinnosť mu bola uložená priamo žalobcovi
až v rozhodnutí, keďže žalovanému bola explicitne zo strany IP BB uložená povinnosť spätne prevziať
laserové zariadenia a to Opatrením zo dňa 07.05.2024, č. IBB-05-11-2.0/O-A-A23-24.

14.Vsúvislostistvrdenímžalovaného,žejehopovinnosťdoložiťESvyhlásenieozhodevzmyslezákona
č. 56/2018 Z. z. bola splnená tým, že výrobca žalovanému doručil CE certifikáty žalobca s poukazom
na ust. § 5 ods. 1 a) až d) Povinnosti výrobcu a § 7 ods. 1 zákona č. 56/2018 Z. z. o posudzovaní
zhody výrobku, sprístupňovaní určeného výrobku na trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov
konštatoval, že povinnosť žalovaného dodať ES vyhlásenie o zhode mu vyplýva priamo zo Smernice EP

a Rady č. 2006/42/ES z 17.05.2006 o strojových zariadeniach a o zmene a doplnení smernice 95/16/
ES, ktorá bola do právneho poriadku SR transponovaná Nariadením vlády SR
č. 436/2008 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o technických požiadavkách a postupoch
posudzovania zhody na strojové zariadenia.
Žalovaný nebol oprávnený sprístupniť na slovenský trh zariadenia, ktoré sú predmetom tohto sporu, či

už lasera alebo kompresora. Nedodanie vyhlásenia o zhode pre obidve zariadenia bolo žalovanému
vytýkané aj Technickou inšpekciou a.s. v zmysle inšpekčných správ ako aj v Inšpektorátom práce
v administratívnom konaní. Žalovaný nemôže tento nedostatok konvalidovať tvrdením, že „to bola
zodpovednosť výrobcu“. Žalovaný je predsa subjektom, ktorý na území Slovenskej republiky zariadenia
na trhu sprístupnil (nesprístupnil ich na našom trhu výrobca). Povinnosťou žalovaného bolo pred

uvedením výrobku na trh overiť, či bolo zo strany výrobcu dodané vyhlásenie o zhode a toto vyhlásenie
uchovávať tak ako mu to vyplýva z citovanej legislatívy.
Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný k odvolaniu pripojil aj Certifikáty k laseru a kompresoru, ktorú
majú v zmysle tvrdení žalovaného byť „CE certifikátmi, ktoré majú preukazovať zhodu zariadení so
všetkými požiadavkami.“. Zdôraznil, že žalovaný nepredložil „CE Certifikáty“, predložil len certifikáty

k zostavenej dokumentácii vydané na základe dobrovoľnej certifikácie výrobcu, pričom z nich jasne
vyplýva, že sa nejedná o CE certifikáty a vyplýva z nich aj fakt, za akých okolností sa značka CE
môže používať (jednoznačne nie na základe vydaných certifikátov). V prípade kompresora považoval
za dôležité poznamenať, že údaje uvedené na certifikáte M.2020.206.C8360 (kompresor) predloženom
žalovaným vôbec nekorešpondujú s informáciami uvedenými na výrobnom štítku kompresora. Z tohto

vyplýva aj skutočnosť, že žalovaný nemá žiadne zábrany, predkladá nesúvisiace dokumenty a je možné
sa domnievať, že dokumenty žalovaný pozmeňuje, resp. falšuje vo svoj prospech.

15. Okrem toho táto dobrovoľná certifikácia nepopisuje skutočné fyzické prevedenie konštrukcie
zariadení, ale obmedzuje sa len na preskúmanie prislúchajúcej papierovej dokumentácie. Priebeh

súdneho konania, konanie pred IP BB, správy Technickej inšpekcie a.s. (Inšpekčná správa č.
3766/2/2023-laser, Inšpekčná správa
č. 5109/2/2023 - kompresor) nevynímajúc, preukázali, že reálne prevedenie zariadení neodráža ani len
základné požiadavky na ich bezpečnosť a konštrukciu. Uvedené potvrdila aj Európska komisia, ktorá
obidve zariadenia zaradila do zoznamu nebezpečných nepotravinových výrobkov, tzv. zoznam RAPEX.

16. Žalobca záverom zdôraznil, že žalovaný podaným odvolaním nepreukázal, že by si splnil povinnosti,
ktoré mu vyplývajú z platnej európskej a slovenskej legislatívy, naopak predloženými tvrdeniami len
potvrdil, že stále nerozumie, čo sú jeho povinnosti ako dovozcu, čo je v skutočnosti CE certifikát a
aký je jeho význam. Okrem toho žalovaný certifikáty ako dôkazy v prvoinštančnom konaní nepredložil

napriek tomu, že už v tom čase ich mal mať k dispozícii. V prvoinštančnom ani v odvolacom konaní
žalovaný nepreukázal, že by žalobcovi odovzdal ES vyhlásenie o zhode ako doklad nevyhnutný pre
riadne užívanie predmetu kúpy, a to či už k laseru alebo kompresoru, a to tak ako mu táto povinnosťvyplýva z § 417 OBZ. Žalobca bez nevyhnutných dokladov ako aj s prihliadnutím na fakt, že inšpektorát
práce nariadil žalovanému spätné prevzatie zariadení, logicky predmet kúpy nemôže užívať.
S ohľadom na uvedené skutočnosti žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej

inštancie v celom rozsahu potvrdil a zároveň žalobcovi priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného,
ako aj odvolacieho konania.

17. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že odvolanie založil
na mylnom rozhodnutí inšpektorátu práce, nakoľko žalovaný mal za to, že rozhodnutie IP BB o uložení

pokuty zo dňa 17.09.2024 nemožno od Opatrení
č. IBB-09-11-2.0/O-A-A23-24 a č. IBB-05-11-2.0/OA-A23-24 svojvoľne oddeliť, nakoľko spolu vzájomne
súvisia a na seba nadväzujú.
Uviedol, že IP BB žalovaného v Opatreniach označil nesprávne a pri posudzovaní porušenia povinností
na žalovaného aplikoval nesprávne ustanovenia zákona
č. 56/2018 Z. z. Nesúlad medzi popisom skutku a jeho právnou kvalifikáciou privodil stav, kedy nie je

dostatočne zrejmé, aké právne postavenie má žalovaný v súvislosti s dotknutým strojovým zariadením
(jeho uvedením na trh), teda či je vôbec namieste vytýkať postup v rozpore s literou § 7 zákona č.
56/2018 Z. z. tak, ako to učinil inšpektorát práce. Bol toho názoru, že argumentácia NIP prináša zásadnú
zmenu v doterajšom smerovaní konania a je spôsobilá zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie.

18.Kvyjadreniužalovanéhozodňa20.12.2024savyjadrilžalobcapodanímzodňa15.01.2025,vktorom
zotrval v celom rozsahu na svojich tvrdeniach uvedených vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného.
Dodal, že žalovaný k vyjadreniu priložil rozhodnutie Národného inšpektorátu práce zo dňa 10.12.2024,
ktoré má podľa jeho názoru priniesť odlišné hodnotenie stavu konania. Žalobca považoval tvrdenia
žalovaného za nepravdivé a zavádzajúce, v snahe odkloniť pozornosť súdu od merita prejednávanej

veci. Pripomenul, že žalovaný v podanom odvolaní odkazuje na rozhodnutie Inšpektorátu práce
Banská Bystrica zo dňa 17.09.2024, avšak neuvádza spisovú značku, ani výrok tohto rozhodnutia,
a toto rozhodnutie k podanému odvolaniu ani k svojmu poslednému vyjadreniu zo dňa 20.12.2024
nepriložil, takže žalobca ani konajúci súd sa s týmto rozhodnutím nemohli oboznámiť, ani sa k nemu
vyjadriť. Žalobca už vo vyjadrení k odvolaniu z 12.12.2024 predostrel svoju domnienku, že sa zrejme

bude jednať o rozhodnutie Inšpektorátu práce Banská Bystrica o uložení pokuty, čo sa ukázalo ako
pravdivé. Žalovaný k svojmu vyjadreniu zo dňa 20.12.2024 priložil rozhodnutie NIP, ktorým rozhodnutie
Inšpektorátu práce Banská Bystrica o uložení pokuty zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie.

19. Žalobca po oboznámení sa s rozhodnutím NIP konštatoval, že sa jedná o rozhodnutie, predmetom

ktorého je rozhodovanie o výške uloženej pokuty za porušenie zákona, ktoré už bolo právoplatne
konštatované Opatrením zo dňa 07.05.2024, č. IBB-05-11-2.0/O-A-A23-24. V rozhodnutí NIP sa
konštatuje, že neprimeranosť udelenej pokuty právny zástupca žalovaného dôvodil tým, že „predaj
laserových zariadení ukončil a vzniknutý stav ľutuje“. Národný inšpektorát práce v rozhodnutí ďalej
konštatuje, že zo strany žalovaného „k samotným vytknutým porušeniam neboli vznesené žiadne

námietky.“ Žalobca konštatoval, že z odôvodnenia rozhodnutia NIP vyplýva len formálna chyba
Inšpektorátu práce Banská Bystrica, ktorá nemá nič spoločné s tým, že žalovaný sprístupnil laserové
zariadenie na trh v rozpore s platnou legislatívou.

20. Žalobca zároveň poukázal na to, že povinnosť prevziať späť laser (ako aj kompresor) bola

žalovanému uložená na základe rozsiahlych pochybení. Z opatrenia č. IBB-05-11-2-2/O-A23-24 zo
dňa 7.5.2024 (opatrenie - späťvzatie lasera) vyplýva, že inšpekčný orgán identifikoval porušenie 18
nedostatkov, tykajúcich sa bezpečnosti zariadenia. Takisto sa v opatrení uvádza, že kontrolované
zariadenie môže pri používaní ohroziť zdravie alebo bezpečnosť používateľov a nespĺňa uplatniteľné
harmonizačné právne predpisy EÚ.

Žalovanému bola uložená aj povinnosť prevziať späť kompresor, a to na základe Opatrenia zo dňa
12.07.2024, č. IBB-09-11-2.0/O-A-A23-24, v ktorom bolo konštatované porušenie viacerých povinností
žalovaného, ako napr. nedodanie vyhlásenia o zhode, nedostatočná prislúchajúca dokumentácia,
nesprávne prevedenie zariadenia, ktoré je v rozpore s harmonizačnými predpismi EÚ týkajúcich sa
bezpečnosti a ochrany zdravia.

Z uvedeného vyplýva, že nie je pravda, že formálne pochybenie Inšpektorátu práce Banská Bystrica
pri vydaní rozhodnutia o uložení pokuty by malo byť podkladom na zvrátenie súdneho konania, pretože
podkladom na vydanie napadnutého rozsudku boli (okrem iných dôkazov) aj opatrenia, v zmysle
ktorých bola konštatovaná nebezpečnosť a nevhodnosť laserového zariadenia a kompresora - nielenkonštatovanie o porušení ust. § 7 ods. 1 písm. b) zák. č. 56/2018 Z. z. tak ako to zavádzajúco
tvrdí žalovaný. Konania o uloženie opatrení boli právoplatne skončené, pričom v rámci tejto časti
administratívneho konania sa žalovaný nemal potrebu brániť (napr. využitím opravného prostriedku) a

nemal snahu ani záujem odstrániť vytýkané nedostatky. Žalovaný svoju aktivitu prejavil až pri podaní
opravnéhoprostriedkuprotirozhodnutiuouloženípokuty,nakoľkotátosamuzdalaneprimeranevysoká.
Konanie o uložení pokuty nemá nič spoločné s tým, že zo strany žalovaného došlo k tak závažnému
protiprávnemu konaniu, že súd prvej inštancie musel konštatovať podstatné porušenie kúpnej zmluvy a
s ňou súvisiacu zodpovednosť žalovaného za vady tovaru.

Žalobca poukázal aj na to, že rozhodnutie NIP sa týka len lasera, nie kompresora. Žalobca sa domnieval,
že obrana žalovaného v odvolacom konaní má skôr charakter obrany podľa správneho súdnictva.
Predmetom súdneho konania nie je preskúmavanie správnosti rozhodnutia o uložení pokuty, ale
posudzovanie otázky, či zo strany žalovaného došlo k takému porušeniu povinností, ktoré má charakter
vzniku zodpovednosti za vady tovaru. Mal za to, že v súdnom konaní bol tento záver dostatočne
preukázaný vykonanými dôkazovými prostriedkami, pričom závery administratívneho konania v podobe

opatrení boli len jedným z viacerých vykonaných dôkazov, na ktoré súd prihliadal.

21. Ďalšie vyjadrenie podané nebolo.

22. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového

poriadku (ďalej len „CSP“), preskúmal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a
§ 380 CSP) bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s
§ 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu
v Bratislave. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie dôvody neboli naplnené a napadnutý rozsudok
č.k. 31Cb/88/2023-468 zo dňa 18. októbra 2024 v znení opravného uznesenia č.k. 31Cb/88/2023-562

zo dňa 20. novembra 2024 je potrebné potvrdiť ako vecne správny.

23. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

24. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

25. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalovaný neargumentuje žiadnymi
skutočnosťami a dôkazmi, ktoré by mali za následok zrušenie daného rozhodnutia. Z konania pred
súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver
nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci.
Na zdôraznenie správnosti napádaného rozhodnutia uvádza odvolací súd nasledovné:

26. Predmetom konania je nárok žalobcu voči žalovanému na zaplatenie sumy vo výške 52.731 eur s
príslušenstvom titulom nároku na vrátenie zaplatenej časti kúpnej ceny oproti povinnosti žalobcu vrátiť
žalovanému predmet kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 15.06.2022, v znení
dodatku č. 1 z 27.10.2022. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobe vyhovel s odôvodnením,

že okamihom doručenia odstúpenia zo dňa 28.07.2023 od kúpnej zmluvy žalovanému dňa 09.06.2023
táto podľa § 349 ods. 1 Obchodného zákonníka zanikla, čím podľa § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka
zanikli všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy a podľa § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka
vznikla synalagmatická povinnosť sporových strán vrátiť dovtedy vzájomne poskytnuté plnenia, a to pri
peňažnom záväzku aj s úrokmi v dojednanej výške, inak ustanovenej v § 502 Obchodného zákonníka. II.

výrokom žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. Žalovaný s
uvedeným nesúhlasil a odvolaním napadol rozsudok súdu prvej inštancie namietajúc odvolacie dôvody
podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP.

27. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, spisového materiálu a odvolania žalovaného

dospel k záveru, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým
zisteniam a vec správne právne posúdil. Zistenia súdu prvej inštancie majú vecné i logické zakotvenie vo
vykonaných dôkazoch a prijaté skutkové a právne závery sú odôvodnené zrozumiteľne, pri súčasnom
zohľadnení ochrany subjektívneho práva oboch sporových strán, ich rovnosti v uplatnení práv, ochranyich oprávnenej dôvery v právo, ako i predvídateľnosti súdneho rozhodnutia. Súd prvej inštancie sa v
odôvodnení napadnutého rozhodnutia vysporiadal s podstatnými argumentmi sporových strán a svoje
rozhodnutie náležite odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd preto konštatuje vecnú

správnosť napadnutého rozsudku a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu na
ne poukazuje.

28. Odvolací súd sa v prvom rade zaoberal námietkami žalovaného ohľadne nesprávnych skutkových
zistení a právneho posúdenia vo vzťahu k rozhodnutiam IP BB a k argumentácii súdu, že žalovaný

nepredložil žalobcovi ES vyhlásenie o zhode tak k laseru ako aj ku kompresoru, čím došlo zo strany
žalovaného k porušeniu kúpnej zmluvy i Obchodného zákonníka, ktorým sa založil žalobcov nárok zo
zodpovednosti za vady, upravené v § 436 Obchodného zákonníka. Odvolací súd sa v celom rozsahu
stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že ES vyhlásenie o zhode tak lasera ako aj kompresora, ktoré
žalobca dôvodne namietal v reklamácii, sú nepochybne dokladmi nevyhnutnými pre užívanie tovaru.
Žalovanýbolpretonazmluvnomzákladeobsiahnutomvčl.I.ods.4kúpnejzmluvy,ktorýbolvdanejčasti

prevzatím zákonného ustanovenia § 417 OBZ, povinný dodať žalobcovi aj uvedené ES vyhlásenie o
zhode tak k laseru, ako aj s ním dodávaného kompresora ako doklad potrebný na riadne užívanie tovaru.

29. Odvolací súd zhodne so žalobcom poukazuje na ust. § 193 a § 194 CSP, v súlade s ktorými
súd prvej inštancie správne postupoval a v odôvodnení rozhodnutia aj podrobne vysvetlil, prečo

rozhodnutia vydané IP BB zobral do úvahy, v akom rozsahu sa s nimi stotožňuje, v akej miere a z
akých dôvodov ich zohľadnil. Žalovaný uvedené rozhodnutia vydané IP BB, ktoré vyslovene konštatujú
porušenie povinností žalovaného a ukladajú mu späťvzatie oboch zariadení, nenapadol opravnými
prostriedkami, tieto nadobudli právoplatnosť. Obsahom rozhodnutí je konštatovanie, že žalovaný porušil
legislatívu v takej hrubej miere, že jediným nástrojom na nápravu vzniknutého stavu je stiahnutie

zariadení z trhu, následkom čoho IP BB nariadil žalovanému späťvzatie obidvoch (nebezpečných)
zariadení - laseru aj kompresora. Z opatrenia č. IBB-05-11-2-2/O-A23-24 zo dňa 7.5.2024 vyplýva, že
inšpekčný orgán identifikoval porušenie 18 nedostatkov, tykajúcich sa bezpečnosti zariadenia, ako aj
skutočnosť, že kontrolované zariadenie - laser môže pri používaní ohroziť zdravie alebo bezpečnosť
používateľov a nespĺňa uplatniteľné harmonizačné právne predpisy EÚ. V Opatrení zo dňa 12.07.2024,

č. IBB-09-11-2.0/O-A-A23-24, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť prevziať späť kompresor
bolo taktiež konštatované porušenie viacerých povinností žalovaného, ako napr. nedodanie vyhlásenia o
zhode, nedostatočná prislúchajúca dokumentácia, nesprávne prevedenie zariadenia, ktoré je v rozpore
s harmonizačnými predpismi EÚ týkajúcich sa bezpečnosti a ochrany zdravia.
Nedodanie vyhlásenia o zhode pre obidve zariadenia bolo žalovanému vytýkané aj Technickou

inšpekciou a.s. v zmysle inšpekčných správ. Žalovaný sa svojej povinnosti nezbavil konštatovaním, že
to bola zodpovednosť výrobcu.

30. Námietku žalovaného, že v rozhodnutí absentujú akékoľvek voľné úvahy súdu v tejto súvislosti,

vlastné hodnotenie predložených dôkazov a tým je rozhodnutie arbitrárne a nepreskúmateľné, odvolací
súd posúdil ako nedôvodnú, nakoľko súd v bodoch 17. až 26. svoje úvahy a závery podrobne odôvodnil
a na ktoré odvolací súd v plnom rozsahu odkazuje.

31. Odvolací súd dodáva, že žalovaný ani v predmetnom súdnom konaní nevyvrátil skutočnosti zistené

v administratívnych konaniach, ani nepredložil žiadne dôkazy, ktorými by preukázal svoje tvrdenia, že
neporušil svoje povinnosti vyplývajúce z kúpnej zmluvy a z OBZ a tovar dodal bez vád.

32. Odvolací súd zdôrazňuje, že v civilnom procese platí tzv. prejednacia zásada, súd nemá
vyhľadávaciu povinnosť vo vzťahu k dôkazom potrebným na zistenie skutkového stavu, nemôže

nahrádzať procesnú aktivitu strán. Vo všeobecnosti podľa tejto zásady je záležitosťou sporových strán,
aké predložia skutkové podklady, vrátane dôkazov. Tvrdiť skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie veci
a navrhovať dôkazy, tieto skutočnosti podporujúce, je tak vecou žalobcu a žalovaného.

33. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania

neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho
neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých
prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola alebo
nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver anio pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné
bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností
vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho, kto existenciu týchto skutočností tiež tvrdí.

Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky
v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe
vykonaných dôkazov. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho
nepovažuje za pravdivé) na základe navrhnutých dôkazov, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie.

34. Súd prvej inštancie správne právne posúdil, že nedodanie ES vyhlásenia o zhode, ktoré je
nevyhnutným dokladom na užívanie tovaru a bez ktorého existencie hrozí tak, ako to nastalo aj
v prejednávanej veci, nariadenie opatrenia, ktorým bola žalovanému ako predávajúcemu uložená
verejnoprávna povinnosť prevziať späť ním dodaný predmet kúpy žalobcovi ako kupujúcemu,
predstavuje podstatné porušenie zmluvy podľa § 345 ods. 2 OBZ a nakoľko žalovaný ako predávajúci
porušil z kúpnej zmluvy aj z Obchodného zákonníka vyplývajúcu povinnosť odovzdať žalobcovi doklady

potrebné na užívanie predmetu kúpy, tým, že žalobcovi neodovzdal aj vyhlásenie o zhode vo vzťahu
k predmetom kúpy, mal ním dodaný tovar podľa § 422 ods. 1 Obchodného zákonníka vady, ktorých
existencia založila žalobcovi nároky zo zodpovednosti za vady tovaru, upravené v § 436 OBZ. Odvolací
súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že žalobca v súlade s ust. § 436 ods. 2 vete poslednej
OBZ platne odstúpil od kúpnej zmluvy, okamihom doručenia odstúpenia od kúpnej zmluvy žalovanému

dňa 09.06.2023 zmluva podľa § 349 ods. 1 OBZ zanikla, čím podľa § 351 ods. 1 OBZ zanikli všetky
práva a povinnosti strán zo zmluvy a podľa
§ 351 ods. 2 OBZ vznikla synalagmatická povinnosť sporových strán vrátiť dovtedy vzájomne poskytnuté
plnenia, a to pri peňažnom záväzku aj s úrokmi v dojednanej výške, inak ustanovenej v § 502
Obchodného zákonníka.

35. K námietke žalovaného, že povinnosť doložiť ES vyhlásenie o zhode v zmysle zákona č. 56/2018
Z. z. splnil tým, že výrobca žalovanému doručil CE certifikáty, odvolací súd dodáva, že k predloženým
dôkazom pripojených žalovaným až k odvolaniu neprihliadol, nakoľko nespĺňajú podmienky v zmysle §
366 CSP a v danom prípade ako novoty nie sú prípustné.

36. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na
všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v

opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na
tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo
16.11.2011, sp. zn. 6 Cdo 145/2011).

37. Odvolací súd s ohľadom na vyššie uvedené napadnutý rozsudok Okresného súdu Nitra č.k.

31Cb/88/2023-468 zo dňa 18. októbra 2024 v znení opravného uznesenia č.k. 31Cb/88/2023-562 zo
dňa 20. novembra 2024 potvrdil v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny.

38. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP tak, že úspešný žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania,

v rozsahu 100 %.

39. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie v lehote
do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

40. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).