Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 11, 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14CoP/31/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125209313
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:2125209313.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr.
Ľubomíra Bundzela a JUDr. Kristíny Srnkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletých A. B., nar.
XX.XX.XXXX a C. B., nar. XX.XX.XXXX, oboch bytom ako matka, v konaní zastúpených procesným
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, Jána Bottu 4, Trnava, deti matky A.
D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. E. XXX/XX, E., zastúpenej spoločnosťou Kanisová & Kanis

Advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Ďumbierska 3F, Bratislava – Nové Mesto, IČO: 36836460, a otca
F. G. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXX, zastúpeného spoločnosťou KUČERA & PARTNERS
advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Slov. nár. povstania 6, Hlohovec, IČO: 52 425 592, v konaní
o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného
súdu Trnava č. k. 104P/136/2025 – 85 zo dňa 07.01.2026, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením zo dňa 07.01.2026 súd prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorým sa matka maloletých detí A. a C. domáhala uložiť otcovi povinnosť prispievať na výživu
maloletého A. sumou 300 eur mesačne a na výživu maloletej C. sumou 350 eur mesačne, k jej rukám
vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.
Podľa odôvodnenia rozhodnutia svoj návrh matka maloletých odôvodnila tým, že výživné v nevyhnutnej

miere, na ktoré bol otec maloletých detí zaviazaný uznesením Okresného súdu Trnava č.k.
40P/65/2022-34 zo dňa 12.09.2022, nie je dostačujúce na úhradu nevyhnutných výdavkov maloletých
detí, ktoré sa s pribúdajúcim vekom maloletých detí a s rastúcou infláciou rapídne zvýšili, čím došlo k
podstatnej zmene pomerov. V súčasnosti, s ohľadom na príjem matky, nie je reálne v jej schopnostiach
a možnostiach zabezpečiť základné životné potreby maloletých detí, čo odôvodňuje bezodkladnosť
úpravy pomerov. Matka poukázala na skutočnosť, že rozvodové konanie trvá už vyše tri roky a aktuálna

finančná situácia je pre ňu viac neúnosná, keďže nedisponuje dostatkom financií, aby naďalej bola
schopná pokrývať prevažnú časť výdavkov na maloleté deti sama. Dôvodí, že výšku výživného navrhuje
s ohľadom na dočasnosť úpravy do rozhodnutia vo veci samej, v miere podľa možností, schopností
a majetkových pomerov otca, a súčasne v miere určenej len na uspokojovanie základných životných
potrieb maloletých detí, teda v nevyhnutnej miere. Má za to, že takouto výškou výživného plateného
zo strany otca budú mať maloleté deti vlastný príjem, ktorý umožní matke bez ohrozenia všestranného

vývoja a zdravia zabezpečovať a uspokojovať základné individuálne životné potreby maloletých detí.
K návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia sa vyjadril otec maloletých detí tak, že
matkou deklarovaný príjem, ktorý spolu s výživným na maloleté deti plateným otcom dosahuje 2 200
eur, považuje za dostatočný na uhrádzanie potrebných výdavkov na maloleté deti. Otec spochybnil
odôvodnenosť pravidelných výdavkov vynakladaných matkou na svoje potreby a na potreby maloletých
detí, ktoré matka vyčíslila v sume takmer 3 500 eur a ktoré prevyšujú príjem matky o takmer 1 300

eur, považujúc matkou uvádzané sumy jednotlivých výdavkov za vymyslené a nereálne. Poukázal na
hodnotu bytu vo vlastníctve matky v C., ktorý matka prenajíma, pričom podľa jeho vyjadrenia príjem zprenájmu obdobného bytu sa pohybuje na úrovni 1 250 eur mesačne, a preto sa domnieva, že príjem
z prenájmu bytu dosahuje matka podstatne vyšší ako ten, ktorý uvádza. Tvrdenia matky o tom, že nie
je v jej možnostiach zabezpečovať základné nevyhnuté životné potreby maloletých detí, relativizoval

jej vlastným konaním, keď uvádza, že matka zabezpečuje pre deti nákladné výlety a počas letných
prázdnin, kedy otec deklaroval možnosť zabezpečiť starostlivosť o maloleté deti, matka uprednostnila
stráženie detí opatrovateľkou, za ktorej služby musela uhradiť nemalú sumu. Z vyjadrenia otca vyplýva,
že v čase, kedy má deti vo svojej starostlivosti v rámci výkonu styku (otec tento čas vo svojom podaní
opakovane vymedzuje ako 14 dní v mesiaci), zabezpečuje všetky potreby detí, kupuje im potrebné

oblečenie. Odmieta, že by matkou žiadané úhrady mali byť považované za úhrady mimoriadnych
výdavkov - deklaroval vôľu podieľať sa na úhrade mimoriadnych výdavkov, avšak s matkou nenachádza
zhodu v charaktere výdavkov, keď podľa jeho názoru je tieto potrebné považovať za bežné výdavky,
ktoré majú byť uhrádzané z riadneho výživného, ktoré platí v sume 150 eur na každé z detí. Namietal, že
matka neuvádza žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali záver o bezprostrednom ohrození záujmov
maloletých detí v prípade nepristúpenia k zvýšeniu výživného, zdôrazňujúc pritom, že nariadeným

neodkladným opatrením bolo výživné určené na hranici výšky výživného vypočítaného podľa metodiky
pre výpočet výživného vydanej MS SR ako výživného určeného vzhľadom na príjem otca v konaní vo
veci samej, a teda prevyšuje nevyhnutnú mieru, ktorú má zabezpečiť neodkladné opatrenie.

2. V konaní mal súd prvej inštancie za osvedčené, že na Okresnom súde Trnava prebieha pod sp.

zn. 61P/10/2022 konanie o rozvod manželstva rodičov maloletých detí na základe návrhu otca zo dňa
30.08.2022. Konanie nie je právoplatne skončené pre nezhodu rodičov v otázke výkonu rodičovských
práv a povinností, keď otec žiada, aby súd po rozvode manželstva zveril maloleté deti do striedavej
osobnej starostlivosti, s čím matka nesúhlasí. Vo veci bolo nariadené znalecké dokazovanie, dňa
09.12.2025 ustanovená znalkyňa doručila zostávajúcu časť znaleckého posudku.

Výkon rodičovských práv a povinností k maloletým deťom bol dočasne upravený uznesením Okresného
súdu Trnava č.k. 40P/65/2022-34 zo dňa 12.09.2022 v spojení s uznesením Okresného súdu Trnava
č.k. 40P/19/2024-60 zo dňa 11.03.2024, podľa ktorého boli obe maloleté deti dočasne do právoplatného
skončenia vyššie uvedeného rozvodového konania zverené do osobnej starostlivosti matky s tým,
že obaja rodičia sú oprávnení a povinní zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok, otec bol

zaviazaný povinnosťou prispievať na výživu maloletých detí výživným vo výške 150 eur na každé dieťa a
styk otca s maloletými deťmi bol upravený na každý kalendárny týždeň v utorok od 15:00 hod. do stredy
do 18:00 hod. a každý nepárny kalendárny týždeň od piatka od 15:00 hod. do nedele do 17:00 hod. s
tým, že otec si maloleté deti prevezme v mieste školského zariadenia, ktoré maloleté deti navštevujú, a
po skončení styku maloleté deti odovzdá matke v mieste jej bydliska. Uznesenie č.k. 40P/65/2022-34 zo

dňa 12.09.2022, ktorým sa upravovala aj výška výživného, bolo vydané na základe rodičovskej dohody.

3. Súd prvého stupňa konštatoval, okrem iného, že neodkladné opatrenie je prostriedkom naliehavej
procesnej ochrany a je určené na riešenie takých situácií, kde je potrebný rýchly zásah súdu, rýchla
úprava pomerov účastníkov konania. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je, aby sa

aspoň osvedčila potreba neodkladnej úpravy, o ktorej nemôžu byť vážne pochybnosti, pričom táto
úprava sa musí javiť ako naliehavá. Nariadiť neodkladné opatrenie je možné vtedy, ak je potrebný
okamžitý zásah súdu a tento dôvod musí existovať v čase, keď o nariadení neodkladného opatrenia
súd rozhoduje. V konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloletých (§ 111 CMP) je neodkladné
opatrenie procesným prostriedkom ochrany zjavne ohrozených práv maloletého dieťaťa do doby, kým

nebude o nich rozhodnuté podľa príslušných ustanovení zákona o rodine. Prvoradou a zásadnou úlohou
súdu vo všetkých konaniach týkajúcich sa starostlivosti o maloletých je ochrana oprávnených záujmov
maloletého dieťaťa, ktorá vždy nemusí byť v súlade s vôľou jeho rodičov.
Súd preskúmal návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia a dospel k záveru, že podmienky
pre nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle návrhu matky nie sú dané. Poukazoval na to, že

pomery účastníkov boli na čas do rozvodu manželstva upravené neodkladným opatrením nariadeným
uznesením Okresného súdu Trnava č.k. 40P/65/2022-34 zo dňa 12.09.2022 v spojení s uznesením
Okresného súdu Trnava č.k. 40P/19/2024-60 zo dňa 11.03.2024, a to v rozsahu výkonu osobnej
starostlivosti o maloleté deti, styku otca s maloletými deťmi, a tiež bola upravená vyživovacia povinnosť
otca, ktorý bol v zmysle nariadeného neodkladného opatrenia zaviazaný prispievať k rukám matky na

výživu maloletej D. a maloletého A. sumou 150 eur mesačne na každé dieťa, a súd pri úprave pomerov
vychádzal z dohody samotných rodičov. Z obsahu spisového materiálu mal súd osvedčené, že otec
určené výživné platí, čo matka ani nespochybňovala.Súd považoval za preukázané, že matka je zamestnaná s pravidelným mesačným príjmom v priemernej
výške po zaokrúhlení 1 647 eura v čistom (vrátane daňového bonusu na maloleté deti), je jej vyplácaná
sociálna dávka prídavok na dieťa vo výške 120 eur mesačne (na obe maloleté deti spolu), deklarovala

tiež príjem z prenájmu nehnuteľnosti po odpočítaní nevyhnutných súvisiacich výdavkov vo výške 156
eur, otec k jej rukám platí mesačne 300 eur titulom výživného na maloleté deti; pravidelný mesačný
príjem matky sa tak pohybuje na úrovni sumy 2 223 eur. Matka naproti tomu uvádza, že pravidelné
mesačné výdavky na maloleté deti predstavujú na maloletú C. sumu 1 118 eura, na maloletého A.
sumu 1 068 eur a okrem nich matka vynakladá mesačné výdavky na svoju osobu vo výške 1 236 eur.

Prihliadajúc na uvedené možno usudzovať, že príjem matky neumožňuje pokrývať jej výdavky tak, ako
ich vyčíslila. Samotné konštatovanie matky ako osoby zabezpečujúcej osobnú starostlivosť o maloleté
deti o obmedzených možnostiach pokrývať reálne výdavky zo svojho príjmu však bez ďalšieho nemožno
považovať za dostatočný dôvod pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia. V kontexte
vyššie opísaných zákonných podmienok pre vydanie tohto svojím charakterom špecifického súdneho
rozhodnutiajenevyhnutnéposúdiťpovahuaopodstatnenosťsamotnýchvýdavkovmaloletýchdetí,ktoré

matka vo svojom návrhu špecifikovala, a to za účelom overenia, či ide o nevyhnutné výdavky, keďže
zaviazanie otca na platenie výživného neodkladným opatrením možno len v nevyhnutnom rozsahu.
Preskúmaním špecifikácie výdavkov, ktoré matka spolu s návrhom predložila, možno skonštatovať, že
je zrejmé, že potreby maloletých detí tak, ako vyplývajú z opisu skutkového stavu uvádzaného v návrhu,
prevyšujú mieru, ktorá je rozhodná pre rozhodnutie o podanom návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia (zo špecifikácie výdavkov vyplýva, že pomery maloletých detí im majú umožňovať účasť na
dovolenkách a výletoch spojených s pomerne významnými nákladmi, návštevu záujmových krúžkov
spojených s pravidelnými mesačnými platbami v sume 50 eur a 95 eur, pravidelné vreckové, pričom
aj ostatné potreby detí majú byť napĺňané v rozsahu, ktorý svedčí dostatočnej miere; niektoré
výdavky ako napríklad výdavky na školské potreby a školské výlety sa dokonca javia ako neprimerané

bežným pomerom). Súd má za to, že životná úroveň maloletých detí tak, ako vyplýva z opisu
poskytnutého matkou, nasvedčuje záveru, že matka napriek svojmu aktuálnemu príjmu dokázala v
období predchádzajúcom podaniu návrhu zabezpečovať maloletým deťom ich potreby bez ohrozenia
ich výživy, výchovy, či iných dôležitých záujmov. Žiada sa dodať, že matka v návrhu deklarovala výrazné
prevyšovanie výdavkov nad príjmami, avšak žiadnym spôsobom nevysvetlila, ako doposiaľ výdavky

maloletých detí pokrývala, hoci mal súd mal osvedčené, že príjmové pomery matky boli rovnaké, resp.
obdobné ako v období predošlých mesiacov, a neosvedčila, že by v pomeroch na jej strane nastala
taká zmena, pre ktorú by reálne nebolo možné pokračovať v zabezpečovaní starostlivosti o maloleté
deti tak, ako tomu bolo doposiaľ. Z návrhu nie sú zrejmé žiadne podstatné zmeny na strane maloletých
detí a ani inflácia, na ktorú matka v návrhu poukazovala, nepredstavuje bezprostrednú hrozbu pre

pomery účastníkov, ktorá by mala byť sanovaná nariadením neodkladného opatrenia. Matka vo svojom
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia poukazovala tiež na nedodržiavanie ústneho prísľubu
otca na podieľaní sa na úhrade mimoriadnych výdavkov maloletých detí, čo otec namietal tým, že nejde
o mimoriadne, ale bežné výdavky, pričom poukazoval na to, že okrem bežného výživného maloletým
deťom v čase, kedy sa nachádzajú v jeho starostlivosti v rámci styku, zabezpečuje všetky ich potreby.

Súd uvádza, že ani v spojitosti s potrebou úhrad mimoriadnych výdavkov maloletých detí, ktoré boli
matkou konkretizované len vágne a dokladované komunikáciou rodičov spred niekoľkých mesiacov,
či rokov, nevzhliadol potrebu neodkladného zásahu do pomerov účastníkov, keď matka neosvedčila
ich existenciu v miere predstavujúcej ohrozenie záujmov maloletých detí, zvlášť v kontexte vyššie
uvádzaného hodnotenia aktuálnych pomerov účastníkov. Súd dodáva, že skutkové okolnosti tvrdené

matkou budú preskúmané v konaní vo veci samej, ktoré matka svojím podaním doručeným súdu dňa
08.12.2025 iniciovala a v ktorom žiada určiť otcovi výživné nad rámec doterajšieho plnenia aj spätne
do minulosti.

4. Matka podľa súdu neosvedčila žiadnu takú podstatnú zmenu v doterajších pomeroch, ktorá by

bezprostredne predchádzala podaniu návrhu a z ktorej by sa dalo usudzovať, že by bez žiadaného
zásahu zo strany súdu boli záujmy maloletých detí na riadnom fyzickom, psychickom, či sociálnom vývoji
ohrozené. Súd v tejto súvislosti uviedol, že nespochybňuje dopady súčasnej situácie na pomery rodiny,
ktoré prechodne môžu predstavovať pre maloleté deti obmedzenie ich doterajších aktivít, či spôsobu
života, avšak predmetom konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je hodnotenie, či je

v možnostiach matky, ktorá v súčasnosti vykonáva faktickú starostlivosť o maloleté deti, pokrývať zo
svojho príjmu a z výživného plateného otcom oprávnené potreby maloletých detí bez toho, aby bola
ohrozená ich výživa, výchova, prípadne ich iné dôležité existenčné záujmy. Keďže súd v konaní nemal
za osvedčené bezprostredné ohrozenie záujmov maloletých detí, návrh ako nedôvodný zamietol.5. Uznesenie súdu prvého stupňa napadla riadnym a včasným odvolaním matka maloletých detí
namietajúc, že súd prvej inštancie vydal nesprávne rozhodnutie založené na nesprávnom právnom

posúdení predložených dôkazov, ako aj celkovo na nesprávnom právnom posúdení veci, pričom
vychádzal z nesprávnych skutkových zistení a nedostatočne zistil skutočný stav veci.
Podľa názoru matky otec vo svojom vyjadrení uvádzal informácie o príjmoch, nákladoch a majetkových
pomeroch matky, ktoré sú vo výraznej miere založené na nepravdivých tvrdeniach, nepodložených
domnienkach a subjektívnych interpretáciách, bez akéhokoľvek reálneho dôkazného základu. Tieto

tvrdenia nezodpovedajú skutočnému stavu veci a slúžia výlučne na vytváranie skresleného obrazu o
životnej úrovni matky. Matka prenajíma byt za výšku nájomného, ktorá je adekvátna jeho technickému
stavu, veľkosti a lokalite. Rovnako sú zavádzajúce tvrdenia otca týkajúce sa voľnočasových aktivít
a výletov matky s maloletými deťmi. Tieto výlety sú nízko nákladové, krátkodobé, spravidla v trvaní
niekoľkých dní, nemožno ich porovnávať s dovolenkami otca, ktorý opakovane absolvuje viac ako
týždňové pobyty v zahraničí a v destináciách, ktoré sú pre matku vzhľadom na jej aktuálne finančné

pomery objektívne nedostupné.
Matka zdôrazňovala, že výživné bolo v nevyhnutnej miere upravené neodkladným opatrením Okresného
súdu Trnava č. k. 40P/65/2022-34 zo dňa 12.09.2022. Uznesenie o neodkladnom opatrení bolo vydané
na základe dohody rodičov, kde otec sľuboval účasť na mimoriadnych výdavkoch, platbách za školské
a mimoškolské aktivity o čom existuje aj zvukový záznam. Od poslednej úpravy výživného uplynulo viac

ako 3,5 roka, počas ktorých došlo k výraznej zmene potrieb maloletých, ekonomických pomerov, najmä
v dôsledku inflácie, rastu cien energií, potravín, bývania a školských potrieb. Výdavky maloletých detí
sa za toto obdobie podstatne zvýšili nielen v dôsledku ich vyššieho veku a potrieb, ale aj v dôsledku
všeobecného rastu životných nákladov. V roku 2022 matka vyčíslila mesačné výdavky na maloletú C.
vo výške 770 eur, na maloletého A. vo výške 880 eur a na seba vo výške 1.240 eur, a to bez započítania

nákladov na bývanie. Náklady na bývanie sa v tom období pohybovali v rozmedzí 600 až 800 eur
mesačne.
Namietala, že pojednávanie vo veci rozvodu manželstva nebolo nariadené od 14.12.2022, teda vyše
3 rokov. Zo strany súdu tak nepochybne dochádzalo k prieťahom v konaní, v dôsledku čoho sa
konanie neúmerne predlžuje. Doposiaľ nebolo právoplatne skončené, pričom matka sa v dôsledku tejto

nečinnosti dostáva do vážnej finančnej tiesne. Matka poukazovala na skutočnosť, že počas spolužitia
rodičov mali maloleté deti nadštandardnú životnú úroveň, ktorá vyplývala z podnikateľskej činnosti otca.
Po rozchode rodičov však bola matka nútená zabezpečovať základné potreby detí prevažne sama,
často s pomocou rodiny a blízkych a takýto stav je po viac ako troch rokoch dlhodobo neudržateľný.
Prechodným obdobím nemožno legitimizovať stav, v ktorom je matka prakticky výlučným nositeľom

rodičovských povinností, zabezpečuje osobnú starostlivosť, výchovu aj financovanie potrieb maloletých
detí, zatiaľ čo otec je len nositeľom práv, najmä práva na styk. Jeho výška výživného nepostačuje ani
len na úhradu stravného pre maloleté deti, pričom otec odmieta čo i len uhradiť poplatok za vyšetrenie,
ak je náhodou termín vyšetrenia v čase jeho styku.
Odvolateľka poukazovala aj na majetkové pomery otca, ktorý je vlastníkom rodinného domu, ktorý

účelovo v súvislosti s poručenským konaním previedol na svojich rodičov, je tiež vlastníkom bytu v I. a
podnikal prostredníctvom dvoch obchodných spoločností, z ktorých obchodná spoločnosť B. J. v roku
2022 dosiahla zisk vo výške 2,05 mil. eur.
Odvolateľkanavrhovala,abyodvolacísúdnapadnutéuzneseniesúduprvejinštanciezmenilnasledovne:
„Súd mení uznesenie Okresného súdu Trnava zo dňa 12.09.2022 sp. zn. 40P/65/2022-34 v spojení s

uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 11.03.2024 sp. zn. 40P/19/2024 – 60, tak, že otec je povinný
prispievať na výživu mal. A. sumou 300,-€ mesačne a na mal. C. sumou 350,- € mesačne, a to k rukám
matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.“

6. Otec maloletých vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozhodnutie súdu prvého stupňa

ako vecne správne potvrdiť.
Podľa jeho názoru odvolanie neobsahuje také relevantné argumenty, na základe ktorých by bolo možné
dospieť k záveru o nesprávnosti napadnutého uznesenia a ktoré by odôvodňovali jeho navrhovanú
zmenu. Matka podľa neho mala reagovať na odôvodnenie rozhodnutia súdu, nie na jeho písomné
vyjadrenie k veci. Poukazoval na skutočnosť, že matka vyčíslila jej výdavky s výdavkami detí na výlety

sumou 800 eur mesačne, čo samo o sebe svedčí o jej životnej úrovni.
On si svoju súdom stanovenú vyživovaciu povinnosť vo výške celkovo 300 eur mesačne, teda nie
v nevyhnutnej miere na úrovni sumy životného minima, plní, matka s takto určeným výživným doposiaľ
súhlasila, ako to potvrdzuje aj skutočnosť, že návrh na úpravu rodičovských práv a povinností na čas dorozvodu podala až po uplynutí viac ako troch rokov trvania rozvodového konania. Matka tiež opomína,
že v zmysle predchádzajúceho neodkladného opatrenia trávia deti cca 14 dní z mesiaca u neho, počas
ktorej doby uhrádza náklady s tým spojené, vrátane školských a iných výdavkov

7. Odvolací súd za splnenia procesných podmienok prejednal vec bez nariadenia pojednávania,
oboznámil sa s obsahom spisového materiálu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a jeho vydaniu
predchádzajúceho postupu súdu prvého stupňa bez viazanosti odvolacími dôvodmi (§ 66 zákona č.
161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku, ďalej len „CMP“) dospel k záveru o nedôvodnosti

odvolania matky maloletých detí.

8. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 324 ods. 1 CSP (zákon č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok ), pred začatím konania,

počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa § 329 ods. 1 vety prvej CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu
prvej inštancie.

Podľa § 366 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

9. Ako už v zásade správne inštitút neodkladného opatrenia a konanie o návrhu na jeho nariadenie
charakterizoval súd prvého stupňa, pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musia byť osvedčené

okolnosti,zktorýchsavyvodzujeopodstatnenosťnávrhunatotoopatrenie,resp.okolnostiodôvodňujúce
nariadenie neodkladného opatrenia v konaní bez návrhu účastníka konania. Miera osvedčenia sa riadi
danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností
odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených
listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho

posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá
vyžaduje okamžitý zásah súdu (podobne Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
2MCdo 3/2010).
Predpokladomprenariadenieneodkladnéhoopatreniapodľa§366CMP,ktorýmsúdpovinnémurodičovi
nariadi platiť výživné v nevyhnutnej miere, je existencia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu podľa

§ 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktorú si povinný rodič napriek svojím pomerom v dostatočnom rozsahu
(či vôbec) neplní, a súčasne procesný základ spočívajúci v potrebe okamžitej úpravy pomerov podľa
§ 325 ods. 1 CSP, teda v takých okolnostiach prípadu, z ktorých možno usudzovať, že bez nariadenia
neodkladného platenia výživného v nevyhnutnej miere bude výživa alebo výchova maloletého dieťaťa
vážne ohrozená.

10. V danom prípade z návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia okolnosti odôvodňujúce
vyhovenie jej návrhu aj podľa názoru odvolacieho súdu nevyplývajú. Vo svojom opravnom prostriedku
proti zamietavému rozhodnutiu pritom neuviedla žiadne skutočnosti relevantné pre rozhodnutie,
s ktorými by sa nebol jasne, zrozumiteľne a logicky vysporiadal už súd prvého stupňa, a hoci formálne

označila odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. d), e), f) a h) CMP a § 62 ods. 1 CMP, svoju
predstavu o ich naplnení postupom alebo rozhodnutím súdu prvého stupňa nekonkretizovala, neuviedla,
akú inú vadu konania s následkom nesprávneho rozhodnutia vo veci mala na mysli, ktoré navrhnuté
dôkazy alebo dôkazy, ktorých vykonanie prichádzalo do úvahy aj bez návrhu účastníka, súd nevykonal,
ktorá skutková okolnosť zostala podľa jej názoru neozrejmená,, na základe ktorého vykonaného dôkazu

dospel súd ku ktorému nesprávnemu skutkovému zisteniu, či v čom by malo spočívať nesprávne právne
posúdenie veci ( v aplikácii na vec sa nevzťahujúceho právneho predpisu alebo v nesprávnej aplikácii
na vec sa vzťahujúceho predpisu ? ).Odvolací súd preto bez ďalšieho môže svoje zistenia bez potreby podrobnejšej argumentácie obmedziť
na konštatovanie, že odvolateľkou namietané nedostatky nezistil a jej námietky vyplývajú iba zo
subjektívneho názoru, nezohľadňujúceho charakter a osobitosti konania o návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia, že okolnosti prípadu určenie vyživovacej povinnosti otca v navrhovanej výške
a navrhovanou formou odôvodňujú.

11. Odvolací súd nemal dôvod nesúhlasiť s podstatou argumentácie súdu prvého stupňa, ktorý
dokazovanie vo veci vykonal v rozsahu zodpovedajúcom charakteru tohto konania a dostatočnom pre

objektívnerozhodnutieveci,pričomvykonanédôkazyvyhodnotilvecnesprávneavsúladesichlogickým
významom pre predmet konania.
Súd sa dostatočne zaoberal všetkými predpokladmi, ktoré musia byť splnené na nariadenie
neodkladného opatrenia a v napadnutom uznesení dostatočne jasne a zrozumiteľne vysvetlil, z akých
dôvodov návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia nevyhovel, správne rozlíšil, kedy je na
mieste okamžitý zásah súdu a kedy je potrebné vyčkať na rozhodnutie vo veci samej po vykonaní

potrebného dokazovania. Pri nariadení neodkladného opatrenia súd nemusí a pre krátkosť času ani
nemôže vykonávať dokazovanie v rovnakej forme a rozsahu ako pri rozhodovaní vo veci samej, preto
súd prvej inštancie správne rozhodol na základe skutočností vyplývajúcich z obsahu spisu, ktoré
nenasvedčujú závažnému ohrozeniu takých záujmov maloletých detí, ktoré (ohrozenie) by bolo dôvodné
odstraňovať navrhovaným neodkladným opatrením. Celkom správne pritom prihliadal na skutočnosť, že

vyživovacia povinnosť otca v jej nevyhnutnej miere už bola neodkladným opatrením stanovená a že táto
je otcom plnená, ale aj na príjmové pomery matky a zjavné nadsadzovanie nákladov, ktoré je podľa nej
potrebné na výživu a výchovu maloletých mesačne vynakladať, ako aj na skutočnosť, že ďalšie matkou
tvrdené okolnosti budú predmetom dokazovania v konaní o jej návrhu na úpravu rodičovských práv
a povinností na čas do rozvodu, ktorý podala až 8.12.2025

12. Odvolací súd má za to, že pomery účastníkov a medzi účastníkmi sú t.č. dostatočne stabilizované
na to, aby postačovali na preklenutie obdobia do právoplatného skončenia konania vo veci samej
bez priameho ohrozenia výživy alebo výchovy maloletých a že nie je žiadúce, aby na bežnú úpravu
vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva bol použitý výnimočný

inštitút neodkladného opatrenia. Spájanie potreby takejto úpravy s dĺžkou konania o návrhu na rozvod
manželstva rodičov, ktorého súčasťou je úprava rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na
čas po rozvode, je zjavne nedôvodné.

13. Vychádzajúc z týchto zistení a záverov odvolací súd napadnuté návrh matky zamietajúce uznesenie

súdu prvej inštancie, s odôvodnením ktorého sa v celom rozsahu stotožnil, ako vecne správne podľa
§ 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

14. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 ( § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).