Rozsudok – Majetok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, March 31, 2026

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 1To/14/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4125011450
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Kišacová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2026:4125011450.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Kišacovej, PhD. a členov

senátu JUDr. Štefana Hrvolu a JUDr. Dušana Špireka v trestnej veci proti obžalovanému A. B. pre prečin
neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku podľa § 219 odsek 1, odsek 2 Trestného
zákona v znení zákona č. 157/2025 Z.z. (ďalej len „Trestný zákon) o odvolaní prokurátorky Okresnej
prokuratúry Topoľčany (ďalej len „prokurátorka“) proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo 16.12.2025 sp.
zn. 33T/63/2025, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre 31.03.2026

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písmeno b), písmeno e), odsek 2 Trestného poriadku zrušuje napadnutý rozsudok
vo výroku o treste.

Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku

obžalovanému
A. B., narodenému XX.XX.XXXX v C. D.,
trvale bytom C. E. XXX,

u k l a d á

podľa § 219 odsek 2 Trestného zákona, postupom podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona pri zistení
poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písmeno l) Trestného zákona a priťažujúcej okolnosti podľa § 37
písmeno m) Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) mesiacov.

Podľa § 51 Trestného zákona za podmienok uvedených v § 49 odsek 1 Trestného zákona výkon trestu
odňatia slobody podmienečne odkladá a zároveň ukladá probačný dohľad nad správaním obžalovaného

v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona ustanovuje skúšobnú dobu na 2 (dva) roky.

Podľa § 51 odsek 2, odsek 4 písmeno k) Trestného zákona povinnosť spočívajúcu v príkaze riadne plniť
svoje pracovné povinnosti, udržať si zamestnanie a preukazovať probačnému a mediačnému úradníkovi
zdroj svojho príjmu.

V ostatných častiach zostáva napadnutý rozsudok nezmenený.

o d ô v o d n e n i e :Horeuvedeným rozsudkom súd I. stupňa uznal obžalovaného A. B. vinným z prečinu neoprávneného
vyrobenia a používania platobného prostriedku podľa § 219 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. v znení zákona č.
157/2025 Z.z. na tom skutkovom základe, že

sa dňa XX.XX.XXXX, v čase od XX:XX hod. do XX:XX hod. v F. na doposiaľ neznámom mieste sa
zmocnil platobnej karty č. XXXXXXXXXXXXXXXX, vydanej k osobnému účtu v G. G. IBAN: G. XXXX
XXXX XXXX XXXX XXXX, ktorý je vedený na meno matky poškodeného A. B., na ktorom sa nachádzali
finančné prostriedky len poškodeného H. B., pričom predmetnú platobnú kartu dňa 04.06.2024 v čase

o 22:35 hod., bez vedomia a súhlasu poškodeného použil tak, že ju vložil do bankomatu patriaceho
G. G. v F., na ul. I. XXX, kde po načítaní čipovej karty bol obžalovaným chybne zadaný PIN a tým
nedošlo k prístupu k prostriedkom vedeným na predmetnom účte, čím týmto konaním poškodenému H.
B. nespôsobil žiadnu škodu.

Za to mu súd I. stupňa uložil podľa § 219 ods. 2 Tr. zák., zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm.

l) Tr. zák. a zistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zák., postupom podľa § 38 ods. 2 Tr.
zák. trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil
a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. určil skúšobnú dobu vo výmere 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému H. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom J. XXXX/XX, H. spôsobenú škodu vo výške 30,- eur.

Proti tomuto rozsudku ihneď po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní podala odvolanie prokurátorka

v neprospech obžalovaného v časti výroku o treste.
V jeho písomných dôvodoch uviedla, že výrok o treste nepovažuje za zákonný. Poukázala na kritériá
ukladania trestov podľa § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. Vyslovila názor, že súd I. stupňa pri ukladaní trestu
dôsledne nezohľadnil osobu obžalovaného, vrátane jeho trestnej minulosti a možnosti jeho nápravy a
v jeho prípade mal pristúpiť k uloženiu trestu odňatia slobody, teda spojeného s výkonom trestu so

zaradením na výkon trestu do ústavu so stredným stupňom stráženia vo výmere 10 mesiacov, tak
ako mu súd správne vymeral. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že obžalovaný bol pred spáchaním
žalovaného skutku opakovane súdom odsúdený, pričom spáchal skutok v krátkom čase potom, čo bol
prepustený z výkonu trestu odňatia slobody, preto pre ukladanie podmienečného trestu neexistoval
zákonný dôvod.

Pripomenula, že súd I. stupňa ako dôvod ukladania podmienečného trestu považuje kritický postoj
obžalovaného k spáchanej trestnej činnosti prezentovaný vo vyhlásení o vine, osobné a majetkové
pomery, že je riadne zamestnaný a finančne podporuje svoju starú matku. S týmto názorom sa nie
je možné stotožniť. Podľa vyjadrenia obžalovaného (na hlavnom pojednávaní bližšie nepotvrdeného)
má prispievať starej matke na pobyt v domove sociálnych služieb, je slobodný, bezdetný, bez ďalších

finančných záväzkov, čo nie je dôvodom pre ukladanie miernejšieho trestu a nebolo možné zohľadniť
zákonný dôvod v zmysle § 34 odsek 3 Trestného zákona, teda že trest má postihovať iba páchateľa
tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Obžalovaný nemá
vyživovaciu povinnosť, nemá rodinu, ktorá by bola závislá od jeho príjmu. Skutočnosť, že „prispieva“
svojej starej matke nie je takou významnou okolnosťou, ktorá by mala mať vplyv na ukladanie

miernejšieho podmienečného trestu, navyše keď bol už viackrát odsúdený za trestnú činnosť, skutok
spáchal v pomerne krátkom čase po prepustení z výkonu trestu, teda neviedol riadny život a pokračoval
v páchaní trestnej činnosti. Preto je potrebné považovať výrok súdu o uloženom podmienečnom treste
za neprimerane mierny, a to z hľadiska individuálnej ale aj generálnej prevencie.
Navrhla, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b), d), ods. 3 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok a

aby podľa § 322 ods. ods. 3 Tr. por. sám vo veci rozhodol tak, že obžalovanému uloží nepodmienečný
trest odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov a zaradí ho na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na
výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu prokurátor krajskej prokuratúry zotrval na podanom odvolaní.

Navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b), písm. e) Tr. por. zrušil napadnutý výrok o treste
a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. rozhodol o treste sám tak, že podľa § 219 ods. 2 Tr. zák., zistiac poľahčujúcu
okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zák., ako aj s prihliadnutím na priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm.m) Tr. zák., s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. uloží obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody
v trvaní 10 mesiacov s jeho zaradením do stredného stupňa stráženia.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedol, že bol pol roka na ulici. Príležitostne
prespával u kamarátov aj u bývalej priateľky, kde sa dalo. Teraz býva u starej matky v C. E.,
pracuje v pekárni. Nemohol bývať u starej matky hneď po vykonaní nepodmienečného trestu odňatia
slobody, lebo nemal príjem. Hľadal si zamestnanie všade možne. Pracoval aj v Topoľčanoch v „Hyze“,
kde mal kamarátov. Mal tam vysoké náklady na bývanie a takmer nič mu z príjmu nezostalo. Teraz je

zamestnaný v pekárni a jeho príjem je cca 850,- eur. Z toho prispieva aj na ubytovanie u starej matky.
Aby tam mohol bývať, musí byť zamestnaný. Takú podmienku mu dali. Okrem toho, že pracuje ako pekár
v pekárni, privyrába si tam ako údržbár. Tiež ho zamestnáva jeho matka na farme a v podstate na neho aj
dohliada, aby nerobil hlúposti. Po skutku sa bol sám nahlásiť polícii, aj sám uhradil škodu poškodenému.
K spáchaniu skutku ho viedlo to, že nemal jedlo. Teraz už má príjem, takže sa uživí. Je nervózny, od
detstva trpí ochorením a preto potrebuje stále nejakú aktívnu fyzickú činnosť. Chcel by šancu a bolo by

pre neho lepšie, aby nešiel do výkonu trestu. Žiadal o šancu, pretože konečne žije normálny život, aký
nikdy nežil a keby išiel do výkonu trestu, znovu by skončil na ulici a o všetko príde.

Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou
- prokurátorkou, nezistiac dôvody na postup vyplývajúci z § 316 Tr. por., preskúmal podľa § 317 Tr. por.

zákonnosť a odôvodnenosť výroku o treste napadnutého rozsudku, proti ktorému odvolateľka podala
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo.

Odvolacísúdpostupompodľacitovanéhoustanoveniazistil,ževkonanípredchádzajúcomnapadnutého
rozsudku

- nedošlo k takým podstatným procesným chybám, ktoré by mali charakter porušenia zákona v zmysle
§ 321 ods. 1 písm. a) Tr. por., ani k chybám, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania v zmysle § 371
Tr. por.,
- bolo vykonané dokazovanie za rešpektovania všetkých procesných práv obžalovaného a v súlade so
zásadami kontradiktórneho procesu, upravenými Trestným poriadkom,

- v odôvodnení napadnutého rozsudku súd I. stupňa uviedol právne úvahy, ktorými sa riadil pri hodnotení
dôkazov, zistení a ustálení skutkového stavu, právnej kvalifikácie žalovaného skutku i pri rozhodovaní
o druhu trestu, jeho výmere trestu a náhrade škody.

Z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom na

súde I. stupňa po prednesení obžaloby urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., že je
vinný zo spáchania skutku kladeného mu za vinu, ktoré súd I. stupňa prijal a vyhlásil, že dokazovanie
v rozsahu priznania spáchania skutku na hlavnom pojednávaní sa nevykoná. Súd I. stupňa vykonal
dokazovanie len vo vzťahu k výroku o treste o náhrade škody. Výroky o vine a náhrade škody v čase
konania a rozhodovania odvolacieho súdu boli právoplatné, pretože žiadna z oprávnených osôb proti

týmto výrokom v zákonnej lehote nepodala riadny opravný prostriedok – odvolanie.

Podľa § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák., trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie

páchateľa spoločnosťou.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a
možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu
škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania

s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Súd pri určovaní druhu trestu
ajehovýmeryprihliadneajnato,žepáchateľtrestnéhočinuzískal,alebosasnažilzískaťtrestnýmčinom
majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové alebo osobné pomery páchateľa, alebo to nebude
na ujmu náhrady škody alebo odstránenia škodlivého následku trestného činu, uloží mu s prihliadnutím
na výšku tohto majetkového prospechu niektorý trest, ktorým ho postihne na majetku, a to buď ako

samostatný trest alebo popri inom treste, pričom zváži najmä uloženie peňažného trestu. Pri určovaní
druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne aj na práva a právom chránené záujmy osôb poškodených
trestný činom, ako aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým následkom trestného činu.Trestný zákon v citovaných ustanoveniach konkretizuje okolnosti, na ktoré je súd povinný prihliadnuť pri
určovaní druhu trestu a jeho výmery. Osobu páchateľa treba hodnotiť vo všetkých súvislostiach, najmä
posúdiť negatívny alebo pozitívny význam jeho osoby pre hodnotenie závažnosti činu pre spoločnosť,

ktoré vyplýva z jeho správania v spoločnosti. Je potrebné zaoberať sa hodnotením možností jeho
nápravy, najmä z hľadiska určenia prognózy jeho budúceho vývoja správania, na základe objasnenia
jeho osobných vlastností a ich spojitosti so spáchaným trestným činom, vrátane vplyvu sociálneho
prostredia. Pomery páchateľa sa taktiež týkajú hodnotenia jeho osoby, priamo však nesúvisia so
spáchaným trestným činom, hoci môžu ovplyvniť úvahy o treste. Ide o okolnosti, ktoré charakterizujú

osobu páchateľa ako objekt trestu, a to aktuálne rodinné a osobné pomery, ktoré existujú v čase
rozhodovania o treste, napríklad majetkové pomery páchateľa, jeho zdravotný stav a zdravotný stav
jeho rodiny, starostlivosť o početnú rodinu a pod.

Preskúmaním napadnutého výroku o treste odvolací súd primárne zistil, že súd I. stupňa pri ukladaní
trestu obžalovanému správne zistil poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zák., že sa priznal

k trestnému činu a trestný čin úprimne oľutoval, s poukazom na jeho výpoveď z prípravného konania,
ako aj priznania sa ku skutku na hlavnom pojednávaní v zmysle vyhlásenia o vine, vrátane úprimného
oľutovania. Správne bola zistená aj priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zák. - že obžalovaný
už bol za trestný čin odsúdený, kde súd I. stupňa pripomenul predchádzajúce odsúdenia obžalovaného,
ktoré nemá zahladené. Za daného stavu súd I. stupňa správne ukladal obžalovanému trest odňatia

slobody v sadzbe 6 mesiacov až 3 roky.

Tiež správne a dôvodne súd I. stupňa poukazoval na osobu obžalovaného, jeho predchádzajúce
odsúdenia, ktorých má doposiaľ evidovaných 5 v odpise z registra trestov, za rôznu úmyselnú trestnú
činnosť majetkovej povahy, pričom naposledy bol odsúdený a vykonal nepodmienečný trest odňatia

slobody dňa 23.01.2024 aj za rovnaký trestný čin, za aký bola na neho podaná obžaloba v predmetnej
trestnej veci.

Súd I. stupňa však nebol celkom dôsledný, pretože napriek správnemu poukázania na kriminálnu
minulosť obžalovaného a na skutočnosť, že ďalší trestný čin spáchal ani nie pol roka po prepustení

z výkonu trestu odňatia slobody, považoval za dostatočný trest odňatia slobody s podmienečným
odkladom na skúšobnú dobu, bez nariadenia probačného dohľadu.

Odvolací súd vychádzajúc z kritérií, ktorými sa má súd spravovať pri ukladaní trestu, jeho účelu,
základnej funkcie, zásad ukladania trestov a to osobitne zásadou individualizácie trestu a po

zohľadnení osoby obžalovaného ako aj okolností, za ktorých bol čin spáchaný dospel k záveru, že na
nápravu a prevýchovu obžalovaného je potrebné uložiť trest odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov
s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu, za súčasného nariadenia probačného dohľadu na 2
roky. Odvolací súd dospel k záveru, že okolnosti prípadu ako aj osoba obžalovaného si vyžadujú
prísnejšiu kontrolu, a to probáciu – dohľad probačného a mediačného úradníka nad obžalovaným

počas skúšobnej doby, a to s ohľadom na zistenie, že obžalovaný po spáchaní skutku čiastočne
zmenil spôsob svojho života, pretože je zamestnaný a má vytvorené bytové podmienky. Zároveň
ustanovil obžalovanému povinnosť spočívajúcu v príkaze riadne plniť svoje pracovné povinnosti, udržať
si zamestnanie a preukazovať probačnému a mediačnému úradníkovi zdroj svojho príjmu. Povinnosťou
obžalovaného počas skúšobnej doby a trvania probačného dohľadu bude aktívne spolupracovať

s probačným a mediačným úradníkom, ktorý bude napomáhať obžalovanému lepšie prekonať svoje
problémy s cieľom, aby v budúcnosti viedol riadny život. Odvolací súd pripomína, že nedostatočná
spolupráca pri výkone kontroly formou probácie môže spôsobiť, že súd rozhodne o neosvedčení sa
odsúdeného a o nariadení výkonu trestu odňatia slobody v ústave na výkon trestu odňatia slobody.

Podľa § 321 ods. 1 Tr. por. odvolací súd zruší napadnutý rozsudok
písm. b) Tr. por. - pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť
jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre
rozhodnutie,
písm. e) Tr. por. - ak je uložený trest neprimeraný.

Podľa § 321 ods. 2 Tr. por., ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo ods. 3, odvolací
súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací súd zrušíhoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste ako aj ďalšie výroky, ktoré majú
vo výroku o vine svoj podklad.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. por., odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie
urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo
doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže odvolací súd
zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech
obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania poškodeného, ktorý

uplatnil nárok na náhradu škody.

S poukazom na uvedené odvolací súd po zrušení napadnutého rozsudku vo výroku o treste rozhodol
sám rozsudkom tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, pretože odvolanie prokurátorky
bolo čiastočne dôvodné.

Takto uložený trest podľa názoru odvolacieho zodpovedá všetkým okolnostiam prípadu, osobe
páchateľa, dobe od spáchania trestného činu i dobe, po ktorú sa viedlo trestné stíhanie. Je primeraný a
schopný splniť funkciu ochrany spoločnosti i prevencie (individuálnej i generálnej) a zároveň vyjadruje
aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

V ostatných častiach zostáva napadnutý rozsudok nezmenený.

Výroky tohto rozsudku boli prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.

(§ 306 ods. 1 Tr. por.)