Rozsudok – Život a zdravie ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, January 13, 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2To/15/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8323010792
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivo Maruščák

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:8323010792.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Iva Maruščáka a sudcov JUDr. Moniky

Halkociovej a JUDr. Mariána Sninského, na verejnom zasadnutí konanom dňa 13.01.2026, v trestnej
veci obžalovaného A. B. pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných
látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 3, ods. 4 písm.
c/, ods. 6 písm. b/ Tr. zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné
sp. zn. 1T/82/2023 zo dňa 09.01.2025, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b), c) Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. poriadku

Obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom
C., prechodne bytom D.
XXXX, E. D., okr. C., adresa
na doručovanie písomností: D.
XXXX, E. D., okr. C.,

uznáva sa za vinného, že

od presne nezistenej doby, najneskôr od mesiaca apríl 2022, neoprávnene kupoval a neoprávnene si
zadovažoval psychotropné látky, a to bielu kryštalickú látku metamfetamín, ktorú v rôznych množstvách
neoprávnene prechovával vo svojej dispozícii pri sebe, ako aj na iných miestach v meste F. a blízkom

okolí, pričom dňa 9.11.2022 túto (bielu kryštalickú látku metamfetamín) látku neoprávnene poskytol aj
G. H. z F., ako odmenu za poskytnutú taxi-službu, a to naposledy
dňa 9.11.2022, kedy mu odovzdal 1 kus papierovej skladačky s bielou kryštalickou látkou o hmotnosti
0,07 g (70 mg) s priemerným 34,3 % obsahom metamfetamínu, obsahujúcu 24 mg absolútneho
metamfetamínu, a 1 kus papierovej skladačky s bielou kryštalickou látkou o hmotnosti 0,15 g s
priemerným 19,2 % obsahom metamfetamínu,
obsahujúcu 29 mg absolútneho metamfetamínu, a v ten istý deň 09.11.2022 po predchádzajúcej

dohode prišiel s úmyslom predať túto bielu kryštalickú látku I. C. k reštaurácii J. na sídlisku K. v F.,
pričom k predaju nedošlo, nakoľko bol dňa 09.11.2022, v čase o 14:55 hod. zadržaný príslušníkmi
polície spolu aj s G. H. a následne pri vykonaní osobnej prehliadky u A. B., prehliadky iných
priestorov a pozemkov v osobnom motorovom vozidle zn. Škoda Fabia ev.č. F. XXX L. a domovej
prehliadky u A. B. bolo okrem iných vecí dôležitých pre trestné konanie zaistené 1 kus igelitové
vrecúško s obsahom bielej kryštalickej látky o celkovej hmotnosti 0,382 g, obsahujúce metamfetamín
s prímesou dimetylsulfónu (MSM), s priemernou koncentráciou účinnej látky metamfetamínu 35,4%

hmotnostných metamfetamínu, obsahujúcej 135 mg absolútneho metamfetamínu a 1 kus igelitové
vrecúško s obsahom bielej kryštalickej látky o celkovej hmotnosti 0,475 g, obsahujúce metamfetamíns prímesou dimetylsulfónu (MSM), s priemernou koncentráciou účinnej látky metamfetamínu 70,7 %
hmotnostných metamfetamínu, obsahujúcej 336 mg absolútneho metamfetamínu, pričom podľa zákona
č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch patrí účinná látka

metamfetamín do II. skupiny psychotropných látok, a u G. H. bol zaistený, ktorý mu odovzdal obžalovaný
zaposkytnutútaxislužbu,jedenkuspapierovejskladačkysbieloukryštalickoulátkouohmotnosti0,07gs
priemerným 34,3 % obsahom metamfetamínu, obsahujúcu 24 mg absolútneho metamfetamínu, a jeden
kus papierovej skladačky s bielou kryštalickou látkou o hmotnosti 0,15 g s priemerným 19,2 % obsahom
metamfetamínu, obsahujúcu 29 mg absolútneho metamfetamínu, pričom podľa zákona č. 139/1998 Z. z.

o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov patrí účinná
látka metamfetamín do II. skupiny psychotropných látok,

t e d a

neoprávnene obchodoval so psychotropnou látkou vo väčšom množstve, a sčasti konal bezprostredne

smerujúc k neoprávnenému obchodovaniu so psychotropnou látkou,

č í m s p á c h a l

zločin neoprávnená výroba a obchodovanie s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa § 173 ods.

1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona v znení účinnom od 06.08.2024, sčasti v štádiu pokusu trestného činu
podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona v znení účinnom od 06.08.2024.

Z a t o m u u k l a d á :

Podľa § 173 ods. 2 Tr. zákona v znení účinnom od 06.08.2024 trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch)
rokov.

Podľa § 51 ods. 1 Tr. zákona za podmienok uvedených v § 49 ods. 1 Tr. zákona výkon trestu odňatia

slobodypodmienečneodkladáazároveňukladáprobačnýdohľadnadjehosprávanímvskúšobnejdobe.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zákona ustanovuje skúšobnú dobu na 4 (štyri) roky.

Podľa § 51 ods. 3 písm. b) Tr. zákona súd ukladá obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania

alkoholických nápojov a iných návykových látok.

Podľa § 51 ods. 4 písm. h) Tr. zákona súd ukladá povinnosť spočívajúcu v príkaze podrobiť sa súčinnosti
s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo
inému výchovnému programu, najmä psychologickému výcviku.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zákona trest prepadnutia veci: mobilný telefón zn. Honor 20 Pro.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uznal obžalovaného A. B. vinným pre zločin neoprávnená výroba
a obchodovanie s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa § 173 ods. 1, ods. 2 písm. b/, ods.

3 písm. a/ s poukázaním na § 138 písm. j/ Tr. zákona v znení účinnom od 6. augusta 2024, sčasti v
štádiu pokusu trestného činu podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona v znení účinnom od 6. augusta 2024, na tom
skutkovom základe, že

- od presne nezistenej doby neoprávnene obchodoval s bielou kryštalickou látkou metamfetamínom,

ktorúnajneskôrodmesiacajúl2022aždodňakedybolzadržanýpolíciou,dňa09.11.2022,neoprávnene
poskytoval, predával osobe mužského pohlavia, ktorá s ním komunikovala prostredníctvom telefónnej
stanice účastníckeho čísla +XXX XXX XXX XXX registrovaná na meno A. M., N. XX, F., osobe mužského
pohlavia, ktorá s ním komunikovala prostredníctvom telefónnej stanice účastníckeho čísla +XXX XXX
XXX XXX registrovaná na meno C. B., L. XXX, osobe mužského pohlavia, ktorá s ním komunikovala

prostredníctvom telefónnej stanice účastníckeho čísla +XXX XXX XXX XXX registrovaná na meno O.O., I. X, F., osobe mužského pohlavia, ktorá s ním komunikovala prostredníctvom telefónnej stanice
účastníckeho čísla +XXX XXX XXX XXX registrovaná na meno O. C., L. XXX, ako aj ďalším osobám,
s ktorými si predaj drogy dohadoval telefonicky, za rôzne ceny pričom ceny určoval prevažne slovným

spojením: „40 za polku..; jednotka za 80..“; „Dúfam, že si mu nepovedal, že po 60 gram... Lebo ja
mu určite po 60 gram nedám.“; „Kubík hej, ale gram nie.“ a podobne, pričom dňa 9.11.2022 túto látku
neoprávnene poskytol aj G. H. z F., ako odmenu za poskytnutú taxi-službu a to naposledy dňa 9.11.2022,
kedy mu odovzdal 1 kus papierovej skladačky s bielou kryštalickou látkou o hmotnosti 0,07 g (70
mg) s priemerným 34,3% obsahom metamfetamínu, obsahujúcu 24 mg absolútneho metamfetamínu,

a 1 kus papierovej skladačky s bielou kryštalickou látkou o hmotnosti 0,15 g s priemerným 19,2%
obsahom metamfetamínu, obsahujúcu 29 mg absolútneho metamfetamínu, a v ten istý deň 09.11.2022
po predchádzajúcej dohode prišiel s úmyslom predať túto bielu kryštalickú látku I. C. k reštaurácii J. na
sídlisku K. v F., pričom k predaju nedošlo, nakoľko bol dňa 09.11.2022, v čase o 14:55 hod. zadržaný
príslušníkmi polície spolu aj s G. H. a následne pri vykonaní osobnej prehliadky u A. B., prehliadky
iných priestorov a pozemkov v osobnom motorovom vozidle zn. Škoda Fabia ev.č. F. XXX L. a domovej

prehliadky u A. B. bolo okrem iných vecí dôležitých pre trestné konanie zaistené 1 kus igelitové vrecúško
s obsahom bielej kryštalickej látky o celkovej hmotnosti 0,382 g, obsahujúce metamfetamín s prímesou
dimetylsulfónu (MSM), s priemernou koncentráciou účinnej látky metamfetamínu 35,4% hmotnostných
metamfetamínu, obsahujúcej 135 mg absolútneho metamfetamínu a 1 kus igelitové vrecúško s
obsahom bielej kryštalickej látky o celkovej hmotnosti 0,475 g, obsahujúce metamfetamín s prímesou

dimetylsulfónu (MSM), s priemernou koncentráciou účinnej látky metamfetamínu 70,7 % hmotnostných
metamfetamínu, obsahujúcej 336 mg absolútneho metamfetamínu, pričom podľa zákona č. 139/1998
Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch patrí účinná látka metamfetamín
do II. skupiny psychotropných látok, a u G. H. bol zaistený jeden kus papierovej skladačky s bielou
kryštalickoulátkouohmotnosti0,07gspriemerným34,3%obsahommetamfetamínu,obsahujúcu24mg

absolútneho metamfetamínu, a jeden kus papierovej skladačky s bielou kryštalickou látkou o hmotnosti
0,15 g s priemerným 19,2% obsahom metamfetamínu, obsahujúcu 29 mg absolútneho metamfetamínu,
pričom podľa zákona č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v
znení neskorších predpisov patrí účinná látka metamfetamín do II. skupiny psychotropných látok.

Za to mu súd podľa § 173 ods. 3 Tr. zákona v znení účinnom od 06.08.2024, prihliadajúc v zmysle §
38 ods. 2 Tr. zákona, na § 36 písm. j) Tr. zákona, podľa § 46 Tr. zákona uložil trest odňatia slobody 7
(sedem) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona, súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do

ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zákona mu uložil trest prepadnutia veci: mobilný telefón zn. Honor 20 Pro.

Návrh prokurátora na uloženie ochranného opatrenia - ochranného dohľadu obžalovanému podľa § 76

ods. 1 Tr. zákona zamietol.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu
odvolanie. V jeho dôvodoch po rekapitulácii výroku odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že súd
pri jeho odsúdení nesprávne vyhodnotil skutkový a právny stav veci. Zároveň súd porušil zásady „in

dubio pro reo" a kontradiktórnosti trestného konania. Súd ho uznal vinným, že údajne neoprávnene
poskytoval, predával osobe mužského pohlavia, ktorá s ním komunikovala prostredníctvom telefónnej
stanice účastníckeho čísla +XXX XXX XXX XXX registrovaná na meno A. M., N. XX, F., osobe mužského
pohlavia, ktorá s
ním komunikovala prostredníctvom telefónnej stanice účastníckeho čísla +XXX XXX XXX XXX

registrovaná na meno C. B., L. XXX, osobe mužského pohlavia,
ktorá s ním komunikovala prostredníctvom telefónnej stanice účastníckeho čísla +XXX XXX XXX XXX
registrovaná na meno O. O., I., F., osobe mužského pohlavia, ktorá s ním komunikovala prostredníctvom
telefónnej stanice účastníckeho čísla + XXX XXX XXX XXX registrovaná na meno O. C., L. XXX. Voči
takto formulovanému skutku nie je možná reálna právna obrana, nakoľko ani počas prípravného a ani

počas súdneho konania nedošlo k identifikácií týchto osôb mužského pohlavia, neboli zabezpečené
výpovede týchto osôb a ani žiadnym spôsobom nedošlo k preukázaniu ničím nepodložených tvrdení
OČTK, ktoré súd prevzal do rozsudku bez akéhokoľvek podloženia reálnymi dôkazmi. Počas celého
trestného konania nedošlo k tomu, aby bolo relevantne preukázané, že osoba zachytená na záznamochz telekomunikačnej prevádzky bol práve on. V súvislosti s uvedeným poukázal na § 235 písm. c)
Tr. poriadku a na skutočnosť, že už samotná obžaloba nemala byť zo strany súdu prijatá z dôvodu
nedostatkov skutkových viet obžalobných návrhov. V súvislosti s týmto dôvodom odvolania poukázal na

skutočnosť, že, aby obžaloba v prípade „distribúcie drogy", ako pokračovacieho trestného činu, spĺňala
kogentnú náležitosť stanovenú v § 235 písm. c) Tr. poriadku, je absolútne nevyhnutné, aby skutková
veta v rámci obžalobného návrhu obsahovala individualizáciu každého jedného čiastkového útoku
„distribúcie drogy" ako skutku samotného, a to tak, aby každý jeden takýto čiastkový útok nemohol byť
zamenený s iným čiastkovým útokom. Tento svoj právny názor podkladá uznesením Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. 2Tost/35/2015, ktoré bolo ako judikát pod č. R 51/2016 zverejnené v Zbierke
stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 6/2016. Ďalším dôvodom odvolania je fakt, že výrok skutku,
za ktorý bol odsúdený, je v rozpore s odôvodnením napádaného rozhodnutia. V skutku je uvedené,
že mal poskytovať, predávať neznámym osobám, s ktorými komunikoval prostredníctvom telefónnej
stanice účastníckych čísel, no v odôvodnení sa už uvádza tvrdenie, že komunikoval s osobami, ktoré
dané telefónne stanice účastníckych čísel vlastnia a to bez akéhokoľvek dôkazu alebo stotožnenia

týchto konkrétnych osôb. Táto skutočnosť spôsobuje, že napádané rozhodnutie je nepreskúmateľné.
K údajnému štádiu pokusu predaja osobe I. C. poukázal na skutočnosť, že tento svedok odmietol
vypovedať ako v prípravnom konaní, tak aj súdnom konaní. Pozornosť odvolacieho súdu chce upriamiť
na skutočnosť, že nikdy nedošlo k identifikácie osoby, s ktorou mala prebehnúť komunikácia dňa
09.11.2022 pred jeho zadržaním a rovnako aj či túto komunikáciu vykonal on. Čiže tvrdenie okresného

súdu ohľadne toho, že sa malo jednať o osobu I. C., je taktiež ničím nepodložené a opätovne tu
došlo iba k prebratiu argumentácie OČTK bez opory v zabezpečených a vykonaných dôkazoch. Taktiež
tvrdenie, že by prebehol predaj pervitínu tejto osobe, keby nedošlo k jeho zadržaniu, je taktiež ničím
nepodložené. Z absolútnej logiky veci ak by malo reálne dôjsť k predaju pervitínu I. C., prečo by bol
zadržanýtesnepredtýmtopredajomnaparkovisku,kdesamalsňoupodľaobžalobyarozsudkustretnúť

a prečo OČTK nepočkali na reálne prebehnutie tohto predaja? K uznaniu viny za skutky na základe
výpovede svedka H. uviedol, že súd sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s rozsiahlymi námietkami,
ktoré sa týkali dôveryhodnosti hlavne motivácie svedka H.. Svedok H. bol zadržaný spoločne s ním,
no po jeho výpovedi, kde uviedol, že pervitín, ktorý mal pri sebe, mal odo neho, bol prepustený.
Obvinenie za držbu v dobe zadržania mu bolo vznesené až po tom, čo na to upozornil pri svojej

žiadosti o prepustenie z väzby, takmer po 4 mesiacoch od zadržania, podľa priloženého trestného
spisu. Tomuto svedkovi nebol ani odobratý vodičský preukaz, aj keď v dobe zadržania viedol motorové
vozidlo preukázateľne pod vplyvom omamných a psychotropných látok - mal pozitívny ster z pod nosa
na prítomnosť amfetamínu pri zadržaní. Na základe jeho výpovede po vznesení obvinenia sa tohto
konania dopúšťal pravidelne, no podľa OČTK nebol dôvod ani na odobratie vodičského preukazu za

preukázateľné vedenia vozidla bod vplyvom pri ich zadržaní. Svedok H., podľa znaleckých posudkov,
vykonal svoju výpoveď pred a po vznesení obvinenia pod vplyvom pervitínu, keďže tieto výpovede boli
vykonané v dobe kratšej ako 24 hod. po zadržaní. Prítomnosť metanfetamínu v jeho tele potvrdzuje
pozitívny ster a dĺžku účinku metanfetamínu lekársky posudok. Pred súdom odmietol vypovedať a aj
napriek všetkým spomenutým okolnostiam nikdy nedošlo k jeho prepočutiu v prípravnom konaní, a to

aj napriek neustálemu poukazovaniu obhajoby na túto skutočnosť už od začiatku trestného konania.
Svedok H. uviedol, že pervitín, ktorý vydal, mu mal poskytnúť on, no nikdy nebolo vysporiadané s jeho
námietkami, že jeho pervitín bol s priemerným obsahom metanfetamínu 34,3% a 19,2% a pervitín, ktorý
vydal, bol s priemerným obsahom metanfetamínu 35,4% a 70,7%. Na základe percentuálneho zloženia
sa tak jednalo o absolútne rozdielny pervitín, ktorého riedenie pri vydaných hmotnostných množstvách

by bolo nereálne a bezvýznamné. K odsúdeniu za jeho pervitín došlo len na základe jeho výpovedí,
ktoré urobil buď to pod vplyvom metanfetamínu alebo v konaní, kde mu bola zamedzená akákoľvek
obrana voči jeho tvrdeniam. Zdôrazňuje, že na papierových skladačkách, ktoré vydal H., sa nenašli
jeho odtlačky prstov ani jeho DNA, ktoré by sa na týchto predmetoch nachádzali, kebyže ich svedok
nadobudne od neho, pričom podľa jeho výpovede mu jeden predmet mal dať tesne pred ich zadržaním.

Poukázal na fakt, že papier je porézny povrch, na ktorom by sa určite zachytila jeho DNA. Vierohodnosť
svedka H. mala byť súdom vyhodnotená ako nulová, keďže jeho motivácia výpovedí bola jednoznačná,
a to zachovanie si nadštandardných výhod zo strany OČTK, počiatočné odloženie začiatku trestného
stíhania, neskôr zaistenie beztrestnosti za trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky a vedenie
vozidla pod vplyvom návykovej látky. No súd aj napriek všetkým týmto faktom považoval svedka H.

za dôveryhodného. Na základe uvedeného je preto podľa jeho názoru nesprávne posúdená okolnosť
pripočítania metanfetamínu, ktorý vydal H., jeho osobe, čím došlo k zmene právnej kvalifikácie jeho
držby omamnej a psychotropnej látky. Porušenie zásady „in dubio pro reo" vidí v tom, že aj napriek
tomu, že v konaní nebolo jednoznačne preukázané nič z tvrdení obžaloby, okrem držby, ku ktorej sadobrovoľne priznával od jeho zadržania, bol odsúdený len na základe ničím nepodložených tvrdení a
domnienok. Podľa uvedenej zásady je nutné, aby mu bola vina jednoznačne preukázaná a v prípade
pochybností sa má rozhodnúť v prospech obvineného, čo sa však v tomto konaní nestalo. Porušenie

zásady kontradiktórnosti konania vidí v skutočnosti, že súd v odsudzujúcom rozsudku, nielenže prevzal
ničím nepodložené dohady uvedené v obžalobe, ale dokonca výrazne rozšíril skutky, za ktoré ho odsúdil
oproti tým uvedeným v obžalobe. Súd sa v rozsudku snažil o odstraňovanie nedostatkov skutkových
viet v obžalobe a v neposlednom rade sa žiadnym spôsobom nevysporiadal so žiadnymi námietkami,
argumentami ani právnymi a skutkovými tvrdeniami obžalovaného. Takýto postup považuje za absolútne

jednostranný v prospech obžaloby, čo je neprípustné. Na základe uvedeného preto žiada, aby odvolací
súd napádaný rozsudok zrušil a vrátil vec prvostupňovému súdu.

Na podklade takto riadne a včas podaného odvolania, krajský súd nezistiac dôvody zrušenia
napadnutého rozsudku postupom podľa § 316 ods. 3 Tr. poriadku v zmysle § 317 ods. 1 Tr. poriadku
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým odvolateľ podal

odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc pritom na chyby
odvolaním nevytýkané, pokiaľ by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku a
zistil, že odvolanie obžalovaného je (čiastočne) dôvodné.

V prvom rade je potrebné uviesť, že z dôvodov napadnutého rozsudku vyplýva, ktoré dôkazy boli

pred súdom prvého stupňa vykonané, ako aj to, ktoré skutočnosti z jednotlivých dôkazov vyplynuli.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva skutočnosť, ako prvostupňový súd jednotlivé dôkazy
hodnotil. V tomto smere sú dôvody napadnutého rozsudku podrobné a preto na tieto krajský súd
odkazuje.

Aj preto vzhľadom na uvedené a na skutočnosť, že odvolacie konanie pred krajským súdom je v spojení
s konaním pred okresným súdom – konaním tvoriacim jeden celok, keďže predmet konania je totožný –
krajský súd nemal dôvod opätovne bližšie rekapitulovať (opakovať) dôkazy a skutočnosti z nich plynúce,
na podklade ktorých prvostupňový súd urobil záver o skutkových zisteniach tak, ako sa preniesli do
skutkovej vety odvolaním napadnutého rozsudku .

Krajský súd preto upriamil pozornosť predovšetkým na reakciu proti odvolacím námietkam
obžalovaného, pričom zohľadnil len tie, ktoré sú právne relevantné, týkajúce sa podstaty (predmetu)
konania, majúce vplyv na posúdenie zákonnosti a dôvodnosti odsúdenia obžalovaného a uloženého
(určeného) mu druhu a výmery trestu.

Súčasne platí, že podstatná časť týchto námietok obžalovaného, ktorými argumentoval, už boli
prednesené v priebehu dokazovania v konaní pred súdom prvého stupňa, s ktorými sa v odôvodnení
napadnutého rozsudku prvostupňový súd vysporiadal a ktoré si aj krajský súd (čiastočne) osvojil.

Najsamprv krajský súd považuje za potrebné zvýrazniť, že každý obžalovaný v rámci práva na obhajobu
má právo brániť sa, ako uzná za vhodné, uvádzať všetky skutočnosti, argumenty na svoju obranu, oproti
skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a dôkazom o nich, v rámci toho príkladmo aj uvádzať nepravdu
(nesmie však nikoho krivo obviniť), ak to má osvedčiť jeho obhajobnú argumentáciu, keďže dôkazné
bremeno znáša štát prostredníctvom žalobcu, ktorým je prokurátor.

Nosúčasneplatí,žesúdprihodnotenívykonanýchdôkazov(vovzájomnýchsúvislostiach)jednotlivoako
aj v celom ich súhrnne v súlade s pravidlami stanovenými pre hodnotenie dôkazov bez toho, aby narušil
rovnováhuhodnoteniadôkazov,produkovanýchakovprospechtakajvneprospechobžalovaného,musí
prihliadať na obranu obžalovaného v kontexte všetkých dôkazov, a teda či argumentácia obžalovaného

v rámci obhajoby sa nevymyká pravidlám logiky, inak povedané, či skutočnosti, ktoré obžalovaný v rámci
obhajoby tvrdí, sú ním predkladanými dôkazmi, resp. argumentmi nielen overiteľné, ale či sú súčasne
aj spôsobilé dôkazy predložené
spolu s obžalobou spochybniť, či dokonca vyvrátiť do takej miery, že prokurátor nie je schopný uniesť
dôkazné bremeno a bez rozumných pochybností nie je možné potom na ich podklade obžalovaného

uznať vinným zo spáchania žalovanej trestnej činnosti.

V tejto súvislosti je preto potrebné uviesť, že pôvodná argumentácia obžalovaného prezentovaná
v rámci obrany na hlavnom pojednávaní ako aj v prípravnom konaní nemá (vždy) oporu vo vykonanomdokazovaní, resp. niektoré dôkazy účelovo hodnotil a vykladal vo svoj prospech, nie úplne a bez
konfrontácie s dôkazmi inými produkovanými v rámci dokazovania.

Krajský súd teda po splnení si prieskumnej povinnosti konštatuje, že súd prvého stupňa síce vykonané
dôkazy hodnotil spôsobom uvedeným v § 2 ods. 12 Tr. poriadku a takýmto postupom dospel k skutkovým
a následne právnym záverom, no krajský súd súčasne zistil, že v tomto konaní neboli v súlade
s pravidlami stanovenými pre hodnotenie dôkazov vyhodnotené všetky dostupné dôkazy potrebné na
zistenie skutkového stavu veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti a to v rozsahu nevyhnutnom na

spravodlivé rozhodnutie, následkom čoho toto pochybenie sa prenieslo do chýb napadnutých výrokov
rozsudku, najmä pre nejasnosť a neúplnosť týchto skutkových zistení, keďže sa súd nevysporiadal so
všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie. (§ 321 ods. 1 písm. b/, c/ Tr. poriadku).

Nadväzujúc na uvedené zistenie si krajský súd musel čiastočne osvojiť argumentáciu obžalovaného v
rámci odvolacích námietok, konkrétne vo vzťahu k časti skutku - skutkovej vety - výroku napadnutého

rozsudku, ktorú okresný súd doplnil sám nad rámec pôvodného znenia skutkovej vety výroku
obžalobného návrhu, kde skutkové okolnosti doplnené okresným súdom mali napĺňať aj kvalifikačný
znak zločinu neoprávnená výroba a obchodovanie s omamnou látkou a psychotropnou látkou aj podľa
§ 173 ods. 3 písm. a/ Tr. zákona (závažnejším spôsobom konania) s poukázaním na § 138 písm. j/ Tr.
zákona v znení účinnom od 06.08.2024, a teda na viacerých osobách.

V tejto súvislosti okresný súd na strane 12 - 15 napadnutého rozsudku jednak sumarizuje konkrétne
zaistené mobilné telefónny (s poukazom na znalcom zistený ich obsah) vydané obžalovaným a svedkom
H., a jednak doslovnou citáciou vybraného obsahu prepisu telefonických hovorov medzi obžalovaným
a menovanými osobami, na ktoré mali byť telefonické stanice evidované u konkrétnych operátorov, kde
tomu ešte pred tým predchádzala presná citácia komunikácie obžalovaného a svedkyne I. C. na str.

11-12 rozsudku, ktorej sa mal obžalovaný podľa rozsudku okresného pokúsiť predať psychotropné látky.
Následne okresný súd takto vykonané dôkazy a skutočnosti z nich plynúce potom vyhodnotil tak že :
„Súd na tomto mieste poukazuje na už citovanú komunikáciu, ktorá predchádzala pokusu predať pervitín
I. C..
Podľa názoru súdu všetky vyššie uvedené komunikácie obžalovaného s tretími osobami ako aj mnohé

ďalšie, ktorých prepis bol na hlavnom pojednávaní prečítaný, svedčia bez akýchkoľvek pochybností
o tom, že sa dohaduje predaj pervitínu, ktorý pre tieto osoby zabezpečoval práve obžalovaný a to
najneskôr od mesiaca júl 2022 – tento dátum je uvedený aj v skutkovej vete výroku o vine tohto rozsudku
preto, lebo od tohto dátumu je konanie obžalovaného preukázané doslovnými prepismi záznamov
telekomunikačnej prevádzky.

Súd konštatuje, že prevažná väčšina svedkov odmietli vypovedať v prípravnom konaní z dôvodu, aby
si neprivodili vlastné trestné stíhanie: A. M., I. C., C. B., J. F., O. O., P. Q., J. B., R. B., I. N., Q. B., S.
T., U. D., K. J., U. H., O. B., C. B., O. C., C. J..
Podľa názoru súdu je prirodzené, že svedkovia využili svoje právo a odmietli vypovedať z dôvodu, ktorý
uvádzali - a to z obavy, aby si svojou výpoveďou nespôsobili nebezpečenstvo trestného stíhania.

Aj z prepisov telekomunikačnej prevádzky je zrejmé, že osoby používajúce telefónne stanice
registrované na ich mená komunikovali o nákupe pervitínu a pravdivá svedecká výpoveď by mohla
vystaviť takýchto svedkov nebezpečenstvu trestného stíhania.
Názor obhajcu, že je nevyhnutné stotožnenie osôb používajúcich telefónne stanice registrované na
konkrétne mená, nemôže obstáť rovnako ako predstava, že svedkovia budú vypovedať o vlastných

nákupoch drog od obžalovaného. Ak by toto malo byť podmienkou dôvodného obvinenia (a neskôr
odsúdenia), takéto obchodovanie s drogami by bolo v praxi nestíhateľné, ak by nebolo súčasne zaistené
kvalifikované množstvo drogy pri práve realizovanom obchode - predaji viacerým osobám súčasne.
Záznamom telekomunikačnej prevádzky obžalovaného zodpovedajú aj záznamy zo sledovania, ktorými
sa preukázal kontakt A. B. s C. B., s O. O., I. N. a ďalšími osobami.“

Krajský súd si takýto spôsob hodnotenia dôkazov a z nich plynúcich záverov (podľa procesného sudcu)
okresným súdom osvojiť nemohol.
V prvom rade je z opísaného postupu okresného súdu zrejmé, že oprel svoj záver o prepis zvukových
záznamov telekomunikačnej prevádzky (OČTK sledovaných) telefonických staníc používaných
obžalovaným a osobami, ktoré mali byť označené menom a priezviskom, čo treba chápať tak (ako súd

uvádza), že ide o osobu, ktorá komunikovala prostredníctvom telefónnej stanice daného účastníckeho
čísla registrovanej na meno tej, ktorej osoby.
Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku konštatuje, že nemal pri vykonaní týchto dôkazov
reálne zistenú (dokázanú) identitu osôb komunikujúcich s účastníckou stanicou, ktorú mal používaťobžalovaný (sám označil telefónne čísla, ktoré mal v tom čase používať) a v čase zaznamenanej
telekomunikačnej komunikácie, čo okresný súd ani nepovažoval za skutočnosť podstatnú pre
dokazovanie aj napriek tomu, že tieto osoby mali byť tzv. „zákazníkmi“ obžalovaného pri obchodovaní

s drogami, pričom táto skutková okolnosť, (súčet osôb prevyšuje zákonom predpokladaný počet troch
osôb a viac) je okresným súdom hodnotená ako obchodovanie na viacerých osobách podľa § 138 písm.
j/ Tr. zákona v spojení s ust. § 127 ods. 12 Tr. zákona.
Platí teda, čo okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku ani nepopiera, že totožnosť hovoriacich
osôb nebola procesne zákonným spôsobom preukázaná – napríklad osvedčením iných osôb spoznajúc

ich hlas, či dokonca vykonaním hlasovej expertízy (fonoskopia), čo podľa názoru krajského súdu prepis
hovoru tzv. osoby A s osobou B, teda jeho obsah, je bez reálneho stotožnenia hlasov týchto osôb (tzv.
zákazníkov), skutočnosťou s minimálnou dôkaznou hodnotou ako usvedčujúci dôkaz viny obžalovaného
v posudzovanom prípade, bez toho, aby k tomu reálne pristúpili dôkazy ďalšie, ktoré by obsah týchto
hovorov a totožnosť osôb osvedčovali, o to viac, ako bude neskôr bližšie rozvedené, že existuje
podozrenie, že osoby, na ktoré boli registrované telefónne stanice, ktorých hovory boli zaznamenané,

mali bežne umožniť iným osobám (požičať) používať ich telefónne prístroje.
V tejto súvislosti je na mieste potom tiež zvýrazniť, že okresný súd zjavne sám vykonal analýzu obsahu
prepisu prečítaním hovorov (ako to plynie z obsahu dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní a
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia) a opäť, ako sám konštatuje, že bez rozumných pochybností
ustálil tzv. "rozkryjúc legendu", čiže výrazy, slovné spojenia a hovorový slang ako komunikáciu

o objednávaní, obchodovaní, a teda zadovažovaní (obchodovaním § 135b ods. 2 Tr. zákona)
psychotropných látok týmto nestotožneným osobám obžalovaným.
V kontexte už uvedeného aj v tomto prípade je potom dôkazná hodnota takéhoto záveru okresného
súdu zásadne spochybnená, keďže, aspoň sa tak javí, okresný súd nahradil chýbajúce dôkazy svojou
subjektívnou úvahou alebo intuíciou, za situácie, ak svedkovia (údajní kupujúci) po zákonom poučení

odmietli vypovedať a nevysvetlili, čo pod týmito - výrazmi, slovnými spojeniami a hovorovým slangom -
rozumeli, ak neexistuje iný dôkaz - napríklad expertíza látky zaistenej bezprostredne po takomto hovore,
resp. výpoveď konzumenta, ktorý potvrdzuje prevzatie (od obžalovaného) a následne užitie takejto
látky opisujúc súčasne svoje pocity po jej užití, či sa cítil ako po požití psychotropnej látky opierajúc sa
príkladmo o svoje predchádzajúce skúsenosti ako užívateľa týchto látok.

V tejto súvislosti uvedený záver krajský súd opiera o sumár dôkazov vykonaných okresným súdom na
hlavnom pojednávaní, z ktorého okrem iného plynie, že z výpovede svedka S. Q. na č. l. 94 (a rovnako
tak aj svedka A. C. na č.l.1108-1109), že mal požičať svoj mobilný telefón svedkovi O. O., ktorého potom
ostatne menovaný mal volať obžalovanému A. B., resp. iným jemu neznámym osobám. Inak povedané,
po prehratí zvukového záznamu telekomunikačnej prevádzky medzi sledovanou telefonickou stanicou,

ktorú mal používať obžalovaný a telefónnou stanicou registrovanou na jeho meno (aj sv. A. C.) svedok
nespoznáva svoj hlas a pripúšťa, že v tom období mohol byť v kontakte práve so svedkom O., ktorý si
bežne vedel sám mobil vypýtať, lebo si „potrebuje niečo súrne zavolať“. Rovnako tak svedok I. B. (č.
l. 118 - 120) priznal, že mohol v minulosti mať viac telefónnych čísel a svoj telefón používať tak, že
ho požičiaval iným osobám, či dokonca mal darovať konkrétne SIM kartu registrovanú na svoje meno

osobe V. J. (jedna z osôb, ktorej mal podľa operatívnych informácii polície obžalovaný zadovažovať
psychotropné látky- pozn. krajského súdu).
Ďalší svedkovia, ktorí vo veci neodmietli vypovedať napríklad C. M. (č. l. 89- 91), P. Q. (č. l. 83 - 85) ako
aj už spomínaný svedok I. B. (č. l. 118 - 120) uviedli, že buď obžalovaného osobne nepoznajú alebo
nemajú nič spoločné s drogami a nemajú žiadnu vedomosť o tom, či obžalovaný obchodoval s drogami.

Pokiaľ ide o výpoveď svedka S. V. na č.l. 102-104 v nej uvádza, až po prehratí zvukového záznamu
vrámcidokazovania,kedymalspoznaťsvojhlasahlasobžalovaného,žesichcelodobžalovanéhokúpiť
marihuanu, no bol to zo strany obžalovaného podvod, preto nič nekúpil, podľa názoru krajského súdu
však v posudzovanom prípade platí, že ani v jednom z prípadov pokiaľ ide o zaistené veci (psychotropné
látky) a predmety určené na užívanie psychotropných látok, neboli spojené s tzv. marihuanou, resp. s

jej užívaním (ani zistené stopové prvky), ktorá podľa zákonnej kategorizácie patrí medzi omamné látky.
Z uvedeného je možné uzavrieť, že produkované výpovede svedkov, keďže drvivá väčšina z vypočutých
svedkov (A. M., I. C., C. B. ...) ako ich vecne správne sumarizuje v odôvodnení rozsudku aj okresný súd,
odmietli vypovedať, neponúkajú žiadne konkrétne skutočnosti o tzv. drogovej činnosti obžalovaného,
no najmä nevysvetľujú, neosvedčujú slangové výrazy, tzv. legendu používanú v zaznamenanej

telefonickej komunikácii medzi telefonickými stanicami registrovanými na mená konkrétnych osôb
a stanicou, ktorú mal používať obžalovaný, tak aby bolo možné túto komunikáciu tzv. rozšifrovať a bez
rozumných pochybností označiť, že práve teraz v tomto zvukovom zázname komunikujú o zadovažovaní
(obchodovaní) psychotropných látok.Za danej situácie pokiaľ v podstate všetci svedkovia aj vymenovaní v skutkovej vete napadnutého
rozsudku odmietli vypovedať, resp. aj u tých svedkov, čo vypovedali, nebol vysvetlený význam slov
a to ani vykonaním príkladmo expertízneho skúmania a nebola bezprostredne po tejto komunikácii,

či v rozumnej súvislosti s touto komunikáciou zaistená konkrétna psychotropná látka, ktorá by túto
interpretáciu okresného súdu potvrdila, zostáva obsah hovorov, aspoň sa tak javí rovine (v tomto štádiu
dokazovania) neoveriteľnej hypotézy.
V tomto kontexte potom už vôbec nemôže obstáť argumentácia okresného súdu spočívajúca v tom, že
záver o preukázanom obsahu a význame komunikácie medzi obžalovaným a nestotožneným osobami

- o obchodovaní s psychotropnými látkami, má predsa nepriamo osvedčovať postoj v napadnutom
rozsudku vymenovaných (v procesnom postavení) svedkov, ktorí po zákonnom poučení podľa § 130
ods. 2 Tr. poriadku využijúc svoje zákonné právo odmietli vypovedať, nakoľko podľa okresného súdu
pochopiteľne (krajský súd stále zvýrazňujúc - bez osvedčenia a spojenia ich totožnosti s osobami,
ktoré boli zachytené na zvukových záznamoch a prepisoch) by si tým, mohli privodiť nebezpečenstvo
trestného stíhania.

Nie je predsa možné využitie práva subjektu trestného konania v procesnom postavení svedka po
zákonom poučení odmietnuť vypovedať podľa § 130 ods. 2 Tr. poriadku spájať so záverom o tzv. „akoby
priznaní sa osoby“, ktorá odmietla vypovedať „k svojmu protiprávnemu konaniu“ a už vôbec neprichádza
do úvahy, aby takéto konanie osoby v procesnom postavení svedka - odmietnutie výpovede, lebo by
si mohol svedok privodiť sebe alebo blízkej osobe trestné stíhanie - malo usviedčať obžalovaného zo

spáchania konkrétneho trestného činu (pozri rozhodovaciu činnosť EĽSP, Ústavného súdu SR k čl. 7
ods. 5 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/343 z 09. marca 2016 o posilnení určitých
aspektov prezumpcie neviny a práva byť prítomný na konaní pred súdom v trestnom konaní (ďalej aj
len „smernica 2016/343“).

Napokon krajský súd už opakovane uzatvára a súčasne zvýrazňuje, že si nedovoľuje spochybňovať
priebeh a výsledky sledovania osôb podľa § 113 Tr. poriadku operatívnymi pracovníkmi OČTK
v posudzovanom prípade, aj na podklade ktorých má okresný súd za preukázané osobný kontakt
obžalovaného s konkrétnymi osobami napríklad s C. B., O. N., I. N. a ďalšími osobami, a tým aj obsah
komunikácie a totožnosť osoby o tzv. obchodovaní s drogami, tak v tejto súvislosti krajský súd musí

poukázať na to, že pokiaľ obsah spisu – dôkazy, ktoré procesný sudca preniesol do dokazovania na
hlavnom pojednávaní, neobsahuje ďalšie dôkazy osvedčujúce totožnosť týchto osôb zachytených na
fotografiáchvspoločnostiobžalovaného, čiužvýsluchominýchosôb(potvrdzujúciichtotožnosť,ideálne
dokonca ich opoznaním), alebo prostriedkami zo štátnych (policajných) databázy (evidencia osobných
dokladov), potom opäť výsledok takéhoto vyšetrovacieho úkonu, jeho dôkazná hodnota je zásadne

spochybnená - a rovnako ako v prípade zvukových záznamov - je možné len predpokladať v rovine
hypotézy, že ide o tieto konkrétne osoby, čo opäť ako dôkaz o vine obžalovaného o tzv. obchodovaní
s drogami s viacerými osobami nemôže obstáť.
Zhrnúc doposiaľ uvedené preto krajský súd si nemohol osvojiť záver okresného súdu o dôvodnom
rozšírení skutku (skutkovej vety) výroku napadnutého rozsudku nad rámec znenia skutkovej vety

obžalobného návrhu, ktorý by mal napĺňať zločin neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou
látkou a psychotropnou látkou aj podľa § 173 ods. 3 písm. a) Tr. zákona (závažnejším spôsobom
konania) s poukázaním na § 138 písm. j) Tr. zákona v znení účinnom od 06.08.2024, a teda na viacerých
osobách.
Na druhej strane krajský súd nepovažoval za dôvodné (argumentačne totožne ako v prípade situácie

- na viacerých osobách, a teda nebola stotožnená totožnosť komunikujúcich osôb, rovnako totožnosť
menovanej svedkyne - I. C., k odovzdaniu „drogy“ nikdy nedošlo) odvolacie námietky obžalovaného
a vo vzťahu k časti skutku – skutkových okolností - týkajúcich sa pokusu obžalovaného o predaj
psychotropných látok I. C. (§ 14 ods. 1 Tr. zákona).
V tejto súvislosti si naopak argumentáciu okresného súdu krajský súd v celosti osvojil a dopĺňajúc

ju uvádza, že z prečítanej časti prepisu zvukového záznamu telefonickej komunikácie medzi
monitorovanou telefonickou stanicou, ktorú mal používať obžalovaný a telefonickou stanicou, ktorú mal
v tom čase používať svedok B., predsa neosvedčuje len obsah prepisu hovorov (medzi obžalovaným
a menovaným svedkom), keďže osobu „C.“ B. vyslovene obžalovaný vo svojich vyjadreniach v rámci
tejto komunikácie uvádza, no súčasne platí, že aj osoba C. B. má uvádzať meno osoby I. C. (ako

objednávateľa), kde C. B. konkrétne uvádza, kde by sa mala I. C. v tom čase nachádzať (na K.), a v tejto
komunikácii bez prostredne na to samotná I. C. potvrdzuje miesto, kde sa v tom čase zdržiava, že je v
práci na K. a bude na parkovisku pri reštaurácii J., a kde aj navrhla stretnutie na zadnom parkovisku pri
tejto reštaurácii. Následne z ďalšieho prepisu hovoru medzi obžalovaným a svedkom H. bezprostrednena to (časovo) plynie, že požiadal svedka H., že potrebujú ísť niekde na K., aby prišiel pre neho do K., po
tom čo mal obžalovaného svedok H. vyzdvihnúť na uvedenom mieste, sa mali premiestniť k označenej
reštaurácií na zadné parkovisko, kde pri ostatnej komunikácií mala I. C. potvrdiť, že ju má počkať chvíľu,

že je vonku a bude ju vidieť, kde práve bezprostredne na to na uvedenom mieste mal byť v uvedený
deň 09.11.2022 v čase o 14:55 hod. obžalovaný A. B. zadržaný na J. ulici v F. spolu s G. H. a J. O. –
C., ktorého prítomnosť v tom čase v aute zase vysvetlil svedok H..
Z tejto komunikácie a vykonaných dôkazov teda plynie aj v kontexte zadržania obvineného pri sledovaní
jeho osoby v uvedený deň a čase na mieste, na ktorom sa mal dohodnúť s osobou I. C., kde celý

priebeh dohody na objednávku C. B., ktorý mal tlmočiť požiadavku I. C. obžalovanému, potvrdenie zo
strany obžalovaného, že číslo má od C. B. a následná komunikácia a navigácia zo strany menovanej,
čo osvedčuje zase výpoveď svedka H. (miesto a čas), kde sa stretnú a v akom rozsahu si
objednáva psychotropnú látku a za akú cenu, pri konfrontácii s vecami (detailne opísané v skutku
výroku napadnutého rozsudku) a predmetmi, ktoré mali byť zaistené u obžalovaného (aj s výsledkami
toxikologického vyšetrenia u obžalovaného a svedka H.), ktoré dobrovoľne vydal, resp. aj u svedka

H., za situácie, že podľa aj operatívnych informácií príslušníkov kriminálnej polície tieto psychotropné
látky mal obžalovaný priamo u seba vždy len v minimálnom rozsahu, konkrétne určenom ihneď na
predaj, tak potom je možné bez rozumných pochybností osvojiť si argumentáciu okresného súdu, že
celé toto konanie obžalovaného bezprostredne smerovalo k takzvanému zadováženiu (určenému na
predaj) psychotropných látok v prospech I. C. za vopred stanovenú cenu a vopred stanovenom rozsahu,

čo napĺňa zákonom predpokladané kritériá konania v štádiu pokusu trestného činu podľa § 14 ods. 1
Tr. zákona, keďže v tejto časti skutkového deja konal obžalovaný tak, že bezprostredne smeroval k
neoprávnenému obchodovaniu s psychotropnou látkou, avšak k dokonaniu skutku nedošlo.
Rovnako si krajský súd nemohol osvojiť námietky obžalovaného napádajúce dôveryhodnosť výpovede
svedka G. H.. Pri hodnotení všetkých vyjadrení menovaného svedka v tejto trestnej veci ako

bezprostredne po zadržaní, následne v procesnom postavení svedka aj po vznesení obvinenia
obžalovanému, totižto krajský súd konštatuje štandardnú konzistentnosť.
Svedok opakovane bez zásadných rozporov opísal priebeh rozhodujúcej časti dňa (prečo ho obžalovaný
volal, kde poňho bol a kam mali ísť a prečo), kedy bol spolu s obžalovaným a J. O. – C. obmedzený
na osobnej slobode. Súčasne svedok v logických súvislostiach vypovedal, ako mu spravidla obžalovaný

za poskytnutie taxi služieb „zaplatil“ poskytnutím zvyčajne jednej dávky – pervitínu, niekedy aj tak, že
mu priamo v aute tzv. natiahol čiaru, ktorú následne užil (šnupol) nosom. Svedok tiež opísal (uveriteľne)
ako naňho obžalovaným poskytnutý pervitín pôsobil. Jeho výpovediam (aj prvotnej – spôsobilosť,
ktorú osvedčil konajúci vyšetrovateľ, ktorý vždy musí zisťovať správnu orientáciu v čase a priestore
vypočúvanej osoby), potom zodpovedajú jednak zaistené „drogy“ podrobené znaleckému skúmaniu

osvedčujúcemu zákonom predpokladané (§ 135c Tr. zákona) množstvo a kvalitu psychotropnej
látky - dve papierové skladačky, ale aj predmety určené (napríklad tzv. sklenená fajka) na ich
konzumáciu a napokon aj výsledky toxikologického vyšetrenia osvedčujúce užívanie látok obsahujúcich
metamfetamín. K rozdielnym hodnotám a tzv. kvalite zaistených (dobrovoľne vydaných) psychotropných
látok u obžalovaného a svedka H. je potrebné uviesť, že látky zaistené u obžalovaného boli podľa

fotodokumentácie jednak inak zabalené, a jednak spravidla obsahovali niekedy vo väčšom množstve
aj prímes dimetylsulfónu (MSM), a súčasne predsa platí, že pokiaľ vykonaným dokazovaním nebolo
preukázané, aby bol obžalovaný aj tzv. varičom – pervitínu, tak mohol mať k dispozícii len taký pervitín
(a maximálne ho následne aj rozriediť pre získania väčšieho množstva) a v takej kvalite, aký získal od
svojich distribútorov aj a vzhľadom na skutočnosť, že mal bezprostredne v uvedenom čase mať pri sebe

predsa „na predaj“ pervitín pre I. C., je možné v rozumnej miere pravdepodobnosti pripustiť, že pervitín,
ktorý mal dať za poskytnuté taxi služby svedkovi H., nemusel predsa zodpovedať kvalite pervitínu, ktorý
plánoval predať I. C., čo nie je možné považovať za niečo na tzv. drogovom trhu neobvyklé.
Opierajúc sa o uvedené preto krajský súd považuje postup okresného súdu za vecne správny a zákonný
pokiaľ množstvo zaisteného pervitínu u svedka G. H. a zaisteného u obžalovaného hodnotil súhrne a

z pohľadu právnej kvalifikácie po ich súčte dospel k správnemu záveru, že celkové množstvo zaistenej
„drogy“ ktoré bolo určené na predaj (resp. už „predané“ bolo) teda na obchodovanie zodpovedá podľa
§ 135c Tr. zákona väčšiemu množstvu.
Krajský súdkonštatuje,zohľadniacuvedenéskutočnostiazáveryvykonanéhodokazovania,posudzujúc
zistené skutočnosti jednotlivo a zároveň komplexne v ich súvislostiach, že v konaní bolo bez rozumných

pochybností dostatočne preukázané, že konaním obžalovaného A. B. došlo k naplneniu pojmových
znakov zločinu neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa §
173 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona v znení účinnom od 06.08.2024, sčasti v štádiu pokusu trestného
činu podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona v znení účinnom od 06.08.2024, keďže neoprávnene obchodoval sopsychotropnou látkou vo väčšom množstve, a sčasti konal bezprostredne smerujúc k neoprávnenému
obchodovaniu so psychotropnou látkou.

Krajský súd preto na podklade odvolania obžalovaného zrušil rozsudok vo výroku o vine a treste
a rozhodol vo veci sám, pričom upravil právnu kvalifikáciu spáchaného skutku, rovnako ako tak správne
učinil aj okresný súd, v súlade s aktuálnou právnou úpravou od 06.08.2024, rešpektujúc zároveň ust.
§ 2 ods. 1 Tr. zákona.

Krajský súd potom následne nanovo rozhodoval o treste, zohľadňujúc upravenú právnu kvalifikáciu
spáchaného skutku, rešpektujúc zákonné podmienky ukladania trestov.

Podľa § 33a ods.1 Tr. zákona (v znení účinnom od 06.08.2024), páchateľovi nemožno uložiť kruté a
neprimerané sankcie. Výkonom sankcie nesmie byť znížená ľudská dôstojnosť.

Podľa § 33a ods. 2 Tr. zákona, sankcie sa ukladajú s prihliadnutím na povahu a závažnosť trestného
činu alebo činu inak trestného a na osobu páchateľa a jeho pomery. Pri ukladaní sankcií sa dbá aj na
to, aby uložené sankcie viedli k odňatiu výnosov z trestnej činnosti.

Podľa § 33a ods.3 Tr. zákona, tam, kde postačí uloženie sankcie postihujúcej páchateľa menej citeľne,

nesmie byť páchateľovi uložená sankcia, ktorá ho postihuje citeľnejšie. Páchateľovi najmä nesmie byť
uložená sankcia spojená s ujmou na osobnej slobode páchateľa, ak možno účel sankcie dosiahnuť
uložením sankcie nespojenej s ujmou na osobnej slobode páchateľa.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona, totižto trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,

že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 3 Tr. zákona, trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší

vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zákona (v znení účinnom od 06.08.2024), zase pri určovaní druhu trestu a
jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku,
priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy,

na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie
škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako
aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery
prihliadne aj na to, že páchateľ trestného činu získal alebo sa snažil získať trestným činom majetkový
prospech; ak tomu nebránia majetkové alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu

náhrady škody alebo odstránenia škodlivého následku trestného činu, uloží mu s prihliadnutím na výšku
tohto majetkového prospechu niektorý trest, ktorým ho postihne na majetku, a to buď ako samostatný
trest alebo popri inom treste, pričom zváži najmä uloženie peňažného trestu. Pri určovaní druhu trestu a
jeho výmery za trestné činy podľa § 213, § 233, § 237, § 254, § 261, § 262, § 266, § 276 ods. 4, § 277 ods.
4, § 277a ods. 3, § 326, § 330 a 334, ktorých spáchaním dochádza k poškodzovaniu finančných záujmov

Európskej únie súd prihliada aj na to, aby trest zabezpečil ochranu finančných záujmov Európskej únie.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne aj na práva a právom chránené záujmy osôb
poškodených trestným činom, ako aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým následkom trestného činu.

Podľa § 38 ods. 2 Tr. zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a

mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Zákonná trestná sadzba pri zločine neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou látkou a
psychotropnou látkou podľa § 173 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona v znení účinnom od 06.08.2024
sú tri roky až desať rokov.

Krajský súd poukazuje na to, že v prípade odsúdenia páchateľa je primeranosť uloženého
trestu nevyhnutným predpokladom pre dosiahnutie výchovných účinkov trestu, keďže nevyhnutnou
podmienkou prevýchovy páchateľa je akceptovanie trestu ako spravodlivého následku protiprávnehokonania. Je zrejmé, že v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii nemôže dôjsť. Uznanie
spravodlivosti trestu má predovšetkým práve pôsobenie výchovné. V záujme individualizácie trestu súd
pri určovaní druhu a výmery trestu prihliada o.i. na konkrétne okolnosti a spôsob spáchania činu a jeho

následok, mieru zavinenia, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, pomery
páchateľa (majetkové, osobné, rodinné pomery, zdravotný stav páchateľa) či možnosť jeho nápravy.
Nevyhnutné je celkové posúdenie osobnosti obžalovaného, jeho osobnostného profilu, charakterových
vlastností, veku a podobne, ako aj individuálne posúdenie pohnútok a dôvodov, ktoré viedli k spáchaniu
trestného činu. Trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní

ďalšej trestnej činnosti, vytvorí podmienky na jeho prevýchovu tak, aby viedol riadny život. Tak ako
pri rozhodovaní o vine, i pri rozhodovaní o treste sa presvedčenie súdu vytvára na základe logického
úsudku, na zodpovednom a starostlivom zhodnotení každej z jednotlivých okolností prípadu, rešpektujúc
§ 34 Tr. zákona a zásady ukladania trestov.

Odvolací súd zdôrazňuje, že právoplatným odsúdením stráca odsúdená osoba bezúhonnosť, čo sa

môže nepriaznivo prejaviť v jej občianskom živote. Bezúhonnosť je podmienkou na vykonávanie
niektorých činností, povolaní alebo funkcií. Nepriaznivé následky odsúdenia zostávajú aj po tom, čo
sa odsúdený po výkone uloženého trestu vracia do spoločnosti, keďže evidencia trestov vo výpise
zregistratrestovuvádzavšetky,ajnezahladenéodsúdenia,vrátaneúdajovopriebehuvýkonuuložených
trestov, ochranných opatrení a primeraných obmedzení. Predchádzajúce odsúdenie tak môže negatívne

ovplyvňovať proces resocializácie.

Odvolací súd vzhľadom na všetky zistené okolnosti pri rozhodovaní o treste prihliadol na skutočnosť, že
obžalovaný je podľa aktualizovaných správ z miesta trvalého pobytu hodnotený všeobecne s tým, že mal
spoločne žiť s priateľkou a jeho správanie nebolo doteraz prejednávané komisiou verejného poriadku.

Podľa najnovšieho výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov, ale aj odpisu registra trestov
zabezpečeného opätovne v štádiu odvolacieho konania, nedošlo k žiadnej zmene oproti stavu v čase
rozhodovania okresného súdu, s poukazom na skutočnosť, že obžalovaný nebol doposiaľ súdne
strestaný a evidované priestupky sú v zásade na úseku dopravy.

Z pohľadu zisťovania poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, odvolací súd uvádza, že prvostupňový súd
správne u obžalovaného zistil poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j/ Tr. zákona a teda, že obžalovaný
viedol pred spáchaním trestného čin riadny život. Tiež správne uzavrel, že u obžalovaného nezistil
žiadnu z priťažujúcich okolností (§ 37 Tr. zákona), čo z pohľadu ustanovenia § 38 ods. 2 Tr. zákona u

obžalovaného teda prevažuje pomer poľahčujúcich okolností.
Jednou z podstatných skutočností, na ktoré je potom potrebné prihliadať, sú závery znaleckého
skúmania z odvetvia psychiatrie znalca C. M. V., ktorý u obžalovaného nezistil závislosť od alkoholu,
ani iných návykových látok, jeho nebezpečnosť pre spoločnosť, a preto nenavrhoval uloženie ochrannej
liečby, ale najmä závery znaleckého skúmania z odboru psychológie znalca C. V. W., ktorý zdôraznil,

že obžalovaný zaujal kritický postoj voči sebe samému. K prognóze ďalšieho vývoja osobnosti
obžalovanéhouviedol,žeobžalovanýjesebakritickývočisvojmukonaniuajeuňhobadateľnáajúprimná
ľútosť zo vzniknutej situácie a prognózu jeho resocializácie znalec označil za pozitívnu.

Napokon je na mieste v kontexte uvedeného uviesť, že obžalovaný odo dňa vznesenia obvinenia žiadne

drogy neužil, jeho abstinenciu dokazujú toxikologické testy, ktoré pravidelne predkladá probačnému
úradníkovi.
Pri takto ustálenej dôkaznej situácii a jej právneho posúdenia bolo potom potrebné aj zosúladiť výrok o
druhu a výmere trestu, keďže išlo o také skutočnosti, ktoré viedli k záveru o potrebe tento výrok naprávať
a to v prospech obžalovaného.

V tomto kontexte po vykonanom dokazovaní najmä okresným súdom k výroku o treste, potom krajský
súdprihliadalpriúvaháchouloženídruhuavýmerytrestunajmänajednotlivéhľadiskáukladaniatrestov,
vyplývajúce z ust. § 34 ods. 4 Tr. zákona, ktorými sú spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie,
pohnútka, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osoba páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho
nápravy, majúc na zreteli aj účel trestu vyplývajúci z ust. § 34 ods. 1 Tr. zákona, ktorým je ochrana

spoločnosti pred obžalovaným tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky
na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život, súčasne odradenie iných od páchania trestných činov,
ako aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Prihliadal aj na ust. § 34 ods. 3 Tr. zákona, podľaktorého trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu
a jemu blízke osoby.

Vo všeobecnosti je potrebné zdôrazniť, že Európsky súd pre ľudské práva, Ústava SR ako aj Najvyšší
súd SR v rámci svojej rozhodovacej praxe zvýrazňujú požiadavku zachovania spravodlivej rovnováhy
medzi všeobecnými záujmami spoločnosti a garanciami základných práv jednotlivcov, resp. požiadavku
proporcionality medzi zásahom do práva a sledovaným cieľom, pričom nevyhnutnosť rešpektovania
tohto princípu je zdôraznená aj pri zásahoch do práv chránených Dohovorom majúc podobu trestných

sankcií.

Aj keď trestnou sadzbou zákonodarca v súlade so zásadou „nula poena sine lege“ stanovuje súdu isté
mantinely pri jeho rozhodovaní, zároveň mu však ponechávajú istý priestor pre individualizáciu trestu
podľa okolností prípadu.

V predmetnej trestnej veci je potrebné poukázať na tú skutočnosť, že osobitne trest odňatia slobody,
ako sankcia predstavuje najcitlivejší a najtvrdší prostriedok štátneho donútenia, pričom trest realizuje
svoje poslanie - ochranu spoločnosti niekoľkými funkciami ako sú represia, resocializácia páchateľov
trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti. Vychádzajúc zo zásady
humanity treba dodržať princíp úmernosti represie, aby táto neprekročila mieru nevyhnutnú pre splnenie

účelu. Teoretické východiská penológie poukazujú na potrebu zvoliť optimálne mieru represie, keďže ani
príliš mierny, ani príliš prísny trest podľa nej nepôsobia výchovne, ale demoralizujúco a zároveň varujú
pred tzv. exemplárnym trestaním spočívajúcim v tom, že sa konkrétna prísnosť trestu neodôvodňuje
hľadiskom individualizácie prevencie, ale potrebou odstrašiť verejnosť ustanovením prehnane prísnych
trestov, kde je zintenzívnením represie potláčaný moment prevencie. Cieľom trestného konania má

byť dosiahnutie toho, aby obvinený páchateľ zaujal ku spáchaniu trestného činu sebakritický a kajúcny
postoj, ktorý sľubuje možnosť jeho nápravy. V takom prípade je dobré, že páchateľ považuje trest za
adekvátny, spravodlivý a s týmto súhlasí. V trestnom zákonodarstve právneho štátu nie je trest sám o
sebe účelom a nepredstavuje odplatu za spáchaný trestný čin.

Ďalej krajský súd poukazuje na to, že keďže novelou Tr. zákona účinnou od 06.08.2024 bola zavedená
povinnosť súdov prihliadať pri výmere trestu aj na správanie páchateľov po spáchaní trestného činu
(§ 34 ods. 4 Tr. zákona), krajský súd považuje za potrebné zvýrazniť, že obžalovaný ani po spáchaní
stíhaných skutkov sa nedostupil trestnoprávne významného protiprávneho konania, aj napriek tomu, že
od ich spáchania uplynula dostatočne dlhá doba, cca tri a pol roka, inak povedané, počas plynutia ktorej

nepochybne preukázal, že základné pravidlá slušnosti a riadneho spoločenského života dodržiavať
dokáže a v jeho prípade išlo aspoň sa tak javí o vybočenie z inak riadneho spôsobu vedenia života.
S ohľadom na vyššie uvedené zásady a hľadiská ukladania trestov, najmä že u obžalovaného ide
o prvotrestanú osobu a s ohľadom na skutočnosť, že u neho prevažujú poľahčujúce okolnosti, svojím
konaním nespôsobil závažný ťažko napraviteľný, či nenapraviteľný následok, zohľadňujúc aj okolnosti,

za akých ku skutku došlo, má krajský súd za to, že ukladanie trestu na dolnej zákonom ustanovenej
hranici trestnej sadzby je pre obžalovaného takto ukladaný trest možné považovať za primeraný
a spravodlivý.

Všetky uvedené skutočnosti vo svojom súhrne podporujú záver, že obžalovaný nie je osobou, ktorej by

bolo nutné ukladať nepodmienečný trest odňatia slobody, ale postačí uloženie podmienečného trestu
s dlhšou skúšobnou dobou.
V kontexte uvedeného je potrebné poukázať aj na znenie ust. § 33a ods.1 Tr. zákona (v znení účinnom
od 06.08.2024), páchateľovi nemožno uložiť kruté a neprimerané sankcie. Výkonom sankcie nesmie byť
znížená ľudská dôstojnosť.

Podľa § 33a ods.2 Tr. zákona, sankcie sa ukladajú s prihliadnutím na povahu a závažnosť trestného
činu alebo činu inak trestného a na osobu páchateľa a jeho pomery. Pri ukladaní sankcií sa dbá aj na
to, aby uložené sankcie viedli k odňatiu výnosov z trestnej činnosti.

Podľa § 33a ods.3 Tr. zákona, tam, kde postačí uloženie sankcie postihujúcej páchateľa menej citeľne,
nesmie byť páchateľovi uložená sankcia, ktorá ho postihuje citeľnejšie. Páchateľovi najmä nesmie byť
uložená sankcia spojená s ujmou na osobnej slobode páchateľa, ak možno účel sankcie dosiahnuť
uložením sankcie nespojenej s ujmou na osobnej slobode páchateľa.Krajský súd je teda toho názoru, že z pohľadu zásad citovaného ust. 33a Tr. zákona, k naplneniu účelu
trestu podľa § 34 ods. 1, 3, 4 Tr. zákona zodpovedá uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov.

Krajský súd má za to, že takto uložený trest je vzhľadom na okolnosti prípadu a osobu obžalovaného,
jeho pomery a možnosti nápravy, trestom dostatočným a spravodlivým, napĺňajúcim účel trestu
z pohľadu individuálnej aj generálnej prevencie.

Krajský súd následne pre dosiahnutie účelu trestu obžalovanému podľa § 51 ods. 1 za podmienok
uvedených v § 49 ods. 1 Tr. zákona výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a súčasne uložil
probačnýdohľadnadjehosprávanímvskúšobnejdobe.Podľa§51ods.2Tr.zákonaustanovilskúšobnú
dobu na 4 (štyri) roky. Ďalej podľa § 51 ods. 3 písm. b/ Tr. zákona obmedzenie spočívajúce v zákaze
požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok.

Narozdielodokresnéhosúdu,keďžekrajskýsúdobžalovanémuneukladaltrestodňatiaslobodyspojený
s jeho výkonom, uložil obžalovanému na posilnenie dosiahnutia účelu trestu podľa § 51 ods. 4 písm.
h) Tr. zákona povinnosť spočívajúcu v príkaze podrobiť sa súčinnosti s probačným a mediačným
úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu,
najmä psychologickému výcviku.

Rovnako ako súd okresný, ktorého argumentáciu si v celosti osvojil aj krajský súd, uložil obžalovanému
aj podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zákona trest prepadnutia veci, a to: mobilný telefón zn. Honor 20 Pro.

Na základe vyššie uvedených dôvodov potom krajský súd rozhodol tak, že na podklade vykonaného

dokazovania okresným súdom napadnutý rozsudok vo výroku o vine a treste zrušil a sám obžalovanému
uložil trest tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Na základe týchto skutočností, citovaných zákonných ustanovení a právnych úvah rozhodol odvolací
súd tak, že zrušil napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. b/, c/ Tr. poriadku a súčasne podľa §

322 ods. 3 Tr. poriadku sám vo veci rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.
jednomyseľne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.