Uznesenie – Exekúcia a výkon rozhodnutí ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, February 13, 2026

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 15Er/819/2004

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3804892076
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kiššová
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2026:3804892076.3

Uznesenie

Okresný súd Prievidza v exekučnej veci oprávneného: 1/ A. B. C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
XXX XX Pravenec, 2/ E. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXXX/X, XXX XX D., proti povinnému:
G. D., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX o vymoženie zameškaného a bežného výživného, takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu v y h l a s u j e z a n e p r í p u s t n ú .
II. Súd exekúciu z a s t a v u j e

III. Súdnemu exekútorovi JUDr. Jaroslavovi Kabáčovi Exekútorský úrad so sídlom Hviezdoslavovo
námestie 204/4, 029 01 Námestovo, náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdnemu exekútorovi dňa 15.07.2004
domáhal proti povinnému vymoženia zameškaného a bežného výživného, a to na základe exekučného
titulu, ktorým je právoplatný a vykonateľný rozsudok Okresného súdu Prievidza č.k. P 304/96-13 zo dňa

21.04.1999. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi JUDr. Jaroslavovi Kabáčovi
udelené dňa 23.08.2004.

2. Povinný dňa XX.XX.XXXX zomrel.
3. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“),

ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa
dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
4. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku (účinný do 31.03.2017) súd zastaví exekúciu, ak
exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
5. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku (účinný do 31.03.2017) exekúciu zastaví súd na návrh alebo
aj bez návrhu.

6. Podľa § 7 ods. 1 veta prvá, ods.2 veta prvá zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník
v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), spôsobilosť fyzickej osoby mať práva
a povinnosti vzniká narodením. Smrťou táto spôsobilosť zanikne.
7. Podľa § 579 ods. 1 Občianskeho zákonníka, smrťou dlžníka povinnosť nezanikne, ibaže jej obsahom
bolo plnenie, ktoré mal osobne vykonať dlžník.
8. Smrťou dlžníka alebo veriteľa záväzok zásadne nezanikne, lebo ich práva a povinnosti vo

všeobecnosti prechádzajú na ich právnych nástupcov, väčšinou na dedičov. Smrť spôsobuje
zánik záväzkov len vtedy, ak bol záväzok, čo do svojho trvania viazaný výhradne na osobu dlžníka alebo
veriteľa. V predmetnej exekúcii sa vymáhalo výživné pre vtedy maloleté dieťa povinného, ktoré bol
povinný platiť na základe exekučného titulu. Smrť povinného - dlžníka je teda výnimočným spôsobom
zániku práva a povinnosti z uvedenej všeobecnej zásady o prechode práv a povinností na ich právnych
nástupcov. Ide o zánik povinnosti viažuci sa s poukazom na ustanovenie § 579 ods. 1 Občianskeho

zákonníka na osobu dlžníka a takouto povinnosťou je i platenie výživného.9. V danom prípade mal súd preukázané, že povinný dňa XX.XX.XXXX zomrel. Smrťou povinného
zanikla jeho spôsobilosť mať práva a povinnosti, čím došlo k vzniku neodstrániteľnej prekážky konania
a nie sú splnené podmienky, za ktorých súd môže vo veci konať. Dedičské konania skončilo Uznesením

Okresného súdu v Prievidzi č.k. 14D/74/2021-43 Dnot 135/2021 zo dňa 13.07.2021 o schválení dohody
dedičov o vyporiadaní dedičstva, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13.07.2021. Dedičstvo nadobudla
A. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom č. XXX, XXX XX H. I..
10. Exekučný súd rozhoduje o zastavení exekúcie z úradnej povinnosti alebo na návrh strany alebo
na podnet súdneho exekútora. Právo na výživné je osobným právom a viaže sa na osobu oprávnenú

ako aj na osobu povinnú. Smrťou povinného, ktorý zomrel v priebehu exekúcie, došlo k zániku jeho
povinnosti platiť výživné oprávnenému. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné
ustanovenia súd podľa § 57 ods. 1 písm. g) v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku vyhlásil
exekúciu za neprípustnú a exekúciu z dôvodu úmrtia povinného zastavil.
11. Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej

hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň
z pridanej hodnoty.
12. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
13. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

14. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017,
ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných
trov exekúcie
15. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, ak sa exekúcia zastaví
z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí,

ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy
exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
16. Na náhradu trov exekúcie by mal byť podľa ust. 203 ods. 2 poslednej vety Exekučného poriadku
v znení účinnom do 31.03.2017 zaviazaný súd v prípade, ak by bol povinný zomrel ako nemajetný. V
danom prípade povinný zomrel ako majetný a zároveň sa jeho dedičom stala matka povinného. Súd

tiež nemôže na náhradu trov exekúcie podľa ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom
do 31.03.2017 zaviazať ani oprávneného, nakoľko tento nezavinil zastavenie exekúcie. Vzhľadom
na vyššie uvedené súd nemá komu uložiť povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie,
preto rozhodol tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal. Súd dáva do pozornosti
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 351/07-11, v ktorom sa okrem iného uvádza:

"navyše ústavný súd konštatuje, že samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav,
kedy nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným
dôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho
v podstatne monopolným postavením pri výkone exekúcie. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje
na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (Van der Mussele proti Belgicku, rozsudok z 23.

Novembra 1983, séria A č.70), v ktorom bolo zdôraznené, že riziko s výkonom určitej profesie (v
citovanom prípade advokáta),kam spadá aj riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu, je na druhej
strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie".
17. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti III. tohto
uznesenia.

Poučenie:

Proti výroku I. a II. tohto uznesenia možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Okresný súd Prievidza písomne, v troch vyhotoveniach ( § 58 ods. 5 Exekučného poriadku v
znení účinnej do 31.03.2017). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 127 ods. 1 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,

c) ktorej veci sa týka,d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.

Podľa § 127 ods. 2 CSP, ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj
uvedenie spisovej značky tohto konania.

Proti výroku III tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné (§ 44 ods. 4 Exekučného poriadku v znení
účinnom do 31.03.2017).