Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 12, 2026

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/86/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4423203202
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Halmešová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2026:4423203202.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Halmešovej a členiek

senátu JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr. Marty Polyákovej, v spore žalobcov: v 1. rade: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom C., D. E. XXX/X, v 2. rade: F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C., G. XXX/
XX, žalobcovia v 1. a v 2. rade právne zastúpení: JUDr. Marcel Habrman, advokát, AK Nové Zámky,
Tajovského 12, proti žalovaným: v 1.rade: H. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. I., J. K. XXXX/X, v
2.rade: B. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. I., J. K. XXXX/X, v 3. rade: M. A., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom E. I., J. K. XXXX/X, žalovaní v 1. rade až v 3. rade právne zastúpení: LOVÁSZ LEGAL s.r.o.,
Železničiarska 18, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 54 626 048, o vypratanie nehnuteľností,

o odvolaní žalovaných v 1. až 3.rade proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č.k. 10C/93/2023-
263 zo dňa 16. júna 2025, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu p o t v r d z u j e .

Žalobcom v 1. a 2. rade p r i z n á v a proti žalovaným v 1., 2., 3. rade nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovaným v 1. rade, v 2. rade a v 3. rade
vypratať nehnuteľnosti, nachádzajúce sa v katastrálnom území a obci Andovce na adrese N. XX/X,

C., zapísané na liste vlastníctva číslo XXX, vedenom Okresným úradom Nové Zámky, katastrálnym
odborom, parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape, parcelné číslo 1053/4 Zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 550 m2, na pozemku parcelné číslo 1053/4 Rodinný dom so súpisným číslom XX,
do 30 dní po právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že priznal žalobcom v 1. rade
a v 2. rade nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v 1. rade, v 2. rade a v 3. rade vo výške
100 %. Poukázal na obsah žaloby, ktorou sa žalobcovia domáhali voči žalovaným v 1. rade až v 3. rade
( ďalej aj žalovaní ) vypratania nehnuteľností, nachádzajúcich sa v katastrálnom území a obci C. na

adrese N. XX/X, C., zapísané na liste vlastníctva (ďalej aj LV) číslo 216, vedenom Okresným úradom
Nové Zámky, katastrálnym odborom, parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape, parcelné číslo
1053/4 Zastavaná plocha a nádvorie o výmere 550 m2, na pozemku parcelné číslo 1053/4 Rodinný
dom so súpisným číslom 55 (ďalej aj nehnuteľnosti, sporné nehnuteľnosti, citované nehnuteľnosti
alebo označené nehnuteľnosti) z dôvodu, že žalovaní majú užívať nehnuteľnosti bez akéhokoľvek
právneho titulu a dobrovoľne ich odmietali vypratať. V priebehu konania žalobcovia svoj postoj na
charakter užívania citovanej nehnuteľnosti žalovanými zmenili, keď uznali existenciu nájomného vzťahu,

no deklarovali, že počas trvania sporu doručili žalovaným výpoveď z nájmu a uplynutím výpovednej
lehoty mal žalovaným zaniknúť právny dôvod na užívanie sporných nehnuteľností.
1.2 Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil ustanoveniami § 126 ods. 1, § 3, § 663, §667
ods. 1,2, § 680 ods. 3, § 676 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, § 149, § 151 ods.1, § 153 ods. 1,2 CSP. Po vykonanom dokazovaní dospel k tomu, že žaloba je dôvodná. Poukázal
na to, že prvým predpokladom úspešnosti žaloby o vypratanie je preukázanie vlastníckeho práva k
predmetu sporu a tento bol splnený. Táto skutočnosť medzi stranami nebola sporná, no zároveň vyplýva

z LV č. XXX, kat. územie a obec C. a z uznesenia Okresného súdu Nové Zámky 12D/313/2022-85,
Dnot. 105/2022 zo dňa 20.10.2022, ktoré bolo vydané v dedičskej veci po poručiteľovi: O. B., nar.
XX.XX.XXXX, zomrelý XX.XX.XXXX, a ktoré potvrdzuje nadobudnutie vlastníckeho práva dedením k
označeným nehnuteľnostiam dedičmi - žalobcami v 1. a v 2. rade, čím je v konaní daná ich aktívna vecná
legitimácia. Druhým predpokladom úspešnosti žaloby na vypratanie nehnuteľností bolo preukázanie, že

vec sa nachádza u tretej osoby, pričom táto osoba bude v konaní označená ako pasívne legitimovaná, čo
tak isto v konaní preukázané bolo. Skutočnosť ohľadom užívania nehnuteľností žalovanými v 1. až v 3.
rade medzi stranami vôbec nie je sporná, podporená bola aj výpoveďou svedkyne K. M. K. a jej čestným
prehlásením. Tretím predpokladom úspešnosti žaloby na vypratanie nehnuteľností je preukázanie, že
osoby označené v žalobe ako pasívne vecne legitimované zadržiavajú vec u seba neoprávnene, resp. ju
užívajú neoprávnene. Pri tomto predpoklade zostalipostoje strán aj po vykonanom dokazovaní rozdielne

a protichodné.
1.3 Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie zastal názor, že je splnený aj tretí predpoklad
úspešnosti žaloby na vypratanie nehnuteľností, ktorým je ich neoprávnené užívanie žalovanými.
Považoval za nesporné, že predmetné nehnuteľnosti boli vo vlastníctve žalovaných, no k zániku
ich vlastníckeho práva došlo pri výkone záložného práva záložného veriteľa ČSOB na dobrovoľnej

dražbe, v dôsledku čoho sa výlučným vlastníkom stala obchodná spoločnosť ProByt - NZ s.r.o. Nové
Zámky a následne na základe odplatného prevodu právny predchodca a otec žalobcov O. B., ktorý
zomrel dňa XX.XX.XXXX a na základe dedenia sa podielovými spoluvlastníkmi stali žalobcovia, a
to každý v spoluvlastníckom podiele 1 k celku. Pre vyhodnotenie, či vôbec vznikol nájomný vzťah k
nehnuteľnostiam,aprípadnemedziktorýmiosobami,bolarozhodujúcanotárskazápisnica N808/2016

NZ 27425/2016 NCRI 28224/2016 notára Mgr. Petra Dancziho so sídlom v Nových Zámkoch zo dňa
03.08.2016, ktorá v článku VI. notárskej zápisnice upravovala užívanie nehnuteľností žalovanými v 1.
až v 3. rade v postavení nájomcov počas trvania tejto zmluvy a ich povinnosť uhrádzať budúcemu
predávajúcemu, teda obchodnej spoločnosti ProByt - NZ s.r.o. Nové Zámky nájomné 250,- eur mesačne;
preddavkovo platené služby (voda, plyn a energie) sa žalovaní ako nájomcovia zaviazali platiť priamo

dodávateľom služieb na základe osobitných zmlúv za dohodnutých podmienok. Z tohto znenia mal
súd za to, že vznikol nájomný vzťah k nehnuteľnostiam medzi obchodnou spoločnosťou ProByt - NZ
s.r.o. Nové Zámky ako prenajímateľom a žalovanými ako nájomcami. Svedkyni K. M. K. sa podarilo
na prelome rokov 2017/2018 zabezpečiť hypotekárny úver, keď finančné prostriedky z neho O. B.
použilnaodkúpenieoznačenýchnehnuteľnostídosvojhovýlučnéhovlastníctvaodpredošléhovlastníka,

teda obchodnej spoločnosti ProByt-NZ s.r.o. Nové Zámky. V dôsledku toho sa potom nájomný vzťah k
nehnuteľnostiam týkal prenajímateľa O. B. a nájomcov, teda žalovaných, a to podľa § 680 ods. 3 OZ.
Žiadny z oprávnených subjektov nevypovedal nájomnú zmluvu z tohto dôvodu. Ďalšia zmena nastala
v roku 2022, po smrti O. B., kedy sa podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti titulom dedenia stali
žalobcovia, a to každý v spoluvlastníckom podiele 1 k celku. Pri tomto hodnotení súd opäť poukázal na

ustanovenie § 680 ods. 3 OZ, čo znamená, že k zániku nájomného vzťahu nedošlo, došlo len k zmene
osôb na strane prenajímateľa. V tomto smere sa súd prvej inštancie priklonil k právnej argumentácii
žalovaných o tom, že v dôsledku úmrtia O. B. nedošlo k zániku nájomného vzťahu, došlo k zmene v
osobách prenajímateľov, ktorými sa z titulu dedenia stali žalobcovia v 1. a v 2. rade a ktorí svoj postoj
uvedený v žalobe prehodnotili a uznali existenciu nájomného vzťahu. Následne predložili súdu výpoveď

z nájmu a poznamenali, okrem iného, že nájomný vzťah sa rozhodli ukončiť výpoveďou z nájmu podľa
§ 677 OZ k § 680 ods. 2 OZ, ktorú doručovali žalovaným poštovou prepravou. Právnemu zástupcovi
žalovaných bolo dňa 03.01.2024 (doručenka) doručené uznesenie tunajšieho súdu 10C/93/2023-103 zo
dňa 16.09.2023, ktorým bolo uložené žalovaným v 1. až v 3. rade, aby sa k vyjadreniu žalobcov v 1. a v 2.
rade zo dňa 11.12.2023 a pripojenej výpovedi nájmu vyjadrili v lehote 15 dní a v tomto svojom vyjadrení

uviedli ďalšie skutočnosti a označili dôkazy na svoju obranu s tým, že na neskôr predložené a označené
skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadať. Súd prvej inštancie zdôraznil, že žalovaní na výzvu súdu
nereagovali v stanovenej lehote a až na pojednávaní dňa 15.05.2025, a aj to v rámci záverečného
prednesu po poučení zo strany súdu podľa § 182 CSP vzniesli výhradu, že žalobcovia im riadne
výpovede nájmu nedoručili, nájomný pomer má tak trvať a žaloba na vypratanie nehnuteľností má byť

bezdôvodná. Súd tento názor nezdieľal a v rámci sudcovskej koncentrácii konania uviedol, že uvedený
prostriedok procesnej obrany žalovaných pozostávajúci z popretia skutkových tvrdení protistrany nebol
uplatnený včas, a preto naň súd neprihliada podľa § 153 ods. 3 CSP a naopak tvrdenie žalobcov o
doručovaní a doručení výpovede nájmu do dispozičnej sféry žalovaných považuje za nesporné podľa§ 151 ods. 1 CSP. V tomto smere poukázal na to, že od 03.01.2024 do 05.05.2025 uplynulo množstvo
času, kedy žalovaní boli vyslovene pasívni pri prípadnom uplatnení uvedeného prostriedku procesnej
obrany, a preto považoval za neprípustné na neho prihliadať. Žalovaní žiadnym spôsobom nespochybnili

ani odoslanie výzvy žalobcov na vypratanie a odovzdanie predmetu nájmu zo dňa 05.04.2024, ktorá
bola podľa podacieho lístka adresovaná žalovanej v 1. rade dňa 05.01.2024, a ktorou sa konštatuje
doručovanie výpovede nájmu dňa 15.12.2023. Za tejto situácie a pri rešpektovaní plynutia trojmesačnej
premlčacej doby podľa § 677 ods. 2 OZ k § 122 ods. 2 OZ, bola výpoveď doručená žalovaným v 1. až v
3. rade najneskôr do 31.12.2023 a trojmesačná výpovedná lehota uplynula najneskôr dňa 31.03.2024.

1.4 Námietku žalovaných, že žalobcovia po zistení existencie nájomného vzťahu dotvárali právny a
skutkový stav vygenerovaním výpovede, ktorá v čase začatia sporu neexistovala, súd prvej inštancie
považoval za bezpredmetnú a bezvýznamnú. Uviedol, že pre rozhodnutie vo veci samej je podstatný
skutkový stav platný v čase vyhlásenia rozsudku (§ 217 ods. 1 CSP). Súd považoval za prirodzené,
že žalobcovia po vyjadrení žalovaných k žalobe a po tom, čo sa dali v konaní právne zastúpiť
advokátom, prehodnotili svoj postoj ohľadom existencie nájmu a následne postupovali zákonným

spôsobom smerujúcim k skončeniu nájmu, teda výpoveďou nájmu.
1.5 Súd prvej inštancie sa nestotožnil ani s argumentáciou žalovaných v tom, že mali údajne uzatvoriť
s právnym predchodcom žalobcov O. B. nepomenovanú zmluvu, na základe ktorej mali byť dohodnutí,
že budú splácať hypotekárny úver poskytnutý O. B., po čom mala nasledovať spätná kúpa prenajatých
nehnuteľností, pričom sa malo jednať o ústnu dohodu, ktorej existenciu mala potvrdiť navrhovaná

a vypočutá svedkyňa K. M. K.. Svedkyňa potvrdila, že po zakúpení nehnuteľností O. B. finančnými
prostriedkami z hyptekárneho úveru bolo žalovaným naďalej umožnené, aby citované nehnuteľnosti
užívali a bývali v nich. Hypotekárny úver bol splácaný, pričom svedkyňa nedokázala uviesť, či platenie
realizoval O. B. alebo žalovaná v 1. rade a zároveň ani nemala vedomosť, či medzi O. B. a žalovanými na
druhej strane bola uzatvorená akákoľvek zmluva, ktorá by legalizovala užívanie spornej nehnuteľnosti

žalovanými. Súd zastal názor, že O. B. mal záujem označené nehnuteľnosti odpredať žalovaným,
pretože tomu nasvedčuje výpoveď svedkyne v tom, že sa s ním stretla v bližšie neurčenom čase roku
2020 v E. I., kedy menovaný v neprítomnosti ďalších osôb vyslovil požiadavku, či by nemohla zohnať
úver pre žalovanú v 1. rade alebo žalovaného v 2. rade, ktorí by tak následne domovú nehnuteľnosť
odkúpili naspäť; tento proces sa nepodarilo doviesť do zdarného konca. Prejavom svedkyne teda bolo

vyvrátené tvrdenie žalovaných o údajnej existencii nepomenovanej zmluvy, ktorej obsahom by mala
byť spätná kúpa po splatení hypotekárneho úveru žalovanými. Z týchto dôvodov súd nevykonal ani
ďalšie dokazovanie navrhnuté žalovanými. Navrhovaná lustrácia bankového účtu vedeného na meno
O. B. by pre súd nemala žiadny význam. Pokiaľ by tam aj boli zasielané určité platby od žalovaných,
tieto mohli plniť funkciu nájomného. Na pojednávaní dňa 15.05.2025 žalovaní navrhli vykonať aj ďalšie

dokazovanie, pozostávajúce z povinnosti uloženej uvedenej svedkyni predložiť súdu listinné dôkazy
pozostávajúce z SMS správ a emailovej komunikácie, ako aj zmlúv uvádzaných na pojednávaní. Aj v
tomto prípade by šlo o dokazovanie nadbytočné, pretože existencia SMS správ a emailových správ
medzi O. B. a svedkyňou, prípadne existencia úverových zmlúv, prípadne kúpnej zmluvy, na ktoré
v podrobnostiach poukazovala svedkyňa, by nedokázali zvrátiť záver súdu o tom, že po uplynutí

výpovednej doby najneskôr dňa 31.01.2024 už žalovaní užívali nehnuteľnosti bez právneho dôvodu.
Záverom súd prvej inštancie poznamenal, že s poukazom na ustanovenie § 3 ods. 1 OZ nie je
možné žalovaným priznať akúkoľvek bytovú náhradu, pretože na základe dobrých mravov nemožno
totiž konštituovať dosiaľ neexistujúce právo a jemu zodpovedajúcu povinnosť. Žalovaní totiž nemajú
právo na bytovú náhradu podľa § 712 OZ k § 712a OZ. Záverom súd poukázal na to, že žalovaní

najskôr deklarovali ochotu a snahu vec mimosúdne doriešiť tým, že by nehnuteľnosti odkúpili, neskôr
už so žalobou nesúhlasili, žiadali jej zamietnutie a vykonanie dokazovania. Uvedený postup a postoj
žalovaných súd nepovažoval za konštruktívny, sledujúci zmierlivé, kompromisné a komplexné riešenie
veci. Hoci bol súdom vytvorený dostatočný časový priestor, žalovaní na ponuky žalobcov nereagovali
ústretovo a svoje postoje priebežne menili. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa §

262 ods. 1 k § 255 ods. 1 CSP a žalobcom v 1. a v 2. rade úspešným v spore priznal nárok na náhradu
trov konania voči žalovaným v 1. až v 3. rade vo výške 100 %.

2.1 Proti tomuto rozhodnutiu podali v zákonnej lehote odvolanie žalovaní v 1. až 3. rade z dôvodov
uvedených v § 365 ods. 1 písm. e), f), h) CSP a navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej

inštancie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietali, že súd
v konaní nevykonal navrhované dôkazy riadne, čo viedlo k nesprávnemu posúdeniu veci. Žalovaní
v rámci konania niekoľkokrát poukazovali na existujúce záväzkovo právne vzťahy, nielen v podobe
nájomnej zmluvy, ale aj v podobe nepomenovanej, počas sporu technicky označovanej ako zmluvyo spätnej kúpe nehnuteľnosti. Zmluvu o spätnej kúpe nehnuteľnosti uzatvorili žalovaní s právnym
predchodcom žalobcov, pánom O. B.. Podstata dohody bola, že pán B. pomôže žalovaným vo forme
odkúpenia nehnuteľnosti v dražbe (keďže žalovaní nedokázali v tom čase splácať hypotekárny úver)

a žalovaní budú splácať pánovi O. B. kúpnu cenu na mesačnej báze spolu s úrokmi. Namietali záver
súdu prvej inštancie, že tvrdenie žalovaných o existencii nepomenovanej zmluvy bolo vyvrátené aj
výpoveďou svedkyne K.. Podľa žalovaných z výpovede svedkyne nie je možné automaticky usúdiť,
že toto tvrdenie bolo vyvrátené, svedkyňa sa len nevedela k tejto skutočnosti vyjadriť, nakoľko o
tejto dohode nemala vedomosť. Na základe tejto skutočnosti žalovaní na pojednávaní dňa 15.05.2025

navrhli ďalšie vykonanie dôkazov v podobe zabezpečenia písomností, ktoré mala svedkyňa k dispozícii
aj na pojednávaní a do ktorých niekoľkokrát nahliadla aj počas výpovede. Niektoré písomnosti boli
napokon doručené žalovanej v 1. rade až po pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo dňa 15.05.2025. Žalovaní
preto nemohli uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ani tento dôkaz, nakoľko svedkyňa im
danú písomnosť doručila až v priebehu júna 2025. Jedná sa o novotu v odvolacom konaní, ktorú
skutočnosť žalobca bez svojej viny nemohol predložiť v konaní pred súdom prvej inštancie, nakoľko tieto

skutočnosti nastali po vynesení rozsudku. Z predloženej komunikácie pritom jednoznačne vyplýva, že
svedkyňa komunikovala ohľadom kúpnej zmluvy, ktorú v predmetnej veci vybavovala, v predmetnom e-
maile pritom vyslovene uvádza, že žalobkyňa v 1. rade „momentálne nemá peniaze na rýchly vklad“.
Vzhľadom na uvedené informácie potom nie je možné vylúčiť, že existujú aj ďalšie, obsahovo relevantné
listinné dôkazy, ktoré by eventuálne mohli potvrdiť existenciu záväzkovoprávnych vzťahov. Vykonanie

navrhovaného dôkazu preto žalovaní považujú za nevyhnutné.

2.2 Žalovaní tiež návrhom na doplnenie dokazovania zo dňa 25.10.2024 požiadali súd o zabezpečenie
dôkazného materiálu v podobe lustrácie bankových účtov vedených na meno pána O. B.. Zabezpečením
výpisov z účtov bolo možné vyčítať uhrádzanie výplaty žalovaných na účet pána O. B.. Namietali záver

súdu, že navrhovaná lustrácia by pre súd nemala žiadny význam, pretože dané platby mohli plniť funkciu
nájomného. Žalovaní v priebehu súdneho konania uvádzali, že výplata B. L. chodila na účet právneho
predchodcu žalobcov, ktorí z tejto sumy uhrádzal svoje bežné potreby. Predmetná skutočnosť dokazuje,
že právny predchodca žalobcov prijímal od žalovaných plnenie v značne väčšom rozsahu ako je výška
bežného nájomného.

2.3 Ďalej poukázali na skutočnosť, že v priebehu súdneho konania nebolo riadne preukázané, že zo
strany žalobcov došlo k platnému ukončeniu nájmu. Výpoveď nájomnej zmluvy žalobcovia doručili súdu
samostatným podaním už v rámci prebiehajúceho súdneho konania, pričom platnosť výpovede súd
neriešil ani len ako predbežnú otázku. V tejto súvislosti žalovaní uviedli, že dôkazné bremeno v prípade
preukázania riadneho doručenia výpovede nájomnej zmluvy v podobe doručenky zaťažuje žalobcov,

ktorí mali už spolu s výpoveďou zaslať súdu aj doručenky preukazujúce doručenie výpovede. V súdnom
spise sa však nachádza len rovnopis výpovede nájomnej zmluvy a podacie lístky. Namietali, že podacie
lístky nemožno považovať za dôkaz, ktorý preukazuje, že zásielka bola doručená a výpoveď sa dostala
do dispozičnej sféry všetkých žalovaných. Žalovaným teda až prostredníctvom súdu bolo oznámené, že
im mala byť doručovaná zásielka o výpovedi z nájmu predmetnej nehnuteľnosti. Výpoveď z nájmu však

neobdržali. Právne účinky výpoveď ako jednostranný právny úkon nadobudne až doručením nájomcovi,
v tomto prípade sa teda musí dostať do dispozičnej sféry všetkých žalovaných. Výpovedná lehota začína
plynúť po doručení výpovede a nájom skončí uplynutím výpovednej lehoty. V predmetnom prípade
nebolo jednoznačne preukázané platné ukončenie nájomného vzťahu. Ohľadom predčasného podania
žaloby sa žalovaní domnievajú, že súd sa s touto otázkou nevysporiadal správne. Žalovaní mali za to, že

s ohľadom na skutočnosť, že žaloba o vypratanie nehnuteľnosti bola podaná pred doručením výpovede
nájomnej zmluvy, súd by sa mal spravidla zaoberať najprv otázkou, či výpoveď bola daná už v čase
podania žaloby a ak áno, či ide o výpoveď, ktorá spĺňa zákonom stanovené náležitosti.

3.1 Žalobcovia v 1. a 2.rade vo vyjadrení k odvolaniu navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok

súdu prvej inštancie potvrdil a priznal im náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. K
predloženej listine k odvolaniu žalovaní uviedli, že v emailovej komunikácii medzi spoločnosťou ProByt
s.r.o. a svedkyňou sa v predmetnom emaile uvádza, že pani A. momentálne nemá peniaze na rýchly
vklad a vzhľadom na to nie je možné vylúčiť, že existujú aj ďalšie obsahovo relevantné listinné dôkazy,
ktoré by mohli potvrdiť existenciu záväzkovoprávnych vzťahov. Podľa názoru žalobcov z predloženej

emailovej komunikácie nevyplývajú žiadne skutočnosti, ktoré by mali vplyv na toto súdne konanie.
Predmetom tejto komunikácie sú detaily uzatvorenia kúpnej zmluvy a záložnej zmluvy v čase, keď
predmetnú nehnuteľnosť nadobúdal do vlastníctva pán B., pričom tieto skutočnosti v konaní žiadna zo
strán nespochybňovala. Skutočnosť uvedená v tejto komunikácii, že pani A. momentálne nemá peniazena rýchly vklad je len konštatovaním, že pani A. nemá dostatok finančných prostriedkov na rýchly vklad,
ale nepotvrdzuje žiadne z tvrdení žalovaných. K tvrdeniu žalovaných, že nie je možné vylúčiť, že existujú
aj ďalšie obsahovo relevantné listinné dôkazy, ktoré by mohli potvrdiť existenciu záväzkovoprávnych

vzťahov uviedli, že žalovaní ani v tomto prípade nešpecifikovali o aké písomnosti sa má jednať, čo má
byť ich obsahom a najmä aké skutočnosti v konaní nimi majú byť dokazované.
3.2 Žalovaní namietali záver súdu, že lustrácia bankových účtov na meno O. B. by pre súd nemala
žiadny význam, pričom žalobcovia sa stotožnili so záverom súdu, že pokiaľ by tam aj boli zasielané
určité platby od žalovaných, tieto mohli plniť funkciu nájomného. Žalovaní ďalej vo svojom odvolaní

namietali, že v priebehu súdneho konania nebolo riadne preukázané, že zo strany žalobcov došlo k
platnému ukončeniu nájmu. S uvedeným tvrdením žalovaných nesúhlasili žalobcovia, pretože žalovaní
až do pojednávania dňa 15.05.2025 ani raz žiadnym spôsobom nespochybňovali ukončenie nájomného
vzťahu. Až na poslednom pojednávaní vzniesli túto výhradu, avšak z uvedeného dôvodu platnosť
výpovede nebola predmetom tohto konania. Stotožnili sa so záverom súdu, že prostriedok procesnej
obrany žalovaných ohľadom doručenia výpovede nebol uplatnený včas, a preto naň nebolo možné

prihliadnuť. Výpoveď nájmu však bola žalovaným riadne doručená, a to všetkým trom dňa 15.12.2023,
týmto dôkazom žalobcovia disponujú. Túto skutočnosť možno potvrdiť prostredníctvom sledovania
zásielok cez Slovenskú poštu, ktoré z neznámeho dôvodu chýbajú v spise, asi ich najskôr žalobcovia
opomenuli doložiť do spisu, pričom však platnosť výpovede, resp. jej doručenie neboli nikdy zo strany
žalovaných namietané ani táto skutočnosť počas celého konania nebola sporná.

4.1 Žalovaní vo svojom podaní k vyjadreniu žalobcov uviedli, že nenavrhujú vykonanie ďalších dôkazov
tak ako to uvádzajú žalobcovia. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, resp. novoty v odvolacom konaní žalovaní riadne
špecifikovali vo svojom odvolaní, ďalšie dôkazy nenavrhujú. Žalovaní sú si vedomí, že pokiaľ ide o

rozhodnutie vo veci samej, je podstatný skutkový stav platný v čase vyhlásenia rozsudku v zmysle § 217
ods. 1 CSP, avšak judikatúra v niektorých prípadoch pripúšťa výnimku, a to najmä v prípadoch, keď ide o
také ustanovenia hmotného práva, ktoré pre posúdenie konkrétnej veci vyžadujú zohľadniť skutočnosti,
ktoré nastali ku konkrétnemu časovému okamihu. Platnosť výpovede teda podľa názoru žalovaných by
mala byť posudzovaná podľa stavu, aký bol v dobe (ne)doručenia výpovede (teda v čase uskutočnenia

právneho úkonu a nie podľa stavu v dobe rozhodovania).
Pokiaľ ide o doručenie výpovede z nájmu, iba predloženie samotného podacieho hárku/lístka samo o
sebe ešte nedokazuje, že došlo k doručeniu zásielky do dispozičnej sféry žalovaných, t. j. nepreukazuje,
aký bol osud zásielky po jej odovzdaní na pošte.
4.2 Žalovaní nesúhlasili so záverom súdu, že lustrácia bankového účtu na meno O. B. by nemala pre

vec význam. Tento dôkaz je kľúčový, pretože z neho možno jednoznačne vyčítať rozsah a charakter
finančných plnení, ktoré žalovaní poukazovali na účet právneho predchodcu žalobcov. Lustráciou
bankových účtov by bolo teda možné preukázať spôsob, akým si žalovaní postupne „odkupovali“
predmetnú nehnuteľnosť. Čo sa týka údajov o úvere je potom opodstatnené, aby súd vykonal ďalšie
dokazovanie v podobe zabezpečenia listinných dôkazov, ktoré mala svedkyňa K. k dispozícii. Svedkyňa

má totiž k dispozícii kompletnú dokumentáciu týkajúcu sa vybavovania záležitostí spojených s úverom.
Z výpisov by mal byť preukázaný súčet prichádzajúcich a odchádzajúcich platieb, ako aj samotná
periodicita platieb, ktorá priamo nadväzuje na splatnosť jednotlivých splátok hypotekárneho úveru.

5. Žalobcovia k vyjadreniu žalovaných poukázali na skutočnosť, že vzťah medzi žalobcami a žalovanými

bol založený nájomnou zmluvou, preto bolo rozhodujúce, či tento nájom už skončil. Túto skutočnosť
súd v napadnutom rozhodnutí posudzoval, pričom tvrdenie žalobcov o doručovaní a doručení výpovede
nájmu do dispozičnej sféry žalovaných považoval za nesporné. Žalovaní v súvislosti s uvedeným
rozsudkom uvádzajú, že doručenie výpovede do súdneho spisu nepredstavuje účinné doručenie listiny
všetkým dotknutým subjektom a tým pádom nie je možné „vyčítať“ žalovaným v danom konaní

nenamietali neplatnosť výpovede a otázka jej doručenia mala byť posudzovaná súdom prvej inštancie
ako predbežná otázka. S uvedenými tvrdeniami žalovaných nesúhlasili, nakoľko v predmetnom spore
nebolo ohľadom doručovania výpovede odkazované na jej doručenie do súdneho spisu. Výpoveď
nájmu bola žalovaným riadne doručená, a to všetkým trom dňa 15.12.2023. Žalovaní, ale svoju
námietku ohľadom doručenia výpovede neuplatnili včas a súd tak na tento prostriedok procesnej obrany

žalovaných neprihliadol.
Žalovaní poukazovali aj na kompletnú dokumentáciu týkajúcu sa vybavovania záležitostí spojených s
úverom, ktorú mala mať k dispozícii svedkyňa K., a ktorá by mala preukázať postupné odkupovanie
nehnuteľnosti. Podľa žalobcov, dokumentácia týkajúca sa vybavovania záležitostí spojených s úveromnie je spôsobilá žiadnym spôsobom preukázať, že si žalovaní postupne „odkupovali“ nehnuteľnosť,
nakoľko predmetný úver bol poskytnutý práve pánovi B., takže všetka táto dokumentácia sa bude týkať
výlučne pána B..

6. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania,
ktoré mu predchádzalo a odvolania žalovaných v 1. až 3.rade, podľa § 363 a § 365 ods. 1 CSP,
viazaný dôvodmi a rozsahom tohto odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 CSP), skutkovým stavom zisteným
súdom prvej inštancie podľa § 383 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1

CSP, za splnenia podmienok uvedených v ustanovení § 219 ods. 3 CSP, dospel k záveru, že odvolanie
žalovaných nie je opodstatnené, a preto napadnutý rozsudok v celom rozsahu ako vecne správny podľa
§ 387 ods. 1,2 CSP potvrdil.

7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

8. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Keďže odvolací súd dospel k tomu, že rozsudok súdu prvej inštancie je správny a dostatočne
odôvodnený, nepovažuje vo svojom rozhodnutí za nutné v súlade s ust. § 387 CSP opakovať tie
isté dôvody, ktoré sú obsiahnuté v prvoinštančnom rozhodnutí, vrátane citácie právnych predpisov
vzťahujúcich sa na tento prípad. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie riadne zistil
skutkový stav a z neho vyvodil aj správny právny záver, pričom do dôvodov rozhodnutia zrozumiteľne

uviedol akými závermi a myšlienkovými postupmi sa riadil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje správnosť dôvodov, ktoré súd prvej inštancie
vo svojom rozhodnutí uviedol, pričom rozhodnutie súdu prvej inštancie má oporu vo vykonanom
dokazovaní.

10. Žaloba na vypratanie nehnuteľnosti je právnym prostriedkom vlastníka na ochranu svojho
vlastníckeho práva. Základnými predpokladmi úspešnosti takejto žaloby sú preukázanie vlastníckeho
práva žalobcu a skutočnosť, že žalovaný vec neprávom zadržuje. Jednou zo základných foriem
vlastníckej žaloby uvedených v § 126 ods. 1 OZ je žaloba na vydanie veci (actio reivindicatio), ktorá
má charakter žaloby na plnenie. Zmyslom tejto žaloby je dosiahnuť faktický výkon vlastníckeho práva

k vlastnej veci, t. j. aby vlastník mohol vecou nielen právne, ale aj fakticky disponovať (aby mal vec vo
svojej moci). Z toho dôvodu sa môže domáhať žalobou na vydanie veci od toho, kto mu ju neprávom
zadržiava.

11. Žalovaní svoje odvolanie založili na dvoch zásadných námietkach, a to tvrdení o existencii

nepomenovanej zmluvy, označovanej ako zmluvu o spätnej kúpe nehnuteľnosti, ktorú mali uzatvoriť
žalovaní s právnym predchodcom žalobcov, O. B.. Podstatou ich dohody malo byť, že pán B. pomôže
žalovaným vo forme odkúpenia nehnuteľnosti v dražbe a žalovaní budú splácať pánovi O. B. kúpnu cenu
na mesačnej báze spolu s úrokmi. V tomto smere žalovaní namietali, že súd prvej inštancie nevykonal
nimi navrhované dôkazy, a to predloženie písomností a emailov od svedkyne K., ktorá sa na pojednávaní

vyjadrovala k vzťahom a okolnostiam týkajúcom sa pána B. a žalovaných. Žalovaní pritom v samotnom
odvolaní uznali, že svedkyňa K. sa nevedela vyjadriť k existencii nepomenovanej zmluvy, nakoľko o tejto
dohode nemala vedomosť. Je potom zarážajúce, aké dokumenty by mala mať svedkyňa k dispozícii, keď
sama potvrdila, že nemala vedomosť o dohode o spätnej kúpe nehnuteľnosti medzi žalovanými a O. B..

12. Žalovaní namietali aj nevykonanie ďalšieho dôkazu súdom prvej inštancie, a to vyžiadanie výpisov
z účtu O. B., z ktorých chceli preukázať, že na jeho účet zasielali vyššiu sumu ako sumu 250 eur titulom
nájomného, pričom malo byť preukázané, že ide o pokrytie splátok hypotekárneho úveru. Odvolací
súd uvádza, že aj v prípade, ak by sa na účte menovaného nachádzali vyššie platby ako suma 250
eur mesačne zo strany žalovaných, nemalo by to vplyv na skutočnosť, že vlastníkom predmetnej

nehnuteľnosti bol O. B. a platby žalovaných nad písomne dohodnutú sumu nájomného vo výške 250
eur by mohli predstavovať iba bezdôvodné obohatenie. V konaní nebolo preukázané, že by skutočne
došlo k uzatvoreniu písomnej zmluvy, ktorá by spochybnila vlastnícke právo k nehnuteľnostiam O. B..
Žalovaní v tomto smere neuniesli dôkazné bremeno, pretože nestačí len poukazovanie na uzatvorenieakejsi nepomenovanej zmluvy alebo ústnej dohody. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru,
že zabezpečenie listinných dôkazov, a to predloženie dokumentácie týkajúce sa úveru O. B. zo strany
svedkyne K. a tiež zabezpečenie výpisov z účtu O. B., by bolo nadbytočné a nemalo by to vplyv na

správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie.

13. Pokiaľ ide o žalovanými predložený dôkaz v odvolacom konaní - novotu v odvolacom konaní, ktorú
listinu žalobca bez svojej viny nemohol predložiť v konaní pred súdom prvej inštancie, odvolací súd
uvádza, že z predloženej emailovej komunikácie vyplýva, že ide o komunikáciu týkajúcu sa kúpnej

zmluvy a záložnej zmluvy ohľadom predmetnej nehnuteľnosti, ktorú nadobudol do vlastníctva O. B.,
pričom je tam spomenuté, že žalovaná v 1. rade „momentálne nemá peniaze na rýchly vklad“. Odvolací
súd sa v tomto smere stotožnil s konštatovaním žalobcov, že žalovaní , ktorí tvrdia, že možno existujú
aj ďalšie obsahovo relevantné listinné dôkazy, doposiaľ nepreukázali a presne ani neuviedli o aké
písomnosti sa má jednať, a aké skutočnosti nimi majú byť preukázané.

14. Druhá odvolacia námietka spočívala v tvrdení žalovaných, že v priebehu súdneho konania nebolo
riadne preukázané, že zo strany žalobcov došlo k platnému ukončeniu nájmu. Argumentovali, že
výpoveď nájomnej zmluvy žalobcovia doručili súdu samostatným podaním už v rámci prebiehajúceho
súdneho konania, pričom platnosť výpovede súd neriešil ani len ako predbežnú otázku. Aj pri tejto
odvolacej námietke sa odvolací súd plne stotožnil so závermi súdu prvej inštancie. V danom prípade

vôbec nebol dôvod, aby sa súd zaoberal platnosťou výpovede, pretože doručenie výpovede z nájmu zo
dňa 11.12.2023 žalovaní v konaní až do konania pojednávania dňa 15.05.2025 nespochybňovali. Ako
uviedol súd prvej inštancie, právnemu zástupcovi žalovaných bolo dňa 03.01.2024 ( čl. 105) doručené
uznesenie súdu č.k. 10C/93/2023-103 zo dňa 15.12.2023, ktorým bolo uložené žalovaným v 1. až v
3. rade, aby sa k vyjadreniu žalobcov v 1. a v 2. rade zo dňa 11.12.2023 a pripojenej výpovedi nájmu

vyjadrili v lehote 15 dní a v tomto svojom vyjadrení uviedli ďalšie skutočnosti a označili dôkazy na
svoju obranu s tým, že na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadať.
Žalovanínavýzvusúdunereagovaliaažnapojednávanídňa15.05.2025uviedli,žežalobcoviaimriadne
výpovede nájmu nedoručili, nájomný pomer má tak trvať a žaloba na vypratanie nehnuteľností má byť
bezdôvodná. Súd prvej inštancie vzhľadom na takto popísané skutočnosti postupoval procesne správne,

keď v rámci sudcovskej koncentrácii konania na uvedený prostriedok procesnej obrany žalovaných
neprihliadol,keďženeboluplatnenývčas(§153ods.3CSP)atvrdeniežalobcovodoručovaníadoručení
výpovede nájmu do dispozičnej sféry žalovaných považoval za nesporné. Rovnako aj odvolací súd musí
konštatovať,že žalovaníviacako16mesiacovnereagovalinauzneseniesúdu,abysavyjadrilikpodanej
výpovedi z nájmu, preto nie je možné prihliadať na ich procesnú obranu uplatnenú oneskorene.

15. Pokiaľ ide o námietku žalovaných, že žaloba bola podaná predčasne, pretože žalobcovia v priebehu
konania až po zistení existencie nájomného vzťahu vygenerovali výpoveď z nájmu, odvolací súd v tomto
smere plne poukazuje na argumentáciu súdu prvej inštancie v bode 17 odôvodnenia ( strana 13).

16. Z uvedených dôvodov odvolací súd považoval námietky žalovaných v 1., 2. a 3. rade za
neopodstatnené, nespôsobilé privodiť zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie, a preto odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP v celom rozsahu ako vecne správne potvrdil.
Odvolací súd v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov
odvolacieho konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešným žalobcom v 1. a 2.rade priznal

proti žalovaným v 1. , 2. a 3. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

17. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).