Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, February 27, 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 13CoP/26/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4425204630
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Šefčíková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:4425204630.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Šefčíkovej a sudcov JUDr.
Daniela Ilavského a JUDr. Petra Kalatu, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B.,
narodená XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych
vecí a rodiny Nové Zámky, dieťa matky: C. D., narodená XX.XX.XXXX, bytom E. A. X/X, A. F., a otca: G.
B., narodený XX.XX.XXXX, bytom H. XXX/X, I., o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca

proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky č. k. 7P/105/2025-8 zo dňa 17.12.2025 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodol neodkladným opatrením v trvaní do
právoplatného skončenia konania vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej
vedenej na súde prvej inštancie pod sp. zn. 7P/122/2024 tak, že otec je oprávnený stretávať sa

s maloletou každý týždeň v pondelok, v stredu a v piatok vždy od 16:30 hod. do 18:30 hod. v mieste
bydliska matky za jej prítomnosti s tým, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 324 ods. 1, § 325 ods. 1 a 2, § 329 ods. 1 a
2, § 330 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), § 360 ods. 1 a 2
zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).

3. Súd prvej inštancie mal osvedčené, že vo veci samej prebieha konanie vo veci úpravy práv
a povinností rodičov k maloletej, ktoré začalo na návrh otca. Rodičia sa pôvodne dohodli, že stretávanie
otca s maloletou sa bude realizovať vždy v stredu od 16:00 hod. do 18:30 hod. každý týždeň a každý
nepárny týždeň v sobotu od 09:00 hod. do 19:00 hod. Stretnutia sa realizovali len v stredy, v soboty nie,
obaja rodičia následne súhlasili s intrevenciou zo strany Referátu poradensko-psyhologických služieb.

Otec mal za to, že matka s maloletou manipuluje, preto mu nie je umožnené tráviť s ňou zodpovedajúci
čas. Intervencia nebola úspešná, otec sa jej prestal zúčastňovať, komunikácia rodičov bola vyhodnotená
ako narušená, s tým, že matka v rámci intervencie kooperovala viac ako otec. Kolízny opatrovník
v priebehu konania vo veci samej navrhol, aby sa rodičia s maloletou podrobili odbornej intervencii
zo strany Centra pre deti a rodiny Tenenet. Tá sa začala 22.09.2025, v septembri boli dve stretnutia,
v októbri tri, v novembri taktiež tri stretnutia. Otec už v rámci tejto intervencie verbalizoval, že mu chýba

priestor na súkromný rozhor a hru s maloletou. Na pojednávaní konanom vo veci samej 26.11.2025 sa
obaja rodičia vyjadrili súhlasne k stretávaniu sa v pondelok, stredu a piatok od 16:30 do 18:30 hod.

4. Vecne súd prvej inštancie dôvodil, že nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodné. Rozsah styku
upravil každý pondelok, stredu a piatok, vždy v čase od 16:30 hod. do 18:30 hod., zatiaľ v prítomnosti
matky, nakoľko mal za osvedčené, že je potrebné, aby sa vzťah medzi otcom a maloletou najskôr

rozvíjal a prehlboval, nakoľko maloletá v súčasnosti odmieta sama odísť z domácnosti matky s tým,
že prehlbovanie vzťahu bude prebiehať za aktuálne realizovanej intervencie zo strany Centra pre detia rodiny Tenenet, pracovisko Nové Zámky. Upravenú dobu styku považoval za nateraz dostačujúcu pre
nadviazania a prehĺbenie citovej väzby medzi otcom a maloletou.

5. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal odvolanie otec. Uviedol, že mu je počas celého konania
odopierané jeho rodičovské právo stýkať sa s maloletou osamote a styk mu je umožňovaný len
v prítomnosti matky. Mal za to, že súd prvej inštancie mal buď vyhovieť jeho návrhu (on sa domáhal
úpravy styku každý týždeň v stredu od 16:00 hod. do 18:30 hod. a každý druhý víkend od piatku od
16:00 hod. do nedele do 18:00 hod.), alebo ak tak nehodlal urobiť, mal návrh zamietnuť a nie upravovať

styk odlišne od návrhu. Mal za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie neobsahuje dôvody, pre ktoré
súd rozhodol a súd len potvrdil stav, ktorý existoval počas konania a s ktorým otec nesúhlasil a teda súd
prvej inštancie neupravil pomery, lebo tieto už existovali. Namietal tiež, že súd prvej inštancie pridelil
jeho návrhu novú spisovú značku, hoci on sám navrhoval o neodkladnom opatrení rozhodovať v rámci
konania vedeného vo veci 7P/122/2024. Navrhoval, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej
inštancie a rozhodol podľa jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

6. K odvolaniu otca sa vyjadril kolízny opatrovník, ktorý navrhol uznesenie súdu prvej inštancie potvrdiť,
keďúpravustykuvrozsahunariadenomsúdomprvejinštanciepovažovalnaterazzasúladnúsnajlepším
záujmom maloletej.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5, písm. b) CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané
včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie,
proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP), po skonštatovaní,
že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom
prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP), preskúmal napadnuté

rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na
prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§
67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je
dôvodné, uznesenie súdu prvej inštancie je vo výroku upravujúcom styk otca s maloletou vecne správne,

v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 a 2 CSP).

8. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie vecnej a právnej správnosti uznesenia súdu prvej
inštancie, ktorým nariadil neodkladné opatrenie do právoplatného skončenia konania vo veci úpravy
výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej vedenej na súde prvej inštancie pod sp. zn.

7P/122/2024 tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý týždeň v pondelok, v stredu a v
piatok vždy od 16:30 hod. do 18:30 hod. v mieste bydliska matky za jej prítomnosti.

9. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

10. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

11. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na

návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

12. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

13. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

14. Podľa čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie, pri všetkých opatreniach prijatých
orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať

do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.15. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

16. Podľa článku 5 zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa
zohľadnia najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa ako aj bezpečie a stabilita
prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a

citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným
postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa
zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky
na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné
vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových
väzieb s obidvoma rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov

na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

17. Zákonná úprava konania o neodkladných opatreniach vyžaduje na nariadenie neodkladného
opatrenia, ako formy procesnej ochrany vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, zásadne potrebu
bezodkladne upraviť pomery účastníkov. Osobitnej povahe tohto procesného inštitútu zodpovedá

zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie,
keď súd spravidla rozhodne bez výsluchu a vyjadrenia účastníkov, a bez nariadenia pojednávania.
Naliehavý charakter konania o neodkladnom opatrení neumožňuje, aby sa vo veci vykonávalo rozsiahle
dokazovanie, tak ako v riadnom konaní, preto sa iba osvedčuje, či sú splnené podmienky na nariadenie
neodkladného opatrenia. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom

označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na
neodkladné opatrenie (por. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.11.2012, sp. zn. 6 M Cdo 5/2012).
Spravidla to znamená, že súd vychádza zo skutkových tvrdení navrhovateľa, ktoré posudzuje v súvislosti
s dostupnými dôkazmi z hľadiska ich pravdepodobnosti.

18. Nemožno sa stotožniť s námietkou otca, že súd prvej inštancie len potvrdil existujúci stav. Súd
prvej inštancie správne vyhodnotil potrebu bezodkladne zasiahnuť do pomerov účastníkov konania
stanovením konkrétnej úpravy styku otca s maloletou, a to predovšetkým z pohľadu sledovania záujmu
maloletého definovaného článkom 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, ktorý je v zákone o rodine
premietnutý v článku 5, v posudzovanej veci predovšetkým s poukazom na písm. h), ktoré zohľadňuje

záujem maloletého dieťaťa na zabezpečení podmienok na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb
s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami. Hoci sa nemení skutočnosť, že stretávanie
otca s maloletou sa bode realizovať stále za prítomnosti matky, mení sa (zvyšuje sa) rozsah stretávania
sa otca s maloletou, ktorý má navyše teraz charakter vykonateľného rozhodnutia. Oproti stretávaniu
sa každú stredu pribudlo stretávanie sa každý pondelok a každý piatok. Požiadavka otca, aby sa styk

realizoval bez prítomnosti matky je legitímna a v ďalšom konaní vo veci samej bude potrebné skúmať
dôvod, prečo sa tak nemôže teraz realizovať a tiež hľadať spôsob, aby sa bez prítomnosti matky
realizovať mohol. Prítomnosť matky pri stretávaní sa otca s maloletou však má nateraz význam, a to
s ohľadom na postoj maloletej, ktorá v prítomnosti matky realizuje stretnutia s otcom, odmieta však
ostávať s ním v jej neprítomnosti. Otázka, prečo je tomu tak, či je to napríklad dôsledok ovplyvňovania

zo strany matky, ako to tvrdí otec, tak je otázkou pre širšie dokazovanie, vyhradené pre konanie vo veci
samej, nateraz by však úprava styku otca s maloletou bez prítomnosti matky, a to aj napriek skutočnosti,
že vzájomné konflikty rodičov sú nežiadúce, bola úpravou kontraproduktívnou, spojenou s rizikom, že
by sa stretávanie otca s maloletou mohlo prerušiť.

19. Nie je pravdou, že súd prvej inštancie mal buď len akceptovať návrh otca, pokiaľ ide o návrh styku,
alebo, ak mu nehodlal v celom rozsahu vyhovieť, mal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietnuť. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní vo veciach týkajúcich sa starostlivosti o maloletých nie
je viazaný návrhom, a to ani pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Vyplýva
to už zo samotnej skutočnosti, že konanie sa môže začať aj bez návrhu, z iniciatívy súdu. Zásadným

kritériom je sledovanie záujmu maloletého dieťaťa. V tomto prípade je to záujem maloletej na realizácii
takého styku maloletej s otcom, aby to zabezpečilo podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb
s obidvoma rodičmi, čo rozhodnutie súdu prvej inštancie spĺňa.20.Otectiežnamietal,žesúdprvejinštancieprejednaljehonávrhnanariadenieneodkladnéhoopatrenia
pod samostatnou spisovou značkou a nie v rámci konania vedeného pod sp. zn. 7P/122/2024, ku
ktorému podanie otec smeroval. Skutočnosť, že návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia bol

prejednaný samostatne pod osobitnou značkou, nie je pochybením, ktoré by mohlo znamenať, že ak
by bol prejednaný v rámci konania pod sp. zn. 7P/122/2024, mohol by byť očakávaný iný výsledok
rozhodnutia súdu. Súd prvej inštancie sa zaoberal aj skutočnosťami z konania vedeného pod sp. zn.
7P/122/2024, čo priamo vyplýva z bodov 11. až 20. odôvodnenia uznesenia súdu prvej inštancie.
Výhrada otca v tomto smere tak nie je spôsobilá zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie.

21. Ďalšie odvolacie argumenty otca maloletej odvolací súd považoval pre rozhodnutie už za
nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporadúvať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí
dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov veci uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak

nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil.
Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty sporových strán
(porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a
podobne). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu otca maloletej zaoberajúcu sa ďalšími okolnosťami
prejednávanej veci, no už nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, odvolací súd nepovažoval za potrebné

reagovať špecifickou odpoveďou.

22. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie s použitím
§ 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne potvrdil. Odvolací súd nerozhodoval o trovách odvolacieho
konania, nakoľko nešlo o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1, § 396 ods. 1 CSP).

23. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 10 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).