Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Mestský súd Košice

Judgement was issued by JUDr. Lukáš Beňák

Legislation area – Občianske právoOstatné

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 77C/5/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7124203959
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lukáš Beňák

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:7124203959.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudcom JUDr. Lukášom Beňákom, v spore žalobkyne: A. A., nar. XX.XX.XXXX,

bytom v B., B. XX, zast: Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., IČO: 47 234 466, so sídlom
v Košiciach, Kuzmányho 29, proti žalovanej: KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group,
IČO: 00 585 441, so sídlom v Bratislave, Štefanovičova 4, o zaplatenie 3.399 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni sumu 3.399 € spolu s úrokom z omeškania vo výške
9,50 % ročne zo sumy 3.399 € od 27.03.2024 do zaplatenia, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu proti žalovanej s tým, že o výške trov
konania bude rozhodnuté samostatným uznesením súdom prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy 3.399 € s príslušenstvom.

2.Žalobuodôvodnilatým,žedňa02.12.2021vpoobedňajšíchhodinách,nastúpilanaBardejovskejuliciv
Košiciach do autobusu mestskej hromadnej dopravy, linka č. 34, smerom na Sídlisko KVP. Za zastávkou
Luník IX vodič autobusu náhle a prudko zabrzdil, v dôsledku čoho niekoľko cestujúcich, vrátane
žalobkyne padlo na podlahu autobusu. Pri páde pocítila „rupnutie“ v kolene a kvôli následnej bolesti sa

nevedela postaviť. Následne navštívila traumatologickú ambulanciu Univerzitnej nemocnice L. Pasteura
Košice, kde jej ošetrujúci lekár diagnostikoval zlomeninu horného konca píšťaly. Vyššie opísaným
spôsobom tak na jej strane došlo k vzniku škody na zdraví, čím jej vznikol nárok na náhradu bolestného.
V čase danej škodovej udalosti mal zamestnávateľ škodcu – spoločnosť Dopravný podnik mesta
Košice, akciová spoločnosť, uzatvorenú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenúprevádzkoumotorovéhovozidlasožalovanou,ktorámalabyťevidovanápodč.6615951491.
Výzvou zo dňa 23.02.2024 si žalobkyňa ako poškodená uplatnila voči žalovanej spoločnosti priamy

nároknanáhraduškodynazdravívzmysleustanovenia§15ods.1zákonač.381/2001Z.z.opovinnom
zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej aj zákon
o PZP), pričom predmetný nárok mal pozostávať z nároku na náhradu za bolesť. Na základe vyššie
opísaných skutočností si preto žalobkyňa uplatňuje voči žalovanej nárok na náhradu škody na zdraví
spôsobenej zavineným konaním škodcu, ktorého zamestnávateľ mal v čase danej škodovej udalosti
so žalovanou uzavretú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkoumotorovéhovozidla.Škodanazdraví,pozostávaznáhradyzabolesť.Žalobkyňasiuplatňuje

nárok na náhradu za bolesť v zmysle ustanovenia § 3 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť
a náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia. V zmysle lekárskeho posudku zo dňa 21.02.2024,
vypracovaného A. A. B., A., C., celkové ohodnotenie náhrady za bolesť (bolestného) dosahuje mieru
150 bodov. V predmetnom posudku bola hodnotená diagnóza vnútrokĺbovej zlomeniny horného koncapíšťaly vpravo – jedného kondylu s posunutím úlomkov a odlomenie drsnatiny píšťaly vpravo liečené
konzervatívne. Podľa Opatrenia Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. S14243-2021-OL zo
dňa 21.05.2021 o ustanovení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského

uplatnenia na rok 2021 platného a účinného v čase vzniku škody na zdraví za jeden bod bola 22,66 €.
Celková výšku náhrady za bolesť predstavuje násobok celkového počtu bodov uvedených v lekárskom
posudku a príslušnej sumy stanovenej opatrením Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky,
účinným v čase udalosti, v súvislosti s ktorým sa náhrada za bolesť poskytuje. Pri celkovom bodovom
ohodnotení náhrady za bolesť v miere 150 bodov tak celková výška náhrady za bolesť predstavuje sumu

3.399 € (150 x 22,66 € = 3.399 €). S ohľadom na vyššie uvádzané skutočnosti si tak žalobkyňa uplatňuje
nárok na náhradu škody na zdraví, ktorá pozostáva v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 písm. a/ zákona
č. 381/2001 Z. z. a v zmysle ustanovenia § 444 Obč. zák. z nároku na náhradu za bolesť celkovo vo
výške 3.399 €, ku ktorej došlo zavineným konaním škodcu, ktorého zamestnávateľ mal v čase danej
škodovej udalosti so žalovaným uzatvorenú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenej prevádzkou motorového vozidla.

3. Žalobkyňa na preukázanie svojich skutkových tvrdení súdu označil a predložil listinné dôkazy a to:
lekárske správy zo dňa 07.12.2021, zo dňa 14.12.2021, zo dňa 21.12.2021, zo dňa 09.02.2024, zo dňa
16.02.2024, , kópiu lekárskeho posudku zo dňa 21.02.2024, výzvu na náhradu škody zo dňa 23.02.2024.

4. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe uviedla, že nie je v konaní pasívne vecne legitimovaná. Žalobkyňa
utrpela úraz v dopravnom prostriedku patriacemu dopravnému podniku mesta Košice (ďalej aj DPMK),
ktorý mal v čase vzniku škodovej udalosti uzatvorenú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení so
žalovanou. Mala za to, že žalobkyňa chybne odvádza pasívnu vecnú legitimáciu žalovanej zo
skutočnosti, že sa jedná o škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Je presvedčená, že

v prejednávanej veci ide o osobitnú zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných
prostriedkov v zmysle § 427 a násl. Obč. zák. Nakoľko škoda na zdraví vznikla žalobkyni prudkým
brzdením zamestnanca, žalobkyňa si správne mala uplatniť svoj nárok voči DPMK, nie voči žalovanej,
pretože žalobkyňa neutrpela úraz následkom porušenia povinností pre prevádzke motorového vozidla
v zmysle zákona PZP, ale škoda jej bola spôsobená prevádzkou dopravného prostriedku vo vlastníctve

DPMK. Ďalej mala za to, že žalobkyni doposiaľ nebolo poskytnuté poistné plnenie z dôvodu, že
žalobkyňa žalovanej nepredložila správu z polície, bez ktorej nie je možné ukončiť šetrenie poistnej
udalosti. Je toho názoru, že ak došlo ku škode na zdraví, žalobkyňa bola povinná dopravnú nehodu
ohlásiť policajtovi. Žalobkyňa nielenže neprivolala políciu k nehode, ale ani bezprostredne neoznámila
šoférovi autobusu, že utrpela zranenie. Žalobkyňa následne odmietla lekárske ošetrenie a odišla z

konečnej zastávky so svojimi známymi. Náhradou škody poistiteľom za poistenie formou poistného
plnenia z poistenia zodpovednosti je viazaná na splnenie základných predpokladov, medzi ktoré patrí
existencia zodpovednosti poisteného za škodu poškodenému, oznámenie poistnej udalosti a uplatnenie
a preukázanie nárokov na náhradu škody poškodeným. Žalobkyňa takto nepostupovala, žalovaná k
dnešnému dňu nedisponuje policajnou reláciou, ktorá by škodu na zdraví v súvislosti s predmetnou

škodovou udalosťou evidovala a potvrdzovala. Má tak za to že nebola preukázaná príčinná súvislosť
medzi poistnou udalosťou a vznikom škody. Vzniesla námietku premlčania nároku žalobkyne. Poukázala
na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo/721/2005 zo dňa 29.11.2006. Z hľadiska behu
premlčacej doby sa znalosť poškodeného o osobe škodcu viaže na okamih, kedy získal informáciu,
na základe ktorej si môže urobiť úsudok, ktorá konkrétna osoba je za škodu zodpovedná. Tento

okamih nie je možné stotožňovať s dňom skončenia práceneschopnosti žalobkyne a už vôbec nie s
dátumom vypracovania lekárskeho posudku. Rozhodujúcim okamihom pre plynutie premlčacej doby v
prípade škody na zdraví titulom bolestného je okamih úrazu, teda kedy žalobkyňa vytrpela bolesť, t.
j. V predmetnej veci je to deň 02.12.2021, kedy žalobkyňa utrpela zlomeninu kolena od tohto dňa si
žalobkyňa mohla príslušnou žalobou na súde uplatniť aj nárok na náhradu škody voči DPMK. V prípade

bolestného, sa z hľadiska začiatku plynutia premlčacej doby na uplatnenie náhrady škody neskúma
ustálenosťzdravotnéhostavu,aleokamih,kedypoškodenývytrpelbolesť.Ustálenosťzdravotnéhostavu
je aspekt rozhodujúcou v prípade nárokov poškodeného z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia,
nie bolesti. Poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. MCdo/37/2000 zo dňa 28.06.2001.
Uzavrela, že posudok o ošetrujúceho lekára je len dokladom potvrdzujúcim vytrpenú a zistenú bolesť.

Žalobkyňa po úraze neabsolvovala žiadne ďalšie prípadné operačné zákroky, z ktorej by bolo spojené
ďalšieutrpeniebolesti,pričomvtejtosúvislostižalovanázdôrazňuje,ževtakomprípadebyprejednotlivé
ďalšie nároky titulom bolestného plynula samostatná premlčacia doba. Uzavrela, že nárok žalobkyne
na náhradu škody na zdraví je premlčaný, nakoľko v zmysle vyššie uvedených skutočností dvojročnásubjektívnapremlčaciadobapreuplatneniesinárokunanáhradyškodytitulombolestnéhozačalaplynúť
od 02.12.2021 a žaloba bola podaná až dňa 23.02.2024, teda po uplatnení premlčacej doby. Z týchto
dôvodov žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

5.Žalobkyňavreplikemalazato,žežalovanájepasívnevecnelegitimovaná.Poukázalanaust.§§4a15
zákona o PZP. Akékoľvek opačné tvrdenia žalovanej je potrebné považovať za účelové a zavádzajúce,
ktorých základným účelom je vyhnúť sa plneniu, na ktoré je v zmysle príslušných ustanovení zákona,
ako aj v zmysle príslušných ustanovení poistnej zmluvy povinný. Poukázala na rozhodnutia Najvyššieho

súdu SR sp. zn. 4Cdo/5/2020 zo dňa 21.10.2020, 2Cdo/210/2011 zo dňa 31.01.2013. V predmetnom
konaní nie je sporné, že na strane žalobkyne došlo ku vzniku škody na zdraví. Nesporným je tiež aj
to, že ku škode na zdraví došlo pri prevádzke dopravného prostriedku - motorového vozidla, ktoré
je predmetom poistnej zmluvy o povinnom zmluvnom poistení, uzavretej medzi prevádzkovateľom
a žalovanou. Splnenie týchto predpokladov žalobkyňa už v podanej žalobe dostatočným spôsobom
opísala a podoprela ich jednotlivými listinnými dôkazmi. Žalobkyňa tak v prejednávanom prípade

dostatočným spôsobom preukázala tú skutočnosť, že v súvislosti s prevádzkou motorového vozidla,
ktoré je predmetom uzavretej poistnej zmluvy došlo na jej strane ku škode na zdraví, na základe čoho jej
tak v zmysle ustanovenia § 15 ods. 1 zákona o PZP vznikol voči poisťovateľovi priamy nárok na náhradu
tejtoškody.Pokiaľideotvrdeniažalovanej,podľaktorýchpoškodenýakoúčastníkdopravnejnehodymal
povinnosť ohlásiť túto nehodu policajtovi, v tejto súvislosti uviedla, že pokiaľ aj porušila danú povinnosť,

porušenie tejto povinnosti nijakým spôsobom nezbavuje poisťovateľa povinnosti nahradiť vzniknutú
škodu. Nesúhlasila so vznesenou námietkou premlčania. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáha voči
žalovanej uspokojenia nároku, ktorý je potrebné kvalifikovať ako „nárok na plnenie z poistenia“, pre
ktorý ustanovenie § 104 Obč. zák. zakotvuje osobitný moment začiatku plynutia premlčacej doby, ktorá
v takomto prípade začína plynúť najskôr za rok po poistnej udalosti. Nakoľko k danej poistnej udalosti

došlo dňa 02.12.2021 (čo nepopiera ani samotná žalovaná), premlčacia doba na uplatnenie tohto nároku
začala plynúť najskôr dňa 02.12.2022, a teda jej koniec pripadá najskôr na termín 02.12.2024. Už len
táto skutočnosť sama o sebe odôvodňuje záver, že žalobkyňou uplatnený nárok nie je možné považovať
za premlčaný. V tomto smere poukázala na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/181/2020
zo dňa 28.07.2022 a sp. zn. 7Cdo/252/2021 zo dňa 31.03.2022. Záverom rozšírila žalobu o uplatnenie

si nároku na úrok z omeškania a žiadala o tejto zmene rozhodnúť.

6. Žalovaná v duplike svojej námietke nedostatku pasívnej vecnej legitimácie. Poukázala na ust. § 427
Obč. zák. Z okolnosti dopravnej nehody, najmä z faktu, že poškodená utrpela zranenie v dopravnom
prostriedku mestskej hromadnej dopravy, ergo patriacemu podnikateľskému subjektu, ktorý má svoju

zárobkovú činnosť založená na preprave osôb, je evidentné, že nejde o nárok vyplývajúci z PZP,
ale o nárok zo zodpovednosti za škodu spôsobenú osobitnou povahou a to prevádzkou dopravných
prostriedkov podnikateľským subjektom. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že za škodu je zodpovedný a v
konaní pasívne vecne legitimovaný výlučne prevádzkovateľ dopravného prostriedku, teda DPMK. Mala
za to, že ust. § 104 Obč. zák. je neaplikovateľné, pretože žalobkyňa sa domáha vyplatenia bolestného

ako škody, ktorá jej vznikla pri dopravnej nehode a preto sa má premlčanie v prejednávanej veci
posudzovať podľa znenia ust. 106 Obč. zák. V prípade žalobkyne sa jedná o škodu na zdraví, pri ktorej
plynie výlučne dvojročná subjektívna premlčacia doba v žiadnom prípade nemožno uvažovať o použití
ust. § 104 Obč. zák. Poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/152/2010 zo dňa
28.02.2011, sp. zn. 3Cdo/185/2022, ako aj na rozhodnutia krajských súdov k danej problematike. Z

vyššie uvedených dôvodov je toho názoru, že nárok žalobkyne je premlčaný. Predložila vlastné odborné
vyjadrenie znaleckej organizácie D.. Inštitút forenzných medicínskych expertíz s.r.o. č. 54/2024 zo dňa
30.05.2024

7. Súd nariadil pojednávanie na 08.10.2024, ktoré sa zúčastnila žalobkyňa i jej právny zástupca.

Nezúčastnila sa žalovaná, zúčastnil sa jej právny zástupca. Súd tak konal v neprítomnosti žalovanej.
Strany sporu na pojednávaní zotrvali na svojich doterajších tvrdeniach. Súd na pojednávaní rozhodol
o zmene žaloby, na pojednávaní uviedol predbežné právne posúdenie, po ňom nechal strany vyjadriť
sa, žalovaná nezotrvala na vykonaní navrhnutých dôkazov – výsluchu svedkov. Následne súd vo veci
rozhodol.

8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v spise a zistil
nasledovný skutkový stav:9. Žalobkyňa dňa 02.12.2021 v poobedňajších hodinách nastúpila na E. F. G. B. do autobusu mestskej
hromadnej dopravy, linka č. 34, smerom na Sídlisko KVP. Za zastávkou Luník IX vodič autobusu náhle a
prudko zabrzdil, v dôsledku čoho niekoľko cestujúcich, vrátane žalobkyne padlo na podlahu autobusu.

Pri páde žalobkyňa pocítila „rupnutie“ v kolene a kvôli následnej bolesti sa nevedela postaviť. Následne
navštívila traumatologickú ambulanciu Univerzitnej nemocnice L. Pasteura Košice, kde ošetrujúci lekár
žalobkyni diagnostikoval zlomeninu horného konca píšťaly. Vyššie opísaným spôsobom tak na strane
žalobkyne došlo k vzniku škody na zdraví, čím jej vznikol nárok na náhradu bolestného. V čase danej
škodovej udalosti mal zamestnávateľ škodcu – spoločnosť Dopravný podnik mesta Košice, uzatvorenú

zmluvu o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla so žalovanou. Na základe vyššie opísaných skutočností si preto žalobkyňa touto žalobou
uplatňuje voči žalovanej nárok na náhradu škody na zdraví spôsobenej zavineným konaním škodcu,
ktorého zamestnávateľ mal v čase danej škodovej udalosti so žalovanou uzavretú zmluvu o povinnom
zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Škoda na
zdraví pozostáva z náhrady za bolesť. V zmysle lekárskeho posudku zo dňa 21.02.2024, vypracovaného

A. A. B., A., C., celkové ohodnotenie náhrady za bolesť (bolestného) dosahuje mieru 150 bodov, čo činí
sumu 3.399 €. Žalovaná s podanou žalobou nesúhlasila, mala za to, že v konaní nie je pasívne vecne
legitimovaná, vzniesla námietku premlčania. Súčasne navrhla výsluch svedka – vodiča autobusu a tiež
predložila vlastné odborné vyjadrenie, podľa ktorého návrh bodového hodnotenia bolestného 160 bodov
považovali za preukázaný a podľa jej názoru k ustáleniu zdravotného stavu došlo dňa 02.12.2021.

10. Z lekárskej správy zo dňa 02.12.2021 vyplýva, že k úrazu žalobkyne malo dôjsť tak, že pacientka
spadla v autobuse na pravé koleno.

11. Zo záznamu o vedení vozidla (č. l. 30) vyplýva, že na linke 34 v službe 3401 v smere na KVP o 14:23

hod pred zastávkou Luník IX vodičovi vbehol do cesty chodec, v dôsledku čoho zabrzdil a pri zabrzdení
spadla cestujúca (žalobkyňa – poznámka súdu). Na konečnej zastávke KVP pani ohlásila, že ju bolí
koleno, pričom prišli po ňu známi a zobrali ju na ošetrenie. Prítomná odmietla, aby volal záchranku.

12. Z lekárskeho posudku MUDr. Michala Karáska, PhD., MBA zo dňa 21.02.2024 vyplýva, že žalobkyňa

dňa 02.12.2021 utrpela úraz z dôvodu pádu na pravé koleno po prudkom brzdení autobusu MHD.
Začiatok liečenia bol od 02.12.2021 a k ustáleniu, resp. jej zdravotného stavu, resp. ukončeniu liečenia
došlo dňa 24.08.2022. Znalec jej priznal 150 bodov za položky: 195b vnútrokĺbová zlomenina horného
konca píšťaly vpravo – jedného kondylu s posunutím úlomkov – 100 bodov a za položku č. 196a
odlomenie drsatiny píšťaly vpravo liečené konzervatívne – 50 bodov.

13. Z lekárskeho posudku MUDr. Mareka Baloga zo dňa 24.08.2022 vyplýva, že žalobkyňa dňa
02.12.2021 utrpela úraz po prudkom brzdení autobusu MHD. Začiatok liečenia bol od 02.12.2021 a k
ukončeniu liečenia došlo dňa 24.08.2022. Znalec jej priznal 160 bodov za zlomeninu medzikĺbového
vyvýšenia píšťaly – 80 bodov a za vnútrokĺbovú zlomeninu horného konca píšťaly vadného kondylu bez

posunu – 80 bodov.

14. Z odborného vyjadrenia znaleckej organizácie D.. Inštitút forenzných medicínskych expertíz s. r. o.
č. 54/2024 zo dňa 30.05.2024 vyplýva, že úlohou znalcov bolo vypracovať odborné vyjadrenie vo veci
posúdenia bodového hodnotenia bolestného. Znalci konštatovali, návrh vyčíslený v lekárskom posudku

od A. A. E. zo dňa 24.08.2022 o počte bodov 160 na základe predložených podkladov a zdravotnej
dokumentácie za preukázaný a podľa nich k ustáleniu zdravotného stavu došlo k 02.12.2021.

15. Podľa ustanovenia § 420 ods. 1 Obč. zák., každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil
porušením právnej povinnosti.

16. Podľa ustanovenia § 427 ods. 1 Obč. zák., fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu
zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

17. Podľa ustanovenia § 444 ods. 1 Obč. zák., pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti

poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.18. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 o povinnom zmluvnom poistení v platnom znení (ďalej aj
ZoPZP) poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu vrátane inej ujmy
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

19. Podľa § 4 ods. 2 písm. a/, ZoPZP poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za
neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody na zdraví, inej ujmy a
nákladov pri usmrtení,

20. Podľa § 4 ods. 4 ZoPZP Poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné
plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vrátane inej ujmy
vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon
neustanovuje inak.

21. Podľa § 15 ods. 1 ZoPZP náhradu škody vrátane inej ujmy uhrádza poisťovateľ poškodenému.

Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody vrátane inej ujmy priamo proti
poisťovateľov a je povinný tento nárok preukázať, ak ide o škodu vrátane inej ujmy spôsobenú
motorovým vozidlom jazdnej súpravy tvorenej ťažným vozidlom a prípojným vozidlom, poškodený je
oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody vrátane inej ujmy priamo voči poisťovateľovi, ktorý
poistil prípojné vozidlo, ak ťažné vozidlo nie je možné identifikovať.

22. Podľa ustanovenia § 104 ods. 1 Obč. zák., pri právach na plnenie z poistenia začína plynúť
premlčacia doba za rok po poistnej udalosti.

23. Podľa ustanovenia § 106 ods. 1 Obč. zák. právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo

dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

24. Podľa ustanovenia § 5 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a náhrade za
sťaženie spoločenského uplatnenia pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku.

25. Podľa § 1 Opatrenia Ministerstva zdravotníctva SR č. S14243-2021-OL zo dňa 21.05.2021
o ustanovení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok
2021 v platnom znení výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia
na rok 2021 za jeden bod je 22,66 €.

26. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba žalobkyne je v celom rozsahu dôvodná.
Podľa názoru súdu v konaní bolo preukázané, že žalobkyňa utrpela úraz v dôsledku pádu v autobuse
MHD, keď vodič autobusu prudko zabrzdil. Túto skutočnosť má za preukázanú z tvrdení žalobkyne,
z predloženej lekárskej správy zo dňa 02.12.2021 (pacientka spadla v autobuse na pravé koleno),

z lekárskeho posudku zo dňa 22.08.2022 (pád pri zabrzdení autobusu), zo záznamu o vedení vozidla,
ktorý obsahuje opis skutkového deja, z ktorého je zrejmé, že k prudkému zabrzdeniu došlo v dôsledku
prebehnutia cez cestu chodcom. Súčasne bolo v konaní nesporné, že v čase škodovej udalosti mal
zamestnávateľ škodcu – spoločnosť Dopravný podnik mesta Košice, akciová spoločnosť, uzatvorenú
zmluvu o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového

vozidla so žalovanou, čo potvrdila samotná žalovaná vo vyjadrení k žalobe.

27. Žalovaná ako prvé namietala, že v konaní nie je pasívne vecne legitimovaná. Súd sa s jej názorom
nestotožňuje a v tomto smere poukazuje na Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 21.10.2020,
sp. zn. 4Cdo/5/2020, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov SR

pod č. R85/2021, v zmysle ktorého „v spore o náhradu škody podľa zákona č. 381/2001 Z. z. o
povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zmien a doplnení sú pasívne legitimovaní
poistený škodca aj poistiteľ. Poškodený má možnosť voľby, či bude žalovať poisteného škodcu, alebo iba
poistiteľa, či poisteného škodcu a poistiteľa súčasne.“ Žalobkyňa si v tomto konaní zvolila, že zažaluje

iba poistiteľa, čo je v súlade s vyššie uvedeným názorom najvyššieho súdu.28. Žalovaná vzniesla námietku premlčania a mala súčasne za to, že ust. § 104 Obč. zák. je v danom
prípade neaplikovateľné. Súd sa s jej názorom nestotožňuje, má za to, že ide o pohľadávku z poistného,
na danú vec sa vzťahuje aj § 104 v spojení s § 106 Obč. zák.

29. Súd v tomto smere poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/181/2020
z 28.07.2022, v zmysle ktorého „i keď v predmetnom spore si uplatňoval poškodený (žalobca) škodu,
ktorá mu vznikla pri dopravnej nehode a ktorú si na základe zákonného poistného škodcu uplatnil priamo
proti poisťovateľovi, nie je dôvod odchýliť sa od záveru o začatí plynutia premlčacej doby na uplatnenie

nároku titulom škody, ktorá je takisto nárokom hradeným z povinného zmluvného poistenia podľa zákona
č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla v tom smere, že premlčacia doba na jeho uplatnenie začína plynúť rok po poistnej
udalosti (§ 104 Občianskeho zákonníka). Na tomto mieste je potrebné poznamenať, že táto úprava bola
prijatá v prospech poisťovateľov, poskytujúc im dlhšie časové obdobie pre zadováženie si podkladov
k poistným udalostiam. Aj keď § 106 Občianskeho zákonníka hovorí všeobecne o dĺžke premlčacej

doby pri nárokoch na náhradu škody, toto všeobecné ustanovenie nie je možné vzťahovať na začiatok
premlčacej doby pri nárokoch z poistného plnenia, a to i keď má vo väčšine prípadov charakter náhrady
škody (v iných prípadoch, ako je hore uvedené i náhrady nemajetkovej ujmy). Ako je zrejmé z obsahu §
104 Občianskeho zákonníka, tento konkrétne uvádza začiatok plynutia premlčacej lehoty pri nároku na
plnenie z poistného a to rok po poistnej udalosti. Rozdielna v takýchto nárokoch je len dĺžka premlčacej

doby, avšak posun o rok, ako je uvedený v § 104 Občianskeho zákonníka, je pri všetkých nárokoch,
vyplývajúcich z poistného plnenia. Nie je prijateľný výklad podaný dovolateľom, že by dochádzalo pri
výklade, ktorý prijal odvolací súd k rozdielnemu posúdeniu začatia plynutia premlčacej doby, nakoľko
podstatnou otázkou je, že uplatnený nárok predstavuje nárok, ktorý je hradený z povinného zmluvného
poistenia podľa zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu

spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Premlčacia doba na jeho uplatnenie začína plynúť rok po
poistnej udalosti (§ 104 Občianskeho zákonníka).”

30. Súd tiež poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/252/2021 zo dňa 31.03.2022,
v ktorom dovolací súd vo vzťahu k nárokom hradeným z povinného zmluvného poistenia za škodu

spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uviedol, že „nárok na náhradu nemajetkovej ujmy zásahom
do súkromného a rodinného života zavinením dopravnej nehody ( § 13 ods.2 OZ) je nárokom hradeným
z povinného zmluvného poistenia podľa zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej „ zák. č. 381/2001 Z.z.).
Podľa § 104 OZ pri právach na plnenie z poistenia začína plynúť premlčacia doba za rok po poistnej

udalosti.” Aj keď sa nejedná o totožný prípad ako v prejednávanom prípade, keďže v danom konaní
išlo o náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej dopravnou nehodou, dovolací súd v danom konaní
zastával názor, že premlčanie všetkých nárokov hradených z povinného zmluvného poistenia za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla sa spravuje zásadou, podľa ktorej premlčacia doba na
uplatnenie tohto nároku začína plynúť za rok po poistnej udalosti.

31. Nárok žalobkyne tak nie je premlčaný, poistná udalosť sa udiala dňa 02.12.2021, s poukazom na
ust. § 104 Obč. zák., nakoľko k začiatku plynutiu premlčacej doby došlo dňa 02.12.2022, žaloba bola
podaná dňa 23.02.2024, teda včas.

32. Čo sa týka náhrady škody a jej výšky, súd uvádza, že v konaní boli predložené dva lekárske
posudky a jedno odborné vyjadrenie. Žalobkyňa predložila lekársky posudok zo dňa 21.02.2024 od
A. A. B., ktorý jej pridelil 150 bodov. Žalovaná okrem tohto lekárskeho posudku predložila aj lekársky
posudok zo dňa 24.08.2022 od A. A. E., ktorý žalobkyni pridelili 160 bodov (žalobkyňa zrejme žalovanej
predložila oba vyššie uvedené lekárske posudky). Tiež žalovaná predložila súdu Odborné vyjadrenie

zo dňa 30.05.2024, ktoré malo posúdiť bodové hodnotenie bolestného. Z obsahu tohto odborného
vyjadrenia možno usúdiť, že posudzovalo obe vyššie uvedené lekárske posudky, pričom znalci uzavreli,
že návrh bodového hodnotenia bolestného vyčíslený v lekárskom posudku od A. E. o počte bodov 160
bol preukázaný. Avšak žalovaná predložila súdu iba posudok bez príloh, takže súd nemôže uzavrieť,
z akých konkrétnych podkladov znalci vychádzali. Tak či onak, žalobkyňa požadoval finančnú náhradu

za 150 bodov, podľa posudkov predložených žalovanou bol dokonca jej nárok 160 bodov, preto súd
považuje bodové ohodnotenie v počte 150 za nesporné a preukázané, pričom vychádzal z lekárskeho
posudkupredloženéhožalobkyňouzodňa21.02.2024odA.B.,ktorýbolposlednýmošetrujúcimlekáromžalobkyne, čo mal súd za preukázané aj z predložených lekársky správ (zo dňa 09.02.2024, zo dňa
16.02.2024, zo dňa 08.03.2024).

33. Čo sa týka výšky škody, súd vychádzal z ust. § 5 ods. 1 zákona č. 347/2004 Z. z. o náhrade za bolesť
a náhrade za sťaženie spoločenského uplatneniam v spojení s Opatrením MZ SR č. S14243-2021-OL
zo dňa 21.05.2021 o ustanovení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia na rok 2021, za jeden bod patrí žalobkyni náhrada 22,66 €, teda 150 x 22,66 €, t. j. 3.399 €.

34. Čo sa týka námietok žalovanej, že žalobkyňa na miesto škodovej udalosti neprivolala políciu,
nesplnenie si tejto povinnosti žalobkyňou nie je podmienkou pre uplatnenie si náhrady škody a prípadné
porušenie tejto povinnosti nijakým spôsobom nezbavuje poisťovateľa povinnosti nahradiť vzniknutú
škodu. K nevykonaným navrhovaným dôkazom zo strany žalovanej súd poznamenáva, že žalovaná po
tom, ako súd na pojednávaní uviedol predbežné právne posúdenie, netrvala na vykonaní týchto dôkazov
(výsluchu svedkov), navyše ich vypočutie súd nepovažoval za potrebné aj vzhľadom na hospodárnosť

konania.

35. Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že nárok žalobkyne uplatnený v žalobe je v plnom
rozsahu dôvodný, a preto zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni sumu 3.399 €.

36. Podľa ust. § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj
len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis (§ 517 ods. 2 Obč.
zák.).

37. Podľa ust. § 3 Nariadenia platnom od 01.02.2013 výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (ďalej len „ECB“) platná k

prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

38. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná od 20.09.2023 do 11.06.2024 bola 4,50
% a úrok z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyšší.

39. Dňa 05.03.2024 bolo žalovanej doručená výzva na vyjadrenie sa k žalobe. Žalovaná podaním zo
dňa 11.03.2024 (vyjadrenie k žalobe) neuznala uplatnený nárok žalobkyne. Vzhľadom na to, že v súlade
s ustanovením § 11 ods. 7/ cit. zákona neuspokojila žalobkyňou uplatnený nárok ani do 15 dní, počnúc
dňom 27.03.2024 sa dostala s plnením svojho záväzku do omeškania, preto ju súd zaviazal zaplatiť aj
úrok z omeškania, ktorý bol vyčíslený v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka v

spojení s nariadením, a to vo výške 9,50% ročne zo sumy 3.399 € od 27.03.2024 do zaplatenia.

40. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

41. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

42. Podľa ust. § 263 ods. 1 CSP ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v
uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.

43. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení.
Žalobkyňa bola v konaní v plnom rozsahu úspešná, preto má žalobkyňa nárok na náhradu trov konania v
plnom rozsahu proti neúspešnej žalovanej. Súd zároveň nevidel priestor pre aplikáciu ust. § 257 CSP. O
výškenáhradytrovkonaniabuderozhodnutépoprávoplatnostitohtorozsudkusamostatnýmuznesením,

ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Košice
v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (t.j. zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.