Rozsudok – Ostatné – Spotrebiteľské zmluvy ,
Zmenené Judgement was issued on Monday, October 14, 2024

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 9C/36/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123467330
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Škrovanová

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2024:6123467330.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica samosudkyňou Mgr. Katarínou Škrovanovou v spore žalobkyne: X. H., nar.

X.X.XXXX, trvale bytom E.Í., G. X, zastúpená advokátom: JUDr. Peter Schmidl, AK Borský Svätý Jur
774 proti žalovanej: BLACK SiNiLu s.r.o., Unín 213, IČO: XX XXX XXX, zastúpená advokátkou: JUDr.
Karin Göghová, PhD., AK Komárno, Eötvösa 1/14B, IČO: 50 875 825 o zaplatenie sumy 6000 € takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 3000,20 €, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V časti zaplatenia sumy 2999,80 € súd žalobu zamieta.

Žiadnej zo sporových strán súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou postúpenou tunajšiemu súdu dňa 20.5.2024 voči žalovanej domáhala
zaplatenia sumy 6000 € titulom vrátenia rezervačného poplatku. V žalobe uviedla, že so žalovanou
uzavrela dňa 25.10.2023 rezervačnú zmluvu (ďalej len „RZ“), predmetom ktorej bol záväzok
sprostredkovateľa (žalovanej) a vlastníka rezervovať nehnuteľnosti uvedené v zmluve, za čo bola
žalobkyňa povinná zaplatiť rezervačný poplatok (ďalej len „RP“) vo výške 6000 €. Žalovaná bola v
zmysle čl. II ods. 2 RZ povinná po zaplatení poplatku a najneskôr do 30 pracovných dní pred uplynutím
termínu dohodnutého v zmluve predložiť vlastníkovi nehnuteľnosti a žalobkyni návrh sprostredkúvanej

kúpnej zmluvy (ďalej len „KZ“). Pre prípad porušenia tejto povinnosti, teda povinnosti predložiť návrh
KZ v stanovenom čase, bola dohodnutá povinnosť sprostredkovateľa (žalovanej) vrátiť zaplatený RP
žalobkyni. Žalobkyňa RP zaplatila v deň podpisu RZ. Žalobkyňa uviedla, že žalovaná návrh zmluvy
po zaplatení RP nepredložila, preto sa žalobkyňa domáha vrátenia RP. Návrh KZ bol predložený až
6.11.2023, čo bolo dva dni po písomnom odstúpení žalobkyne od zmluvy.

2. V rámci upomínacieho konania bol vo veci vydaný platobný rozkaz, proti ktorému podala žalovaná

odpor. V odpore poprela, že by z jej strany došlo k porušeniu RZ, poprela platné odstúpenie žalobkyne
od zmluvy a tiež existenciu nároku uplatneného žalobou. Uviedla, že RZ bola podpísaná troma
zmluvnými stranami, a to žalobkyňou, žalovanou a vlastníčkou nehnuteľnosti. Zo zmluvy vyplýva
povinnosť rezervovať v zmluve opísané nehnuteľnosti najneskôr do 31.1.2024 pre dosiahnutie účelu,
ktorým bol budúci prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Termín 31.1.2024 (ďalej len „Termín“)
bol stanovený ako posledný deň pre uzavretie zmluvy, pričom žalobkyňa a vlastníčka nehnuteľnosti
sa zaviazali uzavrieť KZ najneskôr v posledný deň termínu do 15:00 hod. v prevádzke žalovanej.

Predložiť návrh sprostredkúvanej KZ ďalším dvom stranám zo strany žalovanej bolo potrebné v určenom
časovom rozmedzí, a to najskôr po zaplatení RP žalobkyňou, najneskôr 30 dní pred uplynutím Termínu.
Tvrdenie žalobkyne, že žalovaná predložila návrh KZ oneskorene, je nesprávny a nelogický. Lehota
„po zaplatení poplatku“ je lehotou počiatočnou. Žalovaná predložila žalobkyni návrh KZ dňa 8.11.2023,teda po zaplatení RP a najneskôr 30 dní pred uplynutím Termínu. Pokiaľ ide o odstúpenie od zmluvy,
v RZ sa žiadne dojednanie o odstúpení od zmluvy, nad rámec zákonných ustanovení, nenachádza.
Odstúpenie žalobkyne od zmluvy považuje žalovaná za neplatné. Navyše, tento právny úkon nebol zo

strany žalobkyne adresovaný tretej strane zmluvy. Žalobkyňa najskôr zaslala žalovanej odstúpenie od
zmluvy bez uvedenia dôvodu, po upozornení zaslala odstúpenie s uvedením, že ide o odstúpenie podľa
zmluvného dojednania. Žalobkyňa v skutočnosti žiada vrátenie RP z dôvodu, že si kúpu nehnuteľnosti
rozmyslela, čo avizovala žalovanej už pred odstúpením od zmluvy. Žalovaná bola ochotná zaplatiť
žalobkyni 3000 €, čo žalobkyňa odmietla. V závere odporu žalovaná uviedla, že žalobkyňa porušila svoju

povinnosť vyplývajúcu z RZ, a to uzavrieť v stanovenom termíne KZ.

3. Žalobkyňa uviedla, že riadne odstúpila od zmluvy, čím podľa nej došlo k zrušeniu RZ.

4. Žalovaná zotrvala na svojich vyjadreniach, uviedla, že uznáva nárok žalobkyne z plnenia, ktoré
odpadlo, vo výške 2999,80 €. Doplnila, že keďže sa žalovaná do stanoveného Termínu k podpisu

KZ nedostavila, uplynutím doby, na ktorú bola RZ uzavretá, platnosť a účinnosť Zmluvy zanikla dňom
31.1.2024. Keďže žalovaná porušila svoju zmluvnú povinnosť, je povinná zaplatiť žalovanej v zmluve
dojednanú zmluvnú pokutu vo výške, t.j. 2,83% z kúpnej ceny uvedenej v čl. I ods. 5 RZ. Kúpna cena
predstavovala 106 000 €, teda zmluvná pokuta je vo výške 2999,80 €. Vyjadrenie obsahuje aj započítací
prejav, kde žalovaná započítava svoj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 2999,80 € proti

nároku žalobkyne vo výške 6000 €, rozdiel je 3000,20 €.

5. Žalobkyňa namietla, že je neprípustné požadovať zmluvnú pokutu v prípade výkonu práva, v tomto
prípade z dôvodu odstúpenia od zmluvy. Okrem toho uviedla, že čl. III ods. 1 RZ uvádza, že: „V prípade,
ak záujemca poruší svoju povinnosť zaplatiť Poplatok v lehote uvedenej v čl. II ods. 1 druhá veta zmluvy

(t.j. povinnosť uvedenú v čl. II ods. 1 tejto zmluvy) a/alebo poruší povinnosť po zaplatení Poplatku
najneskôr do uplynutia Termínu uzatvoriť sprostredkúvanú zmluvu (t.j. povinnosť uvedenú v čl. I ods.
5 tejto zmluvy), sprostredkovateľovi a vlastníkovi dňom porušenia ktorejkoľvek z uvedených povinností
vzniká voči záujemcovi nárok na zmluvnú pokutu každému vo výške 2,83% z kúpnej ceny uvedenej v čl.
I ods. 5 tejto zmluvy“. Žalobkyňa uviedla, že čl. I ods. 5 v RZ neexistuje, a preto teda nie je možné určiť,

k akému porušenia sa zmluvná pokuta viaže, ani v akej sume je určená. Dojednanie zmluvnej pokuty
považuje za absolútne neplatné.

6. Súd vykonal dokazovanie výsluchmi sporových strán, vyjadreniami právnych zástupcov sporových
strán, výsluchom svedka, RZ, dokladom o zaplatení RP, odstúpením od RZ, písomnou komunikáciou

medzi sporovými stranami a výzvou na zaplatenie zmluvnej pokuty a zistil tento skutkový stav veci:

7. Rezervačnou zmluvou mal súd preukázané, že táto bola uzavretá dňa 25.10.2023 medzi žalovanou
ako sprostredkovateľom, pani K. I. ako vlastníčkou nehnuteľnosti opísanej v RZ a žalobkyňou ako
záujemcom o kúpu nehnuteľností. Na základe zmluvy sa žalovaná a vlastníčka zaviazali rezervovať

nehnuteľnosti opísané v zmluve pre žalobkyňu za účelom budúceho prevodu vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam, ktorý bude realizovaný uzavretím KZ medzi vlastníčkou a žalobkyňou, a to najneskôr
do 31.1.2024 (ďalej len „Termín“). Kúpna cena nehnuteľností bola dohodnutá vo výške 106 000 €.
Žalobkyňa mala povinnosť zaplatiť RP vo výške 6000 € najneskôr do 2 pracovných dní od podpisu RZ.
Žalovaná mala povinnosť predložiť vlastníčke a žalobkyni návrh sprostredkúvanej KZ, a to po zaplatení

poplatku a najneskôr do 30 pracovných dní pred uplynutím Termínu a vlastníčka a žalobkyňa mali
povinnosť následne uzavrieť sprostredkúvanú KZ, najneskôr posledný deň Termínu o 15:00 hod. Pre
prípad nesplnenia povinnosti zaplatiť RP alebo uzavrieť KZ bola v zmysle RZ žalobkyňa povinná zaplatiť
vlastníkovi a žalovanej zmluvnú pokutu vo výške 2,83% z kúpnej ceny uvedenej v zmluve. Pre prípad
nesplneniapovinnostižalovanejpozaplateníRPanajneskôrvlehoteuvedenejvyššiepredložiťnávrhKZ

boladojednanápovinnosťvrátiťzaplatenýRP.Preprípadnesplneniapovinnostivlastníčkynehnuteľností
po zaplatení RP a najneskôr do uplynutia Termínu uzavrieť KZ, bola v zmysle zmluvy vlastníčka povinná
zaplatiť žalobkyni a žalovanej zmluvnú pokutu vo výške 2,83% z kúpnej ceny uvedenej v RZ. RZ bola
uzavretá na dobu určitú, do uplynutia Termínu. Zmluva obsahovala vo viacerých odstavoch odkaz na čl.
I ods. 5 Zmluvy, ktorý mal upravovať povinnosť vlastníčky a záujemcu po zaplatení RP a najneskôr do

uplynutia Termínu uzavrieť sprostredkúvanú zmluvu a dohodu na kúpnej cene vo výške 106 000 €. V
skutočnosti boli táto povinnosť a kúpna cena uvedená v čl. I ods. 4 RZ.8. Detailom účtu mal súd preukázané, že RP vo výške 6000 € bol uhradený prevodom z účtu dňa
25.10.2023.

9. Dňa 8.11.2023 bol žalobkyni zaslaný návrh KZ, na čo žalobkyňa mailom odpovedala, že 6.11.2023 o
9:22 hod. odstúpila od RZ, čím právny vzťah medzi ňou a žalovanou skončil.

10. V liste zo dňa 6.11.2023, zaslanom v prílohe mailu adresovaného právnej zástupkyni žalovanej
dňa 6.11.2023, žalobkyňa v zastúpení jej právnym zástupcom oznamuje, že odstupuje od RZ. Zároveň

požiadala o vrátenie RP 6000 €.

11. Listom zo dňa 8.11.2023 žalovaná oznámila žalobkyni, že v odstúpení od RZ nie je uvedený dôvod
odstúpenia od zmluvy. Zároveň žalovaná uviedla, že RZ považuje ďalej za platnú a účinnú.

12. V liste zo dňa 10.11.2023 žalobkyňa oznámila žalovanej, že odstupuje od RZ s poukazom na to, že

žalovaná po zaplatení RP nepredložila návrh KZ.

13. Listom zo dňa 12.11.2023 žalovaná žalobkyni oznámila, že návrh KZ bol predložený dňa 8.11.2023
o 13:07 hod., do emailovej schránky žalobkyne. Žalovaná svoju povinnosť preukázateľne splnila.
Odstúpenie od RZ je teda neplatné.

14. Dňa 18.12.2023 navrhla žalované žalobkyni v rámci mimosúdnej dohody vrátenie sumy 3000 €. S
uvedeným žalobkyňa nesúhlasila.

15. Dňa 30.1.2024 oznámila žalovaná žalobkyni, že k podpisu KZ dôjde dňa 31.1.2024 v priestoroch

kancelárie žalovanej. Žalobkyňa v odpovedi uviedla, že od RZ odstúpila, preto sa k podpisu KZ
nedostaví.

16. Listom zo dňa 7.2.2024 bola žalobkyňa vyzvaná na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 2999,80
€ v dôsledku porušenia povinnosti uzavrieť KZ.

17. Žalobkyňa pri výsluchu na súde uviedla, že na základe inzerátu ohľadom nehnuteľností kontaktovala
žalovanú. V inzeráte bola uvedená cena nehnuteľností 106 000 €. Predmetné nehnuteľnosti si pozrela.
Na zaplatenie RP si zobrala úver. Následne riešila so žalovanou možnosť hypotéky a výšku splátok. Bola
zamestnaná, dlžníkom na hypotéku by bola sama žalobkyňa. Splátky presahovali jej možnosti, preto

oznámila žalovanej, že zmluvu ruší. Žiadala tiež vrátenie 6000 €. Uviedla, že pred podpisom si zmluvu
riadne neprečítala. Návrh KZ jej bol zaslaný cca v 11/2023.

18. Žalovaná pri výsluchu na súde uviedla, že inzerovala predmetné nehnuteľnosti, na základe inzerátu
ju oslovila žalobkyňa. Najskôr sa vybavoval úver na RP vo výške 6000 €, tento žalobkyni poskytla

Slovenská sporiteľňa, kde má žalobkyňa účet, na základe čoho bolo žalovanej zo skúseností zrejmé,
že bude vedieť žalobkyni vybaviť aj hypoúver. Žalovaná mala vedomosť o príjmoch a zamestnávateľovi
žalobkyne. Vykonala sa obhliadka nehnuteľností, ktorá trvala asi hodinu, žalobkyňa si celý dom
poprezerala, hneď plánovala, čo bude prerábať, atď. Po obhliadke sa pristúpilo k podpisu RZ, majiteľka
nehnuteľnosti RZ podpísala pri obhliadke a žalobkyňa potom v kancelárii žalovanej. Po podpise prišlo k

zaplateniu RP v ten istý deň ako bolo podpísaná RZ. Návrh KZ bol zaslaný v súlade s RZ, po zaplatení
RP a v termíne uvedenom v RZ. Žalobkyňa oznámila, že odstupuje od zmluvy, či to bolo pred alebo
po predložení návrhu KZ, si žalovaná nepamätala. Žalobkyňa kontaktovala žalovanú s tým, že nemá
záujem o nehnuteľnosti ešte predtým, než prejavila záujem odstúpiť od zmluvy s odôvodnením, že sa
nemôže presťahovať, tak ako plánovala, a nedokázala by platiť aj za byt, aj za dom. O pár dní začala

rozprávať o finančných problémoch, lebo jej priateľ dostal výpoveď v práci. Keďže mala byť na hypotéke
ako dlžník len žalobkyňa, nebolo to podstatné. Hypotéka by jej aj tak vychádzala. Až následne prišlo k
vyjadreniu žalobkyne, že od zmluvy odstupuje.

19. Výsluchom svedka X. E., manžela konateľky žalovanej, ktorý bol prítomný pri obhliadke predmetných

nehnuteľností aj pri podpise RZ, mal súd preukázané, že žalobkyňa si nehnuteľnosti obzrela aj so
svojím priateľom. Boli zjavne spokojní s nehnuteľnosťami. Následne sa v kancelárii žalovanej stretli za
účelom podpísania RZ, zloženia zálohy a riešili sa veci ohľadom hypotekárneho úveru. Neskôr prebehlo
v kancelárii ešte jedno stretnutie, prišla žalobkyňa, neskôr jej priateľ s tým, že nehnuteľnosť nechcús odôvodnením jednak, že sa žalobkyňa nemôže vysťahovať z podnájmu a tiež z dôvodu, že priateľ
žalobkyne prišiel o prácu.

20. Podľa § 488 OZ záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie
(pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

21. Podľa § 489 OZ záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,
z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

22. Podľa § 491 ods. 1 až 3 OZ záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených;
môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených ( § 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich
prvky rôznych zmlúv. Na záväzky vznikajúce zo zmlúv v zákone neupravených treba použiť ustanovenia
zákona, ktoré upravujú záväzky im najbližšie, pokiaľ samotná zmluva neurčuje inak. Na záväzky zo
zmiešanej zmluvy treba primerane použiť ustanovenia zákona upravujúce záväzky, ktoré sa zmluvou

zakladajú, pokiaľ samotná zmluva neurčuje inak.

23. Podľa § 774 OZ sprostredkovateľskou zmluvou sa sprostredkovateľ zaväzuje obstarať záujemcovi
za odmenu uzavretie zmluvy a záujemca sa zaväzuje sprostredkovateľovi poskytnúť odmenu vtedy, ak
bol výsledok dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa.

24. Podľa § 451 ods. 1, 2 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

25. Podľa § 544 ods. 1, 2 OZ ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú
pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v
dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

26. Podľa § 37 ods. 1 a 3 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak
je neplatný. Právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.

27. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo

ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

28. Podľa § 48 ods. 1, 2 OZ od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone
ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie
je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

29. Podľa § 580 OZ ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu,
zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav
smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

30. Podľa § 52 ods. 1 až 4 OZ účinného v čase uzavretia RZ spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,

sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti.

31. Podľa § 53 ods. 1 OZ účinného v čase uzavretia RZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán vneprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrené
určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

32. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta a ods. 2 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

33. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. v príslušnom znení výška úrokov z omeškania je o päť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

34. Z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že

žaloba bola podaná dôvodne len sčasti. V konaní bolo preukázané, že medzi žalobkyňou, žalovanou a
treťouosobou(vlastníčkounehnuteľností)bolapodpísanátrojstrannánepomenovanázmluva,označená
ako RZ, z ktorej nadobudli práva a povinnosti všetky tri zmluvné strany. Spor prejednávaný v tomto
konaní sa týka len vzájomných práv a povinností žalobkyne a žalovanej. Na základe RZ boli pre
žalobkyňu počas dohodnutej doby rezervované inzerované nehnuteľnosti, o ktoré prejavila záujem.

Za rezerváciu žalobkyňa v zmysle Zmluvy zaplatila RP vo výške 6000 €. Nárok na vrátenie RP
mala v zmysle Zmluvy len vtedy, ak by žalovaná porušila svoju zmluvnú povinnosť, a to povinnosť
predložiť návrh KZ po zaplatení RP, najneskôr 30 dní pred dátumom 31.1.2024. Podľa RZ bol návrh
KZ predložený včas, ak bol predložený kedykoľvek v čase od zaplatenia RP až do 1.1.2024. Keďže
žalovaná návrh KZ žalobkyni predložila dňa 8.11.2023, teda po zaplatení RP (tento bol zaplatený

25.10.2023) a najneskôr 30 dní pred uplynutím termínu, teda 30 dní pred dátumom 31.1.2024, návrh
KZ bol jednoznačne predložený včas a v tomto smere zo strany žalovanej k žalobkyňou tvrdenému
porušeniu RZ neprišlo. Odôvodnenie žalobkyne ohľadom nedodržania lehoty na predloženie KZ je v
rozpore so zásadami logiky. Pokiaľ ide o odstúpenie od zmluvy, v zmysle zákona platí, že od zmluvy
môže zmluvná strana odstúpiť, len ak je to v zákone ustanovené alebo zmluvnými stranami dohodnuté.

Z RZ je zrejmé, že zmluvné strany si možnosť odstúpenia od zmluvy nedojednali. Žalobkyňa odstúpenie
od zmluvy neoprela ani o žiadny zákonom stanovený dôvod. Dôvod, ktorý uviedla, a to nepredloženie
návrhu KZ včas, sa ako bolo uvedené vyššie, ukázal ako neopodstatnený. Preto odstúpenie do zmluvy
zo strany žalobkyne je neplatné a právne neúčinné. V dôsledku neplatného odstúpenia od zmluvy
nemohlo prísť k zrušeniu zmluvy, RZ zostala v platnosti a účinnosti až do uplynutia doby, na ktorú bola

uzavretá. Keďže k uzavretiu KZ medzi žalobkyňou a vlastníčkou nehnuteľností neprišlo, RZ zanikla
uplynutím doby, na ktorú bol uzavretá, t.j. dňom 31.1.2024. Týmto momentom vznikol žalovanej nárok
na vrátenie RP titulom plnenia z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Zároveň však žalovanej vznikol nárok
na zaplatenie zmluvnej pokuty za porušenie ustanovení RZ zo strany žalobkyne, ktorá nesplnila svoju
povinnosť vyplývajúcu z RZ, a to uzavrieť KZ s vlastníčkou nehnuteľností. Keďže prišlo k započítaniu

vzájomných pohľadávok, pohľadávka žalovanej voči žalobkyni vo výške 2999,80 € zanikla a žalovanej
zostala povinnosť vydať žalobkyni zvyšnú časť RP vo výške 3000,20 €. Námietka, že zmluvnou pokutou
nemôže byť sankcionované odstúpenie od zmluvy, by bola namieste, ak by sa žalovaná domáhala
zmluvnej pokuty z tohto dôvodu. Avšak ako je uvedené vyššie, dôvodom bolo porušenie RZ, teda
námietka žalobkyne je neopodstatnená. Takisto je neopodstatnené tvrdenie, že zmluvná pokuta nebola

dojednaná platne kvôli odkazu na neexistujúce ustanovenie zmluvy. Zo zmluvy je jednoznačne zrejmé,
pre porušenie akej povinnosti bola žalobkyňa zaviazaná na zaplatenie zmluvnej pokuty, toto je výslovne
uvedené v čl. III ods. 1 RZ. Na zrozumiteľnosť a jasnosť dojednania zmluvnej pokuty nemá vplyv ani
nesprávny odkaz na čl. I ods. 5 RZ namiesto čl. I ods. 4 RZ. Niet žiadnych pochybností ani o výške
dojednanej kúpnej ceny nehnuteľností, z ktorej bola následne vypočítaná výška zmluvnej pokuty. Jedná

sa zjavne len o chybu v označení správneho odseku, no jasnosť a zrejmosť významu RZ zostáva napriek
tomu nedotknutá, preto táto chyba v písaní nemá dosah na platnosť dojednanej zmluvnej pokuty.
.
35. Keďže teda žalobkyňa porušila RZ, vznikla jej povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu. Po zániku zmluvy
vznikla žalovanej povinnosť vrátiť žalobkyni RP. Nakoľko došlo k započítaniu vzájomných pohľadávok,

je žalovaná povinná vrátiť žalobkyni časť RP vo výške 3000,20 €, ktorej zaplatenie súd žalobkyni priznal.

36. Vo zvyšku bola žaloba zamietnutá.37. O trovách konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko úspech žalobkyne a žalovanej bol
u každej cca 50 % (s rozdielom 0,00335%), súd rozhodol tak, že náhradu trov konania žiadnej zo

sporových strán nepriznal.

38. Žalobkyňou navrhovaný výsluch vlastníčky nehnuteľností K. I. považoval súd pre potreby zistenia
skutkového stavu potrebného pre rozhodnutie vo veci za nadbytočný. Žalobkyňa vykonaním tohto
dôkazu chcela preukazovať, kedy na RZ pripojila podpis vlastníčka nehnuteľností, čo pre potreby

rozhodnutia v tejto veci nie je právne relevantná informácia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému
súdu v Trnave, v dvoch vyhotoveniach. Právo podať odvolanie nemajú
tie sporové strany, ktoré sa tohto práva po vyhlásení a odôvodnení

rozsudku vzdali.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného
útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo
rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie
podľa zákona č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov.