Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 17, 2024

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 77C/12/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7124209570
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lukáš Beňák

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:7124209570.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudcom JUDr. Lukášom Beňákom v spore žalobkýň: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX,

bytom v C., A. XXX/XX, 2/ D. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom v C., E. XXXX/XX, obe zast.: Advokátska
kancelária Juristi, s.r.o., IČO: 51 941 244, so sídlom v Košiciach, Krivá 3, proti žalovanému: Mesto
Košice, IČO: 00 691 135, so sídlom v Košiciach, Trieda SNP 48/A, o obnovu konania, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu proti žalobkyniam v 1/ a 2/ rade s tým,
že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením súdom prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyne sa žalobou doručenou súdu dňa 17.05.2024 domáhali obnovy pôvodného konania

vedeného na Okresnom súde Košice I sp. zn. 39C/22/2018.

2. Žalobu odôvodnili tým, že Okresný súd Košice I, rozsudkom sp. zn. 39C/22/2018 zo dňa
10.10.2019 (ďalej aj „pôvodný rozsudok“) rozhodol, že konanie o určenie, že žalobkyne sú vlastníčkami
nehnuteľnosti evidovaných na LV č. XXX, okres C. X, F. C., kat. úz. C., parc. reg. „E“ č. 206, orná
pôda, o výmere 7.935 m2, parc. reg. „E“ č. 213, orná pôda, o výmere 7.756 m2, parc. reg. „E“ č.
328, trvalé trávnaté porasty, o výmere 775 m2, v podiele X/XX-XX k celku zastavil, čo do zvyšku

žalobu zamietol a určil, že žalovaný je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností evidovaných na LV
č. XXXX/X, trvalé trávnaté porasty, o výmere 8.020 m2 a parc. reg. „E“ č. 1001/9, trvalé trávnaté
porasty, o výmere 4.648 m2, evidovaných v podiele 5/9-in k celku. Krajský súd v Košiciach rozsudok
sp. zn. 2Co/108/2020 vyššie uvedený rozsudok potvrdil. Uvedené rozsudky nadobudli právoplatnosť
dňa 27.06.2021. Súdy v rámci vyššie uvedeného konania konštatovali, čo sa týka právneho posúdenia
vyvlastňovacieho konania a rozhodnutia, že toto rozhodnutie je platné. Posúdenie tejto otázky bolo
otázkou prejudiciálnou a súd môže preskúmavať správne akty mimo správneho súdnictva len so

zreteľom na to, či sa jedná o akty nulitné, t. j. také vady, ktoré sú tak závažné, že sa neuplatňuje
prezumpcia ich správnosti. Boli toho názoru, že uvedený orgán bol v zmysle správneho poriadku
oprávnený vydávať takéto rozhodnutie a preto nejde o nulitné rozhodnutie. Uzavreli, že všeobecný
súd nie je oprávnený preskúmavať platnosť takéhoto rozhodnutia ani skutočnosti tvrdené žalobkyňami
ohľadom doručovania prostredníctvom verejnej vyhlášky. Vychádzajúc z vyššie uvedeného mal súd za
to,ževyvlastňovacierozhodnutiejeplatnéaúplnenímbolivysporiadanépodielyvovzťahukpôvodnému
vlastníkovi G. H., o veľkosti 1/3 a 2/9, spolu o veľkosti 5/9 a boli titulom pre nadobudnutie vlastníckeho

práva k sporným nehnuteľnostiam spolu s následným zákonným prechodom vlastníckeho práva na
žalovaného.
Po nadobudnutí právoplatnosti vyššie uvedeného rozsudku bol vydaný iný rozsudok Mestského súdu
Košice, sp. zn. 34C/34/2023 zo dňa 19.03.2024, ktorý riešil otázku tvoriacu podstatu pôvodnéhokonania a to tak, že dokazovaním v spore bolo zistené, že v správnom konaní, v ktorom bolo
vydané predmetné vyvlastňovacie rozhodnutie, správny orgán konal ako v účastníkmi - vlastníkmi
vyvlastňovacích pozemkov podľa údajov zistených z pozemkovej knihy, v ktorej sa zápisy prestali

vykonávať už v roku 1964. Správny orgán konal aj s osobami zapísanými v pozemkovej knihe
zapísanými ako vlastníkmi, ale v čase vydania vyvlastňovacieho rozhodnutia boli mŕtvi, a teda správny
orgán konal s osobami, ktoré v tom čase nemali spôsobilosť mať práva a povinnosti, a teda aj nemali
spôsobilosť byť účastníkmi takéhoto konania, resp. ustanovil v konaní opatrovníka žijúcim osobám,
ktorých pobyt bol známy, resp. neznámym dedičom po stále žijúcich osobách. V konaní uzavrel, že

rozhodnutieovyvlastneníjenulitným,ničotnýmaktom,aajpojehovydanízostalozachovanévlastníctvo
právo dedičov zomrelého pôvodného vlastníka. Vzhľadom na tento záver, že československý štát
neúčinne vyvlastnil sporné pozemky a vychádzajúc zo zásady „z nepráva nemôže vzniknúť právo“,
nemohlo dôjsť ani k platnému prevodu vlastníckeho práva na žalobcu.
Žalobkyne vyššie uvedený rozsudok Mestského súdu Košice nemohli bez vlastnej viny použiť v
pôvodnom súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Košice I, ako aj v odvolacom konaní, nakoľko

bol vydaný po právoplatnom skončení veci nový rozsudok, vzhľadom na jeho závery, sú spôsobilé
privodiť pre žalobkyne priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Uzavreli, že o dôvode obnovy konania sa
dozvedeli dňa 19.03.2024, kedy bol vyhlásený rozsudok Mestského súdu Košice sp. zn. 34C/34/2023.
Vzhľadom na vyššie uvedené bola dodržaná subjektívna trojmesačná lehota na podanie žaloby na
obnovu konania. Rovnako tak je zachovaná aj objektívna trojročná lehota na podanie žaloby na obnovu

konania, keďže napadnutý (pôvodný) rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 27.06.2021.

3. K žalobe pripojili rozsudok Mestského súdu Košice sp. zn. 34C/34/2023 zo dňa 19.03.2024.

4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že voči pôvodnému konaniu vedenému na Okresnom súde

Košice I, sp. zn. 39C/22/2018 bolo podané odvolanie, ktoré bolo vedené na Krajskom súde Košice v
odvolacom konaní sp. zn. 2Co/108/2020. Krajský súd v odvolacom konaní potvrdil rozsudok súdu prvej
inštancie, pričom rozsudky okresného ako aj krajského súdu nadobudli právoplatnosť dňa 27.06.2021.
Žalobkyne však v žalobe neuviedli, že následne dňa 30.08.2021 podali proti rozsudku odvolacieho
súdu dovolanie, ktoré bolo uznesením Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Cdo/183/2021 zo dňa 30.11.2021

odmietnuté z dôvodu, že bolo podané oneskorene po uplynutí lehoty stanovenej ustanovením § 427
CSP. Žalobkyne teda vlastným pochybením, resp. pochybením ich právneho zástupcu nedodržali
procesné podmienky na podanie dovolania a zmeškali lehotu na jeho podanie. V prvom rade sa tak
podľa názoru žalovaného zo strany žalobkýň jedná o zjavné obchádzanie zákona z dôvodu nesplnenia
procesných predpokladov na podanie dovolania, a to zmeškania lehoty na jeho podanie. Žalobkyne

chcú návrhom na obnovu konania obísť zákon a zhojiť ich pochybenie pri nedodržaní lehoty na podanie
dovolania. Poukázal na ust. § 399 CSP. Dal do pozornosti, že Najvyšší súd SR v unesení sp. zn.
3Cdo/98/2011 zo dňa 11.08.2011 uviedol, že „obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok,
ktorým možno za podmienok ustanovených v zákone dosiahnuť nápravu vo veci, v ktorej nebol skutkový
stav v pôvodnom konaní zistený úplne alebo správne. Návrhom na obnovu konania sa nemožno

domáhať nápravy prípadných pochybení pri právnom posudzovaní veci alebo nesprávností procesnej
povahy; na nápravu týchto nesprávností slúžia podľa povahy rozhodnutia a charakteru namietanej
nesprávnosti iné opravné prostriedky. Vecná nesprávnosť rozsudku napadnutého návrhom na obnovu
konania nie je dôvodom zakladajúcim procesnú prípustnosť obnovy konania podľa § 228 ods. 1 O.s.p.
(viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v časopise Zo súdnej praxe pod

č. 15/2000).“ Mal za to, že práve dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom pre prípady, ak
strana sporu v neprospech ktorej bolo rozhodnuté, napáda nesprávne vyriešenie právnej otázky v
konaní. Práve nesprávne právne posúdenie je dôvodom, ktoré žalobkyne uvádzajú aj v rámci podaného
návrhu na obnovu konania. Žalobkyne uvádzajú, že súd v pôvodnom konaní sp. zn. 39C/22/2018
vec nesprávne právne posúdil, keď na základe dôkazov, ktoré boli v konaní predložené a vykonané

posúdil,ževyvlastňovacierozhodnutiejeplatnéavšeobecnýsúdniejeoprávnenýpreskúmavaťsprávne
akty mimo správneho súdnictva. Jediným dôvodom, na ktorý žalobkyne v návrhu na obnovu konania
poukazujú, je rozdielny právny názor iného senátu Mestského súdu Košice vyjadrený v rámci konania
sp. zn. 34C/34/2023. Takýto dôvod však podľa jeho názoru nie je dôvodom na obnovu konania podľa
ustanovenia § 397 písm. a) CSP, ale práve dôvodom na podanie dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho

súdu, čím je naplnená vylučovacia podmienka podľa ustanovenia § 399 CSP. Bolo by neúčelné, ak by
na základe rozdielneho právneho posúdenia, resp. rozdielneho právneho názoru iného súdu prvého
stupňa v inom konaní, alebo na základe prípadnej zmeny ustálenej rozhodovacej praxe, mal byť daný
dôvod na obnovu konania. Ustanovenia § 397 písm. a) CSP vo svojom znení síce zahŕňa možnosťexistencie rozhodnutia, ktoré nemohlo byť použité v pôvodnom konaní, v zmysle judikatúry by sa však
muselo jednať o rozhodnutie podľa § 193 alebo § 194 CSP. V tomto prípade sa však nejedná o takéto
rozhodnutie, ale „iba“ o iné rozhodnutie všeobecného súdu s odlišným právnym názorom. Poukázal

ďalej, že žalobkyne sa odvolávajú na názor súdu prvého stupňa vyjadrený v rozsudku Mestského
súdu Košice sp. zn. 34C/34/2023. Rozsudok v konaní vedenom na Okresnom súde Košice I, sp. zn.
39C/22/2018, ktorého obnovy sa žalobkyne domáhajú, však bolo potvrdený aj rozsudkom Krajského
súdu Košice, sp. zn. 2Co/108/2020, a teda potvrdený právnym názorom odvolacieho súdu. Právny názor
súdu prvého stupňa však sám zo svojej podstaty nemôže mať vyššiu právnu silu ako právny názor

odvolacieho súdu. Pre prípad, ak by súd zhodnotil, že vo všeobecnosti je daná možnosť obnovy konania
z dôvodu zmeny právneho posúdenia, resp. zmeny rozhodovacej praxe, táto by musela vychádzať z
rozhodnutia súdu vyššieho stupňa akým je Krajský súd Košice.

5. Súd nariadil vo veci pojednávanie dňa 17.10.2024, ktorého sa nezúčastnili žalobkyne, zúčastnil sa ho
ich právny zástupca. Dostavil sa žalovaný. Vychádzajúc z § 180 CSP súd vec prejednal v neprítomnosti

žalobkýň v 1/ a 2/ rade. Strany na pojednávaní zotrvali na svojich doterajších vyjadreniach.

6. Súd vykonal dokazovanie na základe predložených listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav:

7. Okresný súd Košice I rozsudkom zo dňa 10.12.2019 konanie o určenie, že žalobkyne sú podielové

spoluvlastníčky nehnuteľností evidovaných na LV č. XXX, k. ú. C., parciel reg. „E“ č. 206, č. 213, 328
v podiele 5/36-ín k celku zastavil, čo do zvyšku žalobu zamietol a určil, že žalovaný je podielovým
spoluvlastníkom nehnuteľností evidovaných na LV č. XXXX, k. ú. C., parciel reg. „E“ č. 1001/8 a č. 1001/9
v podiele 5/9-ín k celku. Krajský súd v Košiciach rozsudkom sp. zn. 2Co/108/2020 zo dňa 13.05.2021
napadnutý rozsudok potvrdil. Uvedené rozsudky nadobudli právoplatnosť dňa 27.06.2021. Žalobkyne

sa domáhajú obnovy pôvodného, vyššie uvedeného konania. Mali za to, že súd v pôvodnom konaní
nesprávne posúdil, že vyvlastňovacie rozhodnutie je platné, pričom v tom čase právny predchodca
žalobkýň bol mŕtvy, pričom sa tak jedná o nulitné rozhodnutie, preto nemohlo dôjsť k účinnému
vyvlastneniu. Poukázali na rozhodnutie tunajšieho súdu sp. zn. 34C/34/2023 zo dňa 19.03.2024,
vktoromsúdposúdil,ževyvlastňovacierozhodnutiejeneplatné,nulitné,pričomtotorozhodnutienemohli

bez svojej viny použiť v pôvodnom konaní, pričom toto rozhodnutie môže pre nich privodiť priaznivejšie
rozhodnutie vo veci. Žalobu na obnovu konania podali včas, preto majú za to, že súd by mal na
základe vyššie uvedených dôvodov obnovu konania povoliť. Žalovaný mal za to, že sa jedná o zjavné
obchádzanie zákona z dôvodu nesplnenia procesných predpokladov na podanie dovolania, pričom
žalobkyne napadajú v rámci obnovy konania nesprávne právne posúdenie. Žiada žalobu ako nedôvodnú

zamietnuť.

8. Z rozsudku Okresného súdu Košice I sp. zn. 34C/34/2023 vyplýva, že súd žalobu žalobcu Mesta
Košice zamietol a žalovanej (D. C.) priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Svoje
rozhodnutie odôvodnil tým, že v správnom konaní, v ktorom bolo vydané predmetné vyvlastňovacie

rozhodnutie, správny orgán konal ako v účastníkmi - vlastníkmi vyvlastňovacích pozemkov podľa údajov
zistených z pozemkovej knihy, v ktorej sa zápisy prestali vykonávať už v roku 1964. Správny orgán
konal aj s osobami zapísanými v pozemkovej knihe zapísanými ako vlastníkmi, ale v čase vydania
vyvlastňovacieho rozhodnutia boli mŕtvi, a teda správny orgán konal s osobami, ktoré v tom čase nemali
spôsobilosť mať práva a povinnosti, a teda aj nemali spôsobilosť byť účastníkmi takéhoto konania, resp.

ustanovil v konaní opatrovníka žijúcim osobám, ktorých pobyt bol známy, resp. neznámym dedičom po
stále žijúcich osobách. V konaní uzavrel, že rozhodnutie o vyvlastnení je nulitným, ničotným aktom, a aj
po jeho vydaní zostalo zachované vlastníctvo právo dedičov zomrelého pôvodného vlastníka. Vzhľadom
na tento záver, že československý štát neúčinne vyvlastnil sporné pozemky a vychádzajúc zo zásady „z
nepráva nemôže vzniknúť právo“, nemohlo dôjsť ani k platnému prevodu vlastníckeho práva na žalobcu.

9.ZuzneseniaNajvyššiehosúduSRsp.zn.5Cdo/183/2021zodňa30.11.2021vsporežalobkýňv1/a2/
rade (ako v prejednávanom spore) proti žalovanému - Mestu Košice vyplýva, že súd dovolanie odmietol
a žalovanému priznal náhrad trov dovolacieho konania. Dovolanie bolo podané proti rozsudku Krajského
súdu v Košiciach sp. zn. 2Co/108/2020 a bolo odmietnuté z dôvodu, že bolo podané oneskorene.

10. Podľa ust. § 397 CSP proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania, aka) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré
ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu
privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,

b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu
priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
c) bolo rozhodnuté v neprospech strany v dôsledku trestného činu sudcu, iných subjektov konania alebo
inej osoby zúčastnenej na konaní,
d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím

súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody strany
a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným spravodlivým zadosťučinením,
e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré
je pre strany záväzné, alebo
f) možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom
rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie.

11. Podľa ust. § 399 CSP žaloba na obnovu konania nie je prípustná proti rozhodnutiu, ktorého zmenu
alebo zrušenie možno dosiahnuť inak.

12. Podľa ust. § 403 ods. 1 a 2 CSP žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote troch mesiacov,

odkedy sa ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo
dňa, keď ho mohol uplatniť. Žaloba na obnovu konania sa podáva najneskôr v lehote troch rokov od
právoplatnosti rozhodnutia.

13.Súdpovykonanomdokazovanídospelkzáveru,žežalobunaobnovukonaniajepotrebnézamietnuť.

Podľa názoru súdu podali žalobkyne žalobu na obnovu konania včas, tak v trojmesačnej subjektívnej
lehote, keďže sa o rozhodnutí tunajšieho súdu sp. zn. 34C/34/2023 dozvedeli dňom jeho vyhlásenia
– 19.03.2024 a žaloba bola podaná dňa 17.05.2024, a súčasne v rámci trojročnej objektívnej lehote,
keďže pôvodné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 27.06.2021. Avšak súd považuje žalobu za
neprípustnú podľa ust. § 397 CSP. Žalobkyne ako dôvod obnovy konania poukázali na ust. § 397

písm. a) CSP, keďže uviedli, že sú tu skutočnosti, rozhodnutia, ktoré nemohli bez svojej viny použiť
v pôvodnom konaní, pričom môžu pre nich privodiť priaznivejšie rozhodnutie a poukázali na rozhodnutie
tunajšieho súdu sp. zn. 34C/34/2023. Súd pripojil pôvodný spis sp. zn. 39C/22/2018, z ktorého zistil, že
všetky namietané skutočnosti, dôkazy, ako aj spomínané vyššie uvedené vyvlastňovacie rozhodnutie
mal tento súd k dispozícii, pričom aj z jeho rozhodnutia je to zrejmé (pričom žalobkyne dôvodili rovnako

v pôvodnom konaní, že ich právny predchodca bol mŕtvy, že vyvlastňovacie rozhodnutie je neplatné),
pričom ho len odlišne právne posúdil spolu s odvolacím súdom, čo ale nemôže a ani nie je dôvod na
obnovu konania ale na podanie dovolania, ktoré aj žalobkyne proti pôvodnému rozhodnutiu podali, to
ale bolo odmietnuté ako podané oneskorene. Zmena, resp. vývoj právneho posúdenie v neskorších
súdnych rozhodnutiach týkajúcich sa rovnakých skutkových otázok nie je dôvod na obnovu konania. Tiež

sa nejedná o rozhodnutie najvyšších súdnych autorít, resp. rozhodnutie zverejnené v zbierke rozhodnutí
a stanovísk NS SR. Súd súčasne nevzhliadol iný dôvod na pripustenie žaloby na obnovu konania
uvedený v ust. § 397 CSP, preto súd žalobu považuje za nedôvodnú.

14. Z uvedených dôvodov súd žalobu zamietol.

15. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

16. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

17. Podľa § 263 ods. 1 CSP, Ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v
uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.

18. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení
tak, že úspešnému žalovanému na základe zásady úspechu v spore priznal nárok na náhradu trov
konania v plnom rozsahu proti neúspešným žalobkyniam v 1/ a 2/ rade. Súd zároveň nevidel priestorpre aplikáciu ust. § 257 CSP. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto
rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch vyhotoveniach
na Mestský súd Košice.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. Odvolanie musí byť podpísané a predložené v 2 rovnopisoch.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok).