Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, February 27, 2025

Súd: Mestský súd Bratislava II
Spisová značka: B3-40P/51/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1423200944
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Onuferová

ECLI: ECLI:SK:MSBA2:2025:1423200944.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava II, v konaní pred sudkyňou JUDr. Dašou Onuferovou, v právnej veci starostlivosti

súdu o maloleté dieťa: P., narodená XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpené kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor sociálnych vecí a rodiny,
Vazovova 7, Bratislava, dieťa rodičov: matka - T. rodená G. narodená XX.XX.XXXX., bytom P., v konaní
právnezastúpená:AdvokátskakanceláriaJUDr.JanaUhrinovás.r.o.,sosídlomBezručova1,Bratislava,
otec - T., narodený XX.XX.XXXX, bytom Y., adresa na doručovanie: J., o návrhu matky na zmenu úpravy
výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

I. Otec je povinný prispievať na výživu maloletého dieťaťa: P., narodená XX.XX.XXXX sumou 250,- Eur

mesačne, ktorú je otec povinný zasielať k rukám matky maloletého dieťaťa, vždy do 15-dňa v mesiaci
vopred, s účinnosťou od 23.03.2023.

II. Zročné výživné za obdobie od 23.03.2023 do 27.02.2025 spolu v sume 4.960,- Eur je otec povinný
zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, k rukám matky maloletého dieťaťa.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom, podaným na Okresnom súde Bratislava IV dňa 23.03.2023, sa matka maloletého dieťaťa

domáhala vydania rozsudku, ktorým by súd zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava III, sp. zn.
51P/35/2015, zo dňa 11.04.2016, právoplatného dňa 03.06.2016 tak, že by sa maloletá P. zverila do
osobnej starostlivosti matky, určil otcovi výživné v sume 250,- Eur a styk maloletej s otcom ponechal
neupravený. Zároveň podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadala, aby súd
dočasne, do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky
a otcovi určil výživné v sume 200,- Eur mesačne. Súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
vyhovel v zmysel petitu návrhu uznesením zo dňa 28.04.2023, právoplatným dňa 29.07.2023.

2. Návrh vo veci samej odôvodnila tým, že s otcom maloletej boli manželmi, súd ich manželstvo rozviedol
rozsudkom Okresného súdu Bratislava III pod sp. zn. 51P/35/2015 zo dňa 11.04.2016, právoplatný
a vykonateľný dňa 03.06.2016. Spolu s rozvodom boli upravené pomery k maloletej P. tak, že bola
schválená rodičovská dohoda na čas po rozvode manželstva a maloletá bola zverená do striedavej
osobnej starostlivosti oboch rodičov s tým, že každý párny týždeň v kalendárnom roku od pondelka od
10.00 hodiny do stredy do 10.00 hodiny bude maloletá v osobnej starostlivosti otca a od stredy od 10.00

hodine do piatka do 10.00 hodiny bude maloletá v osobnej starostlivosti matky, od piatka 10.00 hodine
do nasledujúceho nepárneho pondelka do 10.00 hodine bude maloletá v osobnej starostlivosti otca.
Každý nepárny týždeň v kalendárnom roku od pondelka od 10.00 hodine do stredy do 10.00 hodine
bude maloletá v osobnej starostlivosti matky, od stredy od 10.00 hodine do piatka do 10.00 hodine budemaloletá v osobnej starostlivosti otca, od piatka od 10.00 hodine do nasledujúceho párneho pondelka
do 10.00 hodine bude maloletá v osobnej starostlivosti matky. V uvedených dňoch a v uvedenom čas
bude miestom odovzdávania a preberania maloletej vždy len bydlisko matky. Súd neurčil výživné na

maloletú počas striedavej starostlivosti. Matka uviedla, že došlo k zmene pomerov na strane otca,
čomu predchádzala udalosť, kedy dňa 15.02.2023 jej maloletá P. v čase pobytu u otca zatelefonovala
a požiadala matku, aby pre ňu prišla a prejavila túžbu zostať u nej bývať z dôvodu, že má strach z
toho, že manželka otca sa chce otráviť, napokon sa skutočne pokúsila o samovraždu, bolo po nej aj
vyhlásené pátranie, ale podarilo sa ju nájsť a zachrániť. Od 15.02.2023 žije maloletá P. s matkou a jej

priateľom v spoločnej domácnosti na P., kde chce zostať aj naďalej, pretože situácia v domácnosti otca
je veľmi komplikovaná. Maloletá matke uviedla, že má otca rada, ale ten má problémy s bývaním, keď
stratil bývanie a kvôli nezaplatenému nájmu sa musí z bytu vysťahovať. Okrem toho sa musí postarať
o manželku, ktorá má zdravotné problémy. Mesačné náklady na maloletú matka vyčíslila nasledovne:
strava - 250,- Eur, školské pomôcky - 15,- Eur, ošatenie - 100,- Eur, električenka - 15,- Eur, vreckové -
30,- Eur, paušál telefón - 20,- Eur, Multisport karta - 16,- Eur, drogéria a vitamíny - 20,- Eur, iné potreby

(kino, divadlo) - 50,- Eur; spolu 501,- Eur mesačne. Matka je zamestnaná v spol. L. s.r.o. a jej hrubý
mesačný príjem je 1.240,- Eur, spolu s partnerom žijú v prenajatom byte na P. s výškou mesačného
nájmu 550,- Eur, ktorý platia každý v polovici. Príjem otca maloletej nie je matke známy. Od odchodu
maloletej do domácnosti matky dňa 15.02.2023 jej otec ničím neprispieva a nijako sa na výžive maloletej
nepodieľa, všetko zabezpečuje výlučne matka.

3. Súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom zo dňa 10.01.2024 tak, že mení rozsudok Okresného súdu
Bratislava III, sp. zn. 51P/35/2015 zo dňa 11.04.2016, právoplatného dňa 03.06.2016 tak, že sa maloleté
dieťa: P. nar. XX.XX.XXXX zveruje do osobnej starostlivosti matky, otec je povinný prispievať na výživu
maloletého dieťaťa: P. nar. XX.XX.XXXX sumou 200,- Eur mesačne, ktorú je otec povinný zasielať k

rukám matky maloletého dieťaťa, vždy do 15-dňa v mesiaci vopred, s účinnosťou od 23.03.2023. Zročné
výživnézaobdobieod23.03.2023do10.01.2024,spoluvsume1.450,-Eursúdpovolilotcovimaloletého
dieťaťa splácať v splátkach po 50,-Eur mesačne k rukám matky maloletého dieťaťa spolu s bežným
výživným, pod hrozbou straty výhody splátok. Súd styk otca s maloletým dieťaťom neurčil, zostal na
dohode rodičov a v zostávajúcej časti uvedený rozsudok nezmenil.

4. Svoje rozhodnutie odôvodnil tak, že vyhodnotil všetky vykonané dôkazy v ich vzájomných
súvislostiach, aplikoval ust. § 78 odsek 1 veta prvá Zákona o rodine, podľa ktorého dohody a súdne
rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery a dospel k záveru, že návrh matky
je dôvodný. V prvom rade, dieťa na vlastnú žiadosť odišlo z domácnosti otca 15.02.2023, keď malo

strach zo samovražedného pokusu otcovej manželky, čo je ku dňu rozhodnutia súdu vo veci samej
takmer rok. Už táto samotná skutočnosť bez ďalšieho odôvodňuje pozitívny záver súdu o vyhovení
návrhu. V domácnosti otca nie sú pre striedavú osobnú starostlivosť oboch rodičov vytvorené vhodné
podmienky, keď otec spolu s manželkou bývajú v 1-izbovom byte, kde maloletá počas návštev u otca
prespáva v rovnakej izbe a nemá vytvorený svoj priestor na učenie a oddych. Otec síce avizoval,

že v marci sa plánujú presťahovať do väčšieho bytu, čo však súd nemal v čase rozhodnutia za
preukázané, a preto z tejto skutočnosti nemohol pri rozhodovaní ani vychádzať. Zároveň však prihliadol
na nepriaznivú zdravotnú situáciu, v ktorej sa otec nachádza, keď prechádza operáciou a následnou
liečbou chemoterapiou vyžadujúcou si pokoj na liečbu, že by nebolo ani v záujme otca danú situáciu
meniť v prospech striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, keď otec musí v prvom rade vyriešiť

svoj zdravotný stav, čo je absolútna priorita a nemôže sa zaoberať starostlivosťou o dieťa. Súd prihliadol
aj na názor maloletej 13-ročnej P., ktorú vypočul so záverom, že má rada oboch rodičov, chce sa s otcom
stretávať, ale vzhľadom na jeho bytové podmienky a riziko, že by sa mohli zopakovať samovražedné
pokusy otcovej manželky, ktorých bola nepriamym svedkom, si želala zostať v starostlivosti matky. Súd
preto návrhu matky vyhovel a zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava III, sp. zn. 51P/35/2015, zo

dňa 11.04.2016, právoplatného dňa 03.06.2016, tak, že sa maloletú P. zveril do osobnej starostlivosti
matky a styk maloletej s otcom ponechal neupravený, na dohode rodičov. V časti výživného ponechal
za súhlasného stanoviska matky výživné určené v sume 200,- Eur v rozsahu určenom v neodkladnom
opatrení, keď matka zohľadnila zdravotný stav otca a netrvala na návrhu výživného v sume 250,- Eur.
Zročnévýživnézaobdobieod23.03.2023do10.01.2024,spoluvsume1.450,-Eur,povolilotcovisplácať

v splátkach po 50,-Eur mesačne k rukám matky maloletého dieťaťa spolu s bežným výživným, pod
hrozbou straty výhody splátok. V zostávajúcej časti súd návrh matky zamietol.5. Odvolací súd na odvolanie otca svojím rozsudkom v konaní, sp. zn. 15CoP/73/2024-97, zo dňa
04.09.2024, potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v časti zverenia maloletej do osobnej starostlivosti
matky a v zostávajúcej časti rozsudok zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie. Odvolací súd vytkol súdu prvej inštancie, že konanie o úprave výkonu rodičovských práv
a povinností k maloletým deťom je konaním vo veci starostlivosti súdu o maloletých, v ktorom je súd
podľa § 35 CMP povinný zistiť skutočný stav veci (t.j. v ktorom aj bez procesnej aktivity účastníkov
konania musí vykonať dokazovanie potrebné k čo najbližšiemu priblíženiu sa hmotnoprávnemu rozsahu
práv, povinností a právom chránených záujmov ).V danej veci bol súd prvej inštancie pred rozhodnutím

o určení výživného za obdobie od 23.03.2023 preto povinný aj bez návrhu vykonať dokazovanie v
rozsahu potrebnom pre zistenie skutočného stavu veci a svoje dokazovanie aj bez procesnej aktivity
účastníkov konania zamerať na dôsledné preskúmanie zákonných predpokladov, ktoré sú podstatné
pre rozhodnutie o určení výživného. Súd prvej inštancie síce v ods. 19,20 odôvodnenia rozhodnutia
v rozsahu dvoch krátkych odsekov konštatoval skutočnosti týkajúce sa osobných, majetkových a
finančných pomerov rodičov a nákladov na maloleté dieťa, tieto však vychádzali výlučne z prednesov

oboch rodičov na pojednávaní dňa 10.01.2024 bez toho, aby k nim bolo vykonané aspoň základné
dokazovanie (vyžiadanie si listín o príjmoch rodičov za rozhodné obdobie a listín potrebných pre
skúmanie nákladov rodičov). Súd prvej inštancie pre odvolací súd nepochopiteľne nevykonal vo vzťahu
k týmto podstatným skutočnostiam žiaden aktívny úkon aj napriek tomu, že návrh matky na určenie
výživného vo výške 250,- Eur mesačne, (v ktorom náklady vynakladané na maloletú čo do druhu a výšky

riadne špecifikovala a v priebehu pojednávania 10.01.2024 následne prezentovala, že bude súhlasiť
aj so sumou 200,- Eur mesačne titulom výživného), tvrdenia o výške jej čistého príjmu (cca 1.340,-
Eur mesačne) a otcom v konaní prezentované skutočnosti o jeho osobných a príjmových pomeroch, o
závažných zdravotných problémoch, v dôsledku ktorých nemá stabilný príjem a „privyrába si načierno“,
o jeho nízkom príjme, o príjme jeho manželky (dávky v nezamestnanosti) a nákladoch na bývanie

(nájom vo výške 470,- Eur), ku ktorým skutočnostiam súd prvej inštancie nevykonal žiadne dokazovanie,
smerujú k úvahe o rozdielnej výške životnej úrovne oboch rodičov. Závery súdu prvej inštancie sú aj v
nadväznosti na uvedené v smere určenia výživného nedostačujúce a neudržateľné a nie sú podložené
žiadnymi konkrétnymi skutkovými zisteniami, vyplývajúcimi z vykonaného dokazovania. Odvolací súd v
kontexte uvedeného, dal vo vzťahu k výroku III. o zročnom výživnom súdu prvej inštancie do pozornosti,

že v prípade, ak súd rozhoduje o dlžnom výživnom za obdobie predchádzajúce súdnemu rozhodnutiu,
musí zohľadniť, že použitie možnosti povinného plniť v splátkach, ktorých výška a podmienky zročnosti
musia byť presne určené, je výnimočným riešením, ktoré musí byť v rozsudku presvedčivo odôvodnené
dôležitými okolnosťami najmä na strane povinného (§ 232 ods.3,4 CSP). Hľadiskami pre úvahu súdu,
či má povinnému priznať výhodu splátok, bude najmä výška uloženej peňažnej povinnosti, platobná

schopnosť povinného, v konaní prejavená snaha o plnenie záväzku, a podobne. Vzhľadom na charakter
konania o určenie výživného povinného rodiča k maloletému dieťaťu, nie je účelom takéhoto postupu to,
aby maloletému dieťaťu boli splátky zročného výživného, na plnenie ktorých mu vznikol nárok za minulé
obdobie, vyplácané neprimerane dlhé obdobie. V napadnutom rozhodnutí, v ktorom súd prvej inštancie
vo výroku III. uložil otcovi povinnosť zaplatiť dlh na zročnom výživnom za obdobie od 23.03.2023

do rozhodnutia súdu v celkovej výške 1.450,- Eur v mesačných splátkach vo výške 50,- Eur, ktoré
mu uložil platiť spolu s bežným výživným, plne absentuje korektné vysvetlenie výnimočných dôvodov
vedúcich súd k poskytnutiu možnosti povinnému platiť výživné dlh na výživnom za minulé obdobie v
určených splátkach, znamenajúcich splácanie dlhu na výživnom na maloleté dieťa po dobu takmer
troch rokov. Úlohou prvoinštančného súdu bude pri ďalšom prejednaní zostávajúceho predmetu konania

posúdiť a ustáliť otázky naznačené odvolacím súdom v predchádzajúcej časti rozhodnutia, po doplnení
dokazovaniapotrebnéhonazistenieskutočnéhostavuveciajehovyhodnoteníopätovneozostávajúcom
predmetekonaniarozhodnúťaodôvodniťrozhodnutietak,abyzodpovedaloust.§220ods.2CSP,uviesť
vňomstručnýajasnývýkladotom,oktorédôkazyoprelsvojeskutkovézisteniaaakýmiúvahamisariadil
pri posudzovaní návrhu matky na určenie výživného, riadne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové

tvrdenia a právne argumenty účastníkov konania týkajúce sa zákonných podmienok posudzovaných
vo vzťahu k určeniu vyživovacej povinnosti otca, t.j. osobných, majetkových a finančných pomerov na
strane oboch rodičov, ich nákladov a aj ustáleného a riadne špecifikovaného rozsahu odôvodnených
potrieb maloletej a ich výšky pri zohľadnení podstatných zmien na strane maloletej a rodičov v priebehu
trvania konania, v rozhodnutí uvedie, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré

dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal, ako ich právne a skutkovo vyhodnotil a dôvod prípadného
nevykonania účastníkmi navrhnutého dokazovania. Zdôrazňuje mu, že z odôvodnenia rozhodnutia musí
vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami aj úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane aprávnymi závermi na strane druhej tak, aby v nich neabsentovala žiadna relevantná skutočnosť alebo
okolnosť.

6. Súd, viazaný názorom odvolacieho súdu, v rámci dokazovania opätovne vypočul oboch rodičov, zistil
stanovisko kolízneho opatrovníka, oboznámil sa s obsahom listinných dôkazov: rozsudok OS BA III sp.
zn. 51P/35/2015, pracovná zmluva matky, uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia, odvolanie
otca proti rozsudku, rozsudok Krajského súdu v Trnave, zárobok matky, nájomná zmluva otca zo dňa
21.07.2023, lekárska správa o zdravotnom stave otca zo dňa 25.02.2025 a dospel k nasledovným

právnym a skutkovým záverom.

7. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery

v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú
primerane.

8. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak

rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

9. Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

10. Podľa § 62 odsek 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť.

11. Podľa § 65 odsek 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah

ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

12. Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

13. Podľa § 76 odsek 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

14. Podľa § 78 odsek 1 veta prvá Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno
zmeniť, ak sa zmenia pomery.15. Podľa článku 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa
zohľadňuje najmä

a) úroveň starostlivosti o dieťa,
b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava,
c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,
d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa,
e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do

duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou,
f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa,
g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny,
h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými
blízkymi osobami,
i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do

rodičovských práv a povinností.

16. Podľa článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

17. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa, vyživovacia povinnosť má niekoľko foriem. Môže
byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou
plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení, napríklad bývania alebo stravovania.
Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na

uhradzovanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne
poskytovaním vecných plnení (bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti
a pod.) a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu
výživným, ktoré určil súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň
každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni

každého svojho rodiča. Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie
zabezpečený rodič (Komentár k Zákonu o rodine, 2. vydanie 2013, Doc. JUDr. Bronislava Pavelková,
PhD.).

18. Z rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 18.03.2015, sp. zn.: 15CoP/62/2014, súd

cituje, že vyživovacia povinnosť rodičov voči dieťaťu predstavuje pilier systému zákonnej povinnosti
poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej osoby v
spoločnosti, a to dieťaťu. Povinnými subjektmi v tomto prípade sú vždy rodičia dieťaťa, t. j. matka a
otec. Čo sa týka povinnosti rodičov prispievať na výživu svojho dieťaťa, je potrebné prihliadať na faktory
aj na strane povinnej osoby. Na stane povinného, teda v tomto prípade otca dieťaťa, sú to v prvom

rade jeho zárobkové možnosti a schopnosti, a to aj vzhľadom na subjektívne a objektívne podmienky,
majetkové pomery, životnú úroveň, počet iných vyživovacích povinností a podobne. Určenie výšky
výživného je individuálne v každom jednom prípade. Vodiacou zásadou pre určenie výšky výživného na
strane povinnej osoby je miera jej schopností, možností a majetkových pomerov a na strane oprávnenej
osoby zásada, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov, to znamená, že jeho životná

úroveň má byť približne rovnaká ako je životná úroveň toho ktorého rodiča. Pokiaľ dieťa žije s niektorým
zo svojich rodičov, je potrebné prihliadnuť v prípade maloletého dieťaťa aj na plnenie vyživovacej
povinnosti týmto rodičom formou osobnej starostlivosti a uspokojovania základných potrieb dieťaťa, a
to aj bytových potrieb, hygienických, stravovacích, spoločenských a podobne, čo finančne samozrejme
zaťažuje rodiča, ktorému je dieťa zverené do osobnej starostlivosti.

19. Z rozsudku NS SR zo dňa 20.02.2019, č.k. 3 Cdo 236/2018, v súvislosti s predmetom konania,
vyplýva, že „Pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe
súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku,
alevychádzazjehopotencionálnychpríjmov,toznamenázpríjmov,ktorépovinný(potencionálne)mohol

maťvzhľadomnasvojvek,zdravotnýstav,schopnosti,stupeňdosiahnutéhovzdelaniaajehozamerania,
prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce...“20. Z výpovede matky na pojednávaní dňa 22.01.2025 súd zistil, že dcéra chodí k otcovi posledný
mesiac takmer každý deň po škole, tvrdí, že sa s ním učí. Predtým chodila raz za týždeň, raz za dva
týždne a niekedy tam prespáva cez víkend, hoci otec s manželkou bývajú v jednoizbovom byte. Na

Vianoce dostala dcéra od otca čižmy, kabát, nejaké peniaze, dovolenky s ňou otec nerieši. Dôvod, prečo
otec posiela len také malé položky na výživné nevedela uviesť, pretože s ňou otec nekomunikuje. Súdu
predložila potvrdenie o dosahovanom zárobku, stále pracuje v spol. L., s.r.o. a jej čistý mesačný príjem je
v sume 1.263,- Eur, je to jej jediný príjem. Kvôli bývalému manželovi - otcovi maloletej je v bankrote, preto
nemôže vlastniť žiadnu nehnuteľnosť, nevlastní ani osobné motorové vozidlo. Jej partner L., s ktorým

žije v spoločnej domácnosti, pracuje ako živnostník v O. a jeho čistý mesačný príjem je 1.000,- Eur. Od
01.02.2025 sa sťahujú do iného prenajatého trojizbového bytu, kde má maloletá svoju izbu, mesačné
nájomné za tento byt je v sume 850,- Eur. Náklady na maloletú P. uviedla nasledovne: strava 250,- Eur
mesačne, školské potreby a učebnice 150,- Eur, telefón 23,- Eur, električenka 15,- Eur, vreckové 30,- Eur
mesačne, maloletá využíva matkinu kartu na nákupy v Kauflande na jedlo, školské výlety ročne 500,-
Eur. Jej zdravotný stav je nezmenený, priaznivý, nemá žiadne špeciálne nároky na stravu. V septembri

2025 ide maloletá so starým otcom z matkinej strany do Egypta na dovolenku, poplatok za maloletú
je 900,- Eur. Ak matka spriemerovala náklady výletov a dovoleniek s dcérou, ročný priemer nákladov
pripadajúcich na maloletú uviedla v celkovej sume 1.500,- Eur.

K otázke výpočtu zročného výživného matka uviedla, že otec zatiaľ zaplatil na výživnom za rok 2023

sumu 150, -Eur a za obdobie od 01.01.2024 do 27.02.2025 nasledovné sumy: 7-krát po 50,- Eur,
jedenkrát 150,- Eur a dvakrát po 70,- Eur.

21. Z výpovede otca maloletej súd zistil, že absolvoval onkologickú operáciu, ako uvádzal vo svojej
výpovedi na pojednávaní dňa 10.01.2024, ktorá sa realizovala dňa 30.01.2024, odmietol následné

chemoterapie, ako aj druhú operáciu. Lieči sa tak, že chodí každý mesiac na kontrolu, berie lieky, na
ktoré vynakladá mesačne sumu 100,- Eur. Choroba teraz stagnuje, ďalšej operácie sa bojí z dôvodu,
že mu hrozí riziko straty dolnej končatiny, čo by bolo pre neho likvidačné. S dcérou P. sa o svojom
ochorení nikdy nerozprával, rozprávala sa s ňou o tom jeho manželka, ale nestrašila ju. S manželkou P.,
rodenou I., narodenou 20.02.1977, bývajú v tom istom jednoizbovom byte ako v čase predchádzajúceho

konania pred súdom, kde sa im zvýšilo nájomné zo sumy 470,- Eur na sumu 500,- Eur, o čom súdu
predložil nájomnú zmluvu. Vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 22.01.2025 uviedol, že obaja s
manželkou pracujú na dohodu o vykonaní práce v upratovacej firme O. s. r.o., jeho manželka dosahovala
zárobok vo výške 700,- Eur, otec vo výške 700 - 720,- Eur. Príjem nevie preukázať, pretože výplatu
dostáva v hotovosti, nepoberá žiadne iné dávky, ani nemocenské. Jeho najvyššie dosiahnuté vzdelanie

je stredoškolské s maturitou - polygrafický priemysel, ale v tomto odbore nikdy nepracoval. Uviedol, že je
schopný platiť výživné maximálne v sume 150,- Eur mesačne, jeho manželka nemá žiadnu vyživovaciu
povinnosť. Za stravu pre zvieratá platia mesačne 70,- Eur, sumu 250,- Eur mesačne platí za úvery, ktoré
bude splácať ešte asi 7 rokov.

Na pojednávaní dňa 27.02.2025 doplnil svoju výpoveď v tom, že s manželkou prestali pracovať v
spoločnosti S. s.r.o. na konci januára 2025, pretože im bolo oznámené, že s nimi ukončujú pracovný
pomer z dôvodu predaja spoločnosti. Odvtedy si hľadajú obaja s manželkou novú prácu, zatiaľ
neúspešne. Za nájom prenajatého bytu platia mesačne sumu 500,- Eur, sumu 15,- Eur platia za internet
a upratovanie, nájomnú zmluvu majú uzavretú len na obdobie do 31.03.2025. Náklady za nájom bytu a

vedenie domácnosti otec pokrýva z pôžičky od mladšieho brata, ktorú bude splácať.

22. Z vyjadrenia právnej zástupkyne matky na pojednávaní vyplýva, že otec ničím nepreukázal, že by
jeho pracovný pomer skončil, ani výšku svojho príjmu, preto navrhla súdu, aby pri určovaní výživného
vychádzal zo zásady potencionality príjmu, keď je u otca reálny predpoklad, aby dosahoval aspoň taký

príjem, ako dosahoval počas spolužitia rodičov maloletej, čo bolo vtedy 1.250,- Eur netto a naviac 500,-
Eur mesačne na základe brigád.

23. Z potvrdenia zamestnávateľa matky spol. Pepco Slovakia, s.r.o. súd zistil, že jej čistý mesačný príjem
je v sume 1.263,- Eur.

24. Z lekárskej správy otca z UNsP Milosrdní bratia, s.r.o. zo dňa 25.02.2025 súd zistil, že otec maloletej
je onkologickým pacientom, v súčasnosti riešeným ambulantne.25. Z nájomnej zmluvy predloženej otcom maloletej zo dňa 21.07.2023 súd zistil, že výška mesačnej
sumy nájomného je 485,- Eur za nájomné a 15,- Eur za internet, spolu 500,- Eur.

26. Pri stanovení výšky výživného povinnému otcovi súd vychádzal z citovaného ustanovenia § 75 odsek
1 Zákona o rodine, keď pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj
na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Potreby maloletej matka stanovila nasledovne:
strava 250,- Eur/mesačne, školské potreby a učebnice 150,- Eur/ročne, telefón/mesačne 23,- Eur,
električenka/mesačne 15,- Eur, vreckové/mesačne 30,- Eur, školské výlety/ročne 500,- Eur, dovolenka

v Egypte 900,- Eur, náklady výletov a dovoleniek s dcérou - ročný priemer nákladov pripadajúcich na
maloletú uviedla v celkovej sume 1.500,- Eur. Matka neuviedla náklady na ošatenie a obuv maloletej,
čo súd dopĺňa z rozhodovacej praxe vzhľadom na vek dieťaťa priemerne 100,- Eur mesačne.

27. Otec maloletej svoj zárobok žiadnym spôsobom nepreukázal z dôvodu, že mu bol vyplácaný v
hotovosti „na ruku“, a preto žiadnym potvrdením o prevzatí zárobku ani pracovnou zmluvou nedisponuje.

Okrem toho uviedol, že od 01.02.2025 už obaja s manželkou v spoločnosti S. s.r.o. nepracujú, pretože
im bolo oznámené, že došlo k predaju spoločnosti. Ani skutočnosť uvádzanú vo svojej výpovedi, že si
požičal hotovosť od svojho brata na živobytie, otec žiadnym spôsobom nepreukázal. Súd pri stanovení
výšky výživného vychádzal z odôvodnených a preukázaných potrieb v čase rozhodovania súdu 14 -
ročnej maloletej, ktoré otec nerozporoval a aj podľa úvahy súdu sú v celom rozsahu dôvodné, a na

strane otca zo zásady potencionality príjmov, keď pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby
povinnej platiť výživné oprávnenej osobe súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného,
ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potencionálnych príjmov, to znamená
z príjmov, ktoré povinný (potencionálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti,
stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Súd

zdôrazňuje, že u otca ide o jedinú vyživovaciu povinnosť, jeho manželka, s ktorou žije v spoločnej
domácnosti, nemá žiadnu vyživovaciu povinnosť. Súd prihliadal na zdravotný stav otca, ktorý je však
v súčasnosti riešený ambulantne a otec vynakladá na doplatky za lieky mesačne 100,- Eur. I jeho
nepriaznivý zdravotný stav mu však dovoľuje pracovať a dosahovať deklarovaný príjem 720,- Eur. Je
preto dôvodné od otca očakávať, že si nájde inú brigádu a bude v nej dosahovať minimálne rovnaký

príjem ako do 31.01.2025. Deklarovaný príjem domácnosti otca je spolu 1.400,- Eur, z toho je nájomné
500,-Eur,poodrátaníjezostávajúcasuma900,-Eur.Súdmuselzobraťdoúvahyskutočnosť,žeotecžije
v Bratislave, kde sú možnosti zamestnať sa brigádnicky a dosahovať príjem vyšší ako ním deklarovaný
posledný zárobok v sume 720,- Eur. Uplatnením zásady potencionality príjmov v súlade s návrhom
matky, odôvodnenými potrebami maloletej a súhlasným stanoviskom kolízneho opatrovníka súd stanovil

vyživovaciu povinnosť otca mesačne v sume 250,- Eur.

28. Pri stanovení výšky zročného výživného od 23.03.2023 (deň podania návrhu na súd) do 27.02.2025
(deň vyhlásenia rozsudku) súd vychádzal zo zaplatených súm výživného, a to sumu od 23.03.2025 do
31.12.2023 sumu 150, -Eur a za obdobie od 01.01.2024 do 27.02.2025 nasledovné sumy: 7-krát po

50,- Eur, jedenkrát 150,- Eur a dvakrát po 70,- Eur, spolu za dané obdobie 640,- Eur, spolu so sumou
150,- Eur zaplatenou v roku 2023 celkom otec doteraz zaplatil na výživnom 790,- Eur. Za rok 2023 mu
vzniklo zročné výživné za mesiace apríl - december 2023, t. j. za 9 mesiacov x 250,- Eur, t. j. 2.250,-
Eur za rok 2023; za rok 2024 za 12 mesiacov v sume 3.000,- Eur a za rok 2025 za mesiace január
a február, spolu v sume 500,- Eur. Zročné výživné súd vypočítal sčítaním súm dlžného výživného za

obdobie od 23.03.2023 do 27.02.2025 (2.250 + 3.000 + 500), t. j. 5.750,- Eur a od tejto sumy odrátal
doteraz zaplatené výživné, t. j. 790,- Eur; výsledkom je suma 4.960,- Eur, ktorú zaviazal otca zaplatiť do
30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Otec nežiadal o možnosť zaplatiť zročné výživné v splátkach.

29. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. civilného mimosporového

poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa
doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (ust. § 355 ods. 1 C.s.p. v spojení

s § 362 C.s.p.).V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) podľa ust. § 363 C.s.p.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (ust. § 364 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.