Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, August 7, 2025

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 62Csp/154/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7125211456
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 08. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Mikulová, LL.M.
ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:7125211456.1

Uznesenie

Mestský súd Košice, v spore žalobkýň: 1. A. B., narodená XX.XX.XXXX, bytom C. XX/XX, A. – D.,
2. B. B., narodená XX.XX.XXXX, bytom C. XX/XX, A. - D., obe zastúpené Advokátskou kanceláriou
JUDr. Peter Rybár, s.r.o., IČO: 47234466, so sídlom Kuzmányho 29, Košice, proti žalovanému: D&M
Brokers Group s.r.o., IČO: 46305424, so sídlom Letná 33, Košice, o zaplatenie 8.000,- eur a o návrhu
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Súd zriaďuje záložné právo na finančné prostriedky nachádzajúce sa na bankovom účte č. E.
XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vedenom v spoločnosti Československá obchodná banka, a.s., IČO:
36854140, so sídlom Žižkova 11, 811 02 Bratislava, patriace žalovanému, a to do výšky pohľadávky
žalobkýň 8.000,- eur uplatnenej v konaní o primerané finančné zadosťučinenie vedené na Mestskom
súde Košice pod sp.zn. 62Csp/154/2025.

II. O nároku náhradu trov konania bude rozhodnuté súdom v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 08.07.2025 bola súdu doručená žaloba žalobkýň, ktorou sa domáhajú zaplatenia sumy 4.000,-
eur pre žalobkyňu v 1. rade a 4.000,- eur pre žalobkyňu v 2. rade titulom primeraného finančného
zadosťučinenia podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon č. 250/2007 Z.z.“) s poukazom na § 53 ods. 1 zákona č. 108/2024 Z.z.

o ochrane spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Žalobu odôvodnili tým, že dňa
06.04.2009 právny predchodca žalovaného, t.j. F. C., uzatvoril so žalobkyňami ako spotrebiteľmi zmluvu
o pôžičke a dohodu o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, resp. im dal na podpis aj rozhodcovskú zmluvu,
ktorábolavyhodnotenáakoneprijateľnázmluvnápodmienka,keďžespôsobilahrubýnepomervprávach
a povinnostiach v neprospech spotrebiteľov. Na podklade tejto rozhodcovskej zmluvy bolo žalovaným
iniciovanérozhodcovskékonanie,vktorombolvydanýrozhodcovskýrozsudokrozhodcuJUDr.Ing.Jána

Bištu v Košiciach sp.zn. RR 15/2011 zo dňa 22.12.2011. Následne zmluvou o postúpení pohľadávok
zo dňa 01.02.2012 právny predchodca žalovaného postúpil predmetnú pohľadávku žalovanému, ktorý
inicioval voči žalobkyniam exekučné konanie. V tomto exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde
Trebišov sp.zn. 12Er/847/2012 bolo vydané uznesenie dňa 14.02.2025, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 21.03.2025, a ktorým bola exekúcia zastavená s konštatovaním, že rozhodcovská zmluva je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a preto je rozhodcovský rozsudok, na podklade ktorého bolo

vedené exekučné konanie, nulitným právnym aktom. Takto došlo podľa žalobkýň k porušeniu ich práv
konanímžalovanéhoavznikolimvočižalovanémunároknaprimeranéfinančnézadosťučinenie,ktorého
sa v tomto konaní domáhajú.

2. Žalobkyne následne dňa 09.07.2025 doručili súdu návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia,
ktorým žiadali, aby súd zriadil záložné právo na finančné prostriedky nachádzajúce sa účte

žalovaného vedeného v Československej obchodnej banke, a.s., a to do výšky pohľadávky žalobkýň
uplatnenej v konaní o primerané finančné zadosťučinenie vedené pred Mestským súdom Košice podsp.zn. 62Csp/154/2025. V tejto súvislosti poukázali na to, že tunajším súdom už bolo nariadené
zabezpečovacieopatrenienafinančnéprostriedkynaúčtežalovanéhovovzťahukpohľadávkežalobkýň
spočívajúcej v nároku na náhradu trov konania v konaní vedenom pod sp.zn. 75Csp/100/2025, pričom

súd sa stotožnil s argumentáciou žalobkýň týkajúcou sa potreby nariadenia takéhoto zabezpečovacieho
opatrenia a nariadil ho uznesením zo dňa 29.05.2025.
Žalobkyne v ďalšom argumentovali tým, že žalovaný sa aktívne bráni, pričom jeho agresívna negácia
práv žalobkýň a celková zlá skúsenosť žalobkýň odôvodňuje obavy žalobkýň z uspokojenia žalobou
uplatneného nároku. Z dostupných registrov pritom vyplýva nepriaznivá situácia žalovaného.

Žalobkyne majú za to, že ich návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia spĺňa všetky zákonné
požiadavky na vyhovenie: 1. osvedčenie existencie pohľadávky veriteľa, ktorá sa má zabezpečiť; 2.
osvedčenie obavy, že exekúcia bude ohrozená; 3. preukázanie vhodného predmetu zabezpečovacieho
opatrenia a 4. primeranosť zabezpečovacieho opatrenia. V súvislosti s prvou podmienkou žalobkyne
poukázali na to, že v konaní vo veci samej si uplatnili nárok na primerané finančné zadosťučinenie vo
výške 8.000,- eur, pričom vzhľadom na odmietavý postoj žalovaného ako aj jeho nepriaznivú finančnú

situáciujemožnévyvodiť,žekuspokojeniupohľadávkyžalobkýňnedôjde,atedažalobkynebudúnútené
vymáhaťsvojnárokvrámcivykonávaciehokonania.Vsúvislostisdruhoupodmienkoužalobkyneuviedli,
že aj táto je splnená, nakoľko žalovaný nemá žiadne zisky a tržby a je zadlžený. Táto skutočnosť vyplýva
z verejne dostupných registrov, ako aj registra účtovných závierok vedených Ministerstvom financií SR.
Žalovaný ako obchodná spoločnosť už 4 roky nevykazuje žiaden zisk a ani nárast tržieb, výsledok

hospodárenia za účtovné obdobie je 0,- eur a celková zadlženosť 89,64 %. Žalovaný tiež eviduje dlh
voči štátu, konkrétne voči Finančnej správe SR vo výške 438,30 eur. Žalobkyne tiež poukázali na to, že
aj voči spoločníkovi spoločnosti F. C. je vedených niekoľko exekučných konaní, čo má bezprostredne
negatívny vplyv aj na chod spoločnosti.
Žalobkyne ďalej argumentovali tým, že žalovaný nie je v priaznivej finančnej situácii, a to aj napriek tomu,

že mu boli poukazované plnenia vymožené od žalobkýň súhrnne vo výške 15.898,49 eur. Ponechaním
plynutia času je preto viac ako pravdepodobné, že bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia môže
dôjsť k ohrozeniu reálneho vymoženia pohľadávky žalobcov v exekučnom konaní. Bez nariadenia
zabezpečovacieho opatrenia sa podľa žalobkýň dá očakávať ďalšie zadlžovanie žalovaného, čím by
došlo k znevýhodneniu postavenia žalobcov a k obmedzeniu ich možností domôcť sa ochrany svojich

práv. Obava z ohrozenia exekúcie v danom prípade podľa žalobkýň vyplýva už zo samotnej skutočnosti,
že žalovaný si neplní svoje záväzky voči iným subjektom, a to aj voči štátu, ktoré v dostatočnej miere
osvedčujú obavy žalobcov ohľadom ohrozenia exekúcie.
Čo sa týka predmetu zabezpečovacieho opatrenia, zo strany súdneho exekútora bola poskytnutá
informácia o čísle bankového účtu žalovaného, na ktorý boli poukázané prostriedky vymožené

v exekučnom konaní vo výške 15.898,49 eur. Ide pritom o bankový účet vedený v G. H. B., I.,
pod IBAN: E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, na ktorom zrejme žalovaný disponuje finančnými
prostriedkami, z ktorých by mohlo dôjsť k uspokojeniu pohľadávky žalobkýň. Pritom ide nesporne
o spôsobilý predmet zabezpečovacieho opatrenia. K otázke proporcionality žalobkyne uviedli, že
nariadeným zabezpečovacím opatrením by došlo k obmedzeniu žalovaného v nakladaní s finančnými

prostriedkami len v rozsahu žalobou uplatneného legitímneho nároku žalobkýň. Takéto zabezpečenie
je preto potrebné považovať za primerané.

3. Žalobkyne na preukázanie dôvodnosti podaného návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
súd predložili nasledovné listiny:

- konečné vyúčtovanie exekučného konania EX 986/2012 zo dňa 07.04.2025, z ktorého súd konštatuje,
že pod sp.zn. EX 986/2012 sa na Exekútorskom úrade súdneho exekútora JUDr. Jána Ondáša, Mlynská
16, Košice, viedlo exekučné konanie voči žalobkyniam, kde sa celkovo vymáhala pohľadávka vo výške
23.613,61 eur, pričom došlo k vymoženiu sumy 20.582,10 eur. Táto suma pozostávala z istiny – 12.000,-
eur, úrokov z omeškania – 3.862,07 eur, trov oprávneného – 36,42 eur, trov exekúcie, kde odmena

bola vo výške – 3.785,50 eur, odmena za zriadenie exekučného záložného práva – 33,19 eur, náhrada
hotových výdavkov – 83,52 eur a DPH – 781,40 eur.
- list – odpoveď na žiadosť – zaslanie zo dňa 23.04.2025, z ktorého súd konštatuje, že súdny
exekútor oznámil právnemu zástupcovi žalobkýň (povinný v exekučnom konaní EX 986/2012) číslo účtu
oprávneného, kde boli poukázané vymožené plnenia E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX – D&M Brokers

group s.r.o..
- výpis z portálu Finstat.sk k subjektu D&M Brokers group s.r.o., kde je evidované pohľadávka Finančnej
správy voči žalovanému vo výške 484,30 eur ako daňový nedoplatok s uvedeným dátumom 18.06.2025,tiež sa tu uvádza, že žalovaný dosahuje od roku 2021 výsledok hospodárenia 0,- eur, predtým rok 2020
275,- eur, rok 2019 119,- eur.
- uznesenie Okresného súdu Trebišov sp.zn. 12Er/847/2012 – 174 zo dňa 14.02.2025, ktorým bola

exekúcia vedená súdnym exekútorom JUDr. Jánom Ondášom, Exekútorský úrad Košice, pod sp.zn.
EX 986/2012 zastavená (výrok I.). Žalobkyne tiež pripojili aj doložku právoplatnosti tohto uznesenia zo
dňa 01.04.2025, v zmysle ktorej toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.03.2025.
- výpis z portálu J., konkrétne z registra poverení na vykonanie exekúcie, z ktorého súd konštatuje, že
voči F. C. sú vedené 4 exekučné konania v prospech rôznych oprávnených subjektov (I. J., K. C., Slovak

Telekom, a.s., Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s.).
- účtovnej závierky účtovnej jednotky D&M Brokers Group s.r.o. zostavenej k 31.12.2024 súd konštatuje,
že výsledkom hospodárenia bolo 0,- eur.
- z uznesenia Mestského súdu Košice, sp.zn. 75Csp/100/2025 – 46 zo dňa 29.05.2025 súd konštatuje,
že totožné žalobkyne voči totožnému žalovanému podali návrh na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia, ktorému súd vyhovel a zriadil v prospech žalobkýň záložné právo na finančných prostriedkoch

nachádzajúcich sa na bankovom účte č. E. XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vedenom
v Československej obchodnej banke, a.s., IČO: 36854140, so sídlom Žižkova 11, Bratislava, patriacemu
žalovanému, a to do výšky pohľadávky 2.107,31 eur, priznanej žalobkyniam rozhodnutím Okresného
súdu Trebišov sp.zn. 12Er/847/2012 zo dňa 25.04.2024 (výrok I.) a súčasne žalobkyniam proti
žalovanému priznal súd nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (výrok II.). V danom prípade

pritom žalobkyne navrhli nariadiť zabezpečovacie opatrenie z dôvodu priznaných trov konania vo výške
2.107,31 eur uznesením Okresného súdu Trebišov zo dňa 25.04.2025.

4.Podľa§343ods.1až3zákonač.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadokvzneníneskoršíchpredpisov
(ďalej len „CSP“), zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo

na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava,
žeexekúciabudeohrozená.Záložnéprávosazriaďujevydanímuzneseniaozabezpečovacomopatrení.
Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Výkon záložného práva môže nastať až po tom,
ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

5. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.

6. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

7. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP, V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach

žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na
ktoré sa odvoláva.

9. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti
uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia.

10. Podľa § 151a zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len
„OZ“), záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa
oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej
len „záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

11. Podľa § 151b ods. 1 OZ, záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov
o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. Zmluva o zriadenízáložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné právo vzniká
odovzdaním veci podľa tohto zákona.

12. Podľa § 151d ods. 1 OZ, záloh môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor,
ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak.3a Záloh môže byť aj súbor vecí, práv alebo iných
majetkových hodnôt, podnik alebo časť podniku, alebo iná hromadná vec.

13. V predmetnom konaní sa žalobkyne návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia domáhajú

zriadenia záložného práva na finančné prostriedky na bankovom účte žalovaného na zabezpečenie ich
pohľadávky uplatnenej v tomto konaní (nárok na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia),
nakoľko sa domnievajú, že vzhľadom na ďalšie nesplnené záväzky žalovaného a jeho finančnú situáciu
môžebyťexekúciaohrozená.Popreskúmanínávrhužalobkýň,akoajprílohnávrhu,súddospelkzáveru,
že návrh je dôvodný, žalobkyne osvedčili tvrdené skutočnosti a ich návrhu je potrebné vyhovieť.

14. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného
práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť
neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné
nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Zabezpečovacie opatrenie môže súd nariadiť pred
začatím konania (§ 344 v spojení s § 337), v priebehu konania, ako aj po jeho skončení (§ 344 v spojení

s §338 CSP). Nariadenie zabezpečovacieho opatrenia po skončení konania bude namieste napríklad
v prípade, ak v súdnom konaní bola v prospech veriteľa judikovaná pohľadávka, pričom majetok
dlžníka je zaťažený skoršími záložnými právami a zároveň má veriteľ záujem vymôcť túto pohľadávku
v exekučnom konaní (LÖWY, Alexandra. § 343 Podstata a charakter inštitútu zabezpečovacieho
opatrenia. In: ŠTEVČEK, M. a kol. Civilný sporový poriadok. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2022,

s. 1299). V zmysle § 343 ods. 1 CSP však bude možné zabezpečovacie opatrenie nariadiť na
zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa len v prípade, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
V zmysle § 344 v spojení s § 326 ods. 1 CSP je ten, kto požaduje nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia povinný opísať rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce obavu, že exekúcia bude ohrozená a
zároveň je povinný opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému

sa má poskytnúť ochrana. Z týchto zákonných ustanovení vyplýva, že k dátumu konania a rozhodovania
okresným súdom, je daná požiadavka kumulatívneho splnenia podmienok, za ktorých môže dôjsť k
nariadeniu zabezpečovacieho opatrenia. Týmito podmienkami sú hodnoverné opísanie skutočností
odôvodňujúcich dôvodnosť a trvanie nároku (peňažnej pohľadávky veriteľa), uvedenie skutočností, ktoré
odôvodňujú obavu, že exekúcia bude ohrozená, a napokon existencia spôsobilého predmetu záložného

práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty. Vzhľadom na potrebu kumulatívneho
splnenia týchto podmienok je možné návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovieť len
vtedy, ak sú tieto podmienky naplnené súčasne. Súd nenariaďuje pojednávanie, rozhoduje bez výsluchu
strán sporu, resp. bez vykonania riadneho dokazovania, a to len na základe skutočností, ktoré boli
v súvislosti s podaným návrhom osvedčené. Súd vždy rozhoduje uznesením, pričom toto konanie nie

je viazané na konanie vo veci samej.

15. Predmetné konanie sa začalo podaním žaloby o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia
v zmysle § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. s poukazom na to, že v konaní vedenom na Okresnom
súde Trebišov pod sp.zn. 12Er/847/2012 uznesením zo dňa 14.02.2025, ktoré nadobudlo právoplatnosť

dňa 21.03.2025, došlo k zastaveniu exekúcie z dôvodu, že rozhodcovská zmluva je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou a rozhodcovský rozsudok je nulitný právny akt. Následne bol súdu doručený
návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva na účet žalovaného
v banke z dôvodu jeho zlej finančnej situácie, dlhu voči štátu a nedosahovaniu zisku za posledné
obdobia, ako aj z dôvodu, že žalovaný by podľa žalobkýň dobrovoľne neplnil ich pohľadávku.

16. Pre naplnenie prvej podmienky na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je nevyhnutná existencia
pohľadávky veriteľa s tým, že táto nemusí byť v čase nariadenia zabezpečovacieho opatrenia ešte
judikovaná s poukazom na § 344 v spojení s § 337 CSP, resp. už môže prebiehať konanie, v ktorom
si veriteľ túto pohľadávku uplatnil. V tomto prípade už prebieha konanie o zaplatenie primeraného

finančného zadosťučinenia, ktorú si žalobkyne žalobou uplatnili, a to vo výške 4.000,- eur pre každú
žalobkyňu, t.j. spolu 8.000,- eur. Súd preto konštatuje, že táto podmienka je splnená, nakoľko žalobkyne
podaním žaloby osvedčili existenciu nároku, ktorého ochranu podaným návrhom na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia žiadajú. Výška tohto nároku pritom súdu vyplynula priamo zo žalobyvo veci samej a aj keď nebola presne vyčíslená v petite návrhu na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia, súd ju vzhľadom na zrejmý údaj zo žaloby tvoriacej súčasť súdneho spisu doplnil považujúc
za nevyhnutné špecifikovať výšku sumy, ktorej sa zriadenie záložného práva bude týkať. Takto napriek

tomu, že žalobkyne neúplne uviedli petit návrhu uvádzajúc „a to do výšky pohľadávky žalobcov
uplatnenej v konaní o primerané finančné zadosťučinenie vedené Mestským súdom Košice pod sp.zn.
62Csp/154/2025“, súd pristúpil k doplneniu údaja o výške pohľadávky žalobkýň podľa žaloby majúc
na zreteli, že opačným postupom (odmietnutie návrhu) by došlo k prílišnému formalizmu pri posúdení
petitu návrh. Informácia o výške pohľadávky žalobkýň je pritom v danom prípade nevyhnutným údajom

vzhľadom na predmet zálohu (finančné prostriedky na účte v banke), nakoľko v prípade finančných
prostriedkov prevyšujúcich pohľadávku žalobkýň, na tieto sa už záložné právo zriadené súdom
vzťahovať nebude. Tu súd dáva do pozornosti závery uvedené v uznesení Krajského súdu v Banskej
Bystrici sp.zn. 43Cob/93/2024 zo dňa 20.11.2024, podľa ktorých: „Z tohto osobitného predmetu
záložného práva (pozn. súdu: finančné prostriedky na účte v banke) musí byť už v návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia uvedená konkrétna výška finančných prostriedkov nachádzajúcich sa na

účte v banke, t.j. vymedzenie predmetu zálohu aj výškou peňažných prostriedkov, ktorá vo vzťahu
kodporcovipredstavujejehopohľadávkuvočibanke,zdôvodumateriálnejvykonateľnostinavrhovaného
zabezpečovacieho opatrenia, t.j. aby v prípade exekúcie, teda najneskôr v štádiu výkonu záložného
práva, avšak nevyhnutne už aj v štádiu obmedzujúcom, kedy nie je umožnené z titulu zriadeného
záložnéhoprávamajiteľoviúčtudisponovaťsfinančnýmiprostriedkami,bolojednoznačneurčenésakou

výškou finančných prostriedkov nachádzajúcich sa na účte v banke, nie je odporcovi povolené nakladať
a ktorá bude následne podliehať prípadnej exekúcii pri výkone súdom zriadeného záložného práva.“

17. V súvislosti s existenciou obavy o úspešné vymoženie predmetnej pohľadávky žalobkyne poukázali
na to, žalovaný už dlhodobo nevykazuje kladný výsledok hospodárenia, čo osvedčili predložením

účtovnej závierky účtovnej jednotky D&M Brokers Group s.r.o. zostavenej k 31.12.2024, kde sa uvádza
výsledok hospodárenia 0,- eur. Tiež poukázali na to, že voči žalovanému je evidovaná pohľadávka
Finančného riaditeľstva SR, čo osvedčili predložením výpisu z portálu Finstat.sk k subjektu D&M Brokers
group s.r.o., kde je evidovaná táto pohľadávka voči žalovanému vo výške 484,30 eur ako daňový
nedoplatok s uvedeným dátumom 18.06.2025, a napokon sa tu uvádza, že žalovaný dosahuje od

roku 2021 výsledok hospodárenia 0,- eur, predtým rok 2020 275,- eur, rok 2019 119,- eur, čo opäť
osvedčuje skoršie tvrdenie o tom, že žalovaný za posledné obdobia zjavne nedosahuje zisk. Podľa
súdu dlhy samotného spoločníka F. C. zrejme nebudú relevantné na osvedčenie obavy, že exekúcia
voči žalovanému bude ohrozená, nakoľko sa jedná o osobu odlišnú od osoby žalovaného. V každom
prípade je možné dať za pravdu tvrdeniam žalobkýň o tom, že takto opísaná hospodárska situácia

žalovaného, zrejme bude svedčiť o existencii reálnej obavy o úspešné vymoženie ich pohľadávky.
Súd v tejto súvislosti poukazuje na právne závery uvedené v uznesení Krajského súdu v Žiline sp.zn.
11Co/112/2023 zo dňa 23.01.2024, v zmysle ktorých: „Z obsahu § 343 a ani zo žiadneho ďalšieho
ustanovenia CSP nevyplýva záver v tom zmysle, že obava z ohrozenia budúcej exekúcie môže vzniknúť
iba na základe nejakých konkrétnych úkonov žalovaného. Súd prvej inštancie celkom správne poukázal

na skutočnosť, že pokiaľ by bolo možné zriadiť záložné právo až po realizácii úkonov žalovaného,
tak by sa inštitút zabezpečenia peňažnej pohľadávky zriadením sudcovského záložného práva minul
predpokladanému účinku. Uvedené vyplýva z jednoduchej dedukcie, že v čase rozhodovania o zriadení
záložného práva až po vykonaní úkonov žalovaného (napríklad predaj, darovanie, zámena a podobne)
by už žalovaný nemusel byť vlastníkom príslušných vecí, čo by malo za následok nemožnosť vydania

navrhovaného sudcovského záložného práva. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že pri posudzovaní
existencie obavy ohrozenia budúcej exekúcie je potrebné v každom jednom individuálnom prípade
vychádzať z celkovej aktuálnej situácie ohľadom osoby žalovaného (hospodárske výsledky, finančná
situácia,úverovázaťaženosť,zaťaženiemajetku,existenciaďalšíchsúdnychsporovapodobne)anielen
z toho, či žalovaný vykonal nejaké konkrétne úkony smerujúce k znižovaniu hodnoty jeho majetku.“ Súd

má za to, že celková aktuálna hospodárska situácia žalovaného jednoznačným spôsobom osvedčuje
existenciu obavy, že exekúcia môže byť v danom prípade ohrozená.

18. Návrh žalobkýň smeruje k zriadeniu záložného práva na finančné prostriedky na účte v banke,
ktorésúspôsobilýmpredmetomzabezpečovaciehoopatrenia.Vovšeobecnostitotižplatí,žepredmetom

právnych vzťahov sú veci, práva a iné majetkové hodnoty (§ 118 ods. 1 OZ). Predmety právnych
vzťahov sú spôsobilým zálohom (predmetom záložného práva) za predpokladu, že sú prevoditeľné. Na
prevoditeľnosti zálohu je totiž založený výkon záložného práva - speňaženie zálohu (TOMAŠOVIČ, M.
§ 151d [Záloh]. In: ŠTEVČEK, M. a kol. Občiansky zákonník I. 2. vydání. Praha: C. H. Beck, 2019,s. 1272). Skutočnosť, že účet patrí žalovanému žalobkyne osvedčili predložením potvrdenia súdneho
exekútora zo dňa 23.04.2025, kde súdny exekútor oznámil právnemu zástupcovi žalobkýň číslo účtu
oprávneného, kde boli poukázané vymožené plnenia s uvedením, že sa jedná o číslo účtu oprávneného,

t.j. žalovaného v tomto konaní.

19.Súd po zvážení všetkých okolností dospel k záveru, že žalobkyne v konaní osvedčili nimi tvrdené
skutočnosti a preto súd ich návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovel. Tu súd dáva
do pozornosti právny názor vyjadrený v rozhodnutí Ústavného súdu SR sp.zn. III. ÚS 294/2020 zo

dňa 04.08.2020, v zmysle ktorého: „Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je eliminovať nepriaznivé
následky, ktoré by mohli v priebehu konkrétneho civilného sporového konania nastať. Zabezpečovacím
opatrenímsatedamáposkytnúťrýchlaochranaporušenýchaleboohrozenýchprávsubjektu,ktorýpodal
návrh na jeho nariadenie. Vzhľadom na zmysel tohto procesného inštitútu sa v konaní a rozhodovaní
o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neuplatňuje princíp kontradiktórnosti a princíp
rovnosti strán sporu tak striktne ako v konaní vo veci samej. Všeobecný súd tak nemusí pri zisťovaní

rozhodujúcich skutočností dbať na všetky formality, ako to je pri riadnom procesnom dokazovaní vo
veci samej, postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš
pravdepodobná.“

20. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Nakoľko sa v danom prípade nejedná o rozhodnutie, ktorý by sa
konanie skončilo, o nároku na náhradu trov konania bude rozhodnuté až v rozhodnutí, ktorým sa konanie
končí tak, ako je to uvedené aj v II. výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Mestský súd

Košice (§ 362 ods. 1 CSP).

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v ods. 1, ak táto vada má vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.