Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, January 8, 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 15CoP/114/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7124210694
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:7124210694.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej
a členov JUDr. Elišky Har Tzvi a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého H.
Q., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom T. Č.. XXX/X, L., zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny V., L. W. Č.. X, V., dieťa rodičov: matky Y.. W. Q., C.. F., W.. XX.X.XXXX, trvale
bytom T. Č.. XXX/X, L., E. F.P. Q. Č.. XX, V., právne zastúpenej JUDr. Martinou Vojtekovou, advokátkou,

Štúrova č. 17, Košice a otca Y. Q., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom J. Č.. XXX/X, V., právne zastúpeného
JUDr. Tatianou Jánošíkovou, advokátkou, Rooseveltova č. 794/6, Košice, v konaní o zmenu úpravy
rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca proti uzneseniu Mestského súdu
Košice č.k. 41P/72/2024-691 zo dňa 13.10.2025 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. V predmetnom konaní o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, súd prvej
inštancie napadnutým uznesením zo dňa 13.10.2025, na základe návrhu matky maloletého dieťaťa,
nariadil neodkladné opatrenie v znení výrokov tak, že :
„N a r i a ď u j e rodičom a mal. H. Q., nar. XX.XX.XXXX výchovné opatrenie - povinnosť podrobiť
sa odbornému sociálnemu a psychologickému poradenstvu na Referáte poradensko-psychologických
služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v V., L. W., V. v rozsahu 20 hodín odo dňa nariadenie

neodkladného opatrenia.
II. Rodičom u k l a d á povinnosť spolupracovať s Referátom poradensko-psychologických služieb Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny V. a to pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty. „

2. Súd prvej inštancie, za aplikácie ustanovení § 37 ods. 2 písm. d/, ods. 4, 8 zákona č. 36/2005
Z.z. o rodine v platnom znení, ďalej § 325 a nasl. CSP, poukázal na to, že v decembri 2024 došlo vo

vzťahu matky a syna k vyhroteným konfliktným situáciám, v dôsledku čoho sa maloletý vyjadril, že si
želá bývať s otcom v jeho domácnosti, s čím matka síce nesúhlasila, avšak nebránila maloletému v
slobodnej voľbe a maloletý sa presťahoval do domácnosti otca. Matka proklamovala záujem podieľať
sa na výchove syna, avšak maloletý to odmietol a jeho kontakt s matkou je minimálny. Otec vníma
vzájomný vzťah matky a syna ako narušený a vzťah maloletého so sestrou (plnoletou) hodnotí ako
problematický. Súd prvej inštancie dospel súd k záveru, že vzťah medzi matkou a maloletým, ako aj

ich schopnosť vzájomne komunikovať, je aktuálne významným spôsobom narušená, kontakt medzi nimi
v súčasnosti nie je na dostatočnej úrovni, maloletý nemá ochotu komunikovať s matkou osobne ani
telefonicky s odôvodnením, že nemajú spoločné témy, ak aj dôjde k vzájomnému kontaktu je spojený
s vypätými situáciami a konfliktmi a subjektívne popisuje výhrady voči správaniu matky. Vzhľadom
k tomu, že maloletý nie je už pomerne dlhú dobu v pravidelnom kontakte s matkou, považuje súd
nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle návrhu matky toho času za nevyhnutné a za v záujme

dieťaťa považuje za dôležité obnoviť pravidelný kontakt matky so synom, posilniť schopnosť dieťaťa
aj rodičov komunikovať pokojne a bez vyvolávania vzájomných konfliktov, čo do budúcna umožníobnoviť a rozvíjať vzťahovú väzbu medzi matkou a synom a zároveň konštruktívne riešiť prípadné
krízové situácie v rodine. Preto dočasne nariadil výchovné opatrenie - povinnosť podrobiť sa odbornému
sociálnemu a psychologickému poradenstvu v rozsahu 20 hodín. Uvedenú dobu, ako aj účasť všetkých

dotknutých členov rodiny t.j. matky, otca aj dieťaťa, považuje súd vzhľadom na rodinné pomery za
potrebnú a primeranú na dosiahnutie účelu výchovného opatrenia. S cieľom zabezpečiť efektívne
plnenienariadenéhovýchovnéhoopatreniasúdvII.výrokutohtouzneseniazároveňuložilobomrodičom
povinnosť spolupracovať s Referátom poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny V. a to pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty.

3. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie zo dňa 13.10.2025 o nariadení výchovného opatrenia rodičom
a maloletému synovi podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého dieťaťa. Potvrdil, že v zásade
nemá problém s tým, aby takmer dospelý syn navštevoval psychologickú poradňu a nesúhlasil s tým, že
má navštevovať psychologické poradenstvo tiež, pričom odvolanie podáva aj na žiadosť syna. Uviedol,
že v spise nenašiel nič konkrétne, čo by poukazovalo a podrývalo autoritu matky. Syn nemá informácie

o dôkazoch predložených do súdneho spisu a otec má právo predkladať akékoľvek dôkazy, ktoré
potvrdzujú jeho tvrdenia. Nerobí to za účelom podrývania autority matky. Podľa otca, všetky skutočnosti
a aj chronológia udalostí svedčia o manipulácii matky. Vyjadrenie matky o agresivite syna považuje
otec iba za fabuláciu, keďže neuviedla nič konkrétne. Popísal ďalej v konaní už spomínané situácie
a okolnosti v rámci vzájomných rodinných vzťahov. Zdôraznil, že syn utiekol od matky z tých istých

dôvodovakoon,preatmosféruvrodine,ktorúvytváramatka,prekrúcaniefaktov,obviňovanie,psychické
a emocionálne vydieranie, používanie detí, ako nástroj atď. Poukázal na to, že syn je o 9 (aktuálne
7) mesiacov dospelý a práve v tomto veku by žiaden dospelý človek nemal nútiť dieťa do situácii, ktoré
vytvárajú psychologický nátlak a sú proti jeho vôli. Matka nedoložila žiadny dôkaz o agresivite syna,
považuje toto všetko za subjektívne vnímanie matky. Súd nevzal do úvahy vek dieťaťa a už vôbec nie

vôľu a najlepší záujem. Otec má za to, že takéto výchovné opatrenie je zásahom do ľudských práv a
slobôd. Takéto výchovné opatrenia nemajú pozitívny účinok pre detí v pubertálnom období a pre rodičov,
ktorí sú rozvedení dlhšie, ako 10 rokov. Matka mala dosť času a priestoru od mája 2024 sa pokúsiť
napraviť vzťah so synom. Žiada súd o zrušenie predmetného neodkladného opatrenia.

4. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd, príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 2 ods. 1 a § 3
ods. 5 písm. c/ CMP, následne senátom preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa zásad uvedených v §
62 a nasl. CMP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (CSP) a contrario, pričom dospel k záveru o vecnej správnosti a zákonnom postupe súdu prvej
inštancie v prípade nariadenia povinnosti obom rodičom a ich spoločnému maloletému synovi podrobiť

sa odbornému poradenstvu v rozsahu dvadsiatich hodín s povinnosťou spolupracovať a s poučením v
prípade nesplnenia uloženej povinnosti riadne o možnosti uloženia poriadkovej pokuty.

5. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom
pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej

starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

6. Podľa čl. 5 Zákon o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo
všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Potreba zabezpečenia ochrany maloletého dieťaťa, vyplýva aj
z ustanovení Zákona o rodine, sleduje najmä záujem maloletého dieťaťa ako prvoradé hľadisko pri

rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa,
okrem iného, zohľadňuje úroveň starostlivosti o dieťa, bezpečnosť dieťaťa, ako aj bezpečnosť a stabilita
prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového
vývinu dieťaťa, ohrozenie vývinu dieťaťa a pod.

7. Podľa § 28 ods. 2 prvá veta zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti
majú obaja rodičia.

8. Z hľadiska opodstatnenosti a aplikácie inštitútu neodkladného opatrenia vo veciach starostlivosti
súdu o maloleté deti odvolací súd, vzhľadom na už uvedené v rozhodnutí súdu prvej inštancie, len

stručne zdôrazňuje, že cieľom neodkladných opatrení je iba dočasná úprava pomerov účastníkov
konania s cieľom umožniť ničím nerušené rozhodovanie vo veci samej o úprave rodičovských práv a
povinností. Centrom záujmu je primárne záujem maloletého dieťaťa, ktorému je potrebné poskytnúťrýchlu potrebnú ochranu jeho práv za súčasného osvedčenia relevantných základných skutočností,
smerujúcich k opodstatnenosti nároku vo veci samej.

9. Odvolací súd, nadväzujúc na rozhodnutie súdu prvej inštancie, toto už len dopĺňajúc konštatuje právo
dieťaťa vyjadriť svoj názor k otázkam, ktoré sa ho priamo dotýkajú, zakotvené na vnútroštátnej úrovni
viacerými právnymi predpismi (§ 43 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, § 38 CMP, Čl. 12 Dohovoru o
právach dieťaťa v nadväznosti na Čl. 154c Ústavy SR), čo mu umožňuje participovať na formovaní
vlastného života a budúcnosti. Maloletým dieťaťom vyjadrená preferencia jedného z rodičov, nemôže

byť tomuto dieťaťu prisudzovaná ako nevďačnosť. Zároveň nemá byť preferencia rodiča účelovo
mienená z dôvodu získania výhod alebo menej prísneho posudzovania v rámci výchovy. Za danej
situácie, posudzujúc najlepší záujem maloletého dieťaťa, ktorým je sedemnásťročný mladý človek, súd
reflektuje na ním vyjadrený názor na vlastnú budúcnosť a to aj v rovine osobnej starostlivosti jedného
z rodičov oň v rámci povinnej výchovy a výživy zo strany jeho rodičov. Akceptovaním vôle maloletého
posilnené participačné práva dieťaťa tak čiastočne rozširujú priestor pre úvahu súdu a tiež orgánov

sociálnoprávnej ochrany maloletých detí pri preskúmavaní najlepšieho záujmu dieťaťa pri rozhodovaní
najmä o jeho výchove a starostlivosti oň. Aplikáciou práva na rešpektovanie vôle dieťaťa však dochádza
zároveň k preneseniu ťarchy zodpovednosti v akceptovanej časti v malej miere i na maloleté dieťa v
rozsahu jeho uvedomelého súhlasu s úpravou práv a povinností rodičov k nemu. Preto je potrebné
maloletého informovať vhodným spôsobom o aktuálnej situácii v prebiehajúcom konaní vytvorením

priestoru umožňujúcom výmenu informácií, priestoru pre dialóg medzi dieťaťom a rodičmi na základe
vzájomného rešpektu. Napokon, súd zohľadňuje, že názory detí, ktoré je potrebné vziať do úvahy, nie sú
nevyhnutne nemenné a ich námietky, ktorým treba venovať náležitú váhu, nie sú nevyhnutne dostatočné
na to, aby prevážili nad záujmom rodičov, najmä napríklad pokiaľ ide o pravidelný kontakt s ich dieťaťom
(rozsudok ESĽP vo veci K.B. a ďalší v. Chorvátsko, č. 36216/13 z 18. septembra 2017).

10. Odvolací súd za daných popísaných okolností konštatuje, že došlo k osvedčeniu nevyhnutnosti
zásahu súdu do rodinných vzťahov v celom rozsahu uvedenom vo výrokovej časti napadnutého
rozhodnutia. Jedným z prostriedkov k zabezpečeniu aspoň čiastočnej spoluúčasti rodiča na výchove
maloletého dieťa je osobný styk rodiča s maloletým dieťaťom a nevyhnutná je potreba, aby rodičovský

vzťah bol v rámci možností udržiavaný, citové puto podporované a upevňované. Problémom, na
ktorý je potrebné sa sústrediť predovšetkým, je prežívanie rodinných vzťahov a rodinných situácií s
maloletým dieťaťom, k čomu je potrebné zo strany rodičov pristupovať s vysokou citlivosťou za súčasnej
obojstrannej podpory jednoznačne prospešného záujmu dieťaťa na rovnocennom vzťahu s oboma
rodičmi a ich rovnocennom podieľaní sa na výchove a výžive, preto je vysoko dôležité zachovať prístup

matky k maloletému dieťaťu v možnom rozsahu. Súd nemôže rezignovať na tento záujem maloletého
dieťaťa ako aj na právo rodiča len z dôvodu veku dieťaťa a prejavenej neochoty dobrovoľne sa, v danom
prípade s matkou, stretávať. Rodičovi, ktorý s dieťaťom trvale nežije, má byť umožnený kontakt, pretože
je to práve množstvo času, počas ktorého je možné realizovať aj neverbálne výchovné pôsobenie
rodiča, tzv. výchovu prítomnosti či príkladom, ktorá je, ako je vo všeobecnosti známe, tou najúčinnejšou

výchovnou metódou. Je nutné mať na zreteli, že akákoľvek deformácia vzťahu rodič - dieťa je v dôsledku
odcudzenia v neskoršej dobe iba ťažko napraviteľná (porov. Nález Ústavného súdu Českej republiky
sp. zn. I. ÚS 618/05).

11. V tomto prípade intervencia súdu v podobe odborného poradenstva celej rodine, tak obom rodičom

ako dieťaťu, za súčinnosti kolízneho opatrovníka, smeruje k riešeniu problému nedôvery a vzájomných
nekonzistentných vyjadrení rodičov vo vzťahu k ich spoločnému nateraz stále maloletému synovi,
k nastaveniu prvkov súčinnosti a racionálnej komunikácie rodičov a celkovo k podpore záujmov a
pokojného prostredia dieťaťa, za zachovania rovnocenného postavenia oboch rodičov. Tu odvolací
súd očakáva plné rešpektovania úkonov a návrhov príslušného referátu Úradu práce, sociálnych

vecí a rodiny a rešpektovanie nezastupiteľnej funkcie kolízneho opatrovníka, ktorý koná v záujme
ich spoločného maloletého dieťaťa. Výchovné opatrenia sú súčasťou systému, ktorý komplexne
zabezpečuje riešenie vzťahov medzi rodičmi a deťmi. Súd nimi vykonáva dohľad nad výkonom
rodičovských práv a povinností a nad dieťaťom. Sústava výchovných opatrení v zmysle ustanovení §
37 Zákona o rodine je vybudovaná systematicky od miernejších zásahov k vážnejším zásahom. Ak

výchovné opatrenie neprinesenie želateľný výsledok, ktorým je zvyčajne zmena postoja niektorého z
rodičov, resp. oboch rodičov, dieťaťa, potom môže súd využiť ďalšie opatrenie, ktorými fakticky alebo
právne zasiahne do výkonu rodičovských práv a povinností.12. Záverom odvolací súd zdôrazňuje participáciu oboch rodičov, primárne dobrovoľnú, na sanovaní
aktuálne nežiadúceho vzťahu matka a syn. Odvolací súd dáva účastníkom konania do pozornosti čl.
41 ods. 4 Ústavy SR, z ktorého jednoznačne vyplýva, že starostlivosť o deti a ich výchova je nielen

právom rodičov, ale aj právom dieťaťa, ktoré má právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Pre dieťa
je dôležité, aby rodič, v tomto prípade obaja rodičia, aj keď už nie sú zároveň partnermi, sústredene
robili všetko pre jeho zdravý vývoj bez bočných úmyslov namierených na ťarchu druhého rodiča. Záleží
predovšetkým a najmä na schopnosti a vôli rodičov o spoločnom dieťati komunikovať, rešpektovať jeden
druhého ako rodiča. Dohodu rodičov zákon vždy uprednostňuje.

13. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá
CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá

vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995

Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).