Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, January 29, 2026

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 1Svk/21/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0923100678
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hatalová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2026:0923100678.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, ako kasačný súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Jany Hatalovej, PhD., LL.M. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Mariána Fečíka a JUDr.
Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M. v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): Lesoochranárske zoskupenie
VLK, občianske združenie, so sídlom Tulčík č. 310, IČO: 31 303 862, právne zastúpeného JUDr. Ivetou
Rajtákovou, advokátkou, AK so sídlom Štúrova 20, 040 01 Košice, proti žalovanému: Ministerstvo
pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, so sídlom Dobrovičova 12, 812 66 Bratislava,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. spisu 8981/2023-770, č. záznamu 21280/2023 zo
dňa 10. októbra 2023, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Košiciach

č. k. 4S/8/2023-81 zo dňa 25. marca 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh na prerušenie kasačného konania sa zamieta.

II. Kasačná sťažnosť sa zamieta.

III. Účastníkom sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh a výsledky administratívneho konania

1. Okresný úrad Prešov, odbor opravných prostriedkov ako príslušný správny orgán podľa § 56 ods. 1
písm. b), § 59 písm. i) zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon
o lesoch“), § 4 ods. 1, § 9 ods. 3 zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v súlade s § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení
neskorších predpisov (ďalej aj „Správny poriadok“), rozhodnutím č. OU-PO-OOP4-2023/002996-02 zo
dňa 04.08.2023 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 14 ods. 1 správneho poriadku vylúčil
účastníka konania Lesoochranárske zoskupenie VLK (ďalej aj „ LZ VLK“) zo správneho konania vo veci

schválenia programu starostlivosti o lesy ( ďalej aj „PSL“) v Lesnom celku Lesy na LHC Zborov pre roky
2023-2032 vedenom na správnom orgáne pod číslom spisu UU-PO-OOP4-2023/002996.

2. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky (ďalej aj „žalovaný“) podľa §
59 ods. 2 správneho poriadku odvolanie LZ VLK, občianskeho združenia, so sídlom Tulčík 310 zamietlo
a prvostupňové rozhodnutie potvrdilo.

3. Žalovaný v rozhodnutí uviedol, že právo účasti verejnosti, teda aj odvolateľa na rozhodovacom
procese orgánov verejnej moci vo veciach životného prostredia a prístupu k spravodlivosti v zmysle
Aarhuského dohovoru je zabezpečené vo vnútroštátnom práve SR vo vzťahu k predmetnej veci
prostredníctvom ustanovení § 15a Správneho poriadku (definujúceho zúčastnenú osobu, ako subjektzastupujúci verejný záujem), § 67 ods. 4 až 6 zákona o lesoch (umožňujúci zástupcom verejnosti
aj odvolateľovi za zákonom ustanovených podmienok byť subjektom predmetného konania) a § 42
Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) (zavádzajúci pojem „zainteresovaná verejnosť v súdnych

konaniach, ktorým ustanovením sa v SSP umožnila účasť zainteresovanej verejnosti, ktorej osobitný
predpis priznal právo na účasť v administratívnom konaní vo veciach životného prostredia, a teda podať
správnu žalobu vo veciach životného prostredia aj keď nie sú účastníkmi prvostupňového konania).

4. Podľa žalovaného odvolateľ ako zástupca zainteresovanej verejnosti má prostredníctvom vyššie

uvedených ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov uplatnených vo väzbe na konanie vo
veci schválenia návrhu PSL právo na prístup k rozhodovaciemu procesu vo veciach životného prostredia
a k spravodlivosti. Z vyššie uvedeného vyplýva, že odvolateľovi ako zainteresovanej verejnosti nemožno
priznať postavenie účastníka predmetného konania z dôvodu, že nespĺňa podmienky vyplývajúce z
ustanovenia § 14 Správneho poriadku a § 41 ods. 18 zákona o lesoch a nie je tým subjektom konania
o priamych právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach ktorého sa rozhoduje. Odvolateľ

nemá podľa žalovaného priamy hmotnoprávny vzťah k veci, ktorá je predmetom rozhodovania (k lesným
pozemkom, pre ktoré sa vyhotovuje PSL), ktorý by mu priznával súvisiaci hmotnoprávny predpis, teda
zákon o lesoch. Ten v ustanovení § 41 ods. 18 jednoznačne definuje účastníkov konania v § 67 ods.
4 až 6 určuje, akým spôsobom môže odvolateľ ako združenie s právnou subjektivitou s predmetom
činnosti ochranou lesného majetku byť subjektom konania vedeného vo veci schválenia návrhu PSL

ako zúčastnená osoba (§ 15a správneho poriadku).

5. Preto sa podľa žalovaného prvostupňový orgán vysporiadal s procesným postavením odvolateľa
v súlade s platným právnym stavom a správne rozhodol, keď odvolateľovi nepriznal postavenie
účastníka konania z dôvodu, že nemá priamy vzťah k predmetu rozhodovania vyplývajúci zo súvisiaceho

hmotnoprávneho predpisu (zákona o lesoch) a v predmetnom konaní zastupuje verejný záujem.
Súčasný právny stav umožňuje odvolateľovi ako zainteresovanej verejnosti účinnú a efektívnu účasť
na rozhodovacom procese a prístup k spravodlivosti v predmetnom konaní pri súčasnej ochrane práv
a právom chránených záujmov účastníkov konania, ako subjektov s priamym vzťahom k predmetu
rozhodovania podľa hmotnoprávneho predpisu.

6. Žalovaný zdôraznil, že priznaním postavenia účastníka odvolateľovi by prvostupňový orgán
postupoval nad rámec požiadaviek vyplývajúcich z medzinárodných dohovorov a v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi upravujúcimi predmetnú problematiku a Ústavou SR.

7. Odvolateľom citované ustanovenia komunitárneho práva hovoria o zabezpečení účasti verejnosti v
rozhodovacej činnosti vedenom vo veciach životného prostredia, ale neuvádzajú, akým konkrétnym
spôsobom má byť zabezpečená. Podľa žalovaného zákon o lesoch ako osobitný predpis zabezpečuje
účasť zainteresovanej verejnosti v súlade s ustanoveniami komunitárneho práva.

8. Správny poriadok neuvádza ako povinnú súčasť podkladov správneho konania návrhy a vyjadrenia
zúčastnených osôb, pretože tieto nemajú v správnom konaní priamy hmotnoprávny vzťah k veci
a zastupujú v ňom verejný záujem. Túto povinnosť nemá správny orgán z dôvodu, že odvolateľ
ako zúčastnená osoba nemá a nemôže mať rovnaké postavenie ako účastník konania s priamym
hmotnoprávnym vzťahom k predmetu rozhodovania.

9. K požiadavke odvolateľa, aby mu bolo priznané postavenie subjektu konania, ktorý v predmetnom
konaní zastupuje záujmy ochrany prírody vo verejnom záujme, žalovaný uviedol, že takéto záujmy
ochrany prírody zastupuje v predmetnom konaní orgán ochrany prírody podľa zákona č. 543/2002 Z. z.
o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov.

10. Podľa žalovaného odvolateľ svojou požiadavkou o priznanie postavenia účastníka konania v
predmetnom konaní nepostupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a to Ústavy
SR, správneho poriadku a zákona o lesoch, pretože by mal správne požadovať podľa § 67 zákona o
lesoch priznanie postavenia zúčastnenej osoby v predmetnom konaní.

11. V súvislosti s poukazom odvolateľa na rozsudok Súdneho dvora EÚ, vo veci iných konaní a procesov
týkajúcich sa životného prostredia, žalovaný poukázal na to, že tento rozsudok bol vydaný predtým
ako bolo vo vnútroštátnom práve Slovenskej republiky definované, ku ktorým konaniam budú maťzástupcovia zainteresovanej verejnosti aj odvolateľ prístup a v akom postavení. Podľa žalovaného v
rozsudku súdneho dvora je uvedené, že Aarhuský dohovor ako medzinárodná zmluva nie je priamo
aplikovateľná a je na členských štátoch, aby vo svojom vnútroštátnom práve vo vzťahu k zainteresovanej

verejnosti, aj odvolateľovi definovali, v ktorých konaniach a v akom rozsahu zabezpečia požiadavky
vyplývajúce z Aarhuského dohovoru a to najmä ku konaniam neuvedeným v prílohe č. 1.

12. Vnútroštátne právo v čase vydania odvolateľom uvedených rozhodnutí ešte neriešilo procesné
postavenie a súvisiace práva zástupcov zainteresovanej verejnosti, aj odvolateľa. V čase vydania

napadnutého rozhodnutia však už vo vnútroštátnom práve Slovenskej republiky bolo jednoznačne
definované postavenie zainteresovanej verejnosti ako zúčastnenej osoby v konaní vedenom vo
veci schválenia návrhu PSL podľa § 41 zákona o lesoch a boli definované prostriedky (napr.
podanie pripomienok, požiadaviek a správnej žaloby) pre zástupcov zainteresovanej verejnosti tak,
aby boli zabezpečené požiadavky na prístup verejnosti k rozhodovacej činnosti orgánov verejnej moci
vyplývajúce z Aarhuského dohovoru a súvisiaceho komunitárneho práva. Požiadavka odvolateľa priznať

mu postavenie účastníka je nad rámec požiadaviek vyplývajúcich z Aarhuského dohovoru a súvisiaceho
komunitárneho práva.

13. Podľa žalovaného Aarhuský dohovor ponecháva na členskom štáte dohovoru spôsob, akým
zabezpečí účasť zainteresovanej verejnosti na rozhodovacom procese vo veciach životného prostredia

a to najmä v konaniach k činnostiam neuvedených v prílohe č. 1. Preto je vo vnútroštátnom práve SR
tak, ako je uvedené vyššie, jednoznačne definované, akým zákonným spôsobom môžu zástupcovia
verejnosti zastupovať verejný záujem v rozhodovacom procese vo veciach životného prostredia, teda
aj v predmetnom konaní.

14. Odvolateľ podľa žalovaného prezentuje v odvolaní svoj subjektívny názor a výklad všeobecne
záväzných právnych predpisov vo vzťahu k predmetnému konaniu. Prvostupňový správny orgán
postupoval v predmetnom konaní v súlade s Ústavou SR, správnym poriadkom a zákonom o lesoch,
postupoval v súlade so svojimi zákonnými kompetenciami, keď sa zaoberal procesným postavením
odvolateľa ako zainteresovanej verejnosti, zastupujúcej verejný záujem a nepriznal mu postavenie

účastníka konania.

15. Prvostupňový správny orgán zohľadnil právo na účasť zainteresovanej verejnosti na rozhodovaní
podľa citovaných ustanovení komunitárneho práva, najmä však vo vzťahu k čl. 6 Aarhuského dohovoru
z dôvodu, že čl. 9 ods. 2, 3 Aarhuského dohovoru súvisí so súdnym preskúmaním rozhodnutí vydaných

vo veciach životného prostredia a podľa súčasného právneho stavu už odvolateľ nemusí byť účastníkom
konania, aby mohol podať správnu žalobu vo veciach životného prostredia.

16. Tvrdenia odvolateľa týkajúce sa výkladu § 14 Správneho poriadku žalovaný hodnotil ako subjektívne
a zdôraznil, že § 14 Správneho poriadku jednoznačne definuje kto je účastníkom konania - účastníkom

je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa v konaní priamo rozhoduje
alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť priamo dotknuté, a účastníkom
konania je aj ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva. Správny poriadok síce nevymedzuje
kto je účastníkom konania, ale odpoveď na to, na koho sa táto definícia vzťahuje, dávajú predpisy
hmotného práva. Hmotnoprávne predpisy jednoznačne určujú okruh osôb, ktoré sú alebo sa môžu

stať nositeľmi práv a povinností, o ktorých správny orgán rozhoduje, alebo ktorých právom chránené
záujmy môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté. Z uvedeného podľa žalovaného jednoznačne vyplýva,
že účastník konania musí mať priamy vzťah k predmetu prejednávanej veci (vlastník, správca alebo
obhospodarovateľ lesa), ktorý mu vyplýva z hmotnoprávneho predpisu. V predmetnom konaní je týmto
hmotnoprávnym predpisom zákon o lesoch, ktorý vo väzbe na Správny poriadok v zmysle zásady „lex

specialis derogat legi generali“ jednoznačne vymedzil okruh účastníkov konania v § 41 ods. 18 zákona
o lesoch (a sú nimi vlastník, správca alebo obhospodarovateľ lesa).

17. Skutočnosť, že odvolateľ je zainteresovanou verejnosťou podľa odvolateľom citovaných ustanovení
komunitárneho práva, prvostupňový správny orgán ani žalovaný nespochybňuje toto, ale judikatúra a

zákon o lesoch ako všeobecne záväzný právny predpis a hmotnoprávny predpis vo vzťahu k § 14
Správneho poriadku jednoznačne uvádza, kto je účastníkom konania a za akých podmienok sa konania
môže zúčastniť iná osoba ako účastník konania. Na základe uvedeného nebolo možné odvolateľovi
prisúdiť postavenie účastníka konania v konaní vedenom vo veci schválenia návrhu PSL pre LC Lesyna LHC Zborov nad rámec ustanovení súvisiacich všeobecne záväzných predpisov len na základe
citovaných ustanovení komunitárneho práva.

II.
Konanie na správnom súde

18. Napadnutým rozsudkom správny súd podľa § 190 SSP žalobu zamietol. Žalovanému nepriznal voči
žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

19. V odôvodnení uviedol, že predmetom prieskumu je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené
rozhodnutie prvostupňového orgánu o vylúčení žalobcu ako účastníka podľa § 14 ods. 1 Správneho
poriadku zo správneho konania o vyhotovení programu starostlivosti o les pre lesný celok - lesy na LHC
Zborov na roky 2023 - 2032 podľa § 41 zákona o lesoch.

20. Podstatnou otázkou pre posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného v intenciách
žalobných bodov (námietok) žalobcu bolo podľa správneho súdu v danej veci to, či správne orgány
postupovali a rozhodli správne ak žalobcovi nepriznali postavenie účastníka správneho konania podľa
§ 14 Správneho poriadku.

21. Správny súd s odkazom na právne závery formulované v rozsudku Najvyššieho správneho súdu
Slovenskej republiky v obdobnej veci, konkrétne rozsudok sp. zn. 2Svk/2/2023 z 20.12.2024 (ktorým bol
zrušený rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2S/27/2021 zo dňa 08.09.2022) dospel k záveru, že
u žalobcu neboli splnené zákonné podmienky pre priznanie postavenia účastníka správneho konania
v zmysle § 14 Správneho poriadku a práva žalobcu ako združenia s právnou subjektivitou, ktorého

predmet činnosti súvisí s využívaním a ochranou lesného majetku, vyplývajúce z Aarhuského dohovoru
sú v plnej miere zachované zákonnou možnosťou zúčastniť sa správneho konania o vyhotovení
programu starostlivosti o les podľa § 41 zákona o lesoch ako zúčastnená osoba v zmysle § 15a
správneho poriadku pri splnení podmienok podľa § 67 ods. 4 až 6 zákona o lesoch v spojení so zákonnou
možnosťou domáhať sa prieskumu zákonnosti právoplatného rozhodnutia vydaného v tomto správnym

konaní správnou žalobou zainteresovanej verejnosti podľa § 42 SSP.

22.Pokiaľideo §14Správnehoporiadku,správnysúduviedol,žežalobnáargumentáciažalobcunebola
spôsobilá spochybniť závery žalovaného o nesplnení zákonných podmienok pre účasť v konaní podľa
tohtoustanoveniapreabsenciupriamehohmotnoprávnehovzťahukpredmetukonania.Atoajvzhľadom

na vymedzenie okruhu osôb, ktoré sú účastníkmi konania o schválení plánu/programu starostlivosti les
(PSL) špeciálnou úpravou (oproti všeobecnej úprave v § 14 Správneho poriadku) konkrétne v § 41 ods.
18 zákona o lesoch tak, že účastníkmi konania sú vlastník, správca a obhospodarovateľ lesa v lesnom
celku, pre ktorý sa program starostlivosti vyhotovuje.

23. Pokiaľ ide o článok 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru, tento v zmysle jeho jazykového výkladu
neukladá povinnosť zmluvným stranám dohovoru zabezpečiť verejnosti prístup k správnemu a súdnemu
konaniu, ale zaväzuje zmluvné strany zabezpečiť verejnosti prístup k spravodlivosti, a ponecháva na
ich diskrécii, či tento prístup zabezpečia prostredníctvom administratívneho alebo súdneho konania.
Nie je možné považovať za správny extenzívny výklad tohto ustanovenia, v zmysle ktorého by bola

Slovenská republika zaviazaná vytvoriť podmienky pre prístup verejnosti tak do administratívnych ako
aj súdnych konaní týkajúcich sa životného prostredia. Zhodne s názorom najvyššieho správneho súdu,
správny súd uvádza, že záväzok Slovenskej republiky vyplývajúci z čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru
prijať takú legislatívu, v zmysle ktorej bude mať verejnosť prístup k spravodlivosti prostredníctvom
účasti v administratívnom alebo súdnom konaní, pričom postačuje jedna z uvedených alternatív, bol

splnený tým, že § 42 SSP priznáva zainteresovanej verejnosti (v danom prípade žalobcovi) právo účinne
brániť práva spojené s ochranou životného prostredia na súde, priznaním aktívnej vecnej legitimácie,
teda možnosťou podať správnu žalobu okrem iných proti právoplatným rozhodnutiam orgánov verejnej
správy. Správny súd nezistil nezákonnosť v postupe a rozhodnutí správneho orgánu, keď tento dôvodil
neaplikovateľnosťou judikatúry vzťahujúcej sa k staršej právnej úprave v zákone č. 99/1963 Zb.

Občiansky súdny poriadok, ktorý na rozdiel od aktuálnej úpravy, zainteresovanej verejnosti nepriznával
aktívnu vecnú legitimáciu na podanie správnej žaloby, nakoľko nebola účastníkom správneho konania.24. Pokiaľ ide o článok 9 ods. 2 Aarhuského dohovoru, podľa názoru správneho súdu (zhodne s
názorom najvyššieho správneho súdu) schvaľovanie programu starostlivosti o les (PSL) s ohľadom na
významný vplyv rozhodnutia na životné prostredie je možné považovať za „rozhodnutie o navrhovaných

činnostiach neuvedených v Prílohe I, ktoré môžu mať významný vplyv na životné prostredie“ podľa
čl. 6 ods. 1 písm. b) Aarhuského dohovoru. Pričom vzhľadom na skutočnosť, že schvaľovanie PSL je
subsumovateľné pod čl. 6 ods. 1 písm. b) Aarhuského dohovoru, aplikuje sa súčasne aj čl. 9 ods. 2
Aarhuského dohovoru, ktorý zabezpečuje možnosť napadnúť vecnú a procesnú zákonnosť akéhokoľvek
rozhodnutia, úkonu alebo opomenutia podliehajúcemu článku 6. Rozdiel medzi čl. 9 ods. 2 a ods.

3 Aarhuského dohovoru je aj v subjekte, ktorému jednotlivé odseky priznávajú práva, keďže odsek 2
je výslovne zameraný na zainteresovanú verejnosť (ktorý pojem je legálne definovaný v čl. 2 ods. 5
Aarhuskéhodohovoru). Podľadoslovnéhozneniačlánku9ods.2 Aarhuskéhodohovoru,tentozaväzuje
zmluvné strany zabezpečiť zainteresovanej verejnosti prístup k procesu preskúmania pred súdom a/
alebo iným nezávislým a nestranným orgánom ustanoveným na základe zákona. Z tohto doslovného
znenia, ktoré nepoužíva spojku „a“ ale ustanovuje „a / alebo“, možno vyvodiť, že zabezpečenie prístupu

k súdnemu konaniu prostredníctvom § 42 SSP je dostatočné a predmetné ustanovenie Aarhuského
dohovoru nezaväzuje stranu dohovoru zabezpečiť účastníctvo zainteresovanej verejnosti v správnom
konaní.

25. Z článku 9 ods. 2 ani z článku 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru, nevyplýva záväzok zmluvnej strany

zabezpečiť zainteresovanej verejnosti možnosť byť účastníkom správneho konania s možnosťou podať
opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu v správnom konaní. Článok 9 Aarhuského
dohovoru zaväzuje zmluvné strany zabezpečiť prístup zainteresovanej verejnosti k spravodlivosti
prostredníctvom napríklad prístupu k súdu, čo je tak podľa ods. 2 ako aj ods. 3 dostačujúce. Uvedený
záväzok je naplnený ustanovením § 42 SSP, ktorý žalobcovi ako zainteresovanej verejnosti priznáva

aktívnu vecnú legitimáciu v administratívnom konaní vo veciach životného prostredia.

26. Pokiaľ ide o článok 6 Aarhuského dohovoru uvedený článok predstavuje takzvaný druhý pilier
Aarhuského dohovoru, ktorého úlohou je zabezpečiť účasť verejnosti (aj zainteresovanej verejnosti)
na rozhodovacích procesoch, a nie právo iniciovať prieskum rozhodnutí, pretože toto právo je

subsumovateľné pod tretí pilier Aarhuského dohovoru - prístup k spravodlivosti garantovaný článkom
9. Účasť zainteresovanej verejnosti má byť súčasne umožnená včas tak, aby bola efektívna (čl. 6 ods.
4 Aarhuského dohovoru). Podľa zákona o lesoch ešte pred samotným začatím konania o schválení
PSL (ktoré konanie sa začína vyhotovením protokolu o výsledkoch prerokovania správy o hospodárení
a pripomienok a požiadaviek a ktorého konania sa zainteresovaná verejnosť môže zúčastniť ako

zúčastnená osoba), môže zainteresovaná verejnosť nahliadnuť do správy o doterajšom hospodárení a
o určení zásad na jeho vyhotovenie, môže k správe predložiť pripomienky a požiadavky na vypracovanie
pokynov na vyhotovenie PSL, ktoré sú následne prerokované a ktorých prerokovanie je zachytené v
protokole, ktorý je záväzným podkladom pre vyhotovenie a následné schválenie návrhu PSL (§ 41 ods.
8 a 9 zákona o lesoch). Žalobca tak ako subjekt hájaci práva týkajúce sa ochrany životného prostredia

môže v zmysle vyššie uvedených ustanovení (§ 41 zákona o lesoch) svojimi pripomienkami ovplyvniť
obsah návrhu PSL a následne byť účastný na konaní o jeho schválení v postavení zúčastnenej osoby
podľa § 67 ods. 4 zákona o lesoch, preto požiadavky vyplývajúce z čl. 6 Aarhuského dohovoru aj s
dôrazom na včasnosť účasti žalobcu podľa čl. 6 ods. 4 Aarhuského dohovoru sú podľa správneho súdu
týmto naplnené.

27. Správny súd odkázal v podrobnostiach na dôvody vymedzené v bodoch 21. až 31., v bodoch
32. až 46. a v bodoch 47. až 52. vyššie označeného rozsudku najvyššieho správneho súdu, kde na
podporu tohto záveru sa podrobne poukazuje na obsah Príručky implementácie Aarhuského dohovoru
vytvorenej Európskou hospodárskou komisiou OSN, ako aj na rozhodovaciu činnosť Výboru pre

posudzovanie súladu s Aarhuským dohovorom (Aarhus Convention Compliance Committee) so sídlom
v Ženeve, ktorému zmluvné strany dohovoru zverili právomoc interpretovať dohovor a posudzovať súlad
vnútroštátnej legislatívy a praxe s dohovorom.

28. Stotožňujúc sa so závermi najvyššieho správneho súdu, správny súd odkazuje na ich zhrnutie

vo vyššie označenom rozsudku (body 54. až 55.), v ktorom sa uvádza: „... Možno konštatovať, že
postup správneho orgánu, ktorý ekologickej organizácii nepriznal postavenie účastníka konania (§ 41
ods. 18 zákona o lesoch v účinnom znení), ale zúčastnenej osoby (§ 67 ods. 4 zákona o lesoch v
účinnom znení) v konaní o schválenie Programu starostlivosti o lesy, je v súlade s právnym poriadkomSlovenskej republiky aj Aarhuským dohovorom. … Článok 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru síce zaväzuje
zmluvné strany zabezpečiť verejnosti prístup k spravodlivosti, avšak ponecháva na ich diskrécii, či tento
prístup zabezpečia prostredníctvom administratívneho alebo súdneho konania. … Podobne článok 9

ods. 2 Aarhuského dohovoru umožňuje zmluvným stranám voľbu, či umožnia prístup k prieskumu pred
súdom a/alebo iným nezávislým a nestranným orgánom ustanoveným na základe zákona. … Slovenská
republika splnila svoje záväzky vyplývajúce z čl. 9 ods. 2 a 3 Aarhuského dohovoru prijatím § 42
Správnehosúdnehoporiadku,ktorýekologickýmorganizáciámokreminéhoumožňujepodaťvšeobecnú
správnužalobuvovecischváleniaProgramustarostlivostiolesy,ajvprípade,žemalivsprávnomkonaní

postavenie zúčastnenej osoby. … Žalobcovi je jednotlivými ustanoveniami vnútroštátneho právneho
poriadku zabezpečená možnosť včasnej účasti na rozhodovacom procese (§ 41 ods. 8, § 67 ods. 4
až ods. 6 zákona o lesoch) podľa čl. 6 Aarhuského dohovoru, ako aj prístup k spravodlivosti (§ 42
SSP) podľa čl. 9 ods. 2, ods. 3 Aarhuského dohovoru. Pokiaľ ekologická organizácia má v procese
schvaľovania Programu starostlivosti o lesy postavenie zúčastnenej osoby, neprichádza k porušeniu
práv vyplývajúcich z čl. 9 ods. 2, 3 Aarhuského dohovoru, pretože táto organizácia má právo súdneho

prieskumu ako zainteresovaná verejnosť podľa § 42 SSP. … „

29. Správny súd pre úplnosť poznamenal, že sa oboznámil aj s uznesením Ústavného súdu Slovenskej
republiky (ďalej len „ústavný súd“) sp. zn. PL. ÚS 2/2025-15 zo dňa 15.01.2025, ktorým bol prijatý
na ďalšie konanie návrh poslancov Národnej rady SR na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm.

a) Ústavy Slovenskej republiky o súlade zákona č. 335/2024 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon
č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa
zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, s Ústavou Slovenskej republiky a Dohovorom o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na
rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia, a návrhu na

pozastavenie účinnosti nebolo vyhovené.

III.

Konanie na kasačnom súde
30. Proti rozsudku správneho súdu podal sťažovateľ v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodov
uvedených v § 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP, teda že správny súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces a rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci.

Navrhol kasačnému súdu, aby napadnutý rozsudok správneho súdu zmenil, zrušil správnou žalobou
napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj orgánu prvého stupňa a priznal žalobcovi plnú náhradu trov
konania pred správnym súdom a pred kasačným súdom.

31. Uviedol, že z odôvodnenia rozhodnutia správneho súdu vyplývajú závery, ktoré sú identické

so závermi najvyššieho správneho súdu v označenej veci. Sťažovateľ ako občianske združenie -
zainteresovaná verejnosť, ktorý sa dlhodobo zúčastňuje na konaniach o vyhotovenie PLS nemá
vedomosť o tom, že by v uvedenej právnej otázke existovala ustálená rozhodovacia prax kasačného
súdu. Rozhodnutie, na ktoré odkazuje správny súd v odôvodnení svojho rozhodnutia je podľa vedomostí
žalobcu jediným rozhodnutím najvyššieho správneho súdu v predmetnej veci, v ktorej tento súd vyjadril

právny názor, podľa ktorého sťažovateľovi ako zainteresovanej verejnosti neprislúcha v konaní o
vyhotovenie PSL postavenie účastníka konania ale len zúčastnenej osoby.

32. Sťažovateľ poukázal na to, že v správnej žalobe, okrem iného namietal, že odopretie mu postavenia
účastníka konania v konaniach o vyhotovenie PSL je v rozpore s čl. 6 ods. 2,3,4 a 7 Aahurského

dohovoru, ktorý je okrem iného súčasťou práva Európskej únie vzhľadom na skutočnosť, že bol
schválený v mene Európskeho spoločenstva rozhodnutím rady č. 2005/370/ES zo dňa 17.02.2025.

33. Ako ďalej uviedol sťažovateľ z odôvodnenia rozhodnutia správneho súdu a rozhodnutia najvyššieho
správneho súdu, na ktorý sa odvoláva, tento sa pri svojej argumentácii, ktorá je podkladom pre

rozhodnutieosprávnejžalobesťažovateľazaoberalvpodstatnejčastiprávomnaprístupkspravodlivosti
zainteresovanej verejnosti, ale súladnosťou postupu orgánov verejnej správy s čl. 6 Aahurského
dohovoru sa venoval len okrajovo a to v bodoch 25 až 27 rozhodnutia.34. Sťažovateľ poukázal na znenie ustanovenia čl. 6 ods. 1,2,3,4,7 a 8 Aahurského dohovoru, čl.
6 ods.1,2 a 3 Smernice Rady 92/43/EHS z 21.05.1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne
žijúcich živočíchov a rastlín, rozsudok Súdneho dvora Európskej únie (veľká komora) C-243/15 zo dňa

08.11.2016.

35. Ďalej sťažovateľ poukázal na to, že v kontexte s čl. 6 Smernice o biotopoch súčasťou územia, na
ktorom má platiť schvaľovaný PSL, sa na lesných pozemkoch nachádzajú územia sústavy NATURA
2000, a to Územie európskeho významu Stebnícka Magura (SKUEV 0754) a Územie európskeho

významu Becherovská Tisina (SKUEV 0937). Do predmetného územia zasahuje aj Územie európskeho
významu Regetovské Rašelinisko (SKUEV 0755) a na LHC Svidník (ktorý je súčasťou LHC Zborov) je
v kontakte s lesnými pozemkami aj Územie európskeho významu Horný tok Ondavy (SKUEV 0939). Je
teda nesporné, že označený článok Smernice je na predmetné konanie v plnej miere aplikovateľný a to
v súlade s výkladom poskytnutým v už citovanom rozsudku SDEÚ C-243/15 zo dňa 08.11.2016.

36. Je teda nesporné podľa názoru sťažovateľa, že na uvedenú vec sa vzťahuje tak čl. 6 ods. 3 Smernice
o biotopoch ako aj čl. 6 Aahurského dohovoru.

37. Taktiež sťažovateľ poukázal na žalobný bod, v ktorom uviedol, že PSL vyžaduje vydanie odborného
stanoviska podľa ustanovenia § 28 ods. 7 zákona č. 543/2002 Z. z., podľa ktorého predmetom

je posúdenie možnosti významného vplyvu PSL na územie európskej sústavy chránených území.
Skutočnosť, že v konaní o vyhotovenie PSL je na území sústavy Natura 2000 povinnosťou orgánov vo
veci konajúcich posúdiť, či PSL nebude mať nepriaznivý vplyv na ciele ochrany tohto územia, vyplýva
nielen z právnej úpravy a to ustanovenia § 28 zákona č. 543/2002 Z. z. v platnom znení, ale aj v
aplikácii takéhoto ustanovenia najvyšším správnym súdom napr. v rozsudku sp. zn. 2Svk/4/2024 zo dňa

31.03.2025.

38. Sťažovateľ ďalej poukázal na rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Sžk41/2019 zo
dňa 22.06.2022, v ktorom najvyšší správny súd konajúc o kasačnej sťažnosti toho istého žalovaného
proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp, zn. 1S/218/2017 zo dňa 30.05.2019 vo veci týkajúce sa

schválenia PSL na Lesnom celku Lesy Prešov, neštátne lesy, na Lesnom Hospodárskom celku Prešov,
Mestské lesy Prešov, uviedol: „40. Okrem obsahu vyjadrení orgánov verejnej moci v rozhodovacích
procesoch, týkajúcich sa životného prostredia, zohráva významnú úlohu aj účasť zainteresovanej
verejnosti, ktorú v konaní reprezentuje žalobca. Na zdôraznenie významu tohto vplyvu kasačný súd
poukazuje na relevantný dokument „Implementačné usmernenia k Aahurskému dohovoru“ (The Aahurs

Convention - an implementation guide. United Nation Economic Commision for Europe, Second edition,
2014, dostupný napríklad na webovej stránke Ministerstva životného prostredia SR.) Implementačné
usmernenia k Aahurskému dohovoru k úlohe účasti verejnosti na rozhodovacích procesoch uvádzajú o.
i. cit.: „Dôležitosť plnohodnotného zahrnutia záujmov v oblasti životného prostredia do rozhodovacích
procesov verejnej moci vyžaduje, aby orgány verejnej moci mali presné, ucelené a čo najaktuálnejšie

informácie o životnom prostredí. Verejnosť môže byť hlavným zdrojom týchto informácií. Našťastie
verejnosť má často záujemzúčastniť sa týchto procesov a diskutovať o možnostiach v rozhodovaní, či už
z vlastného záujmu, alebo preto, že si praje chrániť životné prostredie. Aj keď niekedy môže byť náročné
dosiahnuť výsledok, ktorý sa bude javiť najlepším možným, existuje nespočetné množstvo prípadov,
alebo skrytých faktorov, ktoré vyjdú najavo len vďaka zapojeniu verejnosti do procesu a zabráni sa tým

pochybeniam, ktoré by vyšli draho.“

39. Taktiež podľa názoru sťažovateľa správny súd vo svojom rozhodnutí vychádzal z nesprávneho
právneho posúdenia veci, ak postavenie zúčastnenej osoby v konaní o vyhotovenia PSL zodpovedá
požiadavkám na včasnú a efektívnu účasť zainteresovanej verejnosti na rozhodovacom procese, tak

ako vyplýva z čl. 6 ods. 2, 3, 4, 7, a 8 Aahurského dohovoru. PSL o vyhotovenie ktorého v konaní pred
orgánmi verejnej správy sa vzťahuje na územie sústavy NATURA 2000. V tejto súvislosti je potrebné brať
do úvahy rozhodnutie SDEÚ (veľkej komory) C-243/15 z 08.11.2016, z ktorého vyplýva, že v prípade že
ide o plán alebo projekt uvedený v čl. 6 Smernice o biotopoch, je potrebné považovať Aahurský dohovor
za súčasť práva Európskej únie. So zreteľom na uvedené patrí preto právomoc vykonávať akty vrátane

dotknutých ustanovení Aahurského dohovoru a čl. 6 Smernice o biotopoch SDEÚ.

40. Sťažovateľ ďalej uviedol, že povinnosti predložiť vec SDEÚ sa môže vyhnúť všeobecný súd len v
prípade, ak otázka, ktorú rieši nie je relevantná pre rozhodnutie alebo už bola predmetom výkladu zostrany SDEÚ, alebo v situácii, ak sa výklad práva únie javí byť taký jasný, že neponecháva miesto pre
žiadne primerané pochybnosti.

41. Podľa názoru sťažovateľa v predmetnej veci nejde o žiaden z takýchto prípadov, otázka, od ktorej
záviselo rozhodnutie o žalobe je nepochybne otázkou, ktorá je otázkou výkladu práva Európske únie.
Výklad práva únie nie je taký jasný, aby odôvodňoval rozhodnutie o zamietnutí žaloby a táto otázka
nebola spôsobom, ktorý našiel svoje vyjadrenie v rozhodnutí správneho súdu riešená súdnym dvorom.
V tejto súvislosti by sa naopak mohlo javiť, že ak by bolo možné uvažovať o zodpovedaní tejto otázky

SDEÚ, tak v takom prípade by bolo možné uvažovať len o tom, že tento vo svojom rozsudku C-243/15
z 08.11.2016 vyriešil túto otázku v prospech záveru, že postavenie účastníka konania by umožnilo
sťažovateľovi aktívnejšie sa podieľať na rozhodovacom procese.

42. Takisto podľa názoru sťažovateľa otázkou, od ktorej záviselo rozhodnutie o správnej žalobe
sťažovateľa, je teda otázka, či postavenie zúčastnenej osoby umožňuje sťažovateľovi ako organizácii

na ochranu životného prostredia spĺňajúcej požiadavky uložené čl. 2 ods. 5 Aahurského dohovoru, takú
účasť na konaní o vyhotovenie PSL, ktorá je v súlade s cieľmi zabezpečenia vysokej úrovne ochrany
životného prostredia ako hlavného cieľa konania uvedeného v čl. 6 ods. 3 Smernice o biotopoch a v
súlade s čl. 6 ods. 1 písm. b), ods. 2 a ods. 3, podľa ktorého procesy účasti verejnosti majú zahŕňať
primeraný časový rámec pre jednotlivé fázy zabezpečujúce možnosť verejnosti pripraviť sa a účinne sa

zúčastňovať na rozhodovacom procese o životnom prostredí, v súlade s ods. 4, podľa ktorého je každá
strana povinná umožniť včasnú účasť verejnosti v čase, keď sú ešte otvorené všetky možnosti a účasť
verejnosti sa môže uskutočniť efektívne a v súlade s ods. 8 Aahurského dohovoru, podľa ktorého každá
strana zabezpečí, aby pri rozhodovaní boli náležite zohľadnené výsledky účasti verejnosti.

43. Sťažovateľ ďalej citoval ustanovenia § 15a ods. 2, § 47 ods. 3, § 32 ods.1, 2, § 51 ods.1, § 53 a § 56
Správneho poriadku a uviedol, že z citovaných zákonných ustanovení teda vyplýva, že Správny poriadok
medzi podkladmi, ktoré tvoria podklady rozhodnutia nevymenúva návrhy a vyjadrenia zúčastnených
osôb. Napriek tomu toto zákonné ustanovenie používa exemplifikatívny výpočet podkladov rozhodnutia
a je teda zrejmé, že ak medzi nimi uvádza návrhy a vyjadrenia účastníkov konania neexistuje rozumný

dôvod na to, aby ak by zákonodarca mal v úmysle zahrnúť medzi podklady rozhodnutia návrhy a
vyjadrenia zúčastnenej osoby, aby to v dotknutom zákonom ustanovení neuviedol. Ďalšie citované
ustanovenia správneho poriadku už celkom jasne diskvalifikujú zúčastnenú osobu z možnosti účinne
ovplyvniť rozhodovací proces. Ako vyplýva z ustanovenia § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení
rozhodnutiasprávnyorgánjepovinnýuviesťakosavyrovnalsnávrhmianámietkamiúčastníkovkonania

asichvyjadreniamikpodkladomrozhodnutia.Napriektomu,žeSprávnyporiadokvustanovení§33ods.
2 zúčastnenej osobe umožňuje vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia, k spôsobu jeho zistenia a navrhnúť
jeho doplnenie, v samotnom rozhodnutí nie je správny orgán povinný sa s týmto vyjadrením zúčastnenej
a jej návrhmi nijakým spôsobom vysporiadať.

44. Ako ďalej uviedol sťažovateľ Správny poriadok taktiež rozlišuje medzi doručením vyhotovenia
rozhodnutia účastníkovi a zúčastnenej osobe. Účastníkovi konania je správny orgán povinný doručiť
rozhodnutie, zatiaľ čo vo vzťahu k zúčastnenej osobe túto povinnosť nemá. Je celkom nepodstatné
doručovanie rozhodnutia verejnou vyhláškou, ku ktorému doručovaniu má zúčastnená osoba rovnaký
prístup, keďže doručovanie verejnou vyhláškou je náhodná skutočnosť závislá od počtu účastníkov

správneho konania.

45. Taktiež poukázal na to, že zúčastnená osoba nemá právo na podanie odvolania proti rozhodnutiu
o schválení PSL, preto nemožno ani len uvažovať o tom, že by takého postavenie umožňovalo
sťažovateľovi efektívnu účasť v čase, keď sú ešte otvorené všetky možnosti. Zúčastnená osoba tiež

nemá právo byť oboznámená s obsahom odvolania účastníka proti rozhodnutiu, a teda ani týmto
spôsobom (vyjadrením k odvolaniu) nemôže ovplyvniť rozhodovací proces v čase, keď sú ešte otvorené
všetky možnosti. Uvedený nedostatok možnosti podieľať sa na rozhodovacom procese nemôže zhojiť
ani možnosť sťažovateľa ako zainteresovanej verejnosti podať správnu žalobu. Podanie žaloby na
jednej strane nemá vplyv na právoplatnosť rozhodnutia o schválení PSL a na druhej strane neumožňuje

namietaťskutkovéokolnosti,keďžesprávnysúdjeviazanýskutkovýmstavom,ktorýbolzistenýorgánom
verejnej správy.46. Sťažovateľ navrhol, aby kasačný súd v súlade s čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, požiadal
SDEÚ o vydanie predbežného nálezu o otázke:
Zodpovedázákladnémucieľukonaniauvedenémuvčl.6ods.3SmerniceRady92/43/EHSz21.05.1995

o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín, ktorým je zabezpečenie vysokej
úrovne ochrany životného prostredia v územiach NATURA 2000 a právu organizácie na ochranu
životného prostredia akou je sťažovateľ na účasť na rozhodovacích procesoch o navrhovaných
činnostiach, ktoré môžu mať významný vplyv na životné prostredie podľa čl. 6 ods. 1 písm. b) Dohovoru
o prístupe k informáciám účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti

v záležitostiach životného prostredia podpísaného v Aahure 25.06.1998 a schváleného v mene
Európskeho spoločenstva a rozhodnutím Rady 2005/370/ES zo 17.02.2005, v rozsahu v akom
podľa jeho čl. 6 ods. 3 zabezpečuje primeraný časový rámec účasti verejnosti pre jednotlivé fázy
rozhodovacieho procesu, ktorý umožňuje verejnosti účinne sa zúčastňovať na rozhodovacom procese
o životnom prostredí a v rozsahu, ktorý podľa jeho čl. 6 ods. 4 zabezpečuje právu verejnosti na
včasnú účasť v čase, keď sú ešte otvorené všetky možnosti a účasť verejnosti sa môže uskutočniť

efektívne a v rozsahu v akom majú byť podľa jeho čl. 6 ods. 7 a 8 náležite zohľadnené výsledky účasti
verejnosti taký výklad vnútroštátneho práva, podľa ktorého tieto ciele zabezpečí v konaní o vyhotovenie
programu starostlivosti o lesy pre územie, na ktorom a nachádza lokalita NATURA 2000, ak organizácia
na ochranu životného prostredia má v takomto konaní postavenie zúčastnenej osoby a to napriek tomu,
že postavenie zúčastnenej osoby nezabezpečuje podľa vnútroštátnych predpisov, že v rozhodovacom

procese je konajúci orgán povinný zobrať do úvahy návrhy a pripomienky zúčastnenej osoby, nie je
povinnýsavosvojomrozhodnutívysporiadaťsnávrhmiapripomienkamizúčastnenejosoby,zúčastnená
osoba nemá právo na podanie odvolania proti rozhodnutiu vydanému v takomto konaní, nemá právo na
podanie odvolania proti rozhodnutiu vydanému v konaní a nemá právo ani na vyjadrenie k odvolaniam
účastníkov takéhoto konania proti rozhodnutiu vydanému orgánom v I. stupni a to napriek tomu, že

takého konania prvostupňové aj odvolacie, tvorí jeden celok?
47. Sťažovateľ zároveň navrhol, aby kasačný súd v súlad s ustanovením § 100 písm. c) SSP konanie
do rozhodnutie SDEÚ o prejudiciálnej otázke prerušil.

48.Kpodanejkasačnejsťažnostisavyjadrilžalovanýpodanímzodňa28.07.2025.Navrhol,abykasačný

súd kasačnú sťažnosť sťažovateľa zamietol.

49. Uviedol, že v plnom rozsahu zotrváva na skutkovom a právnom posúdení veci zistenom počas
odvolacieho konania, odôvodnenom v rozhodnutí ministerstva, ktorým bolo zamietnuté odvolanie
sťažovateľa a potvrdené rozhodnutie prvostupňového orgánu.

50. Pokiaľ sa jedná o sťažovateľom predloženú prejudiciálnu otázku, žalovaný je toho názoru, že nemá
vplyv na daný predmet prieskumu správnym resp. kasačným súdom. Je orientovaná na postavenie
zúčastnenej osoby v konaní, ktorej ale prípadné vyriešenie by si vyžadovalo ďalšie legislatívne zmeny
a zmeny vo vnútroštátnej právnej úprave ( napr. zákona o správnom konaní). Naviac vyvstáva

otázka, prečo sťažovateľ položenie prejudiciálnej otázky neuplatnil už „základnom konaní“, teda ju
nenaformuloval ešte v správnej žalobe.

IV.
Právny názor Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky

51. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2
SSP) preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu, pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola
podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 1 SSP), a že ide o rozsudok,
proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona

č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov) dospel k záveru, že kasačná
sťažnosť nie je dôvodná. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) s tým, že deň vyhlásenia
rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu
Slovenskej republiky. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 29. januára 2026 (§ 137 ods. 4 v spojení
s § 452 ods. 1 SSP).

52. Podľa § 464 ods. 1 SSP ak kasačný súd rozhoduje o kasačnej sťažnosti v obdobnej veci, ktorá už
bola predmetom konania pred kasačný súdom, môže v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázať už len
na obdobné rozhodnutie, ktorého prevzatú časť v odôvodnení uvedie.53. Kasačný súd zistil, že predmetom konania pred Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky
bola už riešená obdobná otázka tých istých účastníkov konania vo veci vedenej pod sp. zn. 2Svk/2/2023.
Kasačný súd uvádza právny názor uvedený v rozsudku sp. zn. 2Svk/2/2023 zo dňa 20. decembra 2024,

s ktorým sa v plnom rozsahu stotožňuje.

54. „19. Kasačný súd v prejednávanom prípade identifikoval ako najvýznamnejšiu právnu otázku,
či žalobcovi malo byť prvostupňovým orgánom priznané postavenie účastníka konania. Vzhľadom
na skutočnosť, že vnútroštátne predpisy žalobcovi takéto postavenie nepriznávajú, čo nebolo medzi

účastníkmi konania ani sporné, relevantnú právnu otázku musel kasačný súd, reflektujúc čl. 7 ods. 5
Ústavy Slovenskej republiky v účinnom znení (ďalej len „Ústava SR“), posúdiť s ohľadom na jednotlivé
články Aarhuského dohovoru.

IV.I K článku 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru

20. Správny súd dospel k záveru, že Slovenská republika na seba prevzala medzinárodný záväzok
zabezpečiť v zmysle článku 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru prístup verejnosti k správnym a súdnym
konaniam a pokiaľ zákonná alebo výkonná moc nevykoná príslušné kroky k vytvoreniu vhodných
podmienok k implementácii tohto subjektívneho práva jednotlivca vo vnútroštátnom právnom poriadku,
potom toto právo musí priznať súdna moc. S uvedeným záverom správneho súdu sa nemožno stotožniť,

a to hneď z viacerých dôvodov.
21. Prvým dôvodom je jazykový výklad čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru, ktorý neustanovuje povinnosť
zmluvným stranám dohovoru zabezpečiť verejnosti prístup k správnemu a súdnemu konaniu, ako tvrdí
správny súd, ale normuje: Strana zabezpečí, ak sú splnené podmienky uvedené v jej vnútroštátnom
práve, ak sú nejaké, aby členovia verejnosti mali prístup k správnemu alebo súdnemu konaniu

umožňujúcemu napadnutie úkonov a opomenutí súkromných osôb a orgánov verejnej moci, ktoré sú
v rozpore s jej vnútroštátnym právom v oblasti životného prostredia. Aarhuský dohovor v čl. 9 ods. 3
zaväzuje zmluvné strany zabezpečiť verejnosti prístup k spravodlivosti, ale ponecháva na ich diskrécii,
či tento prístup zabezpečia prostredníctvom administratívneho alebo súdneho konania.
22. Rovnakú textáciu Aarhuského dohovoru nachádzame aj v iných jazykových verziách, príkladmo v

anglickomjazykua„alebo“namiesto„a“používataktiežfrancúzskajazykováverzia.Zjazykovéhoznenia
článku 9 ods. 3 Aahurského dohovoru je teda zrejmé, že správny súd pristúpil k jeho extenzívnemu a
nesprávnemu výkladu, keď mal za to, že uvedeným článkom je Slovenská republika zaviazaná vytvoriť
podmienky pre prístup verejnosti tak do administratívnych ako aj súdnych konaní týkajúcich sa životného
prostredia. Na uvedené nesprávne právne posúdenie naopak celkom správne poukázal v kasačnej

sťažnosti žalovaný a kasačný súd sa s ním stotožňuje.
23. Okrem doslovného znenia čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru, ktorým správny súd
odôvodnil svoj právny záver, že žalobcovi malo byť priznané účastníctvo v prvostupňovom
konaní, potvrdzuje nesprávnosť tohto právneho posúdenia taktiež Príručka implementácie
Aarhuského dohovoru (ďalej len „príručka“) vytvorená Európskou hospodárskou komisiou OSN

(dostupná na: https://unece.org/environment-policy/publications/aarhus-convention-implementation-
guide-second-edition), ktorá na svojich stranách 197 - 198 opakovane zdôrazňuje, že zmluvná strana
si splní svoj záväzok vyplývajúci z predmetného článku Aarhuského dohovoru tým, že zabezpečí
verejnosti prístup k spravodlivosti prostredníctvom administratívneho alebo súdneho konania. Vzhľadom
na skutočnosť, že príručka nie je dostupná v slovenskom jazyku, kasačný súd cituje relevantné pasáže

preložené z anglického jazyka:
· Odsek 3 (článok 9) predpokladá, že verejnosť môže presadzovať a domáhať práv týkajúcich sa
životného prostredia buď priamo, t. j. podaním žaloby na súd (namiesto náhrady osobnej ujmy),
alebo nepriamo, a to iniciovaním a účasťou na administratívnych konaniach za účelom zabezpečenia
vymáhania práva.

· Článok 9, odsek 3, poskytuje verejnosti prístup k administratívnym alebo súdnym konaniam. Tento
prístup môže byť zabezpečený priznaním aktívnej legitimácie členom verejnosti na priame vymáhanie
práv týkajúcich sa životného prostredia na súde. Táto povinnosť môže byť taktiež splnená zaručením
práva verejnosti iniciovať administratívne alebo trestné konania. Zmluvné strany si ponechávajú značnú
mieru voľnosti pri určovaní, ktoré fóra (súd alebo administratívny orgán) a formy konania (napr.

občianskoprávne, správne alebo trestné právo) majú byť k dispozícii na napadnutie dotknutých aktov
alebo opomenutí.
24. Z vyššie uvedených citácií je zrejmé, že ani príručka, ktorá má zmluvným stranám napomáhať pri
implementácii záväzkov vyplývajúcich z Aarhuského dohovoru v plnej miere, nevyžaduje od zmluvnýchstrán zabezpečenie prístupu verejnosti do konaní pred správnymi orgánmi. Naopak, opakovane uvádza,
že čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru vyžaduje zabezpečenie prístupu verejnosti do administratívnych
alebo súdnych konaní, čo je možné vykladať tým spôsobom, že je nutné zabezpečiť minimálne

jednu z uvedených alternatív. Kasačný súd osobitne poukazuje na: Zmluvné strany si ponechávajú
značnú mieru voľnosti pri určovaní, ktoré fóra (súd alebo administratívny orgán) a formy konania (napr.
občianskoprávne, správne alebo trestné právo) majú byť k dispozícii na napadnutie dotknutých aktov
alebo opomenutí. Z citovanej vety jednoznačne vyplýva, že zmluvná strana zabezpečujúca prístup
verejnosti k spravodlivosti prostredníctvom priznania aktívnej vecnej legitimácie v súdnych konaniach,

týkajúcich sa životného prostredia, si dostatočne splnila záväzok vyplývajúci z čl. 9 ods. 3 Aarhuského
dohovoru.
25. Odhliadnuc od doslovného znenia čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru ako aj od príručky,
nesprávnosť právneho posúdenia správneho súdu potvrdzuje taktiež rozhodovacia činnosť
Výboru pre posudzovanie súladu s Aarhuským dohovorom (Aarhus Convention Compliance
Committee; ďalej len „výbor“) so sídlom v Ženeve, ktorému zmluvné strany dohovoru zverili

právomoc interpretovať dohovor a posudzovať súlad vnútroštátnej legislatívy a praxe s
dohovorom. Konkrétne kasačný súd poukazuje na nasledujúce rozhodnutia uverejnené v zbierke
rozhodnutí výboru (dostupná na: https://unece.org/fileadmin/DAM/env/pp/compliance/CC_Publication/
ACCC_Case_Law_3rd_edition_eng.pdf ), ktorá rovnako ako príručka nie je prístupná v slovenskom
jazyku, preto kasačný súd cituje jej vybrané právne vety preložené do slovenského jazyka:

· Nedostatok akýchkoľvek administratívnych alebo súdnych postupov na napadnutie aktov a opomenutí,
ktoré sú v rozpore s vnútroštátnym právom týkajúcim sa životného prostredia, ako v tomto prípade,
predstavuje nesúlad s článkom 9, odsekom 3, v spojení s článkom 9, odsekom 4, Dohovoru. (Rakúsko
ACCC/C/2011/63; ECE/MP.PP/C.1/2014/3, 13. január 2014, bod 63)
· Článok 9, odsek 3, dohovoru ukladá každej zmluvnej strane povinnosť zabezpečiť, aby mala verejnosť,

ak spĺňa podmienky stanovené vo vnútroštátnom práve (ak takéto podmienky existujú), prístup k
administratívnym alebo súdnym konaniam za účelom napadnutia aktov a opomenutí súkromných osôb a
orgánov verejnej moci, ktoré sú v rozpore s ustanoveniami vnútroštátneho práva týkajúcimi sa životného
prostredia. (Spojené kráľovstvo ACCC/C/2008/23; ECE/MP.PP/C.1/2010/6/Add.1, október 2010, bod
44)

· Rovnako rozhodol výbor v týchto prípadoch: Belgicko ACCC/2005/11; ECE/MP.PP/C.1/2006/4/Add.2,
28. júl 2006, bod 28; Arménsko ACCC/C/2004/8; ECE/MP.PP/C.1/2006/2/Add.1, 10. máj 2006, bod 38;
Dánsko ACCC/C/2006/18; ECE/MP.PP/2008/5/Add.4, 29. apríl 2008, bod 28.
26. Aj v nadväznosti na vyššie citovanú rozhodovaciu činnosť správny súd dospel k nesprávnemu
právnemuzáveru,keďtvrdil,žesúdnamocmusípriznaťochranužalobcovitým,žemupriznápostavenie

účastníka konania v konaní pred prvostupňovým orgánom, pretože tým plní záväzok vyplývajúci
Slovenskej republike z čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru.
27. Kasačný súd dospel k právnemu záveru, že čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru zaväzuje zmluvné
strany dohovoru prijať takú legislatívu, v zmysle ktorej bude mať verejnosť prístup k spravodlivosti
prostredníctvom účasti v administratívnom alebo súdnom konaní, pričom postačuje jedna z uvedených

alternatív. Zároveň kasačný súd dospel k záveru, že v prejednávanom prípade je záväzok Slovenskej
republiky splnený, nakoľko ustanovenie § 42 SSP priznáva žalobcovi ako zainteresovanej verejnosti
právo účinne brániť práva spojené s ochranou životného prostredia na súde, a to priznaním aktívnej
vecnej legitimácie.
28. Dôvodová správa k SSP k § 42 taktiež uvádza: Zainteresovaná verejnosť má v určených prípadoch

žalobnú legitimáciu a právo účasti na konaní za predpokladu, že sa jedná o veci životného prostredia
podľa osobitného predpisu. Týmto ustanovením sa zohľadňuje znenie čl. 9 ods. 2 a 3 Aarhuského
dohovoru ohľadom prístupu k spravodlivosti. Kasačný súd sa preto stotožnil so žalovaným, ktorý
poukazoval na to, že prijatím SSP bolo znenie čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru zohľadnené vo
vnútroštátnom právnom poriadku Slovenskej republiky.

29. Rovnako sa kasačný súd stotožnil s tvrdením žalovaného, že judikatúra citovaná správnym súdom
ako aj žalobcom je na prejednávaný prípad neaplikovateľná, nakoľko ide o rozhodnutia týkajúce sa
staršej právnej úpravy zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v účinnom znení (ďalej len
„OSP“), ktorý zainteresovanej verejnosti nepriznával aktívnu vecnú legitimáciu na podanie správnej
žaloby, nakoľko nebola účastníkom správneho konania. Príkladmo žalobcom uvádzaný rozsudok

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžo/1/2017 z 28. marca 2018, odôvodňuje povinnosť
priznať žalobcovi postavenie účastníka konania v konaní o schválení PSL tým, že je to potrebné,
aby mohol následne podať správnu žalobu, aby boli zaručené jeho práva vyplývajúce z čl. 9 ods. 3
Aarhuského dohovoru.30. SSP však, ako je uvedené vyššie, reflektoval na záväzky Slovenskej republiky ako zmluvnej strany
Aarhuského dohovoru a konkrétne záväzok vyplývajúci z jeho čl. 9 ods. 3: aby členovia verejnosti
mali prístup k správnemu alebo súdnemu konaniu umožňujúcemu napadnutie úkonov a opomenutí

súkromných osôb a orgánov verejnej moci, ktoré sú v rozpore s jej vnútroštátnym právom v oblasti
životného prostredia, zabezpečila prijatím § 42 SSP, vďaka ktorému majú členovia verejnosti prístup k
súdnemu konaniu umožňujúcemu napadnutie úkonov a opomenutí súkromných osôb a orgánov verejnej
moci, ktoré sú v rozpore s jej vnútroštátnym právom v oblasti životného prostredia.
31. Neaplikovateľný je taktiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžo/19/2016 z

26. februára 2018, ktorého predmet prieskumu tvorila námietka žalobcu, že zistenie skutkového stavu
bolo nedostačujúce na posúdenie veci a nie otázka účastníctva. O skutkovo odlišný prípad ide tiež v
rozhodnutí Súdneho dvora Európskej únie C-243/15 z 8. novembra 2016 a rozhodnutie Súdneho dvora
Európskej únie C-240/09 z 8. marca 2011 potvrdzuje záver poskytnutý kasačným súdom, keď favorizuje
taký výklad procesného práva: týkajúceho sa podmienok, ktoré je potrebné splniť na podanie správneho
opravného prostriedku alebo žaloby, ktorý bude v čo najväčšej možnej miere v súlade tak s cieľmi článku

9 ods. 3 tohto dohovoru, ako aj s cieľom účinnej súdnej ochrany práv poskytovaných právom Únie,
aby mohla organizácia na ochranu životného prostredia, akou je Lesoochranárske zoskupenie VLK,
napadnúť na súde rozhodnutie prijaté v rámci správneho konania, ktoré by mohlo byť v rozpore s právom
Únie v oblasti životného prostredia.
IV.II K článku 9 ods. 2 Aarhuského dohovoru

32. Pre jednoznačné rozhodnutie kasačného súdu je však nevyhnutné vysporiadať sa aj s tvrdením
žalobcu, že na účastníctvo v konaní má právo nie len v nadväznosti na čl. 9 ods. 3 ale aj s ohľadom na
čl. 9 ods. 2 Aarhuského dohovoru, nakoľko schvaľovanie PSL je činnosťou subsumovateľnou pod čl. 6
ods. 1 písm. b) Aarhuského dohovoru.
33. Kasačný súd sa stotožnil so žalobcom, že s ohľadom na nezanedbateľný význam rozhodnutia o

schválení PSL, je uvedené rozhodnutie možné považovať za „rozhodnutie o navrhovaných činnostiach
neuvedených v Prílohe I, ktoré môžu mať významný vplyv na životné prostredie“ podľa čl. 6 ods. 1 písm.
b) Aarhuského dohovoru. „Významný vplyv na životné prostredie“ kasačný súd vzhliadol najmä v tom,
že PSL je dôležitý nástroj na plánovanie a riadenie hospodárenia v lesoch, ktorého cieľom je zabezpečiť
ich trvalo udržateľný rozvoj, trvalo udržateľné využívanie v nadväznosti na ťažbu, ochranu biodiverzity,

ochranu a podporu druhovej rozmanitosti fauny a flóry, ochranu biotopov, a to všetko s následkami
na ochranu vodných zdrojov, čistotu ovzdušia, prevenciu erózie či iné spoločenské záujmy a životné
prostredie v celosti.
34. Zákon o lesoch výslovne uvádza, že PSL je nástrojom štátu na zabezpečenie trvalo udržateľného
hospodárenia v lesoch, pričom trvalo udržateľným hospodárením v lesoch je hospodárenie takým

spôsobom a v takom rozsahu, aby sa pri zohľadnení existujúcich prírodných rizík zachovala alebo
zlepšovala ich biologická diverzita, odolnosť, produkčná a obnovná schopnosť, životnosť a schopnosť
plniť funkcie lesov (§ 40ods. 1 v nadväznosti na § 2 písm. i)).
35. Ako ďalej tvrdí žalobca, že pokiaľ je schvaľovanie PSL subsumovateľné pod čl. 6 ods. 1 písm.
b) Aarhuského dohovoru, aplikuje sa súčasne čl. 9 ods. 2 Aarhuského dohovoru, aj s takýmto

výkladom sa kasačný súd v plnom rozsahu stotožnil. Tento záver vyplýva zo samotného znenia čl.
9 ods. 2 Aarhuského dohovoru, ktorý zabezpečuje možnosť: napadnúť vecnú a procesnú zákonnosť
akéhokoľvek rozhodnutia, úkonu alebo opomenutia podliehajúcemu článku 6....
36. Uvedený záver podporuje aj tá skutočnosť, že rozdiel medzi čl. 9 ods. 2 a ods. 3 Aarhuského
dohovoru tkvie aj v subjekte, ktorému jednotlivé odseky priznávajú práva. Odsek 2 je pritom výslovne

zameraný na zainteresovanú verejnosť, keď normuje: Strana v rámci svojho vnútroštátneho práva
zabezpečí, aby členovia zainteresovanej verejnosti .... Zainteresovaná verejnosť je pojem legálne
definovaný v čl. 2 ods. 5 Aarhuského dohovoru ako: „zainteresovaná verejnosť“ znamená verejnosť,
ktorájealebobymohlabyťovplyvnenározhodovacímprocesomtýkajúcimsaživotnéhoprostrediaalebo
sa o tento proces zaujíma; pre potreby tejto definície sa mimovládne organizácie podporujúce ochranu

životného prostredia a spĺňajúce všetky požiadavky vnútroštátneho práva považujú za zaujímajúce sa
o rozhodovací proces.
37. Vzhľadom na skutočnosť, že schvaľovanie PSL je subsumovateľné pod čl. 6 ods. 1 písm. b)
Aarhuského dohovoru a že čl. 9 ods. 2 priznáva práva a zaväzuje zmluvnú stranu zabezpečiť prístup
k spravodlivosti práve „zainteresovanej verejnosti“, kasačný súd sa stotožnil so žalobcom, že čl. 9 ods.

2 Aarhuského dohovoru má byť aplikovaný.
38. Pokiaľ však žalobca ďalej tvrdí, že aplikáciou čl. 9 ods. 2 Aarhuského dohovoru malo byť žalobcovi
priznané účastníctvo v konaní pred prvostupňovým orgánom, s takýmto výkladom sa nie je možné
stotožniť.39. Rovnako ako pri čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru je nutné sa zaoberať doslovným znením čl. 9
ods. 2 Aarhuského dohovoru ktorý znie: Každá Strana v rámci svojho vnútroštátneho práva zabezpečí,
aby členovia zainteresovanej verejnosti ... mali prístup k procesu preskúmania pred súdom a/alebo

iným nezávislým a nestranným orgánom ustanoveným na základe zákona na účely napadnúť vecnú a
procesnú zákonnosť akéhokoľvek rozhodnutia, úkonu alebo opomenutia podliehajúcemu článku 6. Aby
nedošlo k chybe vo výklade v dôsledku textácie slovenskej verzie Aarhuského dohovoru, kasačný súd
dodáva, že rovnako formulujú predmetný článok anglická aj francúzska verzia dohovoru.
40. Doslovné znenie článku 9 ods. 2, kde Aarhuský dohovor taktiež nepoužíva spojku „a“ ale ustanovuje

„a / alebo“, z čoho opäť možno vyvodiť, že zabezpečenie prístupu k súdnemu konaniu prostredníctvom
§ 42 SSP je dostatočné. Okrem uvedeného je nutné si všimnúť, že čl. 9 ods. 2 Aarhuského dohovoru
zaväzuje zmluvné strany zabezpečiť zainteresovanej verejnosti prístup k procesu preskúmania pred
súdom a/alebo iným nezávislým a nestranným orgánom ustanoveným na základe zákona. Z uvedeného
vyplýva, že čl. 9 ods. 2 Aarhuského dohovoru nezaväzuje stranu zabezpečiť účastníctvo žalobcu v
správnom konaní, tak ako tvrdí žalobca.

41. Za súd a/alebo iný nezávislý a nestranný orgán ustanovený na základe zákona nemožno považovať
správne orgány, ani orgán štátnej správy lesného hospodárstva v zmysle § 56 zákona o lesoch, ktorý
podľa § 41 ods. 13 zákona o lesoch rozhodnutím schvaľuje návrh PSL. Orgán štátnej správy lesného
hospodárstva (§ 56 ods. 1 zákona o lesoch: ministerstvo / okresný úrad v sídle kraja / okresný úrad /
Slovenská lesnícko-drevárska inšpekcia), ktorým bol v prejednávanom prípade Okresný úrad Prešov,

nie je „iným nezávislým a nestranným orgánom ustanoveným na základe zákona“, nakoľko je súčasťou
výkonnej moci štátu. Takýto výklad je v súlade s výkladom poskytnutým v príručke na strane 196, v
zmysle ktorého:
· Článok 9, odsek 2, tiež špecifikuje, že prieskum musí prebiehať pred súdom alebo iným „nezávislým
a nestranným orgánom zriadeným zákonom“. To znamená, že preskúmavacie konanie musí obsahovať

záruky na zabezpečenie riadneho procesu, nezávislého od vplyvu akejkoľvek zložky výkonnej moci.
42. Z rozhodovacej činnosti výboru možno uviesť napríklad rozhodnutie Nemecko ACCC/C/2008/31;
ECE/MP.PP/C.1/2014/8, 4. jún 2014, bod 83, v zmysle ktorého:
· Článok 9, odsek 2, v spojení s článkom 9, odsek 4, dohovoru vyžaduje, aby zmluvné strany zabezpečili
dotknutým členom verejnosti prístup k účinnej súdnej ochrane v prípade, že dôjde k porušeniu ich

procesných práv podľa článku 6.
43. Na strane 196 príručka ďalej stanovuje, že:
· Podľa odseku 2 môže zmluvná strana stanoviť predbežné preskúmavacie konanie pred správnym
orgánom. Systém správnych odvolaní však nie je určený na to, aby nahradil možnosť podať odvolanie na
súd. Zmluvná strana môže tiež požadovať, aby žalobcovia „vyčerpali administratívnoprávne prostriedky

nápravy“, t. j. využili všetky dostupné správne konania, predtým ako sa obrátia na súd.
44. Aj z uvedeného opäť vyplýva, že čl. 9 ods. 2 Aarhuského dohovoru primárne stanovuje povinnosť
zmluvnýmstranámzabezpečiťzainteresovanejverejnostiprístupksúdu,pričomtentojemožnédokonca
obmedziť požiadavkami skoršieho prieskumu v správnom konaní, či vyčerpaním všetkých dostupných
prostriedkov nápravy. Nijako však nie je možné dospieť k výkladu, že čl. 9 ods. 2 Aarhuského dohovoru

upravuje povinnosť zmluvnej strany priznať zainteresovanej verejnosti postavenie účastníka správneho
konania tak, ako to tvrdí žalobca.
45. Uvedené vyššie, najmä s dôrazom na rozdiel medzi čl. 9 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 v orgáne prieskumu,
ku ktorému majú zmluvné strany zabezpečiť prístup zainteresovanej verejnosti, je stručne zhrnuté na
strane 188 príručky. Pre väčšiu zrozumiteľnosť kasačný súd uvádza, že pokiaľ príručka používa slovo

„kategória“ odkazuje na prvé tri odseky čl. 9 Aarhuského dohovoru:
· Zatiaľ čo pre prvé dve z troch vyššie uvedených kategórií musia zmluvné strany zabezpečiť
preskúmavacie konanie pred súdom alebo orgánom podobným súdu zriadeným zákonom, pre
tretiu kategóriu môžu zmluvné strany zabezpečiť prístup k spravodlivosti buď prostredníctvom
administratívnych, alebo súdnych postupov. Pojem „súdne postupy“ možno chápať ako iný spôsob

označenia súdov a orgánov podobných súdu.
· Uvedený výklad je potvrdený rozhodovacou činnosťou výboru, konkrétne v rozhodnutí: Belgicko
ACCC/2005/11; ECE/MP.PP/C.1/2006/4/Add.2, 28. júl 2006, bod 26.
46. Aj z uvedeného dôvodu je žalobcov výklad, že z čl. 9 ods. 2 Aarhuského dohovoru mu vyplýva
právobyťúčastníkomkonaniapredprvostupňovýmorgánomnesprávny.Článok9Aarhuskéhodohovoru

predstavuje takzvaný tretí pilier, ktorý upravuje prístup k spravodlivosti v záležitostiach životného
prostredia a vytvára garancie pre každého, koho environmentálne práva boli porušené, aby mal možnosť
spravodlivého posúdenia nezávislými orgánmi, napríklad súdmi. Ani z článku 9 ods. 2 ani z článku 9 ods.
3 Aarhuského dohovoru, však nevyplýva záväzok zmluvnej strany zabezpečiť zainteresovanej verejnostimožnosť byť účastníkom správneho konania s možnosťou podať opravný prostriedok proti rozhodnutiu
správneho orgánu v správnom konaní tak, ako uvedený článok vykladá žalobca. Článok 9 Aarhuského
dohovoru zaväzuje zmluvné strany zabezpečiť prístup zainteresovanej verejnosti k spravodlivosti

prostredníctvom napríklad prístupu k súdu, čo je tak podľa ods. 2 ako aj ods. 3 dostačujúce. Uvedený
záväzok je naplnený ustanovením § 42 SSP, ktorý žalobcovi ako zainteresovanej verejnosti priznáva
aktívnu vecnú legitimáciu v administratívnom konaní vo veciach životného prostredia. Aj v nadväznosti
na uvedené vyššie kasačný súd vyhodnotil kasačnú sťažnosť žalovaného ako dôvodnú.
IV.III K článku 6 Aarhuského dohovoru

47. V nadväznosti na čl. 6 Aarhuského dohovoru, z ktorého sa žalobca taktiež pokúšal vyvodiť svoje
právo byť účastníkom konania pred prvostupňovým orgánom za účelom podania opravného prostriedku
proti rozhodnutiu o schválení PSL, kasačný súd uvádza, že uvedený článok predstavuje takzvaný
druhý pilier Aarhuského dohovoru, ktorého úlohou je zabezpečiť účasť verejnosti (aj zainteresovanej
verejnosti) na rozhodovacích procesoch, nie právo iniciovať prieskum rozhodnutí (inak povedané právo
na prístup k spravodlivosti upravené tretím pilierom Aarhuského dohovoru). Podľa čl. 6 Aarhuského

dohovoru má mať žalobca zabezpečenú účasť na rozhodovacom procese, nie zabezpečenú takú účasť
na rozhodovacom procese, ktorá ho oprávni na podanie opravného prostriedku, tak ako to žalobca
vykladá.
48. Kasačný súd v nadväznosti na uvedené opäť poukazuje na rozhodovaciu činnosť výboru, ktorý v
rozhodnutí Litva ACCC/2006/16; ECE/MP.PP/2008/5/Add.6, 4. apríl 2008, bod 71. požiadavku včasnej

účasti verejnosti na rozhodovacích procesoch definuje nasledovne:
· Požiadavka na „včasnú účasť verejnosti, keď sú všetky možnosti otvorené“ by sa mala v prvom rade
vnímať v rámci koncepcie stupňovitého rozhodovacieho procesu, pri ktorom sa v jednotlivých fázach
rozhodovania určité možnosti diskutujú a vyberajú za účasti verejnosti.
49. Poukazujúc tiež na príručku, ktorá podporuje vyššie uvedený výklad, keď na strane 124 uvádza

požiadavky vyplývajúce zmluvnej strane dohovoru z čl. 6:
· Zapojiť verejnosť do rozhodovania o činnostiach s možným významným vplyvom na životné
prostredie v počiatočných fázach; Oznámiť to dotknutej verejnosti; Stanoviť primerané časové rámce pre
jednotlivé fázy účasti verejnosti; Poskytnúť dotknutej verejnosti všetky relevantné informácie; Umožniť
verejnosti vyjadriť pripomienky; Náležite zohľadniť výsledok verejného zapojenia, Informovať verejnosť

o konečnom rozhodnutí spolu s jeho odôvodnením.
50. Účasť zainteresovanej verejnosti pod ktorou sa rozumejú vyššie uvedené čiastkové záväzky
zmluvnej strany a pod ktorú nespadá právo podávať opravné prostriedky, pretože to je subsumovateľné
pod tretí pilier Aarhuského dohovoru - prístup k spravodlivosti, garantovaný článkom 9, má byť súčasne
umožnená včas tak, aby bola efektívna (čl. 6 ods. 4 Aarhuského dohovoru). Záväzok zabezpečiť účasť

zainteresovanejverejnostinarozhodovacomprocesetýkajúcomsaschváleniaPSLjesplnenýpriznaním
postavenia zúčastnenej osoby podľa § 67 ods. 4 zákona o lesoch, pričom najmä § 67 ods. 6 zákona o
lesoch zabezpečuje oznámenie a zapojenie zainteresovanej verejnosti do rozhodovania v počiatočných
fázach (7 dní od začatia konania / od doručenia žiadosti).
51. Ešte pred samotným konaním o schválení PSL, ktorého sa žalobca môže zúčastniť ako zúčastnená

osoba, však žalobca môže nahliadnuť do správy o doterajšom hospodárení a o určení zásad na
jeho vyhotovenie, môže k správe predložiť pripomienky a požiadavky na vypracovanie pokynov na
vyhotovenie PSL. Uvedené vyplýva z § 41 ods. 1 zákona o lesoch a deje sa tak na základe
bezodkladného oznámenia, ktoré je spolu s výzvou na predloženie pripomienok a požiadaviek orgán
štátnej správy lesného hospodárstva povinný bezodkladne oznámiť: právnickej osobe podľa § 38

ods. 2, dotknutým orgánom štátnej správy, právnickým osobám a fyzickým osobám, ktorých práva
môžu byť vyhotovením programu starostlivosti dotknuté. Takouto právnickou osobou je aj žalobca. V
praxi sa uvedené oznámenie zabezpečuje napríklad vyvesením na úradnej tabuli či webovom sídle
orgánu štátnej správy lesného hospodárstva (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
3Sžo/165/2015 z 26. apríla 2017). Zainteresovaná verejnosť tak môže nahliadnuť, vzniesť pripomienky

k správe o hospodárení, ktoré sú následne prerokované (§ 41 ods. 8 zákona o lesoch), a ktorých
prerokovanie je zachytené v protokole (§ 41 ods. 8 zákona o lesoch), ktorý je záväzným podkladom pre
vyhotovenie a následné schválenie návrhu PSL (§ 41 ods. 9 zákona o lesoch).
52. Žalobca tak ako subjekt hájaci práva týkajúce sa ochrany životného prostredia môže v zmysle vyššie
uvedených ustanovení (§ 41 zákona o lesoch) svojimi pripomienkami ovplyvniť obsah návrhu PSL a

následne byť účastný na konaní o jeho schválení v postavení zúčastnenej osoby podľa § 67 ods. 4
zákona o lesoch. Požiadavky vyplývajúce z čl. 6 Aarhuského dohovoru aj s dôrazom na včasnosť účasti
žalobcu podľa čl. 6 ods. 4 Aarhuského dohovoru považuje kasačný súd vyššie uvedeným za naplnené.
IV.IV Záver54. Zhrňujúc uvedené vyššie možno konštatovať, že postup správneho orgánu, ktorý ekologickej
organizácii nepriznal postavenie účastníka konania (§ 41 ods. 18 zákona o lesoch v účinnom znení),
ale zúčastnenej osoby (§ 67 ods. 4 zákona o lesoch v účinnom znení) v konaní o schválenie

Programu starostlivosti o lesy, je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky aj Aarhuským
dohovorom. Článok 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru síce zaväzuje zmluvné strany zabezpečiť verejnosti
prístup k spravodlivosti, avšak ponecháva na ich diskrécii, či tento prístup zabezpečia prostredníctvom
administratívneho alebo súdneho konania. Podobne, článok 9 ods. 2 Aarhuského dohovoru umožňuje
zmluvným stranám voľbu, či umožnia prístup k prieskumu pred súdom a/alebo iným nezávislým a

nestranným orgánom ustanoveným na základe zákona. Slovenská republika splnila svoje záväzky
vyplývajúce z čl. 9 ods. 2 a 3 Aarhuského dohovoru prijatím § 42 Správneho súdneho poriadku, ktorý
ekologickým organizáciám okrem iného umožňuje podať všeobecnú správnu žalobu vo veci schválenia
Programu starostlivosti o lesy, aj v prípade, že mali v správnom konaní postavenie zúčastnenej osoby.
55. Žalobcovi je jednotlivými ustanoveniami vnútroštátneho právneho poriadku zabezpečená možnosť
včasnej účasti na rozhodovacom procese (§ 41 ods. 8, § 67 ods. 4 až ods. 6 zákona o lesoch) podľa čl.

6 Aarhuského dohovoru, ako aj prístup k spravodlivosti (§ 42 SSP) podľa čl. 9 ods. 2, ods. 3 Aarhuského
dohovoru. Pokiaľ ekologická organizácia má v procese schvaľovania Programu starostlivosti o lesy
postavenie zúčastnenej osoby, neprichádza k porušeniu práv vyplývajúcich z čl. 9 ods. 2, 3 Aarhuského
dohovoru, pretože táto organizácia má právo súdneho prieskumu ako zainteresovaná verejnosť podľa
§ 42 SSP. Vzhľadom na dôvody vymedzené vyššie kasačný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku

tohto rozsudku.“
55. Záverom k požiadavke sťažovateľa na formulovanie prejudiciálnej otázky kasačný súd uvádza, že
vzhľadom na skutočnosť, že proti rozhodnutiu kasačného súdu zákon nepripúšťa opravné prostriedky
(okrem ústavnej sťažnosti), vzťahuje sa naň čl. 267 ods. 3 ZFEÚ, podľa ktorého ak sa otázka platnosti a
výkladu inštitúcií, orgánov alebo úradov alebo agentúr Únie položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym

orgánom, proti ktorému nie je prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva, je tento súd
povinný obrátiť sa na Súdny dvor Európskej únie. Súdny dvor však už opakovane vyslovil, že čl. 267
ods. 1 ZFEÚ mu neumožňuje uplatniť predpisy Únie na konkrétny prípad, ale môže sa iba vyjadriť k
výkladu zmlúv a aktov prijatých inštitúciami Únie (napr. rozsudok z 21.júna 2017, C-621/15, W. a iní,
ods. 39 a 40) (viď rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Svk/19/2021 z 29. marca 2023).

Kasačný súd uvádza, že predmetom prejudiciálnej otázky podľa čl. 267 ZFEÚ nemôže byť otázka, či
bolo správne aplikované právo Európskej únie v konkrétnej veci.
56. Kasačný súd ďalej poukazuje na rozsudok SDEÚ vo veci Consorzio Italian Management, Catania
Multiservizi SpA z 6. októbra 2021, C-561-19, v zmysle ktorého : „článok 267 ZFEÚ sa má vykladať v tom
zmysle, že vnútroštátny súd, ktorého rozhodnutia nemožno napadnúť súdnym opravným prostriedkom

nápravy podľa vnútroštátneho práva, je povinný predložiť Súdnemu dvoru otázku týkajúcu sa výkladu
práva Únie, ktorá pred ním bola nastolená, pokiaľ nekonštatuje, že táto otázka nie je relevantná alebo
že predmetné ustanovenie práva Únie už bolo predmetom výkladu zo strany Súdneho dvora, alebo že
správny výklad práva Únie je taký jasný, že nie je priestor na žiadne dôvodné pochybnosti, kasačný súd
v prejedávanom prípade nepredloží Súdnemu dvoru európskej únie prejudiciálnu otázku.“

57. Podľa názoru kasačného súdu, nebol dôvod obrátiť sa na SDEÚ s položením prejudiciálnej otázky,
nakoľko podľa jeho názoru táto už bola riešená v konaní pred Súdnym dvorom Európskej únie v konaní
vedenom pod sp. zn. C-664/15, Protect Natur, C-243/15, Lesoochranárske zoskupenie VLK, C-826/18,
Stichting Varkensin Nood a ďalší.
58. Okrem iného kasačný súd uvádza, že správny výklad práva Únie je taký jasný, že nie je v danom

prípade priestor na pochybnosti ohľadne účastníctva sťažovateľa v konaní v prejedávanej veci.
59. V tejto súvislosti kasačný súd opakovane uvádza, že ako relevantnú otázku musel kasačný súd
posúdiť otázku, či malo byť v prvostupňovom konaní pred správnym orgánom priznané sťažovateľovi
postavenie účastníka konania, a to s ohľadom na jednotlivé články Aahurského dohovoru.
60. V tejto súvislosti poukazuje kasačný súd na znenie ustanovenia čl. 9 ods. 3 Aahurského dohovoru,

ktorý neustanovuje povinnosť zmluvným stranám dohovoru zabezpečiť verejnosti prístup k správnemu
a súdnemu konaniu, ale Aahurský dohovor v čl. 9 ods. 3 zaväzuje zmluvné strany zabezpečiť
verejnosti prístup k spravodlivosti, pričom ponecháva na ich diskrécii, či tento prístup zabezpečia
prostredníctvom administratívneho alebo súdneho konania. Zmluvná strana zabezpečujúca prístup
verejnosti k spravodlivosti prostredníctvom priznania aktívnej vecnej legitimácie v súdnych konaniach,

týkajúcich sa životného prostredia, si dostatočne splnila záväzok vyplývajúci z čl. 9 ods. 3 Aahurského
dohovoru. V prejedávanej veci je záväzok Slovenskej republiky splnený, nakoľko ustanovenie § 42 SSP
priznáva sťažovateľovi ako zainteresovanej verejnosti právo účinne brániť práva verejnosti spojené s
ochranou životného prostredia a to priznaním aktívnej vecnej legitimácie.61. SSP reflektoval na záväzky Slovenskej republiky ako zmluvnej strany Aahurského dohovoru a
konkrétne záväzok vyplývajúci z jeho čl. 9 ods. 3 a to prijatím § 42 SSP, podľa ktorého majú členovia
verejnostiprístupksúdnemukonaniuumožňujúcemunapadnutieúkonovaopomenutísúkromnýchosôb

a orgánov verejnej moci, ktoré sú v rozpore s jej vnútroštátnym právom v oblasti životného prostredia.
62. Článok 9 ods. 3 Aahurského dohovoru podľa rozhodnutia SDEÚ C-240/19 nemá priamy účinok
v práve Európskej únie. Výklad vnútroštátneho procesného práva upravujúceho podmienky prístupu
verejnosti k súdnej ochrane vo veciach životného prostredia však má zohľadňovať ciele čl. 9 ods. 3 tohto
dohovoru, ako aj cieľ účinnej súdnej ochrany.

63.Sťažovateľpožadovalaplikáciu§14Správnehoporiadkunajehoprípad,pričompožadovalzohľadniť
znenie čl. 9 ods. 3 Aahurského dohovoru. Žalovaným ako i správnym súdom poskytnutý výklad
nemožno považovať za kolidujúci s cieľom Aahurského dohovoru, ktorý sám definuje zainteresovanú
verejnosť aj prostredníctvom mimovládnych organizácií. Členovia verejnosti majú zabezpečený prístup
k administratívnemu konaniu a súdnemu konaniu vo veciach súvisiacich s vyhotovením programu
starostlivosti o lesy formou zúčastnenej osoby, ktorou môže byť environmentálne združenie.

64. Kasačný súd po preskúmaní obsahu napadnutého rozsudku správneho súdu konštatuje, že správny
súd sa vo svojom rozhodnutí argumentačne vysporiadal s námietkami uplatnenými sťažovateľom v
podanej správnej žalobe a uviedol úvahy, z ktorých vychádzal pri posudzovaní účastníctva sťažovateľa
v administratívnych konaniach, preto kasačný súd konštatuje, že z tohto hľadiska je rozhodnutie
správneho súdu vecne správne a zákonné.

65. Vychádzajúc zo skutkových okolností posudzovaného prípadu, s poukazom na právne závery
uvedenévyššie,kasačnýsúdvdanejvecipovažovalnámietkysťažovateľauvedenévkasačnejsťažnosti
proti rozsudku správneho súdu o nesprávnom právnom posúdení veci správnym súdom podľa §
440 písm. g) SSP za nedôvodné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého
rozhodnutiasprávnehosúduajehosúladnosťsozákonom.Kasačnýsúdzuvedenýchdôvodovkasačnej

sťažnosti nevyhovel a túto podľa § 461 SSP zamietol.
66. O náhrade trov kasačného konania rozhodol tak, že sťažovateľovi, ktorý v tomto konaní nemal
úspech, ich náhradu podľa § 167 v spojení s § 467 ods. 1 SSP nepriznal a žalovanému ich náhrada
nevyplýva zo zákona.
67. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.