Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, March 11, 2026

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 15CoP/26/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5824200682
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Dubcová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:5824200682.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.MárieDubcoveja

členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej, JUDr. Miriam Štillovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:
A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnychvecíarodinyDolnýKubín,dieťarodičov:matky-D.E.C.,nar.XX.XX.XXXX,trvalepobytomF.
G. H. XXXX/XX, XXX XX I., zastúpená zástupcom: Advokátska kancelária Hovan a Hospůdka, s.r.o., so
sídlomM.Gorkého8,05201SpišskáNováVes,IČO:47233419,aotca–B.C.,nar.XX.XX.XXXX,trvale
pobytomXXXXXI.XXX,zastúpenéhoprávnouzástupkyňouJUDr.KatarínouFilipovičovou,advokátkou,
so sídlom Vajanského 2786/2, 010 01 Žilina, o návrhu matky aj otca na úpravu výkonu rodičovských

práv a povinností k maloletému dieťaťu, o návrhu otca maloletého dieťaťa na nahradenie súhlasu
matky maloletého dieťaťa s podaním prihlášky na plnenie povinnej školskej dochádzky a o návrhu
matky maloletého dieťaťa na nahradenie súhlasu otca maloletého dieťaťa na zápis maloletého dieťaťa
na povinnú školskú dochádzku, o odvolaní otca maloletého dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu
Námestovo č. k. 7P/17/2025-631 zo dňa 29. októbra 2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch I/, VI/, VII, VIII/ p o t v r d z u j e .

Rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch II/, III/, IV/ v spojení so súvisiacimi výrokmi V/, IX/
z r u š u j e a v tejto časti v r a c i a vec okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom I/ zveril maloletého A. B. C., nar. XX.XX.XXXX do
osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok sú oprávnení
obaja rodičia.
Výrokom II/ rozhodol o povinnosti otca prispievať na výživu maloletého sumou 550,- Eur mesačne vždy
do každého 15. dňa v mesiaci vopred na mesiac, na ktorý sa platí výživné, do rúk matky maloletého
dieťaťa, počnúc dňom 24.04.2024.

Výrokom III/ uložil otcovi maloletého dieťaťa povinnosť zaplatiť zameškané výživné vo výške 8.200,- Eur
do rúk matky maloletého dieťaťa do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Výrokom IV/ uložil otcovi maloletého dieťaťa povinnosť prispievať na tvorbu úspor maloletého sumou
150,- Eur mesačne vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred na osobitný bankový účet maloletého,
počnúc dňom právoplatnosti rozsudku. Matka maloletého je povinná do siedmich dní od právoplatnosti
rozsudku zriadiť maloletému osobitný bankový účet a platobné údaje oznámiť otcovi dieťaťa písomne na
jehonaposledyznámuadresutrvaléhobydliska.Nanakladaniesfinančnýmiprostriedkaminaosobitnom

bankovom účte maloletého je potrebné schválenie súdu.
Podľa výroku V/ v prevyšujúcej časti zamietol návrh matky dieťaťa na určenie výživného.
Výrokom VI/ upravil styk otca s maloletým tak v bežnom kalendárnom roku, ako aj počas sviatkov
a prázdnin s tým, že otec dieťaťa si bude dieťa preberať od matky v mieste jej bydliska a po ukončenístyku otec dieťa matke v mieste jej bydliska odovzdá a matka je povinná dieťa na styk s otcom riadne
pripraviť a v určenom čase ho otcovi odovzdať.
Výrokom VII/ zamietol návrh otca maloletého dieťaťa na nahradenie súhlasu matky maloletého dieťaťa

s podpísaním a podaním prihlášky na vzdelávanie maloletého dieťaťa na plnenie povinnej školskej
dochádzky v školskom roku 2024/2025 na Súkromnej základnej škole s materskou školou G., J. D.
XXXX, K. L..
Výrokom VIII/ udelil za otca maloletého súhlas na zápis maloletého dieťaťa na povinnú školskú
dochádzku na Súkromnú základnú školu, so sídlom L. XX, I..

Výrokom IX/ o trovách prvoinštančného konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania.

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal na návrhy rodičov maloletého dieťaťa týkajúce sa
nezhôd pri plnení povinnej školskej dochádzky, odôvodnenie návrhov, návrh otca maloletého dieťaťa
na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov s týždenným intervalom

striedania,jehoodôvodnenieanávrhmatkymaloletéhodieťaťanajehozvereniedoosobnejstarostlivosti
matky a jeho odôvodnenie a po vykonanom dokazovaní za aplikácie ust. § 24 ods. 1, 5, § 35, § 36, § 62
ods. 1, 2, § 75 ods. 1 Zákona o rodine rozhodol tak, ako uviedol vo výrokovej časti svojho rozsudku.

3.UznesenímOkresnéhosúduNámestovoč.k.18P/33/2024-51zodňa28.03.2024azodňa22.01.2025

okresný súd spojil na spoločné konanie veci vedené na Okresnom súde Námestovo pod sp. zn.
18P/33/2024 a sp. zn. 7P/37/2024.
Uznesením Okresného súdu Námestovo č. k. 18P/33/2024-61 zo dňa 12.04.2024 okresný súd spojil na
spoločné konanie veci vedené pod sp. zn. 18P/33/2024 a sp. zn. 7P/41/2024. Po tom, čo Krajský súd
v Prešove rozhodol, že nesúhlas Okresného súdu Spišská Nová Ves s prenesením miestnej príslušnosti

je dôvodný a spis sa vrátil na Okresný súd Námestovo, bola mu pridelená spisová značka 7P/17/2025.

4. Dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že rodičia maloletého dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti
anedošlomedzinimikdohodeoúpravevýkonurodičovskýchprávapovinností.Otecmaloletéhodieťaťa
navrhol dieťa zveriť do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, neskôr svoje stanovisko zmenil

a pripustil zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti matky. Matka dieťaťa navrhla dieťa zveriť do osobnej
starostlivosti matky.
Okresný súd uznesením č. k. 7P/51/2024-60 zo dňa 30.4.2024 dočasne zveril maloleté dieťa do osobnej
starostlivosti matky. V súčasnosti maloleté dieťa býva s matkou v I., navštevuje tam druhý ročník
základnej školy, má tam voľnočasové aktivity. Zo správy kolízneho opatrovníka okresný súd zistil, že

dieťa má u matky vytvorené vhodné podmienky pre všestranný rozvoj. Maloletý sa v I. adaptoval, darí sa
mu v škole, čo sa týka prospechu aj správania, venuje sa prospešným voľnočasovým aktivitám, vytvoril
si sociálne väzby či už s príbuznými, spolužiakmi alebo susedmi. Dieťa v osobnej starostlivosti matky
prosperuje po fyzickej, psychickej aj sociálnej stránke. Okresný súd nezistil v starostlivosti matky žiadne
nedostatky, pre ktoré by bolo potrebné zmeniť výchovné prostredie dieťaťa.

5. K návrhu otca maloletého dieťaťa na striedavú osobnú starostlivosť o dieťa okresný súd uviedol,
že takýto návrh a takáto forma starostlivosti by nebola v najlepšom záujme maloletého dieťaťa.
Bydliská rodičov maloletého dieťaťa (I., J. K. L. a I.) sú od seba vzdialené 111 km a pokiaľ maloletý
navštevuje základnú školu v I., nebolo by možné zabezpečiť, aby dieťa dochádzalo do školy z miesta

bydliska svojho otca. Pokiaľ by aj „teoreticky“ prichádzalo do úvahy, aby dieťa navštevovalo dve
základné školy – jednu v mieste bydliska matky a druhú v mieste bydliska otca, takéto riešenie by
nebolo v najlepšom záujme maloletého dieťaťa. Pre psychický a sociálny vývoj dieťaťa nie je vhodné,
aby nebolo súčasťou stabilného školského kolektívu, ale tieto kolektívy striedalo a rovnaké sa týka
aj pedagógov, ktorí s dieťaťom pracujú. Bolo by otázne hodnotenie dieťaťa viacerými pedagógmi

z rovnakých predmetov, hoci dieťa je v súčasnosti na prvom stupni základnej školy, ale aj v tomto prípade
by malo dvoch pedagógov v dvoch školách. Striedavá osobná starostlivosť podľa záverov okresného
súdu by nepochybne mala negatívny dopad na kvalitu sociálnych väzieb dieťaťa, a to či už v rámci
školského kolektívu alebo aj v rámci voľnočasových aktivít, keď by dieťa opakovane menilo prostredie
matky a otca, a tým pádom by so žiadnym z týchto kolektívov nezdieľalo „spoločný osud“. Nakoniec otec

maloletého pripustil zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky.
Poverenie zastupovať dieťa a spravovať jeho majetok udelil okresný súd obom rodičom, pretože nezistil
žiaden dôvod, pre ktorý by mal rodičovské práva a povinnosti niektorého z rodičov po tejto stránke
obmedziť.6. Okresný súd vo veci vykonal dokazovanie a uviedol, že pri určení výživného sa prihliada na
odôvodnené potreby oprávneného, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

Súčasne sa prihliada aj na tie majetkové pomery, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako sa prihliada aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

7. Zverením maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky bolo nevyhnutné určiť vyživovaciu

povinnosť otca. Matka maloletého je zamestnankyňa Finančného riaditeľstva SR, pracuje na Daňovom
úrade v E.. Z ročného zúčtovania preddavkov na daň za rok 2024 okresný súd zistil, že v roku 2024
jej bola vyplatená zdaniteľná mzda vo výške 4.544,22 Eur, daň z príjmu fyzickej osoby bola zaplatená
vo výške 863,40 Eur, bol jej vyplatený daňový bonus na jedno dieťa 1.281,15 Eur, poberá prídavok na
jedno dieťa 60,- Eur mesačne. Žije v spoločnej domácnosti s maloletým dieťaťom a so svojím partnerom
v partnerovom byte v I.. Maloletý je žiakom druhého ročníka ZŠ v I., má dobrý zdravotný stav, vo voľnom

čase sa venuje športovým aktivitám, hrá hokej a florbal. Maloletý sa so svojím otcom pravidelne stretáva,
styk otca s maloletým dieťaťom bol dočasne upravený neodkladným opatrením. Obaja rodičia potvrdili,
že otec sa s maloletým dieťaťom sporadicky stretáva aj nad rámec neodkladného opatrenia, pretože
matka dieťaťa to otcovi dieťaťa umožňuje.

8. K pomerom otca maloletého okresný súd uviedol, že býva v I., v spoločnej domácnosti so
svojimi rodičmi. Deklaroval, že je dlhodobo práceneschopný pre chorobu. Príjem ako tichý spoločník
v spoločnosti Security 7 s.r.o. má vo výške 500,- Eur mesačne, príjem ako administratívny pracovník
v uvedenej s.r.o. na dohodu s príjmom 200,- Eur mesačne. Deklaroval výdavok na splátku hypotéky
470,- Eur mesačne, uviedol, že za úver kúpil byt, ktorý následne predal a peniaze z predaja použil na

rekonštrukciudomusvojichrodičov.Uviedol,žejeochotnýplatiťvýživné150,-až200,-Eurmesačne.Bol
spoločníkom viacerých s.r.o., ktoré prevádzkovali jedáleň, kaviareň, strážnu službu s tým, že kaviareň
a jedáleň stále fungujú. Obchodné podiely v s.r.o. podľa jeho vyjadrenia predal z dôvodu, že išiel na PN
a tiež z dôvodu, že sa chcel viac venovať synovi. Je vlastníkom auta Škoda Octavia Combi a motorky
tzv. Chopper. Deklaroval úspory 20.000,- Eur.

9. Z jednotlivých zmlúv o prevode obchodného podielu okresný súd zistil, že dňa 29.07.2024 otec
maloletého dieťaťa previedol obchodný podiel v spoločnosti Rule Holding s.r.o., IČO: 53 110 064 za cenu
5.000,- Eur. Kúpna cena bola zaplatená pri podpise zmluvy.
Zo Zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 27.02.2024 okresný súd zistil, že otec maloletého

dieťaťa ňou previedol svoj obchodný podiel v spoločnosti RuLe Trade, s.r.o., IČO: 50 181 858 za cenu
5.000,- Eur, ktorá mu bola zaplatená pred podpisom zmluvy.
Zo Zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 19.04.2024 bolo zistené, že otec maloletého dieťaťa
previedol svoj obchodný podiel v spoločnosti Security 7 s.r.o., IČO: 55 192 726 na nadobúdateľa D. M.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom I. B.. Tento obchodný podiel otec maloletého dieťaťa previedol na uvedeného

nadobúdateľa bezodplatne.
Zo Zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 16.02.2024 okresný súd zistil, že otec maloletého
dieťaťa previedol svoj obchodný podiel v spoločnosti VARO holding s.r.o., IČO: 47 429 178 za kúpnu
cenu 2.500,- Eur.
Týmito zmluvami podľa okresného súdu otec maloletého dieťaťa bez dôležitého dôvodu sa vzdal

svojho príjmu z podnikania. Okresný súd neuveril tvrdeniam otca maloletého dieťaťa, že dôvodom, pre
ktorý previedol svoje obchodné podiely v uvedených spoločnostiach, bola skutočnosť, že je dlhodobo
práceneschopný pre chorobu a že chcel viac času tráviť so svojím synom. Poukázal na samotné
vyjadrenie otca maloletého dieťaťa v návrhu na začatie konania doručeného na okresný súd dňa
26.03.2024 (pôvodná sp.zn. 7P/41/2024), kde otec maloletého dieťaťa uviedol, že má dobrý zdravotný

stav, s dieťaťom aktívne trávi voľný čas a tiež uviedol, že pracuje a jeho práca si vyžaduje občasné
cestovanie. Okresný súd podotkol, že ani v rámci pojednávaní, ktorých sa zúčastnil otec maloletého
dieťaťa osobne, nezaznamenal žiadne významné zdravotné komplikácie u otca maloletého dieťaťa,
pokiaľ bol mobilný, komunikoval, nejavil príznaky žiadneho akútneho ochorenia a podľa vlastného
vyjadrenia v spoločnosti, v ktorej bol spoločníkom, ďalej pracuje. Aktívne trávi svoj čas, počas konania

bol s maloletým dieťaťom na dovolenke v Chorvátsku, kde sa plavili na jachte. Podľa okresného súdu sa
otec maloletého dieťaťa zbavil svojich obchodných podielov v s.r.o. účelovo, s cieľom dosiahnuť určenie
nižšieho výživného. Zmluvy o prevode obchodného podielu otec maloletého uzavrel buď počas súdneho
konania alebo tesne pred jeho začiatkom, keď už jeho vzťahy s matkou dieťaťa boli výrazne zhoršenéa bol predpoklad, že sa nedohodnú o úprave rodičovských práv a povinností. Išlo pritom o spoločnosti,
ktoré prosperujú a ďalej fungujú, čo potvrdil aj otec dieťaťa, keď v rámci svojho výsluchu uviedol, že
strážna služba, kaviareň a jedáleň, ktoré prevádzkujú dotknuté s.r.o., ďalej fungujú. Dôkazom bola aj

tá skutočnosť, že v jednej z nich, a to v spoločnosti Security 7 s.r.o. otec maloletého dieťaťa pracuje
a v podstate vykonáva rovnakú činnosť, ako vykonával aj vtedy, keď bol spoločníkom. Podľa vlastného
vyjadrenia je aj tichým spoločníkom v tejto s.r.o..
Otec maloletého dieťaťa sa zbavil svojich obchodných podielov v spoločnostiach s ručením
obmedzeným, ktoré, ako vyplynulo tak z výsluchu otca maloletého dieťaťa, ale aj z údajov z účtovných

závierok týchto s.r.o. poskytnutých registrovými súdmi alebo zverejnených napr. na webovej stránke
N., dosahujú zisk a vlastnia majetok vysokej hodnoty. Otec maloletého dieťaťa potvrdil, že v čase, keď
matka s dieťaťom bývali v K. L., tak jej platil nájomné za byt, v ktorom bývali, v sume 700,- Eur mesačne.
Okresný súd mal za to, že pokiaľ otec maloletého dieťaťa platil nájomné 700,- Eur mesačne za byt,
v ktorom bývala matka s dieťaťom, tak je v jeho možnostiach a schopnostiach platiť aj výživné v tejto
výške.

10. Okresný súd návrhu matky na výživné 700,- Eur nevyhovel v plnom rozsahu, keď určil výživné 550,-
Eur mesačne a súčasne určil povinnosť otcovi dieťaťa prispievať na tvorbu úspor maloletého dieťaťa vo
výške 150,- Eur mesačne. Súd prvej inštancie bol názoru, že vzhľadom na vek a potreby maloletého
dieťaťa, ktoré má dobrý zdravotný stav a má bežné potreby, je postačujúce výživné 550,- Eur mesačne.

Takto určené výživné vyjadruje aj zásadu, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich
rodičov. V najlepšom záujme maloletého dieťaťa bolo, aby otcovi bola uložená povinnosť prispievať na
tvorbu úspor maloletého dieťaťa, ktoré budú predstavovať finančnú rezervu pre dieťa do budúcnosti.
Pri určení príspevku na tvorbu úspor maloletého dieťaťa okresný súd zobral do úvahy aj skutočnosť, že
otec maloletého dieťaťa má podľa svojho vlastného vyjadrenia úspory 20.000,- Eur. Aj z týchto úspor

môže prispievať na tvorbu úspor maloletého dieťaťa.

11. Súčasne okresný súd zaviazal otca maloletého dieťaťa zaplatiť zameškané výživné za obdobie,
odkedy bolo právo na výživné na súde uplatnené dňa 24.04.2024 do dňa vyhlásenia rozhodnutia dňa
29.10.2025 vo výške 8.200,- Eur. Pri výpočte zameškaného výživného u nedoplatku na výživnom zobral

do úvahy to, že otec maloletého dieťaťa doteraz na výživnom zaplatil 1.500,- Eur, podľa vyjadrenia matky
začal platiť výživné od júna 2024 vo výške 100,- Eur mesačne, s výnimkou októbra 2025, kedy zaplatil
200,- Eur. Doteraz na výživnom zaplatil 1.800,- Eur, po započítaní na výživné 550,- Eur mesačne od
24.04.2024 do 29.10.2025 vo výške 9.900,- Eur, t.j. nedoplatok na výživnom predstavoval 8.200,- Eur.

12. V prevyšujúcej časti okresný súd návrh matky na určenie výživného zamietol ako nedôvodný.

13. Úpravu styku otca s maloletým dieťaťom cez víkendy v nepárnych týždňoch v bežnom období
vyjadril vo výroku VI/ napadnutého rozsudku okresného súdu tak, ako bol tento styk určený už
neodkladným opatrením. Podľa okresného súdu táto úprava sa ukázala ako vyhovujúca počas bežného

obdobia. Okrem toho upravil styk otca s maloletým dieťaťom aj počas školských prázdnin, vianočných
a veľkonočných sviatkov. Určenú úpravu styku otca s maloletým dieťaťom považoval súd prvej inštancie
za takú, ktorá otcovi a dieťaťu poskytne dostatočný časový priestor na to, aby sa medzi otcom a dieťaťom
udržiaval a rozvíjal citový vzťah a aby otec mohol uplatňovať svoj výchovný vplyv na dieťa.

14. Rodiča maloletého dieťaťa sa nedohodli na plnení povinnej školskej dochádzky na základnej škole,
pričom išlo o podstatnú vec týkajúcu sa maloletého dieťaťa. Maloleté dieťa býva s matkou v I., navštevuje
druhý ročník súkromnej základnej školy, a preto je v záujme maloletého dieťaťa, aby súd nahradil súhlas
otca maloletého dieťaťa so zápisom maloletého dieťaťa na plnenie povinnej školskej dochádzky na
tejto škole. Nebolo v záujme maloletého dieťaťa, aby navštevovalo Základnú školu v K. L., pretože tam

nebýva, nie je v osobnej starostlivosti otca a doteraz navštevovalo Základnú školu v I.. Okresný súd preto
zamietol návrh otca maloletého dieťaťa na nahradenie súhlasu matky na prijatie dieťaťa na vzdelávanie
v Základnej škole v K. L. a vyhovel návrhu matky na nahradenie súhlasu otca s prijatím maloletého
dieťaťa na vzdelávanie na Základnej škole v I..

15. K pojednávaniu konanému dňa 29.10.2025 okresný súd uviedol, že sa uskutočnilo v neprítomnosti
otca maloletého dieťaťa, ktorý sa na pojednávanie síce dostavil, ale krátko po jeho začatí opustil
pojednávaciu miestnosť, pretože nesúhlasil s pojednávaním bez prítomnosti svojej právnej zástupkyne
a odmietol zúčastniť sa pojednávania. Právna zástupkyňa sa na pojednávanie nedostavila z dôvodu, žeim bolo doručené predvolanie nie na pojednávanie, ale na výsluch. Okresný súd uviedol, že síce išlo
o pravdivé tvrdenie otca maloletého dieťaťa, že jeho zástupkyni, ako aj jemu bolo doručené predvolanie
na deň 29.10.2025 o 09:00 hod. na Okresný súd Námestovo, pracovisko Dolný Kubín, kde v prípade

predvolania právneho zástupcu je uvedené, že súd ho predvoláva na výsluch a v prípade predvolania
účastníka je uvedené, že ho súd predvoláva na výsluch a tiež je uvedené, aby sa v určený deň a hodinu
ustanovil na zistenie názoru maloletého dieťaťa, avšak v texte oboch predvolaní sú poučenia ohľadne
pojednávania,nievýsluchualebozisťovanianázorumaloletéhodieťaťa.Zostranyokresnéhosúdudošlo
pri vyhotovení predvolania pre účastníka aj zástupcu k zrejmej nesprávnosti, keď súd v predvolaniach

uviedol, že účastníka/zástupcu predvoláva na výsluch, no okresný súd toto pochybenie nepovažoval za
taký vážny dôvod, pre ktorý by bolo potrebné pojednávanie odročiť. Z predvolania, ktoré otec dieťaťa
a jeho zástupkyňa na termín 29.10.2025 obdržali, vyplýva, že súd v tomto termíne uskutoční úkon, kde
požaduje osobnú účasť otca dieťaťa a jeho zástupkyne. Bolo preto povinnosťou otca sa na okresný
súd v tomto termíne dostaviť a pokiaľ chcel, aby ho zastupovala jeho zástupkyňa, tak mal zabezpečiť
jej účasť. Okresný súd bol názoru, že ak sa otec maloletého dieťaťa dostavil na pojednávanie dňa

29.10.2025, nič mu nebránilo, aby na tomto zotrval a uplatňoval na ňom svoje procesné práva. Tejto
možnosti sa otec maloletého dieťaťa rozhodol vzdať, keď z pojednávania dňa 29.10.2025 odišiel,
a preto musí znášať procesné dôsledky svojho rozhodnutia, a to, že súd pojednával aj rozhodol v jeho
neprítomnosti.

16. O trovách prvoinštančného konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 52 CMP tak, že žiadnemu
z účastníkov nebola priznaná náhrada trov konania.

17. Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie otec maloletého dieťaťa.
Nesúhlasil s argumentáciou súdu prvej inštancie a mal za to, že okresný súd nesprávne a neúplne

zistil skutočný stav veci, rozhodnutie považoval za nesprávne, nezrozumiteľné, nepreskúmateľné,
nedostatočne odôvodnené s prvkami arbitrárnosti až svojvôle. Podľa otca maloletých detí rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom z odôvodnenia napadnutého rozsudku
vyplýva, že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
čo zakladá odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f), g) a h) CSP. Za aplikácie § 220 ods.

2 CSP v spojení s Čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd v spojení s judikatúrou Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva považoval
rozsudok okresného súdu za nedostatočne odôvodnený, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivé
súdne konanie. Pochybenie okresného súdu otec maloletého dieťaťa videl aj v predvolaní na výsluch
na deň 29.10.2025, na ktoré konanie sa napriek nepriaznivému zdravotnému stavu dostavil, pre kolíziu

pojednávaní sa nedostavila jeho právna zástupkyňa. Nie je možné súhlasiť s odôvodnením rozsudku
okresného súdu, že došlo ku chybe v písomnom predvolaní. Otec maloletého dieťaťa bol pripravený
výlučne na výsluch a s odkazom na zápisnicu z predchádzajúceho pojednávania zo dňa 12.05.2025,
resp. zo dňa 16.06.2025 mal za to, že sa bude vykonávať ďalšie dokazovanie. Napriek uvedenému
okresný súd vo veci vyhlásil meritórne rozhodnutie, čím došlo k porušeniu práva otca na spravodlivé

súdne konanie podľa Čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky, imanentnou súčasťou ktorého je aj právo na
obhajobu, pretože otcovi maloletého dieťaťa bola odňatá možnosť náležitej prípravy na pojednávanie,
ako aj v práve predkladať ďalšie dôkazy.

18. Otec maloletého dieťaťa namietal nesprávnosť výroku I/, pretože okresný súd sa nezaoberal

skutočnosťami, že maloleté dieťa od svojho narodenia žilo v meste K. L., kde má vytvorené široké
sociálne väzby, navštevovalo tu predškolské zariadenie a z tohto prostredia a stabilného zázemia ho
proti vôli otca vytrhla matka, a teda svojím konaním priečiacim sa záujmu maloletého dieťaťa vytvorila
stav, v ktorom otec po uznesení o nariadení neodkladného opatrenia zo dňa 30.04.2024 nemal nijakú
možnosť uspieť so svojím návrhom na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti. Okresný

súd v napadnutom rozsudku sa nezmienil o otcovej vôli sa presťahovať bližšie k aktuálnemu bydlisku
matky, aby mohol realizovať plnohodnotne starostlivosť o maloleté dieťa v režime striedavej osobnej
starostlivosti. Okresný súd bez vykonania náležitého dokazovania bol presvedčený, že návrhu otca na
zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti nevyhovie.

19. K určeniu výživného v sume 700,- Eur, z toho 550,- Eur na bežné výživné a 150,- Eur na tvorbu úspor
namietal neštandardný postup okresného súdu, keď zákonná sudkyňa na pojednávaní dňa 12.05.2025
viedla otvorenú diskusiu s právnym zástupcom matky, že 700,- Eur výživné je vysoké, ale čo keby ho
rozdelili a časť bola použitá na tvorbu úspor (zvukový záznam z pojednávania zo dňa 12.05.2025 a zodňa 16.06.2025). K bežnému výživnému určenému v sume 550,- Eur otec maloletého dieťaťa uviedol, že
rozhodnutie okresného súdu je nepreskúmateľné, okresný súd neustálil výšku oprávnených výdavkov
maloletého dieťaťa s poukazom aj na uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo/88/2017, sp. zn. 4Cdo/209/2012.

Ak okresný súd v odseku 11. odôvodnenia napadnutého rozsudku uvádza, že dieťa má len bežné
potreby, tak toto tvrdenie je v priamom rozpore s výškou bežného výživného v sume 550,- Eur mesačne,
ktorú za bežnú považovať nemožno. Pri výživnom určenom okresným súdom v sume 550,- Eur za
stavu, že vyživovaciu povinnosť má aj matka, tak oprávnené potreby maloletého by museli byť ustálené
v sume minimálne 800,- Eur mesačne, čo nemožno rozhodne pri dieťati vo veku 7 rokov považovať

za „bežné“. Absurdné je zdôvodnenie súdom prvej inštancie, že pokiaľ otec maloletého dieťaťa platil
nájomné 700,- Eur mesačne za byt, tak je v jeho možnostiach platiť v takejto výške aj výživné. Bežné
výživné a tvorba úspor v úhrnnej sume 700,- Eur mesačne je pre otca maloletého dieťaťa absolútne
likvidačné.Rozhodnutímokresnéhosúdubolopopretéust.§217ods.1CSP.Poukázalajnarozhodnutie
Krajského súdu v Žiline sp. zn. 12CoP/81/2023 zo dňa 29.09.2023, Krajského súdu v Trenčíne sp. zn.
17CoP/85/2015zodňa10.02.2016.Nebolozohľadnené,žeotecsanavýživemaloletéhodieťaťapodieľa

tiež osobnou starostlivosť a inými vecnými plneniami.
Nesúhlasil s konštatovaním okresného súdu v odseku 11. odôvodnenia napadnutého rozsudku, že
neboli zaznamenané žiadne významné zdravotné komplikácie otca. Súčasťou spisového materiálu
bola lekárska správa preukazujúca zdravotné komplikácie otca. Nebolo namieste, pokiaľ okresný súd
akýmkoľvek spôsobom lekárske potvrdenie o práceneschopnosti otca bagatelizoval.

K zameškanému výživnému podľa výroku III/ namietal, že okresný súd odignoroval to, že otec
maloletému dieťaťu kupoval počas doby prebiehajúceho súdneho konania veci a bez ďalšieho bolo
vzaté do úvahy klamlivé tvrdenie matky v tom, že sa otec podieľal na výživnom len v sume 100,-
Eur mesačne. Okresný súd pristúpil iba k mechanickému výpočtu dlžného výživného za obdobie
od začatia súdneho konania po vyhlásenie meritórneho rozhodnutia bez toho, aby sa vysporiadal

s preukázateľne vynaloženými financiami na potreby maloletého dieťaťa, riadne zdokladovanými otcom
a predloženými v súdnom konaní. Týmto postupom došlo k porušeniu práva otca ako účastníka na
spravodlivý súdny proces s poukazom aj na rozhodnutie NS SR sp. zn. 5CdoR/4/2025. Hoci je vyčíslenie
otcom vynaložených oprávnených výdavkov na maloleté dieťa za obdobie prebiehajúceho súdneho
konania časovo náročné, nie je možné sa tváriť, akoby tieto výdavky na maloleté dieťa zo strany otca nad

rámec úhrady okresným súdom určeného výživného, vynaložené neboli, a to najmä, pokiaľ boli riadnym
spôsobom preukázané a včas okresnému súdu predložené. Otec preukázateľne z bankového účtu od
mesiaca marec 2024 do mesiaca október 2025 uhradil na potreby maloletého dieťaťa sumu minimálne
2.965,- Eur, čo okresný súd absolútne nezohľadnil.
K tvorbe úspor okresný súd nedostatočne aplikoval § 63 ods. 3 Zákona o rodine, ak neprešetril,

nevykonal dokazovanie vo vzťahu k majetkovým pomerom otca, čím je rozhodnutie okresného súdu aj
v tejto časti opätovne nepreskúmateľné. Otec maloletého dieťaťa nevlastní nijaký nehnuteľný majetok
a tohoto času žije spoločne so svojimi rodičmi v rodinnom dome, ktorý patrí do ich vlastníctva. Ani životný
štýl otca nemožno považovať za nadštandardný, ak jedinou dovolenkou, na ktorej otec bol v roku 2024,
bol výlet na lodi v Chorvátsku spoločne so známymi a maloletým synom. V roku 2025 otec na dovolenke

nebol. Nemôže vo vzťahu k určeniu tvorby úspor obstáť ani odôvodnenie rozsudku okresného súdu
s odkazom na úspory otca vo výške 20.000,- Eur, ktoré pri určení súhrnnej sumy výživného 700,- Eur
mesačne sa otcovi minú za 28 mesiacov. Zásadne poprel, že by sa zbavoval svojho príjmu prevodom
obchodných podielov.

20. Otec maloletého dieťaťa poprel, že by súhlasil so zverením maloletého do osobnej starostlivosti
matky,pretožerozsahstykuuviedolvýslovnezopatrnosti,pokiaľbyokresnýsúdjehonávrhunazverenie
maloletého do striedavej osobnej starostlivosti nevyhovel. Malo byť prihliadané k tomu, že matka svojím
konaním, a to presťahovaním sa s maloletým bez súhlasu otca, maloletého vytrhla z jeho prirodzeného
prostredia, a tým nie je zrejmé, z akého dôvodu iba otcovi bolo ponechané znášať ťarchu matkinho

konania a nutnosť cestovania pre dieťa do vzdialenosti 160 km ako na začiatku, tak aj po ukončení styku.
K výrokom VII/ a VIII/ podľa otca absentuje odôvodnenie, čo je v rozpore s Čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a Čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Otec maloletého dieťaťa poukázal aj na
rozhodnutie týkajúce sa tých istých účastníkov sp. zn. 14P/220/2024 zo dňa 18.12.2024 – rozhodnutie
Okresného súdu Spišská Nová Ves, keď okresný súd zohľadnil vzdialenosť bydlísk, ktorú spôsobila

matka, aj vo svojom rozhodnutí. V závere odvolania otec maloletého dieťaťa poukázal na neprimeranú
dĺžku konania 21 mesiacov s poukazom aj na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 196/2024 zo dňa
28.5.2024. Žiadal rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.21. K odvolaniu otca maloletého dieťaťa sa vyjadril kolízny opatrovník v podaní zo dňa 12.01.2026 (č.l.
682 spisu), ktorý sa stotožnil s rozsudkom okresného súdu.

22. K odvolaniu otca maloletého dieťaťa sa vyjadrila aj matka prostredníctvom zvoleného zástupcu.
Považovala rozsudok okresného súdu za správny a zákonný. Zdôraznila, že spolu s maloletým býva
posledné dva roky v I.. K predvolaniu na výsluch na deň 29.10.2025 uviedla, že nemala pochybnosti
o tom, že išlo o účasť na pojednávaní, ak z textu vyplynula len zjavná chyba v písaní. Otec bol
zo strany okresného súdu informovaný, že došlo ku chybe v písaní, a že sa bude pojednávať a až

následne otec demonštratívne opustil miestnosť s tým, že sa tohto pojednávania nebude zúčastňovať
a nežiadal pojednávanie odročiť. Ak tvrdil kolíziu pojednávaní svojej právnej zástupkyne, tak ani jej nič
nebránilo požiadať z tohto dôvodu riadne a včas o odročenie pojednávania. Zverenie maloletého do
osobnej starostlivosti matky bolo logickým dôsledkom súčasného stavu, keď sa maloletý syn zdržiava
v I., kde má všetky sociálne väzby, navštevuje Základnú školu v I., navštevuje hokejový krúžok vždy
v sobotu ráno, kde pravidelne trénuje, hrá florbal, a to v dňoch utorok, streda a štvrtok o 16:30 hod.,

navštevuje ZUŠ – odbor literárno-dramatický vždy vo štvrtok o 13:00 hod., a preto tvrdenie otca o tom,
že nemohol uspieť so svojím návrhom na zverenie do striedavej osobnej starostlivosti, pretože sa súd
na pojednávaní dňa 30.04.2024 vyjadril, že maloletý momentálne býva s matkou v I., a teda, že nie sú
splnené podmienky na zverenie do striedavej osobnej starostlivosti, nie je pravdivé. Podľa matky otec
maloletéhodieťaťanechceakceptovaťfaktickýstav,žestriedavástarostlivosťniejevzáujmemaloletého

syna, a to vzhľadom na realizáciu jeho základnej školskej dochádzky a školskej a mimoškolskej činnosti.
Maloletý má lekára – pediatra v I., v ambulancii D. D. O., a to od 22.04.2024. V súlade so záujmom
maloletého je jeho zverenie do osobnej starostlivosti matky, a to s prihliadnutím na jeho už dlhodobé
sociálne väzby k matke a k jej bydlisku.
K určenému výživnému matka poukázala na to, že deklarovala svoje príjmy a výdavky, ako aj, že otec

maloletého nepoukazoval nad rámec určeného výživného platby, s výnimkou prípadu, keď od januára
2025dooktóbra2025platilmaloletémupoplatok35,-Eurmesačnezahokej.Akuvádzaotecmaloletého,
že uhradil sumu 2.965,- Eur, tak nejde o pravdivé tvrdenie, pokiaľ sa neberie do úvahy výživné vo výške
100,- Eur mesačne. K výpisom z účtu otca maloletého uviedla, že deklaruje aj finančné transakcie,
ktoré uskutočnil v rokoch 2021 a 2023. Ak otec maloletého dieťaťa deklaruje nejaké nákupy pre syna,

matka o týchto nákupoch nevie. K majetkovým pomerom otca uviedla, že chodí pre syna a podľa
doložených fotografií vozidlom Merecedes Benz EQE rok výroby 2022, ktoré stojí nie menej ako 37.000,-
Eur, používa vozidlo AUDI Q7, AUDI A6 AVANT, Jaguár F, AUDI A8. Ešte pred rozchodom rodičov
maloletého otec maloletého podnikal vo viacerých obchodných spoločnostiach, v ktorých previedol
obchodné podiely:

- v spoločnosti Rule Holding s.r.o., IČO: 53 110 064 za cenu obchodného podielu 5.000,- Eur, pričom
hospodárske výsledky; tržby, výnosy za posledný deklarovaný rok 2021 boli vo výške 116.096,- Eur,
- v spoločnosti RuLe Trade s.r.o., IČO: 50 181 858 prevod obchodného podielu za cenu 5.000,- Eur,
pričom spoločnosť vykazuje hospodárske výsledky; tržby a výnosy za posledný deklarovaný rok 2019
vo výške 151.430,- Eur,

- v spoločnosti VARO holding, IČO: 47 429 178 dňa 16.02.2024 prevod obchodného podielu za cenu
2.500,- Eur, pričom spoločnosť vykazuje hospodárske výsledky, a to tržby a výnosy za posledný
deklarovaný rok 2024 v sume 279.998,- Eur,
- v spoločnosti Security 7 s.r.o., IČO: 55 192 729 dňa 19.04.2024 prevod obchodného podielu
bezodplatne, pričom spoločnosť vykazuje hospodárske výsledky, a to tržby, výnosy za posledný

deklarovaný rok 2024 v sume 787.621,- Eur.
Otec stále aktívne podniká, jeho zdroj príjmov je predovšetkým z činnosti bezpečnostnej služby Security
7 s.r.o., kde otec v súčasnosti pracuje. Otec sa pravidelne zúčastňuje na dovolenke na plachetnici,
jazdí na štvorkolke, jazdí a šoféruje v súvislosti so svojím povolaním, a preto zdravotný stav, na ktorý
poukazuje otec maloletého, spochybňuje predovšetkým matka. Otec maloletého svoju dlhodobú PN

potvrdil z titulu diagnózy, ktorú má „na papieri“, avšak sú pochybnosti o diagnóze, ak otec údajne trpí
inkontinenciou a nie hocijakou, ale ide o tretí stupeň a trvalú diagnózu, ktoré potvrdenie o tejto diagnóze
vydal lekár – známy otca. K dĺžke konania prispel sám otec maloletého svojím postupom a návrhom
na vykonanie dôkazov. Úprava styku je v súlade so záujmom maloletého, a to s prihliadnutím na jeho
rastúce školské a mimoškolské povinnosti. Úpravu sviatkov a prázdnin nemožno hodnotiť tak, ako to

uvádzaotecmaloletého,žeideonerovnomernérozloženievprospechmatky.Otecopomínaskutočnosť,
že opustenie K. L. sa uskutočnilo v atmosfére, ktorú matka doposiaľ hodnotí ako útok a psychické týranie
zo strany otca. Svojím postupom otec skôr sleduje záujem ako škodiť matke maloletého dieťaťa a jeho
prístup k výchove syna je odlišný od prístupu matky. Otec zo špekulatívnych dôvodov deklaruje svojenízke príjmy. V skutočnosti pracuje a jeho príjmy sú také, že mu umožňujú platiť výživné v určenej výške.
Otec nerešpektuje predbežnú vykonateľnosť rozhodnutia a výživné neplatí riadne a včas a nerešpektuje
ani termíny návratu maloletého k matke. Navrhla rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správny.

23. Do momentu konania a rozhodovania krajským súdom ďalšie podania nenasledovali.

24. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), na základe odvolania podaného v zákonnej
odvolacej lehote osobou na to oprávnenou, a to otcom maloletého dieťaťa, postupom bez nariadenia

pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, keď nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť
dokazovanie a nevyžadoval si to ani dôležitý verejný záujem, posúdil napadnutý rozsudok okresného
súdu za aplikácie ust. § 65, § 66, § 67 CSP a vo vyvolanom odvolacom konaní bol rozsudok okresného
súdu v napadnutých výrokoch I/, VI/, VII/, VIII/ potvrdený ako v týchto výrokoch vecne správne
rozhodnutie podľa § 387 ods. 1 CSP a vo výrokoch II/, III/, IV/ v spojení so súvisiacimi výrokmi V/, IX/ bol
rozsudok okresného súdu zrušený a v tejto časti vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie za

aplikácie ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP a podľa § 391 ods. 1 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním
v pomere hlasov 3 : 0.

25. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie podané otcom maloletého
dieťaťa bez nariadenia pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č. k.

15CoP/26/2026-707 zo dňa 03.03.2026, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo
oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením,
v zmysle vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 03.03.2026 a na webovej stránke Krajského
súduvŽiline,nazákladečohobolisplnenépodmienkykverejnémuvyhláseniurozsudkukrajskéhosúdu.

26. Predmetom odvolacieho konania bol rozsudok okresného súdu, podľa ktorého bol maloletý zverený
do osobnej starostlivosti matky, s oprávnením maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok
oboma rodičmi (výrok I/), s určením vyživovacej povinnosti otcovi v sume 550,- Eur mesačne, počnúc
dňom 24.04.2024 (výrok II/), s uložením povinnosti otcovi zaplatiť zameškané výživné vo výške vo
výške 8.200,- Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok III/) a povinnosti otca prispievať na tvorbu

úspor maloletého sumou 150,- Eur mesačne (výrok IV/), zamietnutý návrh matky maloletého
dieťaťa na určenie výživného v prevyšujúcej časti (výrok V/), s úpravou styku otca s maloletým (výrok
VI/), zamietnutý návrh otca maloletého dieťaťa na nahradenie súhlasu matky maloletého dieťaťa
s podpísaním a podaním prihlášky na vzdelávanie maloletého dieťaťa na plnenie povinnej školskej
dochádzky v školskom roku 2024/2025 na Súkromnej základnej škole s materskou školou G., J.

D. XXXX, K. L. (výrok VII/) a udelený súhlas za otca maloletého na zápis maloletého dieťaťa na
povinnú školskú dochádzku na Súkromnú základnú školu v I. (výrok VIII/), s rozhodnutím o trovách
prvoinštančného konania tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu týchto trov (výrok IX/).

27. Otec maloletého dieťaťa prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne v odvolaní kládol dôraz

na nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu podľa § 220 ods. 2 CSP, na
procesné pochybenie okresného súdu súvisiace s meritórnym rozhodnutím na pojednávaní konanom
dňa 29.10.2025. Nesúhlasil so zverením maloletého do osobnej starostlivosti matky, pretože okresný
súd pri jeho návrhu na zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti sa nezaoberal
skutočnosťami, že maloleté dieťa od svojho narodenia žilo v meste K. L., kde má vytvorené široké

sociálne väzby, nebola vyhodnotená otcova vôľa presťahovať sa bližšie k aktuálnemu bydlisku matky,
aby mohol realizovať plnohodnotne starostlivosť o maloletého v režime striedavej osobnej starostlivosti.
Otec maloletého dieťaťa namietal nepreskúmateľnosť rozsudku okresného súdu pri určení vyživovacej
povinnosti, ako aj povinnosti otca prispievať na tvorbu úspor. Odkázal na uznesenia NS SR sp. zn.
3Cdo/88/2017 a sp. zn. 4Cdo/209/2012, podľa ktorých sa vyžaduje, aby súd dôkladne zistil a vyčíslil

odôvodnené potreby maloletého dieťaťa a uviedol ich v odôvodnení napadnutého rozsudku, čo v danom
prípade absentuje. Tvrdenie, že maloletý má bežné potreby, je v rozpore s výškou bežného výživného
v sume 550,- Eur mesačne pri veku dieťaťa 7 rokov. Podľa otca maloletého dieťaťa nebolo namieste,
ak okresný súd akýmkoľvek spôsobom bagatelizoval lekárske potvrdenie o práceneschopnosti otca,
jeho zdravotné indispozície. Pri zameškanom výživnom okresný súd odignoroval kupovanie vecí otcom

maloletého dieťaťa pre jeho potreby.
Nebolo vykonané dokazovanie okresným súdom na zohľadnenie otcom vyčíslených vynaložených
oprávnených výdavkov na maloleté dieťa, čo malo dopad na výšku zameškaného výživného.
Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu nevyplýva dokazovanie vo vzťahu k majetkovým pomeromotca maloletého, k aplikácii ust. § 63 ods. 3 Zákona o rodine pri určení povinnosti otca prispievať na
tvorbu úspor maloletého. Nesúhlasil so záverom okresného súdu, že prevody obchodných podielov
vykonané pred začatím konania, prípadne v priebehu konania, boli účelové a ani nesúhlasil so zverením

maloletého do osobnej starostlivosti matky, pretože rozsah styku s maloletým navrhoval výslovne
z opatrnosti, pokiaľ by nebolo vyhovené jeho návrhu na zverenie maloletého do striedavej osobnej
starostlivosti.Malzato,žedošloknerovnomernémurozdeleniuletnýchprázdnin;okresnýsúdnepristúpil
kuloženiupovinnostimatke,abyparticipovalanacestovnýchnákladoch,ktoréotcovisjejpresťahovaním
vznikli a navrhol, aby po ukončení styku si dieťa preberala v mieste bydliska otca. Pri nezhode rodičov

o plnení povinnej školskej dochádzky mal otec maloletého za to, že k výrokom VII/, VIII/ absentuje
odôvodnenie,akoaj,žepodľaNálezuÚstavnéhosúduSRIV.ÚS196/2024zodňa28.05.2024priúprave
práv a povinností k maloletému dieťaťu nejde o vec považovanú za skutkovo zložitú, a tým dĺžku konania
21 mesiacov považoval za neakceptovateľnú.

28. K odvolacím dôvodom otca maloletého je potrebné uviesť, že mali charakter tak procesnoprávnych

námietok, ako aj hmotnoprávnych. Na ich vyhodnotenie nebolo potrebné zo strany krajského súdu
nariadiť pojednávanie, ak postačovalo vychádzať z obsahu spisového materiálu za stavu, keď otec
maloletého dieťaťa v odvolaní kládol dôraz na absenciu odôvodnenia napadnutého rozsudku, t.j. jeho
nepreskúmateľnosť a procesné pochybenie okresného súdu vo veci predvolania na termín 29.10.2025,
na ktorom bolo meritórne rozhodnuté.

29. Krajský súd primárne vyhodnocoval otcom maloletého dieťaťa namietané procesné pochybenie
okresného súdu na základe predvolania na termín 29.10.2025 a náležitosti meritórneho rozhodnutia.

30. Z úpravy sudkyne okresného súdu zo dňa 24.09.2025 (č.l. 617 spisu) vyplynulo, že vytýčila

pojednávanie na deň 29.10.2025 o 09:00 hod., na ktoré predvolala rodičov maloletého dieťaťa,
ich zástupcov a kolízneho opatrovníka. Podľa doručeniek (č.l. 617 spisu), predvolanie na termín
pojednávania 29.10.2025 mal otec maloletého doručený fikciou doručenia dňa 23.10.2025, jeho právna
zástupkyňa JUDr. Katarína Filipovičová dňa 06.10.2025 (§ 106, § 111 ods. 3 CSP, § 178 ods. 2 CSP
v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP), t.j. kvalifikovaným a včasným doručením predvolania mal okresný súd

splnené procesné podmienky k tomu, aby vec na nariadenom pojednávaní dňa 29.10.2025 prejednal
a rozhodol.

31. Z obsahu predvolania v celom jeho texte (č.l. 618, 619 spisu) vyplýva nielen predvolanie otca
maloletého dieťaťa ako účastníka konania na výsluch, ktorý sa uskutoční 29.10.2025 o 09:00 hod.,

výzva súdu, aby na pojednávanie predložil potvrdenie o svojich príjmoch za posledných 12 mesiacov,
doklady o svojich výdavkoch, ale aj poučenie ohľadne vytýčeného pojednávania, o rozsahu dokazovania
listinami, uvedené podmienky pre odročenie nariadeného pojednávania. Právnej zástupkyni otca
maloletého dieťaťa bolo doručené predvolanie právneho zástupcu (č.l. 620 spisu), obsahom ktorého,
okrem predvolania na výsluch na deň 29.10.2025 o 09:00 hod. na Okresnom súde Námestovo,

pracoviskoDolnýKubín,Radlinského36,DolnýKubín,súvtextetohtopredvolaniavyjadrenépodmienky
pojednávania, dokazovania listinami, podmienky pre odročenie nariadeného pojednávania.

32. Krajský súd v zhode s okresným súdom podľa odseku 15. odôvodnenia napadnutého rozsudku
konštatuje, že k meritórnemu prejednaniu a následne rozhodnutiu vo veci na nariadenom termíne

pojednávania konanom dňa 29.10.2025 boli splnené všetky procesnoprávne podmienky vyžadované
zákonnou úpravou, ak otec maloletého a jeho právna zástupkyňa mali doručenie predvolania vykázané
riadne a včas, s poučením o podmienkach nariadeného pojednávania, vykonávania dôkazov na tomto
pojednávaní, s uvedením podmienok pre odročenie pojednávania. Nemožno relevantne z obsahu týchto
predvolaní tak, ako tvoria súčasť spisového materiálu (č.l. 618 až 620 spisu), vyňať len časť textu

o predvolaní na výsluch, pokiaľ súčasťou predvolania účastníka konania, a to otca maloletého dieťaťa
a jeho právnej zástupkyne boli vyjadrené podmienky pojednávania, na ktorom dôjde aj k výsluchu
účastníka konania, prípadne jeho právnej zástupkyne. Nie každé procesné pochybenie súdu podľa
ustálenej rozhodovacej činnosti najvyššieho súdu predstavuje porušenie práva na spravodlivý proces
(primeranie uznesenie NS SR sp. zn. 1CdoR/9/2025 zo dňa 25.11.2025). K termínu nariadeného

pojednávania právna zástupkyňa otca maloletého i napriek poučeniu o predvolaní neuskutočnila
procesný návrh na odročenie pojednávania, tohto sa nezúčastnila. Pokiaľ na toto nariadené
pojednávanie sa dostavil otec maloletého dieťaťa, ktorý nesúhlasil s pojednávaním v neprítomnosti jeho
právnej zástupkyne, ktorá sa nedostavila z dôvodu, že bolo doručené predvolanie nie na pojednávanie,ale na výsluch a po oznámení stanoviska zo strany sudkyne, že pojednávanie sa uskutoční, hneď na
úvodpojednávania,ktorésazačaloo09:23hod.,opustilpojednávaciumiestnosťo09:31hod.(Zápisnica
o pojednávaní zo dňa 29.10.2025 č.l. 626 až 628 spisu), týmto postupom sa otec maloletého dieťaťa

sám vzdal svojich práv, a tento jeho postup nie je porušením práva na spravodlivý proces.

33. Podľa odvolacieho súdu nedošlo k zásahu do práv otca maloletého dieťaťa ako účastníka konania,
ktorý by bolo možné hodnotiť ako porušenie práva na spravodlivý proces, ak okresný súd svojim
postupom neznemožnil realizáciu práv otca maloletého dieťaťa ako účastníka konania, pretože sám

svojim rozhodnutím, keď odišiel z pojednávania konaného pred okresným súdom nariadeného na
29.10.2025, nenaplnil výkon práv tak procesnoprávneho, ako aj hmotnoprávneho charakteru. Krajský
súd poukazuje na to, že pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť nesprávny procesný
postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa
vymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnému procesnoprávnemu rámcu, a ktoré tak zároveň znamená
aj porušenie ústavne zaručených procesných práv v spojení s uplatnením súdnej ochrany práva.

K takémuto postupu zo strany okresného súdu, vzhľadom aj k obsahovej náležitosti celého znenia
predvolania na nariadený termín pojednávania konaného dňa 29.10.2025, nedošlo. Nebola otcovi
maloletého dieťaťa ako účastníkovi konania a jeho právnej zástupkyni znemožnená realizácia práv,
ktorá by odôvodňovala záver o tom, že celé konanie sa javí ako nespravodlivé, a to vzhľadom aj na
predchádzajúce konanie v danej veci.

Vzhľadom k uvedenému nedošlo k procesnému pochybeniu okresného súdu takého charakteru, že by
došlo k porušeniu práva otca maloletého dieťaťa ako účastníka konania na spravodlivý súdny proces
(konanie).

34. Ďalším odvolacím dôvodom procesnoprávneho charakteru a súčasne aj hmotnoprávneho bolo

namietanie nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozsudku k všetkým výrokovým častiam, ktoré
podľa otca maloletého dieťaťa nemá atribúty vyžadované ust. § 220 ods. 2 CSP.

35. Krajský súd vo všeobecnosti k náležitostiam riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia uvádza, že
jeho súčasťou má byť popísanie obsahu podstatných skutkových tvrdení účastníkov konania a dôkazov

vykonaných v konaní, vysvetlenie, ako skutkové tvrdenia a právne argumenty boli zo strany súdu
posúdené, uvedenie, z ktorých dôkazov bolo vychádzané a zároveň vyjadrené zákonné ustanovenia,
z ktorých boli vyvodené právne závery.

36. Po oboznámení sa s napadnutým rozsudkom okresného súdu a jeho odôvodnením krajský súd

konštatuje k výrokom I/, VI/, VII/, VIII/ riadne zdôvodnenie súdom prvej inštancie. K týmto výrokovým
častiam okresný súd zrozumiteľným a jednoznačným spôsobom uviedol dôvody, ktoré ho viedli
k rozhodnutiu, vyjadril, z ktorých dôkazov vychádzal, ako ich vyhodnotil, a ktoré zákonné ustanovenia na
vyhodnotený skutkový stav aplikoval, a preto nebol relevantný odvolací dôvod otca maloletého dieťaťa,
že by rozsudok okresného súdu k uvedeným výrokovým častiam neobsahoval odôvodnenie vyžadované

ust. § 220 ods. 2 CSP.

37. K výroku I/ o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky, s oprávnením obidvoch
rodičov maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok sa viaže odôvodnenie v odseku 8.
napadnutého rozsudku okresného súdu. Vecne správnym spôsobom a v najlepšom záujme maloletého

dieťaťa bolo prijaté konštatovanie, že nebolo možné vyhovieť návrhu otca maloletého dieťaťa na
striedavú osobnú starostlivosť o maloletého. Podľa výsledkov dokazovania bolo zistené, že maloletý
už na základe uznesenia Okresného súdu Námestovo č. k. 7P/51/2024-60 zo dňa 30.04.2024 bol
dočasne zverený do osobnej starostlivosti matky, od ktorého rozhodnutia matka vykonáva jeho osobnú
starostlivosť, spoločne bývajú v I., maloletý navštevuje 2. ročník základnej školy. V prostredí tejto

základnej školy sa maloletý adaptoval, čo vyplynulo aj zo správy kolízneho opatrovníka, matka má
vytvorené podmienky na rozvoj maloletého, maloletý sa venuje voľnočasovým aktivitám, vytvoril si
sociálne väzby, prosperuje po fyzickej, psychickej aj sociálnej stránke. V starostlivosti matky neboli
zistené žiadne nedostatky, pre ktoré tak, ako správne uviedol okresný súd, by bolo potrebné meniť
výchovné prostredie maloletého dieťaťa. Práve už vytvorenú stabilitu prostredia maloletého, ktorá

je dôležitá pre zdravý vývin maloletého dieťaťa, by striedavá osobná starostlivosť o maloletého
nerešpektovala najlepší záujem maloletého dieťaťa. Stabilita prostredia, a to nielen bývania s matkou
v I., ale aj školského prostredia, ako jedna zo zložiek záujmu maloletého dieťaťa v zmysle Čl. 5 Zákona
o rodine, by bola narušená striedavou osobnou starostlivosťou o maloleté dieťa, ktoré by pri výkonetejto formy starostlivosti muselo navštevovať 2 základné školy, každá so samostatným prístupom výučby
a požiadaviek na školskú prípravu. Zmena sociálneho prostredia v nových školských podmienkach by
nebola v záujme duševného, telesného a citového vývinu maloletého, stability vzťahových väzieb, ak je

maloletý „ukotvený“ v prostredí, v ktorom v súčasnosti býva s matkou, a to v I. a v podmienkach plnenia
povinnej školskej dochádzky na Súkromnej základnej škole v I..
Pokiaľ otec maloletého dieťaťa v odvolaní namietal, že nedostal v odôvodnení napadnutého rozsudku
odpoveď na to, že matka proti vôli otca vytrhla maloletého zo stabilného prostredia, v ktorom maloletý žil
od svojho narodenia, a to v meste K. L. a bola ignorovaná vôľa otca presťahovať sa bližšie k aktuálnemu

bydlisku matky, tak pre riadne odôvodnenie napadnutého rozsudku k výroku I/ sa nevyžaduje, aby bola
daná odpoveď na každý argument predostretý účastníkom konania v súdnom konaní, ale len na tie,
ktoré majú pre vec podstatný význam, k čomu zo strany okresného súdu v odôvodnení viažucom sa
k výroku I/ došlo. Okresný súd vecne správne prihliadol aj na vzdialenosť bydlísk rodičov maloletého
dieťaťa, a to I., J. K. L. a I., vzdialené 111 km, pri posudzovaní návrhu otca na zverenie maloletého do
striedavej osobnej starostlivosti.

OteckvýrokuI/ozverenímaloletéhodoosobnejstarostlivostimatkynamietal,žebysúhlasilsozverením
do osobnej starostlivosti matky, pretože rozsah styku navrhoval výslovne len z opatrnosti, ak by jeho
návrhu na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti nebolo vyhovené. Podľa obsahu
Zápisnice o pojednávaní pred okresným súdom zo dňa 12.05.2025 (č.l. 388 rub spisového materiálu),
právna zástupkyňa otca maloletého dieťaťa, okrem iného uviedla, že pre prípad zverenia dieťaťa do

výlučnej starostlivosti matky, otec navrhuje úpravu styku. Na tomto pojednávaní (č.l. 389 spisu) ďalej
právna zástupkyňa otca maloletého dieťaťa uviedla návrh úpravy styku otca s maloletým dieťaťom počas
prázdnin, t.j. nielen v rámci bežného režimu, ale aj počas prázdninového obdobia. Pokiaľ zo strany
otca, resp. jeho právnej zástupkyne sa predložila k navrhovanej forme striedavej osobnej starostlivosti
o maloletého alternatíva úpravy styku otca s maloletým, tak je nepochybné, že otec maloletého dieťaťa

mal úvahu o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky, a tým pripustil možnosť
rozhodnutia o takejto forme starostlivosti o maloletého, takže ani v tomto smere nebol relevantný
odvolací dôvod otca maloletého dieťaťa.

38.VecnesprávneokresnýsúdvoväzbekvýrokuI/ozverenímaloletéhodoosobnejstarostlivostimatky,

výrokom VI/ upravil styk otca s maloletým, podmienky ktorého podľa krajského súdu rešpektujú práva
otca maloletého dieťaťa, ktorý nie je preferenčným rodičom, aby sa podieľal na výchove maloletého
dieťaťa, na jeho starostlivosti, aby vykonával rodičovské práva a povinnosti, budoval s maloletým citový
vzťah a podieľal sa na samotnom vývine a vývoji maloletého svojim podielom, čo mu umožňuje rozsah
úpravy styku v zmysle výroku VI/ napadnutého rozsudku okresného súdu. Vecne správne okresný súd

pri úprave styku otca s maloletým prihliadol aj na jeho úpravu podľa neodkladného opatrenia, keď
sa s daným režimom zžili tak rodičia maloletého dieťaťa, ako aj maloletý a nenarúša to ani školské
povinnosti, voľnočasové aktivity, ktorým sa venuje maloletý, pokiaľ je otec oprávnený stretávať sa
s maloletým každý nepárny týždeň v kalendárnom roku od piatku od 16:00 hod. do nedele do 17:00
hod., s osobitnou úpravou styku počas prázdnin a sviatkov.

Krajský súd nezistil dôvod, aby odlišne v odvolacom konaní upravil podmienky realizácie styku otca
s maloletým dieťaťom, keď otec si bude dieťa preberať od matky v mieste jej bydliska a po ukončení
styku dieťa matke v mieste jej bydliska odovzdá, ak bežná úprava styku je každý nepárny týždeň
v kalendárnom roku od piatka od 16:00 hod. do nedele do 17:00 hod., čo rozhodne neprimerane nemôže
zaťažovať otca maloletého dieťaťa ani v osobnej, ani vo finančnej rovine. Ani v tomto smere krajský súd

nezistil nesprávnosť výroku VI/ a ani to, že by k tejto výrokovej časti nebolo dostatočné odôvodnenie, ak
vodseku13.stručnéavýstižnézáveryokresnéhosúdunepredstavujúnedostatokodôvodneniavzmysle
§ 220 ods. 2 CSP.

39.DostatočnézdôvodnenienapadnutéhorozsudkusaviažeajkvýrokomVII/,VIII/,ktorériešianezhodu

rodičov o podstatnej veci súvisiacej s výkonom rodičovských práv a povinností, a to v plnení si povinnej
školskej dochádzky maloletým a výbere školy, na ktorej si bude plniť túto povinnú školskú dochádzku.
Autoritatívnym rozhodnutím okresného súdu v zmysle § 35 Zákona o rodine výrokmi VII/, VIII/, ku ktorým
sa vzťahuje odôvodnenie v odseku 14. napadnutého rozsudku, pri zamietnutí návrhu otca maloletého
dieťaťa na nahradenie súhlasu matky na prijatie dieťaťa na vzdelávanie v Súkromnej základnej škole v K.

L., vyhovel návrhu matky na nahradenie súhlasu otca na zápis maloletého dieťaťa na povinnú školskú
dochádzku, vzdelávanie na Súkromnej základnej škole v I.. Pri tejto nezhode rodičov okresný súd vecne
správne prihliadol na samotný záujem, potreby maloletého dieťaťa, ktorý Základnú školu v I. navštevuje,
je v 2. ročníku, je v tejto základnej škole zastabilizovaný, s vytvorením si už aj sociálnych väzieb a naviacbýva s matkou v I., ktorej je podľa výroku I/ zverený do osobnej starostlivosti, a preto je namieste, aby
si plnil povinnú školskú dochádzku na Súkromnej základnej škole v I..

40.Krajskýsúdztituluvecnejsprávnostiadostatočnostiodôvodnenianapadnutéhorozsudkuokresného
súdu vo výrokoch I/ o zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky, s oprávnením obidvoch
rodičov maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok, VI/ o úprave styku otca s maloletým, VII/
a VIII/ o autoritatívnom rozhodnutí okresným súdom pri nezhode rodičov týkajúcej sa podstatnej otázky
s plnením si povinnej školskej dochádzky maloletého, v týchto výrokových častiach rozsudok okresného

súdu potvrdil za aplikácie § 387 ods. 1 CSP.

41. Po posúdení odvolacích dôvodov otca maloletého dieťaťa do výrokov II/, III/, IV/ a v súvisiacich
výrokoch VI/, IX/ bol krajský súd názoru, že v týchto výrokových častiach bolo nevyhnutné rozsudok
okresného súdu zrušiť a vec mu v tejto časti vrátiť na ďalšie konanie, dokazovanie a rozhodnutie za
aplikácie ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP a v spojení s ust. § 391 ods. 1 CSP, pretože vzhľadom na nižšie

uvedené závery, absenciu odôvodnenia napadnutého rozsudku viažuceho sa k uvedeným výrokovým
častiam, prípadne nie riadneho odôvodnenia v zmysle ust. § 220 ods. 2 CSP a potrebného rozsahu
vykonania dokazovania, nebolo možné tento nedostatok napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

42. Okresný súd meritórnym rozhodnutím, a to výrokom II/ určil vyživovaciu povinnosť otcovi maloletého

tak,žejepovinnýprispievaťnajehovýživusumou550,-Eurmesačnevždydokaždého15.dňavmesiaci
vopred na mesiac, na ktorý sa platí výživné, do rúk matky maloletého dieťaťa, počnúc dňom 24.04.2024.
Výrokom III/ uložil otcovi maloletého dieťaťa povinnosť zameškané výživné vo výške 8.200,- Eur zaplatiť
do rúk matky maloletého do troch dní od právoplatnosti rozsudku a výrokom IV/ uložil otcovi maloletého
dieťaťa povinnosť prispievať na tvorbu úspor maloletého sumou 150,- Eur mesačne. Súvisiacim výrokom

V/ v prevyšujúcej časti zamietol návrh matky dieťaťa na určenie výživného. K týmto výrokovým častiam
okresný súd v odsekoch 9., 10., 11. odôvodnenia napadnutého rozsudku poukázal na pomery matky
maloletého dieťaťa, na vyjadrenia otca maloletého dieťaťa a deklarovanie príjmu z jeho strany a na
základe vyjadrení otca maloletého dieťaťa vyhodnocoval jeho zvolené postupy, keď na základe zmlúv
o prevode obchodného podielu previedol svoj obchodný podiel v obchodných spoločnostiach Rule

Holding, s. r. o., IČO: 53 110 064, RuLe Trade, s.r.o., IČO: 50 181 858, Security 7, s .r. o., IČO:
55 192 726, VARO holding, s. r. o., IČO: 47 429 178, v ktorých otec maloletého dieťaťa vykonával
podnikateľskú činnosť, a ktoré podľa výsledkov vykonaného dokazovania k dátumu rozhodnutia
napadnutým rozsudkom okresného súdu boli obchodnými spoločnosťami prosperujúcimi, dosahujúcimi
zisk, vlastniacimi majetok vysokej hodnoty. Zo strany otca maloletého dieťaťa nebolo preukázané, že

by sa z dôležitého dôvodu vzdal svojej majetkovej účasti v týchto obchodných spoločnostiach, a preto
bolo potrebné pri schopnostiach a možnostiach, majetkových pomeroch otca maloletého dieťaťa ako
povinného z výživného k uvedenému nielen prihliadnuť za aplikácie § 75 ods. 1 Zákona o rodine,
čo uskutočnil okresný súd, ale súčasne vyjadriť hodnotu majetkového prospechu, ktorého sa otec
maloletého dieťaťa vzdal prevodom obchodných podielov na základe zmlúv v jednotlivých obchodných

spoločnostiach, ako jednej zložky majetkových pomerov na strane otca maloletého dieťaťa, k čomu pred
okresným súdom nedošlo.

43. Do vyjadrenia schopností, možností, majetkových pomerov povinného – otca maloletého dieťaťa
bolo nevyhnutné mať preukázané všetky jeho príjmy, výdavky, príjem, ktorý môže dosahovať vzhľadom

k svojim schopnostiam, vzdelaniu, pracovným, hlavne podnikateľským zručnostiam, a to nielen pre
aplikáciu ust. § 62 ods. 2, § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení vyživovacej povinnosti otca maloletého,
ale aj pri rozhodovaní súdu, ak sa zistia majetkové pomery povinného rodiča – otca maloletého dieťaťa,
na aplikáciu ust. § 63 ods. 3 Zákona o rodine, použitie ktorého ustanovenia absentuje v odôvodnení
napadnutého rozsudku okresného súdu, a tým aj odôvodnenie k výroku IV/ rozsudku okresného súdu,

ktorýmbolaotcovimaloletéhodieťaťauloženápovinnosťprispievaťnatvorbuúsporsumou 150,-Eur.

44. V novom konaní, pokiaľ okresný súd na základe doplneného dokazovania bude mať za to, že
sú dané zákonné podmienky podľa § 63 ods. 3 Zákona o rodine, tak svoje rozhodnutie v tomto
smere riadne zdôvodní, za stavu vyjadrenia majetkových pomerov otca maloletého dieťaťa ako

povinného rodiča, t.j. súd preskúmava majetkovú situáciu povinného komplexne zo všetkých zákonných
hľadísk, majetkové pomery následne vyhodnotí a vyjadrí, či sú také, že okrem zabezpečenia všetkých
bežných potrieb dieťaťa v rozsahu, ktorým sa podieľa na životnej úrovni rodičov, majetková situácia
na strane otca ako povinného z výživného umožňuje aj tvorbu úspor. Ustanovenie § 63 ods. 3Zákona o rodine predstavuje výnimku zo zásady spotrebného charakteru výživného. Inými slovami
vyjadrené, zákonná úprava v ust. § 63 ods. 3 Zákona o rodine umožňuje súdu zaviazať povinného
rodiča k tvorbe úspor, a to v rozsahu, v akom mu to jeho majetkové pomery dovoľujú, čím je zároveň

prelomená zásada spotrebného charakteru výživného. Aplikácia ust. § 63 ods. 3 Zákona o rodine
v odôvodnení napadnutého rozsudku okresného súdu absentovala, ako aj odôvodnenie k výroku IV/
o povinnosti otca prispievať na tvorbu úspor maloletého sumou 150,- Eur mesačne, preto následne
nebolo možné podrobiť prieskumu odvolacieho súdu rozsudok okresného súdu vo výrokovej časti IV/,
ak neboli vyjadrené v zákonne požadovanom rozsahu skutkové zistenia okresným súdom na základe

výsledkov dokazovania, právne zhodnotenie zisteného skutkového stavu. Pre aplikáciu ust. § 63 ods.
3 Zákona o rodine sa vyžaduje komplexné zistenie majetkových pomerov povinného, t.j. podmienkou
takéhoto rozhodnutia je kvalifikované zistenie majetkových pomerov povinného. Tak, ako bolo uvedené
v odôvodnení vyššie, súd preskúmava majetkovú situáciu povinného komplexne zo všetkých zákonných
hľadísk, a ak dospeje k záveru, že tieto majetkové pomery sú také, že okrem zabezpečenia všetkých
bežných potrieb dieťaťa v rozsahu, ktorým sa podieľa na životnej úrovni rodičov, majetková situácia

umožňuje tvorbu úspor, určí výšku výživného s prihliadnutím na tento záver.

45.Krajskýsúdpovažujezapotrebnédodať,žepreaplikáciuust.§63ods.3Zákonaorodinejepotrebné
mať preukázané nielen nadštandardné pomery rodiča, ktoré umožňujú aj tvorbu úspor nad rámec
bežného výživného, ale aj existenciu odôvodnených potrieb dieťaťa, vyžadujúcich si určenie takéhoto

výživného. Hoci zákonná úprava pri aplikácii ust. § 63 ods. 3 Zákona o rodine upustila od výpočtu potrieb,
je pre aplikáciu ust. § 63 ods. 3 Zákona o rodine potrebné vyjadriť odôvodnené potreby, na ktoré má
slúžiť tvorba úspor, príkladmo štúdium, príprava na budúce povolanie, zabezpečenie budúceho bývania,
poistenie, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti o dieťa v prípade určitých zdravotných komplikácií
alebo iné osobitné výdavky presahujúce bežnú spotrebu dieťaťa, ak výživné určené na tvorbu úspor sa

poskytuje nad rámec aktuálnych mesačných potrieb dieťaťa. Dôraz však ust. § 63 ods. 3 Zákona o rodine
kladie na kvalifikované zistenie majetkových pomerov povinného rodiča, v danej veci otca maloletého
dieťaťa, s vyhodnotením, že sú takého charakteru, že dávajú priestor aj na tvorbu úspor pre potreby
maloletého.

46. Výrokom II/ napadnutého rozsudku okresný súd určil vyživovaciu povinnosť otca sumou 550,-
Eur mesačne, počnúc dňom 24.04.2024. Krajský súd na základe odvolacích dôvodov otca maloletého
dieťaťa a odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu viažuceho sa k výroku II/ má za to, že
v požadovanom a potrebnom rozsahu nebolo vykonané dokazovanie, čo sa následne premietlo aj do
nedostatočnosti odôvodnenia napadnutého rozsudku, čo malo za následok, ako pri výroku IV/ o tvorbe

úsporvprospechmaloletého,nedostatokspôsobiléhopredmetuposudzovania,atorozsudoksúduprvej
inštancie s náležitosťami podľa § 220 ods. 2 CSP.

47. Je zrejmý rozdiel medzi bežným výživným (§ 62 Zákona o rodine) a výživným na tvorbu úspor (§
63 ods. 3 Zákona o rodine). Zmyslom a účelom bežného výživného poskytovaného rodičom na základe

povinnosti určenej ust. § 62 Zákona o rodine je pokrytie všetkých aktuálnych mesačných potrieb dieťaťa,
preto súd určuje bežné výživné v takej výške, ktorá bude zodpovedať preukázateľným mesačným
výdavkom potrebným na uspokojenie potrieb dieťaťa, t.j. ide o vyjadrenie tzv. spotrebného charakteru
bežného výživného. Výživné určené na tvorbu úspor sa poskytuje nad rámec aktuálnych mesačných
potrieb dieťaťa a má slúžiť na vytváranie peňažnej úspory určenej na budúce, ešte neexistujúce výdavky

dieťaťa.

48. Podstatou odvolacej argumentácie otca maloletého dieťaťa boli námietky o nedostatočnom
skutkovom zistení a právnom posúdení veci, ak neboli ustálené odôvodnené potreby maloletého dieťaťa
a výška výživného určená okresným súdom podľa výroku II/ v sume 550,- Eur podľa otca maloletého

nezodpovedá mesačným výdavkom potrebným na uspokojenie potrieb maloletého, ktoré neboli v konaní
dokazované a následne okresným súdom ustálené.
Otecmaloletéhodieťaťanamietal,žematkanepredložiladostatočnédokladyovýdavkochnadieťaasúd
sa touto otázkou nezaoberal, pokiaľ žiadal, aby matka preukázala výdavky na maloleté dieťa.

49. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresného súdu nie je uvedené dokazovanie o mesačných
výdavkoch maloletého dieťaťa, tieto nie sú ustálené. Absentuje vykonanie dokazovania a následne
v napadnutom rozsudku nie sú vyjadrené skutkové závery okresným súdom, z akej sumy výdavkov
maloletého dieťaťa (odôvodnených potrieb oprávneného) sa v danej veci vychádzalo. Vyjadrenieodôvodnených výdavkov maloletého dieťaťa je nevyhnutné pre rozhodnutie o výške vyživovacej
povinnosti otca a do budúcna pri zmene pomerov takýto údaj je nevyhnutný na porovnanie stavu v čase
pôvodného rozhodnutia s neskoršími okolnosťami, za účelom posúdenia toho, či sa zmenili okolnosti,

ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného. Z napadnutého rozsudku okresného súdu nebolo zistiteľné,
z akej sumy výdavkov maloletého dieťaťa sa vychádzalo.

50. K výroku III/ o povinnosti otca zaplatiť zameškané výživné v sume 8.200,- Eur do troch dní od
právoplatnosti rozsudku, otec maloletého dieťaťa namietal nezohľadnenie plnení, ktoré poskytol na

výživu maloletého dieťaťa, čo dokladoval aj v štádiu odvolacieho konania listinnými dôkazmi.

51. Krajský súd má za to, že pokiaľ okresný súd výrokom III/ rozhodol o povinnosti otca maloletého
dieťaťa zaplatiť zameškané výživné v sume 8.200,- Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku, tak
okrem zohľadnenia plnení zo strany otca maloletého neodôvodnil pri sume zameškaného výživného
8.200,- Eur majetkovú spôsobilosť otca maloletého na jeho zaplatenie v paričnej lehote, t.j. do troch dní

od právoplatnosti rozsudku.

52. Na základe vyššie uvedených zhodnotení a záverov bol rozsudok okresného súdu v napadnutých
výrokoch II/, III/, IV/ v spojení so súvisiacimi výrokmi V/ a IX/ (trovy prvoinštančného konania) v tejto časti
zrušený a vec vrátená okresnému súdu na ďalšie konanie pre nevykonanie dokazovania v potrebnom

rozsahu, ktoré by dávalo základ pre výroky II/, III/, IV/ rozsudku okresného súdu o vyživovacej povinnosti
otca, povinnosti prispievať na tvorbu úspor maloletého a o zaplatení zameškaného výživného a pre
nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku k uvedeným výrokovým častiam.

53. Okresný súd po vrátení veci vykoná dokazovanie nevyhnutné pre rozhodnutie o výške vyživovacej

povinnosti otca, prípadnej povinnosti prispievať na tvorbu úspor maloletého, v novom konaní prihliadne
aj na odvolacie dôvody otca maloletého, jeho návrh na doplnenie dokazovania.

54. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania vyjadrí sumu odôvodnených potrieb,
výdavkov maloletého, objektivizáciu príjmov otca maloletého ako povinného rodiča, kvalifikované

zistenie jeho majetkových pomerov ako povinného, s ustálením aj možnosti príjmu na jeho strane
v zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine, a to vo väzbe k zvolenému postupu otca maloletého uzavrieť
zmluvy o prevode obchodných podielov v spoločnostiach, v ktorých vykonával podnikateľskú činnosť
a pri rozlíšení charakteru bežného výživného a výživného na tvorbu úspor rozhodne tak, aby jeho
skutkové a právne závery boli spôsobilé na posudzovanie odvolacím súdom v prípade opätovne

vyvolaného odvolacieho konania, s náležitosťami rozsudku vyžadovanými ust. § 220 ods. 2 CSP.

55. Okresný súd v ďalšom konaní sústredí dokazovanie na zisťovanie skutočností majúcich zásadný
význam pre určenie rozsahu vyživovacej povinnosti otca, zistením odôvodnených potrieb maloletého
dieťaťa, zistí majetkové a osobné pomery rodičov, skutočný príjem rodičov, možnosti príjmu u otca

maloletého, výšku odôvodnených výdavkov, ich životnú úroveň, pretože pokiaľ to životná úroveň rodičov
dovoľuje, za odôvodnené potreby maloletého dieťaťa je potrebné považovať okrem bežných výdavkov
i potreby súvisiace s celkovým rozvojom jeho osobnosti, t.j. náklady na voľnočasové aktivity, kultúrne
vyžitie, športové aktivity a podobne.
Až po doplnení dokazovania súd prvej inštancie vo veci opätovne rozhodne, ktoré rozhodnutie aj

náležite odôvodní (§ 220 ods. 2 CSP) tak, aby právne závery, ku ktorým dospeje mali oporu vo
vykonanom dokazovaní, a aby úvahy okresného súdu k týmto záverom vedúce boli logické, presvedčivé
a zrozumiteľné.

56. Podľa ust. § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie

a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

57. Podľa ust. § 396 ods. 3 CSP v novom konaní okresný súd rozhodne aj o trovách daného odvolacieho
konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné
podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie dovolania.

Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade
uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto
vada.

Podľa § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne

posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.Podľa § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred
súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa§434CSPdovolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodaniedovolania.

Podľa § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.