Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, February 27, 2026

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 8Stk/14/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0823106432
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anita Filová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2026:0823106432.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anity

Filovej (sudkyňa spravodajkyňa), zo sudkyne Mgr. Kristíny Babiakovej a zo sudcu JUDr. Rastislava
Dlugoša, PhD., vo veci žalobcu: T. P., nar. XX. B. XXXX, bytom J. L. XXX/XX, XXX XX W. B. T.,
právne zastúpený: JUDr. Lenka Špiriaková, PhD., advokátka, so sídlom J. Milca 11, 010 01 Žilina,
IČO: 50 879 324, proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, so sídlom
Vysokoškolákov 8556/33B, 010 08 Žilina, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. OU-ZA-OOP-2023/047033-002 z 28. septembra 2023, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku
Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. 2S/52/2023-102 zo 14. mája 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta.
II. Účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie pred orgánmi verejnej správy
1. Okresný úrad Žilina, odbor všeobecnej vnútornej správy (ďalej ako „prvostupňový správny orgán“)
na základe Správy o výsledku objasňovania priestupku z OO PZ Kysucké Nové Mesto, č.: ORP-P-11/
OPP-KNM-2023 začal voči podozrivým: T. P. (ďalej len „žalobca“) a N.. L. L., spoločné konanie vo
veci podozrenia zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm.
d) zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon o

priestupkoch“). Konanie vo veci podozrivého N.. L. L. bolo odložené podľa § 66 ods. 2 písm. a) zákona
o priestupkoch.
2. Rozhodnutím č. OU-ZA-OVVS2-2023/021786-007 z 26. júla 2023 (ďalej len „prvostupňové
rozhodnutie“)bolžalobcauznanýzavinnéhozospáchaniapriestupkuprotiobčianskemuspolunažívaniu
podľa § 49 písm. d) zákona o priestupku na tom skutkovom základe, že dňa 29. decembra 2022 v
čase okolo 15.00 hod., na ul. I., v W., na spoločnej chodbe bytového domu mal vulgárne vynadať T. O.,
nar. XXXX, že je kurva. Žalobcovi bola za tento priestupok uložená sankcia podľa § 11 ods. 1 písm. a)

zákona o priestupkoch v nadväznosti na ustanovenia § 12 ods. 1 a § 49 ods. 2 zákona o priestupkoch -
pokarhanie. Zároveň mu podľa ustanovenia § 79 ods. 1 zákona o priestupkoch bola uložená povinnosť
- uhradiť trovy spojené s prejednaním priestupku.
3.Žalovanýrozhodnutímč.OU-ZA-OOP-2023/047033-002z28.septembra2023(ďalejlen„rozhodnutie
žalovaného“ alebo „napadnuté rozhodnutie“) potvrdil prvostupňové rozhodnutie a?zamietol odvolanie
žalobcu.Žalovanýskonštatoval,žeprvostupňovýsprávnyorgánpreukázalvinužalobcuprostredníctvom
svedkov, T. O. a O. K., ktorí vypovedali, že žalobca verbálne napadol T. O.. O. K. počul vulgarizmy „stará

piča, kurva“, T. O. počula „kurva, nech ide do piče“, pričom sa zhodli na zásadnej okolnosti skutku, a to,
že žalobca vulgárne napadol T. O.. Vo výpovediach týchto dvoch svedkov sa vyskytli určité rozpory (stará
piča - nech ide do piče), avšak žalovaný tieto rozpory nepovažoval za výrazné, nakoľko je prakticky
nemožné, aby si dvaja svedkovia spomenuli dopodrobna na každý detail skutku, keďže od spáchaniaskutku uplynula istá doba. Prvostupňový správny orgán podľa žalovaného postupoval zákonne aj pri
určovaní sankcie žalobcovi, ktorému uložil najnižšiu možnú sankciu - pokarhanie, kedy bolo prihliadnuté
na menej závažné previnenie z jeho strany.

II. Konanie pred správnym súdom

4. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca správnu žalobu na Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej
len „správny súd“), navrhujúc, aby správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové

rozhodnutie. Súčasne si uplatnil nárok na náhradu trov konania. V správnej žalobe namietal, že
rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a zistenie skutkového stavu
nebolo dostačujúce pre riadne posúdenie veci.
5. Žalobca poukázal na rozpory vo výpovediach svedkov T. O. a O. K., z ktorých vyplýva, že svedkovia
mali na ústnom pojednávaní pred prvostupňovým správnym orgánom, dňa 25. mája 2023 svoje
svedecké výpovede ešte doplniť v časti tvrdení týkajúcich sa vulgárnych nadávok, ktoré neuviedli pri

objasňovaní priestupku pred políciou. Napriek vytýkaným zjavným rozporom v skutkových zisteniach
prvostupňový správny orgán ale konštatoval, že výpovede svedkov boli konzistentné, logické a v
podstatných bodoch sa po dôkaznej stránke podporovali.
6. Namietal, že žalovaný len na základe vlastnej úvahy extrahoval jednu jedinú zhodnú nadávku, ktorú
mal žalobca uviesť na adresu pani O. a za vynesenie tejto ho uznal vinným, pričom ostatné nadávky

preukázané neboli. Ak teda neboli bez pochybnosti ustálené konkrétne nadávky, ktoré mal žalobca voči
pani O. použiť, nemohol byť na tomto základe uznaný za vinného.
7. Svedkovia O. a K. sa podľa žalobcu nezhodli v tom, čo sa malo diať na strane žalobcu potom,
ako mal pani O. vulgárne nadávať, kedy mal žalobca úmyselným skákaním rozbiť dlaždice. Zo
svedeckej výpovede O. nevyplýva, žeby uviedla, že videla žalobcu, ako podľa slov svedka K. skáče po

dlažbe. Navyše z výpovedí svedkov nevyplynulo, koľko dlaždíc mal žalobca skutočne rozbiť. Zhodnosť
svedeckých výpovedí bolo podľa žalobcu potrebné hodnotiť komplexne, nielen v časti vulgárnych
nadávok, ale aj v časti konania žalobcu počas priestupku. Len takáto zhodnosť svedeckých výpovedí sa
môže stať dôveryhodným usvedčujúcim dôkazom. Pri existencii rozporov vo svedeckých výpovediach
O. a K. tak orgány verejnej správy nemohli spoľahlivo ustáliť skutkový stav, naplniť koncept materiálnej

pravdy a ani dôjsť k záveru, že boli splnené všetky znaky skutkovej podstaty priestupku podľa § 49 ods.
1 písm. d) zákona o priestupkoch. Prvostupňový správny orgán síce vykonal potrebné dokazovanie,
ale na jeho základe dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu konania žalobcu a nesprávne ustálil
skutkový stav veci, t. j. porušil ustanovenia § 3 ods. 5, § 32 ods. 1, § 46 a § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967
Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“).

8. Podľa žalobcu žalovaný pochybil, keď sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nezaoberal
námietkou uplatnenou už v rámci konania pred prvostupňovým správnym orgánom, konkrétne,
že sa prvostupňový správny orgán odmietol zaoberať jeho vyjadreniami ku okolnostiam vzniku
celého konfliktu. Opakované volanie mestskej polície pre rušenie nočného kľudu, upozorňovanie
na znečisťovanie priestoru blatom pred dverami do bytu žalobcu zo strany svedka K. preukazujú

značné narušenie vzťahov medzi svedkom K. a žalobcom. Orgány verejnej správy tak podľa žalobcu
nepostupovali dôsledne a nevykonali relevantné dôkazy v záujme náležitého ozrejmenia skutkového
stavu veci. Žalovaný pri svojom rozhodovaní prakticky iba prevzal vyhodnotenie dôkazov zo strany
prvostupňového správneho orgánu a zistený skutkový stav bez prihliadnutia a vysporiadania sa s
tvrdeniami žalobcu.

9. Žalobca ďalej namietal, že prvostupňový správny orgán nesprávne zhodnotil svedecké výpovede
svedkov K. a O., keď k nim pristúpil extrakčne a selektívne a nehodnotil ich logicky a objektívne.
Výsledkom potom podľa neho boli rozpory vo svedeckých výpovediach, nelogické zistenia, hypotetické
a tendenčné závery. Tiež boli podľa žalobcu porušené jeho práva a nebolo mu dovolené vyjadriť sa pred
prvostupňovým správnym orgánom ku všetkým skutočnostiam.

10. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že považuje svoje skutkové i právne závery v
preskúmavanej veci za správne a súladné so zákonom. Zo spisového materiálu a zo zabezpečených
dôkazov podľa neho vyplýva, že vina žalobcu bola preukázaná bez pochybností, keďže vypovedajúci
svedkovia O. a K. sa zhodli na verbálnom útoku na T. O. so slovami, že je „kurva“. Námietky
žalobcu, uplatnené v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, nepreukazovali rozporuplnosť

a nedôveryhodnosť týchto svedeckých výpovedí. Žalovaný sa stotožnil s právnym názorom
prvostupňového správneho orgánu, nakoľko ním vykonané dokazovanie dostatočne preukázalo, že
žalobca sa dopustil skutku tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia a preto
navrhol, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.11. Správny súd rozsudkom sp. zn. 2S/52/2023-102 zo 14. mája 2025 (ďalej len „napadnutý rozsudok“)
postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „SSP“) správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol, stotožniac sa so záverom konajúcich orgánov

verejnej správy, že predmetný skutok žalobcu predstavuje iné hrubé správanie narušujúce pokojné
občianske spolunažívanie.
12. Správny súd skúmal, či vykonané dôkazy, z ktorých konajúce orgány verejnej správy vychádzali,
nie sú pochybné a či logicky odôvodňujú skutkový záver, ku ktorému dospeli. Za nesporné považoval,
že 29. decembra 2022 sa v bytovom dome na ul. I., v W., na spoločnej chodbe bytového domu

v čase okolo 15:00 hod. stretli žalobca (subjekt priestupku, deliktuálne spôsobilá fyzická osoba) so
svedkami O. a K., pričom z výpovedí svedkov vyplýva, že žalobca úmyselne (subjektívna stránka)
vulgárnym spôsobom verbálne napadol svedkyňu O. slovom „kurva“, čím porušil zákonom chránený
spoločenský vzťah (objekt), občianske spolunažívanie. Konaním žalobcu bolo verbálne napadnutie
svedkyne T. O., a to viedlo k narušeniu občianskeho spolunažívania iným hrubým správaním. Teda
bol preukázaný aj kauzálny nexus medzi konaním žalobcu a jeho následkom v podobe narušenia

občianskeho spolunažívania (objektívna stránka). Na základe uvedených skutočností správny súd
konštatoval splnenie všetkých obligatórnych znakov priestupku v zmysle § 49 ods. 1 písm. d) zákona
o priestupkoch.
13. Správny súd k namietaným rozporom vo výpovediach svedkov O. a K. uviedol, že i) konajúce orgány
verejnej správy uvedené skutočnosti zobrali do úvahy, a práve vzhľadom k tomu, že tieto vyjadrenia

svedkovia neuviedli pred políciou, ale až v konaní pred prvostupňovým správnym orgánom, pričom
každézvyjadreníuviedolvždylenjedenzosvedkovavinomznení,ahocisatamvyskytovalvulgarizmus
„piča“ a aj vulgarizmus „vyjebaná“, neboli tieto vulgarizmy zahrnuté do výrokov rozhodnutí, pričom
ii) v odôvodnení sa s nimi konajúce orgány verejnej správy vysporiadali tak, že časť protiprávneho
konania žalobcu („vyjebaná“, „piča“), nebola práve pre rozdielnosti jednoznačne preukázaná. Správny

súd zdôraznil, že v celom kontexte sa výpovede svedkov O. a K. potvrdzovali, neboli v nich zásadné
odlišnosti a preukazovali jeden ucelený kontext priebehu celého incidentu, a preto použitie vulgarizmov
v inej forme považoval za irelevantné.
14. Námietky žalobcu ohľadom rozporov vo svedeckých výpovediach, týkajúce sa poškodzovania
cudziehomajetku(rozbíjaniedlaždíc),považovalsprávnysúdzairelevantné,keďžetietobolipredmetom

samostatného konania a rozhodnutia, ktoré správny súd v predmetnom konaní nie je oprávnený
preskúmavať.
15. Správny súd vyhodnotil námietku žalobcu o nedôveryhodnosti svedeckej výpovede K. pre zlé
vzťahy za irelevantnú, keďže i) rozhodnutia neboli založené výlučne na svedeckej výpovedi K., ale aj
na svedeckej výpovedi O., ktoré sa v podstatných okolnostiach zhodovali a vytvorili ucelený obraz o

priebehu incidentu, pričom ii) ani z administratívneho spisu nevyplýva, a ani žalobca nijakým spôsobom
nepreukázal, že by tieto svedecké výpovede neboli pravdivé.
16. Na základe vyššie uvedených skutočností dospel správny súd k záveru, že žalovaný ako aj
prvostupňový správny orgán riadne a nepochybne zistili skutkový stav veci a správne aplikovali
relevantnú právnu úpravu, pričom pri ukladaní sankcie nevybočili z medzí a hľadísk zákona, keď

žalobcovi uložili najmiernejšiu sankciu - pokarhanie a túto sankciu dostatočne odôvodnili.
III. Kasačná sťažnosť, stanovisko účastníkov
17. Proti napadnutému rozsudku podal žalobca (ďalej len „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť, ktorú
odôvodnil s poukazom na § 440 ods. 1 písm. g) a f) SSP a navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok
správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

18. V kasačnej sťažnosti sťažovateľ namietal, že v rozpore so zásadou zisťovania skutkového stavu bez
dôvodných pochybností obsiahnutou v § 2 ods. 10 Trestného poriadku a zásadou materiálnej pravdy
podľa § 3 ods. 5 správneho poriadku, mu nebolo pred prvostupňovým správnym orgánom dovolené
vyjadriť sa ku všetkým okolnostiam vzniku konfliktu. Prvostupňový správny orgán sa odmietol zaoberať
jeho námietkou, že sa svedok K. so svedkyňou O. na schodoch bytového domu dohovárali ako má

svedkyňa O. proti obvinenému krivo svedčiť. V tejto súvislosti poukázal na sťažnosti nachádzajúce
sa v administratívnom spise, ktoré podľa sťažovateľa preukazovali narušené vzťahy medzi ním a
svedkom K. a ktoré mohli mať vplyv na objektivitu a hodnovernosť svedeckej výpovede. Žalovaný sa
podľa sťažovateľa s touto námietkou nevysporiadal. Sťažovateľ ďalej namietal nesprávnosť postupu
správneho súdu, ktorý sa v odôvodnení obmedzil iba na konštatovanie, že sťažovateľ nepreukázal

nepravdivosť svedeckých výpovedí a odmietol jeho námietku ako irelevantnú.
19. Sťažovateľ ďalej namietal, že správny súd postupoval v rozpore so zásadou materiálnej pravdy a
v rozpore s ustanovením § 2 ods. 4 Trestného poriadku, keď mu vytkol, že nepreukázal nepravdivosť
svedeckých výpovedí, hoci nikto nie je povinný dokazovať svoju nevinu. Navyše v rozpore skonštatovaním správneho súdu sťažovateľ opakovane preukazoval dôvody nehodnovernosti svedka K.
(predkladal dôkazy, navrhoval ich vykonanie).
20. Správny súd podľa sťažovateľa v rozpore s § 195 písm. c) SSP nepreskúmal, či prvostupňový

správny orgán podrobne zdôvodnil, prečo nevyhovel návrhu sťažovateľa na vykonanie dôkazu a
následne, či nevykonanie navrhovaného dôkazu (preukazujúceho pomer svedka K. ku sťažovateľovi)
mohlo mať za následok nedostatočné zistenie skutkového stavu.
21. Sťažovateľ poukázal na skutočnosť, že priestupkové konanie účelovo inicioval svedok K., napriek
tomu, že obeťou priestupku mala byť svedkyňa O.. Uvedené podľa sťažovateľa preukazuje jeho motív

a nedôveryhodnosť svedka K., ktorý zo spáchania priestupku obvinil aj spoluvlastníka bytu sťažovateľa
N.. L..
22. Rozpory vo výpovediach svedkov a sťažovateľa mali byť podľa sťažovateľa vyhodnotené aj bez
preskúmavania hodnovernosti svedka K. v zmysle zásady in dubio pre reo v prospech sťažovateľa z
priestupku.
23. Sťažovateľ poukázal na rozhodnutie č. OU-ZA-OVVS2-2024/031673-030 zo dňa 25. októbra 2024,

ktorým bolo zastavené konanie o priestupku vo veci poškodenia dlaždice, a to pre neodstrániteľné
pochybnosti o skutkovej otázke. Správny súd podľa sťažovateľa nedostatočne zistil skutkový stav, keď
jeho žiadosť o pripojenie spisu a zápisnice z prejednania priestupku týkajúceho sa údajného poškodenia
dlaždice nevykonal ako dôkaz s odôvodnením, že uvedené skutočnosti boli predmetom samostatného
konania.

24. Sťažovateľ dňa 28. júla 2025 doručil doplnenie kasačnej sťažnosti, v ktorej opätovne zopakoval
uplatnené kasačné námietky a ďalej namietal, že žalovaný porušil jeho práva tiež tým, že v rozpore s
§ 73 ods. 2 zákona o priestupkoch a § 33 ods. 2 správneho poriadku mu nedal možnosť, aby sa pred
vydaním rozhodnutia mohol vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho
doplnenie. S ohľadom na namietané porušenia sťažovateľ namietal, že konajúce orgány verejnej správy

a rovnako aj správny súd porušili základné zásady správneho konania a znemožnili mu uskutočňovať
jemu patriace procesné práva, pričom nešlo o izolovanú vadu. Ich postup preto podľa sťažovateľa porušil
jeho práva na spravodlivý proces, konkrétne na spravodlivé prejednanie veci, čím bol naplnený dôvod
kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP. Podľa sťažovateľa tvrdenie, že správny súd vykonal
prieskum aj v rozsahu ustanovenom podľa § 195 SSP nezodpovedá skutočnosti a v tejto súvislosti

namietal naplnenie kasačného dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP.
25. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.
IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom
26. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že
kasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je

prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu spolu s konaním, ktoré
predchádzalo jeho vydaniu a dospel k názoru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.
27. Spornými otázkami, k zodpovedaniu ktorých bol kasačný súd sťažovateľom vyzvaný bolo, či (i)
konajúce orgány verejnej správy dostatočne zistili skutkový stav veci a s tým súvisiace otázky, či (ii)
nevykonaniesťažovateľomnavrhovanýchdôkazovohľadomokolnostívznikukonfliktumaloalebomohlo

mať vplyv na náležité zistenie skutkového stavu veci a či (iii) v konaní pred orgánmi verejnej správy boli
porušené procesné práva sťažovateľa.
28. Kasačný súd mal výrokom prvostupňového rozhodnutia preukázané, že sťažovateľ bol uznaný
vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o
priestupkoch, ktorého sa mal dopustiť tým, že úmyselne narušil občianske spolunažívanie iným hrubým

správaním, keď dňa 29. decembra 2022 v čase okolo 15,00 hod., na ul. I., v W., na spoločnej chodbe
bytovéhodomu,vulgárnevynadalT.O.,narodenejvrokuXXXX (t.j.jednásaoosobuvyššiehoveku,ato
s poukazom na § 127 ods. 3 Trestného zákona), že je „kurva“. Za uvedený priestupok bola sťažovateľovi
uložená sankcia - pokarhanie.
29. Priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch

sa dopustí ten, kto úmyselne naruší občianske spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví, drobným
ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým
správaním. Z formulácie skutkovej podstaty tohto priestupku vyplýva, že za hrubé správanie majúce
schopnosť narušiť občianske spolunažívanie sa považuje vyhrážanie ujmu na zdraví, úmyselné drobné
ublíženie na zdraví, nepravdivé obvinenie z priestupku, schválnosti a prípadné ďalšie konania, ktoré

sú svojou intenzitou a dopadmi kvalifikované obdobným spôsobom narušiť občianske spolunažívanie
(SPIŠIAKOVÁ, H.: Zákon o priestupkoch. Komentár, Bratislava : Wolters Kluwer s.r.o., 2015, str. 305).
30. Zákon o priestupkoch prostredníctvom ustanovenia § 49 ods. 1 písm. d) chráni hodnotu občianskeho
spolunažívania vo vnímaní ochrany pokojného spolužitia. Toto pokojné spolunažívanie chráni predúmyselnými a?cielenými zásahmi - pred vyvolávaním strachu o?zdravie (vyhrážanie sa?ujmou na
zdraví), pred zásahmi do zdravia (drobným ublížením na zdraví), či pred niektorými druhmi šikany
(nepravdivé obvinenia z?priestupku/schválnosti). Týmto spôsobom zákon o?priestupkoch nastavuje

hranice toho, čo vo vzájomných vzťahoch medzi obyvateľmi nie je len nevhodné, nesprávne, neslušné
či nemorálne, ale čo je aj z?celospoločenského hľadiska neprijateľné a?neakceptovateľné, teda
odôvodňujúce zásah verejnej moci do slobody jednotlivcov (rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 8Stk/3/2024 z 27. novembra 2024, bod 56). Výpočet druhov správania,
ktoré neprípustným spôsobom zasahujú do pokojného spolužitia, je demonštratívny, čo sa prejavuje v?

tom, že sankcionovateľné je aj „iné hrubé správanie.“ Iné hrubé správanie je právne neurčitý pojem, pod
ktorýmsarozumiesprávanieprekračujúcerámecslušnéhosprávaniasa,priktoromjepotrebnéobzvlášť
zohľadňovať vývoj spoločensky akceptovateľného správania sa v čase. Iným hrubým správaním sa
rozumie aj také správanie, ktoré prekračuje rámec iným spôsobom nevhodného správania (rozsudok
Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Asan 12/2019 z 30. septembra 2021, bod
37, publikované v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky

1/2022 pod č. 12).
31. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky sa právnou otázkou iného hrubého správania v podobe
vulgarizmov venoval v rozsudku sp. zn. 3 Stk 3/2021 z 12. júla 2023, konkrétne v bode 44, v
ktorom uviedol, že : „deliktuálnym správaním podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o?priestupkoch
teda nie je akékoľvek nevhodné, neslušné či nemorálne správanie, ale také správanie, ktoré okrem

toho, že prekračuje rámec spoločenskej morálky, sa deje s?ohľadom na všetky okolnosti hrubým,
a?teda neakceptovateľným spôsobom. Vulgarizmus sa spravidla stáva hrubým správaním, keď k?
nemu pristupujú ďalšie okolnosti - opakovanosť, zastrašovanie, fyzické útoky a?pod. (mutatis mutandis
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/119/2009 zo dňa 18.?februára 2010).“
V danom prípade preto kasačný súd vyhodnocoval, či okolnosti, za ktorých došlo k použitiu vulgarizmu

zostranysťažovateľa,tentoklasifikujúakohrubésprávaniespôsobilénarušiťzákonomchránenýzáujem
(objekt) - pokojné občianske spolunažívanie.
32. Obsahom svedeckých výpovedí pani O. a pána K. mal kasačný súd, rovnako ako správny súd,
preukázané, že k verbálnemu útoku sťažovateľa, ktorý označil pani O. za „kurvu“, došlo na chodbe
bytového domu a tento smeroval voči osobe vyššieho veku (pani O. mala v čase spáchania priestupku

66 rokov). K verbálnej agresii tak preukázateľne došlo (i) na mieste prístupnom širšiemu okruhu
osôb, išlo najmä o susedov, ktorí mohli použitý vulgarizmus na schodisku a chodbe počuť a (ii) tento
smeroval voči osobe vyššieho veku, čo aj kasačný súd vyhodnotil ako ďalšie relevantné okolnosti, ktoré
skutok sťažovateľa kvalifikujú ako vykonaný hrubým spôsobom. Za daných okolností preto kasačný súd
súhlasí so závermi konajúcich orgánov verejnej správy a správneho súdu, že iným hrubým správaním

- verbálnym útokom sťažovateľ objektívne narušil občianske spolunažívanie podľa § 49 ods. 1 písm. d)
zákona o priestupkoch, pričom zo strany sťažovateľa sa jednalo o úmyselné konanie.
33. Pokiaľ sťažovateľ namietal nedostatočne zistený skutkový stav, poukazujúc pritom na rozpory vo
výpovediach svedkov, tak s uvedeným tvrdením sa kasačný súd nestotožňuje. Ako už kasačný súd
uviedolvbode28,sťažovateľboluznanýzavinnéhozato,ževkonkrétnomčaseanakonkrétnommieste

vulgárne vynadal pani O., že je „kurva“, ktorá skutočnosť bola preukázaná svedeckými výpoveďami pani
O. a pána K.. Pani O. bola vypočutá dňa 25. mája 2023 v prítomnosti sťažovateľa, pričom uviedla, že
dňa 29. decembra 2022 stretla na medzipodlaží 3. a 4. poschodia pána K., ktorý opravoval osvetlenie,
ponúkla mu rebrík. Sťažovateľ prišiel zo svojho bytu, opýtal sa, čo tam robia, pričom keď mu situáciu
objasnili, tak jej sťažovateľ začal vulgárne nadávať, že je „vyjebaná kurva a že mám ísť do piče“.

Ďalej uviedla, že pán K. upozornil sťažovateľa, že ako sa k nej správa. K obsahu svedeckej výpovede
sťažovateľ uviedol, že to, čo uviedla pani O., je úplné klamstvo.
34. Dňa 25. mája 2023 bol v prítomnosti sťažovateľa vypočutý aj pán K., ktorý v podstatnom uviedol, že
dňa 29. decembra 2022 sa nachádzal na medzipodlaží 3. a 4. poschodia za účelom dať osvetlenie do
pôvodného stavu. Pani O. mu ponúkla rebrík, tak ho išiel zobrať. Potom vyšiel sťažovateľ, prišiel k nim,

začal hovoriť, že čo sa šprtajú do elektroinštalácie a slovne zaútočil na pani O., že je „stará piča, kurva“.
Následne privolal hliadku PZ, ktorá po príchode chcela vyťažiť aj sťažovateľa, ktorý im ale neotváral.
K obsahu svedeckej výpovede sťažovateľ uviedol, že svedok klame, ako aj pani O., spoločne sa mali
dohodnúť na podaní oznámenia dňa 7. januára 2023.
35. Sťažovateľ vo výpovedi uskutočnenej dňa 25. mája 2023 uviedol, že dňa 29. decembra 2022 počul

na chodbe hluk, na chodbe boli pani O. a pán K., obidvaja zasahovali do elektroinštalácie bez oprávnenia
a povolenia vlastníkov. On ich upozornil na to, aby do toho nešpárali, to bolo všetko, čo im povedal, v
žiadnom prípade pani O. nijako nenadával. Z obsahu zápisnice je preukázané, že sťažovateľ požiadal o
zaznamenanie, že mu prvostupňový správny orgán nedovolil vyjadriť sa ku všetkým okolnostiam danéhoprípadu, prečo celý konflikt vznikol. K uvedenému prvostupňový správny orgán skonštatoval, že takéto
právo sťažovateľovi neodoprel, avšak požadoval, aby sa vyjadril iba k predmetu skutkovej podstaty,
ktorá mu bola na úvod prečítaná, čo vyplýva zo zápisnice o prejednaní priestupku (poznámka kasačného

súdu).
36. Z vyššie uvedených svedeckých výpovedí podľa názoru kasačného súdu žalovaný ako aj správny
súd správne vyhodnotili, že sťažovateľ, pani O. a pán K. sa dňa 29. decembra 2022 stretli na
medzipodlaží bytového domu na ul. I., pričom v danom čase pán K. opravoval elektroinštaláciu. Pani O.
a pán K. vo svojich výpovediach zhodne potvrdili, že sťažovateľ vulgárne vynadal pani O., a že použil

vulgarizmus „kurva“. Práve z dôvodu, že svedecké výpovede zhodne nepotvrdzovali použitie aj iných
vulgarizmov, ako „stará piča“ a „vyjebaná kurva“, prvostupňový správny orgán správne do skutkovej vety
zahrnulibavulgarizmus,opoužitíktoréhozhodnevypovedaliobajasvedkovia.Verbálnenapadnutiepani
O. tak preukazujú svedecké výpovede svedkov K. a O., pričom svedecká výpoveď svedka L., ktorý nebol
aktívnym svedkom konfliktu, nevyvracia svedecké výpovede svedkov a ani nepotvrdzuje sťažovateľovu
verziu priebehu incidentu.

37. Pokiaľ sťažovateľ poukazoval na nedôveryhodnosť svedka K., s ktorým má mať narušené vzťahy,
ktorú skutočnosť preukazoval podnetmi a sťažnosťami, tak k uvedenému kasačný súd uvádza, že
samotná skutočnosť, že vzťahy medzi svedkom a obvineným z priestupku môžu/sú narušené, nemá
sama osebe za následok nedôveryhodnosť svedeckej výpovede. Svedeckú výpoveď vyhodnocuje
konajúci orgán verejnej správy v rámci hodnotenia dôkazov, pričom ju hodnotí podľa svojej úvahy,

hodnotí ju jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti s ostatnými dôkazmi (§ 34 ods. 5 správneho
poriadku). V danom prípade uznanie viny nebolo založené výlučne na výpovedi svedka K., ale aj pani
O., ktorí obaja zhodne vypovedali, že sťažovateľ vulgárne vynadal pani O., konkrétne jej povedal, že
je „kurva“. V tejto súvislosti kasačný súd ešte pripomína, že svedkovia boli pred podaním svedeckej
výpovede riadne poučení aj o právnych následkoch nepravdivej alebo neúplnej výpovede podľa § 35

ods. 4 správneho poriadku. Z uvedeného dôvodu samotná skutočnosť, že medzi sťažovateľom a pánom
K. majú byť narušené medziľudské vzťahy, nebola pre rozhodnutie o priestupku relevantná.
38. Rovnako irelevantná vo vzťahu k zákonnosti napadnutého rozhodnutia bola aj skutočnosť, že
priestupkové konanie mal iniciovať pán K. a nie pani O., voči ktorej verbálna agresia smerovala. Zákon
o priestupkoch totiž aktívnu legitimáciu na oznámenie protiprávneho konania nespája výlučne s osobou,

voči ktorej protiprávne konanie malo smerovať. Protiprávne konanie, majúce znaky priestupku, môže
oznámiť každý, kto má o takomto konaní vedomosť.
39. K námietke sťažovateľa, že mu bolo pri prejednaní priestupku odopreté právo vyjadriť sa ku
okolnostiam daného prípadu, prečo celý konflikt vznikol, keďže prvostupňový správny orgán požadoval
iba, aby sa vyjadril k predmetu skutkovej podstaty, kasačný súd konštatuje, že povinnosť náležitého

zistenia skutkového stavu v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie, v spojení s princípom hospodárnosti
konania, predstavuje legitímny dôvod na to, aby orgán verejnej správy pri náležitom odôvodnení svojho
postupu vyžadoval od účastníkov konania, aby sa vyjadrovali výlučne k prejednávanému priestupku.
Orgán verejnej správy je povinný zaoberať sa skutkovými tvrdeniami a dôkaznými prostriedkami, ktoré
majúpriamusúvislosťspredmetomkonania,pričomjeoprávnenýpodľasvojejvlastnejúvahyrozhodnúť,

ktoré dôkazy ne/vykoná. Osobitne pri susedských sporoch, kde vyťahovanie minulých sporov nemôže
vniesť viac svetla do prípadu, keďže s vecou bezprostredne nesúvisia a ďalšie dokazovanie bolo
nadbytočné, je orgán verejnej správy oprávnený účastníkov konania v tomto smere usmerniť. Preto
prvostupňový správny orgán nepochybil, ak sťažovateľa poučil o predmete priestupkového konania,
upozorniac ho na to, že na iné okolnosti, ktoré s daným priestupkovým konaním nesúvisia, prihliadať

nebude. Kasačný súd preto uvedenú námietku vyhodnotil rovnako za nedôvodnú.
40. Kasačný súd sa s ohľadom na vyššie uvedené nemôže stotožniť ani s námietkou sťažovateľa,
týkajúcou sa porušenia zásady prezumpcie neviny a in dubio pro reo, ktorú odvodzoval z tvrdených
rozporov vo svedeckých výpovediach, keďže v prejednávanej veci bola sťažovateľovi vina preukázaná
vykonaným dokazovaním (bližšie body 32 až 36).

41. K námietke sťažovateľa, ktorou poukazoval na zastavenie priestupkového konania vo veci
poškodzovania cudzieho majetku (kachličky), č. k. : OU-ZA-OVVS2-2024/031673-030 z 25. októbra
2024, kasačný súd uvádza, že táto námietka je v posudzovanej veci rovnako irelevantná. Skutočnosť,
že v inom konaní konajúci orgán verejnej správy dospel k záveru o existencii dôvodných pochybností o
tom, že skutok, o ktorom sa koná, nebolo obvinenému z priestupku preukázané, nemá žiadny vplyv na

posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia, predmetom ktorého je iný skutok. Je potrebné si v tejto
súvislosti uvedomiť, že skutok v práve prejednávanej veci sa týka verbálnej agresie, a nie poškodenia
dlaždíc. Pokiaľ ide o skutok týkajúci sa poškodenia dlaždíc, tak vo vzťahu k nemu bolo vedené
samostatné dokazovanie, následne bolo vydané samostatné rozhodnutie, ktorého ne/zákonnosť ale nieje predmetom súdneho, ani kasačného konania. Preto správny súd nepochybil, ak sa s predmetným
rozhodnutím neoboznámil.
42. Pokiaľ sťažovateľ v doplnenej kasačnej sťažnosti namietal porušenie § 33 ods. 2 správneho

poriadkuzostranyžalovaného,takanistoutosťažnostnouargumentáciousakasačnýsúdnestotožňuje.
Ustanovenie § 33 ods. 2 správneho poriadku v spojení s § 51 zákona o priestupkoch totiž nedopadá
automaticky na odvolací orgán. Aplikácia uvedených ustanovení prichádza do úvahy v prípadoch, keď
odvolací orgán dopĺňa dokazovanie a sám vo veci meritórne rozhoduje. Uvedený postup však nedopadá
na práve posudzovanú vec, keďže žalovaný, ako odvolací orgán, dokazovanie v rámci odvolacieho

konania nevykonával. Kasačný súd rovnako nezistil, že by konajúce orgány verejnej správy znemožnili
sťažovateľovi uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces. Sťažovateľ bol (i) riadne oboznámený so skutkom, ktorý sa mu kladie za vinu, (ii)
poučený o svojich právach, ktorá skutočnosť vyplýva zo zápisnice o prejednaní priestupku z 25. mája
2023, (iii) prítomný pri výsluchoch svedkov, (iv) bolo mu umožnené klásť svedkom otázky, ktoré právo
aj využil a (v) bolo mu umožnené predkladať dôkazy, ktoré právo rovnako využil (doplnenie dôkazov z

29. mája 2023).
43. Kasačný súd rovnako upriamuje pozornosť sťažovateľa, že pokiaľ tvrdil, že sa konajúce orgány
nevysporiadali s dôkazným prostriedkom, ktorý predložil (doručený prvostupňovému správnemu orgánu
dňa 31. mája 2023) - ide o pamäťovú kartu s dvoma obrazovo-zvukovými nahrávkami - tak k
tomuto dôkazu sa prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí vyjadril, pričom uviedol, že tieto

zachytávajú iba krátku časť rozhovoru medzi sťažovateľom a svedkyňou, čím nevylučujú, že sťažovateľ
svedkyni nenadával.
44. Na záver kasačný súd dodáva, že rovnako ako správny súd, nevzhliadol, že by v rámci
priestupkového konania došlo k tzv. vadám trestania vymedzeným v § 195 SSP, na ktoré prihliada tak
správny, ako aj kasačný súd nad rozsah žalobných a sťažnostných bodov.

V. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov
45. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd uzatvára, že nezistil dôvodnosť kasačných
námietok sťažovateľa. Rozsudok správneho súdu považuje za dostatočne odôvodnený a vychádzajúci
zo správneho právneho posúdenia veci. Preto kasačnú sťažnosť sťažovateľa podľa § 461 SSP ako
nedôvodnú zamietol.

46. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že ju žiadnemu z účastníkov nepriznal,
keďže sťažovateľ nemal úspech v kasačnom konaní a u procesne úspešného žalovaného nezistil
výnimočné dôvody, pre ktoré by mohol spravodlivo požadovať náhradu trov konania (§ 467 ods. 1 v
spojení s § 167 ods. 1 a § 168 SSP).
47. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0

(§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.