Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, February 27, 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 37Ek/1439/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120383240
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marian Nagy
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6120383240.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Platiť sa oplatí s.r.o., IČO: 45684618, so
sídlom: Mostová 2, 811 02 Bratislava, zast.: Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 47255706,
Michalská 14, 811 03 Bratislava, proti povinnému: A. B., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, trvale bytom:
C. D. XXXX/XX XXXXX E., , o vymoženie 142,28 Eur, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Miroslav
Šupa, so sídlom exekútorského úradu Kmeťkova 30 94901 Nitra, ktorý vedie exekúciu pod sp. zn.

XXXXXXXX/XXonámietkachoprávnenéhoprotiupovedomeniuozastaveníexekúcieavýzvenaúhradu
trov súdneho exekútora zo dňa 29.07.2025, takto

r o z h o d o l :

Súd námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov súdneho
exekútora podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, ktorý bol doručený súdu dňa 17.09.2020, domáhal

od povinného vymoženia 142,28 Eur na základe exekučného titulu 1 – Rozsudku Okresného súdu
Levice sp. zn. XXXXX/XX/XXXX zo dňa 26.06.2018 (ďalej ako „exekučný titul 1“), exekučného titulu 2
– Uznesenia Okresného súdu Levice XXXXX/XX/XXXX zo dňa 11.09.2018.

2. Okresný súd Banská Bystrica po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a príloh k nemu, vydal
dňa24.07.2020 poverenie navykonanie exekúcie súdnemuexekútorovi: JUDr. Miroslav Šupa, so sídlom

exekútorského úradu Kmeťkova 30 94901 Nitra (ďalej len „súdny exekútor“), ktorý viedol exekúciu pod
sp. zn. XXXXXXXX/XX

3. Dňa 04.11.2025 boli súdu doručené prostredníctvom súdneho exekútora námietky oprávneného proti
Upovedomeniu o zastavení exekúcie spolu s prílohami.

4. Súdny exekútor vydal dňa 10.10.2025 upovedomenie o zastavení exekúcie a výzvu na zaplatenie
náhrady výdavkov, ktorým zastavil exekúciu podľa § 61n ods. 1 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) z dôvodu, že pri exekúcii vedenej na
majetok povinného sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku
nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň

na úhradu trov exekútora.
5. Oprávnený podaním námietok proti upovedomeniu o zastavení exekúcie vyjadril svoj nesúhlas so
zastavením exekúcie. Oprávnený uvádza, že: cit.: „ z dôvodu, v predmetnom exekučnom konaní nebolo
preukázané, že povinný skutočne nemá majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou
a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora.
Zosprávsúdnehoexekútoranevyplýva,žebyexekútorvykonalajfyzickézisťovaniahnuteľnéhomajetku

povinného alebo že by exekútor žiadal o súčinnosť tretie osoby ktoré by mohli mať informácie o majetku
povinného, prípadne osoby s povinným žijúce v spoločnej domácnosti, resp. vykonal ďalšie úkony zaúčelom zistenia majetku povinného, ktoré umožňujú ustanovenia zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.
Zo správ exekútora o priebehu exekúcie vyplýva, že exekútor vykonal iba elektronické dopyty na orgány

a organizácie. V prípade povinného ktorý je fyzickou osobou však možno predpokladať, že takáto osoba,
ktorá musí mať z čoho žiť, musí mať príjem a to možno aj mimo oficiálnych príjmov od zamestnávateľov,
vyplácaných povinnému v hotovosti, a spravidla aj má hnuteľný majetok vo svojom obydlí podliehajúci
exekúcii. Rovnako nie je správach súdneho exekútora uvedené, že by v prípade ak povinný neposkytol
exekútorovi súčinnosť podľa § 40 Exekučného poriadku alebo nepredložil vyhlásenie o svojom majetku

podľa § 41 Exekučného poriadku, o ktorého úplnosti by nemohli byť vzhľadom na nami vyššie uvedené
skutočnosti odôvodnené pochybnosti, použil súdny exekútor donucovacie opatrenia podľa § 43a a nasl.
Exekučného poriadku. Pritom správy exekútora neuvádzajú, že by v danom prípade bolo uloženie
donucovacích opatrení neprimerané alebo v rozpore s ustanoveniami Exekučného poriadku.
Z viacerých rozhodnutí Okresného súdu Banská Bystrica – pracovisko upomínacieho a exekučného
konania možno jednoznačne vyvodzovať, že v rámci zákonného postupu súdneho exekútora pri vedení

exekúcie, tento musí vykonať kroky k zisteniu všetkého majetku povinného podliehajúceho exekúcii
nevynímajúc hnuteľný majetok podľa § 115 Exekučného poriadku a že vykonanie týchto krokov a ich
výsledok musí exekútor aj preukázať.
Následne, všetok hnuteľný majetok nepatriaci do taxatívneho výpočtu vecí uvedených v písm. a) až
j) odseku 2 § 115 Exekučného poriadku má byť exekútorom zistený, spísaný a speňažený. To má o

to väčší význam pri relatívne menších pohľadávkach pri ktorých je exekúcia predajom hodnotnejších
vecí neprípustná alebo neprimeraná tak, aby boli rešpektované práva aj povinného za súčasného
uspokojenia vymáhaného nároku oprávneného, ktorý mal povinný splniť spravidla dávno pred začatím
exekúcie. Zároveň nie je možné vylúčiť, že v budúcnosti bude mať povinný majetok alebo príjmy na
uspokojenie vymáhanej pohľadávky.

Našaspoločnosťakooprávnenýmázato,ževpredmetnejexekúciinebolisplnenépodmienky§61nods.
1 písm. d) Exekučného poriadku pre zastavenie exekúcie exekútorom z dôvodu neexistencie majetku
povinného alebo príjmov povinného, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň
na úhradu trov exekútora.
Týmto oprávnený podáva námietky proti upovedomeniu o zastavení exekúcie, č. 272EX617/20 zo dňa

10.10.2025 a žiada, aby súd podaným námietkam vyhovel, predmetné upovedomenie o zastavení
exekúcie zrušil a pokračoval v exekučnom konaní voči povinnému.“

6. Súdny exekútor sa k námietkam oprávneného vyjadril nasledovne: Súdny exekútor nemohol vykonať
zisťovanie majetku na mieste samom nakoľko na adrese uvedenej v nárhu sa povinný už v čase zaslania

Upovedomenia o začatí exekúcie nezdržiaval, poštou bol označený ako adresát neznámy. Podľa
evidencie registra obyvateľov povinný nezmenil trvalý pobyt od roku 2012.Vzhľadom na uvedené sú
všetky trvrdenia oprávneného o nezisťovaní majetku povinného osobnou návštevou súdneho exekútora
neopodstatnené a a preto navrhol sťažnosť oprávneného zamietnuť. Na základe výzvy súdu zo dňa
27.02.2026 súdny exekútor doložil prílohy vykonaných lustrácii a ďalšie vyjadrenie cit „Povinný bol podľa

evidencie Sociálnej poisťovne naposledy zamestnaný v roku 2016. Voči povinnému boli vedené konania
už od roku 2017, oprávnený v tomto exekučnom konaní bol vedený ako 8. v poradí, predcházajúce
konanie boli zastavené v zmysle § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, nakoľko nebol zistený
majetok povinného. Povinný má od roku 2012 v registri obyvateľov nahlásený trvalý pobyt C. XXXX/
XX, E.. Už v roku 2017 na tejto adrese nebýval a nepodarilo sa zistiť jeho novú adresu. Oprávnený

v návrhu na vykonanie exekúcie tiež uviedol túto adresu. V zmysle uvedené nebolo možné vykonať
súpis hnuteľného majetku vo vlastníctve povinného a preto navrhujem námietky oprávneného voči
Upovedomeniu o zastavení zamietnuť.“

7. Podľa § 61n ods. 1 písm. d) pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od

začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy,
ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora.
8. Podľa § 61n ods. 3 Exekučného poriadku, ak je dôvod na zastavenie exekúcie v celosti, v
upovedomení o zastavení exekúcie podľa odseku 1 exekútor vyzve oprávneného na zaplatenie náhrady
výdavkov (§ 198 ods. 2). Upovedomenie o zastavení exekúcie spolu s výzvou na zaplatenie náhrady

výdavkov doručí exekútor účastníkom konania.

9. Podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku, ak ide o dôvod zastavenia exekúcie podľa odseku 1 písm.
c) až e) a g), môže účastník konania do 15 dní od doručenia upovedomenia o zastavení exekúcie podaťu exekútora námietky proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora.
Námietky spolu s napadnutým upovedomením o zastavení exekúcie a výzvou na úhradu trov exekútora
predloží exekútor bezodkladne súdu na rozhodnutie. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Ak

súd námietkam vyhovie, uznesením upovedomenie o zastavení exekúcie zruší alebo výzvu na úhradu
trov exekútora vráti exekútorovi na prepracovanie. Ak námietky neboli podané alebo nie sú prípustné,
doručí exekútor upovedomenie o zastavení exekúcie súdu.

10. Súd preskúmaním námietok oprávneného tak ako sú uvedené v bode 5. odôvodnenia tohto

uznesenia mal za preukázané, že oprávnený podal tieto námietky proti upovedomeniu o zastavení
exekúcie pre nedôvodnosť zastavenia exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku.

11. Exekučný poriadok v § 61n upravuje zastavenie exekúcie súdnym exekútorom, ktorý v prípade,
že sú naplnené dôvody na zastavenie exekúcie vydá upovedomenie o zastavení exekúcie a výzvu
na úhradu trov exekútora. Oprávnený má v prípadoch vymedzených v zákone možnosť podať proti

takémuto upovedomeniu u súdneho exekútora námietky, ktoré tento predloží na rozhodnutie súdu.
Jedným z prípadov zastavenia exekúcie súdnym exekútorom je situácia, keď pri exekúcii vedenej na
majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania
majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili
aspoň na úhradu trov exekútora. V tomto bode je vhodné zdôrazniť, že súdny exekútor po doručení

poverenia na vykonanie exekúcie zisťuje majetok povinného v potrebnom rozsahu za účelom vymoženia
nároku oprávneného deklarovaného exekučným titulom, a to viacerými spôsobmi (lustrácie, osobné
zisťovanie, súčinnosť tretích osôb, súčinnosť povinného, vyhlásenie povinného o svojom majetku
a pod.). Výsledky zisťovania majetkových pomerov zaznamená v zozname majetku povinného. Do
zoznamu majetku povinného zahrnie exekútor všetok zistený majetok, tzn. aj majetok, ktorý je sporný

alebo zaťažený právami tretích osôb. V konkrétnom exekučnom konaní sa tak môže stať, že napriek
tomu, že zoznam majetku povinného obsahuje označenie konkrétneho majetku (pretože povinný nie
je absolútne nemajetný), pôjde o majetok, ktorý v predmetnom exekučnom konaní nie je bez splnenia
ďalších predpokladov možné exekvovať (tradičnými príkladmi sú nehnuteľnosť, pohľadávka z účtu v
banke alebo akýkoľvek iný majetok, na ktorom viazne záložné právo, pričom oprávnený nie je záložným

veriteľom a záložný veriteľ s exekúciou tohto majetku nesúhlasí, ale takisto majetok, ktorý exekúcii
nepodlieha podľa ustanovení Exekučného poriadku alebo iných právnych predpisov). Aj v takomto
prípade je naplnená hypotéza komentovanej právnej normy - nepodarilo sa zistiť majetok alebo príjmy,
ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou. V podaných námietkach môže účastník argumentovať jedine
tým, že exekútor nedostatočne zistil majetkové pomery povinného a jeho skutočná majetková situácia

neopodstatňuje zastavenie exekúcie pre nemajetnosť.
12. Je potrebné upozorniť na skutočnosť, že § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku považuje za
dôvod pre zastavenie exekúcie nezistenie majetku, ktorý je možné zexekvovať v danom exekučnom
konaní (tzn. relatívna nemajetnosť), a nie neexistenciu akéhokoľvek majetku povinného, čiže absolútnu
nemajetnosť. Povinnosť exekútora vydať upovedomenie o zastavení exekúcie z uvedeného dôvodu

vzniká, ak nezistil zexekvovateľný majetok povinného v hodnote postačujúcej aspoň na úhradu trov
exekútora do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku povinného.
Dôvodom pre zastavenie exekúcie teda je situácia, keď uplynulo päť rokov od začatia exekúcie
(predpokladá sa, že exekútor začal konať okamžite) alebo od posledného zexekvovania majetku. Dikcia
obsiahnutá v § 61n ods. 1 písm. d) formuluje relatívnu nemajetnosť, tzn. nemajetnosť z pohľadu

konkrétneho exekučného konania, a ak by zákon vyžadoval nemajetnosť absolútnu, snaha zákonodarcu
regulovať dĺžku trvania exekúcií, ktoré nemajú reálny výhľad na úspech, by nebola efektívna a neúmerne
dlho by trvali aj exekúcie proti povinným, ktorí síce nie sú absolútne nemajetní, ale v ktorých nebude v
dlhom časovom horizonte dosiahnutý žiadny výťažok.

13. Súdny exekútor v priebehu exekúcie vykonal viaceré majetkové lustrácie povinného v
medzirezortných evidenciách. Súd má za preukázané z vyjadrenia súdneho exekútora, že povinný nemá
vedené žiadne aktívne bankové účty, povinný nebol v žiadnom dlhodobom trvalom pracovnom alebo
inom obdobnom pomere a zároveň nebol poberateľom dávok sociálneho zabezpečenia, povinný nie je
vlastníkom žiadneho nehnuteľného majetku na území Slovenskej republiky, povinný nie je vlastníckom

žiadnych vozidiel.

14. Súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu predloženého povereným súdnym
exekútorom však konštatuje správnosť vydaného upovedomenia o zastavení exekúcie z titulunemajetnosti osoby povinnej zachytenej v rozhodnej dobe, ktorou je 60 kalendárnych mesiacov od
okamihu začatia exekúcie (resp. od posledného zexekvovania majetku), keď napriek opakovaným
výkonom lustračných mechanizmov zo strany súdneho exekútora neboli zistené žiadne relevantné

majetkové hodnoty a taktiež nebol dosiahnutý žiaden výťažok. O tejto skutočnosti svedčí predovšetkým
obzvlášť to, že v sledovanom období neboli na strane povinného zistené žiadne účty vedené v
peňažných ústavoch, výsledky opakovaných lustrácii v Sociálnej poisťovni nepreukazujú existenciu
pracovnoprávneho vzťahu. Povinný taktiež nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnej či hnuteľnej veci.

15. V kontexte oprávneným uvádzaného tvrdenia o fyzickom nezisťovaní hnuteľného majetku patriaceho
osobe povinnej či tvrdenia o chýbajúcej súčinnosti s tretími osobami, ktoré by mohli podľa názoru
oprávneného disponovať informáciami o majetku povinného súd uvádza, že predmetná argumentácia
oprávneného je v celom rozsahu nedôvodná a rovnako tak i nespôsobilá k založeniu celého radu
úvah k exekučnej činnosti súdneho exekútora, keď z obsahu spisového materiálu vyplýva, že poverený
súdny exekútor postupoval pri výkone exekúcie s vynaložením odbornej starostlivosti a súladne

s jednotlivými ustanoveniami Exekučného poriadku, ktoré pojednávajú o uspokojení pohľadávky
oprávneného peňažnej povahy. V tejto súvislosti je v prvom rade žiadúce uviesť, že poverený súdny
exekútor je oprávnený postupovať len v medziach stanovených Exekučným poriadkom, pričom z
ustanovenia § 64 Exekučného poriadku vyplýva všeobecné pravidlo primeranosti výkonu exekúcie,
ktoré je podriadené rozsahu vymáhanej povinnosti a jeho zodpovedajúcej hodnote zabezpečenia

majetku (t. j. zabezpečenie majetku nesmie presahovať výšku vymáhaného nároku). Oprávnenie
súdneho exekútora vykonávať exekučnú činnosť a fakticky postihovať majetok patriaci povinnému, je
tak výrazne obmedzené výškou vymáhanej povinnosti. Logickým záverom z uvedeného preto je, že
úvahy oprávneného o vynakladaní ďalších trov exekúcie pre fyzické zisťovanie majetkovej podstaty
vo vlastníctve povinného, je prezentovaním priam absurdného statusu, ktorý v jeho premietnutí do

reálneho sveta by viedol k rozsiahlemu výkonu exekučnej činnosti pri peňažných pohľadávkach mimo
exekútorského úradu povereného súdneho exekútora, a to v podobe fyzických návštev v mieste
bydliska povinného, či v inom mieste, kde sa povinný čo i len potencionálne zdržuje. Rovnako
je potom ďalej nemysliteľné, aby súdny exekútor pri zohľadnení početných negatívnych záznamov
z lustrácii v Registri obyvateľov SR, v katastri nehnuteľnosti, v evidencii dopravných prostriedkov

(IRIS), v peňažných ústavoch či v Sociálnej poisťovni a zistení, že povinný sa v mieste svojej
adresy trvalého bydliska nezdržiava a zastihnutí susedia nemali o jeho pobyte žiadnu vedomosť,
absolvoval ďalšie služobné cesty na adresu osoby povinnej v záujme vyhotovenia súpisu hnuteľného
majetku, keď uvedený procesný postup by výrazným spôsobom, pritom neadresne, ovplyvňoval výšku
vynaložených trov (nákladov) pre vedenie exekúcie, a to za stavu, kedy by súdny exekútor ani len

nemohol predpokladať skutočnú existenciu exekvovateľného majetku. V neposlednom rade je dôležité
zdôrazniť, že pri pohľadávkach s nižšou hodnotou (drobné exekúcie) je práve navyšujúca sa výška
trov exekúcie dôvodom, pre ktorý je vyhľadávanie osoby povinnej či osobné zisťovanie jemu patriaceho
hnuteľného majetku nehospodárnym prostriedkom výkonu exekúcie. Uvedený záver súdu sa taktiež
vzťahuje aj na oprávneným predkladanú výzvu k predloženiu vyhlásenia o majetku, či následného

uloženia donucovacieho opatrenia, keď uloženie donucovacieho opatrenia predstavuje vzhľadom na
peňažnú povahu vymáhanej pohľadávky len prostriedok navyšovania už existujúceho dlhu, ktorý nebol
uspokojenýžiadnymztaxatívnevymedzenýchspôsobovvykonaniaexekúcie.Podstatoudonucovacieho
opatrenia preto nemôže byť automatizované zväčšovanie rozsahu vymáhanej povinnosti, keď jeho
výlučným účelom je donútenie povinného k splneniu určitej povinnosti, ktorej základ vychádza z

konkrétnej skutkovej okolnosti, zaznamenanej v spisovej dokumentácii súdneho exekútora.

16. Súd považuje argumentáciu oprávneného týkajúcu sa použitia donucovacieho opatrenia podľa §
43a a nasl. EP za irelevantnú, vzhľadom na vymáhanú pohľadávku, ktorej istina tvorí sumu vo výške
142.28 EUR. Neprimeranosť spočíva v tom, že ak sa nedarí v období piatich rokov vymôcť pohľadávka

oprávneného, jej príslušenstvo ani trovy exekúcie, je kontraproduktívne ukladať povinnému peňažnú
pokutu, ktorá s dôvodným presvedčením nebude taktiež vymožená. Cieľom donucovacieho opatrenia
je vynútenie splnenia povinnosti, avšak v predmetnej exekúcii by nedošlo k vynúteniu, skôr k väčšiemu
zadlženiu povinného.
OprávnenýuvádzavosvojompodaníviacerérozhodnutiaOkresnéhosúduBanskáBystrica–pracovisko

upomínacieho a exekučného konania, z ktorých jednoznačne vyvodzuje, že súdny exekútor musí
vykonať kroky k zisteniu majetku a ich výsledok musí aj preukázať. K uvedenej argumentácii oprávnený
neuviedol ani jedno konkrétne rozhodnutie exekučného súdu, z ktorého oprávnený formuluje svoje
závery. Napriek tomu, že absentuje judikatúra, o ktorú oprávnený opiera svoje tvrdenia, súd uvádzaže súdny exekútor vykonával v pravidelných časových intervaloch lustrácie majetku povinného, ktorých
výsledkom bolo podanie správy o majetkových zisteniach oprávnenému a taktiež vykonal fyzické
zisťovaniehnuteľnéhomajetkupovinného,pričombolozistené,žepovinnýnedisponujeexekvovateľným

majetkom čo preukazuje súdnym exekútorom priložená zápisnica z úradnej návštevy povinného.

16. K Argumentácii oprávneného, že nie je možné vylúčiť, že v budúcnosti bude mať povinný
majetok alebo príjmy na uspokojenie vymáhanej pohľadávky súd uvádza, že je v rozpore s úmyslom
zákonodarcu. Účelom ustanovenia § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku je zabrániť tomu, aby

boli proti fyzickej osobe po celú dobu jej života vedené zjavne bezúspešné exekúcie (ktoré zbytočne
zamestnávajú exekučné orgány, predovšetkým súdneho exekútora) a je potrebné ju chápať v kontexte s
úpravouoddlženiafyzickejosoby(napr.konkurzomalebosplátkovýmkalendárom)1ŠTEVČEK,M.akol.
Exekučný poriadok. Komentár. 3.vydanie. Praha: C. H. Beck, 2018, s. 384, ISBN 978-80-7400-706-4.
S uvažovaním oprávneného o tom, že exekúcia by nemala byť zastavená pretože v budúcnosti sa
môžu zmeniť majetkové pomery povinného, ktoré by umožňovali úspešný výkon exekúcie, sa nemožno

stotožniť. Zámer zákonodarcu vyjadrený v § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, by podľa
uvažovania oprávneného nikdy nebolo možné naplniť a nikdy by nemohlo dôjsť ku konštatovaniu
nemajetnosti. Účelom je zastaviť exekúcie, kde povinný nedisponuje žiadnym majetkom a odbremeniť
exekučné úrady a exekučné súdy od nevymožiteľných exekúcií. Ak oprávnený trvá na tom, aby sa
exekúcia naďalej vykonávala, nič mu nebráni podať nový návrh na vykonanie exekúcie.

17. Vzhľadom na vyššie uvedené preto súd rozhodol tak, že námietky oprávneného proti súdnym
exekútorom vydanému upovedomeniu o zastavení exekúcie v zmysle ustanovenia § 61n ods. 4
Exekučného poriadku v ich celom rozsahu zamietol, keď dospel k záveru, že na strane osoby povinnej
je nevyvrátiteľne daný status relatívnej nemajetnosti, zakladajúcej dôvodnosť súdnym exekútorom

vydaného upovedomenia o zastavení exekúcie a výzvy na úhradu trov exekúcie súdneho exekútora.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.