Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 11, 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 76Ek/2311/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124401331
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marek Mižák
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6124401331.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Mesto Trenčianske Teplice, so sídlom
Gen. M. R. Štefánika 613/4, 914 51 Trenčianske Teplice, IČO: 00 312 088, zast.: Advokátska kancelária
JUDr. Eckmann, s. r. o. (skrátený názov AK JUDr. Eckmann, s. r. o.), so sídlom Mierové námestie 14,
911 01 Trenčín, IČO: 47 241 110, proti povinnému: BianKa plus, s.r.o., so sídlom M. R. Štefánika 73, 940
01 Nové Zámky, IČO: 36 306 509, právne zast.: Advokátska kancelária MATUŠOV s.r.o., so sídlom Ul.

1. mája 1455, 020 01 Púchov, IČO: 54 286 611, o vymoženie nepeňažného plnenia s príslušenstvom,
vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Iveta Tóth Ailerová, so sídlom exekútorského úradu J. Bottu 21,
934 01 Levice, 402EX 902/24, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica
zo dňa 22.09.2025, sp. zn. 76Ek/2311/2024, takto

r o z h o d o l :

I. Sťažnosť povinného zamieta.

II. Oprávnenému proti povinnému priznáva náhradu trov sťažnostného konania vo výške 94,54 eur.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súdny úradník uznesením zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie (výrok I.), oprávnenému
priznal proti povinnému náhradu trov exekučného konania vo výške 79,85 eur (výrok II.) a povinnému
proti oprávnenému nepriznal nárok na náhradu trov exekučného konania (výrok III.).

2. Uviedol, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie, ktorý odôvodnil podaním žaloby na obnovu
konania, v rámci ktorej sa domáha aj odkladu vykonateľnosti exekučného titulu. Podľa povinného je
preto vylúčené ďalšie vedenie exekučného konania.

3. Súdny úradník vec posúdil podľa § 48 ods. 1, § 50 ods. 1, § 57 ods. 1, § 61k ods. 1, 2, 5, §
61l ods. 3 Exekučného poriadku a uviedol, že podanie žaloby na obnovu konania nemá žiaden vplyv

na právoplatnosť a vykonateľnosť exekučného titulu a nepredstavuje zákonný dôvod na zastavenie
exekúcie. Podanie žaloby o obnovu konania žiadnym spôsobom neovplyvňuje exekučný titul a
nespôsobuje jeho zánik, nemá suspenzívny účinok a nezakladá odklad vykonateľnosti ex offo. Táto
skutočnosť nastáva len v prípade, že súd na návrh odloží vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia,
ak sú tu dôvody osobitného zreteľa. Napriek tomu, že povinný tvrdil, že podal návrh na odklad
vykonateľnosti, doposiaľ exekučnému súdu nepredložil právoplatné rozhodnutie, ktorým by došlo k

odkladu vykonateľnosti vo vzťahu k exekučnému titulu. Ak by došlo k vydaniu právoplatného rozhodnutia
o odklade vykonateľnosti exekučného titulu, nie je to dôvodom zastavenia exekúcie, ale len dôvodom
odkladu exekúcie (§ 61h Exekučného poriadku).

4. O trovách exekučného konania, v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, rozhodol
súdny úradník podľa § 199d ods. 1, 2, § 199e Exekučného poriadku, § 11 ods. 1, § 13a ods. 2 vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb a priznal oprávnenému voči povinnému nárok na náhradu trov za polovičný úkonprávnej služby (vyjadrenie k návrhu povinného na zastavenie exekúcie) vo výške 52,81 eur na odmene,
13,73 eur na režijnom paušále (za rok 2024) a 20% DPH, pričom tieto súdny úradník zohľadní po
právoplatnosti tohto rozhodnutia vydaním dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.

5. Proti uzneseniu súdneho úradníka podal sťažnosť povinný, ktorý žiadal jeho zmenu tak, že
sa exekúcia zastaví. Uviedol, že ak by bola exekúcia vykonaná skôr, než dôjde k právoplatnému
rozhodnutiu o obnove pôvodného konania, mohlo by dôjsť k vymoženiu plnenia na základe rozhodnutia,
ktoré by neskôr mohlo byť zrušené. Takýto postup by bol v priamom rozpore nielen so zmyslom a

účelom exekučného konania, ale aj so základnými princípmi spravodlivého procesu, zákazu zneužitia
práv a zásady právnej istoty. Žaloba na obnovu konania v danom prípade nevychádza len z formálnych
chýb, ale z nových skutočností a dôkazov, ktoré v čase rozhodovania neboli známe, pričom tieto nové
informácie môžu viesť k zrušeniu samotného exekučného titulu. Ďalej povinný uviedol, že súdny úradník
uznesenie nepodoprel žiadnou konkrétnou úvahou a nezaoberal sa existujúcimi hrozbami zásahu do
základných práv povinného. Bez bližšieho odôvodnenia len uviedol, že dôvody na zastavenie exekúcie

sú podľa Exekučného poriadku upravené taxatívne, čím fakticky odmietol posudzovať akékoľvek
okolnosti, ktoré výslovne nespadajú pod znenie § 61k Exekučného poriadku. Súčasne nevyužil ani
právny nástroj prerušenia konania, hoci právny poriadok takýto postup umožňuje. Pasívnym prístupom
tak súdny úradník umožnil, aby sa realizovala exekúcia bez toho, aby bola povinnému poskytnutá
efektívna procesná ochrana pred jej nezákonnými alebo ústavne neudržateľnými dôsledkami. V

dôsledku toho sa inštitút obnovy konania stáva fakticky zbytočným, keďže právna úprava neobsahuje
dostatočnýmechanizmusochranypredskoršímvýkonomrozhodnutia,ktoréhozákonnosťjepredmetom
mimoriadneho preskúmania.

6.Oprávnenýksťažnostipovinnéhouviedol,ženávrhpovinnéhonazastavenieexekúcieakoajsťažnosť

povinného sú nedôvodné a motivované len snahou o oddialenie exekúcie.

7. Po zistení, že sťažnosť bola podaná včas (§ 242 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom exekučného
konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané (§ 240 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1 a 2 CSP), po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané

náležitosti (§ 127 CSP, § 243 CSP), súd preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom
a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia pojednávania (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku)
dospel k záveru, že sťažnosť nie je dôvodná.

8. Povinný ani v sťažnosti neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zastavenie exekúcie.

Opakované poukazovanie na podanie žaloby na obnovu konania ako mimoriadneho opravného
prostriedku, s ktorými zákon nespája (ex lege) odklad vykonateľnosti napádaného rozhodnutia,
vzhľadom na správnosť záverov súdneho úradníka, nemôže priniesť iný výsledok, len zamietnutie
podanej sťažnosti. Zachovanie princípu právnej istoty strán v existenciu právoplatného a vykonateľného
rozhodnutia musí prevládnuť nad len potenciálnou hrozbou zvrátenia exekučného titulu v konaní

o mimoriadnom opravnom prostriedku. Povinný ani v sťažnosti neuvádza, že by bolo jeho žalobe
o obnovu konania, či návrhu na odklad vykonateľnosti exekúcie vyhovené. Stále zotrváva len na tvrdení
o ich podaní. V danom štádiu konania sa tak snaha povinného javí len ako snaha o oddialenie výkonu
právoplatného a vykonateľného rozhodnutia v neprospech oprávneného, ktorý sa správne a zákonne
domáha skorého výkonu právoplatne mu priznaného nároku.

9. Ak povinný uviedol, že súdny úradník uznesenie nepodoprel žiadnou konkrétnou úvahou, uvedené nie
je pravdou. Súdny úradník náležite vysvetlil, že podanie žaloby o obnovu konania žiadnym spôsobom
neovplyvňuje exekučný titul, nespôsobuje jeho zánik, nemá suspenzívny účinok a nezakladá odklad
vykonateľnosti ex offo. Správne uviedol, že povinný si nesplnil svoje procesné povinnosti, ak spolu

s návrhom na zastavenie exekúcie nepredložil aj právoplatné rozhodnutie, ktorým by došlo (aspoň) k
odkladu vykonateľnosti vo vzťahu k exekučnému titulu. Napokon správne uvažoval súdny úradník, keď
uviedol, že ak by došlo k vydaniu právoplatného rozhodnutia o odklade vykonateľnosti exekučného titulu,
nie je to dôvodom zastavenia exekúcie, ale len dôvodom odkladu exekúcie podľa § 61h Exekučného
poriadku. Uvedené potvrdzuje aj odborná literatúra (ŠTEVČEK, M. a kol. Exekučný poriadok. 3. vydanie.

Praha: C. H. Beck, 2018, s. 334.).

10. Ak ďalej povinný uvádzal, že sa súdny úradník nezaoberal existujúcimi hrozbami zásahu do
základných práv povinného, resp. že odmietol posudzovať akékoľvek okolnosti, ktoré výslovnenespadajú pod znenie § 61k Exekučného poriadku, súd uvádza, že (prieskumná) činnosť exekučného
súdu je obmedzená mantinelmi právnej úpravy (zákonnými dôvodmi zastavenia exekúcie). Ak povinný
tvrdí, že súdny úradník sa nezaoberal možnosťou prerušenia konania, súdny úradník správne poukázal

na špeciálne ustanovenia Exekučného poriadku o odklade exekúcie a správne vymedzil, za akých
okolností by bol naň dôvod. Ani súd teda nevidí žiaden dôvod na odďaľovanie výkonu tejto exekúcie
dosiaľ len domnelými dôvodmi pre obnovu konania.

11. S ohľadom na vyššie uvedené súd nedôvodnú sťažnosť povinného zamietol (§ 250 ods. 1 CSP).

Vzhľadom na úspech oprávneného v sťažnostnom konaní, kde oprávnenému vznikli trovy v súvislosti
s jeho zastúpením, súd, v súlade s § 199a ods. 1, § 199d ods. 1, § 199e Exekučného poriadku a § 11 ods.
1 písm. a), § 13a ods. 2 písm. c) vyhlášky ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, priznal oprávnenému náhradu trov konania
vo výške 94,54 eur za jeden polovičný úkon právnej služby (vyjadrenie v roku 2026 k sťažnosti) po 61,-
eur na odmene, 15,86 eur na režijnom paušále a 23 % DPH (17,68 eur). Ohľadne týchto trov súd vydá

dodatok k povereniu na vykonanie exekúcie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§
202 ods. 4 Exekučného poriadku).