Rozsudok – Zodpovednosť za škodu ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, March 24, 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/48/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8123211327
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:8123211327.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.

Anny Kovaľovej, PhD. a doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD. v právnej veci žalobkyne Mgr. V. G., nar.
XX.XX.XXXX, bývajúcej v Z., na ul. T. č. XXXX/XX, právne zastúpenej JUDr. Milanom Szöllössym,
advokátom so sídlom v Košiciach, na ul. Mlynskej č. 28, proti žalovanej Generali Česká pojišťovna a.s.,
so sídlom Spálená 75/16, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 452 72 956, podnikajúca
na území Slovenskej republiky prostredníctvom svojej organizačnej zložky Generali Poisťovňa, pobočka
poisťovnezinéhočlenskéhoštátu,sosídlomLamačskácesta3/A,Bratislava-mestskáčasťKarlovaVes
841/04, IČO: 54 228 573, právne zastúpenej SD LEGAL, s.r.o., so sídlom Žriedlová 3, Košice - mestská

časť Staré Mesto, 040 01, IČO: 51 717 395, o náhradu škody na zdraví, o odvolaniach žalobkyne a
žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 13.08.2025 č. k. 20C 93/2023-224, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobkyni sa priznáva proti žalovanej náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % v časti, v ktorej
bolo žalobe žalobkyne vyhovené.

Žalovanej sa priznáva proti žalobkyni náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % v časti, v ktorej
bola žaloba žalobkyne zamietnutá.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu za
bolesť vo výške 17.995,20 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 17.083 eur
od 01.11.2023 do zaplatenia, náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 19.560 eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 19.560 eur od 01.11.2023 do zaplatenia, náhradu
za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti vo výške 4.160,09 eur s úrokom z omeškania
vo výške 9,50 % ročne zo sumy 3.726,74 eur od 01.11.2023 do zaplatenia, zo sumy 423,35 eur od

24.11.2023 do zaplatenia, náhradu nákladov súvisiacich s liečením vo výške 1.450,94 eur s úrokom
z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 1.450,94 eur od 01.11.2023 do zaplatenia, zvýšenie
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 978 eur, a to všetko v lehote do troch dní
od právoplatnosti rozsudku. Žalobu v prevyšujúcej časti zamietol. Žalovanej uložil povinnosť nahradiť
žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 %, a to z prisúdenej istiny, o ktorej výške bude rozhodnuté
samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. Súdnej znalkyni MUDr. S. A., MBA priznal voči
žalovanej nárok na náhradu trov konania za znalecké úkony v rozsahu 100 %.

2. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba čiastočne je dôvodná. V konaní
nebolo sporné, že dňa 17.07.2022 viedol vodič Ing. O. G. motocykel, I.: Z. XXX Y. po ceste X/XX
smerom od obce G. do obce U., pričom predchádzal pred ním idúce vozidlo S. A., I.: A. Q., ktoré viedolvodič M. T.. Počas predchádzania zabočil vodič motorového vozidla doľava na miesto ležiace mimo
cestu, v dôsledku čoho motocykel narazil do ľavej časti tohto motorového vozidla. Žalobkyňa bola v
tom čase spolujazdkyňou na motocykli a v dôsledku zrážky s motorovým vozidlom utrpela pri dopravnej

nehode viacero zranení. Taktiež nebolo sporné, že prevádzkovateľ motorového vozidla S. A. mal v
čase dopravnej nehody uzavreté poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla, v zmysle zákona o PZP, so žalovanou.

3. Právna úprava zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov (§ 427

až 431 Občianskeho zákonníka) je založená na tom, že ako podmienka vzniku zodpovednostného
vzťahu sa nepredpokladá porušenie právnej povinnosti, ak je škoda vyvolaná osobitnou povahou
prevádzky (ktorá je súhrne označená ako dopravné prostriedky). Ide o zodpovednosť objektívnu, kedy
sa zodpovedná osoba (prevádzkovateľ) nemôže zbaviť zodpovednosti tým, že preukáže nedostatok
zavinenia; jej zodpovednosť je vylúčená len pri splnení liberačných dôvodov (§ 428 Občianskeho
zákonníka). Zákon tým poskytuje zvýšenú ochranu poškodenému a reflektuje skutočnosť, že dopravné

prostriedky predstavujú viac či menej zložité technické zariadenia, s čím sú spojené zvýšené nároky na
ich ovládanie, pohybujú sa spravidla väčšou rýchlosťou a vykazujú preto zvýšené riziko vzniku škôd pre
prepravované osoby či pre okolie. Objektívna zodpovednosť sa spája práve s týmito prejavmi typickými
pre prevádzku zariadení, najmä pre ich pôsobenie na okolie či dovnútra spôsobom, ktorý je výsledkom
vlastností dopravného prostriedku, schopného premiestňovať sa z miesta na miesto a prepravovať

pritom osoby alebo veci.

4. Prevádzkovateľ sa zbaví zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov
(ktorá vzniká bez zreteľa na zavinenie) len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení
všetkého úsilia, ktoré možno požadovať. Svojej zodpovednosti sa však prevádzkovateľ nemôže zbaviť,

ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke.

5. Podľa ustanovenia § 431 Občianskeho zákonníka, možno posúdiť zodpovednosť prevádzkovateľov,
ktorých prevádzky sa stretli, len pokiaľ ide o vyporiadanie výlučne medzi nimi, t. j. len vo vzťahu k škode,
ktorá vznikla iba im, nie však pokiaľ ide o škodu iného subjektu, ktorý pri strete utrpel škodu a nebol

prevádzkovateľom vozidiel, ktoré sa stretli. Ak pri takomto strete prevádzok dôjde k škode tretej osoby,
nemožno vo vzťahu k tejto tretej osobe používať ustanovenie § 431. Prevádzkovatelia vozidiel, zo stretu
ktorých vznikla škoda inému poškodenému, zodpovedajú za škodu tejto osobe podľa ustanovenia § 427,
a to spoločne podľa ustanovenia § 438 ods. 1 OZ (R 3/1984).

6. Z vyššie uvedeného opisu nehodového deja je zrejmé, že došlo k stretu dvoch prevádzok, pričom
poistenec žalovanej ako prevádzkovateľ motorového vozila S. A. a prevádzkovateľ motocykla nesú
objektívnu zodpovednosť za škodu na zdraví žalobkyne spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka; je totiž nesporné, že k poškodeniu zdravia žalobkyne došlo
pri strete motorového vozidla S. A. s motocyklom.

7.Ustanovenie§438Občianskehozákonníkaupravujezodpovednosťzaškoduvprípade,akbolaškoda
spôsobená viacerými škodcami v dvoch formách, a to ako zodpovednosť solidárnu a zodpovednosť
delenú. Kým solidárna zodpovednosť ( § 438 ods.1 Občianskeho zákonníka) je zákonným pravidlom,
delená zodpovednosť (§ 438 ods. 2 Občianskeho zákonníka) je výnimkou z tohto zákonného pravidla.

Zásadne teda platí, že pokiaľ bola škoda spôsobená dvomi alebo viacerými škodcami, a to či už
súbežnoučinnosťoualebonasebenezávisloučinnosťousjednouškodou,zodpovedajúzaňuškodcovia
spoločne a nerozdielne (solidárna zodpovednosť). Podstata solidárnej zodpovednosti spočíva v tom,
že každý škodca zodpovedá za ostatných a všetci zodpovedajú za každého jednotlivého škodcu. Jej
zmyslom je prehĺbiť zodpovednosť škodcov za spôsobenú škodu a dôsledne zabezpečiť ochranu práv

poškodeného. Právna úprava umožňuje poškodenému domáhať sa náhrady škody na ktoromkoľvek z
poškodených, pretože funkciou pasívnej solidarity je uľahčenie pozície poškodeného.

8. Pri uplatnení náhrady škody spôsobenej viacerými škodcami záleží na poškodenom, či bude
požadovať náhradu na jednom, na niektorých alebo na všetkých škodcoch. Žalobkyňa si nárok uplatnila

priamo proti žalovanej ako poisťovateľovi prevádzkovateľa motorového vozila S. A. v zmysle § 15 ods.
1 zákona o PZP a teda je daná pasívna vecná legitimácia žalovanej.9. Pokiaľ ide o námietku žalovanej, že škodu spôsobil výlučne Ing. O. G., ktorý viedol motocykel, v
tejto súvislosti sa poukázalo na ust. § 15 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z.z., podľa ktorého vodič, ktorý
pri predchádzaní vybočuje zo smeru svojej jazdy, je povinný dávať znamenie o zmene smeru svojej

jazdy, pričom nesmie ohroziť vodičov jazdiacich za ním. Vodič osobného motorového vozidla sa mal
pred odbočením presvedčiť o tom, či nie je predchádzaný iným motorovým vozidlom. Ako vyplynulo z
výsluchu znalca tak v danom úseku bola dobrá viditeľnosť a teda ak by sa vodič motorového vozidla
pozrel do spätného zrkadla tak by videl, že je predbiehaný motocyklom. Navyše v zmysle ust. § 30 ods.
2 písm. d) Vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 30/2020 Z. z. o dopravnom značení

pozdĺžnu súvislú čiaru možno prechádzať alebo nákladom presahovať aj vtedy, ak je to potrebné na
odbočovanie na pozemok ležiaci vedľa cesty, do areálu s obmedzeným prístupom, oploteného objektu,
garáže, na parkovisko, do obratiska električiek a podobných miest, na odbočovanie na poľnú cestu,
lesnú cestu, cestičku pre cyklistov alebo na vchádzanie na cestu. V mieste odbočenia bola pozdĺžna
súvislá čiara, pričom z výsluchu M. T. vyplynulo, že tento odbočil z dôvodu toho, že chcel vykonať malú
potrebu. Nejedná sa teda o žiaden prípad, kedy možno odbočiť.

10. Žalobkyňa si v konaní uplatnila nárok na bolestné, sťaženie spoločenského uplatnenia, náhradu na
stratu zárobku a náhradu liečebných nákladov.

11. Pokiaľ ide o bolestné žalobkyňa predložila lekársky posudok MUDr. A. O., MPH, ktorý ohodnotil

bolestné nasledovne: pol. 107b - trieštivá zlomenina tela 7. hrudného stavca so znížením jeho výšky o
viac ako 1/3 ohodnotená po zvýšení celkovo počtom 262,5 bodov, pol. 107c - kompresívna zlomenina
tela 8. hrudného stavca so znížením jeho výšky o menej ako 1/3 ohodnotená po zvýšení celkovo počtom
37,5 bodov, pol. 106a - zlomenina tŕňového výbežku 5. hrudného stavca ohodnotená počtom 25 bodov,
pol. 106b - zlomenina priečneho výbežku vpravo 6. hrudného stavca ohodnotená počtom 35 bodov,

pol. 86b - poúrazový zavretý pneumotorax vpravo ohodnotený počtom 60 bodov, pol. 81c - zlomenina
6., 7., 8. rebra vpravo a 5., 6., 7. rebra vľavo ohodnotené počtom 60 bodov, pol. 146b - Galleziho
zlomenina tela vretennej kosti s vykĺbením hlavičky ulny v dolnom radioulnárnom kĺbe vpravo liečená
operáciou ohodnotená počtom 130 bodov, pol. 238 - odstránenie časti osteosyntetického materiálu z
pravého predlaktia malá incízia ohodnotené počtom 10 bodov, pol. 239 - rozsiahla incízia pri odstránení

vnútorného fixátora hrudnej chrbtice ohodnotená počtom 35 bodov. Žalovaná nesúhlasila s položkou 81c
- zlomenina 6., 7., 8. rebra vpravo a 5., 6., 7. rebra vľavo, ktoré ohodnotil MUDr. Z. O. počtom 45 bodov,
nakoľko ide o zlomeninu 6 rebier, preto nemožno podľa jeho názoru hodnotiť na hornej hranici rozpätia.

12. V konaní bol vypracovaný znalecký posudok č. X/XXXX znalkyňou MUDr. S. A., MBA, ktorá

pri bolestnom oproti lekárskemu posudku MUDr. A. O., MPH, položku 106a posúdila ako zlomeninu
tŕňového výbežku 5. a 6. hrudného stavca a ohodnotila počtom 50 bodov a pol. 81c - zlomenina 6.,
7., 8. rebra vpravo a 5., 6., 7. rebra vľavo posúdila položkou 82b - zlomenia rebier s dislokáciou, viac
ako piatich a ohodnotila počtom bodov 70. Spolu počet bodov 690. Závery znaleckého posudku strany
nerozporovali, a preto pri bolestnom súd vychádzal zo znaleckého posudku.

13. Žalobkyňa vzhľadom na znalecký posudok, podaním doručeným súdu dňa 04.06.2025, rozšírila
žalobu o bolestné 35 bodov, čo je 912,80 eura. Na pojednávaní dňa 14.07.2025 súd pripustil zmenu
žaloby.

14. Na pojednávaní dňa 14.07.2025 vzniesla žalovaná námietku premlčania, keďže podľa jej názoru
uplynula 2 ročná premlčacia doba. Žalobkyňa k tomu uviedla, že podaním žaloby došlo k spočívaniu
lehoty.

15. Právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o

tom, kto za ňu zodpovedá. O osobe, ktorá za vzniknutú škodu zodpovedá, sa poškodený dozvie, len
čo získa informáciu, na základe ktorej si môže urobiť dostatočný úsudok o osobe konkrétneho škodcu,
teda len čo získa vedomosť o skutkových okolnostiach, ktoré sú spôsobilé urobiť takýto záver o možnej
zodpovednosti určitého subjektu. Nemusí ísť priamo o skutočné zistenie zodpovednej osoby, ale stačí,
ak skutkové okolnosti, ktorými poškodený disponuje, mohli viesť k záveru o vymedzení zodpovedného

subjektu. V uvedenom okamihu nemusí byť daná nespochybniteľná istota poškodeného o zodpovednom
subjekte a o jeho zodpovednosti (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.05.2010 sp.
zn. 1Cdo 82/2009, zverejnený v zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej
republiky pod č. R16/2014). O škode spočívajúcej v sťažení spoločenského uplatnenia sa poškodenýdozvie v dobe, kedy možno objektívne urobiť bodové ohodnotenie sťaženia jeho spoločenského
uplatnenia; od tohto okamihu beží subjektívna premlčacia doba. Posúdenie otázky, kedy sa zdravotný
stav poškodeného ustálil, závisí od vyjadrenia lekára (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa

13.06.2001 sp. zn. 25 Cdo 1169/2000). Okolnosť, kedy bolo následne bodové ohodnotenie lekárom
skutočne vykonané, nemá na už započatý beh subjektívnej premlčacej doby žiaden vplyv (porovnaj
uznesenie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 17.01.2008 sp. zn. 25 Cdo 676/2007).

16. Ak sa uplatnený nárok skladá z oddeliteľných zložiek práva na náhradu škody, ako je napríklad

pri škode na zdraví, pokiaľ ide o odškodňovanie bolesti, odškodňovanie sťaženia spoločenského
uplatnenia, odškodňovanie straty na zárobku, odškodňovanie účelných nákladov spojených s liečením
ma zároveň pri vecnej škode, premlčacia doba pri každej z uvedených zložiek nároku na náhradu škody
začína plynúť samostatne, aj keď ide o nároky vzniknuté z tej istej jednorazovej škodnej udalosti (napr.
rozhodnutie R28/1970, ktorého závery možno aplikovať aj na rozhodovanie o uvedených nárokoch na
náhradu škody). To platí aj o neskôr vzniknutých následkoch tej istej škodnej udalosti, ktoré znamenajú

ďalšiu škodu, ktorej náhradu nebolo možné uplatniť skôr, pretože škoda ešte neexistovala (napríklad
rozhodnutie R 71/1970).

17. Za okamih vzniku nároku na náhradu škody na zdraví sa považuje okamih, keď došlo k ustáleniu
zdravotného stavu poškodeného. Až po ustálení zdravotného stavu poškodeného možno totiž vykonať

bodové ohodnotenie bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia. Pre vznik nároku na bolestné a
sťaženie spoločenského uplatnenia nie je rozhodujúca len škodová udalosť (deň úrazu), ale tiež okamih,
kedy sa poškodený dozvedel o škode (jej výške). Táto býva poškodenému zrejmá až po ustálení
zdravotného stavu, ktorý umožňuje posúdiť mieru preukázateľných nepriaznivých dôsledkov, čo je
východiskovou bázou pre stanovenie výšky náhrady lekárskym posudkom vychádzajúc zo základného

počtubodov,ktorýmibolobolestnéasťaženiespoločenskéhouplatneniaohodnotené(porovnajrozsudok
Najvyššieho súdu SR zo dňa 21.03.2019 sp. zn. 3Cdo 66/2018, 3Cdo 67/2018). Pri poškodeniach
zdravia, ktoré sa stále vyvíjajú a pri ktorých ustálenie zdravotného stavu vlastne ani nemôže nastať,
treba zamerať pozornosť na to, kedy sa zdravotný stav poškodeného ustálil natoľko, aby bolo možné
po prvýkrát konkrétne hodnotiť sťaženie spoločenského uplatnenia vyjadrené jednotlivými položkami

prílohy zákona (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 07.07.2011 sp. zn. 21 Cdo 752/2010).

18. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany za to, že počas konania neboli
preukázané jej tvrdenia, a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej neprospech.
Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá

skutočnosť, významná podľa hmotného práva na rozhodnutie o veci nebola preukázaná, a teda výsledky
zhodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver, ani o pravdivosti tvrdenej skutočnosti, ale ani o tom,
že je tvrdená skutočnosť nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností leží na tej strane,
ktorá z existencie týchto skutočnosti vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky, ide o tú stranu,
ktorá existenciu týchto skutočností tvrdí. Záver o tom, že strana neuniesla dôkazné bremeno je možné

urobiť len vtedy, keď súd riadne a úplne vykonal všetky dôkazy, ktoré strana označila na preukázanie
svojho tvrdenia. Stranou označený dôkaz súd neuskutoční iba v prípade, že jeho prostredníctvom
nie je možné preukázať pre vec rozhodnú skutočnosť, napríklad preto, že označený dôkaz je zjavne
nespôsobilý preukázať tvrdenú skutočnosť, alebo že sa týka skutočnosti, ktorá je podľa hmotného práva
pre rozhodnutie vo veci bezvýznamná. Dôkazné bremeno skutočnosti, ktorá je významná pre začiatok

plynutia subjektívnej premlčacej doby, stíha tú stranu sporu, ktorej je na prospech. V prípade námietky
premlčania znáša takýto účastník konania dôkazné bremeno o skutočnostiach, s ktorými zákon spája
počiatok a plynutie premlčacej doby (pozri Ro NS ČR z 15. 11. 2005, sp. zn. 32Odo 204/2005).

19. Bolo na žalovanej, aby jednak tvrdila, kedy došlo k ustáleniu zdravotného stavu a aby to aj

preukázala. Žalovaná však takéto tvrdenia v konaní neprodukovala a ani nepredložila dôkazy. Zo
znaleckého posudku, vypracovaného v konaní, iba vyplynulo, že k ustáleniu zdravotného stavu došlo
v roku 2023. Bližší dátum nebol uvedený. Nič nebránilo žalovanej, aby navrhla doplnenie znaleckého
posudku, prípadne výsluch znalkyne, čo sa nestalo. Súd teda konštatoval neunesenie dôkazného
bremena zo strany žalovanej. Navyše je potrebné uviesť, že ustálenie zdravotného stavu, vznik práva

na bolestné a vznik možnosti vyhotoviť lekársky posudok možno vnímať ako vzájomne previazané
skutočnosti. Lekársky posudok bol vyhotovený dňa 14.08.2023 a teda ak žalovaná neuviedla iný dátum,
súd vychádzal z toho, že k ustáleniu zdravotného stavu došlo 14.08.2023 a nárok nie je premlčaný.20. Ako je vyššie uvedené súd vychádzal zo znaleckého posudku, ktorý stanovil náhradu za bolesť v
celkovom počte 690 bodov Pri výške náhrady za bolestné sa vychádza z roku 2023, kedy bola podľa
opatrenia Ministerstva zdravotníctva SR náhrada za jeden bod vo výške 26,08 eur. Spolu teda náhrada

za bolesť predstavuje sumu 17.995,20 eur. Žalobkyňa si uplatnila sumu 17.995,80 eur, a preto súd nad
sumu 17.995,20 eur žalobu zamietol.

21. Pokiaľ ide o sťaženie spoločenského uplatnenia tak Posudzujúci lekár v lekárskom posudku
sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotil nasledovne: pol. 304a - poúrazové obmedzenie hybnosti

hrudnej chrbtice ľahké ohodnotené po zvýšení celkovým počtom 380 bodov, pol. 335a - obmedzenie
pohyblivosti lakťového kĺbu vpravo ľahké ohodnotené po zvýšení celkovým počtom 120 bodov, pol.
338a - obmedzená pronácia a supinácia predlaktia vpravo ľahké ohodnotená po zvýšení celkovým
počtom 100 bodov, pol. 351a - obmedzenie pohyblivosti zápästia vpravo ľahké ohodnotené po zvýšení
celkovým počtom 120 bodov, pol. 432a - rozsiahle plošné jazvy po operačných zákrokoch spolu 22
cm2 ohodnotené počtom 30 bodov. Počet bodov 750. Žalovaná s lekárskym posudkom nesúhlasila,

keďže lekár MUDr. Z. O. posúdil bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia v lekárskom
posudku, pričom súhlasil s ohodnotením položky 432a. Ostatné položky posúdil nasledovne: pol. 304a
- poúrazové obmedzenie hybnosti hrudnej chrbtice ľahké ohodnotil zmluvný lekár po zvýšení celkovým
počtom 285 bodov; zmluvný lekár nesúhlasí s navýšením položky o 100 %, nakoľko podľa jeho názoru je
navýšenie sadzby podľa ust. § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z. o 100 % neprimerane vysoké a v tomto

prípade u 42 ročnej poškodenej je možné navýšenie maximálne o 50 % (pri navýšení sa vždy prihliada
na vek v čase poranenia); pol. 335a - obmedzenie pohyblivosti lakťového kĺbu vpravo ľahké - hodnotenie
tejto položky nemožno podľa zmluvného lekára akceptovať, nakoľko pri poranení nedošlo k poraneniu
lakťového kĺbu; pol. 338a - obmedzená pronácia a supinácia predlaktia vpravo ľahké - hodnotenie tejto
položky nemožno podľa zmluvného lekára akceptovať, nakoľko rotácie predlaktia sú umožnené rotáciou

hlavičky vretennej kosti v hornej časti predlaktia a táto oblasť nebola poranená, poranenie bolo v oblasti
dolnej časti, resp. v oblasti pravého zápästia/vykĺbenie hlavičky lakťovej kosti a radio-ulnárne skĺbenie
predstavuje pevné skĺbenie, v ktorom sa nerealizujú rotačné pohyby predlaktia; pol. 351a - obmedzenie
pohyblivosti zápästia vpravo ľahké ohodnotil zmluvný lekár po zvýšení celkovým počtom 90 bodov;
zmluvný lekár nesúhlasí s navýšením položky o 100 %, nakoľko podľa jeho názoru je navýšenie sadzby

podľa ust. § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z. o 100 % neprimerane vysoké a v tomto prípade u 42
ročnej poškodenej je možné navýšenie maximálne o 50 % (pri navýšení sa vždy prihliada na vek v čase
poranenia). MUDr. Z. O. tak sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotil celkovým počtom 405 bodov.

22. V konaní bol vypracovaný znalecký posudok č. X/XXXX znalkyňou MUDr. S. A., MBA, ktorá

sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotila rovnakými položkami a počtom bodov ako v lekárskom
posudku MUDr. A. O., MPH. Závery znaleckého posudku strany nerozporovali, a preto súd vychádzal
zo znaleckého posudku a počtu bodov 750. Pri výške náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia
sa vychádza z roku 2023, kedy bola podľa opatrenia Ministerstva zdravotníctva SR náhrada za jeden
bod vo výške 26,08 eur. Spolu teda náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia predstavuje sumu

19.560 eur.

23. Žalobkyňa si uplatnila náhradu za stratu na zárobku v sume 4.160,09 eur. Žalovaná výpočet
žalobkyne nerozporovala, ale namietala, že na posúdenie predmetného nároku je potrebné zo strany
žalobkyne doložiť ďalšie podklady, a to fotokópiu PN od 27.3.2023 do 30.4.2023 a potvrdenie

zamestnávateľa o vyplatenej výške náhrade príjmu za dočasnú práceneschopnosť. Súd túto námietku
vyhodnotil ako nedôvodnú. Žalobkyňa v konaní predložila potvrdenie o príjme za obdobie 2022/07
- 2023/01 a za obdobie 2023/03 - 2023/05. Z potvrdenia o príjme za obdobie 2022/07 - 2023/01
vyplýva, že žalobkyni bola vyplatená náhrada príjmu 183,54 eura a z potvrdenia o príjme za obdobie
2023/03 - 2023/05 vyplýva, že žalobkyni bola vyplatená náhrada príjmu 462,18 eur. Pokiaľ ide o

fotokópiu PN od 27.3.2023 do 30.4.2023 tak je síce pravda, že túto žalobkyňa nepredložila, avšak z
potvrdenia o nemocenských dávkach vyplýva, že žalobkyni bolo vyplatené nemocenské od 06.04.2023
do 30.04.2023. Zamestnávateľ vypláca náhradu príjmu počas prvých 10 dní práceneschopnosti. Je teda
zrejmé, že žalobkyňa bola práceneschopná od 27.03.2023 do 30.04.2023.

24. Pri výpočte náhrady za stratu na zárobku sa vychádza z 2. štvrťroku 2022. Z predložených listinných
dôkazov bolo preukázané, že v apríli 2022 bola žalobkyni zúčtovaná na výplatu hrubá mzda v sume
1.198,90 eur, v máji 2022 bola zúčtovaná na výplatu hrubá mzda v sume 1.198,90 eur a v júni 2022
bola zúčtovaná na výplatu hrubá mzda v sume 1.491,99 eur. Od mzdy zúčtovanej v máji 2022 saodpočíta ostatná náhrada mzdy v sume 51,60 eur a od mzdy zúčtovanej v júni 2022 je potrebné
odpočítať príspevok zo Sociálneho fondu v sume 30 eur. Celková zúčtovaná hrubá mzda žalobkyne za
2. štvrťrok 2022 tak predstavuje sumu 3.808,19 eur. Žalobkyňa odpracovala v apríli 2022 pracovný čas

157,50 hodín, v máji 2022 pracovný čas 157,70 hodín a v júni 2022 pracovný čas 165 hodín a v apríli
2022 nadčasy 7 hodín, v máji 2022 nadčasy 7 hodín a v júni 2022 nadčasy 5 hodín. Celkovo tak za
rozhodujúce obdobie odpracovala 499 hodín. Pri celkovej zúčtovanej hrubej mzde v sume 3.808,19 eur
a odpracovanom pracovnom čase v rozsahu 499 hodín tak priemerný hodinový zárobok za rozhodujúce
obdobie predstavuje sumu 7,6316 eur. Pri 37,5 hodinovom týždennom pracovnom čase žalobkyne

predstavuje priemerný počet pracovných hodín na jeden mesiac v roku 163,05 hodín. Po vynásobení
priemerného hodinového zárobku a priemerného počtu pracovných hodín na jeden mesiac v roku tak
priemerný mesačný zárobok žalobkyne za rozhodujúce obdobie tak predstavuje sumu 1.244,33 eur.
Žalobkyňa bola v dôsledku úrazu práceneschopná v období od 17.07.2022 do 31.01.2023, t. j. v júli
2022 bola práceneschopná 15 dní z celkovo 31 dní v mesiaci a ďalej 6 mesiacov (od 01.08.2022
do 31.01.2023). Za júl 2022 je tak potrebné počítať s pomerným priemerným zárobkom pripadajúcim

na 15 dní práceneschopnosti z 30 dní v sume 602,10 eur a za ďalších 10 mesiacov od augusta
2022 do januára 2023 s priemerným zárobkom za 6 mesiacov v sume 7.465,98 eur. Celkovo tak
priemerný zárobok za obdobie práceneschopnosti žalobkyne za obdobie od 17.07.2022 do 31.01.2023
predstavuje sumu 8.068,08 eur. Žalobkyňa dostala náhradu príjmu od zamestnávateľa v sume 183,54
eur a nemocenské dávky v celkovej sume 4.147,80 eur. Po odpočítaní uvedených náhrad a dávok tak

strata na zárobku počas práceneschopnosti žalobkyne za obdobie od 17.07.2022 do 31.01.2023 podľa
§ 446 OZ predstavuje sumu 3.736,74 eur.

25. Žalovaná nerozporovala, že práceneschopnosť žalobkyne v období od 27.03.2023 do 30.04.2023
nie je v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou, a preto súd vychádzal z toho, že to je nesporné.

V marci 2023 bola žalobkyňa práceneschopná 5 dní z celkovo 31 dní v mesiaci a v apríli 2023 bola
práceneschopná 30 dní v mesiaci. Za marec 2023 a apríl 2023 je tak potrebné uvažovať s pomerným
priemerným zárobkom pripadajúcim na 35 dní práceneschopnosti v sume 1.445,03 eur. Žalobkyňa
dostala náhradu príjmu od zamestnávateľa v sume 462,18 eur a nemocenské dávky v sume 559,50 eur.
Po odpočítaní uvedených náhrad a dávok tak strata na zárobku počas práceneschopnosti žalobkyne za

obdobie od 27.03.2023 do 30.04.2023 podľa § 446 OZ predstavuje sumu 423,35 eur.

26. Strata na zárobku počas oboch práceneschopnosti žalobkyne predstavuje sumu 4.160.09 eur.

27.Žalovanávovyjadreníkžalobeaanivduplikenesporilavýškuuplatnenéhonárokunanáhraduškody

z titulu náhrady nákladov spojených s liečením, a preto súd vychádzal z toho, že výška 1.379,54 eur
je nesporná. Navyše uvedený nárok žalobkyňa v konaní aj riadne preukázala potvrdením o prevode za
kúpeľnýpobytvovýške2.649,20eur,špecifikáciouciestmotorovýmvozidlomapredloženýmtechnickým
preukazom.

28. Žalobkyňa si ďalej uplatnila nárok na zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v
rozsahu 50 %.

29. Zvýšenie náhrady za bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia podľa § 5 ods. 5
zák. č. 437/2004 Z.z. predpokladá existenciu ďalších skutočností umožňujúcich záver, že obmedzenie

poškodeného nemožno vyjadriť len základným hodnotením a odškodnením. Zvýšenie náhrady podľa
tohto ustanovenia predpokladá, že základné ohodnotenie plne nevyjadruje dôsledky zhoršeného
zdravotného stavu na životné úkony poškodeného, lebo škoda na zdraví viedla k ťažkým následkom,
ktoré podstatne obmedzujú, menia alebo znemožňujú ďalšie uplatnenie v živote. Postup podľa
uvedenéhoustanoveniaprichádzadoúvahyibavskutočnevýnimočnýchprípadochhodnýchosobitného

zreteľa, kde možnosti poškodeného sú veľmi výrazne obmedzené alebo celkom stratené v porovnaní
s vysokou a mimoriadnou úrovňou jeho kultúrnych, športových alebo iných aktivít v dobe pred vznikom
škody na zdraví. Taktiež sa musí jednať o výnimočný prípad v porovnaní s inými, pokiaľ o sťaženie
spoločenského uplatnenia v prípadoch s obdobným zdravotným poškodením ide. Navyše z dikcie
uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že následky zranenia poškodeného musia byť v rozsahu a

intenzity porovnateľnej so zdravotným poškodením, pri ktorom sa takto poškodeným osobám priznáva
invalidita (rozsudok Krajského súdu Bratislava 4Co/293/2014).30. Najvyšší súd v rozhodnutí pod sp. zn. 5Cdo 212/2012, ktoré bolo neskôr publikované v zbierke
stanovísk Najvyššieho súdu SR ako judikát R 35/2013 dospel k záveru, podľa ktorého ustanoveniu § 5
ods. 5 zák. č. 437/2004 Z.z. zodpovedá interpretácia, podľa ktorej je priznanie invalidity jedným, nie však

jediným z predpokladov, pri splnení ktorého môže súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia
zvýšiť, najviac o 50 %.

31. V rozhodnutí pod sp. zn. 3Cdo 192/2015 uviedol, že odškodnenie za sťaženie spoločenského
uplatnenia má vo svojej podstate predstavovať náhradu za preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre

život a životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo
pre plnenie jeho spoločenských úloh. Pri posudzovaní otázky, či ide o prípad hodný osobitného zreteľa
a určovanie rozsahu odškodnenia musí súd dbať nato, aby jeho rozhodnutie rešpektovalo princíp
proporcionality.

32. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozsudku z 21.06.2018 pod sp. zn. 3Cdo 209/2017

uviedol, že pri rozhodovaní o zvýšení náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia súd zohľadňuje
jednak tie stránky, ktoré sú spoločné pre život všetkých ľudí /možnosť vykonávať bežné životné úkony,
postarať sa o svoju hygienu, stravovanie, obliekať sa, žiť prípadne rodinným životom, realizovať sa
v partnerskom vzťahu, mať detí/, jednak tie stránky, ktoré sú osobitné u každého jednotlivca zvlášť
vzhľadom na jeho spoločenské dovtedajšie pôsobenie. Jednotiacim hľadiskom pri určení adekvátneho

zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia je, aby obe tieto stránky boli zohľadnené
tak, že ich vzájomná jednota vyjadrí primeranosť priznanej náhrady. Zvýšenie náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia v hornej hranici podľa názoru dovolacieho súdu prichádza do úvahy iba v
prípade straty životných príležitostí po celý zvyšok života, v ktorých je poškodený takmer vyradený zo
života a kedy jeho predpoklady pre plnenie životných funkcií sú bezmála alebo celkom zmarené.

33. V uvedenom rozhodnutí Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmaval zachovanie zásady
primeranosti v prípade priznania mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia v rozsahu
25 %. V preskúmavanom prípade bolo zistené, že poškodený utrpel početné zranenia v 22. roku veku
svojho života, pred úrazom viedol bežný život mladého človeka, nedosahoval mimoriadne výkony,

či už v osobnej, pracovnej, kultúrnej alebo športovej oblasti. Ukončené mal základné vzdelanie, bol
nezamestnaný, hral futbal v miestnom klube a bol dobrovoľným hasičom. Po úraze spôsobenom pri
dopravnej nehode zavinenej treťou osobou sa mu zásadne zmenil jeho dovtedajší svet v každej oblasti
života a bol vyradený aj z bežných činností. V dôsledku úrazu sa stal nesebestačným, odkázaným
na pomoc iných osôb. Mal výrazne ochrnuté všetky štyri končatiny, používal invalidný vozík, ktorý bez

pomoci iného nedokázal ovládať. Výrazne bol obmedzený aj v pohybe neochrnutej časti tela. Jeho stav
sa po opakovaných operáciách chrbtice čiastočne ustálil, avšak s trvalými následkami /bolestí celého
tela, unikanie moču, nedomykavosť ritných zvieračov, neschopnosť žiť normálnym pohlavným životom/.
Nedokázal vykonávať základné hygienické potreby bez cudzej pomoci, sám sa obliecť a obuť. Jeho
psychika bola narušená a spojená s úzkosťou a bezmocnosťou. Bol vylúčený z možnosti uplatniť sa v

pracovnom zaradení s poukazom na pokles jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70
%. V danomprípade súdy dospeli k jednoznačnému záveruo primeranosti zvýšenia náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia v rozsahu 25 % z dôvodu, že u poškodeného nešlo o úplné ochrnutie jeho
končatín, ktoré by znamenalo úplnú stratu schopností akéhokoľvek pohybu. Súčasne nešlo o prípad
ležiaceho pacienta vyžadujúceho si podávanie umelej výživy, polohovanie bez akejkoľvek komunikácie,

teda nešlo o prípad najzávažnejšieho možného sťaženia sa uplatnenia v živote. S uvedenými závermi
súdov nižšieho stupňa sa v preskúmavanom prípade stotožnil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky.

34. Súd ďalej poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1Co/51/2024, ktorým bol
potvrdený rozsudok prvoinštančného súdu o priznaní zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského

uplatnenia v rozsahu 10 %. V prejednávanej veci sa stal žalobca v dôsledku úrazu invalidný vo veku 37
rokov. Súd konštatoval, že poškodenie zdravia mu síce spôsobuje určité obmedzenia v jeho doterajšom
živote a to najmä čo sa týka jeho záľub, športových aktivít, starostlivosti o domácnosť a záhradu,
vykonávanie stolárskych prác, ale na druhej strane žalobca je plne mobilný, nepotrebuje k bežným
životným úkonom pomoc iných osôb, vedie plnohodnotný rodinný život.

35. V prejednávanej veci u žalovanej došlo k zníženiu kvality života, keď nevie vytáčať pravú ruku, síce
dokáže zahrať na klavíri, ale pri dlhšom hraní už má problémy, keď chce ukázať tanec, tak sa rýchlo
zadýcha. Pri bežných domácich prácach sa musí kontrolovať, aby udržala nástroje. Predtým športovala,teraz zvláda iba bežnú chôdzu. Zle sa jej dýcha, má problémy, keď šoféruje, tak cíti záťaž na chrbtici.
Potrebuje pomoc pri domácich prácach, napríklad pri kopaní záhradky. Pred nehodou nemala žiadne
problémy.

36. V porovnaní s vyššie uvedenými prípadmi u žalobkyni nie sú splnené podmienky na priznanie
mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia v rozsahu 50 %. Zvýšenie náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia v hornej hranici podľa názoru súdu prichádza do úvahy iba v prípade
straty životných príležitostí po celý zvyšok života, v ktorých je poškodený takmer vyradený zo života a

kedy jeho predpoklady pre plnenie životných funkcií sú bez mála, alebo celkom zmarené. Súd mal za
to, že nie sú splnené podmienky ani pre priznanie 10%, keď vo vyššie uvedenom prípade bol žalobca
uznaný za invalidného. Súd mal za to, že na problémy žalobkyni po úraze bude primerané zvýšenie o
5%, ktoré zo sumy 19.560,- eur predstavuje 978,- eur, a preto súd preto žalobu v prevyšujúcej časti ako
nedôvodnú zamietol.

37. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.

38. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

39. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

40. Listom zo dňa 02.10.2023 žalobkyňa si uplatnila nárok na náhradu škody z ublíženia na zdraví z

titulu bolestného vo výške 17.083,- eur, z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 19.560
eur, z náhrady za stratu na zárobku vo výške 3.736,74 eur a nákladov na liečenie vo výške 1.450,94
eur, spolu 41.830,68 eur. Dňa 16.10.2023 žalovaná oznámila žalobkyni, že ukončuje likvidáciu poistnej
udalosti bez poskytnutia poistného plnenia, a preto sa zo sumy 41.830,68 eur dostala od 01.11.2023
do omeškania ( 15 dní po skončení prešetrovania podľa § 11 ods. 7). K tomuto dňu bol zákonný úrok

z omeškania 9,50 %.

41. Listom zo dňa 27.10.2023 žalobkyňa si uplatnila nárok na náhradu škody z titulu zvýšenia sťaženia
spoločenského uplatnenia vo výške 9.780 eur a náhrady za stratu na zárobku vo výške 423,35 eur.
Dňa 08.11.2023 žalovaná oznámila žalobkyni, že ukončuje likvidáciu poistnej udalosti bez poskytnutia

poistného plnenia, a preto sa v sume 423,35 eur dostala od 24.11.2023 dostala do omeškania ( 15 dní
po skončení prešetrovania podľa § 11 ods. 7). K tomuto dňu bol zákonný úrok z omeškania 9,50 %.

42. V prevyšujúcej časti úrokov z omeškania súd žalobu zamietol, keďže v časti bolestného nad sumu
17.083 eur si žalobkyňa nárok u žalovanej neuplatnila a teda nemohlo ani dôjsť k omeškania. Taktiež

súd zamietol žalobu v úrokoch z omeškania od 17.10.2023 do 31.10.2023, resp. od 08.11.2023 do
23.11.2023 (suma 423,35 eur), keďže ak poisťovňa odmietne plniť, ide o ukončenie šetrenia a začína
jej plynúť lehota podľa § 11 ods. 7 a až márnym uplynutím 15 dní sa dostáva do omeškania.

43. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1, 2 C.s.p.

Žalobkyňa bola úspešná v bolestnom (nepatrný neúspech v 0,60 eur, čo bolo spôsobené chybou
v počítaní), sťažení spoločenského uplatnenia, náhrade za stratu na zárobku a náhrade nákladov
spojených s liečením a v konaní o zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia je potrebné
vychádzať zo záveru, že žalobkyňa bola v spore úspešná, keďže výsledok tohto sporu závisel od úvahy
súdu a preto súd priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ale vychádzajúc

len z prisúdenej istiny.44. Pokiaľ ide o znalečné, súd znalkyni priznal náhradu výdavkov voči neúspešnej žalovanej. O výške
náhrady trov konania za znalecké úkony bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti
tohto rozsudku.

45. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolania žalobkyňa a žalovaná.

46. Žalobkyňa navrhla napadnutý rozsudok zmeniť tak, aby žalovanej bola uložená povinnosť zaplatiť
žalobkyni náhradu za bolesť v sume 17.995,20 eur s 9,50 % ročným úrokom z omeškania zo sumy

17.083 eur od 17.10.2023 do zaplatenia, náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume
19.560 eur s 9,50 % ročným úrokom z omeškania od 17.10.2023 do zaplatenia, zvýšenie náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 9.780 eur, náhradu za stratu na zárobku počas pracovnej
neschopnosti vo výške 4.160,09 eur s 9,50 % ročným úrokom z omeškania od 17.10.2013 do zaplatenia
zo sumy 3.736,74 eur a s 9,50 % ročným úrokom z omeškania od 09.11.2023 do zaplatenia zo
sumy 423,35 eur a náhradu nákladov súvisiacich s liečením v sume 1.450,94 eur s 9,50 % ročným

úrokom z omeškania od 17.10.2023 do zaplatenia. Ako dôvod uviedla, že súd prvej inštancie na
základe vykonaných dôkazov pri posúdení práva žalobkyne na úrok z omeškania dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Účelom a
zmyslom zákonodarcu bolo zakotviť v zákone č. 381/2001 Z.z. to, aby bola zabezpečená rýchla a
účinná náhrada škody pre osoby poškodené prevádzkou motorového vozidla. Žalovanej z ust. § 11

ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z. vyplýva jednoznačná povinnosť, ktorá je základnou a najpodstatnejšou
právnou povinnosťou poisťovateľa, ako i povinnosť z ust. § 517 Občianskeho zákonníka, t.j. povinnosť
plniť riadne a včas. Žalovaná uplatnený nárok žalobkyne na náhradu škody z 02.10.2023 písomným
podaním zo dňa 16.10.2023 odmietla. Žalovaná odmietla plnenie aj pre uplatnený nárok na náhradu
škody z 27.10.2023, a to písomným podaním zo dňa 08.11.2023. Z ust. § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001

Z.z. vyplýva poisťovateľovi jednoznačná povinnosť a následne povinnosť poskytnúť plnenie do 15 dní
po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné
plnenie. Žalovaná svojím písomným stanoviskom potvrdila, že skončila povinnosť uloženú jej v § 11 ods.
6 zákona č. 381/2001 Z.z. a v šetrení pokračovať nebude. Z konania žalovanej je zrejmé, že žalovaná
odmietlasvojupovinnosťposkytnúťpoistnéplnenie,apretolehota15dnístanovenáv§11ods.7zákona

č. 381/2001 Z.z. jej neprináleží. Žalobkyni preto vzniklo právo na úrok z omeškania v zmysle § 563
Občiansky zákonníka, t.j. od nasledujúceho dňa po oznámení o odmietnutí plnenia a tak pre bolestné
uplatnené žalobou, pre sťaženie spoločenského uplatnenia, pre stratu na zárobku počas PN za obdobie
od 18.07.2022 do 31.01.2023, za liečebné náklady, deň počiatku úročenia je od 17.10.2023. Pre stratu
na zárobku za obdobie od 27.03.2023 do 30.04.2023 ide o deň od 09.11.2023.

47. Žalobkyňa v mladom veku, vo veku 42. rokov, následkom dopravnej nehody utrpela ťažké ublíženie
na zdraví s trvalými následkami. V dôsledku úrazu je hendikepovaná vo všetkých oblastiach života.
Je hendikepovaná v pracovnej oblasti, lebo ako učiteľka odborných predmetov na Strednej odbornej
škole pedagogickej v Prešove, kde učí hru na klavír, je trvalo poškodená vo výkone svojej práce. Je

obmedzená a neschopná hrať rozložené akordy cez dve, tri oktávy, pri hre septakordov je obmedzená
v rotácii zápästia pri pokladaní prstov pri hre. Nie je schopná zverencom folklórneho krúžku ukázať
prvky tanca a je hendikepovaná v športových aktivitách. Pred úrazom bola športovo aktívna, behala
pol maratón, behávala bežne a teraz to nie je možné, lebo ma problém aj s malým pohybom. Je
hendikepovaná aj v kultúrnom živote. Ako učiteľka navštevovala rôzne kultúrne podujatia a teraz

pre bolesti chrbtice to už nie je možné. V príčinnej súvislosti s úrazom a jeho následkami stratila
svoje celoživotné koníčky ako tanec, spev, beh, prácu v záhradke, záľubu v pestovaní kvetov. Stratila
samostatnosť, aj pri prácach v domácnosti potrebuje pomoc. Následky úrazu sa podpísali aj na
intímnomživotežalobkyne.Jesociálneizolovaná.Následkyúrazuvmladomvekuzanechaliužalobkyne
preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre jej život a životné úkony, pre uspokojovanie jej životných a

spoločenských potrieb pre plnenie spoločenských úloh. Týmito obmedzeniami vo všetkých sférach
života stratila životnú príležitosť na celý zvyšok života.

48. Zo súdnej praxe vyplýva, že rozsah zvýšenia náhrady z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia
podľa § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. musí vystihovať individuálne okolnosti každého prípadu,

rozdiely v osobnosti človeka, v miere závažnosti poškodenia zdravia, intenzite poškodenia, vek
poškodeného, ako i brať v úvahu, že jednorazovo odškodnenie má slúžiť kompenzácii obmedzení
plynúcich z poškodenia zdravia, ako i stratu budúcich možností prežívať radosť v dôsledku poškodenia
zdravia. V prípade mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia ide o odškodnenie, ktorésa poskytuje len jednorazovo. Týmto zvýšením sa tak majú jednorazovo kompenzovať všetky budúce
strádania poškodeného. Výška odškodnenia preto musí rešpektovať jeho reparačný charakter a byť
naplnením toho, že odškodnenie má slúžiť kompenzácii obmedzení plynúcich z poškodenia zdravia aj

tak, aby skoršie, často aj výraznejšie pociťovanie radosti a neskoršia strata možnosti tieto prežívať v
dôsledku poškodenia zdravia, mohli byť prinajmenšom čiastočne vynahradené, zmiernené niečím, čo
poškodenému môže naopak privodiť potešenie alebo radosť.

49. Spôsob zvyšovania a sťaženia spoločenského uplatnenia na základe percentuálnych bodov

z odškodnenia stanoveného na základe bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia
zabezpečuje, že aj zvýšenie odškodnenia v maximálnej možnej miere o 50 % v zmysle § 5 ods. 5 zákona
č. 437/2004 Z.z. je primeraným bez ohľadu na väčšiu, či menšiu závažnosť prípadu, nakoľko medzi
každou základnou náhradou a jej zvýšením, hoci aj o 50 % je vždy zachovaná a zabezpečená priama
úmera.Percentuálnezvyšovanienáhradyvždyvychádzazozákladnejnáhradyatútozvyšujemaximálne
o 50 %. Teda pri závažnejších prípadoch, kedy je základná náhrada vyššia, je časť zodpovedajúca

podielu 50 % samozrejme vyššia ako časť zodpovedajúca podielu 50 % v menej závažnom prípade,
kedy je základná náhrada nižšia. Z uvedeného dôvodu nemôže obstáť argument, že zvýšenie o 50 %
je možné jedine v tých najťažších prípadoch. Ak totiž existuje od prípadu žalobkyne závažnejší prípad s
ťažším zdravotným postihnutím, je zvýšenie o 50 % v konečnom dôsledku v jeho nominálnom vyjadrení
vyššie, pretože vychádza z vyššej základnej náhrady. Je preto zrejmé, že aj v prípade zvýšenia o 50 % v

dvochprípadochrozličnejzávažnostipoškodeniazdravia,jestáleajnapriekrovnakémupercentuálnemu
zvýšeniu v zmysle § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. zachovaná rozdielnosť výšky náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia v oboch prípadoch a je tak zabezpečené rešpektovanie zásady primeranosti
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia.

50. Žalovaná vo svojom opravnom prostriedku navrhla rozsudok, s výnimkou nenapadnutého výroku
o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Poukázala na to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v

takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností. Súd žalobkyni priznal nárok po vzhliadnutí dôvodnosti žaloby čo
do základu argumentujúc najmä ust. § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak škodu
spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne. Vo veci nie je možné stotožniť sa
s tvrdením súdu prvej inštancie, že bola v konaní preukázaná jednoznačne aspoň spoluvina vodiča

osobného motorového vozidla pána T.. Podľa jednoznačného záveru uznesenia OR PZ OKP Prešov
zo dňa 14.11.2022, za predmetnú dopravnú nehodu môže vodič motocykla pán Ing. O. G., manžel
žalobkyne. Ani z vykonaného dokazovania oboznámením znaleckým posudkom č. XX/XXXX Ing. S.
nevyplýva, aby k dopravnej nehode malo dôjsť spoluzavinením pána T., a to najmä z dôvodu, že tento
bol podľa názoru znalca predbiehaný vodičom motocykla na plnej čiare, teda v mieste, kde je to výslovne

zakázané tak vodorovnou ako aj zvislou dopravnou značkou, ako to zhodnotil aj vyšetrovateľ.

51. Nemožno súhlasiť so záverom súdu, ktorý si osvojil výpoveď znalca, že ak by sa bol pán T.
pozrel do spätného zrkadla bol by vodiča motocykla videl pred odbočením. Toto tvrdenie nemožno
považovať za záver znalca, teda ako súčasť znaleckého dokazovania, ale iba o osobný názor Ing. S..

Skutočnosť, či by videl alebo nevidel pán T. pred započatím odbočovacieho manévru vodiča motocykla
totiž nebola preukázaná vyšetrovacím pokusom a naviac svedok T. pri svojej výpovedi na pojednávaní
dňa 09.09.2024 potvrdil, že sa do spätného zrkadla pred odbočením pozrel a nikoho nevidel. Rovnako
dal pred odbočením znamenie o zmene smeru jazdy.

52. Súd nekriticky uveril tak žalobkyni, ako aj svedkovi - jej manželovi, vodičovi motocykla, Ing. O.ovi
G., ktorý si naviac z dôvodu rovnakej dopravnej nehody voči žalovanej taktiež uplatnil nárok na náhradu
škody v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 16C 14/2024. Uvedená skutočnosť má
zásadný vplyv na posúdenie dôveryhodnosti výpovede svedka G., a to najmä za situácie, keď tento na
pojednávaní dňa 21.06.2024 uvádzal, že on vozidlo ešte nezačal obiehať pred zrážkou, čo je v priamom

rozpore so zistením znalca, ktorý potvrdil, že motocykel bol v ľavom jazdnom pruhu a vozidlo predbiehal.

53. Z výpovede znalca Ing. S. je pritom zrejmé, že pri spracovaní svojho znaleckého posudku vychádzal
z premisy, že pán G. ako vodič motocykla naraz predbiehal dve motorové vozidlá, z toho jedno, doktorého narazil, čo je však v priamom rozpore s výpoveďou svedka G. zo dňa 21.06.2024, ktorý na
strane tri zápisnice potvrdil, že prebehol prvé vozidlo a jazdil medzi dvoma vozidlami istý čas, čo je
opäť zásadná zmena skutkového priebehu dopravnej nehody ako ju posudzoval znalec a sám svedok

G.. Znalec S. pritom vo svojej výpovedi dňa 09.09.2024 (strana 4 zápisnice) uviedol, že závery jeho
znaleckého posudku by mohli byť rozdielne, ak by uvažoval o tom, že motocykel bol priamo za vozidlom
a teda, že by motocykel neobiehal naraz dve vozidlá. Súd napriek tomu zamietol návrh na doplnenie
dokazovania uložením povinnosti znalcovi Ing. S. spracovať doplnok k jeho znaleckému posudku s tým,
aby mu bolo uložené prepočítať vstupné údaje so zameraním sa na situáciu, že vodič motocykla je pred

nehodou priamo za vozidlom. V tomto smere teda nebol zistený dostatočne a úplne skutkový stav, čo
predstavuje porušenie práva na spravodlivý proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru. Súd sa taktiež
nevysporiadal s rozporom medzi názorom znalca S. na to, že ak by sa bol pán T. pred odbočením do
zrkadla pozrel, tak by motocykel videl a výpoveďou pána T., ktorý tvrdil, že tak pred odbočením učinil
a nikoho v spätnom zrkadle nevidel. Uvedené naviac súd nevyhodnotil v korelácii s výpoveďou svedka
G. zo dňa 21.06.2024, ktorý sám tvrdil, že v čase pred zrážkou vozidlo nepredbiehal a do auta narazil

iba preto, že sa mu chcel vyhnúť vľavo. Za rešpektovania skutkového tvrdenia svedka G., vodič vozidla
nebol pred zrážkou predbiehaný, a teda mu nemožno vyčítať vykonanie odbočovacieho manévru, ako to
vyčíta znalec. Tieto skutočnosti vysvetlené neboli, čím je rozsudok nepreskúmateľný. Nie je totiž zrejmé,
prečo by mal za nehodu zodpovedať aj pán T..

54. Okrem toho, vodič vozidla pán T. mohol pred začatím nehodového deja odbočiť tak ako odbočil,
t. j. cez plnú čiaru, a to na pozemok vedľa cesty podľa § 30 ods. 2 písm. h) Vyhlášky Ministerstva
vnútra Slovenskej republiky č. 30/2020 Z.z. Pojem „pozemok ležiaci vedľa cesty“ je pozemkom na oboch
stranách cestného telesa ako ho chápe § 30 ods. 2 písm. h) Vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej
republiky č. 30/2020 Z.z. a pán T. neporušil žiadnu právnu povinnosť, ak naň, hoc aj cez plnú stredovú

čiaru odbočoval, lebo mu to právny predpis do 31.03.2029 umožňoval.

55. Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 379, § 380 a § 381 C.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok spolu
s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolania
žalobkyne a žalovanej nie sú opodstatnené.

56. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič zmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

57. Pokiaľ ide o námietky žalovanej o porušení jej práv na spravodlivý proces, s týmito nie je možné
sa stotožniť.

58. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu

spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká
nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie
ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné
prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo
na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť

rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom
svojvoľného postupu a so zákazom odmietnutia spravodlivosti.

59. Na rokovaní Občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR, ktoré sa uskutočnilo 03. decembra
2015, bolo prijaté zjednocujúce stanovisko, právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia

zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b) O.s.p. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie
rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o
skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f) O.s.p.“.

60. Uvedené stanovisko, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí

súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, je potrebné považovať za plne opodstatnené aj v
preskúmavanej veci. Obsah spisu nedáva žiadny podklad pre to, aby sa na daný prípad uplatnila
druhá veta tohto stanoviska, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka sa výlučne len
celkom ojedinelých prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry Európskeho súdu preľudské práva. O taký prípad ide v praxi napr. vtedy, keď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec žiadne
odôvodnenie, alebo keď sa vyskytli vady najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém, prípadne ak došlo
k vade tak zásadnej, že mala za následok justičný omyl.

61. Je nevyhnutné poznamenať, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne
a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne

realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.

62. Odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančného súdu obsahuje náležité vysvetlenie dôvodov, na ktorých
prvoinštančný súd založil svoje rozhodnutie a jeho postup bol v súlade s ust. § 220 ods. 2 C.s.p.

63. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať

sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky
poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu
zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý proces ale
pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a
predstavami, prebral a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol

v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany vyjadrovať sa
k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu
hodnoteniavykonanýchdôkazov.Podprocesnýmpostupomsarozumielenfaktická,vydaniukonečného
rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci
znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti

na konaní. Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu
rozhodovaciu činnosť súdu. Postupom súdu možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie
však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku.

64. Dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy a v súlade s princípmi, na ktorých

spočíva tento zákon. Žiaden dôkaz nemá predpísanú dôkaznú zákonnú silu (článok 15 Základných
princípov Civilného sporového poriadku). Rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania
vykonané, je vždy vecou súdu (§ 185 ods. 1 C.s.p.) a nie strán sporu.

65.Okremzákladnýchprincípovjehodnoteniedôkazovupravenévust.§191C.s.p.Vychádzajúcztohto

ustanovenia, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť
každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

66. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich

pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný
právnymipredpismivtom,akomázhľadiskapravdivostitenktorýdôkazhodnotiť.Uplatňujesatuzásada
voľného hodnotenia dôkazov. Každý vykonaný dôkaz môže byť prostriedkami procesného útoku a
prostriedkamiprocesnejobranyspochybnenýtým,žesapripúšťadôkazopakudokazovanejskutočnosti.
Inak povedané, žiaden dôkaz nedisponuje predpísanou legálnou silou, ktorá by nepripúšťala dôkaz

svojho opaku.

67. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno
spočíva na strane sporu bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti
prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov

navrhnutých stranou sporu v opačnom procesnom postavení, než je strana sporu, ktorá nesplnila alebo
nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky
unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie
zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných
dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť ako nepoužiteľné zdroje informácii vo vzťahu k

uplatnenej súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie strany sporu. Zmysel uplatňovania
dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu
aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy a súd napriek tomu nemá jednoznačný
skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze,ktorej dopad pričíta tej strane, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné
bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočnosti významných z hľadiska hmotného práva.

68. V danom prípade, ako to vyplýva z obsahu spisu, k poškodeniu zdravia žalobkyne došlo v dôsledku
stretu prevádzok dvoch dopravných prostriedkov dňa 17.07.2022.

69. Podľa stanoviska zo zhodnotenia úrovne rozhodovania súdov vo veciach zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov, schváleného Plénom Najvyššieho súdu Slovenskej

socialistickej republiky 23. novembra 1983 č. Cpj 10/83 a publikovaného pod č. 3/1984, vzhľadom na
špecifickosť prevádzky dopravných prostriedkov, ktorá sa pre svoju značnú rizikovosť stáva zdrojom
zvýšeného nebezpečenstva pre zdravie a životy občanov a majetok spoločnosti i jednotlivca, je
zodpovednosť za túto škodu v Občianskom zákonníku upravená osobitne na objektívnom princípe bez
zreteľa na zavinenie. Táto úprava zodpovednosti umožňuje oveľa širšie a dôslednejšie zabezpečenie
náhrady takejto škody. Je to výnimka zo všeobecnej zásady, podľa ktorej sa občianskoprávna

zodpovednosť za škodu zakladá zásadne na zodpovednosti za zavinenie. Značná časť nárokov na
náhradu škody spôsobenej prevádzkou dopravných prostriedkov sa preto opiera o zodpovednosť
prevádzateľa podľa ust. § 427 Občianskeho zákonníka. Postavenie poškodeného pri uplatňovaní týchto
nárokov je podstatne uľahčené. Nemusí sa preukazovať porušenie právnej povinnosti škodcu, ale len
to, že škoda bola vyvolaná osobitnou povahou, ktorá je vlastná prevádzke dopravných prostriedkov,

pričom musí byť zistené, kto je prevádzateľom dopravného prostriedku (pozri rozhodnutie uverejnené
pod č. 20/1975 Zbierky súdnych rozhodnutí a stanovísk). Zodpovednosť prevádzateľa dopravného
prostriedku za spôsobenú škodu vyplývajúca z ust. § 427 Občianskeho zákonníka nie je bezvýnimočná.
Občiansky zákonník pripúšťa v prospech prevádzateľa dva liberačné dôvody, preukázaním ktorých
sa prevádzateľ môže čiastočne alebo úplne zbaviť zodpovednosti. Podľa ust. § 428 Občianskeho

zákonníka, prevádzateľ sa zbaví zodpovednosti len v prípade, ak bola škoda spôsobená okolnosťami,
ktoré nemajú pôvod v prevádzke. Môže to byť prírodná katastrofa alebo iná vonkajšia okolnosť, ktorá
nemá pôvod v prevádzke. Za okolnosť majúcu svoj pôvod v prevádzke treba považovať okolnosti,
ktoré súvisia s organizáciou, riadením a uskutočňovaním prevádzky a sú v príčinnej súvislosti so
škodou (pozri rozhodnutie uverejnené pod č. 80/1970 Zbierky súdnych rozhodnutí). Kedy o takúto

okolnosť ide to vždy závisí od povahy a okolností konkrétneho prípadu. Prevádzateľ nepochybne vždy
zodpovedá za škodu, ak bola spôsobená v dôsledku zlyhania alebo nedostatku činnosti organizmu
osôb použitých v prevádzke. Rovnako zodpovedá za škodu, ktorá má svoj pôvod v technickom stave
použitého dopravného prostriedku. V rozhodnutí uvedenom pod č. 9/1972 Zbierky súdnych rozhodnutí
a stanovísk bolo už vyložené, že medzi okolnosti majúce pôvod v prevádzke patria aj nedostatky alebo

vady materiálu, a to aj nepoznateľné. Prevádzateľ motorového vozidla sa oslobodí od zodpovednosti,
ak dokáže, že škode sa nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.
Pod pojmom „vynaloženie všetkého úsilia“ treba rozumieť každú možnú starostlivosť, ktorú bolo možné
za daných podmienok konkrétneho prípadu vyvinúť, aby sa zabránilo vzniku škody. O neodvrátiteľnosť
škody pôjde a prevádzateľ sa oslobodí od zodpovednosti predovšetkým vtedy, keď škode nebolo

možné za súčasného stavu rozvoja techniky zabrániť žiadnym opatrením. Škoda, ktorú nemožno
odvrátiť môže mať svoj pôvod buď v prírodnej udalosti (blesk, povodeň, zemetrasenie a podobne)
alebo v ľudskom správaní alebo v správaní zvieraťa. Pri interpretácii neodvrátiteľnosti škody treba
však zdôrazniť, že nesmie ísť o škodu neodvrátiteľnú subjektívne. Škoda musí byť, ako to vyplýva z
ust. § 428 Občianskeho zákonníka, vždy neodvrátiteľná objektívne. To znamená, že škodu za daných

pomerov nemohol odvrátiť nielen ten-ktorý prevádzateľ, ale ani žiadny iný na jeho mieste. Nemožno
prihliadať iba k určitému prevádzateľovi, ale treba vždy používať objektívne meradlo. Prevádzateľ sa
môže zbaviť zodpovednosti aj v prípade, ak je škoda spôsobená zavinením poškodeného. Zavinenie
poškodeného Občiansky zákonník v ust. § 427 a nasledujúcich neupravuje výslovne ako osobitný
liberačný dôvod. Treba tu však vychádzať z toho, že ust. § 441 Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje

zavinenie poškodeného, sa musí s ohľadom na svoju všeobecnú povahu uplatniť aj v tomto osobitnom
prípade zodpovednosti. Ustanovenie § 441 Občianskeho zákonníka je systematicky zaradené do 6.
časti, do II. hlavy, tretieho oddielu pod marginálnou rubrikou „spoločné ustanovenia o náhrade škody“.
Už z toho vyplýva, že ho treba použiť tak v prípadoch všeobecnej zodpovednosti za spôsobenú
škodu založených na princípe predpokladaného zavinenia (§ 420 Občianskeho zákonníka), ako aj v

prípadoch osobitnej zodpovednosti za škodu spôsobenú dopravnými prostriedkami, a to bez zreteľa
na to, či škoda bola spôsobená okolnosťami majúcimi alebo nemajúcimi pôvod v prevádzke. Ukladať
prevádzateľovi zodpovednosť za škodu i vtedy, keď si ju poškodený svojím zavinením sám spôsobil, by
bolo voči prevádzateľovi neúnosné a neprimerané nielen z hľadiska preventívno - výchovného, ale aj zhľadiska reparačného. Aj v dôvodovej správe sa k ust. § 441 Občianskeho zákonníka uvádza, že úprava
následkov zavinenia poškodeného sa vzťahuje tak na prípad, keď škodca zodpovedá za vzniknutú
škodu, pretože ju zavinil (§ 420 Občianskeho zákonníka), ako aj na prípady, ak ide o zodpovednosť bez

zavinenia (§ 427 a § 428 Občianskeho zákonníka). Výslovne sa stanovuje, že sám poškodený znáša
škodu, ktorú výhradne zavinil. Výlučné zavinenie poškodeného môže síce viesť k úplnému zbaveniu
sa zodpovednosti prevádzateľa za škodu, avšak len v tom prípade, ak škoda bola vyvolaná osobitnou
povahou prevádzky (§ 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka), ale nebola spôsobená okolnosťami, ktoré
majú pôvod v prevádzke (§ 428 Občianskeho zákonníka). Tento pojem je celkom iný a má na zreteli

okolnosti, ktoré sú v príčinnej súvislosti so škodou (pozri rozhodnutie uverejnené pod č. 80/1970 Zbierky
súdnych rozhodnutí). Ak teda bolo zavinenie poškodeného výlučnou príčinou škody vyvolanej osobitnou
povahou prevádzky dopravného prostriedku, prevádzateľ sa zbaví celkom zodpovednosti a škodu v
plnom rozsahu nesie sám poškodený. Ak však je zavinený protiprávny úkon poškodeného len jednou z
príčin škody vyvolanej osobitnou povahou prevádzky určitého dopravného prostriedku a ak bolo treba
hľadať ďalšiu príčinu na strane prevádzateľa, potom znáša poškodený škodu len pomerne a sčasti za

ňu zodpovedá prevádzateľ.

70. V prejednávanej veci aplikácia ust. § 441 Občianskeho zákonníka možná nie je, nakoľko žalobkyňa
ako poškodená v pozícii spolujazdkyne vodiča motocykla sa žiadnym spôsobom nepodieľala na
vzniku dopravnej nehody. Za takejto situácie oslobodenie prevádzateľa spod objektívnej zodpovednosti

by mohlo prichádzať len pri naplnení liberačných dôvodov vyplývajúcich z ust. § 428 Občianskeho
zákonníka.

71. Ustanovenie § 431 Občianskeho zákonníka upravuje vzájomnú zodpovednosť za škodu, ktorá
vznikla pri strete prevádzok dvoch alebo viacerých prevádzateľov. Pod pojmom „stret prevádzok“

treba rozumieť predovšetkým stretnutie prevádzok dvoch alebo viacerých prevádzateľov dopravných
prostriedkov (napríklad zrážka dvoch alebo viacerých dopravných prostriedkov). V takomto prípade
ide o tzv. priamy stret. Stretom prevádzok však treba rozumieť aj tzv. nepriamy stret, pri ktorom
síce nedochádza k zrážke dvoch alebo viacerých dopravných prostriedkov, ale prevádzkou jedného
dopravného prostriedku sa nepriamo ovplyvní prevádzka druhého dopravného prostriedku, v dôsledku

čoho dôjde k jeho poškodeniu (napr. zle nastavené svetlá na dopravnom prostriedku môžu spôsobiť
oslnenie vodiča protiidúceho vozidla, ktorého vodič v dôsledku toho havaruje alebo dopravný prostriedok
odmrští kameň, ktorý rozbije predné sklo na ďalšom dopravnom prostriedku, ktorého vodič v dôsledku
toho havaruje a podobne). Pojmom „stret prevádzok“ treba rozumieť aj náraz dopravného prostriedku
do dopravného zariadenia iného druhu dopravného prostriedku (napr. náraz motorového vozidla do

železničných závor).

72. Aj pri strete prevádzok ide o objektívnu zodpovednosť, t.j. zodpovednosť vzniká bez ohľadu na
zavinenie. Ak ide o vyporiadanie medzi dvoma alebo viacerými prevádzateľmi, zodpovedajú podľa
účasti na spôsobení škody. Táto účasť je objektívnou účasťou na spôsobení škody, môže však spočívať

aj v zavinenom konaní alebo opomenutí niektorého prevádzateľa pokiaľ ním bola založená príčinná
súvislosť, ktorá viedla k vzniku škody.

73. Toto ustanovenie možno použiť iba pri vzájomnom vyporiadaní medzi viacerými prevádzateľmi.
Pokiaľ viacerí prevádzatelia spôsobili pri strete prevádzok škodu aj tretej osobe nezúčastnenej na

vzájomnom strete prevádzok, prevádzatelia prevádzok, ktoré sa stretli, budú voči tejto tretej osobe
zodpovední spoločne a nerozdielne (§ 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Iba vo vzájomnom pomere
medzi solidárnymi dlžníkmi sa vyporiadajú podľa účasti na spôsobení škody (§ 439 Občianskeho
zákonníka).

74. Za porušenie práva na spravodlivý proces nemožno považovať ani zamietnutie návrhu na doplnenie
dokazovania, ktorým by bolo znalcovi Ing. S. uložené spracovať doplnok k znaleckému posudku č.
XX/XXXX za účelom uloženia povinnosti prepočítať vstupné údaje so zameraním na situáciu, že vodič
motocykla bol pre nehodou priamo za osobným motorovým vozidlom. Na pojednávaní konanom dňa
09.09.2024 vypočutý znalec Ing. O. S. síce teoreticky pripustil možnosť zmeny záverov znaleckého

posudku za situácie, ak by za motorovým vozidlom sa motocyklista pohyboval po pravom jazdnom pruhu
pred nehodovým dejom, avšak v tomto smere takéto úvahy označil za špekulácie. Na priamu otázku
právneho zástupcu žalovanej, či motorka bola v ľavom jazdnom pruhu, znalec doslovne uviedol, že áno.75. K nehodovému deju sa vyjadroval aj vo veci vypočutý svedok Ing. O. G. na pojednávaní
konanom dňa 21.06.2024. Po predbehnutí prvého motorového vozidla sa do pravého jazdného pruhu
nezaradil a pokračoval v jazde na stredovej čiare a následne došlo k nárazu do druhého motorového

vozidla odbočujúceho doľava. Rovnakým spôsobom opisoval nehodový dej svedok Ing. O. G. aj pred
vyšetrovateľom Policajného zboru dňa 17.08.2022. Za situácie, ak nebolo ničím právne významným
preukázané že Ing. O. G. ako vodič motocykla sa po predbehnutí prvého motorového vozidla zaradil do
pravého jazdného pruhu, posudzovanie takejto len hypotetickej možnosti prostredníctvom znaleckého
dokazovania by pre rozhodnutie vo veci bolo právne bezvýznamné.

76. Vychádzajúc zo záverov znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovaného znalcom Ing. O.om
S., vodič motorového vozidla sa s vozidlom pohyboval mimo obce po pravom jazdnom pruhu,
kde sa následne rozhodol vykonávať odbočovací manéver vľavo na miesto ležiace mimo cesty v
miestach, kde sa nachádzala plná súvislá stredová deliaca čiara v čase, keď už bol predchádzaný
motocyklom. Technika jazdy vodiča motorového vozidla bola preto na základe uvedeného vyhodnotená

akonesprávna.Rovnakozanesprávnubolaoznačenátechnikajazdyvodičamotocykla.Vodičmotocykla
vykonával predbiehací manéver v miestach, kde bol zákaz predbiehania riadne označený vodorovným
a zvislým dopravným značením. Vychádzajúc z uvedeného bolo možné z objektívneho hľadiska škode
zabrániť za situácie, ak by vodič vozidla nevykonával odbočovací manéver vľavo v čase, keď už bol
predbiehaný motocyklom a motocyklista by nevykonával predbiehací manéver v miestach, kde bolo

vodorovným a zvislým dopravným značením predbiehanie zakázané.

77. Za takejto situácie je potrebné sa stotožniť so záverom, podľa ktorého škoda na zdraví žalobkyne
nebola spôsobená výlučne Ing. O.om G. pri vedení motocykla. Zákon č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase vzniku škodovej udalosti upravoval i

povinnosti vodiča pri odbočovaní, a to v ust. § 19 ods. 1. V zmysle tohto ustanovenia pred odbočovaním
a počas odbočovania je vodič povinný dávať znamenie o zmene smeru jazdy. Vodič pri odbočovaní
nesmie ohroziť vodiča idúceho za ním. Vodič je povinný pri odbočovaní dbať na zvýšenú opatrnosť.
Vodič vozidla idúceho za vozidlom, ktoré odbočuje, musí dbať na zvýšenú opatrnosť a svojou jazdou
nesmie ohroziť vodiča odbočujúceho vozidla. Vychádzajúc z uvedeného bolo povinnosťou vodiča

osobného motorového vozidla pred odbočením presvedčiť sa o tom, či nie je prechádzaný iným
motorovým vozidlom, resp. motocyklom. Je evidentné, že vodič osobného motorového vozidla si túto
svoju povinnosť dostatočne nesplnil, keď pri odbočovacom manévri si nevšimol motocykel, ktorý ho
predbiehal a následne došlo k stretu prevádzok motorového vozidla a motocykla.

78. Pri škode spôsobenej viacerými škodcami platí ust. § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podľa
tohto ustanovenia, ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne. Pri
uplatnení náhrady škody spôsobenej viacerými škodcami bolo preto na rozhodnutí žalobkyne, či bude
požadovať náhradu škody na jednom alebo na všetkých škodcoch. Žalobkyňa si nárok uplatnila priamo
proti žalovanej ako poisťovateľovi prevádzkovateľa motorového vozidla v zmysle ust. § 15 ods. 1 zákona

č. 381/2001 Z.z. Pasívna vecná legitimácia žalovanej je preto daná.

79. Za správne je potrebné považovať tiež rozhodnutie vo vzťahu k prizvanému úroku z omeškania.

80. V súvislosti s odvolacími námietkami je potrebné poukázať na ust. § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001

Z.z.opovinnomzmluvnompoistenízodpovednostizaškoduspôsobenúprevádzkoumotorovéhovozidla
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v zmysle ktorého poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné
plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa
poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody
vrátane inej ujmy poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného

plnenia.

81.Zrozhodovacejpraxedovolaciehosúduvyplýva,ževýkladomomeškaniapoisťovateľasposkytnutím
plnenia podľa ust. § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. sa Najvyšší súd opakovane zaoberal vo svojich
skorších rozhodnutiach sp. zn. 1Cdo 225/2021 z 27.04.2022, sp. zn. 2Cdo 306/2021 z 25.04.2022,

sp. zn. 4Cdo 99/2022 z 20.07.2022, sp. zn. 4Cdo 146/2022 zo 14.12.2022, sp. zn. 1Cdo 13/2022 z
28.02.2023, sp. zn. 4Cdo 131/2022 z 22.02.2024, v ktorých tam konajúce senáty dospeli k záveru,
podľa ktorého poisťovňa bola poškodeným priamo žalovaná, a preto sa na priznanie úroku z omeškania
vzťahujú ustanovenia, podľa ktorých sa poisťovňa dostáva do omeškania bezprostredne po tom ako sipoškodený u nej uplatní svoj priamy nárok na náhradu škody s tým rozdielom, že na úrok z omeškania
nemánárokzaobdobie3mesiacovnašetreniepoistnejudalostia15dnínavýplatu,akkvýplatežiadanej
náhrady skutočne došlo. Správnosť predmetného záveru pri zohľadnení systematickej a teleologickej

metódy výkladu ust. § 11 ods. 6 až 8 Zákona o povinnom zmluvnom poistení potvrdil Ústavný súd
Slovenskej republiky už vo svojich skorších Nálezoch sp. zn. III. ÚS 214/2020 zo 14.10.2021 a sp. zn.
III. ÚS 309/2020 zo 14.10.2021, ktoré predchádzali spomínaným rozhodnutiam Najvyššieho súdu.

82. Za správne je potrebné považovať aj rozhodnutie o zvýšení náhrady za sťaženie spoločenského

uplatnenia vo výške 978 eur. Možnosť takéhoto zvýšenia je právne upravená v ust. § 5 ods. 5 zákona č.
437/2004 Z.z., podľa ktorého v prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie invalidity, môže
súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50 %.

83. K výkladu pojmu „dôvody hodné osobitného zreteľa“ podľa § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z.
je judikatúra súdov pomerne ustálená a zastáva názor, že osobitné zvýšenie sťaženia spoločenského

uplatnenia (ďalej „SSU“) podľa § 5 ods. 5 je primárne určené pre prípady, kedy došlo k poškodeniu
zdravia a ktoré poškodenie má preukázateľné nepriaznivé následky pre život poškodeného (na jeho
uspokojovanie životných a spoločenských potrieb). Je na úvahe súdu, aby v každom jednotlivom prípade
sám uvážil, či je dané použitie § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. a podľa svojho uváženia posúdil, či
ide o prípad hodný osobitného zreteľa. O prípad hodný osobitného zreteľa podľa vyhľadanej judikatúry

ide v takých prípadoch poškodenia zdravia, ktoré má preukázateľné nepriaznivé následky nielen pre
život (uspokojovanie životných potrieb), ale aj pre uplatnenie v spoločnosti. Podľa judikatúry sa zvýšenie
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia neobmedzuje iba na prípady priznanej invalidity a
vysokej úrovne predchádzajúceho uplatnenia v spoločnosti, ale je opodstatnené aj v iných prípadoch, v
ktorých to odôvodňujú okolnosti zistené vykonaným dokazovania v jednotlivých prípadoch (rozhodnutie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vydané vo veci 8Cdo 142/2018). Za dôvody hodné osobitného
zreteľa treba považovať napr. to, ak poškodený v dôsledku škodovej udalosti príde o možnosť realizovať
sa v zamestnaní alebo keď sa jeho harmonické a spokojné manželstvo v dôsledku úrazu podstatne
zmení, prípadne vyústi do odcudzenia alebo rozvodu. Ďalej treba brať v tejto súvislosti do úvahy aj také
skutočnosti, ako napríklad neschopnosť poškodeného vykonávať osobnú hygienu v plnom rozsahu a

nutnosť pomoci s tým súvisiacu, problémy s obliekaním sa, obmedzenia pri šoférovaní, nemožnosť robiť
v záhrade, na chalupe, problémy s prácou na rebríku alebo nutnosť prestať so záľubami v podobe napr.
športových aktivít, hoci aj rekreačných a podobne.

84. Ustanovenie § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. patrí k právnym normám s relatívne neurčitou

(abstraktnou) hypotézou, to znamená k právnym normám, ktorých hypotéza nie je konkrétne stanovená
právnym predpisom, ale závisí od úvahy súdu. Toto ustanovenie prenecháva súdu, aby v každom
jednotlivom prípade sám vymedzil hypotézu právnej normy zo širokého vopred neobmedzeného okruhu
okolností, aby sám podľa svojho uváženia posúdil, či ide o prípad hodný osobitného zreteľa a v prípade
kladného záveru rozhodol tiež o tom, aké zvýšenie tejto náhrady je v posudzovanom prípade primerané.

Úvaha súdu v zmysle § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. však nie je celkom voľná, lebo právny predpis ju
usmerňuje tým, že rámcovo stanovuje predpoklady pre vznik nároku na základnú výmeru odškodnenia a
tiež hľadiska, ktoré treba mať na zreteli. Pokiaľ zákon stanovuje rozpätie prípustného zvýšenia náhrady
za sťaženie spoločenského uplatnenia až o 50 %, je nepochybné, že rozsah zvýšenia tejto náhrady musí
byť diferencovaný. Diferenciácia rozsahu zvýšenia tejto náhrady musí vystihovať individuálne okolnosti

každého prípadu. Zákon č. 437/2004 Z.z. stanovuje, že náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia
musí byť primeraná povahe následkov pre životné úkony poškodeného na uspokojovanie jeho životných
a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh a ich predpokladanému vývoju, a to
v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného.

85. Pri rozhodovaní o zvýšení náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia súd zohľadňuje jednak
tie stránky, ktoré sú spoločné pre život všetkých ľudí (možnosť vykonávať bežné životné úkony,
postarať sa o svoju hygienu, stravovanie, obliekať sa, žiť prípadne rodinným životom, realizovať sa
v partnerskom vzťahu, mať deti), jednak tie stránky, ktoré sú osobitné u každého jednotlivca zvlášť,
vzhľadom na jeho spoločenské dovtedajšie pôsobenie (stupeň jeho angažovanosti v najrozmanitejších

sférach spoločenského života, za ktoré už doterajšia súdna prax považuje, napr. oblasť kultúry, športu,
umenia, politiky, vedy). Jednotiacim hľadiskom pri určovaní adekvátneho zvýšenia náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia je, aby obe tieto stránky boli zohľadnené tak, že ich vzájomná jednota
vyjadrí primeranosť priznanej náhrady vo vzťahu k povahe následkov poškodenia zdravia. V prípadeniektorého poškodeného je v praxi opodstatnené klásť dôraz na prvú z uvedených stránok, v prípade
iného poškodeného naopak na druhú spomenutú stránku. Rozhodujúca však zostáva ich jednota. V tejto
súvislosti je potrebné poukázať na rozhodnutia venujúce sa aplikácii ust. § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004

Z.z., z ktorých je potrebné vychádzať.

86. Podľa právnej vety z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vydaného vo veci 5Cdo
212/2010 publikovaného pod R 35/2013, uznanie invalidity je jedným, nie však jediným dôvodom
hodným osobitného zreteľa pre zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle

§ 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z.z. o
zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne
a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení
neskorších predpisov. Ďalej z jeho odôvodnenia vyplýva, že naznačenému interpretačnému prístupu,
ktorý treba zvoliť aj v prípade § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z., nezodpovedá záver súdov, v zmysle

ktorého výlučne iba priznanie invalidity (resp. invalidného dôchodku) je dôvodom hodným osobitného
zreteľa zakladajúcim poškodenému nárok na zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia.
Takýtozáverzuvedenéhoustanovenianemožnovyvodiťaniprigramatickomalogickomvýklade.Vtexte
ustanovenia sa totiž uvádzajú prípady hodné osobitného zreteľa, akým je uznanie invalidity. Nestanovuje
sa v ňom ale ako podmienka zvýšenia náhrady rozhodnutie o invalidite, resp. o invalidnom dôchodku.

Podľa právneho názoru dovolacieho súdu musí súd na základe výsledkov vykonaného dokazovania
zistiť zdravotný stav poškodeného a i keď poškodený nebol uznaný invalidným, resp. nebol mu priznaný
invalidný dôchodok, musí vyhodnotiť rozsah jeho zdravotného poškodenia z aspektov významných pre
posúdenie jeho nároku na zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia. V zmysle §
5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. je uznanie invalidity iba jedným, nie však jediným dôvodom hodným

osobitného zreteľa, pri splnení ktorého môže súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť
najviac o 50 %. Opačný výklad by bol zužujúci a nezodpovedajúci v zmysle zákona.

87. Podľa právnej vety vyplývajúcej z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
3Cdo 209/2017 vyplýva, že zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle § 5

ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. sa neobmedzuje len na prípady vysokej úrovne predchádzajúceho
uplatnenia poškodeného v spoločnosti (v kultúrnej, umeleckej, športovej a podobnej sfére života), ale je
opodstatnené aj v prípadoch ďalších, v ktorých to odôvodňujú individuálne okolnosti zistené vykonaným
dokazovaním. V praxi všeobecných súdov ide o okolnosti najrozmanitejšej povahy, ktoré môžu, ale
nemusia odzrkadľovať mieru spoločenského angažovania sa poškodeného pred škodovou udalosťou.

88. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Cdo 46/2018, sťaženie
spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne
nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného na uspokojovanie jeho životných a spoločenských
potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh (§ 2 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z.z.). Náhrada za

sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná povahe následkov a
ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa
v živote a v spoločnosti (§ 4 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z.). V prípadoch hodných osobitného zreteľa,
akým je uznanie invalidity, môže súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o
50 % (§ 5 ods. 5 zákona č. 437/4 Z.z.).

89. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vydaného vo veci 7Cdo 236/2022 vyplýva, že v
tomtorozhodnutísaNajvyššísúdSlovenskejrepublikystotožnilsodôvodnenímrozhodnutiaodvolacieho
súdu, podľa ktorého výrazné zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia (o 50 %), ktoré
požaduje žalobkyňa, je vyhradené výlučne prípadom, keď je poškodený vplyvom následkov úrazu

takmer vyradený zo života a keď predpoklady pre uplatnenie v spoločnosti sú takmer stratené (porovnaj
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.09.2005 sp. zn. 3Cdo 74/2005).

90. K uvedenému je vhodné poukázať aj na iné rozhodnutia dovolacieho súdu, napr. rozsudok z
21.06.2018 sp. zn. 3Cdo 209/2017, podľa ktorého nejde ani o prípad ležiaceho pacienta vyžadujúceho

podávanie umelej výživy, polohovanie a bez akejkoľvek komunikácie, kedy by bolo primerané zvýšenie
až o 50 %.91. Z uvedených rozhodnutí dovolacieho súdu vyplýva, že zvýšiť sťaženie spoločenského uplatnenia
podľa § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. o maximálne navýšenie o 50 % je možné priznať len
poškodeným s najťažšími následkami, keď ostanú pripútaní na lôžko, plne odkázaní na pomoc iných,

ktorí nedokážu vykonávať ani základné životné úkony, sú úplne izolovaní nielen od akéhokoľvek
spoločenského, športového alebo kultúrneho života, ale aj od sexuálneho a citového života. Takéto
následky však poškodenie zdravia u žalobkyne v dôsledku dopravnej nehody nemalo vzhľadom na
skutkové zistenia a na vykonané dokazovanie. V prípade žalobkyne nejde o najzávažnejšie možné
sťaženie uplatnenia sa v živote, ktoré by odôvodňovalo využitie plného zvýšenia náhrady za sťaženie

spoločenského uplatnenia v zmysle ust. § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. Nejde ani o prípad
ležiaceho pacienta vyžadujúceho podávanie umelej výživy, polohovanie a bez akejkoľvek komunikácie.
Žalobkyňa nie je nesebestačná, iba potrebuje pomoc s niektorými činnosťami. Vie sa samostatne
pohybovať, nie je vylúčená z rodinného a pracovného života a vie sa primerane postarať o domácnosť.
Pomoc pri domácich prácach potrebuje, keď musí niečo ťažšie preniesť alebo prekopať záhradku.
Úrazové obmedzenie hybnosti hrudnej chrbtice a obmedzenie pohyblivosti pravej hornej končatiny

síce spôsobujú zníženie kvality života žalobkyne, avšak tieto obmedzenia, tak ako to správne ustálil
súd prvého stupňa, neodôvodňujú zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v rozsahu
vyššom ako 5 % zo sumy 19.560 eur, čomu zodpovedá priznané zvýšenie náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia v sume 978 eur.

92. S prihliadnutím na vyššie uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 C.s.p. rozsudok
ako vecne správny potvrdil.

93. Pokiaľ ide o trovy odvolacieho konania, o týchto bolo rozhodnuté v súlade s ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v
spojení s ust. § 255 ods. 1 C.s.p. Žalobkyňa a ani žalovaná so svojimi opravnými prostriedkami úspech

nemali, a preto im vznikla povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania, a to žalobkyni v časti týkajúcej
sa zamietnutia žaloby v prevyšujúcej časti a žalovanej v časti, ktorou bolo žalobe žalobkyne vyhovené.
O výške náhrady týchto trov rozhodne súd prvej inštancie v súlade s ust. § 262 ods. 1, ods. 2 C.s.p.

94. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 C.s.p.).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).