Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, March 25, 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 62Ek/225/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124223914
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kostúr
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6124223914.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: PB PLAY s.r.o., so sídlom Železničná
82/17, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 43 856 713 v konaní zast.: Advokátska kancelária KONCOVÁ &
PARTNERS, s.r.o., so sídlom Kpt. Jaroša 1316/29, 911 01 Trenčín, IČO: 47 256 907 proti povinnému:
A. B., nar. XX. XXXXXXX XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, XXX XX B., v konaní zast.: Momentum legal
s.r.o., so sídlom Bazová 6A, 821 08 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 47 258 586, o vymoženie

peňažnej pohľadávky vo výške 6.000 EUR s príslušenstvom, zmluvnej pokuty a trov exekúcie, vedenej
súdnymexekútorom:JUDr.EvouŠajánkovou,sosídlomExekútorskéhoúraduRužová5,90901Skalica,
pod sp. zn. 386EX 103/24, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp.
zn. 62Ek/225/2024 zo dňa 21. augusta 2024, ktorým súd rozhodol o návrhu povinného na zastavenie
exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Súd m e n í uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 62Ek/225/2024 zo dňa 21. augusta

2024 tak, že:

I. Exekúciu vedenú u súdneho exekútora JUDr. Evy Šajánkovej, Exekútorský úrad so sídlom v Skalici,
Ružová 5 (386EX 103/2024) podľa § 61k ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku v časti vymáhanej
zmluvnej pokuty vo výške 0,2% denne zo sumy 13132,09 EUR od 11.01.2020 do 02.08.2023, vo výške

0,2%dennezosumy6000,00EURod03.08.2023dozaplatenia,včastivymáhanéhoúrokuzomeškania
vo výške 22,5% ročne zo sumy 13132,09 EUR od 11.01.2020 do 02.08.2023, vo výške 22,5% ročne zo
sumy6000,00EURod03.08.2023dozaplatenia,náhradytrovrozhodcovskéhokonaniavovýške600,00
EUR a náhrady trov právneho zastúpenia oprávneného v rozhodcovskom konaní vo výške 1.339,97
EUR z a s t a v u j e.

II. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie vo zvyšnej časti vymáhaného nároku podľa § 61l ods.
3 Exekučného poriadku z a m i e t a .

III. Povinnému sa nárok na náhradu trov konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie a o
sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 62Ek/225/2024 zo dňa
21. augusta 2024 n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 21.08.2024 vydal Okresný súd Banská Bystrica konajúc vyššou súdnou úradníčkou uznesenie
pod sp. zn. 62Ek/225/2024, ktorým návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa ust. § 61l ods.
3 Exekučného poriadku zamietol (výrok I.) a súčasne oprávnenému priznal náhradu trov právneho
zastúpenia v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške
142,95 Eur, ktoré budú vymáhané na základe dodatku povereniu na vykonanie exekúcie (výrok II.).

2. Svoje rozhodnutie odôvodnila ustanoveniami § 61k ods. 1, 2, 5, § 61l ods. 1, 3, § 199a ods.
1, § 199d ods. 1 zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmenea doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), ako aj uznesením Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 104/2019 zo dňa 05.11.2019, nálezom Ústavného súdu SR sp.
zn. I. ÚS 203/2009 zo dňa 9.12.2009 a uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo 3/2011 zo

dňa 28.3.2012. V odôvodnení rozhodnutia po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie
zistila, že povinný navrhol zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku
s poukazom na neplatnosť dohody o uznaní záväzku, na základe ktorej bolo začaté rozhodcovské
konanie. Súd konajúc vyššou súdnou úradníčkou v prvom rade poukázal na skutočnosť, že exekúcia
je vedená na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok sp. zn. R 240/2023 zo dňa

22.01.2024, vydaný rozhodcom JUDr. Milanom Vojtekom LL.M:, ad hoc rozhodcom v nespotrebiteľskom
spore, priebeh ktorého upravuje zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Následne uviedla,
že exekučným titulom nie je rozhodcovský rozsudok vydaný spotrebiteľskom spore, na ktorý by sa
podľa príslušných ustanovení Exekučného poriadku vzťahovala osobitná ochrana podľa § 53 ods.
3 písm. f) Exekučného poriadku. Súčasne súd konajúc vyššou súdnou úradníčkou uviedol, že ešte
pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie sa zoberal otázkou, či predložený exekučný titul

spĺňa náležitosti ustanovené Exekučným poriadkom. Po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie
a príloh k nemu dospel súd konajúc vyššou súdnou úradníčkou k právnemu záveru, že predložený
exekučný titul je po formálnej aj materiálnej stránke vykonateľný, a preto dňa 14.02.2024 vydal
poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. K spôsobilosti rozhodcovského rozsudku ako
exekučného titulu súd konajúc vyššou súdnou úradníčkou poukázal na uznesenie Najvyššieho súd

Slovenskej republiky sp. zn. 3 M Cdo 11/2010 zo dňa 26.09.2011. Ďalej súd konajúc vyššou súdnou
úradníčkou poukázal na skutočnosť že v exekučnom konaní, ktoré prebieha na základe výsledku
základného konania, v ktorom bol exekučný titul vydaný, exekučný súd v spojení s návrhom povinného
na zastavenie skúma len to, či po vzniku exekučného titulu nenastali okolnosti, ktoré by mali za
následok zastavenie exekúcie podľa taxatívnych ustanovení Exekučného poriadku, teda či po vzniku

exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného
titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia. Exekučný súd je v danom štádiu
viazaný právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, jeho výrokom, preto súd nemôže predmetné
rozhodnutie, na podklade ktorého sa exekúcia vykonáva, spochybniť bez priameho dôkazu, ktorý by
preukázal nevykonateľnosť exekučného titulu, resp. neprípustnosť vykonania exekúcie. Nakoľko sa

jedná o exekučný titul vydaný v nespotrebiteľskom spore, exekučný súd v rámci časti exekučného
konania o rozhodovaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie preskúmal exekučný titul z hľadiska
formálnej a materiálnej vykonateľnosti, a dospel k záveru, že exekučný titul spĺňa náležitosti formálnej a
materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Zároveň v zmysle ustálenej judikatúry všeobecných súdov
v súlade so zásadou rovnocennosti platí, že rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky ako rozsudok

všeobecnéhosúdu.Nazákladeuvedenéhoexekučnýsúdniejeoprávnenýposudzovaťvecnúsprávnosť
(skutkové a právne závery) nielen rozsudku všeobecného súdu, ale ani rozsudku rozhodcovského
súdu, a preto nemôže tak prihliadať ani na okolnosti, ktoré mali byť povinným namietané v základnom
konaní. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom,
teda exekučný súd nemôže naprávať ani prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu. Na záver

súd konajúc vyššou súdnou úradníčkou dodal, že preskúmaním predloženého exekučného titulu mal
za preukázané, že namietané skutočnosti povinným ako absolútna neplatnosť dohody, výšku nároku
oprávneného, boli zo strany povinného uplatnené nielen v návrhu na zastavenie exekúcie, ale už aj
v samotnom rozhodcovskom konaní, ktorý sa z uvedenými námietkami v odôvodnení vysporiadal.
Preto súd konajúc vyššou súdnou úradníčkou pri rozhodovaní o návrhu povinného na zastavenie

exekúcie, vychádzajúc z dôkazných prostriedkov uvedených v odôvodnení, dospel k záveru, že povinný
neuviedol relevantné dôkazy a skutočnosti, ktoré by boli dôvodom na zastavenie exekúcie podľa
ustanovenia § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, v spojení so skutočnosťou, že súd ex offo nenašiel ani
iný dôvod na zastavenie exekúcie, a preto súd povinného návrh na zastavenie exekúcie podľa § 61l
ods. 3 Exekučného poriadku v celom rozsahu zamietol (výrok I. napadnutého rozhodnutia). Súčasne

oprávnenému ako úspešnému účastníkovi v súvislosti s podaným návrhom na zastavenie exekúcie
priznal náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 142,95 Eur (výrok II. napadnutého rozhodnutia).

3. Proti tomuto uzneseniu podal povinný v zákonom stanovenej lehote sťažnosť a navrhol, aby súd
napadnuté uznesenie zmenil tak, že exekúciu zastaví v celom rozsahu, prípadne ju zastaví v rozsahu,

v ktorom vymáhanie nároku oprávneného porušuje právo povinného na súdnu ochranu podľa čl. 36 ods.
1 Listiny práv a slobôd (ďale len „Listina“) a je porušované jeho právo na ochranu majetku podľa článku
11 ods. 1 Listiny.4. Svoju sťažnosť odôvodnil tým, že sa v celom rozsahu pridržiava a trvá na svojom návrhu na
zastavenie exekúcie z dôvodu, že sú tu okolnosti, ktoré bránia vykonateľnosti exekučného titulu v časti
priznaných úrokov z omeškania ako aj zmluvnej pokuty. Súčasne uviedol, že súd sa v napadnutom

uznesení žiadnym spôsobom nevysporiadal s argumentáciou povinného, v ktorej poukazoval na právny
názor vyjadrený v náleze Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 1.4.2019, sp. zn. II. ÚS 3194/18,
ktoré sa zaoberalo okolnosťami, ktoré odôvodňujú zastavenie exekúcie z dôvodu, že vykonateľné
rozhodnutie priznáva nárok v takom rozpore s právnym poriadkom, že možno hovoriť o rozpore
s ústavným poriadkom a o porušení práva na súdnu ochranu podľa čl. 36 ods. 1 Listiny ako aj práva

na ochranu majetku podľa čl. 11 ods. 1 Listiny. Povinný sa preto domnieva, že okolnosti prejednávanej
veci sú natoľko výnimočné, že je vo svetle citovaného nálezu Ústavného súdu ČR namieste, aby súd
využil dôležitú právomoc, ktorú mu dáva ustanovenie § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku
a skonštatoval, že exekučný titul trpí zásadnou vadou, nakoľko priznáva oprávnenému nárok v celkom
neprimeranej výške, ktorá je podľa povinného už v rozpore s ústavným poriadkom SR, a aby
skonštatoval, že dohoda o neústavnom nároku oprávneného je absolútne neplatná pre rozpor s dobrými

mravmi, čo zakladá aj neplatnosť rozhodcovskej zmluvy.

5. Oprávnený v nadväznosti na sťažnosť povinného voči napadnutému uzneseniu uviedol, že so
zastavením exekúcie v zmysle ust. § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku nesúhlasí a trvá
na podanom návrhu v plnom rozsahu. Ďalej uviedol, že napadnuté uznesenie považuje za vecne

správne, riadne odôvodnené a v súlade s rozhodovacou praxou všeobecných súdov SR. V súvislosti
s poukazom povinného na Nález Ústavného súdu ČR II. ÚS 3194/18 uviedol, že jeho právne závery nie
súaplikovateľnénaprejednávanúvec.Argumentáciupovinnéhonepovažujezarelevantnúvexekučnom
konaní, ale môže byť relevantná len v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku. V tejto súvislosti tiež
uviedol, že v súčasnosti je vydané Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 66Cr/3/2024

zo dňa 09.08.2024, ktorým súd odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku, ktorý je podkladom
pre toto exekučné konanie, a to až do právoplatného skončenia konania o zrušenie rozhodcovského
rozsudku. Preto podľa názoru oprávneného pokiaľ nie je kauzálne príslušným súdom právoplatne
vyriešená otázka či bol rozhodcovský rozsudok vydaný v súlade so zákonom, alebo nie, nie je dôvodné
exekúciu zastaviť (a to ani s časti). Zároveň si uplatnil náhradu trov konania za úkon právnej služby –

vyjadrenie k žalobnej odpovedi.

6. Následne na základe dotazu sudcu bol do spisu doložený právoplatný rozsudok Okresného súdu
Banská Bystrica, č.k. 66Cr/3/2024-124 zo dňa 27. februára 2025, ktorý bol potvrdený rozsudkom
Krajského súdu v Banskej Bystrici, č.k. 17CoR/3/20255-176 zo dňa 18. februára 2026.

7. Podľa §-u 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie,
proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

8. Podľa §-u 200 prvej vety Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia
Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

9. Podľa §-u 239 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré

treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

10. Podľa §-u 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

11. Podľa §-u 249 CSP, súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia

pojednávania.

12. Podľa §-u 250 ods. 2 CSP, ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení,
v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.

13. Z obsahu spisu súd konajúc sudcom zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 29.01.2024, kedy bol
exekučnému súdu doručený návrh na vykonanie exekúcie. Vyššia súdna úradníčka vydala na podklade
predloženého exekučného titulu – Rozhodcovský rozsudok ad hoc rozhodcu JUDr. Milana Vojteka,
LL.M., pod sp. zn. R 240/2023 zo dňa 22.01.2024, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 27.01.2024,dňa 14.02.2024 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi D. E. F. (386EX 103/2024).
Dňa 20.03.2024 bol v zákonnej lehote doručený poverenému súdnemu exekútorovi návrh povinného
na zastavenie exekúcie, ktorý ho spolu s vyjadrením právneho zástupcu oprávneného postúpil súdu.

Následne vyššia súdna úradníčka vydala sťažnosťou napadnuté uznesenie.

14. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak
a/ po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b/ exekučný
titul bol zrušený, c/ je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho

exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d/ sú tu iné
skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e/ je predpoklad, že iná povinnosť uložená
exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného
nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania;
predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej
povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.

15. Po preskúmaní napadnutého uznesenia vyššej súdnej úradníčky, návrhu na vykonanie exekúcie,
exekučného titulu, návrhu na zastavenie exekúcie, sťažnosti povinného a ostatných vyjadrení
oprávneného, resp. povinného nachádzajúcich sa v elektronickom súdnom spise ako aj nových
zabezpečených dôkazov (rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 66Cr/3/2024-124 zo

dňa 27. februára 2025, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici, č.k.
17CoR/3/20255-176 zo dňa 18. februára 2026) dospel sudca k záveru, že sťažnosť povinného je
čiastočne dôvodná, a preto napadnuté uznesenie vyššej súdnej úradníčky je potrebné podľa § 250 ods.
2 CSP zmeniť.

16. Po podaní návrhu na zastavenie exekúcie zo strany povinného kauzálne príslušný súd, t.j. Okresný
súd Banská Bystrica, rozsudkom č.k. 66Cr/3/2024-124 zo dňa 27. februára 2025, ktorý bol potvrdený
rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici, č.k. 17CoR/3/20255-176 zo dňa 18. februára 2026,
právoplatným dňa 16. marca 2026 výrokom I. zrušil Rozhodcovský rozsudok sp. zn. R 240/2023 zo dňa
22.1.2024 vydaný rozhodcom JUDr. Milanom Vojtekom, LL.M., Jilemnického 30, Martin v časti výrokov

II., III., IV., V., VI. Právoplatnosťou predmetného rozsudku fakticky odpadli dôvody odkladu exekúcie.

17. V tejto súvislosti sudca uvádza, že predpokladom zákonného vedenia exekúcie je existencia
rozhodnutia (exekučného titulu) vykonateľného tak po materiálnej, ako aj po formálnej stránke. Nakoľko
bol v priebehu exekúcie predložený exekučný titul v časti výrokov II., III., IV., V. a VI. rozhodnutím

Okresného súdu Banská Bystrica, rozsudkom č.k. 66Cr/3/2024-124 zo dňa 27. februára 2025, ktorý bol
potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici, č.k. 17CoR/3/20255-176 zo dňa 18. februára
2026 zrušený, preto bolo namieste sťažnosťou napadnuté uznesenie vyššej súdnej úradníčky podľa
§ 250 ods. 2 CSP zmeniť tak, že prebiehajúcu v časti vymáhanej zmluvnej pokuty vo výške 0,2%
denne zo sumy 13132,09 EUR od 11.01.2020 do 02.08.2023, vo výške 0,2% denne zo sumy 6000,00

EUR od 03.08.2023 do zaplatenia, v časti vymáhaného úroku z omeškania vo výške 22,5% ročne zo
sumy 13132,09 EUR od 11.01.2020 do 02.08.2023, vo výške 22,5% ročne zo sumy 6000,00 EUR od
03.08.2023 do zaplatenia, náhrady trov rozhodcovského konania vo výške 600,00 EUR a náhrady trov
právneho zastúpenia oprávneného v rozhodcovskom konaní vo výške 1.339,97 EUR podľa § 61k ods.
1 písm. b) Exekučného poriadku zastaviť (výrok I).

18. Vo zvyšnej časti, t.j. v časti vymáhanej istiny 6.000,- EUR a nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky vo výške 40,- EUR (výroky I. a VII. exekučného titulu) predložený exekučný titul (tu
Rozhodcovský rozsudok sp. zn. R 240/2023 zo dňa 22.1.2024 vydaný rozhodcom JUDr. Milanom
Vojtekom, LL.M., Jilemnického 30, Martin) zrušený kauzálne príslušným súdom nebol, a ani sudca

nevzhliadol dôvod na zastavenie exekúcie vo zvyšnej časti (povinný v podanej sťažnosti namietal
s poukazom na nález Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 1.4.2019, sp. zn. II. ÚS 3194/18
vymáhané príslušenstvo, t.j. úroky z omeškania ako aj zmluvnú pokutu), a preto návrh povinného na
zastavenie exekúcie vo zvyšnej časti zamietol (výrok II).

19. Podľa §-u 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v
exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.20. Podľa §-u 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu
účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu
v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.

21. Podľa §-u 199e ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo
povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene.

22. Keďže povinný inicioval návrhom na zastavenie exekúcie exekučný spor s oprávneným, súd

rozhodoval v súlade s § 199d a nasl. Exekučného poriadku aj o náhrade trov sťažnostného konania s
tým súvisiacich.

23. V súvislosti s rozhodovaním o trovách konania je potrebné uviesť, že v prípade náhrady trov
účastníkov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, ktorým
povinný vlastne iniciuje exekučný spor s oprávneným, pravidlá pre priznanie náhrady normuje § 199d

Exekučného poriadku. Tu „osud“ náhrady trov oprávneného a povinného v súvislosti s návrhom na
zastavenie exekúcie závisí od meritórneho výsledku sporu, teda od toho, ako sa s konečnou platnosťou
rozhodne o návrhu na zastavenie exekúcie. Inak povedané, povinnému vzniká nárok na náhradu trov
v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie len v prípade, ak s týmto návrhom bol v konečnom
dôsledku úspešný, t.j. len v prípade, keď návrh na zastavenie exekúcie rezultuje v uznesení exekučného

súdu o zastavení exekúcie a za súčasného splnenia podmienky, že dôvod zastavenia možno pričítať
oprávnenému tak, ako to vyplýva z citovaného § 199d ods. 2 Exekučného poriadku. V súlade s
konštantnou judikatúrou ústavného súdu je totiž úlohou exekučného súdu preskúmať, či oprávnený
pri náležitej opatrnosti mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Náležitou opatrnosťou rozumieme
opatrnosť spočívajúcu aj v tom, že oprávnený pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie, prípadne

v priebehu exekúcie, mal k dispozícii poznatky, z ktorých sa dal takýto výsledok konania (zastavenie
exekúcie) predvídať, a preto mohol pri náležitej opatrnosti predísť takýmto dôsledkom (napr. IV. ÚS
325/2010, II. ÚS 410/2010). Oprávnený už pri podávaní návrhu na vykonanie exekúcie musel brať do
úvahy, že môžu nastať aj okolnosti, kedy nie je možné uplatňovaný nárok vymôcť v celom rozsahu tak,
ako je to aj v tomto prípade. Nakoľko bola pohľadávka oprávneného v predmetnom exekučnom konaní

vymáhaná na základe rozhodcovského rozsudku, ktorý bol kauzálne príslušným súdom čiastočne
zrušený, preto považuje povinného v konaní úspešného v rozsahu 5/7, keďže došlo k zastaveniu
exekúcie v časti 5 čiastkových vymáhaných nárokov zo 7 výrokov napadnutého rozhodcovského
rozsudku, súčasne oprávnený bol v konečnom dôsledku úspešný v 2/, preto by súd priznal povinnému
úspech v rozsahu 3/7, t.j. 42,87% ako rozdielu medzi úspechom a neúspechom v rámci predmetného

exekučného sporu (§ 255 ods. 1 CSP)

24. Povinný si však náhradu trov, ktoré by mu vznikli v súvislosti s podaným návrhom na zastavenie
exekúcie ako aj v súvislosti s podanou sťažnosťou proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka,
riadne a včas neuplatnil. Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriadku o trovách

exekučného konania, je súd toho názoru, že nakoľko exekučné konanie je zásadne konaním návrhovým
a ako také je ovládané dispozičnou zásadou, je výlučne v dispozícii povinného, aký nárok si voči
oprávnenému v ňom uplatní a aký nie. Súd tak nie je oprávnený a zároveň povinný (ex offo) rozhodovať
o takom nároku povinného, ktorý nebol zo strany samotného povinného v exekučnom konaní ani len
uplatnený. Keďže povinný nenavrhol v rámci konania o návrhu na zastavenie exekúcie ako ani v rámci

konania o sťažnosti povinného proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, aby súd rozhodoval (v
zmysle §199d ods. 1 Exekučného poriadku v rámci dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie) o
ďalších trovách exekúcie, súd povinnému trovy konania súvisiace s podaným návrhom na zastavenie
exekúcie ako ani v súvislosti s podanou sťažnosťou povinného proti rozhodnutiu vyššieho súdneho
úradníka nepriznal, tak ako je to uvedené vo výroku II. tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§
202 ods. 4 Exekučného poriadku).