Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, March 25, 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 76Ek/913/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119301724
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marek Mižák
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6119301724.4

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Československá obchodní banka, a.s.,
so sídlom Radlická 333/150, 150 57 Praha 5, IČO: 00 001 350, zast.: HAVEL & PARTNERS s.r.o.,
advokátska kancelária, so sídlom Žižkova 7803/9, 811 02 Bratislava – mestská časť Staré Mesto,
IČO: 36 856 584, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX D.,
o vymoženie 20.066,84 CZK s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Ing. Radoslav

Kešeľak, so sídlom exekútorského úradu E. F. X, XXX XX G. H. I., IČO: 35 547 430 ako ustanoveným
zástupcom súdneho exekútora s pozastaveným výkonom činnosti: JUDr. Michal Kešeľak, so sídlom
exekútorského úradu Mlynská č. 2, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 36 153 460, pod č. XXXX XXX/XX,
o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 03.12.2025, sp. zn.
76Ek/913/2019, takto

r o z h o d o l :

Mení uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 03.12.2025, sp. zn. 76Ek/913/2019, tak, že

vyhovuje námietkam oprávneného proti výzve na úhradu trov exekútora a vracia výzvu na úhradu trov
exekútora zo dňa 21.01.2025, č. XXXX XXX/XX, na prepracovanie súdnemu exekútorovi.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súdny úradník uznesením zamietol námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie
a výzve na úhradu trov súdneho exekútora č. 80EX 266/19 zo dňa 21.01.2025.

2. Uviedol, že súdny exekútor vydal upovedomenie o zastavení exekúcie a výzvu na zaplatenie náhrady
výdavkov podľa § 61n ods. 1 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) s tým, že pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich
rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo
príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora. V 15-
dňovej lehote podal proti upovedomeniu a výzve námietky oprávnený s tým, že v prípade cezhraničného

poskytovania služieb platí základný princíp, že plnenie je zdaňované v krajine spotreby. Na základe
miesta plnenia je potom stanovené, v ktorom štáte sa musí DPH k danej službe odviesť. Miestom plnenia
pri poskytovaní služieb osobe povinnej k dani je miesto, kde má táto osoba sídlo. V uvedenom prípade
bola služba, t. j. exekučné vymáhanie pohľadávky, poskytnuté oprávnenému, ktorý má sídlo v Českej
republike. V rámci Európskej únie platí tzv. princíp prenesenej daňovej povinnosti, kedy súdny exekútor
z uvedeného dôvodu DPH neinkasuje ani neodvádza. K tejto povinnosti je naopak zaviazaný oprávnený.

Súdny exekútor tak nie je oprávnený k vyčísleniu nákladov exekúcie pripočítať DPH. Súdny exekútor
mal preto oprávneného vyzvať k úhrade nákladov súdneho exekútora iba vo výške 60,- eur.

3. Súdny úradník vec posúdil podľa § 3, § 5 ods. 1, 2, § 61n ods. 1 písm. d), ods. 3, 4, § 197 ods. 1, 2,
§ 198 ods. 2, § 199c ods. 1, 4 Exekučného poriadku, § 69 ods. 1, 12 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z
pridanej hodnoty (ďalej len zákon o DPH) a uviedol, že podľa všeobecného pravidla uvedeného v § 69

ods. 1 zákona o DPH je osobou povinnou platiť daň z pridanej hodnoty platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo
službu v tuzemsku (súdny exekútor). V režime prenosu daňovej povinnosti je táto povinnosť presunutána platiteľa dane, ktorému je dodaný tovar alebo ktorému sú poskytnuté služby. K uplatneniu režimu
prenosu daňovej povinnosti dochádza len v prípadoch, ktoré sú presne a vyčerpávajúco vymenované
v § 69 ods. 12 zákona o DPH. Služby poskytované súdnym exekútorom nie sú uvedené v zozname

tovarov a služieb, na ktoré sa vzťahuje prenos daňovej povinnosti. Súdny exekútor, ako platiteľ DPH,
poskytuje službu, pri ktorej je podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH povinný odviesť daň on sám.

4. Proti uzneseniu súdneho úradníka podal sťažnosť oprávnený, ktorý uviedol, že v příloze I směrnice
2006/112/ES není žádná činnost, která by se vztahovala na exekutorskou činnost, a proto nelze

exekutora považovat za osobu povinnou k dani. Povinnost oprávněného hradit slovenskému exekutorovi
DPH je v rozporu s evropským právem. Pro posouzení daňového režimu je rozhodující nikoli směrnice
o službách, ale směrnice Rady 2006/112/ES o společném systému DPH. Exekutor není „běžným
poskytovatelem služby“ ve smyslu volného pohybu služeb. Oprávnený preto navrhol vrátenie veci
exekútorovi k prepracovaniu.

5. Súdny exekútor k sťažnosti oprávneného uviedol, že ako platiteľ DPH, poskytuje službu, pri ktorej
podľa zákona o DPH je povinný odviesť daň. Výkon exekučnej činnosti nie je službou, ktorá by bola
vyňatá z daňovej povinnosti. S týmto sa vysporiadal § 197 ods. 2 Exekučného poriadku.

6. Ďalším podaním oprávnený doplnil, že názor súdneho úradníka o neprenesení daňovej povinnosti

vychádza z opomenutia § 15 ods. 1 zákona o DPH. Jestliže je příjemcem český plátce se sídlem v České
republice, místem dodaní je Česká republika. Z tohoto určení místa plnění přímo plyne, že plnění není
předmětem daně v tuzemsku (SR) ve smyslu § 2 ods. 1 písm. b) zákona o DPH. Jinak řečeno, slovenská
DPH se neuplatní, protože k dodání služby v tuzemsku (SR) nedochází. Naopak, daňová povinnost
vzniká ve státě místa plnění (ČR). Argumentace skrze § 69 ods. 12, který upravuje přenesení daňové

povinnosti pro vybraná plnění uskutečněná v tuzemsku (SR), je proto v daném případě zcela irelevantní.
Nejedná se o to, zda se v SR uplatní reverse charge, ale zda se v SR uplatní vůbec DPH jako taková,
a ta se neuplatní již z důvodu určení místa plnění podle § 15 ods. 1 ve spojení s § 2 odt. 1 písm. b)
zákona o DPH. Pokud byla k nákladům exekuce připočtena slovenská DPH, došlo tím k nesprávnému
určení místa plnění a k postupu, který je v rozporu s čl. 44 a 196 směrnice 2006/112/ES i s odpovídající

vnitrostátní úpravou. Takový postup současně vytváří riziko dvojího zdanění, neboť příjemci služby může
současně vzniknout povinnost přiznat daň v České republice podle režimu reverse charge. Uvedený
výsledek je neslučitelný se zásadou daňové neutrality a s konstrukcí harmonizovaného systému DPH
v rámci Evropské unie.

7. Po zistení, že sťažnosť bola podaná včas (§ 242 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom exekučného
konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané (§ 240 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1 a 2 CSP), po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané
náležitosti (§ 127 CSP, § 243 CSP), súd preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom
a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia pojednávania (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku)

dospel k záveru, že sťažnosť je dôvodná.

8. Predmetom námietok oprávneného ako aj podanej sťažnosti (v znení jej doplnenia) nebolo vydané
upovedomenie o zastavení exekúcie. Rovnako predmetom námietok a sťažnosti nebola ani paušálna
náhrada výdavkov exekútora vo výške podľa § 22 ods. 1 vyhlášky č. 68/2017 Z. z. v znení účinnom

do 31.12.2023. Predmetom námietok a sťažnosti bola len otázka existencie nároku súdneho exekútora
na zvýšenie paušálnej náhrady výdavkov exekútora o daň z pridanej hodnoty podľa § 197 ods. 2
Exekučného poriadku.

9. Súdny exekútor je zdaniteľnou osobou podľa § 3 zákona o DPH. Daňový úrad zaregistruje exekútora

ako platiteľa dane z pridanej hodnoty na základe jeho žiadosti o registráciu. Výkon exekučnej činnosti
je v zmysle zákona o DPH dodaním služby a trovy exekútora (odmena, paušálna náhrada hotových
výdavkov, náhrada nevyhnutných výdavkov) sa považujú za protihodnotu za dodanú službu. Táto
protihodnota tvorí základ dane. Ak je teda exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty (čo je nesporne aj
tento prípad), navyšujú sa jeho trovy o sumu dane z pridanej hodnoty. To znamená, že účastník konania,

ktorý znáša trovy exekútora, platí aj túto daň (ŠTEVČEK, M. a kol. Exekučný poriadok. 3. vydanie. Praha:
C. H. Beck, 2018, s. 824.). Tvrdenia oprávneného uvedené v sťažnosti, že súdny exekútor nedodáva
služby a teda nie je osobou povinnou pre účely DPH sú rozporné so (slovenským) zákonom.10. Ohľadne otázky miesta plnenia, či k tomuto došlo v SR alebo ČR, však súd dáva za pravdu
oprávnenému. Skutočne je potrebné v danom prípade zohľadniť medzinárodný prvok a zapodievať sa
otázkou, komu bolo plnené a kde je miesto plnenia. Platí, že ak je odberateľ podnikateľ v ČR registrovaný

pre DPH, čo je daný prípade, faktúra (či výzva na úhradu trov exekútora) sa vystavuje bez DPH a DPH
odvádza odberateľ (oprávnený) v ČR podľa českej sadzby.

11.Súdpretonesprávneuzneseniesúdnehoúradníkazmenil(§250ods.2CSP)tak,žepodľa§61nods.
4 Exekučného poriadku vyhovel námietkam oprávneného proti výzve na úhradu trov exekútora a vrátil

výzvunaúhradutrovexekútoranaprepracovaniesúdnemuexekútorovi.Súdnyexekútorzohľadnívyššie
uvedené skutočnosti, t. j. vydá výzvu na úhradu trov exekútora už bez zvýšenia paušálnej náhrady
výdavkov exekútora o daň z pridanej hodnoty podľa § 197 ods. 2 Exekučného poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§

202 ods. 4 Exekučného poriadku).