Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, March 12, 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 72Ek/543/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6126242710
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michael Krajňák
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6126242710.1

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Union zdravotná poisťovňa, IČO: 36 284
831, Karadžičova 10, 814 53 Bratislava-Staré Mesto, právne zast.: JUDr. Ľudmila Jurčová, advokátka,
Hodžovo nám. 2A, 811 06 Bratislava, IČO: 42 171 083 proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom: C. XXXX/XX, XXX XX D., o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 1320,20 Eur s prísl.,
o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. b) Exekučného poriadku
v celom rozsahu z a m i e t a .

II. Oprávnený n e m á nárok na náhradu trov exekučného konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 02.03.2026 domáhal od

povinnéhovymoženiapohľadávkyvovýške1320,20Eursprísl.,nazákladeexekučnéhotitulu–Platobný
rozkaz Okresného súdu Prešov, sp.zn. 9C/6/2025 zo dňa 01.04.2025, ktorý nadobudol vykonateľnosť
dňa 30.05.2025 (ďalej len „exekučný titul“).

2. Podľa § 48 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný

poriadok“), exekučné konanie sa začína na návrh.

3. Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol návrh na
vykonanie exekúcie doručený súdu.

4. Podľa § 53 ods. 1 prvej vety Exekučného poriadku, súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a

jeho prílohy.

5. Podľa § 53 ods. 3 písm. b) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak sú tu
dôvody, pre ktoré by exekúcia musela byť zastavená, alebo do vydania poverenia na vykonanie exekúcie
vzniknú dôvody na zastavenie exekučného konania okrem späťvzatia návrhu na vykonanie exekúcie.

6. Podľa § 53 ods. 4 prvá veta Exekučného poriadku, súd z dôvodov podľa odseku 3 návrh zamietne
celkom alebo sčasti.

7. Podľa § 166 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „ZoKR“), každý platobne neschopný dlžník, ktorý je fyzickou osobou, je
oprávnený domáhať sa oddlženia konkurzom alebo splátkovým kalendárom podľa tejto časti zákona

a to bez ohľadu na to, či má záväzky z podnikateľskej činnosti.8. Podľa § 166a ods. 1 ZoKR, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b a § 166c), len v konkurze
alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky a)pohľadávka, ktorá vznikla pred
kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej

len „rozhodujúci deň“), b)budúca pohľadávka ručiteľa, spoludlžníka alebo inej osoby, ktorej vznikne
pohľadávka voči dlžníkovi, ak bude za neho plniť záväzok, ktorý vznikol pred rozhodujúcim dňom,
c)pohľadávka, ktorá vznikne v súvislosti s vypovedaním zmluvy alebo odstúpením od zmluvy (§167d),
ak ide o zmluvu uzatvorenú pred vyhlásením konkurzu.

9. Podľa 166e ods. 2 ZoKR, oddlžením sa pohľadávky, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo
splátkovým kalendárom (§ 166a), bez ohľadu na to, či boli alebo neboli prihlásené, stávajú voči dlžníkovi
nevymáhateľné v rozsahu, v ktorom ho súd zbavil dlhov.

10. Podľa 167f ods. 1 ZoKR, na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať ani viesť
exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie.

11. Podľa 199 ods. 9 ZoKR, ak tento zákon neustanovuje inak, za deň doručenia súdneho rozhodnutia
alebo inej písomnosti sa považuje nasledujúci deň po zverejnení súdneho rozhodnutia alebo inej
súdnej písomnosti v Obchodnom vestníku. Rovnako písomnosti, ktoré sa podľa tohto zákona zverejňujú
v Obchodnom vestníku, sa považujú na účely tohto zákona za zverejnené nasledujúci deň po ich

zverejnení v Obchodnom vestníku.

12. Jedným z účinkov vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka, ktorý predpokladá ustanovenie § 167f
ZoKR, je zákaz začatia a vedenia exekučného konania a obdobného vykonávacie konania a povinnosť
rozhodnúť o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená len v

konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Z uvedeného dôvodu, súd považoval za potrebné
vyriešiť otázku, či v danom prípade ide o pohľadávku, ktorú je možné uspokojiť prihláškou v konkurze
alebo splátkovým kalendárom.

13. V danej veci súd lustráciou vykonanou v Obchodnom vestníku zistil, že Uznesením Okresného súdu

Prešov, sp. zn. XXXX/X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, zverejneným v Obchodnom vestníku č. X/X dňa
XX.XX.XXXX, bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka (povinného) A. B. , C. XXXX/XX, XXXXX D.,
E. F., ktorému bol ustanovený správca: JUDr. Dominika Gulová, so sídlom kancelárie Hlavná 29, 080
01 Prešov, značka správcu: S2104. V uvedenom uznesení bol dlžník zbavený všetkých dlhov, ktoré
môžu byť uspokojené iba v tomto konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze a dlhov,

ktoré sú vylúčené z uspokojenia. Účinky vyhláseného konkurzu na majetok povinného nastali v zmysle
ustanovenia § 199 ods. 9 ZoKR dňa 11.02.2026.

14. Vo väzbe na vyššie uvedené zistenie preto súd pristúpil k posúdeniu povahy a okamihu vzniku
vymáhanejpohľadávky,následkomčohosivyžiadalspisovýmateriálkonania,vktorombolexekučnýtitul

vydaný. Z obsahu predloženej spisovej dokumentácie vyplýva, že povinnému v postavení žalovaného
bola dňa 06.04.2024 poskytnutá zdravotná starostlivosť v dôsledku preukázaného užitia návykovej
látky, ktorú žalobca následne uhradil poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. Oprávnený vo svojej
argumentácií poukazuje na § 9 ods. 7 písm. b) zákona č. 580/2004 o zdravotnom poistení a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov má žalobca ako zdravotná poisťovňa

právo uplatniť svoj nárok na úhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť voči poistencovi,
ak sa mu poskytla preukázateľne v dôsledku užitia alkoholu alebo inej návykovej látky; to neplatí, ak
ide o maloletého poistenca, ktorý je umiestnený v resocializačnom stredisku pre drogovo závislých
ainakzávislýchnazákladerozhodnutiasúdu.Napokladepreukázateľnéhoregresnéhonárokuzostrany
žalobcu voči žalovanému sa oprávnený domáhal zaplatenia dlžnej sumy, ktorá mu vznikla uhradením

poskytnutia zdravotnej starostlivosti. K návrhu na vydanie platobného rozkazu žalobca okrem plnej moci
a osvedčenia o DPH predložil aj oznámenie zdravotnej poisťovni o poskytnutí zdravotnej starostlivosti
v dôsledku porušenia liečebného režimu, užitia návykovej látky, úrazu, choroby z povolania alebo iného
poškodenia zdravia, výzvu na úhradu liečebných nákladov zo dňa 04.12.2024 a vyčíslenie vynaložených
liečebných nákladov za zdravotnú starostlivosť zo dňa 04.12.2024.

15. Na základe takto ustáleného skutkového stavu, berúc do úvahy kategorickú diverzifikáciu
pohľadávok enumerovaných v ustanoveniach §§ 166a - 166c ZoKR, má súd za to, že v predmetnom
konaní je vymáhaná taká pohľadávka, ktorej uspokojenie je dané výlučne len cestou jej prihlášky dokonkurzného (oddlžovacieho) konania, a to predovšetkým vo väzbe na okamih jej vzniku. Ťažiskom
predmetnej názorovej sféry exekučného súdu je primárne skutočnosť, že podstatou vymáhanej
pohľadávky je plnenie, ktoré oprávnený v postavení subjektu vykonávajúceho na území Slovenskej

republiky poisťovaciu činnosť, poskytol povinnému za účelom náhrady vyplateného poistného plnenia
alebo jeho časti zdravotnému zariadeniu, keď povinný v postavení škodcu zavinil vznik regresného
nároku. Majúc na zreteli skutočnosť, že predmetný skutkový stav zodpovedá regulernému záväzkovému
vzťahu viazanému na štandardný typ poistnej zmluvy, ktorou je zmluva o zdravotnom poistení, je
potrebné skonštatovať, že oprávneným vymáhané plnenie nemá povahu takej pohľadávky, ktorú by bolo

kategoricky možné subsumovať do portfólia tých pohľadávok, ktoré sú účinkami konkurzného konania
nedotknuté (§ 166c ZoKR), keď podstatou vymáhanej pohľadávky v kontexte vzťahu medzi oprávneným
ako poisťovateľom a povinným ako jeho klientom, je samostatný druh pohľadávky zodpovedajúci
svojou povahou regresnému nároku, teda nákladom, ktoré oprávnený vynaložil tretej osobe, ktorému
konaním osoby povinnej vznikla škoda. Pokiaľ ide o potenciálnu úvahu o zaradení tejto pohľadávky
pod ustanovenie § 166c ods. 1 písm. d) ZoKR, exekučný súd konštatuje, že oprávnený v predmetnom

exekučnom konaní nevystupuje ako poškodený, teda osoba ktorej by vznikla škoda. Práve naopak,
oprávnený sa touto cestou domáha vymoženia takého plnenia, ktoré priamo súvisí s výkonom či
predmetom jeho poisťovateľskej činnosti a ktoré on sám vynaložil na plnenie svojich zmluvných
povinností z titulu uzavretej zmluvy o zdravotnom poistení s osobou povinnou. V zásade to znamená,
že potencionálne zaradenie pohľadávky pod ustanovenie § 166c ods. 1 písm. d) ZoKR prichádza

do úvahy len v tom prípade, pokiaľ oprávnený by vystupoval ako priamy poškodený. Pre ilustráciu,
môže ísť o situáciu, kedy na nehnuteľnom majetku oprávneného vznikne úmyselnou, protiprávnou
aktivitou osoby povinnej škoda. Súd v tomto bode zároveň poukazuje aj na Uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/284/2010 zo dňa 28.10.2011, ktorý rozhodol v skutkovo obdobnej veci
a podľa ktorého cit.: „Podmienky občianskoprávnej zodpovednosti za škodu (§ 420 a nasl. Občianskeho

zákonníka) a podmienky, za ktorých vzniká poisťovni právo proti poistenému na náhradu čiastok,
ktoré zaplatila poškodenému z titulu zákonného poistenia, je treba rozlišovať. V danej veci nejde o
nárok na náhradu škody vzniknutej poškodenému proti tomu, kto škodu spôsobil, ani o zákonnú cesiu
tohto nároku poškodeného, ale o zvláštny postihový nárok. Podľa § 440 Občianskeho zákonníka, kto
zodpovedá za škodu spôsobenú zavinením iného, má proti nemu postih. Citované ustanovenie upravuje

nárok osobitnej povahy, ktorý nie je nárokom na náhradu škody, a nie je ani nárokom vyplývajúcim z
bezdôvodného obohatenia, lebo ten, kto plnenie poskytol, bol naň zo zákona povinný, hoci škoda bola
spôsobená zavinením iného. Podmienkou vzniku tohto nároku je skutočnosť, že nárok poškodeného
zanikol v dôsledku plnenia osoby, ktorá tento nárok uplatňuje. Právo žalobkyne na tzv. postih (regres),
nie je teda nárokom na náhradu škody ako nesprávne uviedol odvolací súd, ale má povahu originárneho

nároku. Právo SKP proti tomu, kto zodpovedá za škody, na náhradu toho, čo za neho plnila (§ 24
ods. 7 PZP), je regresným právo, a nie právo na náhradu škody.“ Nakoľko podľa ustálenej súdnej
praxe najvyšších súdnych autorít, vyjadrenej v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
publikovanom v zbierke pod číslom R 34/2013, nie je pohľadávka priznaná oprávnenému exekučným
titulom pohľadávkou za zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví alebo spôsobenú úmyselným

konaním ani príslušenstvom takejto pohľadávky,ale ide o pohľadávku regresnú, teda o pohľadávku
priznanú oprávnenému na základe zvláštneho postihového nároku (sui generis), a teda nejde o
nedotknutú pohľadávku podľa § 166c ods. 1 písm. d) ZoKR. Tento záver podporuje aj Nález Ústavného
súdu Slovenskej republiky III. ÚS 256/2020-33 zo dňa 12. novembra 2020, ktorý vyslovil záver „Orbiter
dictum ústavný súd poznamenáva, že pohľadávky zo zodpovednosti za škodu na zdraví sú prirodzene

považované za privilegované. Život a zdravie ako ústavné hodnoty sa nedajú vyvážiť žiadnym majetkom
a pohľadávky vzniknuté zo zodpovednosti za zásah do týchto hodnôt pri rozmanitých administratívnych
limitoch sa skôr podobajú cieľu zjemniť dopad následkov za zásah do týchto hodnôt. Umožnenie úniku
škodcovi cez inštitút oddlženia by bolo potrebné kvalifikovať za jednoznačne neproporcionálny zásah.
Odškodnenie útrap poškodeného by dostalo len do roviny teoretickej, čo by nekorešpondovalo nielen so

znením právnej úpravy, ale aj s ústavnými garanciami. Výnimka z oddlženia vo vzťahu k pohľadávkam
zo zodpovednosti za škodu na zdraví je preto plne pochopiteľná. Uvedená garancia je však postavená
na ochrane poškodeného ako slabšej strany, čo implikuje, že sa ňou nemôžu zastrešovať iné inštitúcie,
ktoré do týchto zodpovednostných vzťahov vstupujú subsidiárne. Na mysli máme poisťovne, ale aj
samotného sťažovateľa v tomto konaní.“. Pokiaľ ide o konkrétne časové vymedzenie okamihu vzniku

pohľadávky oprávneného, má súd za to, že vychádzajúc z obsahu spisového materiálu základného
súdneho konania, je potrebné brať ako relevantný prvok určujúci tento parameter samotné poskytnutie
zdravotnej starostlivosti dňa 06.04.2024, kedy zdravotná poisťovňa vynaložila liečebné náklady za
poskytnutie zdravotnej starostlivosti.16. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto súd dospel k záveru, že oprávneným vymáhaná
pohľadávka má charakter účinkami konkurzného konania dotknutej pohľadávky v zmysle ustanovenia

§ 166a ods. 1 písm. a) ZoKR, pričom ako okamih jej vzniku súd ustálil taký moment, ktorý predchádza
rozhodnému dňu, v dôsledku čoho súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v zmysle ustanovenia
§ 53 ods. 3 písm. b) Exekučného poriadku v celom jeho rozsahu zamietol, tak ako je uvedené vo výroku
I. tohto uznesenia.

17. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s
podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

18. Podľa § 35 ods. 1 Exekučného poriadku, do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom

konania oprávnený. Po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie sú účastníkmi konania oprávnený a
povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon.
Ak súd rozhoduje o trovách exekútora, účastníkom konania je aj exekútor.

19. S prihliadnutím na skutočnosť, že došlo k zamietnutiu návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie

v čase pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, keď iba oprávnený je účastníkom exekučného
konania a konanie trpí vadou, pre ktorú súd poverenie na vykonanie exekúcie nevydal, súd o nároku
oprávneného na náhradu trov exekučného konania rozhodol tak, že oprávnenému nárok na náhradu
trov exekučného konania nepriznal, tak ako je uvedené vo výroku II. tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.