Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 25, 2026

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/17/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7124203959
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Angelika Sopoligová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2026:7124203959.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a sudkýň

JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Adriany Murínovej v spore žalobkyne: A. A., nar. XX.XX.XXXX,
bytom v B., B. XX, zastúpenej Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom v Košiciach,
Kuzmányho 29, IČO: 47 234 466 proti žalovanej: KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. Vienna Insurance
Group, IČO: 00 585 441, so sídlom v Bratislave, Štefanovičova 4, o zaplatenie 3.399 eur s prísl.,
o odvolaní žalovanej proti rozsudku Mestského súdu Košice č.k. 77C/5/2024-119 zo dňa 8. októbra 2024

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u jrozsudok.

II. Priznáva žalobkyni proti žalovanej 100 % nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví
tohto rozhodnutia rozhodol v tomto znení:
I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni sumu 3.399 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
9,50 % ročne zo sumy 3.399 eur od 27.03.2024 do zaplatenia, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu proti žalovanej s tým, že o výške trov

konania bude rozhodnuté samostatným uznesením súdom prvej inštancie.

2. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol o žalobe žalobkyne, ktorou sa domáhala
voči žalovanému zaplatenia sumy 3.399 eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodňovala tým, že dňa
02.12.2021 v poobedňajších hodinách, nastúpila na Bardejovskej ulici v Košiciach do autobusu mestskej
hromadnej dopravy, linka č. 34, smerom na Sídlisko KVP. Za zastávkou Luník IX vodič autobusu
náhle a prudko zabrzdil, v dôsledku čoho niekoľko cestujúcich, vrátane žalobkyne padlo na podlahu

autobusu. Pri páde pocítila „rupnutie“ v kolene a kvôli následnej bolesti sa nevedela postaviť. Následne
navštívila traumatologickú ambulanciu Univerzitnej nemocnice L. Pasteura Košice, kde jej ošetrujúci
lekár diagnostikoval zlomeninu horného konca píšťaly. Vyššie opísaným spôsobom tak na jej strane
došlo k vzniku škody na zdraví, čím jej vznikol nárok na náhradu bolestného. V čase danej škodovej
udalosti mal zamestnávateľ škodcu - spoločnosť Dopravný podnik mesta Košice, akciová spoločnosť,
uzatvorenú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla so žalovanou, ktorá mala byť evidovaná pod č. 6615951491. Výzvou zo dňa

23.02.2024 si žalobkyňa ako poškodená uplatnila voči žalovanej spoločnosti priamy nárok na náhradu
škody na zdraví v zmysle ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom
poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej aj zákon o PZP),
pričom predmetný nárok mal pozostávať z nároku na náhradu za bolesť. Na základe vyššie opísanýchskutočností si preto žalobkyňa uplatňuje voči žalovanej nárok na náhradu škody na zdraví spôsobenej
zavineným konaním škodcu, ktorého zamestnávateľ mal v čase danej škodovej udalosti so žalovanou
uzavretú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou

motorového vozidla. Škoda na zdraví, pozostáva z náhrady za bolesť. Žalobkyňa si uplatňuje nárok na
náhradu za bolesť v zmysle ustanovenia § 3 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a náhrade za
sťaženie spoločenského uplatnenia. V zmysle lekárskeho posudku zo dňa 21.02.2024, vypracovaného
A. A. B., A., C., celkové ohodnotenie náhrady za bolesť (bolestného) dosahuje mieru 150 bodov. V
predmetnom posudku bola hodnotená diagnóza vnútrokĺbovej zlomeniny horného konca píšťaly vpravo

- jedného kondylu s posunutím úlomkov a odlomenie drsnatiny píšťaly vpravo liečené konzervatívne.
Podľa Opatrenia Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. S14243-2021-OL zo dňa 21.05.2021
o ustanovení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok
2021 platného a účinného v čase vzniku škody na zdraví za jeden bod bola 22,66 eur. Celková výšku
náhrady za bolesť predstavuje násobok celkového počtu bodov uvedených v lekárskom posudku a
príslušnej sumy stanovenej opatrením Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, účinným v čase

udalosti, v súvislosti s ktorým sa náhrada za bolesť poskytuje. Pri celkovom bodovom ohodnotení
náhrady za bolesť v miere 150 bodov tak celková výška náhrady za bolesť predstavuje sumu 3.399 eur
(150 x 22,66 eur = 3.399 eur). S ohľadom na vyššie uvádzané skutočnosti si tak žalobkyňa uplatňuje
nárok na náhradu škody na zdraví, ktorá pozostáva v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 písm. a/ zákona
č. 381/2001 Z. z. a v zmysle § 444 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) z nároku na náhradu za

bolesť celkovo vo výške 3.399 eur, ku ktorej došlo zavineným konaním škodcu, ktorého zamestnávateľ
mal v čase danej škodovej udalosti so žalovaným uzatvorenú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. Žalobkyňa na preukázanie svojich
skutkových tvrdení súdu označil a predložil listinné dôkazy a to: lekárske správy zo dňa 07.12.2021, zo
dňa 14.12.2021, zo dňa 21.12.2021, zo dňa 09.02.2024, zo dňa 16.02.2024, , kópiu lekárskeho posudku

zo dňa 21.02.2024, výzvu na náhradu škody zo dňa 23.02.2024.

3. Žalovaná nesúhlasila s podanou žalobou, keďže mala za to, že vo veci nie je pasívne vecne
legitimovaná, keďže škoda na zdraví vznikla žalobkyni ako škoda spôsobená prevádzkou dopravného
prostriedku vo vlastníctve DPMK a žalovaná doposiaľ nepredložila správu z polície, bez ktorej nie je

možné ukončiť šetrenie poistnej udalosti, pričom vzniknutú škodu na zdraví neohlásila ani na polícii
a ani neoznámila šoférovi autobusu s tým, že náhradou škody poistiteľom za poistenie formou poistného
plnenia je viazané na splnenie zákonných predpokladov, ktorými je existencia zodpovednosti poisteného
za škodu poškodenému, oznámenie poistnej udalosti a uplatnenie a preukázanie nárokov na náhradu
škody poškodeným, pričom nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi poistnou udalosťou a vznikom

škody s poukazom aj na vznesenú námietku premlčania, keďže v danom prípade uplynula dvojročná
subjektívna premlčacia doba pre uplatnenie nároku na náhradu škody, ktorá titulom bolestného začala
plynúť od 2.12.2021, t.j. kedy došlo k škode titulom škody na zdraví spôsobenej prevádzkou dopravného
prostriedku vo vlastníctve DPMK a žaloba bola podaná na súd až dňa 23.2.2024.

4. Na základe vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotenia, po právnom posúdení veci v zmysle ust. §
420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 427 ods. 1 OZ, § 444 ods. 1 OZ, § 4 ods. 1, ods. 2 písm. b, § 4 ods.
4, § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení v platnom znení (ďalej len ZPZP),
§ 104 ods. 1, § 106 ods. 1 OZ, § 5 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade
za sťaženie spoločenského uplatnenia, pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie

spoločenského uplatnenia, § 1 Opatrenia Ministerstva zdravotníctva SR č. S14243-2021-OL zo dňa
21.5.2021 o ustanovení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia
za rok 2021 v platnom znení, v znení ktorého výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia na rok 2021 za jeden rok je 22,66 eur, súd prvej inštancie dospel k záveru,
že žalovaná je pasívne vecne legitimovaná s poukazom na uznesenie NS SR zo dňa 21.10.2020 sp.

zn. 4Cdo/5/2020, publikované v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR pod č. R85/2021,
v zmysle ktorého, v spore o náhradu škody podľa zákona č. 381/2021 Z.z. o povinnom zmluvnom
poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších zmien a doplnení, sú pasívne legitimovaní poistený škodca aj
poistiteľ a poškodený má možnosť voľby, či bude žalovať poisteného škodcu, alebo iba poistiteľa, či

poisteného škodcu a poistiteľa súčasne, pričom žalovaná žalovala iba poistiteľa, čo je v súlade s vyššie
uvedeným názorom Najvyššieho súdu SR. Žalovaná vzniesla námietku premlčania a mala súčasne za
to, že ust. § 104 OZ je v danom prípade neaplikovateľné. Súd sa s jej názorom nestotožňoval a mal
za to, že ide o pohľadávku z poistného a preto na danú vec sa vzťahuje aj ustanovenie § 104 v spojenís § 106 OZ, a to s odkazom na rozhodnutia NS SR sp. zn. 9Cdo/181/2020 zo dňa 28.7.2022, sp. zn.
7Cdo/252/2021 zo dňa 31.3.2022 vychádzajúce z názoru, že premlčanie všetkých nárokov hradených
z povinného zmluvného poistenia za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla sa spravujú

zásadou, podľa ktorej premlčacia doba na uplatnenie tohto nároku začína plynúť za rok od poistnej
udalosti. Nárok žalobkyne nie je premlčaný, keďže poistná udalosť sa udiala dňa 02.12.2021, a preto
v zmysle ust. § 104 OZ k začiatku plynutiu premlčacej doby došlo dňa 02.12.2022, žaloba bola podaná
dňa 23.02.2024, teda včas. Čo sa týka výšky škody, súd vychádzal z ust. § 5 ods. 1 zákona č. 347/2004
Z. z. o náhrade za bolesť a náhrade za sťaženie spoločenského uplatneniam v spojení s Opatrením

MZ SR č. S14243-2021-OL zo dňa 21.05.2021 o ustanovení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady
za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2021, za jeden bod patrí žalobkyni náhrada 22,66 eur,
teda 150 x 22,66 eur, t. j. 3.399 eur s tým, že v tejto výške súd žalobe žalobkyne vyhovel. S odkazom
na ust. § 517 ods. 1 OZ, § 3 Nariadenia platnom od 1.2.2013, bola dňa 05.03.2024 žalovanej doručená
výzva na vyjadrenie sa k žalobe. Žalovaná podaním zo dňa 11.03.2024 (vyjadrenie k žalobe) neuznala
uplatnený nárok žalobkyne. Vzhľadom na to, že v súlade s ustanovením § 11 ods. 7 cit. zákona žalovaná

neuspokojila žalobkyňou uplatnený nárok ani do 15 dní, počnúc dňom 27.03.2024 sa dostala s plnením
svojho záväzku do omeškania, preto ju súd zaviazal zaplatiť aj úrok z omeškania, ktorý bol vyčíslený
v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením, a to vo výške
9,50% ročne zo sumy 3.399 eur od 27.03.2024 do zaplatenia. O nároku na náhradu trov konania súd
rozhodol v zmysle § 263 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP vychádzajúc z plného úspechu

žalobkyne v tomto konaní, keďže na strane žalovanej nevzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa
v zmysle § 257 CSP.

5. Proti rozsudku podala žalovaná v zákonnej lehote (včas) odvolanie. Uplatnila odvolacie dôvody podľa
§ 365 ods. 1 písm. e/, f/ a h/ CSP, t.j., súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Mala za to, že predmetný nárok je premlčaný, žalovaná nie je pasívne
vecne legitimovaná v spore, pričom rozsudok je strohý a nepreskúmateľný, čím z obsahu vyplývajú
ďalšie odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, ako aj d/ CSP, t.j. že súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Žalovaná navrhovala, aby odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie zrušil a vrátil mu vec na opätovné konanie a rozhodnutie. K odvolacím námietkam
uviedla, že fyzické osoby a právnické osoby zodpovedajú vždy za škodu spôsobenú prevádzkou ich

dopravných prostriedkov všetkých druhov podľa ust. § 427 ods. 1 OZ, a preto má byť výlučne žalovaný
prevádzkovateľov dopravného prostriedku, ktorým je Dopravný podnik mesta Košice, pretože vozidlo,
v ktorom žalobkyňa utrpela úraz, využíval pri svojej podnikateľskej činnosti, a keďže žalobkyňa v jeho
dopravnom prostriedku utrpela škodu na zdraví odo dňa 2.12.2021 jej začala plynúť premlčacia lehota
dvojročná subjektívna na uplatnenie nároku na náhradu škody titulom bolestného podľa § 106 OZ

a žaloba bola podaná až dňa 23.2.2024, t.j. po uplynutí premlčacej doby, čím režim zákonnej úpravy
v zmysle § 104 OZ vychádzajúci z hypotézy dopadu aj na tento prípad nie je daný s odkazom aj na
rozhodnutie NS SR 4Cdo/152/2010 zo dňa 28.2.2011.

6. Žalobkyňa s odvolaním nesúhlasila a mala za to, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne a preto

ho navrhovala v celom rozsahu potvrdiť a priznať žalobkyni plný nárok na náhradu trov odvolacieho
konania, keďže rozhodnutie je vecne správne, odôvodnené v zmysle § 220 ods. 2 CSP, žalovaná je vo
veci pasívne vecne legitimovaná s odkazom na ust. § 4 a § 15 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom
zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, vychádzajúc
aj z uznesenia NS SR zo dňa 21.10.2020 vydaného v konaní vedenom pod sp. zn. 4Cdo/5/2020

publikované v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R85/2021,
v ktorom sa uvádza: „V spore o náhradu škody podľa zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom
poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších zmien a doplnení, sú pasívne legitimovaní poistený škodca aj
poistiteľ. Poškodený má možnosť voľby, či bude žalovať poisteného škodcu, alebo iba poistiteľa, či

poisteného škodcu a poistiteľa súčasne“. S odkazom aj na ďalšie uznesenie NS SR zo dňa 31.1.2013
vydané v konaní vedenom pod sp. zn. 2Cdo/210/2011 s ohľadom aj na znenie ust. § 15 ods. 1
zákonač.381/2001Z.z.opovinnomzmluvnompoistenízodpovednostizaškoduspôsobenúprevádzkou
motorového vozidla. Preto žalovaná je pasívne vecne legitimovaná v spore, a to aj čo sa týka posúdeniavznesenej námietky premlčania je rozhodnutie vecne správne, čo sa týka aplikácie ust. § 104 OZ
pre daný prípad, ktoré zakotvuje osobitný moment začiatku plynutia premlčacej doby najskôr za rok
po poistnej udalosti so zreteľom na rozsudok NS SR zo dňa 28.7.2022 pod sp. zn. 9Cdo/181/2020,

uznesenie NS SR zo dňa 31.3.2022 vydané v konaní vedenom pod sp. zn. 7Cdo/252/2021, ako aj
obdobne v rozsudku Krajského súdu Prešov zo dňa 6.2.2024 vydaným v konaní vedenom pod sp.
zn. 13Co/66/2023, pričom uznesenie NS SR pod sp. zn. 7Cdo/252/2021 bolo publikované v Zbierke
stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR pod č. R 3/2022.

7. Žalovaná v podanom vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne opätovne zotrvala na skutočnostiach
vyplývajúcich z podaných odvolacích námietok, pričom poukazovala na rozhodnutie Krajského súdu
v Bratislave pod sp. zn. 9Co/88/2014 a na to, že fyzické osoby a právnické osoby zodpovedajú vždy
za škodu spôsobenú prevádzkových dopravných prostriedkov všetkých tých druhov podľa ust. § 427
ods. 1 OZ ako aj na ustanovenie § 106 OZ, t.j., že sa právo premlčí za dva roky odo dňa, keď sa
poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá v prípade, že sa jedná o škodu na zdraví. Preto

v žiadnom prípade nemožno uvažovať o použití aplikácie § 104 OZ, keďže žalobkyňa nebola vo vzťahu
k poisťovni poistenou, ale poškodenou a Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí pod sp.zn. 7Cdo
171/2022 odmietol dovolanie žalobcu voči rozhodnutiu Krajského súdu v Prešove, ktorým krajský súd
zamietolžalobuzdôvodupremlčania,kdeodvolacísúdkonštatoval,že„začiatoksubjektívnejpremlčacej
dobyuprávananáhraduškodynazdravísaviaže,naokamihkedypoškodenýpreukázateľnenadobudol

vedomosť o tom, že mu vznikla škoda (13.12.2016 - ukončenie liečenia žalobcu) a kto za ňu zodpovedá
(preštudovanie vyšetrovacieho spisu žalobcom 13.8.2018), pričom do dňa podania žaloby (9.10.2020)
uplynula dvojročná subjektívna premlčacia doba na uplatnenie nároku na náhradu škody na zdraví
vyplývajúca z § 106 Občianskeho zákonníka." Najvyšší súd sa s týmto názorom odvolacieho súdu
stotožnil a dovolanie zamietol. V konaní pod sp.zn. 4Cdo 110/2022 Najvyšší súd odmietol dovolanie a

konštatoval, že: "Pri právach na náhradu škody ustanovuje Občiansky zákonník premlčaciu dobu v §
106, a to kratšiu subjektívnu (ods. l) a dlhšiu objektívnu (ods. 2). Ich začiatok je upravený odlišne. Ich
vzájomný vzťah je taký, že ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí a to aj napriek tomu, že
poškodenému ešte plynie druhá premlčacia doba. Napríklad ak odo dňa, keď sa poškodený dozvedel
o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá, do uplatnenia práva na náhradu škody uplynie čas uvedený v

ustanovení § 106 ods. l a škodca v súdnom konaní vznesie námietku premlčania, právo sa premlčalo, aj
keď ide o škodu spôsobenú úmyselne. Neprichádza tu už do úvahy objektívna desaťročná premlčacia
doba podl'a ustanovenia § 106 ods. Podľa ustanovenia § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo
na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto
za ňu zodpovedá. Aj z týchto dvoch rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z roku 2022 je

nepochybné, že ani Najvyšší súd doposiaľ nezaujal jednotný názor na plynutie premlčacej doby pri práve
na náhradu škody, resp. Najvyšší súd Slovenskej republiky opakovane vyslovil, že nárok na náhradu
škody sa premlčí za dva roky, pričom táto lehota plynie odo dňa, kedy sa poškodený dozvedel o škode
ako aj kto za ňu zodpovedá. Nehovoriac o starších rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR, v ktorých
opakovane vyslovil, že nárok na náhradu škody sa premlčí v zmysle ustanovenia § 106 OZ v dvojročnej

subjektívnej premlčacej dobe, napr. 4MCdo 13/2013, 4Cdo 152/2010, 4Cdo 34/2023, 7Cdo 171/2022,
1Cdo 181/2020. Rovnako tak samotný zákon o PZP, na ktorý sa žalobkyňa pri uplatnení nároku škody
odvoláva, odkazuje v § 15 ods. 3 a na ustanovenie § 106 OZ.

8. Žalobkyňa v podanom vyjadrení k tomuto vyjadreniu zotrvala na uvádzaných skutočnostiach s apelom

na rozhodnutia, ktoré boli v publikované Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR pod č.
R85/2021 a pod č. R3/2022.

9. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016,
ďalej len „CSP“), prejednal odvolanie žalovanej ako odvolanie podané včas a oprávnenou osobou proti

rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1
CSP, v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP a § 380 ods. 1, 2 CSP, z hľadiska uplatnených odvolacích
dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, e/, f/ a h/ CSP a dospel k záveru o nedôvodnosti odvolania
žalovanej.

10. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 25.2.2026 o 11.00 hod. v
pojednávacej miestnosti č.dv. 215//II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
bolo zverejnené dňa 3.2.2026 na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v zmysle
ust. § 219 ods. 1, 3 CSP a § 378 ods. 1 CSP.11. Žalovaná ako odvolateľka uplatnila odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, e/, f/ a h/ CSP.

12. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je naplnený, ak súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces. Ide o taký procesný postup súdu, ktorým sa strane sporu
odnímajú tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. Vo všeobecnosti ide o taký postup súdu, ktorým
sa strane sporu znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v civilnom sporovom konaní

za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

13. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d/ CSP, t.j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, je vymedzený inou procesnou vadou konania danou
aj nepreskúmateľnosťou napadnutého rozsudku, čo konštatoval aj Najvyšší súd SR v Stanovisku
občianskoprávneho kolégia zo dňa 3.12.2015 uverejnenom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR

a súdov Slovenskej republiky 1/2016.

14. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné

skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

15. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e/ CSP je v súdnej praxi daný vtedy, ak súd prvej
inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnutý dôkaz potrebný na zistenie
rozhodujúcich skutočností, k čomu je potrebné uviesť, že súd nie je povinný vykonať všetky navrhnuté
dôkazy stranami konania, najmä súd nevykoná dôkazy na preukázanie skutočností, ktoré z hľadiska
hmotného práva nie sú významné a nevykoná ani dôkazy nadbytočné, t.j. ku skutkovým okolnostiam,

ktoré boli už preukázané iným spôsobom alebo založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Neúplné
zistenie skutkového stavu je odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových
zisteníbolaokolnosť,žesúdprvejinštancienevykonalúčastníkomnavrhnutýdôkazspôsobilýpreukázať
právne významnú skutočnosť. Iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté,
nemôže byť v spore spôsobilým odvolacím dôvodom. Zároveň musí ísť len o skutočnosti a dôkazy

uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie.

16. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP je daný v prípade nesprávneho postupu súdu
prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy
skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne nevyšli

počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré
boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v
prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov
strán alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové
zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191

ods.1,2CSP,aleboakvýsledokhodnoteniadôkazovnezodpovedátomu,čomalobyťzistenéspôsobom
vyplývajúcim z § 192, § 193 a § 205 CSP, pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých
súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.

17. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym

posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn.
vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho
predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis,
než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný

skutkový stav inak nesprávne aplikoval.

18. Odvolací súd konštatuje, že odvolacie námietky žalovanej nie sú spôsobilé spochybniť vecnú
správnosť napadnutého rozsudku a neumožňujú prijať iné závery.19. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

20. Napadnuté rozhodnutie citované zákonné predpoklady v zmysle § 220 ods. 2 CSP nepostráda, a
preto s apelom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd len dopĺňa odôvodnenie napadnutého rozhodnutia
v tom znení, že odvolacie námietky uplatnené zo strany žalovanej sú totožné s jej procesným útokom, s

ktorým sa súd prvej inštancie vecne správne vysporiadal a to čo sa týka procesného postupu v zmysle §
185 a nasl. CSP, keďže v spore vykonal relevantné dokazovanie pre náležité rozhodnutie v spore, ktoré
vyhodnotil v zmysle § 191 a nasl. CSP, čím procesne nepochybil a rovnako vec právne správne posúdil.
Keďžeodôvodnenierozhodnutiaspĺňazákonnépredpokladyvzmysle§220ods.2CSP,svojimkonaním
neodňal súd prvej inštancie žalovanej právo na spravodlivý proces, nakoľko súd postupuje v konaní
tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím

na povahu konania.

21. Odvolací súd uvádza, že predmetom konania bolo zaplatenie sumy 3.399,- eur s príslušenstvom,
keďže dňa 2.12.2021 v poobedňajších hodinách žalobkyňa nastúpila na Bardejovskej ulici v Košiciach
do autobusu mestskej hromadnej dopravy, linka č. 34, smerom na Sídlisko KVP. Za zastávkou Luník

IX vodič autobusu náhle a prudko zabrzdil, v dôsledku čoho niekoľko cestujúcich, vrátane žalobkyne
padlo na podlahu autobusu. Pri páde pocítila „rupnutie“ v kolene a kvôli následnej bolesti sa nevedela
postaviť. Následne navštívila traumatologickú ambulanciu Univerzitnej nemocnice L. Pasteura Košice,
kde jej ošetrujúci lekár diagnostikoval zlomeninu horného konca píšťaly. Vyššie opísaným spôsobom
tak na jej strane došlo k vzniku škody na zdraví, čím jej vznikol nárok na náhradu bolestného. V čase

danej škodovej udalosti mal zamestnávateľ škodcu - spoločnosť Dopravný podnik mesta Košice, akciová
spoločnosť, uzatvorenú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla so žalovanou, ktorá mala byť evidovaná pod č. 6615951491. Výzvou
zo dňa 23.02.2024 si žalobkyňa ako poškodená uplatnila voči žalovanej spoločnosti priamy nárok na
náhradu škody na zdraví v zmysle ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom

zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej aj zákon
o PZP), pričom predmetný nárok mal pozostávať z nároku na náhradu za bolesť. Na základe vyššie
opísaných skutočností si preto žalobkyňa uplatňuje voči žalovanej nárok na náhradu škody na zdraví
spôsobenej zavineným konaním škodcu, ktorého zamestnávateľ mal v čase danej škodovej udalosti
so žalovanou uzavretú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú

prevádzkoumotorovéhovozidla.Škodanazdraví,pozostávaznáhradyzabolesť.Žalobkyňasiuplatňuje
nárok na náhradu za bolesť v zmysle ustanovenia § 3 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť
a náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia. V zmysle lekárskeho posudku zo dňa 21.02.2024,
vypracovaného A. A. B., A., C., celkové ohodnotenie náhrady za bolesť (bolestného) dosahuje mieru
150 bodov. V predmetnom posudku bola hodnotená diagnóza vnútrokĺbovej zlomeniny horného konca

píšťaly vpravo - jedného kondylu s posunutím úlomkov a odlomenie drsnatiny píšťaly vpravo liečené
konzervatívne. Podľa Opatrenia Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. S14243-2021-OL zo
dňa 21.05.2021 o ustanovení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia na rok 2021 platného a účinného v čase vzniku škody na zdraví za jeden bod bola 22,66 eur.
Celková výšku náhrady za bolesť predstavuje násobok celkového počtu bodov uvedených v lekárskom

posudku a príslušnej sumy stanovenej opatrením Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky,
účinným v čase udalosti, v súvislosti s ktorým sa náhrada za bolesť poskytuje. Pri celkovom bodovom
ohodnotení náhrady za bolesť v miere 150 bodov tak celková výška náhrady za bolesť predstavuje sumu
3.399 eur (150 x 22,66 eur = 3.399 eur). S ohľadom na vyššie uvádzané skutočnosti si tak žalobkyňa
uplatňuje nárok na náhradu škody na zdraví, ktorá pozostáva v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 písm. a/

zákona č. 381/2001 Z. z. a v zmysle ustanovenia § 444 Obč. zák. z nároku na náhradu za bolesť celkovo
vo výške 3.399 eur, ku ktorej došlo zavineným konaním škodcu, ktorého zamestnávateľ mal v čase danej
škodovej udalosti so žalovaným uzatvorenú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenej prevádzkou motorového vozidla.

22. Odvolacia námietka žalovanej pramenila zo skutočnosti, že nie je pasívne vecne legitimovaná
v tomto konaní, pretože žalobkyňa si správne svoj nárok mala uplatniť voči DPMK, keďže neutrpela úraz
následkom porušenia povinnosti pri prevádzke motorového vozidla v zmysle Zákona o PZP, ale škoda
jej bola spôsobená prevádzkou dopravného prostriedku vo vlastníctve DPMK a zároveň aj vznieslanámietku premlčania, keďže v danom prípade aplikácia § 104 OZ nie je dôvodná a nárok je premlčaný
s odkazom na ust. § 106 OZ.

23. Odvolací súd poukazuje na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia a rovnako ako súd prvej
inštancie s apelom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 21.10.2020 pod sp. zn. 4Cdo/5/2020
publikované v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR pod č. R 85/2021, v zmysle ktorého
v spore o náhradu škody podľa zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmena doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších zmien a doplnení sú pasívne legitimovaní poistení škodca aj poistiteľ a poškodený má
možnosť voľby, či bude žalovať poisteného škodcu alebo iba poistiteľa, či poisteného škodcu a poistiteľa
súčasne. Žalobkyňa si v tomto konaní v súlade so zákonom ako aj s judikatúrou zvolila, že žaluje
iba poistiteľa, čo je súladné aj s vyššie uvedeným názorom Najvyššieho súdu SR a rovnako je preto
súladný záver súdu prvej inštancie o pasívnej vecnej legitimácie žalovanej v tomto konaní, s čím sa
stotožňuje aj odvolací súd, keďže rozhodnutia, na ktoré poukazovala žalovaná v podanom odvolaní

neboli publikované v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR ako rozhodnutie, z ktorého vecne
správne vychádzal aj súd prvej inštancie pri rozhodnutí o pasívnej vecnej legitimácie poisťovne ako
poistiteľa v tomto konaní, berúc do úvahy aj uznesenie NS SR zo dňa 30.9.2025 sp. zn. 9Cdo/172/2023.

24. Čo sa týka vznesenej námietky premlčania odvolací súd sa taktiež stotožňuje so záverom súdu

prvej inštancie o tom, že uplatnený nárok nie je premlčaný, keďže v danom prípade ide o pohľadávku
z poistného titulom poistnej zmluvy uzavretej medzi DPMK a žalovanou bez zreteľa na skutočnosť,
že v tomto poistnom vzťahu žalobkyňa nevystupuje, čo nemá právnu relevanciu na danú vec a preto
na danú veci čo sa týka právneho posúdenia vznesenej námietky premlčania sa vzťahuje ust. § 104
v spojení s § 106 Občianskeho zákonníka a to s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR

sp. zn. 9Cdo/181/2020 z 28.07.2022, v zmysle ktorého „i keď v predmetnom spore si uplatňoval
poškodený (žalobca) škodu, ktorá mu vznikla pri dopravnej nehode a ktorú si na základe zákonného
poistného škodcu uplatnil priamo proti poisťovateľovi, nie je dôvod odchýliť sa od záveru o začatí plynutia
premlčacej doby na uplatnenie nároku titulom škody, ktorá je takisto nárokom hradeným z povinného
zmluvného poistenia podľa zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za

škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v tom smere, že premlčacia doba na jeho uplatnenie
začína plynúť rok po poistnej udalosti (§ 104 Občianskeho zákonníka). Na tomto mieste je potrebné
poznamenať, že táto úprava bola prijatá v prospech poisťovateľov, poskytujúc im dlhšie časové obdobie
pre zadováženie si podkladov k poistným udalostiam. Aj keď § 106 Občianskeho zákonníka hovorí
všeobecne o dĺžke premlčacej doby pri nárokoch na náhradu škody, toto všeobecné ustanovenie nie je

možné vzťahovať na začiatok premlčacej doby pri nárokoch z poistného plnenia, a to i keď má vo väčšine
prípadov charakter náhrady škody (v iných prípadoch, ako je hore uvedené i náhrady nemajetkovej
ujmy). Ako je zrejmé z obsahu § 104 Občianskeho zákonníka, tento konkrétne uvádza začiatok plynutia
premlčacej lehoty pri nároku na plnenie z poistného a to rok po poistnej udalosti. Rozdielna v takýchto
nárokoch je len dĺžka premlčacej doby, avšak posun o rok, ako je uvedený v § 104 Občianskeho

zákonníka, je pri všetkých nárokoch, vyplývajúcich z poistného plnenia. Nie je prijateľný výklad podaný
dovolateľom, že by dochádzalo pri výklade, ktorý prijal odvolací súd k rozdielnemu posúdeniu začatia
plynutia premlčacej doby, nakoľko podstatnou otázkou je, že uplatnený nárok predstavuje nárok, ktorý
je hradený z povinného zmluvného poistenia podľa zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom
poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Premlčacia doba na jeho

uplatnenie začína plynúť rok po poistnej udalosti (§ 104 Občianskeho zákonníka).”

25. Súd taktiež poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/252/2021 zo dňa
31.03.2022, v ktorom dovolací súd vo vzťahu k nárokom hradeným z povinného zmluvného poistenia
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uviedol, že „nárok na náhradu nemajetkovej ujmy

zásahom do súkromného a rodinného života zavinením dopravnej nehody ( § 13 ods.2 OZ) je nárokom
hradeným z povinného zmluvného poistenia podľa zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom
poistenízodpovednostizaškoduspôsobenúprevádzkoumotorovéhovozidla(ďalej„zákonač.381/2001
Z.z.). Podľa § 104 OZ pri právach na plnenie z poistenia začína plynúť premlčacia doba za rok po
poistnej udalosti.” Aj keď sa nejedná o totožný prípad ako v prejednávanom prípade, keďže v danom

konaní išlo o náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej dopravnou nehodou, dovolací súd v danom konaní
zastával názor, že premlčanie všetkých nárokov hradených z povinného zmluvného poistenia za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla sa spravuje zásadou, podľa ktorej premlčacia doba na
uplatnenie tohto nároku začína plynúť za rok po poistnej udalosti.26. Rozhodnutie 7Cdo/252/2021 bolo taktiež publikované v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov
SR od č. R 3/2022, ktoré ponúka najnovší a najaktuálnejší výklad posudzovania premlčania s odkazom

na ust. § 104 OZ, a preto žalovaná relevantným spôsobom s odkazom na ňou citované rozhodnutia
nespochybnila záver Najvyššieho súdu SR publikovaný v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov
SR pod č. R 3/2022 a rovnako žalovanou uvádzané skutočnosti v podanom odvolaní neuvádzajú
také relevantné skutočnosti, pre ktoré by bolo potrebné sa od týchto záverov Najvyššieho súdu SR
odchýliť. Preto k začiatku plynutia premlčacej doby pre uplatnenie tohto nároku mohlo dôjsť najskôr za

rok po poistnej udalosti, berúc do úvahy aj tú skutočnosť, že po úraze bola žalobkyňa PN a až po jej
ukončení si mohla opätovne dať vypracovať znalecký posudok viď bod 32 odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia, teda najskôr ku dňu 2.12.2022 a keďže k podaniu žaloby na súde došlo dňa 23.2.2024,
teda zhruba 1 rok a 3 mesiace po začiatku plynutia tejto premlčacej doby, je tak uplatnený nárok
zo strany žalobkyne v tomto konaní uplatnený včas a nie je premlčaný, s odkazom aj na znalecký
posudok zo dňa 21.2.2024 A. A. B. s predložením odborného vyjadrenia zo dňa 30.5.2024 za účelom

posúdenia bodového hodnotenia bolestného, kedy až vtedy sa žalovaná dozvedela o výške uplatneného
nároku titulom bolestného, ktorý závisel od znaleckého posudku. Žalobkyňa do tej doby ani nemohla
vyčísliť výšku bolestného, keďže je to otázkou lekárskeho posúdenia, aj keď do tej doby mala žalobkyňa
vedomosť, kto jej škodu spôsobil, t.j. DPMK s odkazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa
21.10.2020 sp. zn. 4Cdo/5/2020 publikované v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR pod č.

R 85/2021, kedy v žalobe žalovala žalovanú ako poistiteľa, a to vecne správne.

27. Z dôvodu, že žalobu si žalobkyňa uplatnila v súlade so zákonom č. 381/2001 Z.z. proti žalovanej
a včas s odkazom na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia a jeho odôvodnenie v zmysle na ust.
§ 387 ods. 2 CSP., sú odvolacie námietky žalovanej nedôvodné a právne irelevantné v danom spore.

28. Nárok žalobkyne tak nie je premlčaný, poistná udalosť sa udiala dňa 02.12.2021, s poukazom na
ust. § 104 OZ, nakoľko k začiatku plynutiu premlčacej doby došlo dňa 02.12.2022, žaloba bola podaná
dňa 23.02.2024, teda včas.

29. Vzhľadom k hore uvedeným skutočnostiam odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil
napadnutý rozsudok ako vecne správny.

30. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1

CSP a § 255 ods. 1 CSP, a z dôvodu plného úspechu žalobkyne v odvolacom konaní priznal žalobkyni
proti žalovanej 100% nárok na náhradu trov odvolacieho konania s tým, že o výške priznaných nárokov
v celom konaní na súde prvej inštancie, ako aj v odvolacom konaní, rozhodne súd prvej inštancie
procesným postupom v zmysle § 262 ods. 2 CSP, keďže odvolací súd nevzhliadol v spore dôvody hodné
osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP.

31. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Dovolateľ má právo v dovolacom konaní zvoliť si advokáta alebo sa môže obrátiť na Centrum právnej

pomoci (§ 160 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).