Uznesenie – Iné práva a slobody ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 18, 2026

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/15/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6725010018
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Buceková, PhD., LL.M.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2026:6725010018.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Bucekovej,
PhD., LL.M a sudcov JUDr. Mária Šuleja a JUDr. Andreja Matušovica v trestnej veci obžalovaného A. B.,
pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona o sťažnosti prokurátorky Okresnej
prokuratúry Zvolen proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen, sp. zn.: 5T/7/2025 zo dňa 16. 10. 2025, na
neverejnom zasadnutí konanom dňa 18. februára 2026, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sťažnosť prokurátorky Okresnej prokuratúry Zvolen
z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením Okresného súdu Zvolen, sp. zn.: 5T/7/2025 zo dňa 16. 10. 2025 bola trestná vec
obžalovaného A. B., nar. XX. XX. XXXX v C., stíhaného pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm.
a) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že

na mieste verejnosti prístupnom dňa 14.10.2023 v čase okolo 20.00 hodine v meste D. na ulici E. F. pred
rodinným domom s popisným číslom XXX/XX po tom, ako odchádzal z domu jeho brata G. B., ktorý sa
s obvineným lúčil pozdravom, čo mal počuť B. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. F. XXX/XX, D., po
čommalzmeniťsmersvojejchôdze,ísťpoulicismeromksvojmudomuoprotiobvinenémuaprovokačne
vykrikovať „banda B.“, na čo mu oproti idúci obvinený A. B. povedal, že čo má za problém, poškodený

mu odpovedal, že on nemá žiadne problémy a nemá si s ním čo povedať, a že sa vysporiada s každým,
kto bol kamarát alebo pil s jeho otcom, následne obvinený A. B. poškodeného B. H. udrel dvakrát
pravou rukou do oblasti tváre, pričom mu poškodil dioptrické zatemňujúce okuliare a z miesta odišiel,
čím týmto konaním spôsobil poškodenému B. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. F. XXX/XX, D.
podľa znaleckého posudku č. 33/2024 znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie traumatológia
A. I. J. zranenia - pomliaždenie tváre v oblasti pravého líca a tržnozmliaždenú ranu pravého líca s

dobou liečenia zranení 5 dní, ktoré ho neobmedzovali na obvyklom spôsobe života, bez stanovenia
práceneschopnosti a zároveň poškodenému spôsobil škodu poškodením dioptrických zatemňujúcich
okuliarov na základe odborného vyjadrenia JIS, s. r. o., so sídlom Sládkovičova 10, Martin vo výške 271
€ a zdravotnej poisťovni DÔVERA zdravotná poisťovňa, a. s. so sídlom Einsteinova 25, Bratislava, IČO:
35 942 436 vznikli náklady s lekárskym ošetrením zranení poškodeného v minimálnej výške, z ktorého
dôvodu poškodená spoločnosť DÔVERA zdravotná poisťovňa, a. s. v trestnom konaní neuplatnila nárok

na náhradu škody, postúpená Okresnému úradu Zvolen, odbor všeobecnej vnútornej správy, ktorý by
mal žalovaný skutok prejednať ako priestupok.

Proti tomuto uzneseniu podala ihneď po jeho vyhlásení do zápisnice o hlavnom pojednávaní sťažnosť
prokurátorka Okresnej prokuratúry Zvolen, ktorú odôvodnila písomným podaním doručeným okresnému
súdu dňa 30. 01. 2026. Poukázala na to, že sa s postupom okresného súdu nestotožňuje. Súd

v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že mal preukázané konanie obžalovaného jedným
úderom dlaňou pravej ruky na ľavú stranu tváre poškodeného. Preukázanie konania obžalovaného,tak ako vyplynulo z vykonaného dokazovania bolo vhodné modifikovať v skutkovej vete. Ďalej uviedla,
že súd po vykonanom dokazovaní vzhliadol pochybnosť aj k celkovému charakteru a vzniku zranení
poškodeného. Aj v tomto smere sa súd mohol vysporiadať so zistenými skutočnosťami modifikáciou

skutkových okolností. Jedná sa o fyzické napadnutie osoby na verejnosti, ktorú právnu kvalifikáciu
uplatnila prokurátorka v obžalobe v danej veci a ktorá ostáva, podľa názoru prokurátorky, naplnená aj
po vykonanom dokazovaní. Poukázala na konanie obžalovaného, ktorý fyzicky napadol poškodeného
do oblasti tváre. Poškodený mal v tom čase nasadené dioptrické okuliare, ktoré mu obžalovaný
svojim konaní poškodil. Následne z miesta odišiel. Svojim konaním spôsobil poškodenému zranenia

v oblasti tváre, ktoré boli znalecky skúmané a popísané. Tiež mu spôsobil škodu na majetku z titulu
poškodenia dioptrických okuliarov. Pri skúmaním zavinenia a pohnútky páchateľa bolo preukázané, že
obžalovaný sa žalovaného skutku dopustil pod vplyvom alkoholu. Ďalej poukázala na to, že vo výpovedi
poškodeného nevzhliadla také podstatné rozpory, ktoré by odôvodňovali zníženie vierohodnosti jeho
výpovede. Výpoveď vyznieva vierohodne, keď samotný skutok je zachytený na kamerovom zázname.
Výpovede poškodeného vyznievali neurčito, čo však nie v každom jednotlivom prípade naznačuje

nevierohodnosť výpovede, ale môže byť spôsobené aj samotnou osobnosťou vypočúvanej osoby.
Konanie obžalovaného nehodnotí ako skutok nižšej závažnosti a z uvedeného dôvodu navrhla, aby
krajský súd vrátil vec na opätovné konanie a prejednanie okresnému súdu.

K sťažnosti prokurátorky sa vyjadril obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu písomným podaním

doručeným okresnému súdu dňa 10. 02. 2026, v ktorom poukázal na to, že považuje sťažnosť za
nedôvodnú a neopodstatnenú. Na udalosť zo dňa 14.10.2023 nebolo a nie je možné nahliadať
jednostranne, selektívne a izolovane, naopak je potrebné priebeh udalosti hodnotiť jednotlivo a vo
vzájomných súvislostiach, vrátane dôkazov k týmto udalostiam. V prospech obrany a argumentácie
obžalovaného vyznievali všetky objektívne dôkazy. Poukázal na výpoveď poškodeného, ktorý sa snažil

skutkový stav opisovať tendenčne a manipulovať ho zveličujúcim spôsobom a spôsobom priťažujúcim
obžalovanému. V ďalšej časti podrobne rozobral výpoveď poškodeného a ďalšie vykonané dôkazy,
vrátane výpovede matky poškodeného, kamerového záznamu, jedinej lekárskej správy, ktorú predložil
poškodený a záverov vypracovaného znaleckého posudku. Poukázal aj na poškodeným tvrdenú
pracovnúneschopnosť,ktorábolaspochybnenáSociálnoupoisťovňou.Vďalšejčastipoukázalnaosobu

obžalovaného, ktorý v mieste bydliska požíva dobru povesť, hľadí sa na neho ako na netrestanú osobu,
od skutku sa nedopustil žiadneho protiprávneho konania. Poukázal aj na ustanovenie § 10 ods. 2
Trestného zákona. Pri posúdení kritérií závažnosti činu postupoval okresný súd zákonným a dôvodným
spôsobom. Záverom navrhol podanú sťažnosť prokurátorky zamietnuť.

Spis bol tunajšiemu súdu predložený na rozhodnutie o odvolaní dňa 12. 02. 2026.

Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku, pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán
správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a konanie
predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.

Po postupe v zmysle uvedeného ustanovenia krajský súd dospel k záveru, že sťažnosť prokurátorky
nebola podaná dôvodne.

V prvom rade je potrebné uviesť, že okresný súd v rámci procesného postupu rešpektoval a dodržal

všetky základné zásady trestného konania uvedené v ustanovení § 2 Trestného
poriadku, najmä však zásady zákonného procesu § 2 ods. 7 Trestného poriadku, práva na obhajobu
§ 2 ods. 9 Trestného poriadku, voľného hodnotenia dôkazov § 2 ods. 12 Trestného poriadku i rovnosti
strán (kontradiktórnosti) § 2 ods. 14 Trestného poriadku a rozhodol na hlavnom pojednávaní v súlade s
výsledkami vykonaného dokazovania. V tomto smere vykonané dôkazy vyhodnotil a to jednotlivo, ako aj

vichsúhrne,odôvodneniejehorozhodnutiazodpovedázákladnýmhľadiskámobsiahnutýmvustanovení
§ 176 ods. 2 Trestného poriadku. Prejednávanému prípadu venoval patričnú pozornosť a nemožno
mu v tomto smere nič podstatné vyčítať. Stručne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré
dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov.
Z odôvodnenia napadnutého uznesenia je zároveň zistiteľné akými právnymi úvahami sa okresný súd

spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona.Preskúmaním spisového materiálu krajský súd zistil, že dňa 13. 01. 2025 podala prokurátorka Okresnej
prokuratúry Zvolen pod sp.zn.: 2Pv/28/24/6611 obžalobu na obvineného A. B. pre prečin výtržníctva
podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona na skutkovom základe tam uvedenom.

Okresný súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedka -
poškodeného B. H., svedkyne H. B. K., svedka A. A. C., svedka G. B., svedkyne A. H., oboznámením
záverov znaleckého posudku, prehratím zvukového záznamu, prehratím obrazového záznamu,
prečítaním listinných dôkazov a správ k osobe obžalovaného.

Okresný súd vyhodnotil vykonané dôkazy v prospech obžalovaného čo bolo v danom prípade za
danej dôkaznej situácie v súlade so zákonom. Naopak prokurátorka okresnej prokuratúry vyhodnotila
v podanej sťažnosti vykonané dôkazy výlučne v neprospech obžalovaného, čo nebolo namieste,
vzhľadom na celkovú dôkaznú situáciu. Pokiaľ ide o jednotlivé vykonané dôkazy, krajský súd poukazuje
na odôvodnenie napadnutého uznesenia okresným súdom predovšetkým na stranách 3 - 8 bez potreby

ho mechanicky opakovať.

Je pravdou, že obžalovaný svojím konaním spôsobil poškodenému zranenia v oblasti tváre, ktoré boli
znalecky skúmané, pričom zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že poškodený utrpel ľahké zranenia
s predpokladanou dobou liečenia päť dní. Zranenia si nevyžadovali žiadne špeciálne liečebné postupy a

s najväčšou pravdepodobnosťou vznikli jedným úderom. Privolanie posádky rýchlej zdravotnej pomoci
bolo zo strany poškodeného neprimerané, až účelové. Nebola preukázaná ani práceneschopnosť
poškodeného, ktorý nepreukázal existenciu pracovného pomeru a z potvrdenia Sociálnej poisťovne
vyplýva, že táto neevidovala vyplácanie nemocenských dávok poškodenému.

Je zrejmé, že útoku zo strany obžalovaného predchádzali provokácie zo strany poškodeného. Je
potrebné poukázať aj na výpovede poškodeného, ktorý zveličoval konanie obžalovaného tvrdením
o viacerých úderoch päsťou, následným privolaním posádky RZP, ktoré bolo vyhodnotené ako
neprimerané, ako aj tvrdením o práceneschopnosti. Na druhej strane je výpoveď obžalovaného, ktorý
sa od začiatku trestného konania obhajoval tým, že poškodenému dal iba jednu facku. Táto skutočnosť

bola potvrdená aj obrazovým záznamom, z ktorého bol preukázaný len jeden úder na ľavú stranu
tváre poškodeného. Nie je možné stotožniť sa s prokurátorkou, že postoje a odpovede poškodeného
vyznievali v časti „neurčito“. Podľa názoru krajského súdu poškodený účelovo zveličoval, preháňal
konanie obžalovaného v snahe mu priťažiť, pričom jeho tvrdenia boli vyvrátené vykonanými dôkazmi,
medzi ktorými bola aj výpoveď samotného obžalovaného. Z uvedených dôvodov bolo nevyhnutné

výpoveď poškodeného vyhodnotiť ako nevierohodnú.

Krajský súd súhlasí s okresným súdom, že konanie obžalovaného bolo protiprávne, avšak nešlo o také
násilné konanie, ktoré by bolo hrubé, vzbudzovalo by obavy o bezpečnosť a zdravie poškodeného,
prípadne by výrazne znížilo vážnosť poškodeného a zároveň pohoršilo väčší počet osôb prítomných

na mieste činu. Po komplexnom vyhodnotení všetkých relevantných skutočností a okolností daného
prípadu, berúc do úvahy aj tzv. materiálny korektív, sťažnostný súd dospel k záveru, že obžalovaný sa
nedopustil voči poškodenému takého konania, ktoré by naplnilo skutkovú podstatu prečinu výtržníctva
podľa§364ods.1písm.a)Trestnéhozákonaaleboinéhoprečinu,keďžezávažnosťjehokonanianebola
ani celkovo vyššia ako nepatrná, teda skutok, pre ktorý bol trestne stíhaný, nemohol byť z tohto dôvodu

právne kvalifikovaný ako žiadny z trestných činov. Na druhej strane jeho konanie bolo protiprávne a
neakceptovateľné, pričom iný orgán by ho eventuálne mohol posúdiť ako priestupok.

V konečnom dôsledku o tom, či niekto svojím konaním naplnil znaky priestupku nerozhoduje súd, ale
príslušný správny orgán, ak je však tomuto trestná vec súdom postúpená podľa § 280 ods. 2 Trestného

poriadku, je povinný takýto správny orgán postúpenú vec ako priestupok aspoň prejednať a v prípade
preukázania skutočností odlišných od skutkovej vety, túto aj primerane modifikovať.

S poukazom na vyššie uvedené krajský súd nezistiac dôvod na zmenu ani zrušenie uznesenia
okresného súdu, sťažnosť prokurátorky okresnej prokuratúry podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného

poriadku zamietol ako nedôvodnú.

Predmetné rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.