Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, March 12, 2026

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 1C/37/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5123204067
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Makovníková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2026:5123204067.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou Mgr. Zuzanou Makovníkovou v právnej veci žalobcu: A.

B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/X, XXX XX D., zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Anna
Kecerová Veselá, s. r. o., so sídlom kancelárie Námestie SNP 2/2, 015 01 Rajec, IČO: 54 276 411 proti
žalovanému 1/: B. E., neznámy vlastník, žalovanému 2/: B. F., neznámy vlastník, žalovanému 3/: G. F.,
neznámy vlastník, žalovanému 4/: G. G., neznámy vlastník, žalovanému 5/: G. G., neznámy vlastník,
žalovanému 6/: H. F., neznámy vlastník, žalovanému 7/: B. G., neznámy vlastník, žalovanému 8/: I. G.,
neznámy vlastník, žalovanému 9/: B. F., neznámy vlastník a žalovanému 10/: B. G., neznámy vlastník,
žalovaný 1/ až 10/ ako neznámy vlastníci zastúpení správcom Slovenský pozemkový fond, so sídlom

Búdkova cesta 36, 817 47 Bratislava, IČO: 17 335 345, v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaných 1/ až 10/ k nehnuteľnosti evidovanej na
LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Žilina, katastrálnym odborom, pre obec J., katastrálne územie
J., okres K., parcela registra E KN č. 5282 – orná pôda o výmere 597 m2 a k nehnuteľnosti evidovanej
na LV č. XXXX vedenom L. M. K., katastrálnym odborom, pre obec J., katastrálne územie J., okres Žilina,
parcela registra E KN č. 5424 – orná pôda o výmere 1.341 m2 a toto vyporiadava tak, že predmetné

nehnuteľnosť prikazuje do výlučného vlastníctva žalobcu.

II. Žalobca je povinný zaplatiť

- žalovanému 1/ primeranú náhradu vo výške 55,37 eur
- žalovanému 2/ primeranú náhradu vo výške 387,60 eur
- žalovanému 3/ primeranú náhradu vo výške 55,37 eur
- žalovanému 4/ primeranú náhradu vo výške 38,76 eur

- žalovanému 5/ primeranú náhradu vo výške 11,08 eur
- žalovanému 6/ primeranú náhradu vo výške 55,37 eur
- žalovanému 7/ primeranú náhradu vo výške 11,08 eur
- žalovanému 8/ primeranú náhradu vo výške 11,08 eur
- žalovanému 9/ primeranú náhradu vo výške 55,37 eur
- žalovanému 10/ primeranú náhradu vo výške 38,76 eur

a to všetko na účet Slovenského pozemkového fondu, N. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, variabilný
symbol XXXXXXX, to v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 09.05.2023 sa žalobca domáhal zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva sporových strán:

- k pozemku registra „E“ parc. číslo 5282, druh pozemku orná pôda, pozemok o výmere 597 m2
umiestnený mimo zastavaného územia obce, zapísaný na liste vlastníctva XXXX evidovanom L. M. K.,
katastrálny odbor, obec J., katastrálne územie J.

- k pozemku registra „E“ parc. číslo 5424, druh pozemku orná pôda, pozemok o výmere 1.341 m2

umiestnený mimo zastavaného územia obce, zapísaný na liste vlastníctva XXXX evidovanom L. M. K.,
katastrálny odbor, obec J., katastrálne územie J..

2. Žalobca svoj nárok odôvodnil tým, že sporové strany sú podielovými spoluvlastníkmi k vyššie
špecifikovaným pozemkom. V prípade žalovaných ide o neznámych resp. nezistených vlastníkov,
ktorých takto žalobca v žalobe označil v súlade so závermi uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. 7Cdo/238/2021 zo dňa 28.08.2022. Žalobca pred podaním žaloby vykonal všetky
ním odstupné úkony na zistenie bližšej identifikácie žalovaných. Dôvodom na podanie žaloby je
záujem žalobcu podnikať v oblasti poľnohospodárskej výroby. Žalobca je pri zámere scelenia pozemkov
obmedzovaný aktuálnym stavom existencie podielového spoluvlastníctva sporových strán k pozemkom.
Poukázal na podmienky zrušenia a vypriadania podielového spoluvlastníctva. Za účelom stanovenia

primeranej náhrady za spoluvlastnícke podiely predložil vypracovaný znalecký posudok, vyhotovený
súdnym znalcom A. I. F.. Podľa záverov znaleckého posudku žalobca navrhol ako jednotkovú cenu
určenú za m2 pozemku stanoviť sumu 0,3784 eur. Žalobca tak navrhoval, aby súd zrušil a vyporiadal
podielové spoluvlastníctvo sporových strán k predmetným pozemkom tak, že tieto by prikázal do
výlučného vlastníctva žalobcu, ktorého by zaviazal zaplatiť žalovaným 1/ až 10 primeranú náhradu

vypočítanú podľa veľkosti ich spoluvlastníckeho podielu zo sumy 0,3784 eur/m2.

3. Žalovaný sprvu nesúhlasil so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva k pozemkov
a poukázal na dôvody hodné osobitného zreteľa v podobe ochrany produkčného potenciálu
poľnohospodárskej pôdy. Následne však vyjadril súhlas s návrhom žalobcu v časti návrhu na zrušenie

a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k pozemkom. Navrhol, aby bola priemerná náhrada za
spoluvlastnícke podiely stanovená podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov žalovaných vypočítaných
zo sumy 0,40 eur za m2. Z uvedeným návrhom vyjadril žalobca súhlas.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise a vec posúdil

podľa nižšie citovaných zákonných ustanovení:

5. Podľa § 136 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len ako „OZ“), vec môže byť
v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové
spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.

6. Podľa § 141 ods. 1 OZ, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom
vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.

7. Podľa § 142 ods. 1 OZ, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na

návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci.
Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým
spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie
podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce,
súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

8. Podľa § 142 ods. 2 OZ, z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada
spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.

9. Podľa § 34 ods. 14 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového

vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách, pozemkový
fond za štát a neznámych vlastníkov koná pred súdom vo veciach nehnuteľností uvedených v osobitnom
predpise,5) podielov spoločnej nehnuteľnosti uvedených v osobitnom predpise23h) a pozemkov, ktorých
vlastník nie je známy, a to aj vtedy, ak vlastnícke právo štátu a neznámych vlastníkov je sporné; obdobnepostupuje správca vo veciach lesných pozemkov vo vlastníctve štátu a lesných pozemkov, ktorých
vlastník nie je známy.

10. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva
k pozemkom v znení neskorších predpisov, fond nakladá podľa tohto zákona a podľa osobitných
predpisov s pozemkami
a) vo vlastníctve štátu uvedenými v osobitnom predpise a v § 14 ods. 1 a v § 15 (ďalej len „pozemok
vo vlastníctve štátu“),

b) s nezisteným vlastníkom (§ 13),
c) ktorých vlastníctvo nie je evidované podľa predpisov o katastri nehnuteľností v súbore geodetických
informáciíavsúborepopisnýchinformáciíaleboaksanepreukážeinakakideolesnépozemky,obdobne
postupuje správca.

11. Podľa § 16 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva

k pozemkom v znení neskorších predpisov, ak je potrebné, fond nakladá s pozemkami uvedenými v
odseku 1 písm. a) a b) na základe údajov katastra nehnuteľností.

12. Podľa § 17 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva
k pozemkom v znení neskorších predpisov, fond prijíma aj náhrady za vyvlastnenie pozemkov

uvedených v § 16 ods. 1 písm. b) a c). Prijatú náhradu vyplatí vlastníkovi, ak o ňu požiada; to platí aj pre
náhrady prijaté fondom na základe právoplatného rozhodnutia súdu alebo správneho orgánu. Náhradu
nie je možné previesť na tretiu osobu. Náhrada je splatná najneskôr do dvoch rokov odo dňa podania
žiadosti.

13. Podľa § 21 ods. 1 zákon č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva
k pozemkom v znení neskorších predpisov, v záujme zamedzenia drobenia poľnohospodárskych
pozemkov, lesných pozemkov a v záujme ochrany viníc nachádzajúcich sa mimo zastavaného územia
obce možno pri prechode alebo prevode vlastníctva k nim postupovať len podľa tohto zákona.

14. Podľa § 23 ods. 1 zákon č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva
k pozemkom v znení neskorších predpisov, ak tento zákon neustanovuje inak, nemôže na základe
právneho úkonu48) alebo rozhodnutia súdu o vyporiadaní spoluvlastníctva49) alebo rozhodnutia o
dedičstve50) vzniknúť rozdelením jestvujúcich pozemkov uvedených v § 21 ods. 1 pozemok menší ako
3 000 m2, ak ide o poľnohospodársky pozemok, alebo pozemok menší ako 5 000 m2, ak ide o lesný

pozemok.

15. Predmetom konania bolo zrušenie a vyporiadania podielového spoluvlastníctva sporových strán
k vyššie špecifikovaným pozemkom.

16. Medzi stranami nebolo sporné, že sú podielovými spoluvlastníkmi k uvedeným pozemkom. Rovnako
sa počas konania stala nespornou skutočnosť, že sporové strany už nemali záujem na zotrvaní
v spoluvlastníckom vzťahu, to znamená, medzi stranami nebolo sporné, že súhlasia so zrušením
a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva. Nespornou sa stala aj výška primeranej náhrady za
ustupujúce spoluvlastnícke podiely žalovaných, kedy sa sporové strany dohodli na sume 0,40 eur za

m2 pozemku.

17. V prejednávanej veci dospel súd k záveru, že boli naplnené všetky zákonné podmienky pre zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetným pozemkom. V konaní bolo nesporné,
že v danom prípade ide o podielové spoluvlastníctvo, ktorého predmetom sú pozemky orná pôda

nachádzajúca sa v extraviláne obce. Zákonným zástupcom žalovaných je SPF. Všetci spoluvlastníci
vyjadrili súhlas so zrušením spoluvlastníctva a prikázaním pozemku do výlučného vlastníctva žalobcu.

18. Súd z vykonaného dokazovania nezistil ani dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 142 ods.
2 Občianskeho zákonníka spočívajúce v okolnostiach takej povahy, že ponechá spoluvlastnícky stav

nezmenený, keď v konaní zostalo nesporné, že žalobca má záujem na majetkovom vysporiadaní
pozemkov. V prejednávanom prípade sa jedná o pozemky v extraviláne obce, s malou výmerou, na ktoré
sa vzťahuje zákaz drobenia ornej pôdy.19. Spoluvlastníctvo sa neodlišuje od vlastníctva ničím iným než pluralitou subjektov. Okrem
absolútneho a relatívneho zániku podielového spoluvlastníctva obsahuje zákon ustanovenia o
zrušení spoluvlastníctva, ktorými sa rozumie likvidácia doterajších spoluvlastníckych vzťahov v rámci

vyporiadania, odstránenie alebo výnimočne obmedzenie plurality subjektov. Pri relatívnom zániku
podielového spoluvlastníctva sa menia subjekty spoluvlastníckeho vzťahu bez toho, aby sa to týkalo
veci samej. Spoluvlastníci sa teda kedykoľvek počas trvania spoluvlastníckeho vzťahu môžu dohodnúť
o zrušení spoluvlastníctva, a to dokonca aj vtedy, keď už prebieha súdne konanie o jeho rozdelenie,
ba aj po vydaní rozhodnutia v tomto konaní dovtedy, kým toto rozhodnutie nenadobudne právoplatnosť.

Dohoda o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní je základnou formou zrušenia tohto
právneho vzťahu.

20. Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade
dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať
súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže

byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov
nevyhovuje.

21. V konaní o zrušení spoluvlastníctva a vykonaní vyporiadania je jeho predmetom vždy celá vec
patriaca do podielového spoluvlastníctva a vyriešenie všetkých právnych vzťahov spoluvlastníkov (alebo

jedného z nich) k tejto veci. Ak je predmetom spoluvlastníctva pozemok, treba, aby išlo o nehnuteľnosť
so samostatným parcelným číslom, ktorá patrí do spoluvlastníctva strán sporu.

22. Ak súd o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozhoduje rozsudkom, t.j. autoritatívne, musí
pri procesnom postupe dodržať poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania

zrušeného spoluvlastníctva, lebo sú preň záväzné. Preto ani súhlas sporových strán a teda všetkých
spoluvlastníkov k predmetným pozemkom s navrhovaným vyporiadaním ešte neodôvodňuje, aby súd
svojím rozsudkom vyporiadal spoluvlastníctvo v rozpore so spôsobmi a poradím uvedeným v zákone.

23. Najprirodzenejším spôsobom likvidácie spoluvlastníckych vzťahov je rozdelenie veci medzi

spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Predpokladom použitia tohto spôsobu zrušenia
spoluvlastníctva však je, že ide o deliteľnú vec (z technického hľadiska) a že jej rozdelenie je
aj funkčne opodstatnené. V konaní o zrušenie podielového spoluvlastníctva súd skúma možnosť
reálneho rozdelenia veci podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov a až následne pristúpi k možnosti
zrušenia prikázaním veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu. Pozemky sa

nachádzajú v extraviláne obec. Súd nemal preukázanú výnimku zo zákazu drobenia pozemkov. Na vec
tak bolo potrebné aplikovať práve zákaz drobenia pozemkov, kedy by v prípade reálneho rozdelenia
vznikli pozemky, ktorých rozloha by bola v rozpore s týmto zákazom obsiahnutým v zákone o niektorých
opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom. Rozdelenie pozemkov ako veci tak nebolo v
danom prípade možné, súd posudzoval ďalší spôsob zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva, ktorým

je prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu. Medzi stranami
sporu nebolo sporné a všetky strany napokon súhlasili s tým, aby boli pozemky prikázané do výlučného
vlastníctva žalobcu, ktorý ustupujúcim spoluvlastníkom uhradí primeranú náhradu vypočítanú podľa
ceny 0,40 eur za m2 rozlohy podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu.

24. S poukazom na uvedené nesporné zistenia súd rozhodol tak, že zrušil podielové spoluvlastníctvo
strán sporu k pozemkom a prikázal tieto do výlučného vlastníctva žalobcu.

25. Čo sa týka primeranej náhrady, súd vychádzal z nesporného skutkového tvrdenia, ktoré sa počas
konania medzi sporovými stranami ustálilo a teda vychádzal zo sumy primeranej náhrady 0,40 eur/m2.

26. Primeraná náhrada pre žalovaných predstavuje sumu podľa veľkosti ich spoluvlastníckych podielov
na nehnuteľnosti. Vzhľadom na skutočnosť, že v priebehu konania sa skutočnosť ohľadom primeranej
náhrady stala nespornou, súd zaviazal žalobcu na zaplatenie primeranej náhrady pri zohľadnení výšky
spoluvlastníckeho podielu jednotlivých žalovaných k nehnuteľnostiam tak, ako je uvedené vo výroku

tohto rozhodnutia.
27. Podľa § 251 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov, trovy
konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v
súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.28. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov,
súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

29. Podľa § 257 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov,
výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

30. Žalobca si v konaní trovy konania voči žalovaným neuplatňoval a nežiadal ich priznať.

31.Vtomtosmerepretosúdpoukazujenaskutočnosť,žekonanieozrušenieavyporiadaniepodielového
spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam je konaním iudicium duplex, t.j. konaním v ktorom majú obe strany
postavenie žalobcu aj žalovaného a ide o konanie v prospech oboch strán. Pre potrebu priznania
trov konania pre prípad vyhodnotenia úspechu v spore musí v predsúdnom konaní navrhovať žalobca
rovnakú možnosť zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva ako aj v samotnom žalobnom

petite, pričom súd musí aj totožným spôsobom rozhodnúť. Iba v takom prípade má žalobca postavenie
úspešnej strany sporu. V tomto smere súd poukazuje na uznesenie NS SR sp.zn. 4 M Cdo/10/2012,
podľa ktorého podielový spoluvlastník dosiahol v súdnom konaní zrušenie podielového spoluvlastníctva
autoritatívnym rozhodnutím súdu s presne takým spôsobom vyporiadania, na akom sa márne pokúšal
s druhým spoluvlastníkom dohodnúť a aký následne navrhol v súdnom konaní, bol v súdnom konaní v

plnom rozsahu úspešný. V prejednávanej veci súd dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na to,
aby súd vychádzal zo zásady úspechu v spore, nakoľko procesná situácia sa v priebehu sporu menila.
Podmienka totožnosti nároku uplatneného v predsúdnom konaní a výsledku v spore tak nebola splnená.
Súd tak vzhľadom na neuplatňovanie si nároku na náhradu trov konania žalobcom a vzhľadom na vyššie
uvedenú argumentáciu vo vzťahu k žalovaným rozhodol tak, že žiadnej zo strán nárok na náhradu trov

konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v
elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej

podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a

aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
neskorších predpisov.