Uznesenie – Ostatné – Zmluvy ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, February 25, 2026

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 3Cdo/11/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4223200795
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Renáta Gavalcová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2026:4223200795.2

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu X. narodeného R., zastúpeného advokátom JUDr.
Tamásom Puskás, Komárno, Jókaiho ul. 24, proti žalovanej B., narodenej H., zastúpenej advokátom
JUDr. Ondrejom Tóthom, Komárno, Dunajské nábrežie 14, BOX 22, o vypratanie nehnuteľnosti,
vedenom na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 10C/12/2023, o dovolaní žalovanej proti rozsudku
Krajského súdu v Nitre z 22. augusta 2024 sp. zn. 11Co/9/2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Krajského súdu v Nitre z 22. augusta 2024 sp. zn. 11Co/9/2024 z r u š u j e a vec mu vracia
na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Komárno (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) rozsudkom z 28.
augusta 2023, č. k. 10C/12/2023-91 uložil žalovanej povinnosť vypratať nehnuteľnosť vedenú na LV
č. XXXX pre katastrálne územie O., obec O., okres O., a to pozemok parcely registra „C“ evidovaný

pod parcelným číslom 3228/6, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 678 m2, a to v lehote troch dní
od právoplatnosti rozsudku (výrok I.). Zároveň priznal žalobcovi proti žalovanej nárok na náhradu trov
konania v plnom rozsahu (výrok II.).
1.1. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí konštatoval, že sa žalobca podanou žalobou domáhal
vypratania nehnuteľnosti vedenej na LV č. XXXX pre katastrálne územie O., obec O., okres O., a to
pozemku parcely registra „C“ evidovaného pod parcelným č. 3228/6, zastavaná plocha a nádvorie

o výmere 678 m2. Vzhľadom na to, že obrana žalovanej spočívala v skutkovom tvrdení o vydržaní
predmetnej nehnuteľnosti s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn.
22Cdo/1703/2005, musel sa súd prvej inštancie vysporiadať s touto otázkou ako s otázkou predbežnou
a na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že u žalovanej, respektíve už u jej právnych
predchodcov, nedošlo k jej vydržaniu. Žalovaná, podľa názoru súdu prvej inštancie, do konania
nepredložila ani putatívny titul. Z predložených dôkazov, najmä z potvrdenia Miestneho národného

výboru v O. (ďalej len „MNV v O.“) a z dohody o zriadení práva osobného užívania pozemku vyplýva,
že ich predmetom bol iba pozemok parc. č. 3228/7, pričom žalovaná vedela, že potvrdenie a dohoda
nezahŕňajú sporný pozemok. To či v kúpnej zmluve v časti článku I. bod 2 došlo k chybe v písaní, je
irelevantné, pretože táto časť dokumentu sa týka predaja domu a iných budov, nie predaja sporného
pozemku, respektíve zriadenia práva jeho osobného užívania. Zriadenia tohto práva sa týka článok
II. dokumentu, ktorý jednoznačne hovorí iba o pozemku parc. č. 3228/7, pričom zároveň odkazuje

na rozhodnutie finančného odboru Okresného národného výboru (ďalej len „ONV“) v O. z 25. 05.
1968, ktorým mal byť uvedený pozemok pridelený do osobného užívania. Tomuto nasvedčujú aj listy
predchodkyne žalovanej a samotnej žalovanej žalobcovi zo dňa 15. 04. 2013 a zo dňa 24. 11. 2022, ktoré
o tom, že im sporný pozemok nepatrí, vedeli pred podaním žaloby a aj v roku 2013. Čo sa týka dodatku
ONV,odborvýstavbyO.naspodnejčastipotvrdeniaMNVvO.,kdejeuvedené,žeONVnemánámietkya
dvojdomčekbolodpredanýisostavebnýmpozemkom,ktorétvoriaparc.č.3228/6-hosp.dvorschlievmi

a parc. č. 3228/7 - dvojdomček s dvorom a predzáhradkou o výmere 1.121 m2, súd prvej inštancie
uviedol, že z vykonaného dokazovania sa nepodarilo ustáliť, z akého dôvodu je na tomto mieste uvedenýaj pozemok č. 3228/6, avšak keďže tento pozemok bol pôvodne uvedený aj v samotnom potvrdení
v jeho hornej časti, súd prvej inštancie sa priklonil k názoru, že na tomto mieste došlo k opomenutiu
vyčiarknutia, pretože aj výmera pozemkov podľa dohody o zriadení práva osobného užívania zodpovedá

výmere pozemku č. 3228/7, tak ako je uvedené na súhlase ONV. Podľa názoru súdu prvej inštancie
nebol vo veci relevantný judikát NS ČR 22Cdo/1703/2005, na ktorý žalovaná poukazovala, pretože v
predmetnej veci súd prvej inštancie posudzoval dobromyseľnosť žalovanej alebo právnych predchodcov
žalovanej od počiatku práve žalovanou predloženými listinami, ktoré jej právni predchodcovia priamo
podpisovali, alebo im boli doručené a nejde teda o situáciu, kedy by si osoba, ktorá predmet držby

vydržala, iba neoverila zápis údajov v akomkoľvek verejnom registri. Čo sa týka potvrdení obce o platení
dane žalovanou, súd prvej inštancie bol toho názoru, že tento dôkaz by v predmetnom prípade mohol
slúžiť iba na podporu argumentov a skutkových tvrdení o vydržaní, nie však ako dôkaz o vydržaní, najmä
ak v potvrdení sa uvádza úplne iná výmera pozemku a zároveň potvrdenie o platení dane zo spornej
nehnuteľnostipredložilsúduprvejinštancieajžalobcaajehopotvrdenieobsahujesprávnyúdajovýmere
sporného pozemku. Keďže žalovaná nepreukázala súdu prvej inštancie, že sporný pozemok vydržala,

nariadil súd prvej inštancie, aby žalovaná sporný pozemok vypratala.
1.2. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 Civilného
sporového poriadku tak, že žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal nárok na náhradu trov
konania vo výške 100 %.

2. Krajský súd v Nitre (ďalej aj „krajský súd“ alebo „odvolací súd“), na odvolanie žalovanej, rozsudkom
z 22. augusta 2024 sp. zn. 11Co/9/2024 potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie; a žalobcovi
priznal proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.
2.1. Odvolací súd konštatoval, že žalovaná v konaní predložila viaceré doklady, ktoré majú
preukazovať vydržanie vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti. Z predložených dokladov však

ani odvolaciemu súdu nevyplýva naplnenie podmienky dobromyseľnosti žalovanej, resp. jej právnych
predchodcov ohľadom spornej nehnuteľnosti. Naopak z predložených dôkazov, a to najmä z Kúpnej
zmluvy o rodinnom domčeku a dohody o zriadení práva osobného užívania pozemku zo dňa 17.
07. 1968, vyplýva zriadenie práva osobného užívania len k pozemku na parcele č. 3228/7 a predaj
nehnuteľnosti (rodinného domu) postavenej na tejto parcele č. 3228/7. Predmetná zmluva tiež obsahuje

ustanovenie, že sa vyššie uvedená nehnuteľnosť predáva vrátane rodinného domčeka, letnej kuchyne,
komory, chlievov, studní a plotov k nehnuteľnosti prislúchajúcich a nachádzajúcich sa na vyššie
uvedenom pozemku, prípadne na pozemku parcely č. 3228/7 - záhrada. Predmetom kúpnej zmluvy, ale
ani zriadenia práva osobného užívania tak nebol pozemok na parcele č. 3228/6. Aj prípadná námietka
žalovanej, že je v bode 2. zmluvy uvedený nesprávny pozemok, keď správne mal byť v tomto bode

uvedený pozemok na parcele č. 3228/6 - záhrady, nie je v tomto smere podstatná, keďže predmetom
prevodu boli podľa predloženej zmluvy len stavby prislúchajúce k nehnuteľnosti nachádzajúce sa na
pozemku parc. č. 3228/7, poprípade (v prípade chybného označenia parcely) na pozemku parcely č.
3228/6, ale nie aj samotný sporný pozemok na parcele č. 3228/6. Navyše uvedený pozemok na parcele
č. 3228/6 je vyškrtnutý z predloženého potvrdenia Miestneho národného výboru v O. zo dňa 24. 06.

1968, na čo logicky nadväzuje aj vyššie uvedená Kúpna zmluva o rodinnom domčeku a dohoda o
zriadení práva osobného užívania pozemku zo dňa 17. 07. 1968, ktorá jednoznačne stanovuje, ktoré
nehnuteľnosti sú predmetom prevodu a zriadenia práva osobného užívania. Pridelenie pozemku parc. č.
3228/6 do osobného užívania právnym predchodcom žalovanej ale z predloženej zmluvy nevyplýva. Za
tohto stavu a so zreteľom na všetky vyššie uvedené skutočnosti žalovaná a ani jej právni predchodcovia

nemohli byť z objektívneho hľadiska v dobrej viere, že sú vlastníkmi sporného pozemku. Pokiaľ žalovaná
poukázala na vyjadrenie Okresného národného výboru - odboru výstavby O., ktoré sa prioritne týka
toho, že tento nemal námietky k postupu v zmysle Potvrdenia MNV v O. zo dňa 24. 06. 1968 po
stránke územného plánu obce O., do ktorého bola zakomponovaná aj parcela č. 3228/6, či použitý
plurál (pozemky) v časti Potvrdenia MNV v O. zo dňa 24. 06. 1968, ktorá obsahuje súhlasný prejav

predávajúceho - Semenársky štátny majetok n. p. W., uvedená argumentácia nie je v tomto smere
postačujúca pre konštatovanie dobromyseľnosti žalovanej a jej právnych predchodcov, nakoľko sporný
pozemok (parcela č. 3228/6) bol z Potvrdenia MNV v O. vyškrtnutý, a to aj v časti výmery, a zo
samotnej Kúpnej zmluvy a dohody o zriadení práva osobného užívania jednoznačne vyplýva, čo bolo
v konečnom dôsledku predmetom prevodu ako aj zriadenia práva osobného užívania. Z predloženej

zmluvy nevyplýva prevod spornej parcely č. 3228/6 a ani zriadenie práva osobného užívania k spornej
parcele č. 3228/6, ale len k parcele č. 3228/7. Navyše v časti Potvrdenia MNV v O. zo dňa 24. 06.
1968, v ktorej Okresný národný výbor - odbor výstavby uvádza, že nemá námietky po stránke územného
plánu, je uvedená aj konkrétna výmera 1.121 m2, ktorá zodpovedá len parcele č. 3228/7. V súvislostis otázkou vydržania predmetného pozemku je nedôvodná aj argumentácia žalovanej o tom, že jej
právna predchodkyňa nebola v roku 2013 oprávnená na majetkovoprávne vyporiadanie tohto pozemku,
keďže nebola vlastníčkou pozemku, kde z tohto dôvodu list zo dňa 15. 04. 2013 nemá žiadnu právnu

relevanciu. Toto konštatovanie je však z hľadiska skúmania dobromyseľnosti právnej predchodkyne
žalovanej irelevantné, keďže pre posúdenie dobromyseľnosti je podstatné, či mohla vedieť, že nie je
vlastníčkou tohto pozemku. V súvislosti s vyššie uvedenými skutočnosťami je potrebné konštatovať,
že pri zachovaní bežnej opatrnosti už právni predchodcovia žalobkyne mohli z predložených dokladov
zistiť, že užívajú viac, ako bolo na nich reálne prevedené. Čo sa týka platenia daní žalovanou, ktoré

má byť podľa tvrdenia jej právneho zástupcu priamym a presvedčivým dôkazom oprávnenosti držby
žalovanej a jej právnych predchodcov, odvolací súd odkazuje na odôvodnenie súdu prvej inštancie
ohľadom platenia daní, s ktorým sa v plnom rozsahu stotožňuje. Platenie daní samo o sebe nepostačuje
na vydržanie vlastníckeho práva. V danom prípade nie je preukázaná existencia nadobúdacieho titulu
tak, ako to tvrdí žalovaná, teda toho od čoho žalovaná odvodzuje svoju dobromyseľnú držbu a nie je
tak preukázané splnenie podmienok pre vydržanie. Odvolací súd sa ďalej nestotožnil ani s námietkou

žalovanej, že je prvý výrok napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie nevykonateľný, pretože sa
súd prvej inštancie nevysporiadal s otázkou vedľajších stavieb. Otázku či možno podať žalobu na
vypratanie bez ohľadu na to, či sa na pozemku nachádza aj stavba, riešila už súdna prax so záverom,
že vlastník pozemku sa môže domáhať ochrany podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka jeho
vyprataním bez ohľadu na to, či sa nachádza na pozemku nehnuteľná stavba, vec patriaca osobe,

proti ktorej žaloba smeruje. Žaloba o vypratanie pozemku je totiž jednou z vlastníckych žalôb, ktoré
majú samostatný skutkový základ podľa toho, akým spôsobom žalovaný zasahuje do vlastníckeho
práva. Žalobu o vypratanie nehnuteľnosti je preto potrebné považovať za vlastnícku žalobu podľa §
126 Občianskeho zákonníka. Žalobca zvolil spôsob ochrany vlastníckeho práva žalobou o vypratanie v
zmysle § 126 Občianskeho zákonníka a pri zistenom skutkovom stave aj podľa názoru odvolacieho súdu

nebol dôvod nevyhovieť takto podanému návrhu. Pokiaľ sa na pozemku nachádzajú stavby, bude na
žalobcovi, aký zvolí ďalší postup na ochranu svojho vlastníckeho práva ohľadom týchto stavieb. Keďže
žalovanánepreukázalavydržanievlastníckehoprávakpozemkuparc.č.3228/6,pričomnadruhejstrane
vlastnícke právo k predmetnému pozemku svedčí podľa výpisu z katastra nehnuteľností žalobcovi, je aj v
zmysle všetkých vyššie uvedených skutočností potrebné konštatovať nedôvodnosť odvolacích dôvodov

uvedených žalovanou a vecnú správnosť napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, v dôsledku čoho
odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
2.2. Odvolací súd v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP o nároku na náhradu
trovodvolaciehokonaniarozhodoltak,žežalobcovi,ktorýbolvodvolacomkonaníúspešný,priznalnárok
na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu voči žalovanej, ktorá úspech v odvolacom konaní

nemala. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262
ods. 2 CSP).

3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podala žalovaná (ďalej aj „dovolateľka“) dovolanie, ktoré odôvodnila

poukazom na ustanovenie § 420 písm. f) CSP.
3.1. Dovolateľka je názoru, že opakovane namieta zmätočnú a protirečivú argumentáciu súdu prvej
inštancie uvedenú v bode 13. prvoinštančného rozsudku, a to neštandardného odôvodnenia rozhodnutia
prvoinštančného súdu v nesúlade so žalobným petitom, ktorým si žalobca vymedzil pôvodne uplatnený
nárok. V priebehu konania a ani na jedinom pojednávaní konanom dňa 28. 08. 2023 žalobca nepodal

súdu návrh na zmenu petitu žaloby. Súd prvej inštancie sa v priebehu dokazovania, avšak ani vo
svojom rozsudku žiadnym spôsobom nevysporiadal s otázkou vedľajších stavieb situovaných na parcele
číslo 3228/6, a aj preto je prvý výrok prvoinštančného rozsudku nevykonateľný. Obidva súdy sa
nevenovali problému stavieb a v danej veci vôbec nekonali napriek tomu, že žalovaná vo svojich
písomných vyjadreniach, sprostredkovane na jedinom súdnom pojednávaní dňa 28. 08. 2023, avšak aj

v odvolaní viackrát poukázala na nutnosť riešenia problému stavieb tzv. letnej kuchyne a hospodárskej
budovy tzv. kôlne na parcele číslo 3228/6. Žalobca a jeho právny zástupca súdom uloženú povinnosť
vypratať nehnuteľnosť nesprávne zároveň stotožňujú s odstránením stavieb z pozemku parc. č. 3228/6,
čo však je v príkrom rozpore s aktuálne platnou legislatívou a môže mať za následok vyvodenia
trestnoprávnej zodpovednosti žalobcu, najmä ak sa právny zástupca žalobcu vyhráža podaním na

vykonanie exekúcie s cieľom odstrániť tieto oprávnené stavby vo vlastníctve žalovanej. V rozhodovacej
činnosti súdov býva označovaná táto možnosť odstránenia stavby ako „najprísnejšia občianskoprávna
sankcia” pre vlastníka stavby, keďže sa spravidla spája s nenávratným zánikom stavby ako majetkovej
hodnoty. V tejto súvislosti je nevyhnutné dodať, že rozhodnutie o odstránení, resp. neodstránení stavbyspadá výlučne do právomoci súdu, čo vyplýva zo znenia 135c Občianskeho zákonníka; odstránenie
stavby vlastníkom pozemku je v súdnej praxi považované za nedovolenú svojpomoc, pričom pri
tomto postupe nie je vylúčená aj trestnoprávna zodpovednosť vlastníka pozemku. V danom prípade

stavieb tzv. letnej kuchyne a hospodárskej budovy tzv. kôlne sa nejedná o neoprávnené stavby alebo
tzv. „čierne stavby”, pretože obidve budovy boli dané do užívania v roku 1961 (pred 01. 10. 1976)
stavebníkom Semenársky štátny majetok, n. p. W.. Tie isté podmienky sa vzťahujú aj na stavbu
rodinného domu so súp. č. XXX nachádzajúceho sa na susednej parcele číslo 3228/7, pričom všetky tri
stavby vlastnili pôvodne od roku 1968 právni predchodcovia žalovanej a v súčasnosti je ich vlastníkom

žalovaná. Žalovaná namieta závery prezentované odvolacím súdom uvedené v bode 29. rozsudku
odvolacieho súdu zo dňa 22. augusta 2024 ohľadne nenaplnenia dobromyseľnosti žalovanej, pretože k
týmto ním zopakovaným konštatovaniam po prvoinštančnom súde dospel odvolací súd bez náležitého
oboznámenia sa s obsahom spisu a žalovanou predloženými dôkazmi. Žalovaná má za to, že jej právni
predchodcovia počnúc rokom 1961 resp. rokom 1968 naplnili podmienky dobromyseľnosti držby, a
teda samotného vydržania pozemku s parcelným číslom 3228/6, na ktorom pozemku súčasne boli

odovzdané do užívania v roku 1961 a neskôr v roku 1968 boli nimi aj odkúpené stavby letnej kuchyne
a hospodárskej budovy tzv. kôlne. Žalovaná namieta závery prijaté odvolacím súdom v bode 33. jeho
rozsudku súvisiace s dôkazom oprávnenosti držby žalovanej a jej právnych predchodcov vo vzťahu k
plateniu daní za pozemok s parcelným číslom 3228/6. Žalovaná má za to, že potvrdenie o zaplatení
dane z nehnuteľnosti parc. č. 3228/6 pozemok „C” záhrada vo výmere 678 m2 vierohodne dokazuje

dobromyseľnú držbu označenej parcely jej právnymi predchodcami a samotnou žalovanou minimálne
za obdobie rokov 1996 až 2022. Žalovaná v priebehu daného sporového konania ani raz netvrdila, že
jej právni predchodcovia kúpnou zmluvou uzavretou dňa 17. 07. 1968 odkúpili do svojho vlastníctva
aj pozemok s parcelným číslom 3228/6. Označenou kúpnou zmluvou právni predchodcovia žalovanej
odkúpili rodinný domček (na parc. č. 3228/7) a stavby letnej kuchyne, hospodárskej budovy tzv. kôlne

(na parc. č. 3228/6), ktoré stavby nadobudli do svojho bezpodielového spoluvlastníctva ako manželia.
List právneho zástupcu pani Q. zo dňa 15. 04. 2013 z hľadiska skúmania dobromyseľnosti právnej
predchodkyne žalovanej nemá absolútne žiadnu právnu relevanciu pre dané sporové konanie. Je nutné
konštatovať,žeprávnapredchodkyňažalovanej,paniN.Q.akobezpodielovýspoluvlastníkstaviebletnej
kuchyne a hospodárskej budovy tzv. kôlne nachádzajúcich sa na parcele č. 3228/6, mala užívateľský

vzťah k parcele č. 3228/6 a tento pozemok v dobrej viere, dobromyseľne, nepretržite a nikým nerušená
užívala v období rokov 1968 až 2010, teda v trvaní 42 rokov. Žalovaná v postavení právnej nástupkyne
pozemok parcely č. 3228/6 dobromyseľne, nerušene a oprávnene užívala od roku 2010 až do roku
2022, teda v rozsahu obdobia 12 rokov. Odvolací súd nerešpektoval konkrétny obsah ustanovenia §
387 ods. 3 CSP, pretože sa nevysporiadal v odôvodnení svojho rozsudku s podstatnými tvrdeniami

žalovanej v odvolaní, najmä vo vzťahu k námietkam týkajúcim sa stavieb vo vlastníctve žalovanej, ktoré
sa nachádzajú na pozemku s parcelným číslom 3228/6. Dovolateľka navrhuje, aby dovolací súd zrušil
napadnutý rozsudok krajského súdu a rozsudok okresného súdu, a aby vrátil vec súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie.

4. Žalobca vo svojom vyjadrení k dovolaniu uviedol, že súd prvej inštancie v priebehu konania skúmal
na základe tvrdení žalovanej dobromyseľnosť žalovanej a jej právnych predchodcov. V tejto súvislosti
podotýka, že žalovaná nepredložila ani jeden dôkaz, ktorý by preukázal dobromyseľnosť žalovanej a jej
právnych predchodcov. Boli navyše predložené aj listy od právnej predchodkyne žalovanej z roku 2013,
resp. od žalovanej z roku 2022, z ktorých jednoznačne vyplýva, že žalovaná a jej právna predchodkyňa

mali vedomosť o tom, že nie sú vlastníkmi predmetného pozemku, keďže žalobcovi navrhli odkúpenie
pozemku. Dobromyseľnosť žalovanej a jej právnych predchodcov teda bola v konaní jednoznačne
vyvrátená. Žalobca navrhuje, aby dovolací súd odmietol dovolanie žalovanej v celom rozsahu, a aby
priznal žalobcovi nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

5. Dovolateľka vo svojom vyjadrení uviedla, že vierohodným spôsobom preukázala dobromyseľnosť
držby, oprávnenosť držby, ako aj neprerušené resp. nerušené uplynutie vydržacej doby samotnou
žalovanou a jej právnych predchodcov od roku 1968 do roku 2022, teda v trvaní 54 rokov. Jej matka,
pani N. Q. od roku 2010 nebola už vlastníkom rodinného domu a vedľajších stavieb, teda v roku 2013
mala užívateľský vzťah k pozemku parc. č. 3228/6 už žalovaná, preto výlučne žalovaná bola oprávnená

konať vo veci vyporiadania tejto parcely. Z uvedeného dôvodu argumentácia žalobcu listom z roku 2013
vo vzťahu k právnej predchodkyni žalovanej nemá žiadnu právnu relevanciu. Žalovaná v postavení
právnej nástupkyne svojej matky pozemok parc. č. 3228/6 v dobrej viere, dobromyseľne, nerušene a
neprerušene ako vydržateľka užívala od roku 2010 až do roku 2022 v rozsahu obdobia 12 rokov, kedybola v roku 2022 oslovená výzvou žalobcu. Žalovaná až po obdržaní písomnej výzvy žalobcu v roku
2022 mala možnosť k danej veci sa vyjadriť a zaujať stanovisko, avšak mala právo aj na zmenu svojho
konečného stanoviska. Zároveň navrhuje, aby dovolací súd primal žalovanej nárok na náhradu trov

dovolacieho konania.

6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej ako „najvyšší súd“ alebo ako „dovolací súd“) ako súd
dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie bolo podané včas (§ 424 CSP), a to oprávneným subjektom
(§427CSP),zastúpenýmpodľa§429ods.1CSPskúmal,čisúsplnenéajďalšiepodmienkydovolacieho

konania a predpoklady prípustnosti, pričom zistil, že dovolanie je dôvodné.

7. Z obsahu dovolania je zrejmé, že dovolateľka namieta pochybenie odvolacieho súdu pri odôvodnení
rozsudku, ktorý je nedostatočne odôvodnený, teda zmätočnostnú vadu podľa § 420 písm. f) CSP a
porušenie jeho práva na spravodlivý proces.

8. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, ak to zákon pripúšťa.
Rozhodnutiaodvolaciehosúdu,protiktorýmjedovolanieprípustné,súvymenovanév§420a§421CSP.

9. V zmysle § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci
samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť
samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný
opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k

porušeniu práva na spravodlivý proces.

10. Podľa § 420 písm. f) CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo
veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces.

11. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle citovaného ustanovenia treba rozumieť
nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných
ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré tak

zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou
práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku
všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie
rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné
konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie

spravodlivosti).

12. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať
sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky
poskytované právnym poriadkom. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu

nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal
a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou
a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom
a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj sp. zn. IV. ÚS
252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).

13. Dovolací súd pripomína, že právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je
aj právo strany na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva
na spravodlivý proces. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho
rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu navyše musí byť aj dostatočným podkladom

pre uskutočnenie prieskumu v dovolacom konaní. Ak rozhodnutie odvolacieho súdu neobsahuje
náležitosti uvedené v § 393 CSP, je nepreskúmateľné.14. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné atribúty spravodlivého
súdneho procesu, ktorá skutočnosť jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre
ľudské práva. Z judikatúry tohto súdu vyplýva, že na taký argument strany sporu, ktorý je pre rozhodnutie

podstatný a rozhodujúci, sa vždy vyžaduje špecifická odpoveď (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra
1994,sériaA,č.303-A,s.12,HiroBalanic.Španielskoz9.decembra1994,sériaA,č.303-B;Georgiadis
c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Podľa konštantnej judikatúry
Ústavného súdu SR (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04) „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé
súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho

rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany; t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu“.

15. Podľa názoru dovolacieho súdu faktom je, že odvolací súd síce nie je povinný dať v písomnom
vyhotovení rozhodnutia odpoveď na úplne všetky sporné otázky, avšak je povinný vysporiadať sa
dostatočne presvedčivo aspoň s tou najzásadnejšou argumentáciou, k čomu však nedošlo. Naďalej

teda platí, že odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu nespĺňa základné zákonné kritéria na
odôvodňovanie súdnych rozhodnutí.

16. V prvom rade dovolací súd uvádza, že odvolací súd sa relevantne vysporiadal s otázkou vydržania,
kde dospel k záveru o neunesení dôkazného bremena žalovanou v merite veci, keď z vykonaného

dokazovania nevyplýva naplnenie podmienok vydržania spornej nehnuteľnosti žalovanou a jej právnymi
predchodcami.
16.1. Z predložených dokladov ani odvolaciemu súdu nevyplývalo naplnenie podmienky
dobromyseľnosti žalovanej, resp. jej právnych predchodcov ohľadom sporného pozemku. Odvolací
súd vyhodnotil, že predmetom prevodu boli podľa predloženej zmluvy len stavby prislúchajúce k

nehnuteľnosti nachádzajúce sa na pozemku parc. č. 3228/7, poprípade (v prípade chybného označenia
parcely) na pozemku parcely č. 3228/6, ale nie aj samotný sporný pozemok na parcele č. 3228/6.
Pridelenie pozemku parc. č. 3228/6 do osobného užívania právnym predchodcom žalovanej ale z
predloženej zmluvy nevyplýva. Za tohto stavu a so zreteľom na všetky vyššie uvedené skutočnosti
žalovaná a ani jej právni predchodcovia nemohli byť z objektívneho hľadiska v dobrej viere, že sú

vlastníkmi sporného pozemku. Žalovaná teda nepreukázala vydržanie vlastníckeho práva k pozemku
parc. č. 3228/6.

17. Podľa názoru dovolacieho súdu, ale dovolateľka dôvodne namietala, že odvolací súd vo svojom
rozhodnutí neposkytol odpoveď na rozhodujúce právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s

procesnou obranou a odvolaním žalovanej, ktoré žalovaná namietala v podanom odvolaní. Odvolací súd
sa v napadnutom rozsudku dostatočným spôsobom nevysporiadal s námietkou dovolateľky, že súdom
uloženú povinnosť vypratať nehnuteľnosť nesprávne stotožňuje s odstránením stavieb z pozemku parc.
č. 3228/6.

18. Dovolateľka počas odvolacieho konania namietala a viackrát poukázala na nutnosť riešenia
problému stavieb tzv. letnej kuchyne a hospodárskej budovy tzv. kôlne na parcele číslo 3228/6.
Namietala,ževdanomprípadestaviebtzv.letnejkuchyneahospodárskejbudovytzv.kôlnesanejednáo
neoprávnené stavby alebo tzv. „čierne stavby”, pretože obidve budovy boli dané do užívania v roku 1961
(pred 01. 10. 1976) stavebníkom Semenársky štátny majetok, n. p. W.. Predmetnou kúpnou zmluvou

právni predchodcovia žalovanej odkúpili rodinný domček (na parc. č. 3228/7) a stavby letnej kuchyne,
hospodárskej budovy tzv. kôlne (na parc. č. 3228/6), ktoré stavby legálnym spôsobom nadobudli do
svojho bezpodielového spoluvlastníctva ako manželia.

19. V predmetnom konaní by sa podľa názoru dovolateľky malo jednať o právny inštitút Stavba na

cudzom pozemku v zmysle 135c Občianskeho zákonníka, pričom z tohto inštitútu nevyplýva, že sa
žalobca môže dožadovať vypratania nehnuteľnosti. K tomuto namietala, že rozhodnutie o odstránení,
resp. neodstránení stavby spadá výlučne do právomoci súdu, čo vyplýva zo znenia 135c Občianskeho
zákonníka; odstránenie stavby vlastníkom pozemku je v súdnej praxi považované za nedovolenú
svojpomoc. Dovolací súd podotýka, že ani k tejto uvedenej námietke dovolateľky, ktorá je pre dané

konanie rozhodné, nezaujal odvolací súd žiadne stanovisko.

20. Dovolací súd má teda za to, že dovolací súd sa relevantným spôsobom nevyjadril k nesprávnemu
žalobnému petitu, nakoľko v zmysle 135c Občianskeho zákonníka nie je možné požadovať vypratanienehnuteľnosti, ako aj riadnym spôsobom posúdiť, či stavby letnej kuchyne a hospodárskej budovy tzv.
kôlne predstavujú neoprávnené stavby, resp. tzv. „čierne stavby” v zmysle 135c Občianskeho zákonníka.

21. Zároveň dovolateľka v odvolacom konaní dôvodne namietala, že podľa katastrálnej mapy sa na
pozemku parc. č. 3228/6 nachádzajú nadstavby nehnuteľností, ktoré sú vo vlastníctve žalovanej. Jedná
sa konkrétne o budovu - tzv. letnú kuchyňu vo výmere časti parc. č. 3228/6 so zastavanou plochou 65
m2, ktorá sa nachádza na hranici pozemkov parc. č. 3228/6 a parc. č. 3228/7. Druhou stavbou je tzv.
kôlňa vo výmere časti parcely č. 3228/6 so zastavanou plochou o výmere 13 m2.

21.1. Taktiež poukázala na znenie kúpnej zmluvy zo dňa 17. 07. 1968 - predmetom kúpnej zmluvy je
nielen pozemok parc. č. 3228/7, ale na základe bodu 2. tejto kúpnej zmluvy cit.: „Nehnuteľnosť uvedená
v predchádzajúcom bode sa predáva včítane Rodinný domček, letná kuchyňa, komora, chlievy, studňa,
ploty k nehnuteľnosti prislúchajúcich a nachádzajúcich sa na vyššie uvedenom pozemku poprípade na
pozemku parc. č. 3228/7 záhrada.“

22. V odvolacom konaní riadne poukázala na to, že vedľajšie stavby situované na pozemku parc. č.
3228/6 boli vybudované v roku 1963 a tvorili predmet Kúpnej zmluvy uzavretej dňa 17. 07. 1968 ako aj
dokumentu Ocenenie číslo: XX/XX.XX, a teda od momentu zahájenia držby pozemku v roku 1963 boli
vo vlastníctve právneho predchodcu a v súčasnosti sú tieto vedľajšie stavby vo vlastníctve žalovanej.
Odvolací súd sa riadne nevysporiadal s otázkou vedľajších stavieb nachádzajúcich sa na parcele č.

3228/6 (tzv. letná kuchyňa a kôlňa), nakoľko tie boli špecifikované v predmetnej kúpnej zmluve.

23. S uvedeným sa odvolací súd nedostatočným spôsobom vysporiadal, keď uviedol, že „Predmetná
zmluva tiež obsahuje ustanovenie, že sa vyššie uvedená nehnuteľnosť predáva vrátane rodinného
domčeka, letnej kuchyne, komory, chlievov, studní a plotov k nehnuteľnosti prislúchajúcich a

nachádzajúcich sa na vyššie uvedenom pozemku, prípadne na pozemku parcely č. 3228/7 - záhrada.
Predmetom kúpnej zmluvy, ale ani zriadenia práva osobného užívania tak nebol pozemok na parcele č.
3228/6...“, pričom odvolací súd sám uznal, že predmetom danej kúpnej zmluvy boli aj ďalšie stavby.

24. Pre nedodržanie základných zásad súdneho konania rozsudok odvolacieho súdu sa vyznačuje

závažnými nedostatkami, pričom sa dostatočným spôsobom nevysporiadal s právnym posúdením
neoprávnenej stavby, ako aj s prípustnosťou navrhovaného žalobného petitu. Rovnako sa odvolací súd
riadne nevysporiadal s námietkou ohľadom vlastníckeho práva k vedľajším stavbám (tzv. letná kuchyňa
a kôlňa), ktoré tvorili predmet kúpnej zmluvy zo dňa 17. 07. 1968.

25. Na margo dovolací súd poznamenáva, že v odôvodnení svojho rozhodnutia sa odvolací súd
musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť
v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným
dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Právne závery odvolacieho súdu
môžu byť dostatočne preskúmateľné len vtedy, ak odvolací súd po skutkovom vymedzení predmetu

konania podá zrozumiteľný a jasný výklad, z ktorých ustanovení zákona alebo iného právneho predpisu
vychádzal, ako ich interpretoval, a prečo pod tieto ustanovenia podriadil, prípadne nepodriadil zistený
skutkový stav.
25.1. Odôvodnenie odvolacieho súdu nedáva odpoveď na relevantné námietky dovolateľky. Iba také
súdne rozhodnutie možno považovať za súladné s čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. s čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ak tieto vlastnosti rozhodnutie nemá a neposkytuje odpoveď na vyššie uvedené otázky, je konanie
odvolacieho súdu zaťažené vadou zmätočnosti v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP, keďže svojím
nesprávnym postupom znemožnil súd strane realizovať jej patriace procesné práva v takej miere, že
došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

26. Vzhľadom na uvedené dovolací súd uvádza, že konanie je postihnuté vadou zmätočnosti
spočívajúcou v nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu a zakladá tak prípustnosť i dôvodnosť
podaného dovolania v prejednávanej veci. Tento nedostatok spočíva predovšetkým v tom, že odvolací
súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia dostatočným spôsobom nezaoberal odvolacou argumentáciou
dovolateľky, ktorá si vyžadovala špecifické odpovede, a ktorá mohla mať eventuálne zásadný význam

pre rozhodnutie vo veci.27. V preskúmavanej veci teda dospel dovolací súd k záveru, že postup odvolacieho súdu vo vzťahu
k namietanej nepreskúmateľnosti vykazuje znaky namietaného nesprávneho procesného postupu
vyplývajúceho z § 420 písm. f) CSP.

28. Ak je dovolanie dôvodné, dovolací súd napadnuté rozhodnutie zruší (§ 449 ods. 1 CSP). Ak dovolací
súd zruší napadnuté rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie, zastaviť konanie, prípadne postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci patrí
(§ 450 CSP).

29. Vzhľadom na vyššie uvedené dovolací súd v zmysle § 449 a § 450 CSP rozsudok Krajského súdu
v Nitre z 22. augusta 2024 sp. zn. 11Co/9/2024 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

30. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, odvolací
súd je viazaný právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP). Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a

ak vráti vec odvolaciemu súdu na ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a
o trovách dovolacieho konania (§ 454 ods. 3 CSP).

31. Toto uznesenie bolo prijaté senátom najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.