Uznesenie – Hospodárske trestné činy ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, February 18, 2026

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7To/120/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7222010169
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Ševčovič
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2026:7222010169.4

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Ševčoviča a sudcov
JUDr. Mareka Dudíka a JUDr. Mateja Čintalu, v trestnej veci obžalovaného A. B., pre zločin skrátenia
dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr.zák., na verejnom zasadnutí konanom dňa 18.
februára 2026, o odvolaní prokurátora proti rozsudku Mestského súdu Košice zo dňa 21.8.2025 sp.zn.
K2-3T/2/2022 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods.1 písm. f), ods.3 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o náhrade škody.

Inak napadnutý rozsudok zostáva nezmenený.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Mestský súd Košice podľa § 285 písm. a) Tr.zák. oslobodil obžalovaného A.
B., nar. XX. XX. XXXX v C., trvale bytom D. E. F., G. E. A. H. XX, spod obžaloby prokurátora Okresnej

prokuratúry Košice II sp. zn. 3Pv 382/19/8803 zo dňa 7.2.2022 pre skutok právne kvalifikovaný ako
zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr.zák., ktorý mal spáchať na
tom skutkovom základe, že

ako osoba oprávnená konať v mene spoločnosti 3PLAST s.r.o. so sídlom na ul. Krosnianska č. 27
v Košiciach, IČO: 36746789, podal dňa 10.03.2017 elektronické daňové priznanie k dani z príjmov

právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2016, v ktorom si vykázal nedoplatok dane v celkovej výške
364,68 eur, pričom do predmetného daňového obdobia zahrnul aj faktúry:
č.002/2/2016 zo dňa 29.01.2016 v celkovej hodnote 1.600,- eur,
č.004/3/2016 zo dňa 01.03.2016 v celkovej hodnote 2.900,- eur,
č.008/4/2016 zo dňa 01.04.2016 v celkovej hodnote 2.900,- eur,
č.010/5/2016 zo dňa 02.05.2016 v celkovej hodnote 2.900,- eur,

č.016/6/2016 zo dňa 01.06.2016 v celkovej hodnote 2.900,- eur,
č.018/7/2016 zo dňa 01.07.2016 v celkovej hodnote 2.900,- eur,
č.019/8/2016 zo dňa 01.08.2016 v celkovej hodnote 2.900,- eur,
č.022/9/2016 zo dňa 02.09.2016 v celkovej hodnote 2.900,- eur,
č.024//10/2016 zo dňa 03.10.2016 v celkovej hodnote 2.900,- eur,
č.026/11/2016 zo dňa 02.11.2016 v celkovej hodnote 2.900,- eur,

š.028/12/2016 zo dňa 30.12.2016 v celkovej hodnote 2.900,- eur,
č.032/12/2016 zo dňa 30.12.2016 v celkovej hodnote 2.900,- eur,

vystavené v mene dodávateľa F. I. HelEX so sídlom na ul. J. H.XX J. D. E. F., IČO: 50145428, a to
aj napriek tomu, že k dodaniu služieb zo strany dodávateľa reálne nedošlo, čím takto svojim konaním
skrátil daň z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2016 v celkovej výške 4.735,51 eur,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.Podľa § 288 ods. 3 Tr.por. odkázal poškodeného Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovská
63, 974 01 Banská Bystrica, s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku zahlásil odvolanie prokurátor priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní dňa
21.8.2025.

Obžalovaný je podľa prokurátora zo spáchania skutku usvedčovaný predovšetkým výpoveďami svedkov

K. K. a F. I.. Títo vypovedali opakovane, pričom obsah ich výpovedí je vo vzťahu k trestno-právnej
zodpovednosti A. B. konzistentný. Uvedení svedkovia skutočnosti potvrdili aj pri ostatnom výsluchu na
hlavnom pojednávaní konanom dňa 17.7.2025, resp. 21.8.2025.

Svedok K. K. opätovne zdôraznil, že postup bol taký, že obžalovaný B. mu zavolal, aby vystavil faktúry za
služby, ktorú F. I. na požiadanie aj vystavila, pričom však v skutočnosti pre obžalovaného nepracovala.

Pokiaľ svedok na predmetnom hlavnom pojednávaní uviedol, že si nie je istý v tom, či firma HelEX
s.r.o. vykonávala nejakú činnosť pre 3 PLAST s.r.o. a pripustil, že mohol byt' nejaký nákup, ale služby
poskytnuté neboli, pričom následne opätovne v súlade s predchádzajúcimi výpoveďami popísal, že
všetky peniaze, ktoré obžalovaný na účet firmy I. na základe vystavených faktúr zaslal, z účtu vybrali a

vo väčšine prípadov on, alebo F. I. ich na základe inštrukcií obžalovaného odovzdali buď jemu alebo ním
poverenejosobe,predsapodľajehonázorunemôžeodôvodniťkonštatáciusúduuvedenúvnapadnutom
rozsudku že skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný, sa nestal.

Takýto záver je podporený aj výpoveďami svedkyne F. I., ktorá taktiež v opakovaných výpovediach

popísala v podstatných okolnostiach priebeh skutkového deja tak, ako ho uviedol svedok K. K..

Samotná skutočnosť, že predmetné faktúry sú riadne zaevidované v účtovníctve obidvoch obchodných
partnerov, ako to vyplýva z listín, a spoločnosť HelEX s.r.o. aj priznala daň z príjmov - úhrad jednotlivých
faktúr ešte automaticky neznamená zbavenie sa trestno-právnej zodpovednosti, nakoľko malo ísť o

poskytnutie služieb, ktoré však ani vo faktúrach bližšie špecifikované neboli, a teda nie je možné
ani definovať reálnosť eventuálneho plnenia vo vzťahu k objemu poskytnutých služieb a následne
vystavených faktúr.

Napokon uvedený svedkovia boli za zhodný popis spôsobu spáchania skutku vrátane participácie

obžalovaného A. B. právoplatne uznaný vinnými z uvedeného trestného činu.

Navrhol, aby Krajský súd v Košiciach napadnutý rozsudok zrušil a vrátil prvostupňovému súdu, aby ju
v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Na podklade takto podaného odvolania odvolací súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por.
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil nasledovné.

Krajský súd po preskúmaní veci zistil, že trestné stíhanie obžalovaného A. B. sa na mestskom súde

viedlo na podklade obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Košice II, sp. zn. 3Pv 382/19/8803 zo
dňa 07.02.2022, podľa ktorej sa mal dopustiť zločinu skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1,
ods. 2 písm. d/ Tr.zák. spôsobom v obžalobe, respektíve vo výrokovej časti tohto rozsudku popísaným.

Obžaloba bola podaná aj na K. K., narodeného XX.XX.XXXX a F. I., narodenú XX.XX.XXXX, ktorí už

sú za to, že A. B. poskytli pomoc na skrátenie dane vo väčšom rozsahu, teda za zločin podľa § 21 ods.
1 písm. d/ k § 276 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr.zák odsúdení trestným rozkazom Okresného súdu Košice
II sp. zn. 3T/2/2022 zo dňa 16.02.2022, právoplatným dňa 05.04.2022, zhodne obaja na trest odňatia
slobody v trvaní 3 rokov, výkon ktorého im bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 18
mesiacov, pri uložení probačného dohľadu počas skúšobnej doby, počas ktorej sa mali v súčinnosti s

probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom podrobiť programu sociálneho výcviku,
alebo inému výchovnému programu.Vo vzťahu k obžalovanému A. B. bol vykonaný verejný súdny proces, pretože proti vyššie citovanému
trestnému rozkazu, ktorým bol taktiež uznaný za vinného zo zločinu podľa § 276 ods. 1, ods. 2 písm. d/
Tr.zák. a bol mu uložený podmienečný trest odňatia slobody, podal odpor. Rozsudkom sp. zn. 3T/2/2022

zo dňa 21.02.2023 však bol opäť uznaný za vinného zo žalovaného skutku a bol mu uložený trest odňatia
slobody v trvaní 3 rokov, s odkladom výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 3 rokov, za súčasného uloženia
probačného dohľadu a uloženia povinnosti nahradiť Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky sumu
4.735,51 eur, tiež mu bol uložený trest zákazu činnosti vykonávať funkciu štatutárneho orgánu alebo
člena štatutárneho orgánu v obchodnej spoločnosti a v družstve po dobu 5 rokov, 6 mesiacov a 1 dňa.

Odvolacie konanie vedené na podklade odvolania obžalovaného bolo na Krajskom súde v Košiciach
skončené uznesením sp. zn. 4To/35/2023 prijatým na neverejnom zasadnutí dňa 28.09.2023, ktorým
bol napadnutý rozsudok zrušený v celom rozsahu a vec bola vrátená súdu prvého stupňa, aby ju
tento v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Krajský súd poukázal na to, že svedkovia
E. C., L. K., F. G., M. B., K. N. ani A. O. sa úplne jasne ku skutku kladenému obžalovanému za

vinu vyjadriť nevedeli, obhajobu obžalovaného nepotvrdili ani nevyvrátili. Výpovede svedkov K. K. a
F. I. (už odsúdených v predmetnej trestnej veci), ktoré sú jediným priamym dôkazom, sa javia ako
nelogické a nereálne zvlášť s poukazom na to, že menovaná zahrnula do svojich účtovných firemných
dokladov faktúry vystavené obchodnou spoločnosťou A. B. XXXXXX I. M. odviedla z týchto daň čo
odporuje tomu, že by platby, ktoré posielal obžalovaný každý mesiac, ihneď vyberala a odovzdávala

mu ich späť. Krajský súd uložil v ďalšom konaní zistiť, či F. I. skutočne zahrnula do svojej účtovnej
evidencie preplatené faktúry od spoločnosti 3PLAST s.r.o. a či z nich odviedla riadne daň, objasniť
aké nehnuteľnosti, z akých peňazí nadobudli v inkriminovanom období K. K. s F. I. a z akých peňazí
splácali prípadný úver, či mali pravidelné zárobky a či bez preplácania faktúr firmou obžalovaného
im tieto stačili na splácanie úveru. Krajský súd inštruoval, že výpoveď svedkov K. a I. je potrebné

vyhodnocovať aj z ohľadom na existenciu civilného sporu pred Okresným súdom Galanta, kde konanie
bolo prerušené na čas do skončenia predmetnej trestnej veci, a to vo vzťahu k zisťovaniu motívu
menovaných svedkov poškodiť obžalovanému svojimi výpoveďami, aby tak dosiahli pre nich priaznivé
rozhodnutie v civilnom konaní. Nakoniec vytkol prvostupňovému súdu to, že sa nezaoberal špecifikáciou
plnenia podľa predmetných faktúr, len jednoznačne konštatoval, že k plneniu nedošlo. Akcentoval, že nie

je možné dôkazy vyhodnocovať iba v neprospech obžalovaného, rozhodovať unáhlene, bez logických
a presvedčivých záverov. Uzavrel tiež, že výrok o škode, ktorým bol obžalovaný B. zaviazaný nahradiť
ju Finančnému riaditeľstvu SR nemá oporu v zákone, pretože daň nemá charakter škody.

Vpredchádzajúcomkonaníbolovykonanédokazovanievýsluchomobžalovanéhoasvedkov,prečítaním

znaleckého posudku a listín. V obnovenom konaní, za súhlasu obžalovaného pokračovať v dokazovaní
pri zmene na strane samosudcu, bolo dokazovanie doplnené opätovným výsluchom svedkov F. I. a K.
K. a prečítaním listín.

Obžalovaný A. B. urobil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a/ Tr.por., že

je nevinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Vypovedal, že prostredníctvom K. K., ktorý
pre neho opakovane pracoval, spoznal aj jeho dlhoročnú priateľku F. I.. K. K. ho sklamal keď odišiel
pracovať ku konkurencii. Koncom roka 2015 ho ale vyhľadal s tým, že znovu chce pracovať pre neho,
že nemá peniaze, ako fyzická osoba je zadlžený, nechce teda robiť na živnosť a spoluprácu navrhol
cez firmu svojej priateľky I.. Prehodnotil ponuku K. a s právnikmi našli riešenie obchodnej spolupráce

cez mandátnu zmluvu, ktorú dňa 16.01.2016 F. I. podpísala. Pretože k tomuto dňu jej firma nebola
ešte funkčná, K. požiadal o vyhotovenie novej zmluvy s dátum 19.01.2016, ktorú podpísal za účasti
K. a I. v K.. Na základe mandátnej zmluvy pracoval K. K. 5 až 6 mesiacov, tvrdil, že získal veľa
kontaktov na firmy, ku ktorým sa s dodávkou materiálu jeho spoločnosť 3PLAST s.r.o. nevedela dostať.
Na pracovných poradách v januári a vo februári 2016 bola aj I.. V máji až júni 2016 začali mať obidvaja

výhovorky, nechodili na porady a v septembri už vedel, že je zle. Radil sa s právnikom, ktorý mu povedal,
že mandátna zmluva je platná do konca roka 2016 a že ju nemôže jednostranne zrušiť. K. mu pri
telefonických rozhovoroch sľuboval, že všetko dá do poriadku, dodá podklady a spoluprácu predĺžia aj
na rok 2017. K. mal na základe mandátnej zmluvy realizovať obchodné stretnutia pre veľkoobchod s
reklamným a stavebným materiálom. Spoločnosť 3PLAST s.r.o. mala v tom čase dve prevádzky, hlavnú

v Kostoľanoch pri Hornáde a druhú v K., v ktorej pracoval on, K. i I., na služobné cesty tam chodil L.
K.. Prevádzku v Kostoľanoch pri Hornáde mal na starosti zamestnanec E. C., ktorý taktiež prichádzal
s K. do kontaktu, bol aj na poradách v januári a vo februári 2016. Na poradách mali K. a I. predkladať
databázy nových zákazníkov. Priznanie sa K. a I. k účastníctvu na žalovanom trestnom čine hodnotí akoich spôsob, ktorým sa chcú vyhnúť vráteniu peňazí, ktoré im boli vyplatené. K osobe K. K. ešte uviedol,
že asi rok, kým neodišiel ku konkurencii zrejme kvôli vyššiemu zárobku, viedol pobočku v K., pracoval
pre neho ako živnostník. Robil nárazovo, na objednávku, navyše aj šoféra dodávky. V tom čase pracovali

na pobočke aj zamestnanci grafik M. B. a administratívna sila P..

Svedok K. K. v rámci prvej výpovede na súde uvádzal, že po dlhých rokoch spoluprácu s obžalovaným
skončil kvôli tomu, že tento nedodržal dohodu o finančnom ohodnotení. Asi po pol roku mu
obžalovaný navrhol spoluprácu obnoviť. V tom čase si vybavoval osobný bankrot, avšak riešenie našiel

prostredníctvom svojej partnerky a matky ich dieťaťa F. I., ktorá obžalovaného poznala a so spoluprácou
snímsúhlasila.Spoločnosťobžalovaného3PLASTs.r.o.nemalanazápadnomSlovenskudobrúpovesť.
Ako obchodní zástupcovia mali obžalovanému dodávať nových klientov. Obžalovaný žiadal, aby pre
3PLAST s.r.o. vystavovali faktúry, že niet sa čoho báť, že to tak robí bežne. Vyhovel mu, pretože v tom
čase boli blízki priatelia a podotkol, že na inkriminovaných faktúrach je uvádzané „objednávka“ a nie
„mandátna zmluva“. V letných mesiacoch 2016 ho obžalovaný požiadal, aby F. I. prišla na prevádzku

do K. podpísať mandátnu zmluvu. Po preštudovaní tejto ju odmietli podpísať, pretože v jednej časti
nebola v zhode s dobrými mravmi, v zmysle zakotvenia zmluvnej pokuty okolo 30 tisíc eur pre prípad,
ak by nebol obstaraný žiaden nový odberateľ. Aj napriek hrozbe, že by mohlo dôjsť k takejto situácii
vystavovali faktúry podľa pokynov obžalovaného aj v ďalších mesiacoch. Peniaze, ktorými boli tieto
faktúry uhrádzané, vyberali z účtu a obžalovanému odovzdávali zväčša na prevádzke v Matúškove.

Tieto príjmy riadne zdanili a odviedli viac ako 8.600 eur daň. Koncom roka 2016 obžalovaný naliehal,
aby sa doriešila mandátna zmluva, ktorú nakoniec I. podpísala. Obžalovaný ju nepodpísal ani po dvoch
mesiacoch, vyhováral sa, že nemá čas. Rozkol medzi ním a obžalovaným nastal, keď na prevádzke v
Matúškove našiel časť vecí, ktoré mu boli odcudzené z prevádzky solária a kaviarne v Kostoľanoch nad
Hornádom. V tom čase vlastnili so I. dve nehnuteľnosti, kúpu jednej financovali čiastočne hotovosťou a

čiastočne hypotekárnym úverom, ktorý čerpali aj na kúpu druhej nehnuteľnosti.

Na hlavnom pojednávaní dňa 01.10.2024 svedok K. K. potvrdil predchádzajúcu dlhoročnú spoluprácu s
obžalovaným, s ktorým bol od roku 2001 aj v kamarátskom vzťahu. V súčasnosti sa kvôli predmetnému
konaniu nekontaktujú. Najskôr vykonával pre obžalovaného hlavne dopravu, ktorej sa venoval na

živnosť, dodával sa materiál na výrobu reklám. Potom od obžalovaného kúpil spoločnosť s ručením
obmedzeným a začal s ňou podnikať v oblasti gastro. Nedarilo sa mu, preto chcel spoločnosť zrušiť, ale
nakoniec ju v roku 2016 alebo 2017 predal. Mal dlhy z podnikania, už nevie v akej celkovej výške, ale
určite aj voči štátnym inštitúciám ako je sociálna poisťovňa a podobne. Nevie aké boli jeho príjmy v roku
2016 a nepamätá či spomenutá spoločnosť ACCORD, s.r.o. vykázala v roku 2016 vôbec nejaký príjem.

Riešil osobný bankrot, ktorý mu v roku 2018 súd „odklepol“. Práve preto nevedel vyhovieť obžalovaného
požiadavke na vystavovanie faktúr.
V domnení, že sa jedná o legálnu vec, poprosil svoju partnerku F. I., ktorá mala živnosť na meno F. I. - F.
I., či by sa nevedela s Fabínym dohodnúť na spolupráci cez mandátnu zmluvu. Súhlasila pretože vedela,
že s obžalovaným dlhé roky spolupracoval. Postupovalo sa tak, že B. mu zavolal, aby vystavili faktúru

za služby, ktorú I. na jeho požiadanie aj vystavila. V skutočnosti však pre obžalovaného nepracovala,
pretože obžalovaný nedával k tomu žiadne impulzy. Mandátnu zmluvu dodal až po pol roku vystavovania
faktúr, avšak so zmluvnými podmienkami nesúhlasili a s obžalovaným sa dohodli, že fakturovať sa
bude naďalej na základe telefonickej objednávky obžalovaného. Nie si je istý v tom, či firma F. I. - F. I.
vykonávala nejakú reálnu činnosť pre 3PLAST s.r.o. v roku 2016. Pripúšťa, že mohol byť nejaký nákup

materiálu, ale služby poskytnuté neboli. Všetky peniaze, ktoré obžalovaný na účet firmy I. na základe
vystavených faktúr zaslal, z účtu vybrali a vo väčšine prípadov on, inokedy I. ich na základe inštrukcií
obžalovaného odovzdali buď jemu, alebo ním poverenej osobe. Nepamätá koľkokrát a akým spôsobom
odovzdala tieto peniaze I..
Nevie, či firma F. I. - HelEX mala v roku 2016 kladný, alebo záporný výsledok, je to preňho uzavretá

kapitola. V roku 2016 ale mali do domácnosti príjem z podnikania cez firmu F. I. - F. I., aj z jeho brigád. Bol
nemajetný, nevie aký mal v rokoch 2015 a 2016 príjem, avšak úver, ktorý od Consumer Finance Holding,
a.s. získala jeho partnerka na kúpu nehnuteľnosti v obci Matúškovo v lete 2015, splácali spoločne.
Nehnuteľnosť stála okolo 80 tisíc eur a úver, ktorý bol prečerpaný vo výške 70 alebo 75 tisíc eur, splácali
mesačnýmisplátkamivovýškecca260eur.Tenistýmajiteľimponúkoldruhú,väčšiunehnuteľnosťvF.I.,

na ktorú si I. zobrala hypotekárny úver od ČSOB, a.s. Dom bol kúpený v roku 2016, po rozchode so I. ho
užíva on, hypotekárny úver spláca doteraz. Pôvodne ho kúpili na skladové priestory, ktoré potrebovali v
nadväznosti na podnikanie so spoločnosťou HelEX s.r.o., ktorej sa v roku 2017 darilo. Tento hypotekárny
úver sa splácal mesačnou splátkou 380 eur.Svedkyňa F. I. prvýkrát na hlavnom pojednávaní vypovedala, že obžalovaného pozná cez svojho
vtedajšieho partnera K. K. asi od svojich 16 rokov. Obžalovaný a K. mali kamarátsky vzťah, vzájomne

si pomáhali a spoločne aj prevádzkovali bar. V roku 2016 pracovala ako výrobný robotník v Pečivárni
v Seredi, bola slobodná, vo vzťahu s K. K., s ktorým vychovávali v tom čase ich spoločné 6 ročné
dieťa. Mala živnosť a so svojou firmou HelEX s.r.o. obchodovala s rovnakým tovarom ako spoločnosť
obžalovaného 3PLAST s.r.o. S podnikaním jej pomáhal K. K., ktorý mal v tejto oblasti skúsenosti, mal
vybudovanú sieť odberateľov. Tovar skladovali pri dome v F. I., alebo pri dome v Matúškove. Obžalovaný

jej navrhol spoluprácu v zmysle sprostredkovania predaja materiálu a získavania nových obchodných
partnerov. Reálne však pre obžalovaného neurobila nič. Do spoločnosti 3PLAST s.r.o. chodil len K. a on
aj vystavoval faktúry pre obžalovaného, ktoré ona len podpisovala. Zväčša na druhý deň po vystavení
faktúr boli tieto preplácané na jej účet. Peniaze vzápätí z účtu vyberala a v hotovosti ich ona alebo K. K.
vrátili v banke, alebo pred ňou, prípadne v prevádzke v Matúškove obžalovanému. Zmluva o spolupráci
bola podpísaná asi až po roku. Spolupráca však bola ukončená keď K. K. zistil, že na prevádzke

obžalovaného v Matúškove je kachľová pec, ktorá mu bola odcudzená z prevádzky v Družstevnej pri
Hornáde. Na hlavnom pojednávaní dňa 01.10.2024 navyše uviedla, že účet firmy F. I. - HelEX bol vedený
v N. P., prístup k nemu mala ona aj K., avšak s prostriedkami na účte nakladal výlučne K.. Pravdou je, že
na tento účet boli pripisované finančné prostriedky od spoločnosti 3PLAST s.r.o., ktorej sa fakturovalo
za prácu a za materiál. Konkrétnosti nevie, tieto veci neriešila, mala iné zamestnanie, riešil to K., jej

vtedajšípartner,sktorýmvzťahukončilivroku2018.Peniaze,ktorénajejúčetposlalobžalovanýniekedy
vyberala aj ona a cez ňu alebo K. boli vrátené obžalovanému alebo osobe, ktorá ho zastupovala a ktorú
mal na pobočke v Matúškove. Nepamätá kto viedol účtovníctvo jej firmy, aj toto riešil K.. On jej povedal,
že z faktúr od obžalovaného bola odvedená daň. Nevie koľko krát odovzdala peniaze B. ona a koľko krát
tak urobil K.. Nepamätá si aké mala v rokoch 2015 - 2017 príjmy. Úspory určite nemala. Rodinný dom v

Matúškove kúpila v roku 2015 z prostriedkov z hypotekárneho úveru. Bývali v ňom s K. a ich spoločným
dieťaťom, úver splácali spoločne. Po rozchode v roku 2018 bol dom prevedený na K. alebo na jeho syna
a bol predaný. V roku 2016 kúpila aj dom v F. I., z prostriedkov získaných cez hypotekárny úver. Aj tu
boli hypotekárne splátky uhrádzané najprv spoločne. Po rozchode dom užíva a hypotekárny úver spláca
K.. V roku 2016 mala len jednu vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu narodenému v roku 2009, výšku

nákladov nevie. Vlastnili osobné motorové vozidlo značky Kia, ona aj Ford. Počas trvania vzťahu boli
spolu len raz na zahraničnej dovolenke, dieťa malo vtedy asi rok a pol. Nepamätá si kedy bola založená
spoločnosť HelEX s.r.o., či to bolo v marci 2017.

Svedok E. C. vypovedal, že s obžalovaným aj s K. K. sa pozná dlhé roky a v roku 2015 alebo

2016 spoznal cez spoločnosť 3PLAST s.r.o. aj priateľku K. K. F. I.. V označenej spoločnosti, ktorá
vznikla v roku 2012, pracoval najprv na živnosť na prevádzke v Kostoľanom pri Hornáde, vybavoval
obchodné záležitosti. Faktúry mal na starosti obžalovaný, ktorého dôveru si získal a v roku 2018 sa
tak stal konateľom spoločnosti. K. mal na prevádzke v Matúškove na starosti agendu zákazníkov a
rozvoj samotnej prevádzky, tak ako kolega K. na prevádzke v Kostoľanoch pri Hornáde. Pre XXXXXX

I. nepracoval K. nepretržite, v istom čase odišiel ku konkurencii. Prichádzali do kontaktu osobne na
poradách, telefonicky a emailom. Vzťah medzi obžalovaným a K. vnímal ako kamarátstvo - pracovný,
ktorý sa zmenil keď K. odišiel ku konkurencii. Začiatkom roku 2016 sa na porade za prítomnosti
obžalovaného, K., I., K. a B. dozvedel, že K. sa do firmy vracia, že bude mať na starosti zákazníkov v
určitom regióne a že F. I. s ním bude spracovávať agendu jednotlivých zákazníkov. Nepamätal si na to,

či sa na pracovných poradách v prvom polroku 2016 na prevádzke v K. zúčastňoval aj K..

Svedok L. K. vypovedal, že v spoločnosti 3PLAST s.r.o. pracoval asi 4 roky, v roku 2016 v pozícii
riaditeľa pobočky v Galante (Matúškovo), kde sa zaoberal najmä zháňaním obchodných partnerov a
robil objednávky. Pri tejto pracovnej činnosti vystriedal K. K., s ktorým nebola spokojnosť. Pravdou

je, že 3PLAST s.r.o. nebola v danom regióne etablovaná a bolo ťažké sa presadiť. Asi dvakrát sa u
neho v K. zastavil na kávu K., nevie však, či pre firmu v tom čase pracoval. Administratívnu agendu
vybavoval obžalovaný so svojou sesternicou. Od obžalovaného vedel, že s K. sú bývalí kamaráti, mali
ešte nejaké spoločné kšefty, domnieva sa, že si požičiavali peniaze, pretože raz na pokyn obžalovaného
vkladal na bankový účet v Galante pre K. 500 eur. Na pracovisku v Matúškove pôsobili okrem neho

ďalší dvaja zamestnanci, medzi ktorých F. I. nepatrila. Raz tam priniesla pre obžalovaného listiny, ktoré
boli v šanóne, nevidel ich. Obžalovaný nezvolával pracovné porady pravidelne, robil tak podľa nálady
a ekonomických výsledkov. K. ani I. na týchto poradách nevidel. Obžalovaný bol na zamestnancov
prísny a bol direktívny. Keď nesplnili stanovený limit denných objednávok, stalo sa aj jemu, že posunultermín výplaty o týždeň. Pretože ho tlačil k tomu, aby pre jeho firmu pracoval na živnosť, našiel si iné
zamestnanie. Pôsobenie vo firme obžalovaného hodnotí s odstupom času ako nepríjemnú skúsenosť.

Svedkyňa F. G. pracovala v spoločnosti 3PLAST s.r.o. od 01.03.2016, pôsobila v Košiciach ako
asistentka L. K., ktorý bol obchodným manažérom. V podstate robila to isté čo menovaný, okrem
administratívnychobjednávok,tedavyhľadávalanovýchzákazníkovakontaktovalaužajspolupracujúce
firmy. Obžalovaný chodil do Galanty, nevie či tam robil pracovné porady, ona sa zúčastňovala len tých
v Košiciach.

Svedok M. B. robil v roku 2016 vo firme 3PLAST s.r.o. v Matúškove grafiku pre reklamné účely. Vedúcim
prevádzky bol v tom čase K. K., ktorý mal na starosti skladové zásoby a predaj materiálu. Mali spoločnú
kanceláriu. Na prevádzke sa zdržiaval aj L. K., obchodný zástupca. V roku 2016 chodil na prevádzku
pravidelne na jeden až dva dni aj obžalovaný a pod jeho vedením sa pravidelne, každé 2 týždne konali
asi jednohodinové pracovné porady. Zúčastňovali sa ich K., K., zvykol prísť aj Kecer. I. ako partnerka

K. chodila na prevádzku za menovaným len súkromne, porád sa nezúčastňovala. Vzťah obžalovaného
a K. vnímal ako kamarátsky, férový, avšak pri odchode K. zaregistroval „expresívne výrazy“, dôvod K.
odchodu mu ale známy nie je. Obžalovaného hodnotí ako zamestnávateľa pozitívne, spoluprácu s K.
ako korektnú. V minulosti pracoval pre K. N., ktorého považuje za lepšieho odborníka na reklamu ako
obžalovaného.

Svedok K. N. vypovedal, že v oblasti reklamy pôsobí od roku 1998, v rámci toho sa asi v roku 2002
zoznámil s obžalovaným, ktorý bol riaditeľom spoločnosti DENCO, s.r.o., od ktorej nakupoval tovar na
výrobu reklamy. Prostredníctvom obžalovaného spoznal v roku 2012 alebo 2013 K. K. a F. I.. Spoluprácu
so spoločnosťou 3PLAST s.r.o. ukončil asi v roku 2013 alebo 2014, jeho spoločnosť totiž mala finančné

problémy, dlhoval aj spoločnosti 3PLAST s.r.o., ktorej nakoniec odpredal nehnuteľnosť v Matúškove. Na
prevádzke v Matúškove zostali jeho bývalí zamestnanci a keď sa tam on následne sporadicky zastavil,
vídaval tam K., K., B., C., niekedy na dvore I. s K.. S K. ako obchodným zástupcom spoločnosti 3PLAST
s.r.o. do kontaktu neprichádzal, všetko riešil s obžalovaným. Obžalovaný bol nahnevaný keď sa K. stal
jeho konkurentom cez firmu HelEX s.r.o. K. považuje za veľkého lenivca a nedôveryhodnú osobu.

Svedok A. O. vypovedal, že firma obžalovaného mu ako výrobcovi reklám dodávala materiál. Tento v
roku 2016 objednával prostredníctvom L. K. alebo K. K.. S obidvoma menovanými sa podľa potreby
stretával aj na pracovisku v Matúškove. Keď sa K. vyjadril, že bude robiť obchodného zástupcu inej
firme, poďakoval mu za spoluprácu a usúdil, že v novej firme nebude schopný plniť v celom rozsahu

jeho materiálové požiadavky.

Znalecký posudok č. 108/2019 vypracovala v odbore Ekonómia a manažment, odvetvie Účtovníctvo
a daňovníctvo, Personalistika znalkyňa D. L. M. P., E. so závermi, že obchodná spoločnosť 3PLAST
s.r.o. v daňovom priznaní k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2016 deklarovala základ dane vo

výške 1.115,99 eur, ktorý je rozdielom medzi výnosmi a nákladmi daňového subjektu. Dvanásť faktúr od
dodávateľa F. I. - HelEX so sídlom J. H. XX, D. E. F. bolo zaúčtovaných do nákladov účtovnej jednotky
na účet 518 - Ostatné služby a znížili základ dane. Daňový subjekt 3PLAST s.r.o. deklaroval daňovú
povinnosť za zdaňovacie obdobie rok 2016 vo výške 2.880 eur. Nezahrnutím 12 faktúr do daňového
priznania do dani z príjmov právnickej osoby za rok 2016 mal mať daňový subjekt 3PLAST s.r.o. daňovú

povinnosť vo výške 7.615,51 eur, čím podľa znalkyne skrátenie dane predstavuje 4.735,51 eur (7.615,51
- 2.880).

Daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2016 podal v mene spoločnosti 3PLAST
s.r.o. obžalovaný, v ktorom deklaroval základ dane 1.115,99 eur.

Správy bánk informujú, že spoločnosť 3PLAST s.r.o., C. XX, C. mala vedené účty od 08.05.2015 do
03.11.2017vE.P.I.,M.,dispozičnéprávokúčtumalsamostatnelenobžalovaný,vobdobíod12.03.2007
aj v Tatra banke, a.s.

Výpis z obchodného registra Okresného súdu Košice I na spoločnosť 3PLAST s.r.o. okrem iného
preukazuje, že A. B. bol inkriminovanom období jediným spoločníkom a konateľom tejto spoločnosti, od
24.5.2018 konal za spoločnosť E. C..Výpis zo živnostenského registra Slovenskej republiky, deklaruje, že F. I. podnikala pod obchodným
menom F. I. - HelEX s miestom podnikania J. XXX/XX, D. E. F. do 25.10.2016 a následne F. I. XXX a
to od 19.01.2016, s oprávnením vykonávať činnosť v rôznych oblastiach. Pozastavenú činnosť mala od

22.09.2017 do 21.09.2020.

Výpis z obchodného registra na spoločnosť HelEX s.r.o. so sídlom F. I. XXX preukazuje, že jediným
spoločníkom a konateľom spoločnosti, ktorá bola do obchodného registra zapísaná 18.3.2017, je F. I..

Faktúry v počte 12 (citované vo výrokovej časti rozsudku) vystavila v období od 19.01.2016 do
30.12.2016 firma F. I. - HelEX pre odberateľa 3PLAST s.r.o., ktorými, na základe objednávky v jednom
prípade (faktúra č. 0032/12/2016 zo dňa 30.12.2016) a na základe mandátnej zmluvy vyfakturovala za
bližšie neoznačené služby 2.900 eur v jedenástich prípadoch a v jednom prípade (faktúra č. 002/2/2016
zo dňa 29.01.2016) 1.600 eur. Faktúry sú opatrené otlačkom pečiatky dodávateľa a podpisom F. I..

Zoznam prijatých faktúr vedený v spoločnosti 3PLAST s.r.o. preukazuje, že predmetné faktúry boli pojaté
a boli aj uhradené v celosti, v spolu v sume 33.500 eur.

Peňažný denník firmy F. I. - HelEX z roku 2016 okrem iného preukazuje, že predmetné faktúry sú v ňom
pojaté s tým, že fakturované čiastky boli prijaté na bankový účet.

Zo správy VÚB, a.s. vyplýva, že F. I. v tejto banke otvorila dva účty, ako fyzická osoba mala účet vedený
od 21.09.2007 do 23.10.2016 a ako podnikateľka s obchodným menom F. I. - HelEX otvorila účet dňa
02.05.2016 a zatvorila ho 11.07.2018.

Výpisy z bežného účtu majiteľa F. I. vedeného v Tatra banke, a.s. preukazujú, že dňa 09.02.2016 bola
pripísaná na účet suma 1.600 eur od 3PLAST s.r.o., túto vybrala F. I. toho istého dňa. Dňa 07.03.2016
bola pripísaná suma 2.900 eur od spoločnosti 3PLAST s.r.o., ktorú F. I. vybrala taktiež v ten istý deň.
Rovnaká suma a rovnaký výber sa uskutočnili dňa 12.4.2016. S výnimkou čiastky 4.500 Eur, ktorá bola
na účet F. I. poukázaná subjektom Globus dňa 17.02.2016, sumy prijaté od 3PLAST s.r.o. boli v roku

2016 najvyššie.

Výpisy z účtu s názvom F. I., ktorý bol vedený vo J., M. preukazujú, že na tento boli od platiteľa
3PLAST s.r.o. prijaté sumy 2.900 eur v dňoch 11.05.2016, 03.06.2016, 12.07.2016, 16.08.2016,
07.09.2016,11.10.2016, 03.11.2016, 06.12.2016 a 10.01.2017. Výbery celých predmetných súm boli

uskutočnené v tie isté dni, respektíve nasledujúci deň, s výnimkou platby prijatej v mesiaci september,
kedy výber bol len vo výške 2.500 eur, v mesiaci október, kedy výber bol vo výške 2.000 eur a v mesiaci
december boli dva výbery 700 eur a 2.100 eur.

Mandátna zmluva bola medzi 3PLAST s.r.o. ako mandantom a F. I. - F. I. ako mandatárom uzavretá

dňa 16.01.2016 na dobu neurčitú. Mandatár sa zaviazal vykonávať pre mandanta činnosť výlučne
osobne, konkrétne manažérske a marketingové služby pre oblasť podnikania mandanta, prieskum trhu
a získavanie nových zákazníkov. Vypovedať zmluvu mohol kedykoľvek v celom rozsahu, respektíve
čiastočne mandant.

Daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby F. I. za rok 2016 podala menovaná u správcu dane
dňa 26.02.2017. Deklarovala príjmy za uvedený rok v celkovej výške 40.691,08 eur a výdavky 1.593,20
eur. Uvádzala 1 vyživované dieťa A. K., narodený v roku 2009. Daň na úhradu bola 8.809,02 eur.

Žalobu o zaplatenie sumy 33.500 eur s príslušenstvom podal na Okresnom súde Galanta dňa

21.08.2017 v mene žalobcu 3PLAST s.r.o. obžalovaný proti žalovanému F. I. - HelEX. S odvolaním sa na
mandátnu zmluvu v žalobe uviedol, že na 14. - 15.12.2016 a na 10. - 11.01.2017 zvolal pracovné porady,
z ktorých sa F. I. ospravedlnila a pretože opakovane absentovala nadobudol dojem, že činnosť v zmysle
mandátnej zmluvy nevykonáva a nevykonávala. Označil 10 konkrétnych položiek, ktoré od žalovaného
požadoval zdokumentovať najneskôr do 27.01.2017, čo žalovaný nesplnil. Žalobca nadobudol dojem,

že žalovaný ho uviedol do omylu v otázke schopnosti a záujmu vykonávať dohodnutú manažérsku a
marketingovú činnosť, v úmysle získať neoprávnený majetkový prospech vo forme mesačnej paušálnej
odmeny vo výške 2.900 eur.Správa Q. R. S., katastrálneho odboru preukazuje, že K. K., narodený XX.XX.XXXX, nie je v okrese
Galanta vedený ako vlastník nehnuteľností zapísaných do listu vlastníctva. F. I., narodená XX.XX.XXXX,
bola v okrese Galanta vedená ako vlastník nehnuteľností zapísaných do listu vlastníctva č. XXX,

katastrálne územie F. I. a do listu vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie K.. Kópie listov vlastníctva
tvoria prílohu správy a potvrdzujú oznámené informácie s tým, že v obidvoch prípadoch išlo o rodinné
domy so záhradou. V katastrálnom území K. bol vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v prospech F.
I. povolený 18.05.2017. Nehnuteľnosť bola darovacou zmluvou prevedená na K. K., pri povolení vkladu
15.05.2018.NehnuteľnosťvkatastrálnomúzemíF.I.nadobudlaF.I.kúpnouzmluvou,vkladvlastníckeho

práva bol povolený 13.07.2016. Dňa 21.06.2018 bola kúpnou zmluvou nehnuteľnosť prevedená na T.
K.. Záložné právo v prospech ČSOB, a.s. k tejto nehnuteľnosti bolo zavkladované dňa 04.07.2016.

Správa I. E., M., pobočka Galanta preukazuje, že F. I. bola zamestnaná v riadnom pracovnom pomere
u zamestnávateľa ACCORD, s.r.o. od 07.01.2013 do 18.10.2015 a u IDC Holding, a.s. od 19.10.2015
do 17.04.2024. Okrem toho do 14.10.2015 bola zamestnaná na dohodu o vykonaní práce u troch

zamestnávateľov, v roku 2016 len jeden deň u jedného zamestnávateľa v S.. K. K. bol v období 2015
- 2017 registrovaný ako samostatne zárobkovo činná osoba v období od 01.07.2005 do 30.09.2015 a
od 11.04.2012 do 18.10.2015 ako zamestnávateľ (ACCORD, s.r.o.). Ani jeden z menovaných nie je ku
dňu 8.7.2024 evidovaný ako poberateľ dávky v nezamestnanosti, nemocenských dávok, dôchodku či
úrazových dávok.

Prvostupňový súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie s cieľom náležite zistiť skutkový stav
veci, čo je nevyhnutným a základným predpokladom pre spravodlivé rozhodnutie. V konaní sa teda riadil
aj zásadou podľa § 2 ods. 10 Tr.por., ktorá v sebe zahŕňa zistenie skutkového stavu veci, o ktorom nie
sú dôvodné pochybnosti a v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie, právo procesných strán obstarávať

dôkazy, ale aj povinnosť súdu obstarať známe dôkazy z úradnej povinnosti a s rovnakou starostlivosťou
pristupovať k objasňovaniu okolností a vykonávaniu dôkazov svedčiacich proti obžalovanému, ako aj
okolností a dôkazov svedčiacich v jeho prospech. Po vrátení veci na nové prejednanie a rozhodnutie
sa samozrejme riadil aj právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí - uznesení sp. zn.
4To/35/2023 zo dňa 28.09.2023 Krajský súd v Košiciach a splnil povinnosť vykonať dôkazy, ako to

odvolací súd nariadil.

Vykonané dôkazy súd v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov (§ 2 ods. 12 Trestného
poriadku) vyhodnotil podľa svojho vnútorného presvedčenia, ktoré nezaložil na ľubovôli, ale na logickom
úsudku vyplývajúcom zo starostlivého uváženia všetkých dôkazov získaných a vykonaných na hlavnom

pojednávaní zákonným spôsobom. Nakoľko na základe starostlivého a nestranného zhodnotenia
všetkých dôkazov nezískal vnútorné presvedčenie o vine obžalovaného, dokonca ani len o tom, že
skutok kladený mu prokurátorom Okresnej prokuratúry Košice II za vinu sa vôbec stal, postupoval
nevyhnutie podľa § 285 písm. a/ Trestného poriadku a A. B. spod obžaloby oslobodil.

Vykonanýmdokazovanímbolojednoznačneabezakýchkoľvekpochybnostípreukázané,žeobžalovaný
A. B. sa s už odsúdenými za zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr.zák.
spáchaného formou pomoci K. K. a F. I. dlhodobo pozná, s menovaným v minulosti spoločne podnikali
a aj v súkromí mali veľmi dobrý vzťah. F. I. spoznal ako priateľku K. K.. Spôsob a formu spolupráce
opísal K. K., ktorý po právoplatnom odsúdení v predmetnej trestnej veci už vystupuje ako svedok. Na

istý čas sa rozišli, K. odišiel pracovať do konkurenčnej firmy, avšak od začiatku roka 2016 sa opäť stretli,
nadviazali spoluprácu, pretože K. mal mať kontakty na obchodníkov, ku ktorým sa obžalovaný dovtedy
dostať nevedel.

K. K. objasnil, že v tom čase bol v zložitej situácii, mal dlhy aj voči štátnym inštitúciám, spoločnosti

ACCORD, s.r.o., ktorú skôr kúpil od obžalovaného sa chcel zbaviť, nakoniec ju aj predal, aby sa
mohol doriešiť jeho osobný bankrot, o vyhlásenie ktorého požiadať v roku 2016. Aj zo správy Sociálnej
poisťovne, a.s., pobočka Galanta, ktorú si súd v obnovenom konaní obstaral vyplýva, že v období
rokov 2015 - 2017 nebol K. K. zamestnaný, v septembri 2015 skončil ako samostatne zárobkovo činná
osoba, spoločnosť ACCORD, s.r.o. síce vlastnil, avšak táto zamestnávala osoby len do 18.10.2015.

Svedok K. sám vypovedal, že v tom čase bol nemajetný, zadlžený, bez úspor a privyrábal si len
brigádnicky. S obžalovaným chcel v roku 2016 spolupracovať, kvôli spomenutým problémom však využil
možnosť obchodnej spolupráce cez firmu svojej partnerky F. I., ktorá získala v januári 2016 živnostenské
oprávnenie na viacero druhov činností a zriadila si firmu F. I. - HelEX.O spolupráci medzi obchodnou spoločnosťou obžalovaného 3PLAST s.r.o. a firmou F. I. - HelEX svedčí
dvanásť faktúr, ktorými F. I. vyúčtovala spoločnosti 3PLAST s.r.o. za poskytnuté služby, ktoré bližšie vo

faktúrach neidentifikovala, v desiatich prípadoch na základe objednávky, v jednom prípade na základe
mandátnej zmluvy a v jednom prípade na základe objednávky aj mandátnej zmluvy, ako to uviedla vo
faktúrach. Obnos jedenásťkrát po 2.900 eur a jedenkrát 1.600 eur. Tieto faktúry sú riadne zaevidované
v účtovníctve obidvoch obchodných partnerov, ako to vyplýva z listín a firma F. I. - HelEX aj priznala daň
z príjmov - úhrad jednotlivých faktúr.

Obžalovaný v konaní predložil mandátnu zmluvu, ktorú v mene 3PLAST s.r.o. podpísal s F. I. dňa
16.01.2016 a na základe ktorej mala firma menovanej vykonávať manažérske a marketingové služby pre
oblasť podnikania mandanta, vykonávať prieskum trhu a získavať nových zákazníkov. Za tieto služby
dodávateľ odberateľovi 3PLAST s.r.o. predmetnými faktúrami aj účtoval a mandant faktúry uhradil, čo je
jednoznačne preukázané výpismi s účtu F. I., ale aj výpoveďami obžalovaného a svedkov I. a K..

Podľa výpovedí všetkých troch pôvodne spoluobžalovaných došlo koncom roka 2016 k narušeniu ich
vzťahov, podľa K. z dôvodu, že jemu ukradnuté veci sa našli na prevádzke obžalovaného v Matúškove
a podľa obžalovaného z dôvodu, že firma F. I. - HelEX nevykonávala pre jeho spoločnosť 3PLAST
s.r.o. dohodnutú činnosť v súlade so zmluvou, mala ho uviesť do omylu v otázke schopnosti a záujmu

vykonávať manažérsku a marketingovú činnosť, ku ktorej sa zaviazala a to aj napriek tomu, že jej firme
bola na mesačnej báze poukazovaná paušálna odmena 2.900 eur, respektíve vo februári 2016 1.600
eur. Na základe uvedeného sa obžalovaný obrátil na Okresný súd Galanta a žalobou podanou dňa
21.08.2017 a od F. I. - HelEX sa domáha zaplatenia, vrátenia sumy 33.500 eur s príslušenstvom. Civilné
konaniedoterazniejeprávoplatneskončené,prerušenéjenačasdoprávoplatnéhoskončeniatrestného

stíhania obžalovaného A. B..

K. K. a F. I. však ako svedkovia tvrdia, že firmou F. I. - HelEX faktúrové sumy síce na účet F. I. poukázané
boli, avšak tieto obratom vyberali a na požiadanie obžalovaného buď jemu osobne, alebo cez inú ním
poverenú osobu, odovzdávali.

Vzhľadom na vyššie uvedené, sa preto obžalovanému kladie za vinu skrátenie dane z príjmov právnickej
osoby 3PLAST s.r.o. za zdaňovacie obdobie rok 2016, teda že nemal zahrnúť predmetných dvanásť
faktúr do daňového priznania, keďže fakturovaná suma mu bola v celom rozsahu vrátená, čím by mal
daňovú povinnosť vo výške 7.615,54 eur a nie 2.880 eur, čím mal skrátiť daň o 4.735,51 eur.

Obžalovaný sa bráni tým, že za služby firme F. I. - F. I. riadne zaplatil dohodnutú paušálnu odmenu aj
napriek tomu, že neboli poskytnuté riadne a v súlade s mandátnou zmluvou a odmieta, že by bol od I.
či K. jednotlivé sumy peňazí prevzal späť.

Krajský súd upriamuje pozornosť súdu prvého stupňa, že v predmetnej trestnej veci bola podaná
obžaloba na troch obvinených, pritom ohľadne obžalovaných K. K. a F. I. súd prvého stupňa rozhodol
trestným rozkazom zo dňa 16. februára 2022, ktorým uznal obžalovaných K. K. a F. I. za vinných
zo spáchania žalovaného skutku právne kvalifikovaného vo forme pomoci podľa § 21 ods. 1 Tr. zák.
k zločinu skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr. zák., ktoré rozhodnutie

nadobudlo ohľadne ich osôb právoplatnosť dňa 5.4.2022.

Krajský súd už vo svojom predchádzajúcom zrušujúcom uznesení uložil v ďalšom konaní zisťovať, či F.
I. skutočne zahrnula do svojej účtovnej evidencie preplatené faktúry od spoločnosti 3PLAST s.r.o. a či z
nich odviedla riadne daň, objasniť aké nehnuteľnosti, z akých peňazí nadobudli v inkriminovanom období

K. K. s F. I. a z akých peňazí splácali prípadný úver, či mali pravidelné zárobky a či bez preplácania
faktúr firmou obžalovaného im tieto stačili na splácanie úveru. Navyše krajský súd uviedol, že výpovede
svedkov K. a I. je potrebné vyhodnocovať aj z ohľadom na existenciu civilného sporu pred Okresným
súdom Galanta, kde konanie bolo prerušené na čas do skončenia predmetnej trestnej veci, a to vo
vzťahu k zisťovaniu motívu menovaných svedkov poškodiť obžalovanému svojimi výpoveďami, aby tak

dosiahli pre nich priaznivé rozhodnutie v civilnom konaní. Krajský súd vytkol prvostupňovému súdu to,
že sa nezaoberal špecifikáciou plnenia podľa predmetných faktúr, len konštatoval, že k plneniu nedošlo.
V tomto smere odvolací súd upriamuje pozornosť mestského súdu aj na závery znaleckého posudku
č. 108/2019 vypracovaného znalkyňou doc. L. M. P., E. s tým, že nezahrnutím dvanástich faktúr dodaňového priznania do dani z príjmov právnickej osoby za rok 2016 mal mať daňový subjekt 3PLAST
s.r.o. daňovú povinnosť vo výške 7.615,51 eur, čím podľa znalkyne skrátenie dane predstavuje 4.735,51
eur (7.615,51 - 2.880).

Uznesením Krajského súdu pod 4To 104/2024 zo dňa 23.03.2025 bol zrušený rozsudok prvostupňového
súdu v predmetnej trestnej veci a vec vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie.

V predmetnom uznesení krajského súdu bolo konštatované, že zo zápisnice o hlavnom pojednávaní

pred mestským súdom zo dňa 1. októbra 2024 nie je zistiteľné, aby bolo vykonané dokazovanie ohľadne
pokynu odvolacieho súdu, a to zisťovania bližšej špecifikácie plnenia podľa predmetných faktúr.

Vzhľadom na to bola určená úloha mestskému súdu na hlavnom pojednávaní vzhľadom na
argumentáciu prokurátora uvádzanú v písomných dôvodoch odvolania zisťovať, aké dôkazy navrhuje
vykonať, rovnako toto bude potrebné zisťovať aj na strane obžalovaného, keďže konanie pred súdom

je kontradiktórnym konaním a jedine súd ako nestranný a nezávislý orgán je oprávnený rozhodnúť spor
medzi stranami konania na podklade podanej obžaloby. Predovšetkým bolo určení zisťovať špecifikáciu
plnenia podľa predmetných faktúr, tak to uviedol krajský súd v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení.

Po viacnásobnom vrátení veci prvostupňovému súdu a po takto komplexnom vykonanom dokazovaní

v súlade so zásadou náležitého zistenia skutkového stavu je aj krajský súd rovnakého názoru ako
prvostupňový súd, že svedecké výpovede K. K. a F. I. sa naďalej aj po opakovaných výsluchoch
v štádiu konania pred súdom javia nelogické a nereálne. F. I. sporné faktúry riadne pojala do účtovných
dokladov a odviedla z týchto faktúr daň, čo bolo potvrdené jednak jej vlastnou výpoveďou a jednak
účtovnými dokladmi a výpoveďou K. K., ktorý v mene firmy F. I. aktívne vystupoval. Výpovede vyššie

menovaných svedkov sú nekonzistentné a vyskytli sa v nich tendenčne a opakovane nesprávnosti
a nejasnosti. Tiež je tu prítomná neschopnosť týchto svedkov verifikovať bližšie skutočnosti a okolnosti
tých udalostí a konaní, z ktorých usvedčujú obžalovaného, navyše za situácie, kedy svedok K. mal vážne
finančné problémy, ktoré viedli k jeho osobnému bankrotu. Menovaný svedok sám priznal, že bol v zlej
finančnej kondícii, dokonca zadlžený aj voči štátu, nemajetný. Nebolo v celom konaní objektivizované

ani jeho tvrdenie o údajnej brigáde.

Svedkovia kúpili v roku 2015 a 2016 na meno F. I. dve nehnuteľnosti v katastrálnom území K. M. F.
I., z prostriedkov získaných z úveru, resp. hypotekárneho úveru, za obidvoma deklarovanej schopnosti
dodržiavať splátkový kalendár a splácať úvery riadne a včas. Z uvedeného vyplýva, že museli mať zdroje

príjmov. Pravdou je, že F. I. bola v tom čase zamestnaná, najprv výšku svojho príjmu uviesť nevedela
ani odhadom, naposledy hovorila o sume okolo 600 eur. Až v rámci tretej výpovede na súde uviedla, že
zdrojom jej príjmu, z ktorého sa úvery splácali, boli aj brigády, z ktorých mala okolo 500 eur mesačne. Aj
keď pracovala, vzhľadom na vyživovaciu povinnosť k maloletému synovi, vykrývanie potrieb trojčlennej
domácnosti, vrátane údržby dvoch motorových vozidiel, nepostačoval by na tieto úhrady jej príjem,

tobôž nie aj na hypotekárne splátky. V daňovom priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby deklarovala F.
I. príjem z podnikania za rok 2016 vo výške 40.691,08 eur, v ktorom je zahrnutý aj príjem od 3PLAST
s.r.o. titulom úhrady predmetných faktúr vystavených na celkovú sumu 33.500 eur.

Svedeckým výpovediam K. K. a F. I. odporujú výpovede svedkov M. B., ktorý potvrdil, že v roku 2016 K.

K. pracoval pre firmu 3PLAST s.r.o. a to na pobočke v K. a A. O. vypovedal, že tovar od 3PLAST s.r.o.
objednával prostredníctvom K., ale aj K. K., s obidvoma sa podľa potreby stretával na ich pracovisku v
Matúškove. K. sa potom vyjadril, že bude robiť obchodného zástupcu v inej firme.

Všetci menovaní svedkovia, ale ani ostatní, ktorí boli v predmetnej veci na hlavnom pojednávaní v súlade

sozásadouústnostiabezprostrednostivypočutísavšakúplneajasnekuskutku,ktorýsaobžalovanému
kladie za vinu, vyjadriť nevedeli.

KrajskýsúdpopreskúmanísamotnýchopakovanýchvýpovedíK.K.aF.I.rovnakoakoprvostupňovýsúd
týchto nehodnotí ako vierohodných svedkov, ktorých výpovede ohľadom vrátenia plnení obžalovanému

by mohol hodnotiť ako zákonné priame dôkazy vyvracajúce obhajobu obžalovaného. Skutočne sa javí,
že pre svedectvá menovaných, ako boli vyššie opísané, môže byť motívom civilný spor vedený na
Okresnom súde Galanta, v ktorom by sa dal očakávať úspech na ich strane v prípade odsúdenia
obžalovaného B. v tomto konaní. Je tu neustále prítomná možná účelovosť ich výpovedi.Krajský súd považuje za potrebné uviesť, že súd v každej trestnej veci vo všeobecnosti je povinný
postupovať tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v

rozsahu nevyhnutnom na jeho rozhodnutie. Je potrebné s rovnakou starostlivosťou objasňovať okolnosti
svedčiace tak proti obžalovanému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, aby bolo možné
vyniesť spravodlivé rozhodnutie. Preto je potrebné, aby súd dostatočne objasnil vec v takom rozsahu,
aby bolo zrejmé, že sa jednak skutok stal, tento vykazuje všetky znaky skutkovej podstaty žalovaného
trestného činu a existuje spoľahlivý záver, že žalovaný skutok spáchal obžalovaný. Ak nebude splnená

čo i len jedna z uvedených podmienok, nemožno dospieť k odsudzujúcemu rozsudku. Pokiaľ ostanú po
vykonaní všetkých dosiahnuteľných dôkazoch v akomkoľvek smere pochybnosti o vine obžalovaného a
tieto pochybnosti sa týkajú skutkových zistení, musí rozhodnutie súdu vyznieť v prospech obžalovaného.
Zásada prezumpcie neviny sa musí prejaviť v rozhodnutí v tom zmysle, že sa uplatní zásada „in dubio
pro reo".

Argumenty prokurátora podľa názoru krajského súdu nie sú takého charakteru, aby mohli privodiť
iné rozhodnutie in meritum. Pri zisťovaní skutkového stavu, okrem požiadavky určujúcej rozsah a
predmet dokazovania, je prioritná aj požiadavka týkajúca sa kvality skutkových zistení. Pokiaľ ide o
kvalitu skutkových zistení, potom skutkový základ rozhodnutia v trestných veciach musí byť zistený
mimo dôvodnú pochybnosť, nestačí iba zistenie pravdepodobnosti. V danom smere platí pravidlo, že

nedokázaná vina má v rozhodnutí súdu taký istý význam ako dokázaná nevina.

Vpredmetnejtrestnejvecichýbaúplneucelenáreťaztakpriamych,akoajnepriamychdôkazov,zktorých
by súd mohol vyvodiť bezpečný záver, že skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania sa stal, preto
prvostupňový súd A. B. podľa § 285 písm. a/ Tr.por. spod obžaloby správne a zákonne oslobodil.

Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, vystupujúce v procesnom postavení poškodeného, si v
konaní uplatnilo nárok na náhradu škody vo výške 4.735,51 eur. Podľa názoru krajského súdu
vyjadreného v skôr citovanom uznesení o takomto nároku nemá byť v trestnom konaní rozhodnuté,
nemá oporu v zákone, nakoľko daň nemá charakter škody, ale ide o nárok vyplývajúci priamo zo zákona.

Novela Trestného zákona však v § 124 ods. 4 zakotvila, že škodou sa na účely trestného zákona
rozumie aj skrátená, neodvedená alebo nezaplatená daň, neoprávnene vrátená daň z pridanej hodnoty,
spotrebná daň atď. S nárokom poškodeného sa však súd vysporiadal postupom podľa § 288 ods.
3 Tr.por. tak, že poškodeného odkázal s nárokom na civilný proces, pretože v prípade oslobodenia
obžalovaného spod obžaloby je takýto postup obligatórny. S týmto názorom sa však krajský súd

nestotožňuje, pretože prvostupňový súd obžalovaného oslobodil spod obžaloby prokurátora pre skutok,
ktorý je datovaný pre obdobie roka 2016, pričom v čase spáchania skutku nebola skrátená daň škodou.
Prvostupňový súd by preto zákonne a správne mal postupovať v súlade s § 288 ods. 3 Tr.por. iba
v prípade, kedy by bol spáchaný skutok po novele Trestného zákona, ktorý zadefinovala skrátenú daň
ako škodu v trestnom konaní. Inak povedané, nie je možné odkázať subjekt s nárokom na náhradu

škody na civilný proces, ak takýmto nárokom v čase spáchania skutku vôbec nedisponuje.

Z tohto dôvodu krajský súd zrušil výrok prvostupňového súdu, ktorým subjekt – Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky odkázal s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní o dokazovanej skutočnosti, trvajú aj po vykonaní a
zhodnotení všetkých dostupných dôkazov, ktoré mohli reálne prispieť k náležitému zisteniu skutkového
stavu, a to v rozsahu nevyhnutnom na objektívne, stavu veci a zákonu zodpovedajúce spravodlivé
rozhodnutie, preto krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.