Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, March 13, 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 18Ek/2032/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125357002
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Turzová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6125357002.4

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávnenej: A. B. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C.
X, XXX XX D., práv. zast.: JUDr. Marek Gula, so sídlom Hlavná 29, 080 01 Prešov, IČO: 42 078 458, proti
povinnému: E. F., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom G. H. XX, XXX XX G. H., o vymoženie pohľadávky
vo výške 3.235,-Eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Štefan Šviderský, so sídlom
exekútorskéhoúraduUl.Hronského1811,09345Vranovn/Topľoupodsp.zn.178EX801/25,osťažnosti

povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 18Ek/2032/2025 zo dňa 17. 10.
2025, takto

r o z h o d o l :

I. Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 18Ek/2032/2025
zo dňa 17. 10. 2025 z a m i e t a.

II. Oprávnenej sa nárok na náhradu trov konania o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu

Banská Bystrica sp. zn. 18Ek/2032/2025 zo dňa 17. 10. 2025 n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 18Ek/2032/2025 zo dňa 17. 10. 2025 vyššia
súdna úradníčka zamietla návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 zákona č.
233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení
ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“). Svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že návrh povinného

na zastavenie exekúcie síce bol podaný včas, avšak nie je dôvodný. Poukázala na to, že návrh
na zastavenie exekúcie predstavuje inštitút procesnej obrany povinného proti neprípustnej exekúcii,
ktorého účelom je zastavenie exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Procesne
legitimovaným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie súdom je povinný. Exekučný súd v konaní o
návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Dôkazné bremeno
ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh

na zastavenie exekúcie podal. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, musí byť návrh na
zastavenie exekúcie odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže
ku dňu podania návrhu uplatniť. Inštitút návrhu na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom
proti exekučnému titulu. Návrh na zastavenie exekúcie je podaním vo veci samej a okrem všeobecných
náležitostí, musí obsahovať aj vymedzenie dôvodov, pre ktoré má byť podľa povinného exekúcia
zastavená. Súd v exekučnom konaní je viazaný exekučným titulom, na podklade ktorého je vedené

exekučné konanie a exekúcia v ňom prebiehajúca. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku
taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník
konania navrhol. K tvrdeniam povinného, že začal v roku 2025 oprávnenej svoj dlh splácať, pričom
dokonca platil nad rámec nároku priznaného exekučným titul, vyššia súdna úradníčka uviedla, že
povinný dostatočným spôsobom nepreukázal, že oprávnenej skutočne uhrádzal pohľadávku, a teda
náhradu škody, ktorá jej bola priznaná exekučným titulom, a to ani čiastočne. Tvrdenia povinného ani

nekorešpondovali s predloženými prílohami, nakoľko uviedol, že pohľadávku začal splácať v roku 2025,
hoci predložené prílohy preukazujú detaily transakcií uskutočnených už v roku 2024, pričom konkrétneplatba zo dňa 09. 06. 2024 bola uskutočnená ešte pred škodovou udalosťou, a teda aj pred vznikom
exekučného titulu. Ďalším dôvodom, pre ktorý mala vyššia súdna úradníčka pochybnosti, že sa jedná
o úhrady predmetnej pohľadávky je aj tá skutočnosť, že povinný nijakým spôsobom pri jednotlivých

platbách oprávnenej neuviedol, že sa jedná o splnenie pohľadávky vyplývajúcej z exekučného titulu
- napríklad tak mohol urobiť, prostredníctvom poznámky k platbe, kde by uviedol, že tou ktorou
platbou uhrádza oprávnenej predmetnú náhradu škody. Taktiež je dôležité podotknúť, že povinnému
bola uložená povinnosť nahradiť oprávnenej škodu, ktorú jej svojím konaním spôsobil, a to vo výške
3.235,-Eur, pričom povinnému exekučným titulom nebol priznaný splátkový kalendár. Povinný taktiež

nepredložil ani žiadnu dohodu s oprávnenou, z ktorej by vyplývalo, že si dohodli postupné splácanie
dlhu v nižších splátkach. Žiadna z predložených platieb povinného voči oprávnenej neobsahuje platbu
vo výške 3.235,-Eur, teda vyššia súdna úradníčka dospela k záveru, že exekúcia je vedená dôvodne.
Súdny exekútor vydá upovedomenie o ukončení exekúcie až po tom, čo povinný uhradí pohľadávku
vo výške 3.235,-Eur, spolu s trovami exekúcie (trovy exekučného konania oprávnenej + trovy súdneho
exekútora - jeho odmena).

2.Protiuzneseniuvyššejsúdnejúradníčkypodalvzákonomstanovenejlehotesťažnosťpovinný,vktorej
uviedol, že exekučný titul som rešpektoval a aj ho rešpektuje, preto sa správal v súlade s výrokom
a spôsobenú škodu chcel oprávnenej uhradiť. Je pravdou, že exekučným titulom mu nebol priznaný
splátkový kalendár a nemá ani s oprávnenou podpísanú dohodu o postupnom splácaní dlhu, avšak s

oprávnenou žili ako partneri (priznáva to aj oprávnená, kedy uvádza, že chodili spolu na dovolenky a
podobne) a mali ústnu dohodu zo septembra 2024, kedy sa rozchádzali. Nemal finančné prostriedky, aby
oprávnenej mohol uhradiť škodu naraz (v jednorázovej úhrade vo výške 3.235,- Eur), avšak v tom čase
pracoval,taksadohodli,žebudeuhrádzaťvčiastkachpodľajehomožnostíaschopností.Niesúpravdivé
tvrdenie oprávnenej uvedené vo vyjadrení k návrhu. Sú účelové, tendenčné a zavádzajúce. Povinný

prispieval aj na spoločnú dovolenku, aj na spoločné pobyty, ale nemohlo to byť deklarovaných 4.777,-
Eur. Je si vedomý toho, že dôkazné bremeno je na povinnom a bolo jeho chybou a nerozvážnosťou, že
do poznámok neuvádzal účel platby, ale s oprávnenou nie sú partneri a nežijú v spoločnej domácnosti
od septembra 2024 (po incidente, ktorého výsledkom bol exekučný titul), teda účelom platieb na
účet oprávnenej po septembri 2024 nemôžu byť spoločné dovolenky, pobyty, prevoz áut a podobne,

ako to uvádza oprávnená. Napokon, povinný uviedol, že v návrhu na zastavenie exekúcie omylom a
neúmyselne uviedol aj úhradu zo dňa 09. 06. 2024 na sumu vo výške 115,- Eur, ktorá, tak ako to správne
uviedol Okresný súd, bola uskutočnená ešte pred škodovou udalosťou. V tomto smere bol neopatrný a
naletel oprávnenej, ale požadovaný nárok má uhradený. Súdu zároveň predložil v prílohe tejto sťažnosti
fotokópie ďalších jednotlivých vykonaných úhrad v prospech oprávnenej. Na základe vyššie uvedeného

je nepochybné, že nárok oprávnenej požadovaný v tejto exekúcii (istina vo výške 3.235,- Eur a trovy
exekúcie oprávnenej vo výške 150,85,- Eur) je uhradený. Povinný nemôže predsa oprávnenej 2x zaplatiť
za jednu spôsobenú škodu.

3. Oprávnená vo vyjadrení k podanej sťažnosti uviedla, že sťažnosť povinného, ako aj návrh povinného

na zastavenie exekúcie považuje za nedôvodný a účelový. Povinný uplatnením týchto právnych
prostriedkov má záujem iba predlžovať exekučné konanie. Jej pohľadávka nebola zo strany povinného
ani čiastočne uhradená. S ohľadom na obsah podaní povinného je nutné zdôrazniť, že povinný v tomto
konaní postupuje spôsobom, že najskôr súdnemu exekútorovi a následne súdu predkladá náhodilé
doklady o prevodoch finančných prostriedkov zo svojich účtov, pri ktorých tvrdí, že týmito platbami mal

uhradiť vymáhanú pohľadávku oprávneného v tomto exekučnom konaní. Už vo svojom vyjadrení k
návrhu povinného na zastavenie exekúcie oprávnená špecifikovala viaceré skutkové okolnosti, ktoré
jednoznačne vylučujú, že tieto prevody finančných prostriedkov mali niečo spoločné s pohľadávkou,
ktorá je vymáhaná v tomto exekučnom konaní. Aj napriek skutočnosti, že povinnému bolo doručené
napadnutéuznesenie,povinnýopakovaneksťažnostiprikladáďalšiepotvrdeniaoprevodochfinančných

prostriedkov, u ktorých je zjavné, že tieto ani časovo nemôžu súvisieť s vymáhanou pohľadávkou, a to
jednoduchým porovnaním dátumu prevodu a dátumu vydania exekučného titulu, ktorým bola uložená
povinnosť povinnému uhradiť oprávnenej ako poškodenej náhradu škody. Keďže v ostatnom období
prebehla určitá komunikácia medzi oprávnenou a povinným, oprávnená zdôraznila, že povinný dňa 13.
06. 2025, a to po opakovanej výzve oprávnenej na úhradu vymáhanej pohľadávky (oprávnená: „Vieš

veľmi dobre už dlhé obdobie koľko máš zaplatiť.. 4000 € za rozbité motorky prilby seny kombinézu a
4200 € rapidka“, v tejto súvislosti poznamenala, že exekučným titulom bola priznaná oprávnenej iba
čiastočná náhrada škody, ktorú jej povinný spôsobil), uviedol, že „Motorky neriešim“. Predmetná správa
je časovo datovaná po dátumoch jednotlivých prevodoch finančných prostriedkov, ktoré povinný označilv sťažnosti, ako aj v návrhu na zastavenie exekúcie. Z uvedeného a z postoja povinného je jednoznačne
zrejmé, že povinný svoju argumentáciu prispôsobuje a v tomto konaní podáva klamlivé a nepravdivé
tvrdenia o tom, že mal uhradiť vymáhanú pohľadávku. Tento záver je jednoznačne podporený aj tou

skutočnosťou, že pokiaľ dlžník by mal v záujme tvrdiť a preukazovať relevantné skutočnosti, predloží
do konania iba takú skutkovú argumentáciu, z ktorej by malo byť zrejmé, že mal uhradiť konkrétnu
pohľadávku, a to s rešpektovaním jej špecifikácie (označenie tej ktorej úhrady, a to v nadväznosti na
určitú pohľadávku, výška pohľadávky, časové okolnosti vzniku pohľadávky a pod.). Zdá sa nelogické, že
povinný má vedomosť o vymáhanej pohľadávke, avšak do konania predkladá doklady, ktoré znejú na

sumy, ktoré sú v súhrne vyššie než je vymáhaná pohľadávka v tomto exekučnom konaní.

4. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje,
ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho
súdneho úradníka.

5. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

6. Podľa § 239 ods. 1 a 2 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré

treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

7. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie

8. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

9. Súd prvej inštancie (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť bola podaná
včas (§ 242 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie
vydané (§ 240 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1 a 2 CSP), po
skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 CSP, § 243 CSP), preskúmal

napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi podanej sťažnosti a postupom bez
nariadenia pojednávania (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku) dospel k záveru, že táto sťažnosť nie je
dôvodná, a preto ju v celom rozsahu zamietol.

10. Treba konštatovať, že vyššia súdna úradníčka správne zistila skutkový stav veci a z takto zisteného

skutkového stavu urobila aj správny právny záver a svoje rozhodnutie dostatočne a presvedčivo
odôvodnila. Po preskúmaní podanej sťažnosti a obsahu súdneho spisu aj súd prvej inštancie musí
konštatovať, že nezistil dôvody pre zastavenie exekúcie. Naopak, napriek nesúhlasu povinného
dospel k záveru, že predmetná exekúcia sa začala a je vedená dôvodne, pričom sťažnostný súd
v plnom rozsahu súhlasí so závermi prezentovanými vyššou súdnou úradníčkou v napadnutom

uznesení. Skutočnosť, že súd nerozhodol a svoje rozhodnutie neodôvodnil podľa predstáv a očakávaní
sťažovateľa, nemožno považovať za porušenie či nerešpektovanie jeho práv.

11. Na podporu správnosti rozhodnutia vyššej súdnej úradníčky súd prvej inštancie nad rámec,
vychádzajúc z podanej sťažnosti, dopĺňa, že v danom prípade tvrdeniu povinného o tom, že uhradil

pohľadávku vyplývajúcu z exekučného titulu za stavu, že úhradu bez existencie dôvodných pochybností
nepreukázal,nemožnopriznaťochranuvpodobezastaveniaexekúcie.Trebazdôrazniť,ževexekučnom
konaní sa uplatňuje prejednacia zásada, ktorá znamená, že strana (účastník exekučného konania)
má jednak povinnosť tvrdenia a jednak dôkaznú povinnosť. Teória procesného práva totiž podmieňuje
úspech účastníka konania v spore unesením dvoch bremien, jednak bremena tvrdiť skutočnosti, ktoré

môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak bremena tieto skutočnosti preukázať. Základnou normou
upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je ustanovenie čl. 8 CSP, v zmysle ktorého sú účastníci
povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na
preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude
vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú

i toho účastníka, ktorý síce navrhol dôkazy opravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných
dôkazov súdom viedlo k záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka.
Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť a dôsledkom toho, že tvrdenie účastníkanie je preukázané na základe navrhnutých a vykonaných dôkazov, je pre účastníka nepriaznivé
rozhodnutie.

12. Premietnutím uvedeného na prejednávanú vec súd prvej inštancie dospel k záveru, že povinný
v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie neuniesol dôkazné bremeno ohľadom tvrdenia, že
pohľadávkuvzmysleexekučnéhotituluuhradil.Hocipovinnýdokonaniadoložilpotvrdeniaočiastkových
úhradách a výpisoch z účtu, z ktorých vyplynulo, že oprávnenej na jej účet zaslal sumu prevyšujúcu
vymáhanú pohľadávku, vyššia súdna úradníčka správne poukázala na to, že ani jednu z týchto

platieb povinný neoznačil ako platbu určenú na exekučný titul. Za iných okolností by síce potvrdenia
o čiastkových úhradách boli dostatočným dôkazom na preukázanie zániku vymáhanej pohľadávky aj
bez uvedenia účelu platby, avšak na platby povinného na účet oprávnenej nemožno v okolnostiach
prejednávanej veci nahliadať izolovane. Súdu prvej inštancie totiž neušlo pozornosti, že medzi účtom
oprávnenej a účtom povinného sa uskutočňovali počas dlhšieho obdobia viaceré bankové prevody
(vklady a výber v rôznych sumách). Prebiehal medzi nimi čulý platobný styk odôvodnený najmä tým,

že oprávnená a povinný mali v minulosti blízky vzťah. V takomto prípade tak bolo nanajvýš žiaduce,
aby v prípade, ak povinný plnil exekučný titul, teda platby vykonával na vymáhanú pohľadávku, tieto
platby aj tak označil. Práve v tejto súvislosti totiž oprávnená ďalej poukázala na to, že povinný voči nej
mal aj iné dlhy (záväzky), čo preukázala i listinnými dôkazmi. Uvedeným tak bola obrana povinného
spočívajúca v splnení vymáhanej pohľadávky relevantne spochybnená, pričom povinný už ďalej (v

rámci sťažnostného konania) tieto pochybnosti neodstránil. Tým, že povinný svoje platby neoznačil
účelom platby, nekonal v súlade so zásadou„vigilantibus iura scripta sunt“ t. j. „práva patria len
bdelým“ (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu
a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou
a predvídavosťou. V dôsledku uvedeného tak súd prvej inštancie musel prijať záver o tom, že povinný

jednoznačne nepreukázal splnenie vymáhanej pohľadávky.

13. Uvedenými úvahami preto sťažnostný súd dospel k záveru o nedôvodnosti podanej sťažnosti
povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 18Ek/2032/2025 zo dňa 17. 10.
2025, a preto túto sťažnosť zamietol v celom rozsahu, keď povinný neuviedol a nepreukázal v podanom

návrhu na zastavenie exekúcie a ani v podanej sťažnosti žiadne skutočnosti odôvodňujúce v zmysle
§ 61k ods. 1 Exekučného poriadku právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného
titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod
zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu.

14. O trovách sťažnostného konania súd rozhodoval s poukazom na § 255 ods. 1 CSP v spojení s §
199d a nasl. Exekučného poriadku. Pretože súd prvej inštancie sťažnosť povinného zamietol, nárok
na náhradu trov konania o sťažnosti by súd priznal oprávnenej ako úspešnej strane. Nakoľko však
z exekučného spisu vyplýva, že oprávnenej žiadne trovy v súvislosti s konaním o sťažnosti povinného
nevznikli (v rámci vyjadrenia k podanej sťažnosti si žiadne trovy neuplatnila), súd v súlade s princípom

uvedeným v článku 17 CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodol tak, že oprávnenej náhradu
trov konania o sťažnosti nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§

202 ods. 4 Exekučného poriadku).