Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, March 9, 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 76Ek/950/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124296799
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Mistrík
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6124296799.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: Mestský súd Košice, so sídlom
Štúrova 29, 041 60 Košice-Staré Mesto, IČO 31 944 515, proti povinnému: BOGLÁR + s.r.o., so
sídlom Oslobodenia 7113/2, 045 01 Moldava nad Bodvou, IČO 47 518 651, o vymoženie 2000 Eur
s príslušenstvom, vedenom súdnym exekútorom: Mgr. Eduard Biro, so sídlom exekútorského úradu
Žižkova 6, 040 01 Košice, pod sp. zn. 214EX 329/24, takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku z a s t a v u j e.

II. Súd žiadnemu z účastníkov konania nárok na náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a.

III. Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť trovy exekúcie vo výške 123 Eur súdnemu exekútorovi Mgr. Eduard
Biro, so sídlom exekútorského úradu Žižkova 6, 040 01 Košice, a to do troch dní od právoplatnosti tohto

uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 13.05.2024, domáhal od
povinného vymoženia 2000 Eur s príslušenstvom, na podklade exekučného titulu, ktorým je trestný
rozkaz Okresného súdu Košice – okolie sp. zn. 2T/90/2021 zo dňa 16.12.2022.

2/ Preskúmaním návrhu na vykonanie exekúcie spolu s predloženými prílohami, exekučný súd
poverením zo dňa 14.05.2024, poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora Mgr. Eduard Biro, so
sídlom exekútorského úradu Žižkova 6, 040 01 Košice, ktorý ju vedie pod sp. zn. 214EX 329/24.

3/ Súdny exekútor dňa 18.08.2025 predložil súdu podanie oprávneného, v ktorom uvádza, že po začatí
exekúcie došlo k zrušeniu exekučného titulu, na podklade ktorého je predmetná exekúcia vedená,

vzhľadom na to, že bol podľa § 41 ods. 3 Trestného zákona zrušený skorší výrok o vine a celý výrok
o treste. Vzhľadom na to, že po začatí exekúcie bol zrušený exekučný titul, ktorý je podkladom na
vykonania predmetnej exekúcie, týmto oprávnený podáva návrh na zastavenie exekúcie podľa § 61k
ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku a žiada, aby súd exekúciu v celom rozsahu zastavil. Oprávnený
ďalej uvádza, že návrh na vykonanie exekúcie bol podaný dôvodne, exekúcia bola vedená na základe
právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, pričom je zrejmé, že zastavenie exekúcie oprávnený

nezavinil,nakoľkovčasezačatiaexekučnéhokonanianemoholpredvídaťzastavenieexekúciezdôvodu
zrušenia rozhodnutia, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie. Vzhľadom na uvedené oprávnený
navrhuje, aby súd náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznal.

4/ Súdny exekútor sa k podaniu oprávneného bližšie nevyjadril.5/ Podľa § 48 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekučné konanie
sa začína na návrh.

6/ Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol návrh na
vykonanie exekúcie doručený súdu.

7/ Podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, vydané poverenie na vykonanie exekúcie súd odošle

poverenému exekútorovi spolu s rovnopisom návrhu na vykonanie exekúcie alebo spolu s údajmi z
návrhu na vykonanie exekúcie. Doručením poverenia na vykonanie exekúcie exekútorovi sa začína
exekúcia.

8/ Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak
a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,

b) exekučný titul bol zrušený,
c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu
neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2),
d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu
e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo

niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj
bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak
od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.

9/ Podľa § 61l ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu

zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.

10/ Nevyhnutným predpokladom pre vedenie exekučného konania je existencia exekučného titulu,
pričom spôsobilosť súdneho rozhodnutia, príp. iného rozhodnutia alebo listiny v zmysle ust. § 45
ods. 2 Exekučného poriadku byť exekučným titulom musí byť zachovaná počas celého exekučného

konania. Inak povedané, exekučný titul musí existovať nielen v čase podania návrhu na vykonanie
exekúcie, ale až do okamihu, ktorým sa exekučné konanie končí. Zrušenie exekučného titulu je preto
v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania dôvodom na zastavenie exekúcie. Exekučné konanie sa
začalo doručením návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súdu dňa 13.05.2024 na podklade
exekučného titulu, ktorým je trestný rozkaz Okresného súdu Košice – okolie sp. zn. 2T/90/2021 zo dňa

16.12.2022. Exekúcia sa v zmysle ust. § 57 ods. 1 Exekučného poriadku začala doručením poverenia
na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi dňa 14.05.2024. V priebehu konania exekučný súd na
základe oznámenia oprávneného zo dňa 19.08.2025 zistil, že exekučný titul bol rozsudkom Mestského
súdu Košice sp. zn. 47T/23/2024 zo dňa 21.05.2024 zrušený. Vzhľadom na uvedené a na skutočnosť,
že zrušenie exekučného titulu spôsobuje neprípustnosť vedenia exekúcie v ktoromkoľvek jej štádiu, súd

rozhodol podľa § 61k ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku a exekúciu v celom rozsahu zastavil.

11/ Vzhľadom na povinnosť súdu rozhodnúť o trovách exekúcie v prípade jej zastavenia uloženú v §
61l ods. 3 Exekučného poriadku, exekučný súd sa vzhľadom na okolnosti a dôvod zastavenia exekúcie
zaoberal nielen otázkou priznania náhrady trov súdneho exekútora, ale aj otázkou priznania náhrady

trov exekučného konania medzi účastníkmi konania (oprávneným a povinným) navzájom.

12/ Aj keď exekučné konanie je osobitným druhom civilného procesu, súd sa pri rozhodovaní o trovách
exekúcie neriadi ustanoveniami Civilného sporového poriadku, ktorý predstavuje základný kódex
upravujúci civilné konanie, ale príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku z dôvodu, že tento

upravuje problematiku trov exekučného konania komplexne. Exekučný poriadok ako právny predpis v
pozícii lex specialis vymedzuje jednak okruh subjektov, ktorých náklady v exekučnom konaní možno
považovať za trovy exekúcie a zároveň to, ktoré ich výdavky sú za trovy považované. Ide o taxatívny
výpočet čo znamená, že náklady iných subjektov než účastníkov konania v procesnom postavení
oprávneného a povinného, súdneho exekútora a štátu, ale ani iné náklady uvedených subjektov ako tie,

ktoré Exekučný poriadok výslovne upravuje, nie je možné za trovy exekúcie považovať. V zmysle ust.
§ 199a Exekučného poriadku sú trovami oprávneného výdavky za zaplatený súdny poplatok, hotové
výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a výdavky na zastupovanie (trovy právneho
zastúpenia) v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinnéhona zastavenie exekúcie. Za trovy povinného sú považované výdavky na zastupovanie (trovy právneho
zastúpenia) v súvislosti s podaným návrhom na zastavenie exekúcie. Aj v exekučnom konaní platí
základná doktrína platenia trov zaužívanej v civilnom procese, v zmysle ktorej každý z účastníkov platí

trovy, ktoré mu v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu. Je preto potrebné rozlišovať medzi platením
trov a inštitútom náhrady trov. Tento inštitút teda predstavuje povinnosť pre exekučný súd rozhodnúť o
tom, či niektorý subjekt bude mať právo na refundáciu vynaložených trov a ak áno, tak voči komu a v
akej výške. Všeobecne platí, že v prípade zastavenia exekúcie súdom má oprávnený voči povinnému
nárok na účelne vynaložené trovy, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti

s návrhom povinného na zastavenie exekúcie a povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu
účelne vynaložených trov ak ide o zastupovanie v súvislosti s jeho návrhom na zastavenie exekúcie,
pričom predpokladom pre priznanie takejto náhrady je miera ich úspechu v prebiehajúcom konaní.
Exekučný súd ďalej uvádza, že inštitút zastavenia exekúcie za súčasne platnej a účinnej právnej úpravy
jezakotvenývust.§61ka§61nExekučnéhoporiadku,keďozastaveníexekúciezdôvodovuvedenýchv
§ 61k ods. 1 Exekučného poriadku rozhoduje súd a z dôvodov ustanovených v § 61n ods. 1 Exekučného

poriadku rozhoduje súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie. Súd o zastavení exekúcie rozhodne,
aknapr.povznikuexekučnéhotitulunastaliokolnosti,ktoréspôsobilizánikvymáhanéhonárokualeboak
bol exekučný titul zrušený alebo je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon
cudzieho exekučného titulu neprípustné, alebo ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti
exekučného titulu. Je však potrebné poukázať na skutočnosť, že súčasne platná a účinná právna úprava

expressis verbis nehovorí o možnosti zastaviť exekúciu ex offo. Vzhľadom na znenie ustanovenia §
61k Exekučného poriadku exekučný súd zastaví exekúciu z vyššie uvedených dôvodov len na návrh
povinného. Inak povedané, znenie predmetného ustanovenia neumožňuje, aby súd zastavil exekúciu
aj bez návrhu tak, ako to bolo možné v zmysle ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom
do 31.03.2017. Uvedené vyplýva aj vzhľadom na skutočnosť, že v exekučnom konaní sa uplatňuje

koncentrácia konania, v zmysle ktorej súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietne aj v
prípade, ak povinný dôvody zastavenia exekúcie neuplatní včas. Aj keď v predmetnej veci nebol podaný
návrh na zastavenie exekúcie zo strany povinného, súd rozhodol o zastavení exekúcie keďže je v
tomto prípade toho názoru, že vedenie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol zrušený, nie
je prípustné. Súd sa zároveň zaoberal otázkou náhrady trov exekučného konania medzi účastníkmi

konania, t. j. medzi oprávneným a povinným navzájom a dospel k záveru, že tieto nie je možné priznať
žiadnemu z účastníkov, a to vzhľadom na nasledovné. Ako už bolo vyššie uvedené Exekučný poriadok
vymedzuje trovy exekučného konania na strane oprávneného ako trovy právneho zastúpenia v súvislosti
s návrhom povinného na zastavenie exekúcie a na strane povinného ako trovy právneho zastúpenia v
súvislosti s jeho návrhom na zastavenie exekúcie. Keďže v predmetnej veci povinný návrh na zastavenie

exekúcie nepodal a oprávnený si trovy exekučného konania neuplatnil a to ani v návrhu na vykonanie
exekúcie, súd rozhodol tak, že žiadnemu účastníkovi konania náhradu trov nepriznal.

13/ Podľa § 198 ods. 2 Exekučného poriadku, ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada
výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona. Ak exekútor

predzastavenímexekúciesčastivymoholaleboprijalplnenienauspokojenievymáhanéhonároku,patria
mu aj trovy, ktoré si ponechal v súlade s § 60, a to v rozsahu, v akom prevyšujú náhradu výdavkov
podľa prvej vety.

14/ Podľa § 21 ods. 1 Vyhlášky č. 68/2017 Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky z 27.

marca 2017, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.
233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení
ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška č. 68/2017“), exekútorovi patrí
popri odmene za výkon exekučnej činnosti aj náhrada paušálnych výdavkov a náhrada nevyhnutných
výdavkov spojených s vedením konania.

15/ Podľa § 21 ods. 2 prvá veta Vyhlášky č. 68/2017, náhrada paušálnych výdavkov patrí exekútorovi
pri zastavení exekúcie alebo jej ukončení iným spôsobom ako zastavením exekúcie.

16/ Podľa § 22 ods. 1 Vyhlášky č. 68/2017, exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo výške

100 eur.

17/ Podľa § 22 ods. 2 Vyhlášky č. 68/2017, ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehota na podanie
návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia tejtolehoty nastane iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov podľa
odseku 1 v rozsahu 50%.

18/ Na zdôraznenie správnosti výroku o zaviazaní oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi náhradu
výdavkov exekúcie uvádza, že nespochybňuje oprávnenie oprávneného podať návrh na vykonanie
exekúcie, pokiaľ disponuje vykonateľným exekučným titulom. Zároveň však spolu s podaním návrhu
na vykonanie exekúcie prechádza na oprávneného aj riziko, že bude zaviazaný znášať trovy súdneho
exekútora v prípade, ak dôjde k ukončeniu exekúcie z iných dôvodov, ako vymožením uloženej

povinnosti.Všeobecnemožnouviesť,žeoprávnenémujemožnédôvodzastaveniapričítaťvždy,nakoľko
pokiaľ by návrh na vykonanie exekúcie podaný nebol, žiadne náklady by súdnemu exekútorovi s
vedením exekúcie nevznikli. Aj keď ide v danom prípade o výkon práva (podať návrh na vykonanie
exekúcie), nejde o výkon práva bezodplatný. S podaním návrhu na vykonanie exekúcie (ako výkonom
práva) sú vždy spojené náklady (napr. povinnosť zaplatiť súdny poplatok, uhradiť preddavok advokátovi
a podobne), ktoré platí ten, kto návrh podáva s očakávaním, že ich bude mať nahradené povinným.

Rovnako tak v prípade udelenia poverenia na vykonanie exekúcie súdom vznikajú náklady súdnemu
exekútorovi, ktorý by ich mal mať nahradené. Súdny exekútor nie je bez ďalšieho oprávnený poverenie
udelené súdom na základe návrhu oprávneného odmietnuť, či vrátiť, ale exekúciu je povinný začať
vykonávať, s čím mu bez pochybností vznikajú náklady, ktoré by mu neboli vznikli, keby oprávnený návrh
na vykonanie exekúcie nepodal.

19/ O náhrade trov exekúcie povereného súdneho exekútora rozhodol súd podľa § 199c ods. 1
Exekučného poriadku tak, že na náhradu paušálnych výdavkov súdneho exekútora v súvislosti s
vedením exekúcie proti povinnému zaviazal oprávneného. Súd prihliadol predovšetkým na základnú
zásadu, vyjadrenú v ustanovení § 197 Exekučného poriadku, ktorou je, že súdnemu exekútorovi patrí

náhrada paušálnych výdavkov. Exekúcia proti povinnému bola ukončená zastavením súdom z dôvodu
zrušenia exekučného titulu. Dôvod zastavenia možno pričítať oprávnenému v tom rozsahu, že podal
návrh na vykonanie exekúcie. Keby návrh podaný nebol, súdnemu exekútorovi by nárok na náhradu
paušálnych výdavkov nevznikol. Z uvedených dôvodov súd podľa § 199c ods. 1 Exekučného poriadku
zaviazal na náhradu paušálnych výdavkov súdneho exekútora vo výške 100 Eur podľa ustanovenia §

22 vyhlášky č. 68/2017 Z. z. a na náhradu dane z pridanej hodnoty vo výške 23 Eur (23 % z 100,- eur)
podľa § 197 ods. 2 Exekučného poriadku oprávneného.

20/ V rámci exekučného konania je to oprávnený, ktorý nesie objektívnu zodpovednosť za to, že
exekučnýtituljepočascelejexekúciespôsobilýmtitulom.Tútozodpovednosťnemožnovrámciexekúcie

preniesť na niekoho iného. Ak teda exekučný súd zistí, že exekučný titul nie je spôsobilý v čase
začatia exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie zamietne a ak uvedenú skutočnosť zistí počas exekúcie,
exekučný súd exekúciu zastaví.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na

Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.