Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, September 18, 2024

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 33Cb/7/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119292465
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Petríková

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:6119292465.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Luciou Petríkovou v spore žalobcu: 2. FVE HUMENNÉ s.r.o.,

so sídlom Dostojevského 4532/67, 058 01 Poprad, IČO: 45 918 686, zast. spoločnosťou Art or Ius,
s.r.o., so sídlom Panenská 668/24, 811 03 Bratislava - mestská časť Staré Mesto a žalovaného:
Východoslovenská distribučná, a.s., so sídlom Mlynská 31, 042 91 Košice, IČO: 36 599 361, zast.
spoločnosťou KVASŇOVSKÝ & PARTNERS | ADVOKÁTI s.r.o., so sídlom Dunajská 32, 811 08
Bratislava - mestská časť Staré Mesto, o zaplatenie 322.535,79 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh na prerušenie konania z a m i e t a.

II. Žalobu z a m i e t a.

III. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu 19.05.2019 (v upomínacom konaní na Okresnom súde Banská
Bystrica) domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy
322.535,79 eur s príslušenstvom, sumy 40,- eur titulom nákladov spojených s uplatnením pohľadávky
a požadoval aj náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia.

2. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca je výrobcom elektriny s právom na podporu v zmysle zákona č.
251/2012 Z.z. o energetike v spojení s ustanoveniami zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných
zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby (ďalej len „zákon o OZE“), ktorému patria
práva - podpora definovaná v ust. § 3 ods. 1 zákona o OZE, medzi ktoré patrí v zmysle ust. § 4
ods. 1 písm. c) aj právo na doplatok na skutočné množstvo elektriny vyrobenej za kalendárny mesiac
a zároveň uviedol, že si splnil všetky povinnosti, aby mu vznikol nárok na realizáciu uvedeného práva

pre kalendárny rok 2015, najmä notifikačnú povinnosť zaslaním Oznámenia o uplatnenie podpory
vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny (ďalej len „Oznámenie“) riadne a včas (teda
v lehote stanovenej v zákone). Žalobca ďalej poukázal aj na to, že za potvrdenie splnenia si svojej
oznamovacej povinnosti považuje mailovú komunikáciu so žalovaným zo dňa 30.01.2014, kde žalovaný
ako odpoveď na doručenie cenového rozhodnutia ÚRSO uvádza, že fakturácia dodania energie bude
možná. Žalobca taktiež vyplnil formulár – Predpokladaná ročná charakteristika dodávky vyrobenej
elektriny v roku 2015 zo dňa 29.05.2014, ktorý obsahoval aj text deklarujúci uplatnenie si podpory

v roku 2015 s uvedením predpokladaného množstva dodanej elektriny. Takýto formulár žalobca zaslal
žalovanému dňa 03.06.2014 spolu s faktúrou č.005/2014, pričom žalovaný poštovú zásielku obdržal.
Dňa 10.10.2015 zaslal žalovaný list žalobcovi („Sprievodný list“) spolu s priloženým návrhom Zmluvy
o dodávke a doplatku 2015. Sprievodný list obsahoval aj žiadosť, aby žalobca pripojený návrhtrojstrannej zmluvy podpísal a doručil žalovanému v čo najkratšom čase, najneskôr do 24.10.2014.
Žalobca podpísal návrh Zmluvy o dodávke a doplatku 2015 dňa 13.10.2014 a zaslal ho žalovanému.
Následne žalovaný a VSE začali spochybňovať Zmluvu o dodávke a doplatku 2015 a upreli právo

žalobcovi na plnenie podľa nej ohľadne roku 2015, z dôvodu nesplnenia si notifikačnej povinnosti podľa
§ 4 ods. 2 písm. c) Zákona o podpore. Žalobca ďalej poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn.
PL. ÚS 50/2015 – 148 zo dňa 22.03.2017, ktorý konštatoval to, že súkromnoprávna úprava by mala
mať primárne dispozitívny charakter a len v nevyhnutných prípadoch kogentný charakter. Žalobca ďalej
poukázal na to, že Sprievodný list žalovaného zo dňa 10.10.2014 spolu s priloženým návrhom Zmluvy

o dodávke a doplatku 2015 (učinený po 15.08.2014) s navrhovanou účinnosťou zmluvy od 01.01.2015
deklaroval, že žalovaný je povinný (t.j. uznáva, že je povinný) poskytovať žalobcovi podporu aj pre rok
2015 a teda uznáva svoj uvedený záväzok. Dokonca ak by neexistovala Zmluva o dodávke a doplatku
2011, potom by bolo potrebné posúdiť Sprievodný list žalovaného zo dňa 10.10.2014 spolu s návrhom
Zmluvy o dodávke a doplatku 2015 ako návrh zmluvy a to aj z pohľadu výkladových pravidiel právneho
úkonu obsiahnutých v § 266 ObZ. Sankcia predvídaná v § 4 ods. 3 zákona o OZE bola zavedená

novelizáciou zákona účinnou od 01.01.2014, avšak v prechodných ustanoveniach v § 18e ods. 1 zákona
o OZE, podľa ktorého podmienky podpory výroby sa musia aplikovať na zariadenia podľa zákona o OZE
účinného do 01.01.2014.

3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril a uviedol, že nárok žalobcu neuznáva a v celom rozsahu popiera

z nasledovných dôvodov: žalobca nemá nárok na doplatok podľa ust. § 3 ods. 1 písm. c) zákona
o OZE na kalendárny rok 2015, pretože si včas nesplnil notifikačnú povinnosť v zmysle ust. § 4 ods.
2 písm. c) zákona o OZE, nakoľko v lehote uvedenej v zákone nedoručil Oznámenie žalovanému do
jeho dispozičnej sféry. Zásielka zo dňa 03.06.2014, ktorú žalobca považuje za splnenie si povinnosti
v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. c) zákona o OZE neobsahovala oznámenie o predpokladom množstve

dodanej elektriny na nasledujúci kalendárny rok, ale obsahovala iba faktúru č. 005/2014, ktorou si
žalobca u žalovaného uplatnil doplatok za dodanú energiu za predošlý kalendárny mesiac daného
roku. Dôkazné bremeno pri preukazovaní obsahu zásielky znáša žalobca ako odosielateľ. Samotný
podací lístok predložený žalobcom nepreukazuje obsah odoslanej zásielky. V súvislosti s mailovou
komunikáciou zo dňa 30.01.2014 žalovaný uviedol, že v danom čase nemal a ani nemohol mať

vedomosť o tom, že žalobca nebude rešpektovať právne predpisy vzťahujúce sa na výkon jeho činnosti
a svoje zákonom stanovené povinnosti si nebude riadne a včas plniť. Žalobca sa snaží nahradiť
nesplnenie svojej zákonom stanovej povinnosti s odkazom na uzavretú zmluvu o dodávke elektriny,
prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku. Znenie a formulácia ust. § 4 ods. 2 písm. c) zákona
o OZE neposkytuje žalobcovi možnosť voľby plnenia. Povinnosť obsiahnutá v § 4 ods. 2 písm. c) zákona

o OZE je obligatórna pre všetkých výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov energie s právom na
podporu. A rovnako obligatórny je tiež následok nesplnenia povinností nastáva ex lege. Čo sa týka
uznania záväzku, na ktorý poukazu žalobca, žalovaný uviedol, že v zmysle ust. § 323 ods. 1 ObZ
predpokladom uznania je, že sa musí jednať o existujúci záväzok. Ak žalobcovi v danom kalendárnom
roku nevznikol nárok, nemohol žalovanému vzniknúť záväzok na jeho úhradu, a teda takýto neexistujúci

záväzok nemôže byť spôsobilým predmetom uznania. V časti výkladu prechodného ustanovenia § 18e
ods. 1 zákona o OZE tvrdenie žalobcu považuje na základe judikatúry súdov za prekonané.

4. V replike žalobca zotrval na svojich doterajších tvrdeniach a ďalej uviedol, že žiada vypočuť svedkov
a to pani A. B., kt. podpisovala zmluvu o dodávke a doplatku 2015 za žalovaného, pána C. D. E., kt.

spolu podpisoval sprievodný list žalovaného zo dňa 10.10.2014, pána C. F. E., kt. podpisoval sprievodný
list žalovaného zo dňa 10.10.2014 a uloženie povinnosti žalovanému – predloženie obdržanej zásielky
č. D. vrátane obálky a doklady, ktoré žalovaný predložil ÚRSO a prostredníctvom ktorých si uplatňuje
zohľadnenie jemu vzniknutých resp. predpokladaných nákladov pre rok 2015.

5. V duplike žalovaný ďalej poukázal na uznesenie Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 2Cob/137/2018
a rozsudok Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 2Cob/91/2019, z ktorých je zrejmá argumentácia
Krajského súdu v Košiciach týkajúca sa otázok nesúvisiacich s preukazovaním doručenia/nedoručenia
oznámenia o predpokladanej charakteristike dodávky vyrobenej elektriny a uplatnení podpory pre rok
2015 žalobcom žalovanému, nepovažuje za podstatné pre rozhodnutie vo veci samej. Žalovaný ďalej

uviedol, že v zmysle ust. § 9 ods. 5 zákona o OZE je každoročne k 30.06. zverejňovaný zoznam výrobcov
elektriny s právom na podporu obsahujúci okrem iného tiež skutočné množstvo vyrobenej elektriny, na
ktoré sa vzťahuje doplatok a výšku celkového doplatku za predchádzajúci kalendárny rok za každého
výrobcu elektriny ako aj predpoklad na aktuálny kalendárny rok. Súdu predložil aj zoznam subjektovv rámci cenových konaní a celkovej tvorby finančných rezerv pre poskytovanie podpory výrobcom v roku
2015 a s podporou pre elektrinu v zariadení žalobcu sa nepočítalo. Žalovaný s navrhovaným výsluchov
svedkov nesúhlasil a uviedol, že ich výsluch považuje bezpredmetný pre predmet sporu. Čo sa týka

navrhovaného dôkazu v podobe cenového konania ÚRSO, žalovaný má za to, že takýto dôkaz nie je
spôsobilý prispieť k objasneniu predmetu sporu.

6. Súd vykonal dokazovanie a zistil tento stav veci:

7. S poukazom na vyjadrenia strán sporu súd považuje za nepochybnú skutočnosť to, že žalovaný je
prevádzkovateľom distribučnej sústavy v zmysle ust. § 4 ods. 1 písm. b) zákona o OZE.

8. Zo Zmluvy o dodávke elektriny a doplatku za elektrinu vyrobenú z obnoviteľných zdrojov energie
a vysoko účinnou kombinovanou výrobou a prevzatí zodpovednosti za odchýlku, číslo zmluvy PDS:
OZE-194-2011 (ďalej len „Zmluva 1“) je nepochybne preukázané, že dňa 02.05.2011 bola podpísaná

zo strany žalobcu a dňa 27.04.2011 zo strany žalovaného. Predmetom Zmluvy 1 bol - okrem iného
- aj záväzok žalobcu dodať elektrinu žalovanému, odobrať elektrinu od žalobcu za cenu za dodávku
elektrinyodžalobcu,záväzokžalovanéhozaplatiťžalobcovizaodobranúelektrinuurčenúcenu,záväzok
žalovaného v súlade so všeobecnými právnymi predpismi a spôsobom uvedeným v Zmluve zaplatiť
žalobcovi doplatok podľa cenového rozhodnutia ÚRSO vydaného žalobcovi.

9. Zo Zmluvy o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku, číslo zmluvy PDS:
OZE-194-2011-15, číslo zmluvy VSE: OZE-194-2011-15-VSE (ďalej len „Zmluva 2“) je nepochybne
preukázané, že dňa 13.10.2014 bola podpísaná zo strany žalobcu a dňa 21.11.2014 zo strany
žalovaného. Predmetom Zmluvy 2 bol - okrem iného - aj záväzok žalobcu dodať elektrinu žalovanému,

odobrať elektrinu od žalobcu za cenu za dodávku elektriny podľa Zmluvy, záväzok žalovaného zaplatiť
žalobcovi za odobranú elektrinu určenú cenu, záväzok žalovaného v súlade so všeobecnými právnymi
predpismi a spôsobom uvedeným v Zmluve zaplatiť žalobcovi doplatok podľa cenového rozhodnutia
ÚRSO vydaného žalobcovi.

10. Žalovaný zaslal žalobcovi dňa 10.12.2014 Zmluvu 2 s inštruktážou ohľadom postupu pri fakturácii.

11. Z mailového oznámenia zo dňa 30.01.2014 vyplýva, že žalovaný oznámil žalobcovi, že fakturácia
bude možná za všetky 3 spoločnosti.

12. Z Oznámenia zo dňa 10.10.2014 vyplýva, že žalovaný na základe Zmluvy 1 vykupuje dodanú
elektrinu od žalovaného na účely pokrytia strát v distribučnej sústave a zároveň uhrádza žalobcovi
doplatok za vyrobenú elektrinu. Žalovaný ďalej uviedol, že prijal rozhodnutie, že činnosť výkupu elektriny
na účely pokrytia strát v sústave deleguje na spoločnosť Východoslovenská energetika a.s. Žalovaný
ďalej uviedol, že trojstrannú zmluvu, ktorá upraví všetky práva a povinnosti zasiela v prílohe tohto listu,

ktorá nahradí doterajšiu zmluvu uzatvorenú medzi žalobcom a žalovaným a žalobca ju má podpísať čo
najskôr, najneskôr do 24.10.2014.

13. Z rozhodnutia ÚRSO zo dňa 26.09.2013 vyplýva, že žalobca je regulovaný subjekt a ÚRSO
schvaľuje na roky 2014 až 2026 pevnú cenu elektriny pre stanovenie doplatku vo výške 382,61 eura/W,

vyrobenej zo slnečnej energie v zariadení výrobcu elektriny s celkovým inštalovaným výkonom 998,2
kW, umiestnenom na pozemku, nachádzajúcom sa v k. ú. E. na pozemku s parc. č. XXXX/XX G. XX.

14. Z listu žalovaného zo dňa 10.08.2011 adresovaného žalovanému nepochybne vyplýva, že žalobca
posiela doklad o plánovanej výrobe elektriny za rok 2012.

15. Z listu žalovaného zo dňa 14.08.2012 adresovaného žalovanému nepochybne vyplýva, že žalobca
posiela doklad o plánovanej výrobe elektriny za rok 2013.

16. Z listu žalovaného zo dňa 18.07.2013 adresovaného žalovanému nepochybne vyplýva, že žalobca

posiela doklad o plánovanej výrobe elektriny za rok 2014.17. Z listu žalovaného bez dátumu adresovaného žalovanému nepochybne vyplýva, že žalobca posiela
doklad o plánovanej výrobe elektriny za rok 2015. Žalovaný si predmetný doklad prevzal na pošte dňa
05.12.2014.

18. Zo zoznamu výrobcov predloženého žalovaným ÚRSO v rámci uplatnenia predpokladaných
nákladov pre rok 2015 súd zistil, že žalobca je uvedený pod číslom 53., pričom zo stĺpca „množstvo
vyrobenej elektriny v roku 2015“ 0, „množstvo elektriny pre doplatok v roku 2015“ 0, „výška doplatku
v roku 2015“ v sume 0. Z uvedeného vyplýva, že si žalobca povinnosti voči žalovanému nesplnil.

19. Žalovaný požiadal ÚRSO o sprístupnenie informácií v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom
prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ohľadne
žalobcu. Z odpovede – Vybavenie žiadosti zo dňa 17.06.2021 mal súd za preukázané okrem iného,
že žalobca si nesplnil povinnosť voči žalovanému a je uvedený v zozname výrobcov elektriny zo dňa
01.12.2014, predloženom spoločnosťou VSD, a.s., zaevidovanom pod podacím číslom 31526/2014/

BA. Spoločnosť je vedená v zozname výrobcov elektriny, ktorí si nesplnili povinnosť podľa § 4 zákona
č. 309/2009 Z.z. v znení vtedy platnom a účinnom. Úrad eviduje túto spoločnosť ako subjekt, ktorý
si nemôže uplatniť právo na podporu na elektrinu vyrobenú v jeho zariadení na výrobu elektriny na
kalendárny rok 2015. Spoločnosti VSD, a.s., nebola, v rámci cenového konania týkajúceho sa refundácie
skutočných nákladov, vyplatená aj náhrada nákladov na doplatok na rok 2015.

20. Z jednotlivých faktúr č. 005/2014, č. 007/2015, č. 2, č. 009/2015, č. 11/2015, č. 13/2015, č. 15/2015, č.
17/2015,č.18/2015,č.21/2015,č.23/2015vystavenýchžalobcomprežalovanéhonepochybnevyplýva,
že ich žalobca za mesiac jún 2014 až január 2016 vystavil na zaplatenie doplatku a cenu elektriny na
straty,ktorémuakovýrobcovielektrinyzobnoviteľnýchzdrojovprináležiavzmyslepríslušnýchcenových

rozhodnutí ÚRSO.

21. Notárska zápisnica napísaná na Notárskom úrade Mgr. Tomáša Gerberyho č. H. XXX/XXXX zo dňa
07.02.2020 osvedčuje právne významné skutočnosti - podanie poštových zásielok na prepravu na Pošte
8Popraddňa10.02.2020.NotárskazápisnicanapísanánaNotárskomúradevBratislave,notáromJUDr.

Lýdiou Uhrinovou č. H. XX/XXXX zo dňa 24.02.2020 osvedčuje právne významnú skutočnosť - otváranie
obálok (zásielok) podaných na prepravu na Pošte 8 Poprad dňa 10.02.2020

22. Súd v zmysle procesných ustanovení ustálil spor v otázke, či žalobcovi pre rok 2015 vznikol nárok
na podporu v zmysle ustanovení zákona o OZE vo forme doplatku od žalovaného, t. č. či si žalobca

riadne a včas splnil oznamovaciu povinnosť v roku 2014 v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. c) zákona o OZE,
a teda či je jeho nárok uplatnený v tomto konaní dôvodný.

23. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 28.05.2024 navrhol predmetné konania prerušiť do skončenia
dovolacieho konania proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Cob/98/2022 zo dňa

29.06.2023, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Košice I sp. zn. 33Cb/70/2015 v záujme
dosiahnutia právnej istoty. Žalovaný s návrhom na prerušenie konania nesúhlasil. Súd uvádza, že
vzhľadom ku skutočnosti, že skutkové a právne tvrdenia, ktoré sú predmetom tohto konania už boli
posudzované tak zo strany Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako aj Ústavného súdu Slovenskej
republiky súd posúdil predmetný návrh na prerušenie konania ako nedôvodný a v rozpore s Ústavou

Slovenskej republiky a prihliadol na zásadu hospodárnosti konania a právo sporových strán, aby vec
bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

24. Vzhľadom na uvedené súd na návrh na prerušenie konania neprihliadal a v spore konal a rozhodol
na pojednávaní dňa 18.09.2024 za prítomnosti právnych zástupcov sporových strán.

25. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní opätovne poukázal na to, že ním uplatnený nárok je
zmluvným nárokom, t.j. nárokom, ktorý bol samostatne založený zmluvou o dodávke a doplatku v roku
2015. Poukázal na to, že zmluva o doplatku z roku 2015 bola navrhnutá zo strany žalovaného dňa
10.10.2014 bez akejkoľvek výhrady. K návrhu zmluvy došlo po 15.08.2014, t.j. kedy už žalovaný

bezpodmienečne vedel, či si žalobca voči nemu splnil oznamovaciu povinnosť podľa ust. § 4 ods. 2 písm
c) zákona o OZE. Zákon o OZE nezakazuje ani nezakazoval, aby si zmluvné strany uzavreli zmluvu
o poskytovaní podpory, zmluvu o doplatku a prevzatie zodpovednosti za odchýlku a dodávke elektriny za
cenu na straty aj v prípade ak nie sú splnené všetky povinnosti alebo predpoklady stanovené zákonom.Opakovane poukázal na to, že v zmysle ust. § 4 ods.2 písm. c) zákona o OZE splnil notifikačnú povinnosť
voči žalovanému a to, že v poštovej zásielke, ktorú odoslal dňa 03.06.2014 na adresu žalovaného a ktorá
bola žalovanému dňa 05.06.2014 doručená, obsahovala okrem faktúry na mesiac máj aj prílohy, čiže aj

oznámenie o uplatnení podpory žalobcu na rok 2015. Žalobca má za to, že dôkazné bremeno ohľadom
preukazovania obsahu zásielky musí znášať žalovaný. Za ďalší dôvod pre prenos dôkazného bremena
to, že návrh Zmluvy o dodávke a doplatku na rok 2015, ktorý zaslal žalovaný žalobcovi dňa 10.10.2014 aj
uzavretá zmluva zo dňa 09.12.2014 spolu so sprievodným listom z 10.12.2014, kde došlo k inštruovaniu
žalobcu k fakturácii predstavuje uznanie záväzku.

26. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní zotrval na svojich doterajších vyjadreniach.

27. Právny zástupca žalobcu navrhol vo svojom podaní vypočuť svedkov a to pani A. B., kt. podpisovala
zmluvu o dodávke a doplatku 2015 za žalovaného, pána C. D. E., kt. spolu podpisoval sprievodný
list žalovaného zo dňa 10.10.2014, pána C. F. E., kt. podpisoval sprievodný list žalovaného zo dňa

10.10.2014.Ďalejžiadalpredloženielistinnýchdôkazovzostranyžalovanéhoato,predloženiedokladov,
ktoré žalobca predkladal ÚRSO v rámci cenového konania. Súd tieto návrh na vykonanie dokazovania
na pojednávaní zamietol z dôvodu, že sú irelevantné k sporovým otázkam. Relevantné skutočnosti
potrebné pre rozhodnutie dostatočne vyplývajú z listín, ktoré boli súdu predložené stranami. Navrhované
dôkazy považoval súd za nadbytočné a neefektívne vzhľadom na judikatúru najvyšších súdnych autorít

v iných obdobných konaniach. Vykonanie navrhovaných dôkazov by pre žalobcu nemohlo prispieť
k priaznivejšiemu rozhodnutiu.

28. Podľa ust. § 3 ods. 1 zák. o OZE (1) Podpora výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a
podpora výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou sa zabezpečuje a) prednostným 1.

pripojením zariadenia na výrobu elektriny do regionálnej distribučnej sústavy, 2. prístupom do sústavy, 3.
prenosom elektriny, distribúciou elektriny a dodávkou elektriny, b) odberom elektriny prevádzkovateľom
regionálnej distribučnej sústavy, do ktorej je zariadenie výrobcu elektriny pripojené za cenu elektriny na
straty, c) doplatkom, d) prevzatím zodpovednosti za odchýlku prevádzkovateľom regionálnej distribučnej
sústavy. (2) Podpora podľa odseku 1 písm. a) sa vzťahuje na zariadenia výrobcu elektriny bez ohľadu

na ich výkon. (3) Podpora podľa odseku 1 písm. b) a c) sa vzťahuje na zariadenia výrobcu elektriny
a) s celkovým inštalovaným výkonom do 125 MW, b) s celkovým inštalovaným výkonom do 200 MW,
ak je elektrina vyrábaná vysoko účinnou kombinovanou výrobou a energetický podiel obnoviteľných
zdrojov energie v palive je vyšší ako 30% alebo energetický podiel plynov vznikajúcich ako vedľajší
produkt v metalurgickom výrobnom procese v palive je vyšší ako 40%. (4) Podpora podľa odseku

1 písm. c) sa vzťahuje na a) všetku elektrinu vyrobenú z obnoviteľných zdrojov energie v zariadení
výrobcu elektriny s celkovým inštalovaným výkonom do 5 MW vrátane, b) všetku elektrinu vyrobenú
vysoko účinnou kombinovanou výrobou v zariadení na kombinovanú výrobu s celkovým inštalovaným
výkonom do 5 MW vrátane, c) elektrinu zodpovedajúcu pomernému množstvu celkovej vyrobenej
elektriny v zariadení výrobcu elektriny s celkovým inštalovaným výkonom nad 5 MW, pričom pomer

sa počíta ako podiel 5 MW k celkovému inštalovanému výkonu, d) celú výrobu elektriny v zariadení
výrobcu elektriny využívajúcom ako zdroj veternú energiu s celkovým inštalovaným výkonom do 15
MW vrátane, e) elektrinu zodpovedajúcu pomernému množstvu celkovej vyrobenej elektriny v zariadení
výrobcu elektriny využívajúcom ako zdroj veternú energiu s celkovým inštalovaným výkonom nad 15
MW, pričom pomer sa počíta ako podiel 15 MW k celkovému inštalovanému výkonu, f) všetku elektrinu

vyrobenú vysoko účinnou kombinovanou výrobou s celkovým inštalovaným výkonom nad 5 MW, ak
podiel tepla dodaného na technologické účely je najviac 40% z využiteľného tepla, g) všetku elektrinu
z obnoviteľných zdrojov energie vyrobenú kombinovanou výrobou s celkovým inštalovaným výkonom
nad 5 MW, ak podiel obnoviteľných zdrojov energie v palive je vyšší ako 20% a podiel tepla dodaného
na technologické účely je najviac 40% z využiteľného tepla, h) všetku elektrinu z obnoviteľných zdrojov

energie vyrobenú v zariadení na kombinovanú výrobu s celkovým inštalovaným výkonom nad 10 MW, ak
podiel obnoviteľných zdrojov energie v palive je vyšší ako 30% a podiel tepla dodaného na technologické
účely je najviac 40% z využiteľného tepla, i) všetku elektrinu z obnoviteľných zdrojov energie vyrobenú v
zariadenínakombinovanúvýrobuscelkovýminštalovanýmvýkonomnad5MW,akpodielobnoviteľných
zdrojov energie v palive je vyšší ako 30% a podiel tepla dodaného na technologické účely je najviac 40%

z využiteľného tepla, j) všetku elektrinu vyrobenú vysoko účinnou kombinovanou výrobou s celkovým
inštalovaným výkonom nad 5 MW, ak energetický podiel plynov vznikajúcich ako vedľajší produkt v
metalurgickom výrobnom procese v palive je vyšší ako 40%. (5) Podpora podľa odseku 1 písm. d)
sa vzťahuje na zariadenia výrobcu elektriny s celkovým inštalovaným výkonom menej ako 1 MW.Pri zariadení výrobcu elektriny využívajúce ako zdroj slnečnú energiu sa podpora podľa odseku 1
písm. d) vzťahuje len na zariadenie s inštalovaným výkonom do 30 kW. (6) Podpora podľa odseku
1 písm. b), c) a d) sa vzťahuje na zariadenia výrobcu elektriny po dobu 15 rokov od času uvedenia

zariadenia do prevádzky alebo od roku rekonštrukcie alebo modernizácie technologickej časti zariadenia
výrobcu elektriny. Podpora podľa odseku 1 písm. b) a d) sa vzťahuje na zariadenia výrobcu elektriny s
celkovým inštalovaným výkonom do 500 kW po celú dobu životnosti zariadenia výrobcu elektriny. (7)
Rekonštrukcia, alebo modernizácia technologickej časti zariadenia výrobcu elektriny musí zabezpečiť
technologické zhodnotenie zariadenia spočívajúce najmä v preukázateľnom zvýšení účinnosti, zvýšení

inštalovaného výkonu, znížení vlastnej spotreby energie alebo znížení strát a nákladov na výrobu
elektriny, ktoré výrobca preukáže znaleckým posudkom. Ukončenie rekonštrukcie alebo modernizácie
zariadenia na výrobu elektriny preukazuje výrobca elektriny právoplatným kolaudačným rozhodnutím
alebo znaleckým posudkom, v ktorom sa uvedie dátum, kedy bola rekonštrukcia alebo modernizácia
ukončená, ak kolaudácia stavby nebola potrebná. (8) Pri zariadení výrobcu elektriny využívajúcom
biomasu alebo produkt jej spracovania sa podpora podľa odseku 1 písm. c) vzťahuje v prípade nového

zariadenia len na množstvo vyrobenej elektriny z biomasy alebo produktu jej spracovania do 40 GWh
vrátane. Na účely výpočtu sa podľa odseku 4 započíta množstvo elektriny vyrobenej vysoko účinnou
kombinovanou výrobou určené podľa § 19 ods. 1 písm. a) a do výpočtu sa nezapočíta elektrina, ktorá
je vyrobená a) z biomasy, ktorá ako vstupná surovina pri spaľovaní alebo spoluspaľovaní alebo pri
spracovaní na jej produkt nespĺňa požiadavky na kvalitu a parametre podľa § 19 ods. 2 písm. h), b) z

biokvapaliny, ktorá nespĺňa kritériá trvalej udržateľnosti podľa § 19b ods. 1 písm. a). (9) Výpočet podľa
odseku 8 sa nepoužije na bioplyn vyrobený anaeróbnou fermentáciou, plyn vyrobený termochemickým
splyňovaním biomasy, ktorá neobsahuje lesnícku biomasu, v splyňovacom generátore s inštalovaným
výkonom do 500 kW, skládkový plyn a plyn z čistiarní odpadových vôd a na spaľovanie komunálnych
odpadov s maximálnym podielom biologicky rozložiteľnej zložky odpadov do 55% vrátane. (10) Pri

zariadení výrobcu elektriny využívajúce ako zdroj slnečnú energiu sa podpora podľa odseku 1 písm.
c) vzťahuje len na zariadenie s inštalovaným výkonom do 30 kW, ktoré je umiestnené na strešnej
konštrukcii alebo obvodovom plášti jednej budovy spojenej so zemou pevným základom evidovanej v
katastri nehnuteľnosti. (11) Pri zariadení výrobcu elektriny, ktoré vyrába elektrinu spaľovaním bioplynu
získaného anaeróbnou fermentáciou a elektrinu z plynu vyrobeného termochemickým splyňovaním

biomasy a ktorý z ročnej výroby tepla nevyužije najmenej 50% na dodávku využiteľného tepla, ktorá
nezahŕňateplopoužiténaenergetickéspracovaniezvyškubiologickyrozložiteľnéhoodpadu,ktorýzostal
po výrobe bioplynu, sa cena elektriny podľa § 6 ods. 1 písm. a) znižuje o 30%. Teplo použité na
energetické spracovanie zvyšku biologicky rozložiteľného odpadu sa pre zariadenie spaľujúce bioplyn
s inštalovaným výkonom do 250 kW, ktoré hmotnostne využíva menej ako 40% účelovo pestovanej

biomasy na ornej pôde, započítava pre výpočet 50% dodávky využiteľného tepla. Spôsob výpočtu
ročnej výroby tepla ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo hospodárstva
Slovenskej republiky. (12) Pri zariadení výrobcu elektriny, ktorý vyrába elektrinu vysoko účinnou
kombinovanou výrobou, má výrobca elektriny právo na uplatnenie doplatku na elektrinu vyrobenú z
biometánu. (13) Pri výrobe elektriny, ktorá sa nepovažuje za podnikanie v energetike, sa na výrobcu

nevzťahujú povinnosti podľa § 4 ods. 2. (14) Podpora podľa odseku 1 písm. b) a c) sa nevzťahuje na
zariadenia výrobcu elektriny využívajúce ako zdroj vodnú energiu s celkovým inštalovaným výkonom
nad 5 MW.

29.Podľaust.§4zák.oOZEvzneníplatnomaúčinnomdo31.12.2013:(1)Výrobcaelektriny,ktorýspĺňa

podmienky na získanie podpory podľa § 3 (ďalej len "výrobca elektriny s právom na podporu"), má právo
na a) prednostné pripojenie do distribučnej sústavy, prednostný prenos elektriny, prednostnú distribúciu
elektriny a prednostnú dodávku elektriny, ak zariadenie na výrobu elektriny spĺňa technické podmienky
prevádzkovateľa sústavy podľa osobitného predpisu 10) a neohrozí bezpečnosť a spoľahlivosť
prevádzky sústavy; prednostný prenos elektriny sa nevzťahuje na prenos elektriny spojovacím vedením,

11) b) odber elektriny podľa § 3 ods. 1 písm. b) vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie alebo vysoko
účinnou kombinovanou výrobou, ktorú dodal za kalendárny mesiac alebo v prípade malého zdroja
11a) za kalendárny rok, prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy alebo subjektom povereným
prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, na základe zmluvy o dodávke elektriny, c) doplatok
podľa § 3 ods. 1 písm. c) na základe účtovného dokladu vystaveného prevádzkovateľovi regionálnej

distribučnej sústavy na skutočné množstvo elektriny vyrobenej za kalendárny mesiac alebo v prípade
malého zdroja 11a) za kalendárny rok, z obnoviteľných zdrojov energie alebo elektriny vyrobenej vysoko
účinnou kombinovanou výrobou, zníženej o technologickú vlastnú spotrebu elektriny, upravenej podľa
§ 3 ods. 4, aj v tom prípade, že si právo na odber elektriny podľa písmena b) neuplatňuje, d) odberelektriny prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, do ktorej je zariadenie výrobcu elektriny
pripojené, za cenu elektriny na straty v období 1. odo dňa uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do
prevádzky do konca kalendárneho roka, ak toto zariadenie uviedol do prevádzky v danom kalendárnom

roku alebo 2. do 31. marca, ak od roku uvedenia zariadenia na kombinovanú výrobu do prevádzky alebo
odrokurekonštrukciealebomodernizácie9)technologickejčastitakéhotozariadeniauplynulonajviac15
rokov. (2) Výrobca elektriny s právom na podporu je povinný a) predložiť prevádzkovateľovi regionálnej
distribučnej sústavy potvrdenie o pôvode elektriny z obnoviteľných zdrojov energie alebo potvrdenie
o pôvode elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou vydané za predchádzajúci

kalendárny rok, b) oznámiť prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy, s ktorým má uzavretú
zmluvu o dodávke elektriny, predpokladanú charakteristiku svojej dodávky v termínoch uvedených v
prevádzkovom poriadku prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy, ak celkový inštalovaný výkon
zariadenia je väčší ako 1 MW, c) oznámiť Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len "úrad") a
prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy uplatnenie podpory podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c),
vrátanepredpokladanéhomnožstvadodanejelektriny,vždyk15.augustunanasledujúcikalendárnyrok;

pri zariadeniach výrobcu elektriny uvedených do prevádzky po 15. auguste je výrobca elektriny povinný
informovať prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy o využití práva podľa odseku 1 najneskôr
30 dní pred uvedením zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky, d) vrátiť prevádzkovateľovi regionálnej
distribučnej sústavy doplatok podľa § 3 ods. 1 písm. c), ktorý mu bol vyplatený v rozpore s podmienkami
podpory podľa tohto zákona. (3) Právo podľa odseku 1 písm. b) nemá výrobca elektriny s právom na

podporu, ktorý nesplní povinnosť podľa odseku 2 písm. a) a b). (4) Výrobca elektriny kombinovanou
výrobou, ktorému bolo vydané potvrdenie o pôvode elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou
výrobou za predchádzajúci kalendárny rok, si uplatňuje v roku vydania tohto potvrdenia podporu podľa
odseku 1 písm. b) a c). Ak sa v nasledujúcom kalendárnom roku nepreukáže, že vyrábal vysoko účinnou
kombinovanouvýrobou,jepovinnýdoplatokpodľaodseku1písm.c)vrátiťprevádzkovateľoviregionálnej

distribučnejsústavydo15.apríla.Aksineuplatnilprávonadoplatokpodľaodseku1písm.c)anazáklade
vydaného potvrdenia o pôvode elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou preukáže,
že elektrinu vyrábal vysoko účinnou kombinovanou výrobou, môže si na takto vyrobenú elektrinu
uplatniť do konca roka právo na doplatok podľa odseku 1 písm. c). (5) Výrobca elektriny kombinovanou
výrobou je povinný a) vykonávať mesačnú bilanciu výroby a dodávky elektriny, výroby a dodávky tepla

a využitie mechanickej energie vyrobenej kombinovanou výrobou, b) predložiť sumárne ročné údaje
získané z mesačných bilancií podľa písmena a) Ministerstvu hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej
len "ministerstvo") a úradu každoročne najneskôr do 25. januára za predchádzajúci kalendárny rok, c)
predložiť údaje o množstve plynu použitého na výrobu elektriny a výpočet množstva elektriny vyrobenej
vysoko účinnou kombinovanou výrobou, ak ide o kombinovanú výrobu veľkých výkonov, ktorá využíva

plynakopalivo,ministerstvuaúradukaždoročnenajneskôrdo25.januárazapredchádzajúcikalendárny
rok. (6) Výrobca elektriny s právom na podporu, ktorý si uplatní podporu podľa § 3 ods. 1 písm. b), alebo
c) a vyrába elektrinu z obnoviteľných zdrojov energie spoločne s elektrinou z neobnoviteľných zdrojov
energie, je povinný zabezpečiť samostatné meranie vyrobenej elektriny z obnoviteľných zdrojov energie
alebo výpočet vyrobeného množstva elektriny z obnoviteľných zdrojov energie. (7) Výrobca elektriny s

právom na podporu, ktorý si uplatní podporu podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c) a vyrába elektrinu spaľovaním
alebo spoluspaľovaním biomasy a neobnoviteľného zdroja energie, eviduje a oznamuje úradu skutočné
nadobudnutie množstva a kvalitu biomasy a jej skutočné využitie na účely výroby elektriny. (8) Výrobca
elektriny kombinovanou výrobou bez ohľadu na rok uvedenia zariadenia do prevádzky s celkovým
inštalovaným výkonom zariadenia do 125 MW, ktorý predloží prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej

sústavy potvrdenie o pôvode elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, má právo na doplatok v rovnakej
sume ako je doplatok výrobcu elektriny vyrobenej z bioplynu. Doplatok sa vzťahuje na množstvo
elektriny, ktorá bola vyrobená z biometánu kombinovanou výrobou, určené podľa § 19 ods. 1 písm.
a), ak zariadenie na výrobu bioplynu nie je staršie ako 15 rokov. Na množstvo elektriny vyrobenej z
biometánu sa nevzťahuje obmedzenie podľa § 3 ods. 4. (9) Výrobca elektriny podľa odseku 8 si právo

na doplatok za zvyšnú časť elektriny, ktorá nebola vyrobená z biometánu a ktorá nepresiahne množstvo
elektriny, na ktorú sa vzťahuje podpora podľa § 3 ods. 4, môže uplatniť len po dobu 15 rokov od roku
uvedeniazariadenianavýrobuelektrinydoprevádzkyaleboodrokurekonštrukciealebomodernizácie9)
technologickej časti takéhoto zariadenia. (10) Výrobca elektriny s právom na podporu, ktorý si uplatňuje
podporu podľa § 3 ods. 1 písm. b) a množstvo elektriny počíta podľa § 3 ods. 4 písm. a), b), f) alebo g) je

povinný dodať prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy, u ktorého si uplatňuje podporu, celý
objem vyrobenej elektriny, okrem regulačnej elektriny dodanej pre potreby prevádzkovateľa prenosovej
sústavy alebo elektriny dodanej bez použitia regionálnej distribučnej sústavy. (11) Výrobca elektrinyvyužívajúci ako zdroj slnečnú energiu je povinný označiť každý fotovoltický panel zariadenia údajom o
jeho jednotkovom výkone.

30. Podľa ust. § 4 zák. o OZE v znení platnom a účinnom od 01.01.2014: (1) Výrobca elektriny,
ktorý spĺňa podmienky na získanie podpory podľa § 3 (ďalej len "výrobca elektriny s právom na
podporu"), má právo na a) prednostné pripojenie do distribučnej sústavy, prednostný prenos elektriny,
prednostnú distribúciu elektriny a prednostnú dodávku elektriny, ak zariadenie na výrobu elektriny spĺňa
technické podmienky prevádzkovateľa sústavy podľa osobitného predpisu 10) a neohrozí bezpečnosť

a spoľahlivosť prevádzky sústavy; prednostný prenos elektriny sa nevzťahuje na prenos elektriny
spojovacím vedením, 11) b) odber elektriny podľa § 3 ods. 1 písm. b) vyrobenej z obnoviteľných zdrojov
energiealebovysokoúčinnoukombinovanouvýrobou,ktorúdodalzakalendárnymesiacalebovprípade
malého zdroja za kalendárny rok, prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy alebo subjektom
povereným prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, na základe zmluvy o dodávke elektriny,
c) doplatok podľa § 3 ods. 1 písm. c) na základe účtovného dokladu vystaveného prevádzkovateľovi

regionálnej distribučnej sústavy na skutočné množstvo elektriny vyrobenej za kalendárny mesiac alebo
v prípade malého zdroja za kalendárny rok, z obnoviteľných zdrojov energie alebo elektriny vyrobenej
vysoko účinnou kombinovanou výrobou, zníženej o technologickú vlastnú spotrebu elektriny, upravenej
podľa § 3 ods. 4, aj v tom prípade, že si právo na odber elektriny podľa písmena b) neuplatňuje, d) odber
elektriny prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, do ktorej je zariadenie výrobcu elektriny

pripojené, za cenu elektriny na straty v období 1. odo dňa uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do
prevádzky do konca kalendárneho roka, ak toto zariadenie uviedol do prevádzky v danom kalendárnom
roku alebo 2. do 31. marca, ak od roku uvedenia zariadenia na kombinovanú výrobu do prevádzky alebo
odrokurekonštrukciealebomodernizácie9)technologickejčastitakéhotozariadeniauplynulonajviac15
rokov. (2) Výrobca elektriny s právom na podporu je povinný a) predložiť prevádzkovateľovi regionálnej

distribučnej sústavy potvrdenie o pôvode elektriny z obnoviteľných zdrojov energie alebo potvrdenie
o pôvode elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou vydané za predchádzajúci
kalendárny rok, b) oznámiť prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy, s ktorým má uzavretú
zmluvu o dodávke elektriny, predpokladanú charakteristiku svojej dodávky v termínoch uvedených v
prevádzkovom poriadku prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy, ak celkový inštalovaný výkon

zariadenia je väčší ako 1 MW, c) oznámiť Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len "úrad") a
prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy uplatnenie podpory podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c),
vrátanepredpokladanéhomnožstvadodanejelektriny,vždyk15.augustunanasledujúcikalendárnyrok;
pri zariadeniach výrobcu elektriny uvedených do prevádzky po 15. auguste je výrobca elektriny povinný
informovať prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy o využití práva podľa odseku 1 najneskôr

30 dní pred uvedením zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky, d) vrátiť prevádzkovateľovi regionálnej
distribučnej sústavy doplatok podľa § 3 ods. 1 písm. c), ktorý mu bol vyplatený v rozpore s podmienkami
podpory podľa tohto zákona. (3) Výrobca elektriny s právom na podporu, ktorý nesplní povinnosti podľa
odseku 2, si nemôže na elektrinu vyrobenú v danom zariadení na výrobu elektriny uplatniť právo podľa
odseku 1 písm. b) a c) na nasledujúci kalendárny rok. (4) Výrobca elektriny kombinovanou výrobou,

ktorému bolo vydané potvrdenie o pôvode elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou
za predchádzajúci kalendárny rok, si uplatňuje v roku vydania tohto potvrdenia podporu podľa odseku
1 písm. b) a c). Ak sa v nasledujúcom kalendárnom roku nepreukáže, že vyrábal vysoko účinnou
kombinovanouvýrobou,jepovinnýdoplatokpodľaodseku1písm.c)vrátiťprevádzkovateľoviregionálnej
distribučnejsústavydo15.apríla.Aksineuplatnilprávonadoplatokpodľaodseku1písm.c)anazáklade

vydaného potvrdenia o pôvode elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou preukáže,
že elektrinu vyrábal vysoko účinnou kombinovanou výrobou, môže si na takto vyrobenú elektrinu
uplatniť do konca roka právo na doplatok podľa odseku 1 písm. c). (5) Výrobca elektriny kombinovanou
výrobou je povinný a) vykonávať mesačnú bilanciu výroby a dodávky elektriny, výroby a dodávky
tepla a využitie mechanickej energie vyrobenej kombinovanou výrobou, b) predložiť sumárne ročné

údaje získané z mesačných bilancií podľa písmena a) prevádzkovateľovi monitorovacieho systému
energetickej efektívnosti podľa osobitného predpisu 11aa) a úradu každoročne najneskôr do 25. januára
za predchádzajúci kalendárny rok, c) predložiť údaje o množstve plynu použitého na výrobu elektriny a
výpočet množstva elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou, ak ide o kombinovanú
výrobu veľkých výkonov, ktorá využíva plyn ako palivo, Ministerstvu hospodárstva Slovenskej republiky

(ďalej len "ministerstvo") a úradu každoročne najneskôr do 25. januára za predchádzajúci kalendárny
rok. (6) Výrobca elektriny s právom na podporu, ktorý si uplatní podporu podľa § 3 ods. 1 písm. b) alebo
c) a vyrába elektrinu z obnoviteľných zdrojov energie spoločne s elektrinou z neobnoviteľných zdrojov
energie, je povinný zabezpečiť samostatné meranie vyrobenej elektriny z obnoviteľných zdrojov energiealebo výpočet vyrobeného množstva elektriny z obnoviteľných zdrojov energie. (7) Výrobca elektriny s
právom na podporu, ktorý si uplatní podporu podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c) a vyrába elektrinu spaľovaním
alebo spoluspaľovaním biomasy a neobnoviteľného zdroja energie, eviduje a oznamuje úradu skutočné

nadobudnutie množstva a kvalitu biomasy a jej skutočné využitie na účely výroby elektriny. (8) Výrobca
elektriny kombinovanou výrobou bez ohľadu na rok uvedenia zariadenia do prevádzky s celkovým
inštalovaným výkonom zariadenia do 125 MW, ktorý predloží prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej
sústavy potvrdenie o pôvode elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, má právo na doplatok v rovnakej
sume ako je doplatok výrobcu elektriny vyrobenej z bioplynu. Doplatok sa vzťahuje na množstvo

elektriny, ktorá bola vyrobená z biometánu kombinovanou výrobou, určené podľa § 19 ods. 1 písm.
a), ak zariadenie na výrobu bioplynu nie je staršie ako 15 rokov. Na množstvo elektriny vyrobenej z
biometánu sa nevzťahuje obmedzenie podľa § 3 ods. 4. (9) Výrobca elektriny podľa odseku 8 si právo
na doplatok za zvyšnú časť elektriny, ktorá nebola vyrobená z biometánu a ktorá nepresiahne množstvo
elektriny, na ktorú sa vzťahuje podpora podľa § 3 ods. 4, môže uplatniť len po dobu 15 rokov od roku
uvedeniazariadenianavýrobuelektrinydoprevádzkyaleboodrokurekonštrukciealebomodernizácie9)

technologickej časti takéhoto zariadenia. (10) Výrobca elektriny s právom na podporu, ktorý si uplatňuje
podporu podľa § 3 ods. 1 písm. b) a množstvo elektriny počíta podľa § 3 ods. 4 písm. a), b), f) alebo g) je
povinný dodať prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy, u ktorého si uplatňuje podporu, celý
objem vyrobenej elektriny, okrem regulačnej elektriny dodanej pre potreby prevádzkovateľa prenosovej
sústavy alebo elektriny dodanej bez použitia regionálnej distribučnej sústavy. (11) Výrobca elektriny

využívajúci ako zdroj slnečnú energiu je povinný označiť každý fotovoltický panel zariadenia údajom o
jeho jednotkovom výkone.

31. Podľa ust. § 17 ods. 1 zák. o OZE na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis
o správnom konaní, 19) ak tento zákon neustanovuje inak.

32. Podľa ust. § 18e zák. č. 309/2009 Z.z.: (1) Podmienky podpory výroby elektriny z obnoviteľných
zdrojov energie a podpory výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou pri zariadení
výrobcu elektriny, ktoré bolo uvedené do prevádzky pred 1. januárom 2014, zostávajú zachované podľa
doterajších predpisov. (2) Na zariadenie, na ktorého výstavbu vydané stavebné povolenie nadobudlo

právoplatnosť pred 1. januárom 2014 a ktoré má vydané rozhodnutie o povolení užívania podľa
osobitnéhopredpisu20)pred1.augustom2015,sanaúčelyvýpočtupodľa§3ods.4započítamnožstvo
elektriny vyrobené z biomasy alebo biokvapaliny kombinovanou výrobou určené podľa § 19 ods. 1 písm.
a). (3) Výrobca elektriny z malého zdroja, ktorý si inštaloval malý zdroj pred 1. januárom 2014, oznámi
uvedenie malého zdroja do prevádzky podľa § 4a ods. 6 do 31. marca 2014. (4) Právo na doplatok podľa

§ 3 ods. 4 písm. i) si výrobca elektriny môže uplatniť v období od 1. januára 2015 do 31. decembra
2018. (5) Ustanovenie § 6 ods. 5 sa vzťahuje na výrobcu elektriny, na výstavbu, rekonštrukciu alebo
modernizáciu zariadenia ktorého bola poskytnutá podpora z podporných programov financovaných z
prostriedkov štátneho rozpočtu po 1. januári 2014.

33. Podľa ust. § 269 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka (1) Ustanovenia upravujúce v II hlave tejto
časti zákona jednotlivé typy zmlúv sa použijú len na zmluvy, ktorých obsah dohodnutý stranami zahŕňa
podstatné časti zmluvy ustanovené v základnom ustanovení pre každú z týchto zmlúv. (2) Účastníci
môžuuzavrieťajtakúzmluvu,ktorániejeupravenáakotypzmluvy.Akvšakúčastnícidostatočneneurčia
predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

34. Sporové strany poukázali na viacero rozhodnutí vyšších súdnych autorít, ktoré sa zaoberali
posudzovanímcharakteruvzťahumedzivýrobcamielektrinyaprevádzkovateľmiregionálnejdistribučnej
siete, charakterom lehoty uvedenej v zákone o OZE a následkoch nedodržania uvedenej lehoty.

35. Keďže zodpovedanie spornej otázky je právneho charakteru súd sa zaoberal aj oboznámením sa
s právnymi názormi vyslovenými rozhodnutiami vyšších súdnych autorít. Nálezom Ústavného súdu
Slovenskej republiky č. PL. ÚS 50/2015-148 zo dňa 22.03.2017 mal súd za preukázané, že ust. § 4
ods. 3 zákona č. 309/2009 o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej
výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov nie je v rozpore s čl.

1, čl. 13 ods. 4, čl. 20 ods. 1 a 4 a čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 1 Dodatkového
protokolu o ochrane ľudských práva a základných slobôd. Z odôvodnenia predmetného Nálezu ÚS SR
tiež vyplýva, že sankcia uvedená v ust. § 4 ods. 3 zákona č. 309/2009 Z. z. v znení platnom a účinnom od
01.01.2014 nie je neprimeraná a nie je v rozpore s Ústavou. Súd dáva do pozornosti tú časť odôvodnenianálezu, v ktorom je uvedené: „ústavný súd opakovane zdôrazňuje, že povinnosti podľa § 4 ods. 2
zákona o podpore OZE majú výrobcovia elektriny primárne vo vzťahu k prevádzkovateľom regionálnej
distribučnej sústavy ako subjektom súkromného práva. Na tom nič nemení skutočnosť, že povinnosť

oznámiť skutočnosti, resp. informácie uvedené v § 4 ods. 2 písm. c) zákona o podpore OZE majú
výrobcovia elektriny z OZE nielen vo vzťahu k prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, ale aj
vo vzťahu k úradu“ a tiež na tú časť odôvodnenia nálezu, v ktorom je uvedené: „sankčný mechanizmus
ustanovený v § 4 ods. 3 zákona o OZE spočívajúci v nemožnosti výrobcov elektriny uplatniť si právo na
podporu treba odlíšiť od mechanizmu zániku práva na podporu, ktorý je špecificky upravený v § 3b ods.

2, 3 a 5 zákona o podpore OZE, tento mechanizmus sa uplatní ex lege za predpokladu splnenia tam
ustanovených podmienok a výrobcovi elektriny bráni v ďalšom uplatňovaní podpory podľa príslušných
zákona o podpore OZE.“ V náleze bolo ďalej uvedené: „Z normatívneho textu § 4 ods. 3 zákona
o podpore OZE (aj s prihliadnutím na osobitnú úpravu práva na podporu podľa §3b ods. 2, 3 a 5 zákona
o podpore OZE) možno totiž podľa názoru ústavného súdu zjavne vyvodiť, že nemožnosť uplatniť si
právo na podporu sa vzťahuje len „na nasledujúci kalendárny rok“.

36. Najvyšší súd SR v odôvodnení uznesenia sp. zn. 2Obdo/18/2018 zo dňa 27.08.2019, ktoré je
zverejnené v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR pod č. 58/2020 v odseku 50. uviedol:
„ustanovenie § 3 zákona o OZE upravuje spôsob a podmienky podpory výroby elektriny a ustanovenie
§ 4 zákona o OZE stanovuje práva a povinnosti výroby elektriny, z čoho logicky vyplýva, že výrobca

elektriny musí splniť presne stanovené podmienky na to, aby mal zabezpečenú podporu výroby. Na
druhej strane, ak výroba elektriny spĺňa podmienky podpory ustanovené podľa § 3 zákona o OZE,
má určité práva a povinnosti ustanovené podľa § 4 zákona o OZE a pokiaľ zákonom určené práva
a povinnosti nesplní, nastupuje zákonom uložená sankcia, v danom prípade strata nároku na podporu na
nasledujúci kalendárny rok. Dovolací súd v 52. odseku odôvodnenia uviedol: „výrobca elektriny s právom

na podporu je povinný oznámiť ÚRSO a prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy uplatnenie
podpory podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c), vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny, vždy k 15.
augustu na nasledujúci kalendárny rok. Logickým a gramatickým výkladom uvedeného ustanovenia je
zrejmé, že výrobca elektriny je povinný vykonať dva úkony, a to oznámiť uplatnenie podpory a súčasne
uviesť predpokladané množstvo dodanej elektriny, všetko k 15. augustu na nasledujúci kalendárny rok.

Tieto dve povinnosti musia byť splnené kumulatívne s tým, že nevykonanie niektorej z nich znamená
porušenie zákonom uloženej povinnosti, inými slovami ak výrobca elektriny oznámi uplatnenie podpory
avšak neuvedie predpokladané množstvo dodanej elektriny k určenému dátumu (alebo naopak), nesplní
svoju oznamovaciu povinnosť riadne.“

37. Súd z odôvodnení rozhodnutí Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR mal za preukázané,
že charakter vzťahu medzi výrobcom elektriny (ďalej len „výrobca“) a prevádzkovateľom regionálnej
distribučnej sústavy (ďalej len „prevádzkovateľ“) je považovaný v zmysle ustanovení zákona o OZE
za vzťah súkromno-právneho charakteru. V rámci uvedeného vzťahu prevádzkovateľ nemá postavenie
orgánu verejnej moci, pretože postavenie orgánu verejnej moci voči výrobcom má ÚRSO, v ktorého

právomocijeposudzovaniesplneniapodmienokvýrobcovnapodporuvzmysleust.zákonaoenergetike.
Lehota uvedená zákonodarcom v ust. § 4 ods. 2 písm. c) je hmotnoprávnou lehotou.

38. Na základe takto zisteného skutkového stavu a vyššie citovaného zákonných ustanovení, súd

mal za preukázané, že medzi stranami vznikol právny vzťah na základe vyššie uvedenej zmluvy o
dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku. Nebolo medzi stranami sporné, že
žalobca je výrobcom elektriny z obnoviteľných zdrojov. ÚRSO vydal dňa 26.09.2013 rozhodnutie, ktorým
schválil žalobcovi na roky 2014 až 2026 pevnú cenu elektriny pre stanovenie doplatku. Žalobca vystavil
žalovanému faktúry č. 005/2014, č. 007/2015, č. 2, č. 009/2015, č. 11/2015, č. 13/2015, č. 15/2015, č.

17/2015, č. 18/2015, č. 21/2015, č. 23/2015 za mesiac jún 2014 až január 2016 na zaplatenie doplatku
a cenu elektriny na straty, ktoré mu ako výrobcovi elektriny z obnoviteľných zdrojov prináležia v zmysle
príslušných cenových rozhodnutí ÚRSO. Žalovaný predmetné faktúry neuhradil s poukazom na to, že
žalobca si v roku 2014 nesplnil riadne a včas svoju oznamovaciu povinnosť v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm.
c) zákona o OZE. V konaní nebolo stranami sporu namietané tvrdenie žalobcu, že žalovaný žiadnu z

uvedených faktúr žalobcovi nezaplatil. Uvedená skutočnosť sa preto javí súdu ako nepochybná.

39. Súd má za to, že novelou ust. § 4 ods. 3 zákona č. 309/2009 Z.z. účinnou od 01.01.2014 nedošlo k
zmene podmienok podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie. Podmienky podpory akotakéostaliajpo01.01.2014nezmenené.Došlolenkzmenenásledkovnesplneniasipovinnostívýrobcov
uvedených v ust. § 4 ods. 2 zákona o podpore a to tak, že výrobca elektriny s právom na podporu,
ktorý nesplní povinnosti podľa odseku 2, si nemôže na elektrinu vyrobenú v danom zariadení na výrobu

elektriny uplatniť právo podľa odseku 1 písm. b) a c) na nasledujúci kalendárny rok.

40. Ani v zmysle Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. PL.ÚS 50/2015-148 zo dňa 22.03.2017
táto sankcia uvedená v ust. § 4 ods. 3 zák. č. 309/2009 Z.z. v znení platnom a účinnom od 01.01.2014 nie
je neprimeraná a nie je aniv rozpore s ústavou. Jedná sa o špecifickú sankciu, ktorá má súkromnoprávny

charakter.

41. Krajský súd v Košiciach v uznesení sp. zn. 2Cob/137/2018 zo dňa 28.06.2019 v bodoch 53. a 54.
odôvodnenia sa vyjadril k ust. § 18e ods. 1 novely zákona o podpore OZE prijatej zákonom č. 382/2013
Z.z. (účinnej od 01.01.2014). Odvolací súd v tejto súvislosti zdôraznil, že ústavný súd v náleze č. PL.
ÚS 50/2015-148 z 22.03.2017 vyslovil, že v prípade ust. § 4 ods. 3 zákona o podpore OZE v znení

od 01.01.2014 ide o novozavedenú sankciu, ktorá sa viaže na povinnosti výrobcov rovnako upravené
v zákone (§ 4 ods. 2 písm. c) aj pred 01.01.2014. Preto aj keď u žalobcu došlo k uvedeniu zariadenia
do prevádzky pred 01.01.2014, prechodné ust. § 18e sa týka ust. § 3, teda podmienok podpory výroby
elektriny so zachovaním doterajšej úpravy, avšak práva a povinnosti stanovené v § 4 sa týkajú každého
subjektu bez ohľadu na to, kedy bolo zariadenie uvedené do prevádzky. Navyše aj z ust. § 4 uvedeného

zákona je zrejmé, že výrobca musí spĺňať podmienky na získanie podpory podľa § 3 (v čase uvedenia
do prevádzky) a až potom má právo na podporu. Nesplnením povinnosti ustanovených v § 4 výrobca
nestráca právo na podporu, nemôže si ju len uplatniť na ďalší kalendárny rok. Nejde teda o ďalšiu
podmienku podpory - ale o sankcie za nesplnenie povinností ustanovených v § 4.

42. K tvrdeniam žalobcu týkajúcim sa uznania záväzku žalovaným s poukazom na jeho úkony po
15.08.2014 ako aj na uzavretie Zmluvy o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku
a doplatku, č. zmluvy PDS: OZE-194-2011-15, číslo zmluvy VSE: OZE_193_2011_15_VSE (Zmluva
2) súd uvádza, že tieto už boli tiež posúdené Krajským súdom v Košiciach v uznesení sp. zn.
2Cob/137/2018 zo dňa 28.06.2019 a to v bodoch 55. až 62. jeho odôvodnenia. Odvolací súd dospel

k záveru, že dokumenty uvádzané žalobcom nie sú uznaním záväzku žalovaného platiť doplatok za
dodávku elektriny a za straty v roku 2015. Z obsahu uvedených dokumentov skutočnosť, že žalovaný
uznáva, t.j. deklaruje že má voči žalobcovi záväzok v roku 2015 platiť doplatok nevyplýva. Právo
žalobcu na podporu nezaniklo (čo deklarujú vyššie uvedeného dokumenty); ale vzhľadom na nesplnenie
povinností ustanovených v § 4 si ho žalobca nemôže uplatniť v kalendárnom roku 2015. Zmluva o

dodávkeelektriny,prevzatízodpovednostizaodchýlkuadoplatku,kuzavretiuktorejdošlopo15.08.2014
(kedy žalovaný musel vedieť o prípadnom nesplnení povinnosti žalobcu podľa § 4 ods. 2 písm.
c) zákona o podpore OZE pre rok 2015) nie je sama o sebe dôkazom skutočnosti, že k splneniu
povinnosti došlo. V zmysle vyššie uvedeného je argumentácia žalovaného v súvislosti s právnym
vzťahom súkromnoprávneho charakteru strán sporu, dispozitívnej povahy ust. § 4 ods. 2 písm. c) a §

4 ods. 3 zákona o podpore OZE, interpretácie Zmluvy o dodávke a doplatku podpísanej žalovaným v
1. rade 21.11.2014 podľa pravidiel obsiahnutých v § 266 Obchodného zákonníka právne bezvýznamná.
Ustanovenie § 4 ods. 2 ZOP jednoznačne ustanovuje, že ide o opakovanú činnosť oznamovania, z
ktorej musí jednoznačne vyjadrená vôľa, komu táto vôľa smeruje a v akom rozsahu. Právnym dopadom
nesplnenia povinnosti je sankcia uvedená v § 4 ods. 3 zákona o podpore OZE - nemožnosť uplatnenia

si podpory na daný kalendárny rok.

43. Súd pri rozhodovaní prihliadol aj na dôkazy - Zoznam výrobcov predložený žalovaným, v ktorom
ÚRSO v rámci uplatnenia predpokladaných nákladov pre rok 2015 ako aj na Vybavenie žiadosti zo dňa
17.06.2021, v ktorých ÚRSO uviedol, že si žalobca povinnosti voči žalovanému nesplnil.

44. Podľa uznesenia Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2Cob/137/2018 zo dňa 28.06.2019 (body 63.
a 64.) podstatným pre posúdenie žaloby žalobcu bolo vyhodnotiť, či tento má alebo nemá nárok na
podporu. Vo vzťahu k tomuto nároku uplatnenom žalobou, bolo podstatné vyhodnotenie, či žalobca
podľa ním poskytnutých tvrdení a k tomu doložených dôkazov si splnil zákonom uloženú notifikačnú

povinnosť, vyplývajúcu z ust. § 4 ods. 2 písm. c) zákona o podpore OZE. Pre rozhodnutie vo veci samej
je teda právne významná iba skutočnosť, či žalobca doručil/nedoručil žalovanému v 1. rade formulár
„Predpokladaná ročná charakteristika dodávky vyrobenej elektriny v roku 2015“ zo dňa 29.05.2014,
pretože takúto povinnosť mu bez akýchkoľvek pochybností ukladá § 4 zákona o podpore OZE. Keďžežalobca tvrdil, že tento doklad doručil žalovanému, preto ohľadom tejto ním tvrdenej skutočnosti,
zaťažuje dôkazné bremeno jeho. Pri hodnotení dôkazov súd zásadne nie je právnymi predpismi
obmedzovanývtom,akomázhľadiskapravdivostiten-ktorýdôkazhodnotiť,musíalehodnotiťvykonané

dôkazyvichvzájomnejsúvislostianásledneustáliť,čistrana,ktorúvkonanízaťažujedôkaznébremeno,
toto bremeno uniesla.

45. Čo sa týka tvrdenia žalobcu ohľadom splnenia notifikačnej povinnosti tým, že doručil žalovanému
Predpokladanú ročnú charakteristiku dodávky vyrobenej elektriny pre rok 2015 zo dňa 29.05.2014, ktorý

obsahoval text uplatnenia podpory v roku 2015 v poštovej zásielke č. D. spolu s faktúrou č. 005/2014,
pričom žalovaný zásielku obdržal. Žalovaný v konaní predložil predmetný list bez dátumu vyhotovenia.
Žalovaný si predmetný doklad prevzal na pošte dňa 05.12.2014. (čiže po 15.08.2014). Tunajší súd už
vykonal dokazovanie k obsahu zásielky v konaní sp. zn. 26Cb/128/2015, kde z odôvodnenia rozsudku
jednoznačne vyplynulo, že obsahom doručovanej zásielky č. D. bola iba faktúra č. 005/2014.

46. Nakoľko žalobca svoju povinnosť podľa ust. § 4 ods. 2 písm. c) zákona o podpore nesplnil voči
žalovanému v zákonom stanovenej lehote, teda do 15.08.2014, nemôže si na elektrinu vyrobenú vo
svojom zariadení na výrobu elektriny uplatniť právo podľa odseku 1 písm. b) a c) na nasledujúci
kalendárny rok, t.j. na rok 2015. Keďže oznamovaciu povinnosť je potrebné splniť periodicky každý rok,

nie je možné akceptovať názor žalobcu, že si svoju povinnosť splnil predložením cenového rozhodnutia,
uzavretím zmluvy, resp. iným dokladom obsahujúcim aj údaje, ktoré majú byť predmetom oznámenia.
Aj keď zákon neustanovuje formu oznámenia, s prihliadnutím na požiadavku určitosti a zrozumiteľnosti
prejavuvôle,zjednostrannéhoprávnehoúkonu,ktorýmsaoznamovaciapovinnosťplnímusíbyťzrejmé,
kto ho robí, komu je určený a čo sa ním sleduje, k čomu smeruje, resp. aké práva a povinnosti z neho

majú vzniknúť.

47. S poukazom na vyššie uvedené súd mal za to, že ani mailovú odpoveď žalovaného žalobcovi zo dňa
30.01.2014 nie je možné považovať za dôkaz o splnení jeho oznamovacej povinnosti, nakoľko žalovaný
výslovne neuviedol, že považuje oznamovaciu povinnosť za splnenú, pričom pripustenie možnosti

fakturácie sa vzťahuje len na splnenie povinnosti v zmysle predloženého rozhodnutia ÚRSO zo dňa
26.09.2013. Takéto rozhodnutie nie je relevantným dokladom o splnení oznamovacej povinnosti.

48. Právo žalobcu na podporu nezaniklo, ale v dôsledku nesplnenia povinnosti vyplývajúcej zo zákona,
ho nie je možné uplatniť v danom kalendárnom roku. Sankcia za nesplnenie povinnosti vyplýva priamo

zo zákona a aj v zmysle predmetného nálezu Ústavného súdu SR nie je potrebné o nej rozhodnúť
v správnom konaní, keďže sa jedná o vzťah medzi subjektmi súkromného práva. Žalobcovi teda
nevznikolnároknazaplateniežalovanejsumyspríslušenstvomvočižalovanému.Vzhľadomnauvedené
skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná, preto ju
zamietol.

49. Záverom súd uvádza, že ďalšie argumenty strán sporu už súd nepovažoval za rozhodujúce pre
rozhodnutie vo veci samej, preto sa s nimi ani osobitne nevysporiadal. I podľa už konštantnej judikatúry
súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú
pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez

toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie rozhodnutia
tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorá ju nastolila.
Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do nadbytočných detailov, nespôsobilú
ovplyvniť meritórne rozhodnutie, preto súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

50. Podľa ust. § 262 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „CSP“) o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

51. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.52. O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že v konaní plne úspešnému
žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník v zmysle ust. § 262 ods. 1 a 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch
písomných vyhotoveniach.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo k rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods. 1, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy nájsť preukázanie
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže oprávnený podať návrh na výkon
rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.
o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).