Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, March 5, 2025

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 31C/17/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1621200820
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Žigo

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2025:1621200820.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky sudcom JUDr. Rastislavom Žigom v právnej veci žalobkyne: A. B., narodená

XX.XX.XXXX, bytom C., D. XXX/XXX, zastúpená: E. F. G. B., sídlom Malacky, Záhorácka 5478/15B,
proti žalovaným: 1/ H. I. J. – K., spotrebné družstvo, IČO: XX XXX XXX, sídlom J., D. X, zastúpený: Mgr.
Richard Trusina, advokát, sídlom Bratislava, Hálkova1, 2/ L. J., narodená XX.XX.XXXX, bytom M., N.
XXX/XX, zastúpená: KVASŇOVSKÝ & PARTNERS, IČO: 51 003 848, sídlom Bratislava, Dunajská 32,
3/ L. J., narodená XX.XX.XXXX, bytom X. XXXX XXXX/XX, C., o zaplatenie: 4862,40€ s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný 1/ je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 3646,80 Eur z titulu bolestného a sumu 1215,60 Eur

z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd žalobu voči žalovanej 2/ z a m i e t a.

III. Súd žalobu voči žalovanej 3/ z a m i e t a.

IV. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému 1/ v rozsahu 100%.

V. Žalovaný 2/ má nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100%.

VI. Súd žalovanej 3/ nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa doručila súdu dňa 05.03.2021 (doručenka na č.l. 32 spisu) žalobu, ktorou domáhala,
aby jej žalovaní 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne zaplatili sumu 4862,40€ titulom bolestného a sťaženia
spoločenského uplatnenia. Tvrdila, že dňa 05.03.2019 v čase asi o 12.00 hod pred vchodom do predajne
mäsa L. J. – J. B. D. O. L. P. XXX K. C. zakopla o vyklenutú kovovú rohož nachádzajúcu sa vo

vonkajšom priestore pred vchodom do predajne mäsa. V dôsledku zakopnutia si spôsobila zranenia,
ktoré vyžadovali dobu liečenia od 05.03.2019 do 09.03.2020. Žalovaný 1/ je vlastníkom budovy, kde sa
rohož nachádza s poukazom na list vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie C. a žalovaný 2/ mal
v čase úrazu predajňu mäsa v nájme, na čo ju upozornil žalovaný 1/. V dôsledku zakopnutia si žalobkyňa
spôsobila bimaleolárnu zlomeninu pravej nohy a zlomeninu prsta ľavej nohy a bola od 05.03.2019 do
12.09.2019 hospitalizovaná v nemocnici v E., následne dňa 12.03.2019 prevezená do nemocnice v
J. zo účelom operácie danej zlomeniny, kde bola hospitalizovaná do dňa 15.03.2019. Odvtedy bola

ambulantne pozorovaná v traumatologickej ambulancií E. Q. L., traumatológa a v hematologickej a
angiologickej ambulancií pre ďalšie komplikácie (trombóza) súvisiace s uvedeným zranením. Do času
zranenia nemala žalobkyňa žiadne ťažkosti. Hojenie zlomeniny si v zmysle priloženého posudku E.
Q. L. si vyžiadalo aj trvalejšie následky v podobe ľahkého obmedzenia pohyblivosti členkového kĺbu.Podľa žalobkyne žalovaný 1/ ako vlastník budovy zodpovedá v zmysle stavebného zákona a ostatných
predpisov za jej údržbu a za to, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví. Takú istú zodpovednosť mala
podľa tvrdení žalovaného 1/ v zmysle nájomnej zmluvy, ktorú žalobkyňa nemala k dispozícií aj žalovaná

2/. Škoda je vyčíslená v zmysle lekárskeho posudku E. Q. L. zo dňa 20.04.2020, ktorý ohodnotil bolestné
na 180 bodov a sťaženie spoločenského uplatnenia na 60 bodov, pričom výška bodu v zmysle § 1
opatrenia MZ SR z 15. mája 2019 č. L. na rok 2019 predstavovala za bolesť 20,26 €. Bolestné bolo teda
vyčíslené na 3.646,80 Eur (180 bodov x 20,26 euro) a sťaženie spoločenského uplatnenia na 1.215,60
Eur (60 bodov x 20,26 euro). Podľa žalobkyne žalovaní 1/ a 2/ porušili generálnu prevenčnú povinnosť

podľa § 415 OZ a v dôsledku svojho správania spôsobili žalobkyni škodu na zdraví.

2. Žalovaný 1/ sa písomne vyjadril k podanej žalobe (na č.l. 45 spisu). Nesporné je, že je vlastníkom
predmetnej nehnuteľnosti so súpisným číslom XXX K. C.. Bránil sa tým, že ako prenajímateľ prenechal
predajňu mäsa o celkovej výmere 104m2 na dočasné užívanie nájomcovi R. J. – J. na účely
prevádzkovania predajne mäsa a údenín a následne dohodou o postúpení práv a povinností vznikol

nájomný vzťah s novým nájomcom L. J. – J., K. Q. E., D. 1, IČO: XX XXX XXX. Poukázal na ustanovenie
nájomnej zmluvy čl. IV, ods. 3, v ktorom je uvedená povinnosť nájomcu udržiavať verejné priestory, ktoré
patria k nehnuteľnostiam v súlade s platnými zákonmi a ostatnými právnymi predpismi. Žiadal žalobu
voči žalovanému 1/ zamietnuť z dôvodu nedostatku jeho pasívnej legitimácie.

3. Žalovaná 2/ sa taktiež písomne vyjadrila k žalobe (na č.l. 64 spisu), pričom žiadala žalobu voči nej
zamietnuť. Nesporné je, že so žalovaným 1/ uzatvorila zmluvu o nájme nebytových priestorov č. XX/
XX zo dňa 19.11.2007 (ďalej Nájomná zmluva), ktorej predmetom sú nebytové priestory o celkovej
výmere 104 m2. Bránila sa tým, že Nájomnú zmluvu považuje za absolútne neplatnú, z dôvodu
neurčitého vymedzenia predmetu nájmu a nespôsobilého predmetu nájmu, keďže v Nájomnej zmluve

bola vymedzená iba výmera bez ďalšej špecifikácie a označený nebytový priestor nespĺňa definíciu
podľa § 1 zákona č. 119/1990 Z. z. o nájme a podnájme nebytových priestorov. Navyše si nie je vedomá
porušenia akýchkoľvek povinností, keďže udržiavanie verejných priestorov neznamená vykonanie
takých úkonov, aby sa zabránilo vysúvaniu kovovej rohože. Od kovovej rohože po dvere do prevádzky
je maximálne polmetrová medzera a je len veľmi málo pravdepodobné, že by si žalobkyňa nevšimla

vyklenutú kovovú rohož. Táto malá medzera medzi rohožou a dverami do prevádzky neumožňovala,
aby žalobkyňa prudko zakopla o rohož a spôsobila udávané zranenia a javí sa jej toto tvrdenie nelogické.
Je pravdepodobné vzhľadom na ročné obdobie, že žalobkyňa sa mohla šmyknúť na schodisku. Na
jednej fotografii sa kovová rohož nachádza na svojom mieste a teda je možné s ňou manipulovať,
čo nemohla ovplyvniť. Namietla čas vyhotovenia fotografií a možnú manipuláciu s rohožou za účelom

vyhotovenia fotodokumentácie. V žalobe je uvedené, že kovová rohož je pred vchodom do predajne,
ale podľa fotodokumentácie sa nachádza na pravej strane od vchodu do predajne pred nepriechodnými
zaclonenými oknami predajne. V tvrdeniach žalobkyne sa nachádza zásadný rozpor, keď zakopla až
o rohož pri otáčaní sa pred nepriechodnými zaclonenými oknami predajne, nie však pred vchodom
do predajne. Prevádzka žalovanej v 2/ bola v tom čase uzatvorená, pričom v budove sa nachádza

viacero prevádzok. Ako nájomca, nemala možnosť ovplyvniť stav kovovej rohože a vykonať také
stavebné úpravy (napríklad fixáciu kovovej rohože), aké mohol vykonať iba vlastník budovy. Poukázala
na rozsudky Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 25 Cdo 104/2004 zo dňa 30.11.2004 a sp. zn. 25 Cdo
2471/2000 zo dňa 20.02.2002. Z opatrnosti namietla premlčanie nároku.

4. Žalobkyňa využila právo písomnej repliky k vyjadreniam žalovaných 1/ a 2/ (na č.l. 80 spisu).
Preštudovala si žalovanými predloženú Nájomnú zmluvu a dohodu o postúpení práv a povinností,
pričom žalovaný 1/ by mal objasniť pojmom „verejné priestory, uvedený v Nájomnej zmluve, keďže je
nejednoznačný. Podľa žalobkyne nie je potrebné posudzovanie platnosti nájomnej zmluvy, považuje
to za účelovú námietku s poukazom na vôľu strán a časové obdobie od roku 2007 odkedy platnosť

nenamietali.Anižalovaná2/nenamietalaplatnosťpripodpisovanídohodyopostúpeníprávapovinností.
Kovová rohož bola vyklenutá nad úroveň podlahy, pretože bola poškodená, zahnutá. Žalobkyňa nebola
jediná, ktorá tam mala úraz a až následne dal žalovaný 2/ rohož opraviť. Rohož je blízko schodov.
Žalobkyňa sa nešmykla, ale zakvačila pravým chodidlom o jej vyklenutú časť a chcela následne ľavou
nohou vykročiť vpred, pravá noha jej ostala zapretá o vyklenutú časť a vtedy došlo k zlomeniu pravej

nohy a následnému a pádu na schody, kde spravila premet. Pád zo schodov je zaznamenaný aj na
kamerovom zázname z obecnej kamery a svedkom pádu bol aj pán Q. S.. Poprela, že je s rohožou
možno ľahko manipulovať, rohož je ťažká, bola prehnutá a poškodená ako celok. Na ohnutie kovovej
rohože by musela byť vyvinutá veľká sila. L. J., predavačka u mäsiarstve, hovorila žalobkyni, že muselanechať rohož opraviť tak, že musela byť mechanicky za použitia sily a tlaku ohnutá. V zmysle fotografií
sa rohož nachádza pri schodoch, pri sklenenej vitríne a rozpor tu nevidí. Keďže žalovaný v 2/ namietol
z opatrnosti premlčanie uviedla, že žaloba žalobkyne bola podaná v 2ročnej subjektívnej premlčacej

lehote.Avšakpoznamenala,ževprípadeuplatnenéhonárokusapoškodenýdozvieoškodevčase,kedy
možno objektívne vykonať bodové ohodnotenie bolesti a od tohto okamihu plynie subjektívna lehota
oboch nárokov, pričom lekársky posudok bol vystavený až dňa 20.04.2020.

5. Žalovaný 1/ využil právo písomnej dupliky (na č.l. 91 spisu). Vo svojej duplike poukázal na čl. IV

zmluvy o nájmy nebytových priestorov č. 39/07 s tým, že z predmetného ustanovenia vyplýva viacero
povinnosti nájomcu pri užívaní prenajatých nebytových priestorov. Okrem iného mal povinnosť aj bez
zbytočného odkladu oznámiť prenajímateľovi potrebu opráv, ktoré má prenajímateľ urobiť a umožniť mu
vykonanie týchto opráv, inak nájomca zodpovedá za škodu, ktorá nesplnením tejto povinnosti vznikla.
On ako prenajímateľ o potrebe opraviť kovovú rohož nevedel, nájomca ho neupozornil, takže si to zrejme
riešil vo svojej réžii.

6. Žalovaný 2/ taktiež využil právo písomnej dupliky (na č.l. 94 spisu). Zotrval na to, že za uplatnenú
škodu nezodpovedá a nebolo to ani preukázané. Zmluvné dojednanie verejné priestory je neurčité a iné
nebolodokázané.Tútopovinnosťnavyšenemožnospájaťsozodpovednosťouzacelkovýstavverejných
priestorov, a teda aj za jeho stavebno-technický stav a celkový zlý stav vonkajších priestorov vo

vlastníctve žalovaného v 1/ spôsobený opotrebovaním či poškodením týchto priestorov a ich zariadení.
Nevidí dôvod na to, aby za stav verejných priestorov zodpovedal vo väčšej miere ako je bežná údržba
verejných priestorov spojená napríklad so zimnou údržbou, odvozom odpadu, pravidelným čistením a
upratovaním. Poukázal na § 6 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia OZ, ktoré je potrebné analogicky aplikovať v zmysle ktorého: „Náklady spojené s bežnou

údržbou bytu sú náklady za práce, ktoré sa obvykle vykonávajú pri dlhšom užívaní, ako napríklad
maľovanie, napúšťanie xylolitovej podlahy, drôtikovanie a pastovanie parkiet, udržiavanie dreveného
obloženia stien, opravy vstavaného nábytku (opravy a výmeny zámok a nátery). Oprava ohnutej kovovej
rohože, resp. jej výmena, nepredstavuje obvyklé udržiavacie práce, za ktoré by mal byť zodpovedný
žalovaný v 2/ ako nájomca, a už vôbec nie v prípade, že sa kovová rohož nachádza vo vonkajších

priestoroch, ktoré nemal žalovaný 2/ prenajaté. Cez tieto verejné priestory sa nevstupovalo len do
prevádzky žalovaného v 2/, ale napríklad aj k bankomatu K. J., F., preto malo byť v záujme práve
žalovaného v 1/, aby stav verejných priestorov a ich zariadení zodpovedal bezpečnostným predpisom
a predpokladom. Na účely opravy rohože boli potrebné zváračské práce. Žalovaný 1/ nemôže teda
prenášať na žalovaného v 2/ zodpovednosť za stav nehnuteľnosti a jej zariadení, či ochranných

bezpečnostných predmetov (zábradlí a pod.) na základe odkazu na neurčité dojednania o povinnosti
udržiavať verejné priestory. Poukázal na to, že v replike je opísaný iný dôvod zlomeniny pravej nohy tak,
že keď sa žalobkyňa pravým chodidlom o jej vyklenutú časť zakvačila a chcela následne ľavou nohou
vykročiť vpred, pravá noha jej ostala zapretá o vyklenutú časť a vtedy došlo k zlomeniu pravej nohy a
následnému a pádu na schody, kde spravila premet.

7.VpriebehusporupovýsluchusvedkyneL.J.,nazákladenovozistenejskutočnosti,žespornénebytové
priestory mala mať táto v podnájme, navrhla zástupkyňa žalobkyne jej pripustenie do konania ako
žalovanej 3/.

8. Súd uznesením č.k. 31C 17/2021 – 185 zo dňa 20.05.2024 jej návrhu vyhovel a do konania pripustil
L. J. ako žalovanú 3/, pričom súd pri rozhodovaní o pristúpení ďalšieho účastníka do konania podľa §79
C.s.p. nerieši otázku vecnej legitimácie účastníkov konania.

9. Žalovanej 3/ bola doručená žaloba s prílohami, všetky podania strán sporu ako aj zápisnice

z pojednávaní a bola súdom vyzvaná na vyjadrenie k žalobe. Žalovaná 3/ doručila súdu dňa 06.06.2024
vyjadreniekžalobe(nač.l.189spisu),vktorompotvrdila,žeuzatvorila zmluvuopodnájmesožalovanou
2/. V zmluve sa nachádza údržba vonkajších priestorov ako je dážď alebo sneh. O to sa aj starala a nemá
vedomosť, že by sa tam stal nejaký úraz. Ako bola postavená zmluva žalovaného 1/ a žalovaného 2/
nemá vedomosť. Na súde predtým vypovedala pravdivo ako svedok. V čase úrazu sa v priestoroch

obchodunenachádzala,keďžemalaobedňajšiuprestávku,takženevieakodošlokúrazu.Predvchodom
do predajne sa rošt nenachádza a nachádza sa až za rohom, čiže ako žalobkyňa uviedla, že sa
otočila, keď zistila, že predajňa je zatvorená, musela urobiť niekoľko krokov. Žalobkyňa uvádzala, že keď
odchádzala bol zdvihnutý pravý roh roštu, no z pohľadu obchodu bol zdvihnutý ľavý rok roštu. Žalobkyňauvádza, že zakopla vonkajšou stranou pravej nohy, ale priestor medzi stenou a roštom je veľmi malý,
kde by mala žalobkyňa problém sa zmestiť. Celá budova patrí žalovanému 1/, ktorý je aj správnom tejto
budovy. Žiadala, aby súd žalobu voči nej zamietol.

10. Uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 11.11.2024 za prítomnosti všetkých strán sporu súd
na návrh zástupkyne žalobkyne pripustil zmenu žalobného návrhu tak, že žalovaná 1/, žalovaná 2/
a žalovaná 3/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 3646,80 Eur z titulu bolestného
asumu1215,60Eurztitulusťaženiaspoločenskéhouplatnenia.Keďževšetkystranybolinapojednávaní

prítomné a voči tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie, súd nevyhotovoval písomné vyhotovenie
uznesenia a nadobudlo právoplatnosť v deň jeho vyhlásenia. Súd taktiež riadne doručil na súdnom
pojednávaní dňa 11.11.2024 vyjadrenie žalovanej 3/ stranám sporu.

11. Vo veci bolo nariadené pojednávanie na ktoré boli strany, resp. ich zástupcovia riadne predvolaní.
Súdne pojednávanie sa uskutočnilo v dňoch 29.03.2023 (zápisnica je na č.l. 139 spisu), dňa 31.05.2023

(zápisnica na č.l. 149 spisu), dňa 13.09.2023 (zápisnica na č.l. 176), dňa 11.12.2024 (zápisnica na č.l.
212 spisu), dňa 24.01.2025 (zápisnica na č.l. 219 spisu), na ktorom súd pojednávanie odročil za účelom
vyhlásenia rozsudku na deň 05.03.2025.

12. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, výsluchom svedka Q. S. a výsluchom vtedy

ešte v postavení svedka žalovanej 3/ a oboznámil s listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu.
Z vykonaného dokazovania zistil nasledujúci skutkový a právny stav veci.

13. Z výsluchu žalobkyne (zápisnica na č.l. 149 spisu) súd zistil, že dňa 05.03.2019 išla k mäsiarovi do
I. okolo 11:55. Zistila, že je zatvorené a pri odchode zavadila nohou o rošt, spravila krok, chcela pravou

nohou urobiť krok, nešlo to, tak ešte ľavou, chytila sa zábradlia a spadla po schodoch. Mala totiž už
zlomený členok a stúpila na ten zlomený členok a padala po schodoch. Zostala pod schodmi sedieť,
prišla k nej nejaká pani H. a okolo išiel autom pán S., ktorý videl jej pád a poskytol jej pomoc. Záchranka
ju odviezla do nemocnice v E. a po týždni išla na traumatológiu do J.. Až po roku jej vybrali implantáty.
Bol tam aj kamerový systém na I., kde bolo vidieť ako padá zo schodov, ale zaznamenal len schody a

nie je na ňom teda vidieť ako zavadila o ten rošt. Následne boli žalobkyni kladené otázky. Na otázku,
ktorou časťou nohy zavadila o rohož, odpovedala, že pravou nohou a to jej pravým bokom z vonkajšej
strany, pričom ukázala na vonkajšiu časť chodidla pravej nohy v strednej časti za malíčkom. Pri odchode
ako sa otočila a išla naspäť zavadila o začiatok rohože, následne spravila ešte 2 kroky, pravou, ľavou
chcela som ešte pravou a padala schodmi ktoré už nie sú vyfotené na tomto obrázku. Z jej pohľadu,

keď odchádzala z predajne bola zdvihnutá pravá strana rohože. Už pred úrazom tam bola raz za čas
na nákupe v tej predajni, ale vysunutú rohož si nevšimla vtedy. Okuliare nenosí, má ich iba na čítanie,
do diaľky vidí. Keď tam išla ani keď odchádzala si nevšimla, že je rohož vyvýšená. Prichádzala tou istou
trasou k predajni aj naspäť. Ako sa jej zlomil ten členok, tak sa jej akoby podlomila a stúpila na zlomený
členok. Na otázku, či si myslí, že pravý členok sa jej zlomil už v momente zakopnutia, odpovedala, áno,

ďalší krok už nebol možný na rovno, zrejme došľapovala na ten ohnutý, zlomený členok. Na otázku,
prečo podľa lekárskej správy mal byť príčinou zlomenia spadnutie plus úder, odpovedala, že k tomu sa
nevie vyjadriť, členok sa jej zlomil hneď pri zavadení o rohož. Následne žalobkyňa podrobne opísala
svoje zdravotné problémy, mala implantáty, operáciu, následne sa nevedela o seba postarať, pohybovať,
3 mesiace bola na vozíku, mala trombózu po 2 mesiacoch a traumatológ, ktorý ju operoval jej hovoril,

že tieto problémy sú pravdepodobne z toho úrazu. Aj v súčasnosti má stále bolesti členka. Tvrdila, že
pani J. jej povedala, že tam mali zavadiť o rohož ešte ďalšie 2 ženy, ale nestal sa im úraz. Rohož mal
opraviť otec predavačky pán L. až po jej úraze.

14. Z výsluchu svedka Q. S. súd zistil, že svedok nemá žiadny vzťah ku žalobkyni, jeho výpoveď bola

dôveryhodná. Svedok videl priebeh pádu žalobkyne, keďže v ten deň taktiež išiel na nákup do H. I..
Jednoznačne uviedol, že videl, ako žalobkyňa išla smerom k mäsiarovi, čo ho zaujalo, pretože chcel
vedieť či je otvorené. Videl, že žalobkyňa sa otočila a vracala sa naspäť a taktiež videl, ako žalobkyňa
o niečo nohou zavadila, vtedy ešte nevedel o čo, spadla akoby sa chcela zachytiť zábradlia a padla
hlavou zo 4 schodov na zem, prakticky padla na hlavu, keďže mala krv aj na tvári. Po páde mala úplne

vyvrátenú nohu nad členkom, mala nohu úplne ohnutú a bolo mu zrejmé, že je zlomená. Prišla tam aj
nejaká pani z OÚ C., podložil jej nohu nákupným košíkom a čakali na záchranku dobrých 40 minút. V
prvom rade si na žalobkyni po páde všimol nohu, tá jej začala hneď opuchať, na tvári mala odreniny a
krv. Na nejaké veľké bolesti si nesťažovala. Zo sanitky potom sa ho pýtali, prečo jej nedal dole teniskuz nohy, ale netrúfol si to. So žalobkyňou sa rozprával kým prišla sanitka ako sa to stalo, pozeral hore,
je tam taká terasa a na nej je asi metrový kovový rošt s tým, že jedna strana roštu bola vyzdvihnutá
ako pozeral smerom od jednoty k mäsiarstvu, zadný pravý roh bol vyzdvihnutý, nemeral to, ale veľmi

trčal. Podľa svedka príčinou úrazu bolo, že žalobkyňa zavadila o ten rošt, noha jej tam ostala, chcela
spraviť krok, ale letela k zábradliu a potom spadla zo schodov v podstate na hlavu. Na otázku od ktorého
momentu vnímal čo sa stalo, odpovedal, že videl určite ako sa jej noha zachytila. Ona v podstate od
toho momentu ako zachytila noha padala a akoby sa snažila zachytiť zábradlia a potom spadla dole
zo schodov. Trvalo to chvíľku, v podstate po tom páde spadla rovno na tvár. Na otázku, či videl, ktorou

nohou spadla, odpovedal a ukázal na obrázku z č.l. 31 spisu, že stalo sa to v časti, kde sa vešali oznamy
na stene. Žalobkyňa sa pozerala, bola k nemu vtedy skoro chrbtom a potom sa otočila a chcela ísť preč
a ako sa otáčala, tak pravou nohou zavadila o ten rošt, padala smerom k zábradliu ktorého sa chcela
chytiť a padla po tých schodoch dole. Na otázku, či sedel v aute, odpovedal, že išiel úplne pomaly, asi
20km/h a pozrel sa bokom a vo chvíli keď sa potkla to videl. Na otázku, či z tej vzdialenosti ako sledoval
mal možnosť vidieť aj predmet, o ktorý zavadila, svedok odpovedal nie, ale bolo to presne v tom mieste

ako potom videl tú rohož, tam presne sa potkla. Na otázku, či bolo z jeho pohľadu voľným okom viditeľné,
že rohož je vysunutá, odpovedal, že bolo to viditeľné, ale tam bol ten problém, že nebol vysunutá celá
rohož, ale bol vysunutý akoby plech ohnutý a iba na rohu. Roh bol nad terénom.

15. Súd taktiež vypočul L. J. ešte v procesnom postaví svedkyne, pričom jej procesné postavenie

sa až neskôr zmenilo na žalovanú 3/. Predovšetkým vypovedala, že žalobkyňa bola jej zákazníčka
a kamarátka. Bola zamestnaná u žalovaného 2/ od roku 2015 nepretržite a deň úrazu žalobkyne tam
bola prvý deň v podnájme, keďže so žalovaným 2/ mala zmluvu o podnájme o tej istej podnikateľskej
činnosti. Úraz nevidela, keďže mala obedovú prestávku. Potvrdila, že jeden roh na rohoži bol vyvýšený a
na ňom sa žalobkyňa potkla, na druhý deň to prišiel jej otec opraviť. Bolo viditeľné, že jeden roh bol vyšší.

Myslí, že toto bol prvý úraz, čo niekto mal tam úraz. Na otázku, či sa jej rohož javila ako nebezpečná,
jednoznačne odpovedala, že keď sa išlo od predajne von ku schodom bolo to nebezpečné a ľahko sa
tam zakoplo. Rohož ako taká slúžila na čistenie topánok, ale ten vyvýšený roh zrejme sa tam odtrhol
zvar, malo to byť zvarené. Tým, že jeden, dva body zvaru boli utrhnuté, tak ten roh rohože sa akoby
navýšil. Na otázku, z jej pohľadu kto bol zodpovedný za údržbu schodiska a podlahy ku schodisku,

odpovedala, že podľa nej vlastník budovy, dokonca tam bolo zlé zábradlie, nebolo dobre pripevnené a
pohybovalo sa od steny, nebolo dobre ukotvené a hýbalo sa. Oznamovala zábradlie, že sa hýbe pánovi
J., zamestnávateľovi a on to oznamoval vlastníkovi. Čo sa týka rohože, tú ona osobne nenahlasovala.
Žalovaná2/jejoznámila,žetooznamovalivlastníkovi,jejzamestnávateľombolaL.J..Nevieotom,žeby
sa tam potkol alebo zranil niekto iný. S nájomnou zmluvou medzi žalobcom 1/ a 2/ nebola oboznámená.

Na otázku, či vedela aj o rohoži, že je vykrivená pred úrazom žalobkyne, odpovedala, že áno, vedela,
keď sa na to stúplo, tak sa to pohuplo akoby. Registrovala, že to nie je v poriadku. Túto vadu nenahlásila
zamestnávateľovi. Na otázku či sú tam aj iné prevádzky v predmetnej budove, odpovedala, že sú tam
potraviny. Z jednej strany je mäsiarstvo, z druhej sú potraviny. O úraze sa dozvedela, v čase, keď tam už
bola záchranka. Neskôr po úraze bola aj so žalobkyňou. Na otázku, čo bolo príčinou úrazu žalobkyne,

odpovedala, že tá rohož bola nadvihnutá, ale čo bolo príčinou úrazu, nevie. V čase úrazu tam už nebola.
Na otázku odkedy mala vedomosť, že tá rohož je vyvýšená, odpovedala, že tá rohož tam bola vyvýšená
asi po celý čas čo tam bola zamestnaná. Nevenovala tak pozornosť tej rohoži, keď tam bol sneh na
terase a schodoch, tak ho odhrnula, keď tam bola napršaná voda, tak ju zmietla. Na otázku na základe
akej zmluvy pracovala tam pracovala, odpovedala, že pred úrazom bola zamestnaná ako predavačka na

základe pracovnej zmluvy, ale v deň úrazu to bol prvý deň, kedy tam bola ako samostatná podnikateľka
na základe podnájomnej zmluvy uzatvorenej so L. J. - J.. Podnájomnú zmluvu uzatvorila niekedy v marci
2019 – august 2021, presný deň začiatku nevie. Na otázku, ako bolo nimi dohodnuté, kto sa bude starať
o vonkajšie priestory, odpovedala, že nevie. Keď tam bol sneh, odpratala ho, robila v podstate to isté
ako keď bola zamestnanec. Nerozprávali sa s pani J. o tom, či sa má starať o vonkajšie priestory. Hneď

na druhý deň po úraze, prišiel jej otec opraviť rohož. Poprela, že by hovorila, že sa tam potkli ďalší ľudia.

16. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX ( na č.l. 7 spisu) okres E., katastrálne územie C. vyhotoveného
05.03.2021 mal súd preukázané, že na predmetnom liste vlastníctva sú zapísané nasledujúce
nehnuteľnosti parcelné číslo XXXX/X o výmere 828m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie,

parcelné číslo XXXX/XX o výmere 603 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, parcelné číslo
XXXX/XX o výmere 9m2, zastavaná plocha a nádvorie, pričom na parcelách XXXX/X a XXXX/XX sa
nachádza stavba predajňa potravín a mäsa so súpisným číslom XXX. Ako výlučný vlastník predmetných
nehnuteľností je zapísaný žalovaný 1/.17. Z úradného záznamu Obvodného oddelenia Policajného zboru C. zo dňa 06.03.2019 č. T./XXXX (na
č.l. 9 spisu) súd zistil, že dňa 06.03.2019 v čase o 13:00 hod na OO PZ C. sa dostavil syn žalobkyne E.

B. a podal oznámenie o tom, že dňa 05.03.2019 bola jeho matka v čase okolo 12:00 hod. v mäsiarstve J.
v obci C., keď zistila, že mäsiarstvo je zatvorené, otočila sa a chcela odísť preč. Keď odchádzala zakopla
o kovovú rohož na čistenie obuvi, ktorá bola vyhnutá nad úroveň vonkajšej dlažby. V dôsledku toho
zakopnutia si zlomila pravý členok na členku, následne spadla na schody, pričom si spôsobila povrchovú
ranu na kolene a nose a narazila si hrudník. Do zápisnice uviedol svedkov a to Q. S. a U. H..

18. Z lekárskej prepúšťacej správy nemocnice E. zo dňa 12.03.2019 súd zistil, že bola pacientka akútne
prijatá na chirurgické oddelenie pre bimalleolarnu zlomeninu pravého členka. Úraz sa jej stal ako išla
do obchodu. Narazila si aj hrudnú kosť.

19. Z prepúšťacej správy Univerzitnej nemocnice J., klinika úrazovej chirurgie zo dňa 15.03.2019, súd

zistil, že žalobkyňa bola hospitalizovaná od 12.03.2019 do 15.03.2019, pričom bola prijatá za účelom
operácie zlomeniny v oblasti členka vpravo. V správe je uvedené, že dňa 05.03.2019 spadla, bola
ošetrená v nemocnici E. a preložená k nim. Záver bol bimaleolárna zlomenina.

20. Žalobkyňa predložila súdu aj lekárky posudok o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia

zo dňa 20.04.2020, v ktorom posudzujúci lekár ohodnotil bolestné u žalobkyni so začiatkom liečenia
od 05.03.2019 do 09.03.2020 položka 198d zlomenina píšťaly alebo oboch kostí predkolenia – liečená
operáciou na 180 bodov a hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia so začiatkom liečenia
05.03.2019 do 09.03.2020 položka prílohy č. 1 - 410a obmedzenie pohyblivosti členkového kĺbu – ľahké
na 60 bodov.

21. Zástupkyňa žalobkyne najskôr vyzvala žalovaného 1/ výzvou zo dňa 14.08.2020 na úhradu
bolestnéhoasťaženiaspoločenskéhouplatnenia.Žalovaný1/jejvšaklistomzodňa18.08.2020oznámil,
že predmetnú predajňu prenajal žalovanému 1/ a poukázal na čl. IV nájomnej zmluvy.

22. Súdu boli ďalej predložené žalobkyňou fotografie z miesta úrazu vyhotovené v deň úrazu (na č.l. 30,
31 spisu). Na fotografii na čísle listu 30 je jednoznačne vidieť masívnu kovovú rohož, ktorá je vyvýšená
nad úroveň podlahy a to v pomerne dlhej šírke, ide o z pohľadu na fotografii ľavý roh rohože, ktorý,
ale potom postupne klesá v podstate v dĺžke celej jednej dlaždice je strana čiastočne vyvýšená. Už
z tohto pohľadu je zrejmé, že takéto vyvýšenie predstavuje značné riziko zakopnutia. Po boku na pravo

je železné zábradlie, ktoré súdu nevzbudzuje dojem veľkej stability. Na fotografii na č.l. 31 je vidieť zase
zo strany zábradlia, že pri rohoži vedú na dve strany schody a tie sa nachádzajú veľmi blízko od rohože
na približne jeden krok.

23. Žalovaný 2/ taktiež súdu predložil fotografie (na č.l. 61-64 spisu). Tieto boli vyhotovené s odstupom

časuajenanichužrohožopravená.Zfotografienač.l.61spisujevidieťakoblízkojerohožprischodoch,
kde naozaj stačí krok a sú pri ňom schody. Na fotografii na č.l. 62 spisu je vidieť vchod do predajne
a hneď vedľa nej je bankomat Q. J.. Rohož je umiestnená v podstate až za rohom predajne. Na fotografii
na č.l. 63 je vidieť, že pri rohoži je na celej stene sklenený priestor,

24. Zástupkyňa žalobkyne výzvou zo dňa 16.09.2020 vyzvala žalovaného 2/ na zaplatenie bolestného
a sťaženia spoločenského uplatnenia. Z reakcie žalovaného 2/ ( na č.l. 24 ) súd zistil, že žalovaný
2/ jej uviedol, že má pochybnosti o platnosti nájomnej zmluvy, pričom však navyše zmluva uvádza
iba povinnosť udržiavať verejné priestory v súlade s právnymi predpismi. Uviedol, že je málo
pravdepodobné, že by si poškodená nevšimla vyklenutú rohož. Namietal, že by mohlo dôjsť

k poškodeniu zdravia žalobkyne uvedeným spôsobom. Taktiež nemali možnosť ovplyvniť manipuláciu
s rohožou.

25. Zo zmluvy o nájme nebytových priestorov č. XX/XX zo dňa 19.11.2007 (na č.l. 48 spisu), súd zistil,
že podľa zmluvy je prenajímateľom žalovaný 1/ a nájomca (pôvodný) R. J. –J.. V čl. I.1 bol vymedzený

predmetnájmunasledovne:„Prenajímateľakovlastníknehnuteľnostiprenechávanaužívanienájomcovi
nebytové priestory v C., č. súp. XXX, zapísané na LV č. XXXX, katastrálne územie C., parcela č. XXXX/
X, XXXX/XX o celkovej výmere 104m2 (ďalej ako nebytové priestory).26. Podľa čl. IV.2 zmluvy o nájme nebytových priestorov označenej ako povinnosti nájomcu, je jeho
povinnosťou uhrádzať náklady spojené s bežnou údržbou prenajatých priestorov.

27. Podľa čl. IV.3 zmluvy o nájme nebytových priestorov je jeho povinnosťou zabezpečovať ochranu
majetku prenechaného na dočasné užívanie, dodržiavať predpisy o požiarnej ochrane a predpisy
o bezpečnosti pri práci, udržiavať verejné priestory, ktoré patria k nehnuteľnostiam v súlade s platnými
zákonmi a ostatnými právnymi predpismi. Nájomca preberá na seba všetky povinnosti vyplývajúce zo
zákona č. 314/2001 Z.z. o požiarnej ochrane a vyhlášky č. 121/2002 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré

ustanovenia zákona o požiarnej ochrane v oblasti prevencie.

28. Podľa čl. IV.4 zmluvy o nájme nebytových priestorov, je povinný vykonávať revízie a v stanovených
termínoch odstraňovať revíziou zistené závady a nedostatky na vyhradených technických zariadeniach
v rozsahu bežnej údržby.

29. Podľa čl. IV.5, je nájomník povinný bez zbytočného odkladu oznámiť prenajímateľovi potrebu opráv
väčšieho rozsahu, ktoré má prenajímateľ urobiť, a umožniť mu vykonanie týchto opráv. V prípade
nesplnenia tejto povinnosti nájomca zodpovedá za škodu, ktorá týmto nesplnením vznikla.

30. Podľa čl. V.1 zmluvy o nájme nebytových priestorov, prenajímateľ zabezpečuje opravy väčšieho

rozsahu, mimo bežnej údržby, na základe revíznych správ vyhradených technických zariadení, na
základe vlastného rozhodnutia a posúdenia nutnosti vykonania opráv na vlastné náklady.

31. Na základe Dohody o postúpení práv a povinností k zmluve o nájme nebytových priestorov č. XX/XX
zo dňa 29.03.2017 boli práva z nájomnej zmluvy uzatvorenej dňa 19.11.2017 so súhlasom prenajímateľa

postúpené z pôvodného nájomcu na nové nájomcu a to žalovanú 2/ s obchodným menom L. J. J..
Následne dňa 21.03.2017 uzatvorili R. J. – J. ako predávajúci a žalovaná 2/ s obchodným menom L.
J. – J. zmluvu o predaji podniku.

32. Po výsluchu svedkyne J. bola súdu predložená zmluva o podnájme nebytových priestorov zo

dňa 28.02.2019 ( ďalej len zmluvy o podnájme) (na č.l. 161 spisu), ktorú uzatvorila žalovaná 2/ ako
nájomca L. J. – J. a podnájomníčka L. J., IČO: 52 169 367. Podľa čl. II.4 za podmienok uvedených
v tejto zmluve nájomca prenecháva podnájomníkovi do podnájmu nebytový priestor, ktorý sa nachádza
na D. O. XXX, C.. Doba podnájmu bola určená na dobu neurčitú od 01.03.2019. Podľa čl. VI.1
zmluvy, nájomca je povinný odovzdať nebytové priestory podnájomníkovi v stave spôsobilom na obvyklé

užívanie a v tomto stave ich musí podnájomník na svoje náklady udržiavať. Podľa čl. VI.3 podnájomník je
povinný uhrádzať náklady spojené s obvyklým udržiavaním a bežnými opravami nebytových priestorov
a jeho vybavenia, a to podľa §5 a nasl. Nariadenia vlády SR, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka. Podľa čl. VI.4 zmluvy, podnájomník je povinný bez zbytočného odkladu
oznámiť nájomcovi potrebu opráv, ktoré je povinný vykonať nájomca a umožniť vykonanie týchto ako aj

iných nevyhnutných opráv, inak podnájomník zodpovedá za škodu, ktorá by nesplnením tejto povinnosti
vznikla. Čo sa týka vonkajších priestorov predajne tak týchto sa čiastočne týka iba čl. VIII.1 zmluvy, ktorý
ustanovuje podnájomníkovi povinnosť opravy, údržby a umývania všetkých výkladov vchodových dverí
a do zásobovacieho vjazdu, odpratávanie chodníkov, odpratávanie snehu z chodníkov, zásobovacieho
vjazdu pred jeho obchodným priestorom.

33. Žalovaný 1/ na pojednávaní predovšetkým predniesol, že je potrebné posúdiť, či legitimácia neprešla
na žalovanú 3/. Nehnuteľnosť je v katastri označená ako jedna stavba a podľa neho je predmet nájmu
vyznačený jasne. V záverečnej reči zotrval na svojom postoji, žiadal voči nemu žalobu zamietnuť.
Nebol informovaný o vade roštu, nájomca mal udržiavať predmet nájmu v súlade s právnymi predpismi.

Oprava roštu bola v zanedbateľnej hodnote, ak by bol informovaný odstránil by nedostatok. Má za to, že
priebeh skutku je len tvrdením žalobkyne a nebol preukázaný. Tvrdil, že svedok S. samotný pád nevidel.
Žalobkyňa zanedbala svoju prevenčnú povinnosť a nevenovala sa okoliu a mohla byť nepozorná.

34. Žalovaný 2/ vo svojej záverečnej reči uviedol, že rošt sa nachádzal na viditeľnom mieste a žalobkyňa

zanedbala prevenčnú povinnosť. Nebol preukázaný ani jednoznačný priebeh úrazu. Zotrval na námietke
pasívnej legitimácie v konaní.35. Žalovaná 3/ na pojednávaní nenavrhla žiadne dokazovanie, prípadne jeho doplnenie. Uviedla, že
mala v prenájme iba mäsiarstvo, ide pritom o jednu veľkú budovu, kde iba menšia časť je mäsiarstvo
a v druhej časti sú potraviny. Vchod do predajne je vedľa bankomatu. Nebolo jej jasné, keď rošt

bol vysunutý na ľavej strane a zranenia sa stalo na pravej nohe. V záverečnej reči, ktorú doručila
súdu ( na č.l. 217 spisu) uviedla, že v jej podnájomnej zmluve nie sú uvedené žiadne skutočnosti
o vonkajších priestoroch budovy. Nik sa nezaujímal o vonkajšie priestory, pričom ona v nepriaznivom
počasí odstraňovala vodu a sneh. Majiteľ budovy ani pred a ani po úraze sa o stav budovy nezaujímal
a ona dala opraviť na vlastné náklady.

36. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), právny úkon sa musí urobiť slobodne a
vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

37.Podľa§415OZ,každýjepovinnýpočínaťsitak,abynedochádzalokuškodámnazdraví,namajetku,
na prírode a životnom prostredí.

38. Podľa § 420 ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

39. Podľa § 420a ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému prevádzkovou činnosťou.

40. Podľa § 438 ods. 1 OZ, ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne.

41. Podľa § 438 ods. 2 OZ, v odôvodnených prípadoch môže súd rozhodnúť, že tí, ktorí škodu spôsobili,
zodpovedajú za ňu podľa svojej účasti na spôsobení škody.

42. Podľa § 441 OZ, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak
bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

43. Podľa § 444 OZ, pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie
jeho spoločenského uplatnenia.

44. Podľa § 86 ods. 1 stavebného zákona, vlastník stavby je v súlade s dokumentáciou overenou
stavebným úradom a s rozhodnutím stavebného úradu (stavebné povolenie, kolaudačné rozhodnutie)
povinný udržiavať stavbu v dobrom stavebnom stave tak, aby nevznikalo nebezpečenstvo požiarnych
a hygienických závad, aby nedochádzalo k jej znehodnoteniu alebo ohrozeniu jej vzhľadu a aby sa čo

najviac predĺžila jej užívateľnosť.

45. Podľa §1 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, tento zákon sa
vzťahujea)nanebytovépriestory,ktorýmisúmiestnostialebosúborymiestností,ktorépodľarozhodnutia
stavebného úradu sú určené na iné účely ako na bývanie; nebytovými priestormi nie sú príslušenstvo

bytu ani spoločné priestory domu;

46. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, prenajímateľ
môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len „nájomca“) zmluvou o nájme (ďalej len
„zmluva“).

47. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, zmluva musí
mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob
jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera. Pri nebytových
priestoroch v objektoch, s ktorými hospodári bytová organizácia založená národným výborom, možno

zmluvu na určitý čas uzavrieť najdlhšie na dva roky, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.

48. Podľa § 3 ods. 4 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, ak zmluva
neobsahuje náležitosti podľa odseku 3, je neplatná.

49. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie
spoločenského uplatnenia, bolesť je ujma spôsobená poškodením na zdraví, jeho liečením alebo
odstraňovaním jeho následkov.50. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie
spoločenského uplatnenia, sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s poškodením na
zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, na uspokojovanie

jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh (ďalej len „následok“).

51. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie
spoločenského uplatnenia, náhrada za bolesť sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná zistenému
poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov.

52. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie
spoločenského uplatnenia, náhrada za bolesť sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8).
Sadzby bodového hodnotenia za bolesť sú ustanovené v prílohe č. 1 v I. a III. časti.

53. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie

spoločenského uplatnenia, náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorazovo;
musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú
obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti.

54. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie

spoločenského uplatnenia, náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje na základe
lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sú
ustanovené v prílohe č. 1 v II. a IV. časti.

55. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie

spoločenského uplatnenia, pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie
spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8).

56. Súd mal na základe vykonaného dokazovania jednoznačne preukázané, že žalobkyňa dňa

05.03.2019 okolo 11:55 hodiny išla do predajne mäsa, nachádzajúcej sa v budove so súpisným číslom
XXX K. C.. Vchod do predajne sa nachádza na vyvýšenom prízemí, ku ktorému vedú schody z viacerých
smerov, pričom na celej prístupovej terase a schodoch je osadená dlažba (viď napríklad fotografie
priamo z miesta na čl. 31, 63 spisu). Potom ako zistila, že predmetná predajňa je zatvorená pre obednú
prestávku, sa žalobkyňa otočila a išla smerom z predajne okolo bankomatu (viď fotografiu na č.l. 63

spisu), popri stene, kde sa za rohom na múre predajne nachádza označenie Q. J. a označenie predajne
s nápisom Berto. Ďalej chcela pokračovať popri sklenenom výklade predajne pred ktorým sa nachádza
napodlahekovovárohož(viďdetailnúfotografiunač.l.31spisu)achcelaísťsmeromkuschodisku,ktoré
bolo rovno v smere jej chôdze. Podľa výpovede svedka Q. S., ktorý žalobkyňu v tej chvíli pozoroval, sa
žalobkyňa pozerala na oznamy na stene, bola k nemu vtedy skoro chrbtom a potom sa otočila a chcela

ísť preč a ako sa otáčala, tak pravou nohou zavadila, padala smerom k zábradliu, ktorého sa chcela
chytiť a padla po schodoch dole. Predmetný kovový rošt bol vtedy čiastočne vysunutý, ako je aj vidieť
na jednej z fotografií vyhotovených v deň úrazu (fotografia na č.l. 30 spisu) a v priamej súvislosti s týmto
zakopnutímnáslednežalobkyňapadlazoschodovtejtoterasy.Vdôsledkuzakopnutiaakoajnásledného
pádu jej bola spôsobená škoda na zdraví a to najmä bimalleolárna zlomenina členka a teda zlomenina

oboch predkolenných kostí (viď ohľadne špecifikácie názvu zlomeniny napríklad odkaz https://profy.sk/
blog/zlomenina-clenka-rychla-rehabilitacia). Bola nutná jej následná operácia a dlhodobé liečenie.

57. Predmetný priebeh škodovej udalosti mal súd spoľahlivo preukázaný vykonanými výsluchmi
žalobkyne, predloženými fotografiami, lekárskou správou o zranení žalobkyne a predovšetkým

výsluchom svedka Q. S., ktorý žalobkyňu osobne nepozná a celú škodovú udalosť priamo pozoroval zo
svojho auta. Tento svedok vypovedal presvedčivo, súd nemal žiadne pochybnosti o jeho nezaujatosti
a pravdivosti jeho výpovede. Svedok náhodne išiel v ten deň taktiež na nákup do predmetnej budovy.
Jednoznačne uviedol, že videl, ako žalobkyňa išla smerom k mäsiarovi, čo ho zaujalo, pretože chcel
vedieť či je otvorené. Videl, že žalobkyňa sa otočila a vracala sa naspäť a taktiež videl, ako žalobkyňa o

niečo nohou zavadila, vtedy ešte nevedel o čo, spadla, akoby sa chcela zachytiť zábradlia a padla hlavou
zo schodov na zem. Prišiel k žalobkyni na pomoc, pričom po páde mala úplne vyvrátenú nohu nad
členkom. Pozeral hore, je tam terasa a na nej je asi metrový kovový rošt s tým, že videl, že jedna strana
roštu bola vyzdvihnutá, ako pozeral smerom od jednoty k mäsiarstvu, zadný pravý roh bol vyzdvihnutý.Nemeral to, ale veľmi trčal. Svedok bol presvedčený, že príčinou úrazu bolo, že žalobkyňa zavadila o
ten rošt, noha jej tam ostala, chcela spraviť krok, ale letela k zábradliu a potom spadla zo schodov v
podstate na hlavu. Vypovedal, že videl určite ako sa jej noha zachytila. Ona v podstate od toho momentu

ako sa zachytila jej noha padala a akoby sa snažila zachytiť zábradlia a potom spadla dole zo schodov.
Na fotografii na č.l. 31 spisu svedok ukázal, že sa to stalo v časti, kde sa vešali oznamy na stenu. Autom
išiel úplne pomaly a pozrel sa bokom a vo chvíli keď sa žalobkyňa potkla to videl. Potkla sa presne v tom
mieste, ako potom videl tú rohož. Udával, že nebola vysunutá celá rohož, ale bol vysunutý, respektíve
akoby bol plech ohnutý a iba na rohu, ktorý bol nad terénom. Tvrdenie zástupcu žalovaného 1/ uvedené

v záverečnej reči, že bolo iba preukázané, že predmetný svedok poskytol žalobkyni pomoc, je úplne
nedôvodné a súd má za to, že svedok S. veľmi jasne opísal ako celý pád žalobkyne pozoroval, pričom
potvrdil výpoveď žalobkyne. Žalobkyňa v podstate rovnako vypovedala, že pri odchode zavadila nohou
o rohož, spravila krok, chcela pravou nohou urobiť krok, nešlo to, tak ešte ľavou, chytila sa zábradlia
a spadla po schodoch.

58. Žalovaný 3/ a následne aj ostatní žalovaní videli rozpor v tom, že žalobkyňa počas výsluchu
uviedla, že kovová rohož na čistenie topánok bola vysunutá na pravej strane a taktiež v tom, že pravou
nohou zakopla o rohož, ktorá bola v jej smere vystúpená nie na pravej, ale na ľavej strane. Skutočne
z predloženej fotografie ako aj výsluchu svedka Q. S. vyplynulo, že rohož bola vyzdvihnutá resp. ohnutá
z pohľadu chôdze žalobkyne pred úrazom na ľavej strane. Túto skutočnosť je vidieť na fotografii na č.l.

30 spisu, kde je zachytený smer pohybu žalobkyne, pričom svedok Q. S. vypovedal, že ako pozeral
vtedy od jednoty (teda opačným smerom ako išla žalobkyňa) potom ako poskytoval pomoc žalobkyni tak
rohož bola ohnutá, vystrčená na pravej strane a teda z opačnej strany kadiaľ išla žalobkyňa išlo o ľavú
stranu rohože. Súd vyhodnocuje túto skutočnosť iba ako omyl žalobkyne uvedený pri výsluchu, pričom
všetkými ostatnými dôkazmi ako aj pozorovaním priameho svedka bol jednoznačne preukázaný priebeh

deja. Žalobkyňa taktiež počas výpovede opomenula uviesť, že sa ešte pred pádom priblížila a čiastočne
obrátila k sklenému výkladu, kde mali byť určité oznamy, čo pozoroval svedok. Táto skutočnosť iba
dáva jasnú odpoveď prečo žalobkyňa zakopla pravou nohou o rošt, ktorý bol vyvýšený z ľavej strany v
smere jej pohybu od predajne mäsa. Je zrejmé, že sa priblížila bližšie k stene pred rohožou k tomuto
sklenenému výkladu (viď fotografiu na č.l. 31 spisu) a pritom sa trochu pootočila a následne pri odchode

zakopla pravou nohou o vyvýšenú časť roštu na ľavej strane. Predložené fotografie a výpoveď svedka
S. dávajú logický a jediný záver o priebehu úrazu žalobkyne. Tvrdenia žalovaných 1/ a 2/, že nebol
jednoznačne preukázaný skutkový dej je nedôvodné.

59. Taktiež z predložených fotografií je zrejmé, že v prípade zakopnutia je veľmi pravdepodobný pád

vzhľadom na blízkosť schodov. Navyše podľa výpovede žalobkyne sa jej členok mal zlomiť ihneď
po zakopnutí o rohož, potom je zrejmé, že po jej snahe o zachytenie o zábradlie, o čom rovnako
vypovedal svedok S., nasledoval jej pád zo schodov. Tvrdenie žalovaného 2/, že žalobkyňa nemohla
tak prudko zakopnúť o rohož, aby si zlomila členok, nie je dôvodné. Žalobkyňa je vyššieho veku
a pri takto vysunutom kovovom rohu rohože, pri nešťastnom zavadení, mohlo dôjsť už len z laických

bežných ľudských skúseností k zlomenine členka nohy. Žalovaný 2/ súdu nepreukázal opak. Navyše
bezprostrednou príčinou bolo jednoznačne zakopnutie, resp. zavadenie o rohož a nie je podstatné,
či k zraneniu došlo ihneď alebo až po páde. Tvrdenie žalovaného 2/, že žalobkyňa sa mohla iba
pošmyknúť vzhľadom na ročné obdobie, nebolo preukázané, keď z výsluchu svedka S. vyplynul opak.
Tento jednoznačne potvrdil, že žalobkyňa o niečo zavadila nohou a nie, že sa pošmykla. Následne

svedok zistil, že na danom mieste, kde videl zakopnutie žalobkyne bola ohnutá, resp. vyzdvihnutá časť
rohože.

60. Súd vyhodnotil taktiež tvrdenia žalovaných, že žalobkyňa zanedbala prevenčnú povinnosť, resp., že
si jednoducho mala dávať viac pozor na cestu pred sebou ako nedôvodné a účelové. Sama žalovaná

3/, ktorá od roku 2015 v predmetnej predajni mäsa pracovala na položenú otázku, či sa jej rohož
javila ako nebezpečná, jednoznačne odpovedala, že keď sa išlo od predajne von ku schodom (teda
v smere ako išla aj žalobkyňa) bolo to nebezpečné a ľahko sa tam zakoplo. Táto vada bola na
rohoži v podstate celý čas ako tam pracovala od roku 2015 a išlo o vadu trvalú, ktorá nemohla byť
odstránená pôsobením ľudskej sily, keďže išlo o technickú vadu a nie iba mechanické vyzdvihnutie

rohože človekom. Nemožno v žiadnom prípade dávať žalobkyni za vinu, že o túto ničím neoznačenú
prekážku zakopla pri chôdzi po rovnom a vydláždenom povrchu terasy vedúcej z obchodu. Nebolo
preukázané, že by mala nejakú nevhodnú obuv, keď napríklad svedok S. uvádzal, že mala tenisky
a teda veľmi bezpečnú obuv. Jednoznačne v prípade takejto technickej vady rohože, ako vypovedalažalovaná 3/ zapríčinenej pravdepodobne odtrhnutým zvarom, kde sa odtrhli jeden alebo dva zvary,
( ako to úvadzala žalovaný 3/) mala byť takáto prekážka viditeľne označená alebo iným spôsobom
zabezpečená až do jej opravy. Bolo iba otázkou času a náhody, kedy sa niekomu na takejto rohoži

stane úraz. Súd nezistil žiadne spolu zavinenie (§441 OZ) na ktoré zrejme žalovaní poukazovali na
strane žalobkyne ako poškodenej. Porušením všeobecnej prevenčnej povinnosti by bolo možné chápať
neobozretné konanie poškodenej, pričom súd takúto skutočnosť u žalobkyni nezistil. Žalobkyňa sa
pohybovala priestoroch verejne prístupných, ktoré slúžili verejnosti na prístup jednak k mäsiarstvu,
taktiež k bankomatu a zrejme z opačnej strany ako uvádzal svedok S. sa bolo možné dostať do predajne

potravín, ktorá sa taktiež ako ďalšia prevádzka v budove patriacej žalovanému 1/ nachádzala.

61. Súčasne súd považuje za bezpredmetné tvrdenia žalovaného 2/ v písomných vyjadreniach k žalobe,
že s touto kovovou rohožou mohol niekto manipulovať a taktiež jeho námietky o absencii dátumu na
fotografiách, keď súdu bolo vykonaným dokazovaním jednoznačne preukázané (výsluchom bývalej
zamestnankyne žalovaného 2/, predavačky v mäsiarstve), že išlo o trvalú, dlhodobú vadu materiálu

kovovej rohože, pre jej technickú vadu a nie preto, že ju niekto predtým nadvihol. Táto musela byť
následne opravená po úraze žalobkyne až otcom žalovanej 3/, ktorý pracuje s kovmi.

62. Ku škode na zdraví žalobkyne došlo mimo prevádzkových priestorov predajne, ktoré mal žalovaný
2/ v nájme, resp. ktoré mala žalovaná 3/ od neho v podnájme. Teda nemohlo ísť o škodu spôsobenú

prevádzkovou činnosťou a zástupkyňa žalobkyne správne právne argumentovala jednak ustanovením §
415 a jednak § 420 Občianskeho zákonníka. Namietala taktiež, že vlastník budovy – žalovaný 1/ poručil
predpisy stavebného zákona. Z hľadiska stavebného zákona sa na vlastníka stavby vzťahuje povinnosť
udržiavať stavbu v dobrom technickom stave podľa kolaudačného rozhodnutia. /§ 86 ods. 1 stavebného
zákona/

63. Občianskoprávna úprava vychádza z toho, že spôsobenie škody je nežiaducim spoločenským
javom, pretože žiadna náhrada škody nemôže privodiť stav, ktorý tu bol pred vznikom škody. Preto sa
v ustanovení § 415 OZ kladie dôraz na predchádzanie škodám. Ide o legislatívne vyjadrenie princípu
generálnej prevencie, ktorý každému subjektu súkromného práva ukladá povinnosť počínať si tak, aby

nedochádzalo ku škodám na majetku fyzických a právnických osôb a ujme na zdraví fyzických osôb. Ide
nielen o povinnosť dodržiavať to, čo je stanovené zákonom alebo zmluvou, ale aj o povinnosť konať tak,
aby nedochádzalo ku škodám ( tzv. priorita prevencie). Prevenčná povinnosť podľa § 415 OZ znamená,
že každý je povinný zachovávať taký stupeň opatrnosti, ktorý možno od neho vzhľadom na konkrétnu
časovú a miestnu situáciu rozumne požadovať a ktorý – objektívne posúdené – je spôsobilý zabrániť

alebo aspoň čo najviac znížiť riziko vzniku škôd na živote, zdraví či majetku, uvedené ustanovenie mu
však neukladá povinnosť predvídať každý, v budúcnosti možný vznik škody ( RO NS ČR z 25.02.2003,
sp. zn. 25 Cdo 618/2001). Použitie § 415 OZ ( generálna prevencia) prichádza do úvahy
len v prípadoch, ak nie je konkrétna právna úprava vzťahujúca sa na konanie, ktorého protiprávnosť
sa posudzuje.

64. Všeobecná občianskoprávna prevencia podľa § 415 OZ je právnou povinnosťou, ktorej porušenie
predstavuje protiprávne konanie. Každý je povinný počínať si v občianskoprávnom styku podľa
podmienok konkrétnej situácie tak starostlivo ( pozorne, ohľaduplne), aby pritom nespôsobil škodu na
zdraví, čo znamená, že je povinný zachovávať pri svojom konaní s ohľadom na konkrétne podmienky

vždy taký stupeň pozornosti, starostlivosti a ohľaduplnosti, ktorý je objektívne posudzované – spôsobilý
vždy zabrániť vzniku daných škôd. / R XX/XXXX, V. X/XXXX, V. XX/XXXX, V. X/XXXX/ Z uvedeného
vyplýva, že súdna prax využíva ustanovenie § 415 OZ na objektivizovanie zodpovednosti škodcu podľa
§ 420 OZ v tých prípadoch, ak nemožno naisto zistiť, akú konkrétnu povinnosť vlastne škodca porušil.

65. Dôkazné bremeno o tom, že škoda vznikla, aký je jej rozsah (výška) zaťažuje poškodeného.
Predpokladmi vzniku zodpovednostného právneho vzťahu za škodu v zmysle § 420 Občianskeho
zákonníka sú porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením
právnej povinnosti a škodou a zavinenie, pričom občiansko-právna úprava zodpovednosti za škodu
vychádza z prezumpcie nedbanlivostného zavinenia (teda nedbanlivostné zavinenie sa predpokladá).

66. Súd má za to, že žalobkyňa preukázala protiprávny úkon a teda zanedbanie prevenčnej povinnosti
tým, že jednak rohož, ktorá mala technickú chybu a predstavovala riziko pre verejnosť nebola opravená
a ani vôbec označená upozornením, pričom išlo o objekt verejnosti prístupný a určený na prechodk obchodom a bankomatu. Taktiež preukázala vznik škody na zdraví predloženými lekárskymi správami
a napokon aj samotným lekárskym posudkom ako aj príčinnú súvislosť medzi zanedbaním prevenčnej
povinnosti a tým, že jej bola spôsobená škoda na zdraví. O vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak

škoda vznikla následkom protiprávneho konania škodcu, teda ak je jeho konanie a škoda vo vzájomnom
pomere príčiny a následku a teda nebyť jeho konania, ku škode by nedošlo. V danom prípade príčinou
vzniku škody na zdraví žalobkyne bolo zanedbanie prevenčnej povinnosti, keďže bolo v súlade z bežnou
opatrnosťou, aby zodpovedný subjekt opravil nebezpečnú kovovú rohož, ktorá vyčnievala nad podlahou,
musel predpokladať, že táto môže byť v budúcnosti príčinou úrazu. Súd nezistil žiadnu inú príčinu

ako tú, že v dôsledku zakopnutia o túto rohož nasledoval pád žalobkyne a taktiež zranenia uvádzané
v lekárskych správach.

67. Všetci žalovaní 1/ a 3/ namietali v spore svoju pasívnu legitimáciu. Vecná, či už aktívna alebo pasívna
legitimácia je stav plynúci z hmotného práva, podľa ktorého strana je subjektom práv či povinností,
ktoré sú predmetom konania. Nedostatok pasívnej legitimácie strany je dôvodom pre zamietnutie

žaloby, pričom súd v tomto smere nie je viazaný poučovacou povinnosťou. Zodpovednosť určuje, kto,
komu, kedy, akú škodu, za akých podmienok a akým spôsobom je povinný nahradiť. Bežný rozvrh
dôkaznej povinnosti medzi oprávneného a zodpovedného spočíva v tom, že oprávnený (poškodený)
musí preukázať zodpovednosť toho, od koho požaduje náhradu škody. Rozlišuje sa to podľa rôznych
typov zodpovednosti. Naproti tomu zodpovedný sa musí dôkazom zbaviť zodpovednosti. Zavinenie

je subjektívny psychický vzťah k vzniku škody a k vzniknutej škode. Pri riešení náhrady škody sa
najčastejšie vyskytuje otázka nedbanlivosti.

68. Existuje aj tzv. kumulovaná zodpovednosť, kedy niekoľko subjektov zodpovedá tomu istému
oprávnenému za tú istú škodu. V podstate ide o uplatnenie dvoch princípov, solidarity, keď za škodu

zodpovedajú všetci spoločne a každý za celok. Ak zaplatí jeden z nich, zaniká zodpovednosť ostatných
voči poškodenému, ale medzi spoluzodpovedných treba škodu rozvrhnúť podľa určeného princípu.
Existuje aj princíp delenej zodpovednosti, pri ktorej sú podiely náhrady škody pripadajúce na jednotlivých
spoluzodpovedných určené.

69. V konaní bolo nesporné a výpisom z listu vlastníctva aj preukázané, že žalovaný 1/ je vlastníkom
celej budovy, ktorá je v katastri nehnuteľností označená ako predajňa potravín a mäsa s poznámkou na
liste vlastníctva, že ide o nebytovú budovu so súpisným číslom č. XXX. Toto označenie zodpovedá aj
skutočnosti, kedy sa v budove, ktorú v čase vzniku škody vlastnil žalovaný 1/ nachádza jednak predajňa
mäsa,ktorájepodľavýpovedežalovanej3/podstatnemenšiaakodruhápredajňaatopredajňapotravín.

Taktiež ihneď pri prevádzke, ktorú mala v nájme žalovaná 2/ sa nachádzal bankomat, ku ktorému taktiež
mala verejnosť prístup cez rovnaké schody a rohož ako išla žalobkyňa. Žalovaná 2/ mala v nájme iba
nebytové priestory predajne mäsa, pričom bolo nesporné, že nájom sa nevzťahoval aj na vonkajšie
priestory. A napokon žalovaná 3/, ktorá bola najskôr v konaní vypočutá ako svedok mala nesporne
priestory predajne mäsa na základe zmluvy o podnájme nebytových priestorov zo dňa 28.02.2019

v podnájme, pričom doba podnájmu jej začala plynúť od 01.03.2019 a krátko nato dňa 05.03.2019 došlo
k úrazu žalobkyne.

70. Čo sa týka žalovanej 3/ ako podnájomníčky predajne mäsa, súd má jednoznačne za to, že táto
v konaní nie je pasívne vecne legitimovaná a v žiadnom prípade nezodpovedá za škodu na zdraví

spôsobenú žalobkyni. V prvom rade z jej výpovede ešte v pozícii svedkyne vyplýva, že táto vada kovovej
rohože existovala dlhodobo a pravdepodobne už od roku 2015, kedy začala pre žalovaného 2/ pracovať
na základe pracovnej zmluvy. Nie je teda možné na ňu prenášať vinu za stav rohože, ktorý tu bol ešte
pred uzatvorením podnájomnej zmluvy. Ďalej z podnájomnej zmluvy zo dňa 28.02.2019 vyplýva, že ako
podnájomníčka sa bola povinná starať iba o priestory samotnej predajne mäsa. Čo sa týka vonkajších

priestorov predajne tak týchto sa čiastočne týkalo iba zmluvné ustanovenie článku VIII.1 podnájomnej
zmluvy, ktoré ustanovovalo podnájomníkovi povinnosť opravy, údržby a umývania všetkých výkladov
vchodovýchdveríadozásobovaciehovjazdu,odpratávaniechodníkov,odpratávaniesnehuzchodníkov,
zásobovacieho vjazdu pred jeho obchodným priestorom. Žalovanej 3/ žiadne zmluvné ustanovenie
neukladalo povinnosť sa starať o vonkajšie priestory takým spôsobom, že by musela opravovať kovovú

rohož, ktorá je súčasťou terasy vedúcej k jej predajni. Ak žalovaní namietali, že im mala potrebu opravy
oznámiť, takáto povinnosť jej jednak zo zmluvy o podnájme ohľadne terasy, ktorá nebola súčasťou
podnájmu a jej podnikateľských priestorov nevyplývala a navyše by to bola zmluvná povinnosť medzi
stranami,ktorábynaposúdeniezodpovednostizavznikškodyžalobkynenemalavplyvaišlobyzmluvnúzodpovednosť výlučne medzi zmluvnými stranami. Súd preto pre nedostatok pasívnej legitimácie žalobu
voči žalovanej 3/ zamietol.

71. Z prednesov zástupkyne žalobkyne na pojednávaniach vyplynulo, že v žalobe uviedla oboch
žalovaných 1/ a 2/ pretože, z odpovede žalovaného 1/ na predžalobnú výzvu mali vedomosť o tom, že
bola uzatvorená nájomná zmluva, ale túto žalovaný 2/ rozporoval. Udávala, že nemôže byť na ujmu
poškodenej žalobkyne, že sú tam rôzne vzťahy vzhľadom k budove, pričom všetci žalovaní popierajú
svoju pasívnu legitimáciu. Túto situáciu si môžu riešiť nejakým regresným nárokom.

72. Vlastnícke právo je najvýznamnejším vecným právom, definíciou ktorého obsahuje priamo zákon.
Vlastníctvo treba rozumieť právo ovládať vec, najmú ju držať, užívať ju, požívať a nakladať s vlastnou
mocou. Vlastník nehnuteľnosti je nepochybne oprávnený disponovať s predmetom svojho vlastníctva čo
obsahuje, aj jeho právo prenechať užívanie nehnuteľnosti, resp. jej časti nájomcovi, ktorý by vykonával
aj údržbu nehnuteľnosti. Povinnosti vlastníka domu sú nielen povinnosti výslovne v zákone uvedené

– povinnosť udržovať stavbu v dobrom technickom stave ( §86 ods. 1 stavebného zákona), ale aj
ďalšie povinnosti, ktoré zákon v ustanovení § 415 OZ ukladá každému, vo vzťahu k všetkým subjektom.
Povinnosť počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám, znamená pre vlastníka nehnuteľnosti povinnosť
užívať a spravovať svoj majetok tak, aby jeho stav nespôsobil škodu inému, teda dbať na to, aby na
jeho nehnuteľnosti boli prevedené opatrenia zamedzujúce či znižujúce možnosť vzniku škody na zdraví,

na majetku a iných hodnotách. Pokiaľ vlastník domu túto povinnosť nesplní a inému vznikne škoda
na zdraví, zodpovedá podľa § 420 OZ. Ide o predpokladané ( prezumované ) zavinenie, prezumcia
nedbanlivosti. Vlastník nehnuteľnosti by musel preukázať, že škodu nezavinil.

73. Čo je však potrebné zdôrazniť je, že zodpovednosť vlastníka nehnuteľnosti za škodu spôsobenú

nesplnením povinnosti užívať a spravovať svoj majetok tak, aby jeho stav nepôsobil škodu inému,
nemožno vylúčiť ani vtedy, ak prichádza do úvahy aj zodpovednosť iného subjektu ( Ro NS ČR z
30.11.2004, sp. zn. 25 Cdo 104/2004/

74. Napríklad Krajský súd Prešov v uznesení č.k. 23 Co 3/2020 zo dňa 26.01.2021, IČS: XXXXXXXXXX

za situácie, keď bol žalovaný iba vlastník nehnuteľnosti a nie jej nájomca, ktorý mal celú nehnuteľnosť
v prenájme jednoznačne uviedol, že uzatvorenie nájomnej zmluvy s presne špecifikovanou povinnosťou
nájomcu pokiaľ by bola určito dojednaná ohľadne vykonávania údržby a opráv na nehnuteľnosti,
je právnym vzťahom medzi účastníkmi tohto právneho úkonu, z porušenia ktorého je prenajímateľ
(vlastník nehnuteľnosti) oprávnený uplatňovať z toho plynúce zákonné (napr.) regresné nároky. Podľa

predmetného rozhodnutia uzatvorením nájomnej zmluvy aj s dohodou o údržbe nehnuteľnosti, vlastník
môže zabezpečiť realizáciu tejto svojej povinnosti iným subjektom, čo však nemôže vylúčiť jeho
zodpovednosť za vzniknutú škodu, ak údržba nebola dostatočná a inému vznikla škoda na zdraví
alebo jeho majetku. Nemožno tiež opomenúť, že prijatie záveru o výlučnej zodpovednosti nájomcu
nehnuteľnosti, by mohlo mať za následok aj neprimerané sťaženie prístupu poškodeného k uplatneniu

jeho nárokov v súdnom konaní. V tejto súvislosti nemožno vylúčiť, že poškodený nemá vedomosť, že
nehnuteľnosťjepredmetomnájomnéhovzťahustreťouosobou,prípadnevýnimočnouniejeanisituácia,
keď jednotlivé nebytové priestory sú v nájme alebo celá budova je v prenájme viacerých nájomcov a
charakter ich vzájomných vzťahov tak môže byť pre poškodeného obtiažne zistiteľný.

75. Súd má za to, že rovnako v prejednávanej veci, keď žalobkyňa z listu vlastníctva zistila, že
žalovanému 1/ patrí celá nehnuteľnosť, v ktorej vonkajších verejne prístupných priestoroch došlo
k vzniku škody na zdraví a toho označila za žalovaného 1/, nemožno mať jej postup za nesprávny. Mohla
byvzniknúťsituácia,kdeažvpriebehusporubyžalovanývlastníkpredložilsúdunájomnúzmluvuazačal
by argumentovať, že by mal zodpovedať nájomca. Charakter nájomných vzťahov v budove, v ktorej je

viacero prevádzok, nemôže byť na ujmu žalobkyni. Keďže ako už súd uviedol zodpovednosť vlastníka
nehnuteľnosti za škodu spôsobenú nesplnením povinnosti užívať a spravovať svoj majetok tak, aby jeho
stav nepôsobil škodu inému, nemožno vylúčiť ani vtedy, ak prichádza do úvahy aj zodpovednosť iného
subjektu ( Ro NS ČR z 30.11.2004, sp. zn. 25 Cdo 104/2004/, súd vyhodnotil žalovaného 1/ ako pasívne
vecne legitimovaného v spore a zodpovedného za škodu spôsobenú žalobkyni. Žalovaný 1/ ako vlastník

celej nehnuteľnosti budovy predajne potravín a mäsa zanedbal svoju prevenčnú povinnosť ustanovenú
v § 415 OZ a preto je zodpovedný za škodu v zmysle § 420 ods. 1 OZ, ktorá vznikla tým, že vo svojej
budove vo verejne prístupných vonkajších priestoroch nezabezpečil kovovú rohož tak, aby táto netvorilanebezpečenstvo pre verejnosť a vplyvom jej technickej poruchy ohnutia, resp. nadvihnutia jej časti došlo
k úrazu, ktorý je vyššie opísaný v odôvodnení tohto rozsudku.

76. Žalovaný 2/ sa v prvom rade bránil tým, že celá nájomná zmluva ( uzatvorená ešte jeho právnym
predchodcom) je neplatná pre neurčité vymedzenie predmetu nájmu nebytových priestorov. Súd preto
uvádza, že ak je predmetom nájmu iba jednotlivý nebytový priestor, nie celá budova správne sa na
vec vzťahuje zákon č. 116/1990 Z.z. o nájme a podnájme nebytových priestorov. Predmetom nájomnej
zmluvy je prenechanie nebytových priestorov na užívanie nájomcovi. Je na zmluvných stranách,

aby nebytové priestory špecifikovali v zmluve čo najpresnejšie a takým spôsobom, aby nevznikali
pochybnosti, o aké nebytové priestory ide. Predovšetkým by mala byť v zmluve určená nehnuteľnosť,
vktorejsanebytovýpriestornachádzaapotombymalbyťurčitýmspôsobomaspoňvýmerouvymedzený
nebytový priestor. / viď napríklad L., Q., W., E., E., I., Nájomné vzťahy v súkromnom práve, komentár,
X. S., XXXX, XXX/ Predmet nájmu je v zmluve vymedzený tak, že prenajímateľ prenecháva nájomcovi
na užívanie nebytové priestory v C., č. súp. XXX, zapísané na LV XXXX, katastrálne územie C.,

Q. XXXX/X, XXXX/XX o celkovej výmer 104m2, pričom nájomca bude predmet nájmu užívať na
účelom prevádzkovania predajne mäso – údeniny. Súd má za to, že v zmluve je riadne špecifikovaná
nehnuteľnosť, v ktorej sa nebytové priestory nachádzajú, pričom vymedzenie číslom listu vlastníctva,
katastrálnym územím parcelami na ktorých je budova postavená a súpisným číslom je dostatočne určité.
Skutočnosť, že nie je v zmluve uvedený názov stavby uvedený na liste vlastníctva a to predajňa potravín

a mäsa nespôsobuje neurčitosť tohto vymedzenia. Čo sa týka vymedzenia nebytových priestorov ich
výmerov 104m2 a napokon aj účelom predajne a to mäso údeniny, súd má za to, že toto vymedzenie je
vzhľadom na skutočnosť, že v budove sú iba dva nebytové priestory určené na prenájom a to mäsiarstvo
s menšou výmerou a potraviny s väčšou rozlohou, nemožno považovať za neurčité vymedzenie
predmetunájmu.Súdpretoposúdilnámietkužalovaného2/ohľadnetvrdenejneplatnostizmluvyonájme

nebytových priestorov z dôvodu neurčitosti určenia predmetu nájmu za nedôvodnú. Napokon samotný
žalovaný 2/ obdobným spôsobom špecifikoval predmet podnájmu aj v zmluve o podnájme uzatvorenou
so žalovanou 3/. Súd preto vyhodnotil predbežnú otázku platnosti zmluvy o nájme nebytových priestorov
č. XX/XX tak, že táto bola uzatvorená platne.

77. Ďalej súd posúdil obranu žalovaného 2/ o neurčitosti čl. IV.3 uzatvorenej zmluvy o nájme nebytových
priestorov, podľa ktorého bolo povinnosťou nájomníka zabezpečovať ochranu majetku prenechaného
na dočasné užívanie, dodržiavať predpisy o požiarnej ochrane a predpisy o bezpečnosti pri práci,
udržiavať verejné priestory, ktoré patria k nehnuteľnostiam v súlade s platnými zákonmi a ostatnými
právnymi predpismi. Nájomca preberá na seba všetky povinnosti vyplývajúce zo zákona č. 314/2001

Z.z. o požiarnej ochrane a vyhlášky č. 121/2002 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona
o požiarnej ochrane v oblasti prevencie. Podľa čl. IV.5, bol nájomník povinný bez zbytočného odkladu
oznámiť prenajímateľovi potrebu opráv väčšieho rozsahu, ktoré má prenajímateľ urobiť, a umožniť mu
vykonanie týchto opráv. V prípade nesplnenia tejto povinnosti nájomca zodpovedá za škodu, ktorá týmto
nesplnením vznikla.

78. V prejednávanej veci žalovaný 2/ nemal v prenájme celú budovu predajne potravín a mäsa so
súpisným číslom XXX, ale iba jej jeden nebytový priestor o celkovej výmere 104m2, pričom pri jeho
predajni sa nachádzal aj verejne prístupný bankomat Q. J., F., ktorý tam musel byť umiestnený na
základe iného zmluvného vzťahu žalovaného 1/ a v ďalšej časti budovy sa nachádzala predajňa

potravín. Ak by mal žalovaný 2/ v nájme celú budovu, logicky by mal v nájme aj terasu s prístupovými
schodmi do budovy, ktorá tvorí súčasť budovy. Avšak v prejednávanej veci takáto situácia nenastala.
Stranami dojednaná zmluvná povinnosť vymedzená ako udržiavať verejné priestory, ktoré patria
k nehnuteľnostiam v súlade s platnými predpismi a ostatnými právnymi predpismi je skutočne neurčitá
aniejezrejmé,čisatentojedennájomcamástaraťovšetkyvonkajšiepriestoryprivýmereparcielXXXX/

X a XXXX/XX o výmere 828 m2 a 603m2, resp. pokiaľ presne siahajú verejné priestory, ktoré patria k
nehnuteľnostiam.Zuvedenéhoustanoveniaaninevyplýva,akýdruhstarostlivostiovonkajšiepriestorysi
zmluvné strany dohodli, či mal žalovaný vykonávať aj opravy na verejných priestoroch, ale ich udržovať
v zmysle bežnej starostlivosti ako je zametanie, odhŕňanie snehu, prípadne aké opravy na vonkajších
priestorochmalvykonávaťžalovaný2/.Vzmluvejeibavšeobecneuvedené,žeopravyväčšiehorozsahu

zabezpečuje prenajímateľ na základe revíznych správ, pričom potrebu väčších opráv mal žalovaný 2/
nahlásiť žalobcovi 1/, pričom iba výkladom by bolo možné dospieť k tomu, že aj opravy vonkajších
priestorov. Kovová rohož bola súčasťou budovy žalovaného 1/, pevne spojená s vonkajšou prístupovou
terasou a nenachádzala sa ani v tesnej blízkosti vstupných dverí do predajne v nájme žalovaného 2/, aleaž v podstate rohom budovy, pričom ako vyplýva z predložených fotografií k dverám predajne sa dalo
dostať aj cez schodisko, bez nutnosti prejsť cez uvedenú rohož. Neurčitosť úkonu predpokladá, že ani
jeho výkladom nemožno dospieť k nepochybnému poznaniu, čo chcel účastník prejaviť. Právne úkony

pritom treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale aj vôle toho, kto právny úkon urobil
a treba chrániť dobromyseľnosť toho, komu bol úkon určený. Žalovaný 2/ správne argumentoval tým, že
za stav vonkajších priestorov, aby nemohol zodpovedať vo väčšej miere ako je bežná údržba verejných
priestorov spojená napríklad so zimnou údržbou, odvozom odpadu, pravidelným čistením a upratovaním
a správne argumentoval analogickým použitím § 6 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa

vykonávajú niektoré ustanovenia OZ, v zmysle ktorého: „Náklady spojené s bežnou údržbou bytu sú
náklady za práce, ktoré sa obvykle vykonávajú pri dlhšom užívaní, ako napríklad maľovanie, napúšťanie
xylolitovej podlahy, drôtikovanie a pastovanie parkiet, udržiavanie dreveného obloženia stien, opravy
vstavaného nábytku (opravy a výmeny zámok a nátery). Aj súd uvádza, že oprava ohnutej kovovej
rohože, resp. jej výmena, nepredstavuje obvyklé udržiavacie práce, za ktoré by mal byť zodpovedný
žalovaný v 2/ ako nájomca, a už vôbec nie v prípade, že sa kovová rohož nachádza vo vonkajších

priestoroch, ktoré nemal žalovaný 2/ prenajaté.

79. Súd má poznatky o možnom výklade predmetnej povinnosti iba z výsluchu žalovanej 3/, ktorá
v mäsiarstve pracovala od roku 2015 a následne ho sama prevádzkovala. Táto vypovedala, že ona
ako zamestnanec odhŕňala sneh a vodu z predmetnej terasy, pričom ak boli akékoľvek potreby opráv

toto oznámila žalovanému 2/, ktorý jej povedal, že to nahlásil vlastníkovi objektu a teda žalovanému
1/. Takto nahlásila napríklad kývajúce sa zábradlie, pričom však vadu rohože svojmu zamestnávateľovi
neoznámila. Žalovaný 1/ súdu nepreukázal inú dohodu, resp. taký výklad vôle strán k predmetnému
zmluvnému ustanoveniu, ktorý by zaväzoval žalovaného 2/ aj na samotnú realizáciu opráv na vonkajších
priestoroch, ktoré podľa zhodného tvrdenia strán neboli predmetom nájmu. Z predmetného zmluvného

ustanovenia nie je naozaj zrejmé, o aké vonkajšie priestory patriace k nehnuteľnostiam sa mal žalovaný
2/ starať a logicky mohlo ísť iba o priestory v okolí vstupných dverí predajne, avšak k úrazu došlo až
za rohom predajne. Súd musel uzatvoriť, že v konaní nebola žalobkyňou preukázaná zodpovednosť
žalovaného za škodu spôsobenú žalobkyni a teda skutočnosť, že tento zanedbal prevenčnú povinnosť
tým, že predmetnú rohož neopravil. Navyše nájomná zmluva predstavuje zmluvný vzťah medzi

prenajímateľom a nájomcom, pričom v prípade porušenia ustanovení nájomnej zmluvy si zmluvné strany
v čl. IV.5 dohodli zodpovednosť za škodu, ktorá pôsobí medzi nimi ako zmluvnými stranami a nie voči
tretím osobám a predstavuje možnosť regresného postihu za prípadnú vzniknutú škodu. Súd z dôvodu
nedostatku pasívnej legitimácie žalobu voči žalovanému 2/ zamietol.

80. Keďže žalovaný 2/ vzniesol z dôvodu právnej opatrnosti námietku premlčania uplatneného nároku,
súd len pre úplnosť uvádza, že táto jeho námietka je nedôvodná. Žalobkyňa doručila súdu žalobu dňa
05.03.2021, pričom ku škode došlo dňa 05.03.2019 a teda je zrejmé, že žalobu podala v dvojročnej
subjektívnej premlčacej dobe. Navyše ako správne argumentovala zástupkyňa žalobkyne, v prípade
nároku na odškodnenie bolesti a za sťaženie spoločenského uplatnenia (§ 444 OZ) poškodeného sa

poškodený dozvie o škode v čase, kedy možno objektívne vykonať bodové ohodnotenie bolesti a
sťaženia jeho spoločenského uplatnenia; od tohto okamihu plynie subjektívna premlčacia doba. Výška
bodového ohodnotenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia vyplýva z lekárskeho posudku,
pričom tento lekárky posudok bol vyhotovený dňa 20.04.2020 a teda v žiadnom prípade k premlčaniu
nároku nemohlo dôjsť.

81. Žalobkyňa si v konaní uplatnila jednak náhradu za bolesť vo výške 3646,80Eur a jednak náhradu za
sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 1215,60 Eur. Z výsluchu žalobkyne vyplynulo, že po úraze
juzáchrankaodviezladonemocnicevMalackáchapotýždniišlanatraumatológiudoBratislavy,kdebola
operovaná. Až po roku jej vybrali implantáty, pričom po operácii sa nevedela o seba postarať, pohybovať

sa, 3 mesiace bola na vozíku, mala trombózu po 2 mesiacoch a traumatológ, ktorý ju operoval jej hovoril,
že tieto problémy sú pravdepodobne z toho úrazu. Aj v súčasnosti má stále bolesti členka. Súd mal
preukázané predloženými prepúšťacími správami rozsah zranení žalobkyne. Žalobkyňa v súlade s § 5
ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia
predložila súdu lekársky posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 20.04.2020,

v ktorom posudzujúci lekár ohodnotil bolestné u žalobkyni so začiatkom liečenia od 05.03.2019 do
09.03.2020 položka 198d zlomenina píšťaly alebo oboch kostí predkolenia – liečená operáciou na
180 bodov a hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia so začiatkom liečenia 05.03.2019 do
09.03.2020 položka prílohy č. 1 - 410a obmedzenie pohyblivosti členkového kĺbu – ľahké na 60 bodov.82. Žiadny zo žalovaných žiadnym spôsobom výšku uplatneného nároku nenamietal a ani predložený
lekársky posudok a preto má súd za to, že výška uplatnenej sumy bola medzi stranami nesporná.

V zmysle §1 opatrenia ministerstva zdravotníctva SR zo dňa 15.05.2019 č. L. o ustanovení výšky
náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v roku 2019 výška bodu
20,26 Eur a teda pri bolestnom 180 bodov x 20,26 = 3646,80Eur a pri sťažení spoločenského
uplatnenia 60 bodov x 20,26 = 1215,60Eur. Súd preto uložil žalovanému 1/ povinnosť zaplatiť žalobkyni
3647,80Eur titulom bolestného a sumu 1215,60 Eur titulom sťaženia spoločenského uplatnenia. Súd

preto žalovaného 1/ zaviazal na zaplatenie sumy 3647,80Eur titulom bolestného a sumy 1215,60 Eur
titulom sťaženia spoločenského uplatnenia.

83. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. Žalobkyňa bola v konaní voči žalovanému
1/ plne úspešná, preto jej súd priznal náhradu trov voči žalovanému 1/ vo výške 100%. Voči žalovanému
2/ bola žaloba zamietnutá v celom rozsahu a teda bol v konaní úspešný a má nárok na plnú náhradu

trov konania. Taktiež žalovaná 3/ bola v konaní plne úspešná, keďže bola žaloba voči nej zamietnutá.
Avšak žalovanej 3/ v konaní nevznikli žiadne preukázateľné trovy konania alebo právneho zastúpenia,
preto jej súd v súlade so zásadou hospodárnosti konania nárok na náhradu trov konania nepriznal. O
výške trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresnom súde Malacky, písomne, dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebod) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č . 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).